Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100253
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodená:

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom:
Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 05.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.
II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. apríla 2023 generálny riaditeľ žalovaného
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom
poistení“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X E.
dňa 17. januára 2023 a rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X E. dňa 30. januára 2023 (ďalej
spolu ako „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2023 priznal

žalobcovi starobný dôchodok v sume 482,40 EUR mesačne, a to od 13. januára 2020. Prvostupňovým
rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2023 žalovaný žalobcovi od 1. januára 2021 zvýšil
starobný dôchodok na sumu 496,70 EUR mesačne, a zároveň bol týmto rozhodnutím od 1. januára 2022
žalobcovi zvýšený starobný dôchodok na sumu 503,20 EUR mesačne a od 1. januára 2023 na sumu
562,60 EUR mesačne. Vydaním uvedených prvostupňových rozhodnutí mal byť realizovaný záväzný
právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozsudku, sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9.
novembra 2022, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo

dňa 11. marca 2021 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému opätovne posúdiť a prepočítať sumu priznaného
starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že zohľadní celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré dosiahol do vzniku nároku na jeho starobný
dôchodok ku dňu 8. decembra 2019, vrátane obdobia poberania výsluhovej dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku

primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia,
a následne takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 avyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991) (ďalej ako
„Dohovor“).

4. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že s odkazom na Dohovor, suma starobného dôchodku žalobcu
sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku z osobitného
systému sociálneho poistenia. Mal byť tak naplnený úmysel zákonodarcu, aby súčet výsluhového
dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, alebo aspoň
rovnaký, ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len

vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

5. Keďže Dohovor nemá obsahovať samotný spôsob výpočtu dávok z osobitného alebo všeobecného
systému poistenia, ten má byť podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia určený právnymi predpismi
jednotlivých štátov. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že spôsob výpočtu dávky zo všeobecného
systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia zákonodarca v Slovenskej

republike doteraz neupravil, a preto spôsob určenia predmetnej dávky (starobného dôchodku) má
vychádzať z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Podľa tejto judikatúry (rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovískNSasúdovSRpodčíslomR55/2011)jeSociálnapoisťovňapovinnávypočítaťteoretickúsumu
starobnéhodôchodkužiadateľaotútodávku(sozhodnotenímtakdobytzv.civilnéhozamestnania,akoaj
doby služby) a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru

doby poistenia získanej z osobitného systému poistenia a súčtu všetkých dôb poistenia, získaných tak
zo všeobecného, ako aj z osobitného systému poistenia.

6. Výška starobného dôchodku priznaná prvostupňovými rozhodnutiami žalovaného mala byť teda
určená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a čl. 33 Dohovoru a vyššie

uvedenými závermi Krajského súdu v Bratislave vyplývajúcimi z konštantnej judikatúry.

II.
Správna žaloba

7. V správnej žalobe podanej Správnemu súdu v Bratislave dňa 15.06.2023 žalobca namieta,
že napadnutým rozhodnutím spolu s prvostupňovými rozhodnutiami a postupom žalovaného, bolo
porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, a má za to, že je zo strany
žalovaného diskriminovaný z dôvodu, že je poberateľom výsluhového dôchodku.

8. Tento svoj záver žalobca odôvodňuje tým, že pri určovaní výšky jeho starobného dôchodku, nebol
správne aplikovaný článok 33 ods. 2 Dohovoru, a zároveň mal byť porušený článok 1 zákona 460/1992
Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a
právny štát (zákaz diskriminácie) a Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu

štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, a taktiež § 3 zákona číslo 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“), podľa
ktorého na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení,
ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Žalobca má za to, že zákonodarca pri článku 33 ods. 2 Dohovoru určil, že žalovaný môže krátiť alebo
zastaviť peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia iba v obligatórnom prípade, ak je poskytovaná na
základe tej istej sociálnej udalosti a na krátenie alebo zastavenie existujú určené podmienky a určený
rozsah.Žalobcazastávanázor,ževjehoprípadesanejednáotúistúsociálnuudalosť,keďžepodmienky

vzniku nároku na výsluhový a starobný dôchodok upravujú iné a rozdielne právne normy. Sociálna
udalosť na priznanie výsluhového dôchodku podľa žalobcu vzniká splnením osobitých kritérií, daných
zákonmi o služobnom pomere a určených len pre fyzické osoby, ktoré boli v služobnom pomere k
ozbrojeným zložkám štátu a na túto činnosť museli mať predpísané znalosti a danosti. Sociálna udalosť
rozhodujúca pre vznik dávky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia má

podľa žalobcu naopak vzniknúť všetkým pracujúcim fyzickým osobám po dosiahnutí kritérií, na priznanie
starobného dôchodku. Tieto dve rozdielne sociálne situácie, navyše samostatne spravujú rozdielne
orgány štátnej správy, a preto podľa žalobcu nemôže platiť teória žalovaného o totožnej sociálnej
udalosti.10. Výsluhový dôchodok a starobný dôchodok nemajú byť podľa žalobcu dôchodky rovnakého typu,
nevznikajú podľa neho z tej istej sociálnej udalosti, a preto výsluhový dôchodok a starobný dôchodok

nemožno ľubovoľne, bez obligatórnej opory v právnych predpisoch, stotožňovať, zamieňať, porovnávať,
posudzovať alebo odvolávať sa na neho, lebo podmienky pre vznik, trvanie nároku a výplata týchto
dávok nie je rovnaká.

11. Tým, že mal žalovaný bez opory v právnych predpisoch, svojvoľne krátiť starobný dôchodok žalobcu,

dôvodiac iba strohým konštatovaním o poberaní výsluhového dôchodku a vraj duplicitným zhodnotením
tej istej doby pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku, mal podľa žalobcu porušiť
zákaz diskriminácie, čím malo dôjsť k neodôvodnenému rozdielu v starobnom zabezpečení žalobcu,
v porovnaní s inými občanmi, ktorí službu v ozbrojenej zložke nevykonávali, čo má mať za následok
horšie zaobchádzanie so žalobcom, ako s poistencami, ktorí boli poistení len vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia.

12. Žalovaný mal teda na základe uvedených dôvodov zrušiť prvostupňové rozhodnutia alebo ich zmeniť
v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v predtým podanom odvolaní, ktoré majú podľa neho vychádzať
z právnych predpisov a majú byť v súlade s dlhodobou rozhodovacou činnosťou správnych súdov
a judikatúrou Najvyššieho súdu SR a mal priznať žalobcovi plnú sumu starobného dôchodku, ktorá

mu prislúcha zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, bez akéhokoľvek krátenia z dôvodu
poberania výsluhového dôchodku žalobcom.

13. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutia, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Konanie pred správnym súdom

14. Na základe výzvy súdu zo dňa 21.07.2023 žalovaný k podanej správnej žalobe predložil
administratívny spis a vo svojom vyjadrení zo dňa 07.08.2023 zhrnul administratívne konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu prvostupňových rozhodnutí a k námietkam žalobcu uviedol, že výška starobného
dôchodku, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodnutím žalovaného je správna, bola určená v súlade so
zákonom o sociálnom poistení a v súlade s čl. 33 Dohovoru a príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

15. Žalobcova námietka, týkajúca sa neodôvodneného krátenia sumy starobného dôchodku, má byť
podľa žalovaného nedôvodná, nakoľko na určenie sumy starobného dôchodku ku dňu priznania
starobného dôchodku má byť potrebné prihliadnuť na celú dobu poistenia, ktorú žalobca získal k tomuto

dňu (dobu služby v osobitnom systéme a dobu poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia)
podľa zákona o sociálnom poistení a vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a príslušnou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

16. Takýto postup je podľa žalovaného potrebný, aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu tej
istej doby, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku. V takýchto prípadoch má byť
povinnosťou žalovaného pri posúdení podmienok nároku na dôchodok vychádzať z celkovej dĺžky
poistenia, teda vrátane obdobia služobného pomeru, a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku
potom krátiť v zmysle článku 33 Dohovoru.

17. Pri výpočte mal žalovaný použiť postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoistenia,ktorábypatrilažalobcovi,akbyvšetkydobypoisteniazískal
vovšeobecnomsystéme,anáslednetaktozistenúvýškumalkrátiťpostupompodľačlánku33Dohovoru.

18. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s
príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, a prvostupňové rozhodnutia, ako aj napadnuté
rozhodnutie, má byť zákonné a správne.19. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a žiada, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

20. K uvedenému vyjadreniu žalovaného, na základe výzvy súdu zo dňa 14.08.2023, doručil žalobca
svoje vyjadrenie zo dňa 03.09.2023, v ktorom vyjadril pochybnosť o prípustnosti aplikácie Dohovoru
v tejto veci, keďže oba typy dôchodkov, ktorých určenie výšky je predmetom tohto súdneho konania,
vznikli za činnosť vykonávanú výhradne na území SR.

21. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný sa pri svojich vyjadreniach v súvislosti s aplikáciou článku 33
ods. 2 Dohovoru, neustále vyhýba vysvetleniu pojmu „tá istá sociálna udalosť“. Na základe skutočnosti,
že žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukazuje a pracuje so skutočnosťou, že výsluhový dôchodok
vznikol v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má tým podľa žalobcu podporovať jeho tvrdenie, že
sa nejedná o tú istú sociálnu udalosť, a preto žalovaný použitím inštitútu krátenia starobného dôchodku,

z dôvodu poberania výsluhového dôchodku, nesprávne aplikuje článok 33 ods. 2 Dohovoru.

22. Žalobca tiež poukázal, že Dohovor iba pripúšťa možnosť krátenia starobného dôchodku a nejedná
sa o zákonnú povinnosť, ako to tvrdí žalovaný. Ak žalovaný bez obligatórnej povinnosti kráti starobný
dôchodokžalobcu,konátakpodľažalobcusvojvoľne,čomázapríčiňovaťnepreskúmateľnosťjehoaktov.

23. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného o duplicite počítania doby, počas ktorých mali všetci
jeho zamestnávatelia odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne, nakoľko má byť všeobecne známa
skutočnosť, že osoby v služobných pomeroch odvádzajú dávky sociálneho poistenia vo vyššej miere
ako iní pracujúci občania.

24. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný mal použiť pri výpočte starobného dôchodku
výšku poberaného výsluhového dôchodku (367,27 EUR) inú ako mala byť reálna výška poberaného
výsluhového dôchodku (297,80 EUR).

25. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu B. G. B. dňa 13.11.2024, správny súd rozhodol uznesením zo
dňa 26.05.2025, postupom podľa ustanovenia § 25 SSP, v spojení s § 63 ods. 2 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP,
ako aj s ustanovením § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že pokračoval v konaní s manželkou
pôvodného žalobcu A. B..

IV.
Relevantné právne predpisy

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“),

sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho
zabezpečenia.

27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa § 6 písm. c), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

29. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.V.
Právne posúdenie správneho súdu

32. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia
§ 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného
a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a
dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP),

bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. apríla 2023, ako aj prvostupňové rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2023 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2023, ktoré

vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali.

34. Sporným v tejto veci je údajne neodôvodnené krátenie sumy starobného dôchodku žalovaným,
nakoľko podľa žalobcu nebola na takýto postup splnená podmienka podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru.
Žalobca má za to, že zákonodarca pri článku 33 ods. 2 Dohovoru určil, že žalovaný môže krátiť alebo

zastaviť peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia iba v obligatórnom prípade, ak je poskytovaná na
základe tej istej sociálnej udalosti a na krátenie alebo zastavenie existujú určené podmienky a určený
rozsah.Žalobcazastávanázor,ževjehoprípadesanejednáotúistúsociálnuudalosť,keďžepodmienky
vzniku nároku na výsluhový a starobný dôchodok upravujú iné a rozdielne právne normy.

35. S uvedeným názorom žalobcu, týkajúcim sa nesplnenia podmienky pre aplikáciu článku 33 ods. 2
Dohovoru, sa správny súd nestotožnil. Tak ako to už uviedol Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.
zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného
v tejto veci, z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný
a osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb

poistenia (zamestnania/služby). V prípade výsluhového a starobného dôchodku ide teda o principiálne
identické dávky dôchodkového poistenia, ktoré sú založené na rovnakom princípe hodnotenia dôb
poistenia a následne, po dovŕšení zákonom o sociálnom poistení určeného dôchodkového veku, majú
spoločne charakter dávky v starobe.

36. Príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov (§ 124 ods. 3 písm. c)), totiž patrí poberateľovi aj po dovŕšení dôchodkového veku
podľa zákona o sociálnom poistení, a teda má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v
starobe. Vzhľadom na uvedené, je teda po dovŕšení dôchodkového veku potrebné považovať tento
príspevok v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú

sociálnu udalosť (dovŕšenie určeného dôchodkového veku) – keďže rovnakou dávkou je aj starobný
dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení. Tento záver vyplýva z konštantnej
judikatúry (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/218/2016 zo dňa 30.05.2018), na ktorú
odkázal aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022, ktorým
zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v tejto veci, a z ktorého následne vychádzal aj žalovaný

pri vydaní v tejto veci napadnutých rozhodnutí.

37. Pri súbehu nárokov na dve peňažné dávky sociálneho zabezpečenia rovnakého druhu (dávky v
starobe), za tú istú sociálnu udalosť (dovŕšenie dôchodkového veku), potom v súlade s článkom 33
ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného

dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie
dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a
neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k
diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.

38. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých
sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

39. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona
o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok.

40. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva,
že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok
sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú
dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu
úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom

zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení
doby výkonu služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

41. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011

publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie
výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby
obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky starobného dôchodku.

42. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému

sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely
výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe
služby.

43. Vzhľadom na to, že žalovaný vykonal prepočítanie starobného dôchodku, vrátane jeho krátenia
podľa vyššie uvedených záverov konštantnej judikatúry, na ktorú vo svojom rozhodnutí odkazoval
aj Krajský súd v Bratislave (v rozsudku sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022), ktorým
zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v tejto veci, žalovaný konal v súlade so zákonom
a námietka žalobcu ohľadom údajného nesplnenia podmienky pre aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru,

je nedôvodná.

44. Správny súd uznáva argumentáciu žalobcu v tom rozsahu, že žalovaný sa mohol vo svojom
napadnutom rozhodnutí detailnejšie vysporiadať s vysvetlením, prečo považuje starobný a výsluhový
dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku za peňažné dávky sociálneho zabezpečenia poskytované

za tú istú sociálnu udalosť, ktoré by odôvodňovali aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru, tak ako to
vysvetľuje správny súd v tejto veci vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že právne závery týkajúce sa
možnosti krátiť starobný dôchodok na základe článku 33 ods. 2 Dohovoru sú dlhodobo konštantne
judikované, pričom na relevantnú judikatúru bolo už opakovane v tejto veci zo strany Krajského súdu
v Bratislave alebo aj zo strany samotného žalovaného odkazované, správny súd tento nedostatok

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil, ako pochybenie, ktoré nedosahuje intenzitu dôvodu
na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.

45. Rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (porovnaj rozsudok sp. zn. 4Sž

98-102/02 zo 17. decembra 2002, R 122/2003). V súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a
rozhodovacou praxou správnych súdov, ak by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo,
nie každé takéto pochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého
rozhodnutia (k tomu pozri rozsudok sp. zn. 4Asan/8/2021 z 2. februára 2022 - ...dôvodom na zrušenierozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať
za následok ujmu na právach účastníkov konania).

46. Čo sa týka argumentu žalobcu, že žalovaný mal použiť pri výpočte starobného dôchodku
výšku poberaného výsluhového dôchodku (367,27 EUR) inú ako mala byť reálna výška poberaného
výsluhového dôchodku (297,80 EUR), správny súd uvádza, že samotná výška výsluhového dôchodku
nie je pre výpočet starobného dôchodku relevantná, nakoľko sa výška starobného dôchodku a jeho
následnékrátenieodvodzujevýlučnepodľahodnotenídôbpoistenia,nievýškypoberanéhovýsluhového

dôchodku.

47. Vzhľadom na to, že žalovaný pri výpočte starobného dôchodku postupoval v súlade s právnym
názorom Krajského súdu v Bratislave, pričom žalobca okrem vyššie uvedeného spochybnenia
samotného princípu krátenia starobného dôchodku, neuviedol žiadne relevantné argumenty, týkajúce sa
správnosti výpočtu jeho dôchodku, napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia žalovaného bolo podľa

názoru správneho súdu vydané v súlade so zákonom a je ho možné považovať za vecne správne.

48. Správny súd teda nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného
orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému
právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167
ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je

zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).