Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242610
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4113242610.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávnených: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
zastúpená matkou: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. C. D., o zastavenie exekúcie na návrh povinného, o odvolaní

povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1572/2013-90 zo dňa 2. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie/prvoinštančný súd zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods.
1, 2, § 58 ods. 1, § 80, § 201 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.), § 100

ods. 1, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964Zb.). Uviedol, že spísaním zápisnice dňa
18.12.2013 oprávnení v 1. a 2. rade (ďalej ako oprávnení) požiadali prostredníctvom svojho zákonného
zástupcu súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa
18.12.2013 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 03.01.2014 pod
číslom 5403 149088.

1.1. Uviedol, že povinný dňa 07.08.2025 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie. Vo svojom podaní
uviedol, že dňa 13.03.2014 uhradil dlžné výživné vo výške 439,80 eura priamo na účet oprávnenej.
Dňa 16.03.2014 uhradil riadne výživné za mesiac marec 2014 vo výške 200 eur a od uvedeného
dátumu výživné pravidelne a riadne hradil, čo preukazoval bankovým výpisom. Od roku 2014 až do júla
2025 nebola zo strany exekútora vykonaná žiadna činnosť. Povinný tvrdil, že o existencii exekúcie sa
dozvedel len náhodne dňa 28.07.2025 pri žiadosti o stavebný úver. Ďalej povinný namietal premlčanie

pohľadávky, premlčanie nároku na náhradu trov exekúcie, keďže exekútor nevykonal žiadne úkony po
roku 2014 a zároveň namietal výšku trov exekúcie. Súdny exekútor požadoval úhradu trov exekúcie vo
výške 1.832,70 eura, čo povinný považoval za neprimerané vzhľadom na skutočnosť, že exekútor počas
11 rokov nevykonal žiadne úkony. Povinný súdu doručil aj doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie,
v ktorom ale neuviedol žiadne skutočnosti odlišné od pôvodného návrhu na zastavenie exekúcie.
Oprávnený v 1. rade a zákonná zástupkyňa oprávnenej v 2. rade s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie nesúhlasili z dôvodu obáv, že by po jej zastavení prestal včas a riadne platiť výživné, ako to už
raz spravil. Doposiaľ neuhradil príslušné trovy súdneho exekútora, čo ďalej zvyšuje možnosť neplnenia
si povinností nariadených súdom. Súdny exekútor k návrhu povinného uviedol, že riadne uhrádza dlh
na výživnom, úhrady realizuje priamo na účet oprávnených. Oprávnení naďalej trvajú na pokračovaní
v predmetnej exekúcii, doposiaľ nepodali návrh na jej zastavenie. Po prevzatí upovedomenia o začatí
exekúcie dňa 21.02.2014 povinný uhradil po 14-dňovej lehote zročné výživné a bez predvolania sa

dostavil na exekučný úrad, kde sa so súdnym exekútorom dohodol na postupnom splácaní trov súdneho
exekútora s tým, že následne mu bude odblokovaná mzda, ako aj osobný účet. Doposiaľ však neuhradilna trovách exekúcie ani cent. Vzhľadom k tomu nie sú naplnené podmienky na zastavenie predmetného
exekučného konania. Žiadal návrh na zastavenie exekúcie, ako aj námietky voči trovám ako právne
irelevantné v plnom rozsahu zamietnuť.

1.2. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá
oprávneným právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému
súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k
zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Po preskúmaní podania

povinného a oboznámení sa so spisovým materiálom považoval súd prvej inštancie návrh povinného na
zastavenie exekúcie za nedôvodný. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/7/2013-89 zo dňa 28.02.2013 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 26P/239/2012-63 zo dňa 17.10.2012, ktorým zaviazal povinného prispievať na výživu
oprávneného v 1. rade sumou 100 eur mesačne a na oprávnenú v 2. rade sumou 100 eur mesačne,
vždy do 15. dňa daného mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa

29.11.2012.Vzhľadomnato,žepovinnýsipovinnosťuloženúsúdomriadneneplnil,zákonnázástupkyňa
oprávnených podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa teda začala oprávnene. Súdny exekútor dňa
27.02.2014doručilpovinnémuupovedomenieozačatíexekúcie,ktorýmhovyzvalnaúhradupohľadávky
oprávnených s príslušenstvom, ako aj predbežných trov exekúcie ku dňu vydania upovedomenia.
Zároveň vyčíslil výšku predbežných trov exekúcie v prípade, že povinný neuhradí vymáhanú pohľadávku

v lehote 14 dní. Povinný uhradil zameškané výživné priamo oprávnenej, avšak až v dôsledku vydaného
upovedomenia o začatí exekúcie a po uplynutí 14-dňovej lehoty. Aj po dátume uvedenom povinným
súdny exekútor vykonával činnosť, čo má súd preukázané z predloženého exekučného spisu. K tvrdeniu
povinného, že o existencii exekúcie sa dozvedel náhodne v roku 2025 uviedol, že povinný musel vedieť
o exekúcii od jej začiatku, keďže upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo riadne doručené, čo má súd

za preukázané jeho podpisom na doručenke, ktorá je súčasťou exekučného spisu.

1.3. Pokiaľ ide o námietku premlčania pohľadávky oprávnených, premlčacia doba začala plynúť dňa
04.04.2013, teda dňom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Premlčacia doba by
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 04.04.2023. Oprávnení však podali návrh na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 18.12.2013, teda v priebehu plynutia premlčacej doby.
Uplatnenie práva oprávnených podaním návrhu na vykonanie exekúcie zapríčinilo, že premlčacia doba
neplynie, spočíva, a to až do skončenia exekučného konania. Na základe uvedeného súd konštatuje, že
vzhľadom na spočívanie premlčacej doby (dočasné zastavenie plynutia), sa uplatnené právo nemohlo
premlčať.

1.4. K námietke premlčania trov exekúcie súd uvádza, že nárok na trovy exekúcie sa v priebehu plynutia
exekúcie nepremlčuje. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že až do skončenia exekúcie nie je zrejmá
konečná výška trov exekúcie. Trovy uvedené v upovedomení sú vždy trovami predbežnými. Skutočná
výška trov exekúcie sa dá presne určiť až po skončení exekučného konania a ich výška sa môže

líšiť, čo je v praxi veľmi častým javom - suma trov exekúcie sa môže ešte ďalej zvýšiť v závislosti
od nákladov, ktoré pri vykonávaní exekúcie vzniknú. Povinný má možnosť sám svojím konaním, či
nekonaním podstatne ovplyvniť skutočnú výšku trov exekúcie. Povinným uvedená 10-ročná premlčacia
doba by sa uplatnila len v prípade, ak by nárok na náhradu trov exekúcie bol súdnemu exekútorovi
priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. V tomto smere súd poukazuje na úradný

záznam zo spisu exekútora, vyhotovený dňa 17.03.2014 na exekútorskom úrade a v ktorom sa uvádza,
že sa povinný dostavil na exekútorský úrad a požiadal o postupné splácanie trov exekúcie, a to v
mesačných splátkach vo výške 30 eur, prvá úhrada mala byť v apríli 2014, vždy k 15. dňu v mesiaci.
Úradný záznam je podpísaný aj povinným.

1.5. Súd sa námietkou povinného ohľadom neprimeranej výšky trov exekúcie v tomto štádiu konania
zaoberať nebude, pretože povinný mal možnosť podať námietky proti trovám exekúcie v lehote 14 dní
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Túto možnosť však povinný nevyužil. Súd ale
napriek tomu dodáva, že súdny exekútor si trovy exekúcie vyčíslil správne a v súlade so zákonom.

1.6. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že povinný doposiaľ neuhradil trovy exekúcie, na čo
zhodne poukázali oprávnení a súdny exekútor, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.2. Uznesenie súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol povinný, domáhajúci sa jeho
zrušenia a zastavenia exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) a e) Exekučného poriadku.
Zároveň navrhol súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznať, resp. určiť nulovú alebo primeranú

výšku trov vzhľadom na skutočnú účelnosť vykonaných úkonov v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku.

2.1. Dôvodil tým, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, arbitrárne a vydané v rozpore
so základnými zásadami exekučného konania, najmä zásadou legality, hospodárnosti, účelnosti

aproporcionalityvýkonurozhodnutia.Súdnepostupovalvsúlades§61lods.1písm.d)ae)Exekučného
poriadku, neposúdil existenciu dôvodov brániacich ďalšiemu výkonu rozhodnutia, a svojim rozhodnutím
prekročil hranice zákonom priznanej diskrečnej právomoci. Pochybil v základných otázkach, ktoré sú
rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti a účelnosti vedenia exekúcie. Nezohľadnil ustanovenia § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak sú tu

iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V posudzovanom prípade z exekučného
spisu jednoznačne vyplýva, že exekútor v posledných rokoch nevykonal žiadne účelné úkony a reálny
účel vedenia exekúcie bol naplnený, keďže pohľadávka (bežné výživné) bola riadne uspokojená. Tieto
okolnosti predstavujú dôvod na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia, avšak súd ich
nezohľadnil.

2.2. Namietal tiež nepreskúmanie porušenia povinností exekútora a dôsledkov jeho dlhodobej
nečinnosti, čím došlo k hrubému porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Exekučný
poriadok v § 23 ukladá exekútorovi povinnosť konať bez zbytočných prieťahov, s odbornou
starostlivosťou a v súlade so zákonnými normami, pričom dlhodobá absencia relevantných úkonov

smerujúcich k vymoženiu pohľadávky zakladá objektívny právny dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 písm. d/ v spojení s § 61n Exekučného poriadku. Došlo tak k zásadnému procesnému
pochybeniu a k porušeniu princípu zákonnosti a rovnosti strán.

2.3. Poukázal aj na nesprávne posúdenie trov exekúcie a hrubé zanedbanie zákonnej povinnosti

preskúmať ich účelnosť. Podľa § 195 a nasl. Exekučného poriadku je súd striktne viazaný priznať
náhradu len primeraných nákladov exekúcie, pričom musí zohľadniť skutočnú efektívnosť exekučných
úkonov. V predmetnej exekúcii je zrejmé, že exekútor nevykonal žiadne účelné úkony, preto sú nároky
na trovy v predloženej výške zjavne neprimerané. Ich priznanie bez riadneho preskúmania predstavuje
zásadné porušenie zákona, zásady zákonnosti, rovnosti strán a princípu spravodlivého súdneho

konania. Pokračovanie exekúcie, ktorá stratila svoj pôvodný účel a zároveň prebiehala bez akejkoľvek
relevantnej činnosti exekútora, predstavuje zásah do právnej istoty účastníka konania a obsahuje prvky
zneužitia výkonu práva. Ústava Slovenskej republiky, v spojení s judikatúrou Ústavného súdu SR,
striktne vymedzuje kritériá pre posúdenie neprimeranej dĺžky a prieťahov exekučného konania. Ústavný
súdSRvnálezochII.ÚS32/03,IV.ÚS267/04aIV.ÚS182/08konštatoval,ženečinnosťexekútoraalebo

neefektívna činnosť súdu, ktorá nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, môže byť
dôvodom na zastavenie exekúcie a predstavuje porušenie právnej istoty. Takéto konanie má charakter
zjavného zneužitia práva v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ďalšie vedenie exekúcie
prestalo slúžiť účelu ochrany oprávnených a prešlo do sféry neprípustného udržiavania právnej neistoty
povinného a neopodstatneného generovania nákladov exekúcie. Pokračovanie v takomto konaní je

v priamom rozpore so zásadou zákonnosti, zásadou proporcionality výkonu práva a so zásadou právnej
istoty garantovanou čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s napadnutým uznesením
stotožňuje, oprávnení so zastavením exekučného konania nesúhlasia a predmetné exekučné konanie

nie je v plnom rozsahu zaplatené, pretože povinný neuhradil zákonné trovy súdneho exekútora a je
zrejmé, že oprávnení majú obavu, že ukončením exekučného konania povinný prestane uhrádzať
výživné včas a riadne. Exekučné konanie začalo dôvodne a prinútilo povinného plniť výživné podľa
exekučného titulu. Povinný nie je ochotný akceptovať, že dôvodným začatím exekučného konania vznikli
súdnemu exekútorovi zákonné trovy, ktoré jasne špecifikoval.

4. Oprávnení vo svojich zhodných vyjadreniach k odvolaniu poukázali na obavu z opakovania neplatenia
zo strany povinného. Žiadali preto odvolanie zamietnuť.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania povinného dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť

ako rozhodnutie vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 18.12.2013, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi, doručený návrh oprávnených na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoP/7/2013-89 zo dňa

28.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2013. Dňa 23.12.2013 bola
súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
voči povinnému. Súd prvej inštancie dňa 03.01.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
na základe vykonateľného rozhodnutia na vymoženie uloženej povinnosti, opravené dodatkom č. 1 k
povereniu zo dňa 07.02.2014. Na výzvu súdu súdny exekútor prípisom zo dňa 10.01.2025 oznámil,
že oprávnení sú školopovinní, matka trvá ma pokračovaní exekúcie a povinný spláca svoj dlh. Dňa

06.08.2025 došlo súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie podané povinným spolu s výpismi
z účtov o pravidelnom platení výživného od marca 2014, doklady o úhrade dlžného výživného
z 13.03.2014 a 16.03.2014, kópiu návrhu na zníženie výživného z 27.06.2013 a mailovú komunikáciu
so súdnym exekútorom spolu s upovedomením o začatí exekúcie, o spôsobe vykonania exekúcie,
výzvou k vyhláseniu o majetku a úradným záznamom o žiadosti o postupné splácanie trov exekúcie

v mesačných splátkach vo výške 30 eur počnúc aprílom 2014. Dňa 07.08.2025 doručil povinný
súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor postúpil dňa 08.08.2025 návrh na
zastavenie a námietky voči trovám exekúcie. Dňa 28.08.2025 bol pripojený exekútorský spis sp.zn. EX
2016/13. Dňa 14.08.2025 bolo súdu prvej inštancie partnerkou povinného zaslané doplnenie k návrhu na
zastavenie exekúcie. Oprávnení doručili dňa 08.09.2025 samostatnými podaniami nesúhlas s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením,
ktoré je z dôvodu podaného odvolania povinným predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch

dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej
príslušenstvaatrovexekúcie.ZastaviťexekúciumožnoibazdôvodovvýslovneuvedenýchvExekučnom
poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie
na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v

dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní
exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

10.1.VuzneseníÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS452/2011zodňa20.10.2011jeokreminéhouvedené
aj že „v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez

návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v §
57 ods. 1 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu
konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že
všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania.“

11. Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich
subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní
exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občianskyzákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom
zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a
nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania

exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade by oprávnení
podali nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej
pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech
oprávnených po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky.

11.1. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na uspokojenie vymáhanej
pohľadávky na bežnom výživnom, čo podľa neho predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. K tomu
odvolací súd dodáva, že hoci povinný pravidelne plnil pohľadávku na výživnom (bežné výživné) priamo
do rúk oprávnenej, nie sú splnené ďalšie podmienky na zastavenie exekúcie, pretože nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že by nastal niektorý z dôvod uvedených v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,

pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že vymáhaná
pohľadávka doposiaľ nebola uhradená v celom rozsahu, nakoľko zostáva vymôcť trovy exekúcie. Pritom
sám povinný podľa úradného záznamu spísaného pred súdnym exekútorom dňa 17.03.2014 požiadal
o postupné splatenie trov exekúcie v mesačných splátkach po 30 eur počnúc od apríla 2014. Vzhľadom
k tomu neobstojí jeho odvolacia námietka o neprimeranosti trov exekúcie, ktorú v tom čase napriek

vedomosti o ich výške už v priebehu konania ani nenamietal a vzniesol ju (ako neprípustnú novotu) až vo
svojom odvolaní. S poukazom na jeho žiadosť o splácanie trov exekúcie mal skutočnú vedomosť o ich
výške, ako aj o tom, že napriek jeho žiadosti k splácaniu nedošlo. Nemožno súhlasiť ani s námietkou
o nečinnosti súdneho exekútora, ktorý preukázateľne podľa pripojeného exekútorského spisu priebežne
skúmal splácanie vymáhanej pohľadávky a ich výšku odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2

vyhlášky MS SR č. 288/1995 v znení účinnom do 31.03.2017. Taktiež z uvedených dôvodov ani tvrdenie
povinného, že sa o tom, že sa proti nemu stále vedie exekúcia, dozvedel až v roku 2025, nemôže
zakladať na pravde.

12. Povinný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Na premlčanie prihliada exekučný

súd iba na námietku povinného. Námietka premlčania je hmotnoprávny úkon povinného adresovaný
oprávneným. Jeho právnym účinkom je zánik vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného. K vznesenej
námietke premlčania odvolací súd uvádza, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie a rovnako uvádza,
že táto námietka je nedôvodná. Na dôvažok uvádza, že opakujúce sa plnenia, ako je to pri výživnom,
sa od splátok líšia tým, že pri splátkach je celková výška dlhu známa od počiatku (len jeho plnenie je

rozložené na jednotlivé splátky) a opakujúce sa plnenia sa poskytujú dovtedy, kým sa situácia nezmení
(výhrada rebus sic stantibus). Typickým príkladom je práve výživné, kde režim premlčania výživného
ustanovuje zákon o rodine. Vymáhaný nárok predstavuje sumu zameškaného výživného a bežného
výživného, na ktoré majú oprávnení voči povinnému nárok z exekučného titulu. Z ustanovenia § 77
ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že právo na výživné sa nepremlčuje. Uvedené platí vo vzťahu k

vymáhanému bežnému výživnému. V § 77 ods. 2 zákon o rodine diferencuje plnenia vyplývajúce z
právnej úpravy výživného na právo na jednotlivé splátky výživného (opakujúce sa plnenia) a ostatné
práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona. Tieto plnenia sa na rozdiel od práva na výživné
premlčujú. Ak už boli ako splatné do právoplatnosti priznané súdnym rozhodnutím, potom v dobe 10
rokov od právoplatnosti, inak je premlčacia doba trojročná. To platí pre výživné podľa ust. § 110 ods. 3

OZ, ktorý chápe výživné ako opakujúce sa plnenie. V tomto ustanovení sa rozlišuje, či ide o opakujúce
sa plnenie, priznané do právoplatnosti rozhodnutia súdu, alebo na čas po právoplatnosti rozhodnutia
súdu. Tie, ktoré nadobudnú splatnosť do právoplatnosti rozhodnutia súdu (to znamená napríklad zročné
výživné, o ktorom rozhodoval súd v rozsudku alebo výživné za čas od doručenia rozhodnutia do jeho
právoplatnosti, ak povinný nerešpektoval predbežnú vykonateľnosť rozsudku), sa premlčujú v 10-ročnej

lehote, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli priznané. Premlčacia doba pre splátky
výživného, ktoré nadobudnú splatnosť po právoplatnosti rozsudku súdu, sa už premlčujú v 3-ročnej
lehote, ktorá každej jednotlivej splátke plynie od 1. dňa omeškania s plnením. Premlčacia doba pre
jednotlivé splátky výživného, ktoré nadobudnú splatnosť po právoplatnosti rozsudku súdu v zmysle
zákona o rodine nie je 10-ročná, ale 3-ročná, pričom táto plynie každej jednotlivej splátke od 1. dňa

omeškania s plnením.

12.1. V danom prípade exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2013
a následne si oprávnení mohli svoju pohľadávku uplatniť na súde, čo možno chápať za začiatok plynutiapremlčacej doby. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18.12.2013,
kedy bolo začaté exekučné konanie. Týmto uplatnením svojho práva došlo zároveň k pretrhnutiu
plynutia premlčacej doby a preto pohľadávka, ktorej súčasťou sú zároveň aj trovy exekúcie, nemôže

byť premlčaná. Podstata spočívania premlčacej lehoty spočíva v tom, že okamihom nastania právnej
skutočnosti (v tomto prípade okamihom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie) premlčacia lehota
prestáva plynúť, pričom po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí v tom časovom
okamihu, v ktorom plynúť prestala.

12.2. Podľa právnej teórie je právnym dôvodom spočívania premlčania podanie žaloby na súd,
v predmetnej veci podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Zákon konštruuje tento
právnydôvodakozloženúprávnuskutočnosť,priktorejmusiabyťkumulatívnesplnenédvapredpoklady,
a to uplatnenie práva na súde alebo inom príslušnom orgáne a riadne pokračovanie v začatom konaní.
Iba splnením oboch predpokladov dochádza k právnemu následku vo forme spočívania premlčacej
lehoty. Uvedené platí mutatis mutandis aj pre exekučné konania.

13. Odvolací súd záverom uvádza, že u povinného nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie,
pretože nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by nastal niektorý z dôvod uvedených v § 57 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť. Z vyjadrenia súdneho exekútora
vyplýva, že vymáhaná pohľadávka doposiaľ nebola uhradená v celom rozsahu, nakoľko zostáva

vymôcť trovy exekúcie. O tejto časti nevymoženej pohľadávky mal povinný vedomosť, navyše žiadal o
jej splácanie v splátkach, avšak doposiaľ ju nesplnil. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd
nemohol stotožniť s námietkami povinného vyslovenými v odvolaní a rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pre správnosť dôvodov v ňom uvedených, na ktoré
aj ako na svoje tiež poukazuje (§ 387 ods.2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).