Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204134
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4423204134.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX,
D., proti žalovanej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/XX, D., zastúpenej: G. F., nar. XX. XX. XXXX,
D. XXXX/XX, D., o vrátenie finančnej čiastky, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 13. 08. 2024 v znení
jeho doplnenia zo dňa 07. 06. 2025 proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/122/2023-68

zo dňa 13. júna 2024 v znení opravného uznesenia č. k. 4C/122/2023-97 zo dňa 22. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom
zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (II. výrok).

2. Takto rozhodol na základe vykonaného dokazovania, výsledky ktorého podrobne zhrnul v 3.
až 9. bode svojho rozsudku (výsluch strán sporu, oboznámenie sa so žalobou a plnomocenstvom,
predžalobnou výzvou - pokusom o zmier zo dňa 17. 08. 2023, uznesením, doplnením žaloby zo dňa 13.
11. 2023, platobným rozkazom, odporom žalovanej zo dňa 11. 12. 2023, žiadosťou žalovanej zo dňa
24. 01. 2024, lekárskou správou, návrhom kúpnej zmluvy, návrhom na vklad, projektom pozemkových

úprav PPÚ H., uznesením zo dňa 12. 02. 2024, vyjadrením žalovanej zo dňa 26. 02. 2024, ako aj zo
dňa 04. 04. 2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 08. 04. 2024 spolu so splnomocnením) a z ktorého zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

2.1 Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 192,- eur titulom kúpnej ceny, ktorú mal podľa
vlastného tvrdenia vyplatiť žalovanej pri podpísaní a overení splnomocnenia. Táto kúpna cena mala byť

za predaj pozemkov žalovanej v katastrálnom území H. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X
o výmere 295 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 zapísanej na LV č. XXX, celková výmera parciel
činila 765 m2. Podľa tvrdenia žalobcu bola dohodnutá kúpna cena za túto výmeru v sume 192,- eur,
pričom najprv v žalobe tvrdil, že táto suma mala byť z jeho strany vyplatená žalovanej pri podpísaní
splnomocnenia. Následne na pojednávaní tvrdil, že peniaze vyplatil po podpísaní splnomocnenia
žalovanou vonku na parkovisku, na kapote auta manžela žalovanej. Nehnuteľnosti chcel odkúpiť od

žalovanej preto, lebo sa nachádzajú pod jeho chatkou v obci H. a nedávno sa dozvedel, že nie sú
vysporiadané. Bol u žalovanej doma a dohodli sa, že bude uzavretá kúpna zmluva, ale žalovaná je
imobilná, preto navrhol, že sa podpíše splnomocnenie, na základe ktorého ju žalobca bude zastupovať
pri podpise kúpnej zmluvy a pri podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobca ďalej tvrdil,
že si dal vypracovať kúpnu zmluvu za 100,- eur a žiadal, aby mu žalovaná vyplatila aj sumu 66,- eur
titulom kolku na podanie do katastra a náhradu trov konania. So žalovanou sa dohodli, že ju manžel

privezie na matriku, pretože ťažko chodí a nevie prejsť dlhšiu vzdialenosť pešo, prišli na matriku a pred
matrikárkou (pani H.) žalovaná podpísala splnomocnenie. V priebehu konania po námietkach žalovanejžalobca predložil súdu ďalšie splnomocnenie, v ktorom však nefiguruje žiadna kúpna cena, pričom toto
splnomocnenie bolo podpísané žalovanou tiež 21. 06. 2023 a žalovaná mala splnomocniť žalobcu na
všetky právne úkony k sceľovaniu pozemkov v katastrálnom území H. na LV č. XXX a LV č. XXX.

Žalovaná obe tieto splnomocnenia mala podpísať na matrike a žalobca jej chcel vyplatiť peniaze pri
podpise splnomocnenia pred matrikárkou, avšak manžel žalovanej s týmto nesúhlasil, povedal, že až
vonku sa budú vyplácať peniaze, preto peniaze žalovanej vyplatil vonku na parkovisku.

2.2 Žalovaná nárok žalobcu poprela, uviedla, že so žalobcom sa dohodli, že podpíše splnomocnenie, na

základe ktorého ho má splnomocniť na vyporiadanie pozemkov v katastrálnom území H., na spísanie
kúpnej zmluvy na prevod pozemkov v jej vlastníctve. Pri podpise splnomocnenia od žalobcu žiadne
peniaze neprevzala. Dohoda bola taká, že pozemky v celkovej výmere 765 m2 predá za kúpnu cenu
0,60 eur/m2, t. j. za 459,- eur. Žiadna kúpna cena vo výške 192,- eur dohodnutá nebola, nevie, akým
spôsobom a prečo žalobca zapísal do splnomocnenia aj to, že jej vyplatil sumu 192,- eur, pretože
ako už uviedla, takáto suma vôbec nebola predmetom dohody a nemala sa vyplácať pri podpise

splnomocnenia,alepripodpisekúpnejzmluvy.Ažpotom,čopodpísalasplnomocnenie,simanželvšimol,
že na splnomocnení je uvedená kúpna cena 192,- eur a nie pôvodne dohodnutá cena vo výške 459,-
eur. Z toho dôvodu na mieste odvolala splnomocnenie a chcela, aby jej ho žalobca vrátil, ale ten s tým
nesúhlasil. Potom sa žalobca dlho neozval, až jej poslal nejakú výzvu, aby mu vyplatila sumu 192,- eur.
Žalobca však nemá žiadny dokument o tom, že by žalovanej vyplatil sumu 192,- eur, všetko si to len

vymyslel. Čo sa týka jeho ďalšieho nároku ohľadne nákladov za vyhotovenie kúpnej zmluvy, tak tieto tiež
neuznávajú, pretože žalovaná nesúhlasila s predajom, takže žalobca nadbytočne vyhotovoval takúto
zmluvu a keď nemal ani kúpnu zmluvu, nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa domáha poplatku
za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, keď žiadny návrh nepodal.

2.3 Zo splnomocnenia zo dňa 21. 06. 2023 s overeným podpisom žalovanej z toho istého dňa, súd zistil,
žežalovanátýmtosplnomocnenímmalasplnomocniťžalobcunazastupovaniejejosobynakatastrálnom
úrade, ako aj na podpis kúpnopredajnej zmluvy. Zároveň v splnomocnení je uvedené, že sa jedná o
pozemky v katastrálnom území H., evidované na LV č. XXX ako aj na LV č. XXX v celkovom podiele
žalovanej 765 m2 a dohodnutá cena a pri podpise vyplatená suma činí 192,- eur. Na druhej strane

splnomocnenia je dopísané po podpise žalovanou, že žalobca prijíma generálnu plnú moc od žalovanej.

2.4 Z ďalšieho splnomocnenia zo dňa 21. 06. 2023 s overeným podpisom žalovanej z toho istého dňa
vyplýva, že žalovaná splnomocnila žalobcu na vyporiadanie a vybavovanie všetkých právnych a iných
náležitostí a potrieb k sceľovaniu pozemkov, na základe projektu pozemkových úprav PPÚ H., na LV č.

XXX parc. č. XXX/X a LV č. XXX parc. č. XXX/X.

2.5 Z dokumentu označeného ako „Kúpna Zmluva“ súd zistil, že sa malo jednať o kúpnu zmluvu na
prevod nehnuteľností medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území H., vedených na LV č. XXX ako parcela registra E č. XXX/X o výmere 295 m2

a na LV č. XXX ako parcela registra E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2 za kúpnu
cenu 192,- eur, ktorá mala byť vyplatená pri podpisovaní splnomocnenia na spomínanej nehnuteľnosti
po prevode do osobného užívania. Predmetný dokument nie je podpísaný, ani datovaný.

2.6 Z písomnosti označenej ako „Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra“ súd zistil, že sa malo

jednať o návrh na vklad viacerých kúpnych zmlúv v katastrálnom území H., kde ako predávajúci okrem
žalovanej figuruje ešte A. H. a I. J.. Predmetný dokument nie je podpísaný, ani datovaný.

2.7 Z projektu pozemkových úprav PPÚ H. zo dňa 31. 05. 2022 súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených na LV č. XXX ako parc. registra

E č. XXX/X o výmere 295 m2 a na LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu
vo výmere 765 m2.

2.8 Z posledného pokusu o mimosúdny zmier súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie finančnej
čiastky 192,- eur, ktorú jej zaplatil pri podpise splnomocnenia, čo vlastnoručne overene podpísala a

právoplatne svojim podpisom potvrdila prevzatie tejto finančnej čiastky a v prípade, ak neodovzdá
peniaze žalobcovi, odovzdá celý prípad na súd.3.Poprávnejstránkesúdrozsudokodôvodnilcitáciouust.§588,§589zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), čl. 8, ust. § 150 ods. 1, 2, § 191
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

4. V ďalšej časti svojho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal dôkaznou povinnosťou sporových
strán, ich dôkazným bremenom. Konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
pričom ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však

strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o
skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, ale protistrana má tieto informácie k dispozícii. V
prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a
zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany.
Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá
vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno

zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok NS SR pod sp. zn. 3 Cdo 2/2016 z 11. 04. 2017).

5. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná podpísala splnomocnenie pre žalobcu na právne úkony
týkajúce sa prevodu nehnuteľností, ktoré sú v jej vlastníctve, a to nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území H., vedených na LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 295 m2 a na

LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2. Sporné bolo, či
žalobca vyplatil žalovanej pri podpise splnomocnenia kúpnu cenu vo výške 192,- eur tak, ako to bolo
uvedené v písomnom vyhotovení splnomocnenia. Žalobca tvrdil, že so žalovanou sa ešte predtým, ako
vypracoval splnomocnenie na prevod nehnuteľností, dohodol, že jej vyplatí kúpnu cenu v takejto výške
za jej nehnuteľnosti a žalovaná voči tomu nemala námietky. Výšku kúpnej ceny začala namietať až pri

podpise splnomocnenia a dokonca ani nie ona, ale jej manžel. Ďalej tvrdil, že peniaze vyplatil žalovanej
na okresnom úrade pred matrikárkou po podpísaní a overení splnomocnenia, následne na pojednávaní,
kde bol prítomný aj zástupca žalovanej (jej manžel), žalobca začal tvrdiť, že peniaze vyplatil po podpise
splnomocnenia, a to vonku na parkovisku v hotovosti a peniaze prevzal v bankovkách (1 x 100,- eur, 1
x 50,- eur, 2 x 20,- eur a 1 x 2,- eurá) manžel žalovanej, ktorému peniaze odčítal na kapote jeho auta.

Už samotné tieto tvrdenia žalobcu sú zmätočné, vzájomne si odporujú. Žalobca žiadal, aby súd vypočul
overovateľa podpisu, ktorý mal preukázať, že peniaze mali byť vyplatené pri podpise splnomocnenia,
ale manžel žalovanej toto nedovolil a povedal, že nech si to vybavia vonku. Manžel žalovanej však
vypovedal, že on vôbec nebol prítomný pri podpise splnomocnenia a až keď mu manželka ukázala
podpísané splnomocnenia zistil, že žalobca dal podpísať manželke úplne iný dokument, na akom sa

dohodli. Nezakladá sa na pravde, že by žalobca žalovanej vyplatil 192,- eur, túto skutočnosť nemá
žalobca žiadnym spôsobom preukázanú. Nie je pravda ani to, že sa dohodli na kúpnej cene 0,25 eur/
m2, dohodli sa na kúpnej cene 0,60 eur/m2, ale žalobca napísal do splnomocnenia úplne inú sumu.
Spornou medzi stranami ostala skutočnosť, či žalobca žalovanej vyplatil sumu 192,- eur.

6. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca
tvrdil, že žalovanej vyplatil sumu 192,- eur pri podpise splnomocnenia, na základe ktorého mal v mene
žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, ďalej tvrdil, že sumu 192,- eur vyplatil v
hotovosti manželovi žalovanej. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že medzi stranami sporu bola
dohoda ohľadne predmetu kúpy a kúpnej ceny, ale nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by so žalovanou

uzavrel kúpnu zmluvu a vyplatil jej sumu 192,- eur titulom kúpnej ceny, ako to opísal v žalobe a ako to
tvrdil v konaní. Žalovaná namietala v konaní dohodu strán o uzavretí kúpnej zmluvy, ako aj skutočnosť,
že zo strany žalobcu jejboliposkytnuté finančné prostriedky titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosti v sume
192,- eur. Bolo preukázané, že žalovaná podpísala splnomocnenie, ktorým splnomocnila žalobcu na
uzavretie kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností, ktoré mala vo vlastníctve a ktoré mala v úmysle

žalobcovi predať, ale po podpise splnomocnenia (resp. oboch splnomocnení, pretože boli v ten istý deň
podpísané žalovanou dve splnomocnenia) zistila, že žalobca napísal do splnomocnenia kúpnu cenu,
na ktorej sa nedohodli a ktorá bola oveľa nižšia ako cena, za akú chcela svoje nehnuteľnosti predať. Z
dôkazov predložených v konaní bolo preukázané, že žalovaná splnomocnenie podpísala, žalobca však
v konaní nepreukázal, že by z jeho strany bola pre žalovanú vyplatená kúpna cena vo výške 192,- eur,

ani skutočnosť, že by medzi stranami došlo k dohode ohľadne výšky kúpnej ceny. Zákon vyžaduje na
kúpu nehnuteľností písomnú kúpnu zmluvu a jej nedostatok sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Zo
strany žalobcu nebolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná kúpna zmluva, a
preto považoval nárok žalobcu za neoprávnený a jeho tvrdenia za nepreukázané. Žalobca neuniesoldôkaz tvrdenia a ani dôkazné bremeno, pretože v konaní hodnoverným spôsobom nevedel preukázať,
že žalovanej vyplatil sumu 192,- eur, jeho tvrdenie nebolo podložené žiadnym vierohodným dôkazom,
pričomaktvrdil,žepeniazeodovzdal,maltútoskutočnosťbezpochybnostipreukázať.Čosatýkaďalších

nárokov žalobcu na zaplatenie sumy 100,- eur titulom vypracovania kúpnej zmluvy, žalobca nepredložil
takisto žiadny dôkaz o tom, že by niekoho poveril vypracovaním takéhoto dokumentu. Na preukázanie
svojho tvrdenia, že zaplatil sumu 66,- eur za kolok za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti, taktiež nepredložil žiadny dôkaz, napriek tomu, že v žalobe, ako aj v predžalobnej výzve
tvrdil, že takýto kolok kúpil a má k dispozícii už neplatný kolok. S poukazom na zistené skutočnosti súd

prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovanej vyplatil sumu 192,- eur a ani následné náklady
súvisiace s vypracovaním kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadne týchto svojich tvrdení, preto súd žalobu v plnom rozsahu
zamietol.

7. Súd nevykonal ako dôkaz výsluch overovateľa podpisu, pretože tento overovateľ by sa mal vyjadriť
len ku skutočnosti, či žalobca bol „odtlačený“ manželom žalovanej pri podpise splnomocnenia, výsluch
takéhoto svedka nepreukazuje skutočnosť, či bola alebo nebola vyplatená suma 192,- eur. Takisto súd
nevykonal výsluch žalovanej, pretože jej výsluch by z dôvodu hospodárnosti konania nebol efektívny, z
vyjadrenia zástupcu žalovanej (jej manžela) bolo preukázané, že tento bol prítomný pri každom úkone

žalovanej a žiadne nové skutočnosti by z výsluchu žalovanej nevyplynuli.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani si žiadne trovy
v konaní neuplatnila.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie zo dňa 13. 08. 2024. Uviedol, že rozsudok
nie je zlučiteľný s realitou, boli dokonané procesné chyby a neboli zohľadnené skutkové podstaty s tým,
že aj ústna dohoda je dohoda a táto dohoda bola premietnutá na papier, spísaná formou splnomocnenia
s úradne overeným podpisom. Keď niečo vlastnoručne podpíše (len čisto bez overenia), za svoj podpis

musí zodpovedať a tu je to úradne overené, čo vôbec nebolo akceptované. Žalobca sa odvolával na
zástupcu žalovanej (manžel žalovanej), ktorá ponúkla na predaj svoje pozemky, ale zamiešal sa do
toho jej manžel. Najlepšia obrana je útok a v tejto súvislosti uviedol, že pojednávania sú nahrávané a je
možné vypočuť nahrávku z posledného pojednávania, z ktorej bude zrejmé, ako sa manžel žalovanej
správal počas tohto pojednávania. K vyjadreniu, že on (žalobca) utekal pred zástupcom žalovanej

uviedol, že na pojednávaní vysvetlil, že nemal dôvod pred ním utekať. Zástupca žalovanej sa snažil
oklamať sudkyňu, všetko zdezorientovať, čo sa mu aj podľa rozsudku podarilo v plnom rozsahu. Žiadal
zamietnuť rozsudok údu prvej inštancie, čo sa týka tvrdení a vyjadrení zástupcu žalovanej, ktoré sú
umelo vykonštruované, nezakladajú sa na pravde, sú zavádzajúce, pričom nezodpovedá skutočnosti ani
to, že žalovaná je imobilná. Ďalej žiadal vyhovieť jeho požiadavkám, ktoré sú vierohodné, opodstatnené,

podložené a potvrdené, pričom sa odvolával na jeho podania a výpoveď na súde a tieto žiadal zohľadniť,
akceptovať a vychádzať z tejto skutkovej podstaty, nakoľko to, čo je overene podpísané, je aj vierohodné
a podložené.Spoukazomnaust.§150ods.1,2CSPuviedol,ževtomtoprípadežiadneďalšieskutkové
tvrdenia nie sú potrebné, nakoľko žalovaná podpísala predmetný dokument titulom splnomocnenia a
prebrala sumu 192,- eur, ktorá sa navyšuje a nech dokoná i uhradenie týchto výdavkov. Poukázal

na existenciu znalcov písma, ktorí všetko vyvrátia, alebo stopercentne potvrdia, pričom ak je niečo
podpísané a úradne overené, konkrétna osoba by mala zodpovedať za úkon, ktorý vlastnoručne
podpísalaaešteajúradneoverilasvojpodpis.Žalobcažiadalodvolacísúdovynesenierozsudku,ktorým
sa potvrdia jeho požiadavky a podania na súde prvej inštancie.

10. K odvolaniu žalobcu podala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie zo dňa 06. 09.
2024. Uviedla, že odvolanie žalobcu je nezrozumiteľné a zmätočné a nespĺňa náležitosti odvolania,
neuvádza odvolacie dôvody, ani odvolací návrh v súlade s ust. § 363 CSP. Navrhla, aby z uvedeného
dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní dostatočne a
spoľahlivo zistil skutkový stav veci preskúmaním všetkých dôkazov a svoje rozhodnutie náležitým

spôsobom odôvodnil. V odvolaní žalobca uviedol skutočnosti a tvrdenia, ktoré nie sú predmetom tohto
sporu a sú zavádzajúce, pričom nepreukázal naplnenie odvolacích dôvodov. K nezrozumiteľnému
podaniu žalobcu označenému ako „odvolanie“, nie je možné sa vyjadriť, nakoľko je chaotické a
popletené. V predmetnom spore mal žalobca povinnosť uniesť dôkazné bremeno a preukázať svojetvrdenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal zaplatenie 192,-
eur, neoznačil dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli zmätočné, nakoľko raz
tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil pri podpise splnomocnenia pred pracovníčkou matriky, inokedy zas

tvrdil, že túto sumu zaplatil na kapote auta. Samotné splnomocnenie nepreukazuje zaplatenie, resp.
prevzatie finančnej čiastky, pričom k odovzdaniu a prevzatiu žalovanej sumy nikdy nedošlo, žalovaná
splnomocnenie podpísala, ale ihneď aj odvolala po tom, čo zistila, že bola uvedená do omylu, nakoľko
v dokumente, ktorý podpísala, je uvedená iná suma, ako bola dohodnutá medzi sporovými stranami. K
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo a ani k zaplateniu kúpnej ceny, pričom tieto

skutočnosti boli súdom prvej inštancie aj preukázané. Počas celého konania žalobca nepredložil žiadne
dôveryhodné dôkazy, ktoré preukazujú opodstatnenosť ním požadovaných nárokov, čo konštatoval aj
súd. Žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalovanej nevyplatil žiadne finančné prostriedky a ani v
rámci odvolania nepreukázal svoje tvrdenia, že by so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu a vyplatil jej 192,-
eur. Žalovaná poukázala na svoje vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, v ktorých namietala dohodu
o uzavretí kúpnej zmluvy ako i to, že zo strany žalobcu jej boli poskytnuté finančné prostriedky titulom

kúpnej ceny vo výške 192,- eur za nehnuteľnosti v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXX ako
parc. č. XXX/X o výmere 295 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 zapísané na LV č. XXX. Navrhla,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13. 06. 2024.

11. Súd prvej inštancie vydal k odvolaním napadnutému rozsudku opravné uznesenie č. k.

4C/122/2023-97zodňa22.05.2025,ktorýmopravilzáhlaviesvojhorozsudkuvčastioznačeniažalobcu,
ktoré správne znie A. B.. Ďalším uznesením č. k. 4C/122/2023-99 zo dňa 22. 05. 2025 súd vyzval
žalobcu, aby svoje odvolanie doplnil a uviedol, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie
a čoho sa odvolaním domáha, teda aký odvolací návrh robí.

11.1 Žalobca reagoval v podaní zo dňa 07. 06. 2025, ktoré označil ako sťažnosť proti uzneseniu č. k.
4C/122/2023-99 a ktoré odvolací súd posúdil podľa jeho obsahu ako doplnenie odvolania žalobcu zo dňa
13. 08. 2024. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a absolútne neakceptovateľnému
výsledku, a to vďaka zahmlievaniu a klamaniu zástupcu žalovanej. Poukázal na konštatovanie súdu
v odôvodnení rozsudku (31. bod odôvodnenia), že zástupca žalovanej podľa svojho vyjadrenia nebol

prítomný pri podpise splnomocnenia. Toto sa podľa žalobcu nezhoduje so skutočnosťou, nakoľko
žalovaná sama v priebehu konania potvrdila, že jej manžel bol prítomný pri všetkých úkonoch. Žalobca
opätovnenavrholvypočutiesvedkyneH.,akooverovateľkypodpisunaúrade,ktorábysamohlapamätať
na to, že chcel pred ňou zaplatiť žalovanej požadovanú sumu 192,- eur a že vôbec nebola ani len
spomínaná manželom žalovanej vymyslená suma 459,- eur. V inom bode odôvodnenia svojho rozsudku

(34.bod)všaksúdprvejinštancieuviedol,žemanželžalovanejbolprítomnýprikaždomúkonežalovanej.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pociťuje zaujatosť voči jeho osobe, nakoľko sa nezohľadňujú fakty a
skutkové podstaty, hlavne vierohodnosť dvoch splnomocnení, ktoré boli podpísané naraz. Doma, v byte
žalovanej, jej boli predložené k nahliadnutiu a prečítaniu, pričom cenu vypočítal jej manžel a žalovaná
scenou192,-eursúhlasila.Následneišlioveriťpodpisy.Jednosplnomocneniesuvedenímcenymaloísť

na kataster na zaevidovanie vlastníckeho práva, pričom žalovaná a jej manžel žalobcu donútili, že túto
cenu musí zaplatiť hneď po podpísaní splnomocnenia, lebo inak mu pozemky vôbec nepredajú, nakoľko
žalovanájeimobilnáaviackrátnaúradnepôjdeoveriťpodpis,lebovlastneaninevládze.Žalobcasateda
musel prispôsobiť požiadavke žalovanej a jej manžela. Je absolútne klamanie a aj dokázané tvrdenie
manžela žalovanej, že on pri podpise na úrade nebol. Z týchto dôvodov žalobca zotrval na výsluchu

overovateľky podpisu ako i žalovanej, čo považoval za jediné riešenie, na základe ktorého možno
dospieť k spravodlivému rozsudku. Ďalej žalobca uviedol, že žalovanej pri podpisovaní splnomocnenia
odovzdal sumu 192,- eur. Je maďarskej národnosti, možno sa nedokonalo vyjadril, keď hovoril, že pri
podpisovaní overenia podpisov, ale myslel tým, že v ten deň. Nemyslel na to, že v miestnosti, kde bola aj
overovateľka podpisov, došlo k zaplateniu 192,- eur, čo aj chcel, ale manželom žalovanej bol potlačený

nabok s tým, že vonku sa to zaplatí. Žalovaná po zaevidovaní splnomocnení do archívnej knihy tieto
splnomocnenia prevzala, doniesla ich pred budovu a až po zaplatení finančnej čiastky 192,- eur mu dala
papiere, akože na výmenu. K zaplateniu sumy 192,- eur došlo vonku pred budovou, na kapote auta
manžela žalovanej, potom ako sa opýtal, komu má predmetné peniaze odovzdať. Manžel žalovanej
ukázal na žalovanú a povedal, že ona je financovateľka. Bližšie k nemu bol však manžel žalovanej,

preto spomínanú sumu odpočítal jemu na kapote jeho auta pred úradom. Následne manžel žalovanej
nahlas odpočítal sumu 192,- eur, ktorú odovzdal žalovanej, ktorá to znovu prepočítala a povedala, že
je to v poriadku. Manžel žalovanej povedal, že on by tieto pozemky za takúto sumu nepredal, na čo mu
povedala, že prečo jej toto nepovedal skôr, možno by ani ona na takúto cenu nebola pristúpila. Žalovanábola očividne rada, že sa týchto pozemkov zbaví, ale zaúradoval jej manžel. Obidvaja však dokázali
svojimi nepravdivými tvrdeniami a klamaniami oklamať aj súd. Žalobca žiadal aj o uhradenie 100,- eur
za spísanie kúpnej zmluvy s podaním návrhu do katastra a ešte zakúpil aj kolok v hodnote 66,- eur na

podanie do katastra. Nakoľko kúpna zmluva aj návrh do katastra nehnuteľností ešte neboli k dispozícii,
muselo sa to riešiť formou splnomocnenia aj do katastra nehnuteľností a žalobca musel pri podpise
splnomocnení aj zaplatiť 192,- eur, nakoľko inak k predaju nehnuteľností žalovaná a jej manžel nechceli
pristúpiť. Druhé splnomocnenie, ktoré malo ísť na pozemkový úrad, ohľadom sceľovania pozemkov,
nedáva žiadnu logiku. Ďalej žalobca uviedol, že sa nedopustil žiadnej protiprávnosti, len žiada naspäť

svoje peniaze a všetko, o čo bol v tomto prípade škodný. Žiadal o zmenu rozhodnutia v jeho prospech.
Je nespochybniteľné, že všetky právne nariadenia a predpisy zaväzujú každého občana republiky za
svoj podpis brať aj zodpovednosť. Aj neoverený podpis je smerodajný a záväzný. Neexistuje, aby
splnomocnenie s overeným podpisom bolo možné vyvrátiť, alebo spochybniť a podpisujúca osoba musí
znášať aj dôsledky a následky. V závere žalobca uviedol, že žiada o vrátenie zaplatenej sumy 192,- eur v
deň podpisu splnomocnenia, 100,- eur za spísanie kúpnej zmluvy a musel zakúpiť aj známku v hodnote

66,- eur za návrh do katastra, ktorá mala obmedzenú platnosť a po uplynutí lehoty platnosti bola fakticky
k ničomu. Kúpnu zmluvu a návrh do katastra žalobca nepodpísal z dôvodu, že nevedel, či aj jeho podpis
na týchto listinách bude potrebné overiť. Neuplatnil si ešte ďalšie náklady a výdavky, ktoré mu vznikli
a ďalej budú vznikať a tieto si bude aj uplatňovať. Zatiaľ žiada sumu 358,- eur a náhradu trov konania,
v čom bude započítaný aj súdny poplatok.

12. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 13. 06. 2024 je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu (žalobcom, v
neprospech ktorého bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362

ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a
bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP).

13. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13.1 Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

13.2 Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13.3 Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.

13.4 Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13.5 Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.13.6 Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S

prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

13.7 Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13.8 Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

13.9 Podľa § 188 ods. 1, 2 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné

na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje
spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami
dokazovania na tomto pojednávaní.

13.10. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

13.11 Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13.12 Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13.13 Podľa § 391 ods. 1, 2 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Predmetom konania v prejednávanom spore je nárok žalobcu, ktorým sa od žalovanej pôvodne

domáhal vrátenia sumy 192,- eur, ktorú jej mal zaplatiť za prevod pozemkov v katastrálnom území H.,
okres Nové Zámky. Na pojednávaní konanom dňa 12. 02. 2024 žalobu rozšíril a domáhal sa zaplatenia
sumy 358,- eur, pričom súd uznesením rozšírenie žaloby pripustil. Žalovaná istina 358,- eur potom
pozostávala zo sumy 192,- eur (zaplatenia ktorej sa domáhal titulom vrátenia sumy, ktorú mal zaplatiť
žalovanej za pozemky), zo sumy 100,- eur (ktorú požadoval od žalovanej zaplatiť z titulu vypracovania

kúpnej zmluvy) a zo sumy 66,- eur (ktorú požadoval od žalovanej zaplatiť z titulu kolku za podanie
návrhu do katastra nehnuteľností).

15. Žalovaná v podaní zo dňa 19. 01. 2024 požiadala, aby vzhľadom na jej vek a zdravotné problémy
bola vypočutá v jej byte v D., čo súd prvej inštancie akceptoval a pojednávanie konané dňa 12. 02.

2024 odročil na neurčito s tým, že bude vypočutá žalovaná v mieste svojho trvalého bydliska. Žalovaná
v ďalšom podaní zo dňa 22. 02. 2024 uviedla, že pri podpise splnomocnenia bol prítomný aj jej manžel,
navrhla jeho výsluch ako svedka, výsluch matrikárky pani H. a požiadala o ustanovenie tlmočníka
zjazykamaďarskéhodojazykaslovenského,nakoľkoneovládadostatočneslovenskýjazyk.Vpodanízodňa03.04.2024uviedla,žejeúplneimobilnáaopätovnepožiadalaovypočutievjejbyteaoustanovenie
tlmočníka. Následne, v podaní zo dňa 16. 04. 2024 (č. l. 55 v súdnom spise), ju súd poučil, že na
zastupovanie v konaní môže splnomocniť advokáta, resp. požiadať o zastupovanie Centrum právnej

pomoci alebo môže splnomocniť manžela na svoje zastupovanie a v takom prípade je potrebné zaslať
súdu splnomocnenie, pričom účasť na pojednávaní potom nie je potrebná. Žalovaná zaslala súdu prvej
inštancie splnomocnenie zo dňa 22. 04. 2024, ktorým splnomocnila svojho manžela na zastupovanie
vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/122/2023 na Okresnom súde Nové Zámky. Na pojednávaní konanom
dňa 13. 06. 2024 sa zúčastnil žalobca, ktorý navrhol výsluch žalovanej a osoby, ktorá overovala podpis

žalovanej ku skutočnosti, že so žalovanou bol prítomný pri overení podpisu aj jej manžel. Tento bol
prítomný ako zástupca žalovanej na uvedenom pojednávaní a vyjadril sa tak, že vôbec tam nebol.

16. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, čo odôvodnil v podstate tým, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nepredložil žiadny dôkaz o uzavretí kúpnej zmluvy so
žalovanou a o tom, že jej titulom kúpnej ceny vyplatil sumu 192,- eur. Rovnako nepredložil dôkaz

o tom, že niekoho poveril vypracovaním kúpnej zmluvy a ani o tom, že zaplatil 66,- eur za kolok
za návrh do katastra nehnuteľností. Do odôvodnenia svojho rozsudku súd prevzal tvrdenie zástupcu
žalovanej (jej manžela) z pojednávania konaného dňa 13. 06. 2024 (31. bod odôvodnenia rozsudku)
o tom, že nebol prítomný pri overovaní splnomocnenia. Nevykonanie výsluchu žalovanej súd odôvodnil
(34. bod odôvodnenia) tým, že by nebol hospodárny a efektívny, nakoľko z vyjadrenia jej zástupcu

(manžela) bolo preukázané, že manžel žalovanej bol prítomný pri každom úkone žalovanej a žiadne
nové skutočnosti by z jeho výsluchu nevyplynuli. Žalovaná tvrdila, že jej manžel bol prítomný pri
podpise splnomocnenia. Toto tvrdil aj žalobca s tým, že manžel žalovanej, prítomný pri overovaní
podpisu dokonca dával určité pokyny. Manžel žalovanej v postavení jej zástupcu tvrdil, že tam nebol.
Uvedené sporné tvrdenia ponechal súd prvej inštancie bez povšimnutia, neodstraňoval ich, žiadnym

spôsobom sa s nimi nevysporiadal a napriek tomu, nevykonanie výsluchu žalovanej (ktorá sama
navrhla svoje vypočutie) odôvodnil tým, že nie je hospodárny a efektívny, nakoľko manžel žalovanej
bol prítomný pri každom jej úkone. Zástupca žalovanej pritom na pojednávaní výslovne uviedol, že
tam nebol. Uvedený postup súdu treba považovať za procesné pochybenie a nesprávny procesný
postup. Súd prvej inštancie bol povinný po vykonaní dokazovania vyhodnotiť dôkazy, a to každý dôkaz

zvlášť, ako aj všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR
vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument,
ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Strana konania má právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa

so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku, ide
o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo sporovej strany na spravodlivý
proces, pretože jej upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Podľa
ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Musí však dbať na to, aby
nevylúčil dôkaz navrhnutý na popretie skutkového tvrdenia protistrany. Rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR sa ustálila na názore, podľa ktorého, keď súd nevykoná dôkaz navrhnutý stranou sporu na

preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru, že strana neuniesla dôkazné
bremeno, ide o procesne nesprávny postup. V danej veci žalobca tvrdil, že dohodnutú kúpnu cenu mienil
vyplatiť žalovanej pri overovaní jej podpisu na splnomocnení, ale na základe pokynov jej manžela tak
urobil až vonku na kapote auta. Obsahom splnomocnenia zo dňa 21. 06. 2023, ktoré žalovaná podpísala
bola okrem iného i veta: „Dohodnutá cena a pri podpise vyplatená suma: 192 euro“... . Žalovaná

tvrdila, že od žalovaného neprevzala sumu 192,- eur pri podpise splnomocnenia, ani po tomto úkone,
pričom navrhla svoj výsluch a výsluch svojho manžela ako svedka. Výsluch žalovanej navrhol i žalobca.
Odvolací súd je toho názoru, že za daného stavu bolo potrebné vypočuť žalovanú ako stranu sporu a jej
manžela ako svedka, čo žalovaná aj sama navrhovala. Nevykonanie jej výsluchu z dôvodu, že manžel
žalovanej bol prítomný pri každom jej úkone a v situácii, že tento (ako jej zástupca) výslovne uviedol, že

prítomný nebol, nemožno považovať za procesný postup, ktorý by bol v súlade so zákonom. Za tohto
stavu malo nevyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie ním navrhovaného dokazovania znaky procesne
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To bol rozhodujúcidôvod, pre ktorý bolo potrebné považovať podané odvolanie žalobcu za dôvodné. Naviac súd prvej
inštancie mal v situácii, keď žalovaná navrhla výsluch svojho manžela ako svedka, zvážiť svoj procesný
postup spočívajúci v tom, že žalovanej v podaní zo dňa 16. 04. 2024 (č. l. 55 v spise) oznámil, že sa môže

dať zastupovať (okrem iných subjektov) i svojim manželom, na čo žalovaná reagovala takým spôsobom,
že súdu predložila splnomocnenie pre svojho manžela na zastupovanie v konaní, ktorý sa potom mohol
vyjadrovať len ako jej zástupca, ale nebolo ho už možné vypočuť ako navrhovaného svedka, resp.
nemohol sa vyjadrovať ako svedok.

18. Z predloženého súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca sa po rozšírení žaloby domáhal zaplatenia
žalovanej istiny 358,- eur z viacerých skutkových a právnych dôvodov a bolo vecou súdu, aby sa s týmito
jednotlivými dôvodmi zaoberal, čo v predmetnej veci absentuje. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať
tým, či na zaplatenie sumy 358,- eur (ktorá pozostáva zo sumy 192,- eur, 100,- eur a 66,- eur), ktorej
sa žalobca od žalovanej domáhal, existuje alebo neexistuje žalobcom tvrdený právny titul, prípadne iný
právny titul a aký. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že právne posúdenie je vecou

súdu, preto žalobcom tvrdená právna kvalifikácia uplatňovaného nároku (vrátenie kúpnej ceny) nemá
právnu relevanciu. Ak totiž súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení,
ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je
povinnosťou súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu
na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený

nesprávne (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo dňa 06. 02. 2013
a nález I. ÚS 147/2024 zo dňa 28. 05. 2024).

19. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti
a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
musíbyťdostatočnýmpodkladompreuskutočneniejehoprieskumuvodvolacomkonaní.Akrozhodnutie
súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmateľné.

Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a
v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, pretože jej upiera možnosť
náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravného prostriedku.
Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové

zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo
strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

20. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania
práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci
vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia
s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť z dôvodu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 CSP. Ďalším dôvodom zrušenia
rozsudku súdu prvej inštancie je ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, nakoľko súd v dôsledku absencie
právneho posúdenia, resp. nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhované dôkazy a
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú

skutočnosť, že písomná kúpna zmluva (ktorá je potrebná na prevod nehnuteľností) v predmetnej veci
nebola predložená, a preto nebolo možné žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 192,- eur
posudzovať podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to urobil súd prvej inštancie. Právne
posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušnú
právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Bude preto potrebné, aby súd

opätovne posúdil právny titul (právne tituly), na základe ktorého (ktorých) sa žalobca domáha zaplatenia
uplatnenej sumy, ktorá pozostáva z viacerých čiastkových súm. Odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek právne posúdenie veci. Iba samotná
citácia ust. § 588 a § 589 Občianskeho zákonníka nie je dostatočným právnym posúdením veci, pretožeabsentuje vyjadrenie súdu prvej inštancie, prečo práve predmetné ustanovenia považoval za potrebné
na danú vec použiť v situácii, keď písomná kúpnu zmluva, ktorá sa vyžaduje pri prevode nehnuteľností
mu nebola predložená.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere.
Pokiaľ nedôjde k zmene procesnej situácie, súd vec opätovne prejedná na nariadenom pojednávaní,
vykoná navrhované dokazovanie (najmä dôsledne vypočuje žalobcu i žalovanú, príp. i overovateľku
podpisu žalovanej), resp. rozhodne, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, pričom ich nevykonanie riadne

zdôvodní.Nevykonanievýsluchužalovanejsodôvodnením,žejejmanželbolprítomnýprikaždomúkone
žalovanej (v situácii, keď tento ako zástupca žalovanej na pojednávaní svoju prítomnosť pri overovaní
podpisu žalovanej výslovne poprel), nemalo oporu v zákone. V súvislosti so žiadosťou žalovanej o jej
vypočutie v domácom prostredí z dôvodu jej zdravotného stavu, odvolací súd dáva do pozornosti
potvrdenie všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 19. 01. 2024, podľa ktorého sa žalovaná na
základe ortopedického nálezu nemôže dostaviť na súdne pojednávanie dňa 14. 02. 2024. Odvolací súd

je toho názoru, že toto potvrdenie sa týkalo pojednávania, ktoré sa konalo v uvedený deň a nemožno
z neho vyvodiť, že by sa žalovaná nemohla zúčastniť prípadných ďalších pojednávaní. V prípade, ak
zdravotný stav žalovanej naďalej nebude umožňovať účasť na pojednávaní v mieste sídla súdu, toto
musí byť bezpečne preukázané a v takom prípade bude potrebné vykonať výsluch žalovanej ako strany
sporu v jej domácom prostredí, ako sa toho domáhala. Pred vykonaním výsluchu žalovanej bude mať

súd prvej inštancie na zreteli, že žalovaná v podaní zo dňa 22. 02. 2024 uviedla, že neovláda dostatočne
slovenský jazyk a požiadala o ustanovenie tlmočníka z jazyka maďarského do jazyka slovenského.
Rovnako tak žalobca v podaní zo dňa 07. 06. 2025 (č. l. 106 a nasl. súdneho spisu) uviedol, že je
maďarskej národnosti a v súvislosti s tým, kedy žalovanej zaplatil sumu 192,- eur, sa mohol vyjadriť
nedokonalo. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie vyjadrenie žalobcu

na pojednávaní dňa 13. 06. 2025, kde okrem iného uviedol že „preto som ich odovzdal jej manželovi
a žalovaná to prepočítala, povedala, že je to v poriadku“, resp. že „zobrali peniaze“, čo odôvodňuje
potrebu skúmania pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. S poukazom na uvedené a potrebu
dôsledného výsluchu žalobcu, bude potom podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné vyzvať žalobcu,
aby oznámil, či rozumie slovenskému jazyku a v opačnom prípade bude potrebné aj žalobcu vypočuť

v prítomnosti tlmočníka, nakoľko je potrebné vykonať jeho podrobný výsluch, rovnako ako u žalovanej.
Dôkazné bremeno preukázania, že žalobca žalovanej vyplatil sumu 192,- eur a preukázanie dôvodnosti
uplatnenia sumy 100,- eur a 66,- eur bude i naďalej zaťažovať žalobcu.

21.1 Ďalej bude mať súd prvej inštancie na zreteli, že osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní

v postavení zástupcu sporovej strany, nemôže byť zároveň vypočúvaná aj ako svedok, pretože takáto
konštelácia sa javí ako inkompatibilná. Výsluch zástupcu žalovanej ako svedka by už za daného stavu
prichádzal do úvahy len potom, keď by prestal žalovanú zastupovať.

21.2 Úlohou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového

stavu vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí
odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP a vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami
strán sporu, vrátane tých, ktoré žalobca vzniesol v podanom odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí
bude teda dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením skutočností,
ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 CSP).

23. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(ust. § 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)