Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123413276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123413276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Šabľovej a členov

senátu JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru, v spore žalobcu: BLASTAV s.r.o., so sídlom Ulič
333, 067 67 Ulič, IČO: 46 231 676, zastúpeného: JUDr. Andrea Oroszová, Advokátska kancelária so
sídlom Žižkova 19, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanému: A. B. - C., so sídlom Irkutská
1400/18, 040 12 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 34 860 771, zastúpeného: JUDr. Michael
Medviď, Advokátska kancelária so sídlom Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, o zaplatenie 17.457,91 eura,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 93Cb/10/2024-157 z 2. októbra 2024
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 93Cb/10/2024–163 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 93Cb/10/2024-157 z 2. októbra 2024
vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
12.600,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 93Cb/10/2024
-163 zo dňa 29. októbra 2024.

II. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 93Cb/10/2024-157 z 2. októbra 2024 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 93Cb/10/2024–163 zo dňa 29. októbra 2024 vo výroku o trovách konania

tak, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 44,34 %, o jej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 93Cb/10/2024-157
z 2. októbra 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 93Cb/10/2024–163 zo dňa 29. októbra 2024 vo
výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti nároku na náhradu škody vo výške 4.857,91 eura zamietol.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 12.600,- eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 56 %. Dopĺňacím rozsudkom v prevyšujúcej časti týkajúcej sa
nároku na náhradu škody 4.857,91 eura žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako
zhotoviteľ uzatvorili Zmluvu o dielo č. 1/2023 (ďalej aj len „zmluva“) a žalovaný sa zaviazal vykonať

dielo označené ako „Kompletná rekonštrukcia bytu č. 7 na ulici Jenisejská 16.“ Podľa čl. III bodu 2.2
Zmluvysažalovanýzaviazalvykonaťadodaťžalobcovidielodo17.4.2023,kčomunedošlo,dielonebolo
riadne a včas odovzdané. Podľa čl. IV bod 4 a nasl. sa sporové strany dohodli, že po vykonaní polovice
prác diela žalobca má žalovanému uhradiť polovicu ceny za dielo 2.850,- eur. Žalobca uhradil dňa16.3.2023 2.850 eur, čo žalovaný potvrdil. Po úhrade sumy sa mali začať práce na druhej polovici diela,
avšak od 28.3.2023 sa už na diele nevykonali žiadne práce, napriek výzvam žalobcu. Dňa 12.5.2023
žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou na dokončenie diela do 30.6.2023 a upozornil ho

v zmysle čl. VII. bod 2 Zmluvy, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú
pokutu v sume 100,- eur za každý aj začatý deň omeškania. Vo výzve bol žalovaný upozornený, že
ak v dodatočnej lehote nebude dielo dokončené a vady a nedorobky vytknuté v predžalobnej výzve
odstránené, bude nútený sa obrátiť na iného zhotoviteľa, aby mu dielo dokončil a vady a nedorobky
na diele odstránil. Predžalobnú výzvu si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalobca oslovil iného

zhotoviteľa - spoločnosť K3 Košice s.r.o. na dokončenie diela a odstránenie vád a nedorobkov po
vykonaných prácach žalovaného. Žalobcovi predložila uvedená spoločnosť cenovú ponuku v sume
4.857,91 eura. Ku dňu vyhotovenia žaloby, t. j. k 12.10.2023 je žalovaný v zmysle čl. VII. bod 2 Zmluvy
v omeškaní s odstránením vád a nedorobkov 126 dní, čo činí zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za
každý deň omeškania od 9.6.2023, celkovo v sume 12.600,- eur. Žalobca bol nútený zabezpečiť si
dokončenie diela a odstránenie nedorobkov u iného zhotoviteľa, uplatnil si sumu 4.857,91 eura titulom

náhrady škody.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Uviedol, že žalobca nie je vlastníkom bytu č. 7 a žalovanému nie je zrejmé v akom je vzťahu s vlastníkmi
bytu 7 vo vchode č. 16 v stavbe súpisné č. 1408 na LV XXXXX, k.ú. D., obec Košice - Nad jazerom,

okres Košice IV, ktorými sú E. F. a G. H. G.. V byte č. 7 nevykonával žiadne práce, preto sa ani nemohol
dostať do omeškania s dokončením diela, prípadne odstránením vád a nedorobkov, popiera tvrdenia
žalobcu o vzniku nárokov na náhradu zmluvnej pokuty a náhradu škody. Namietal zmluvu o dielo ako
zmätočnú a všetky nároky uplatňované k zmluve k bytu č. 7 ako zavádzajúce, nepravdivé, vymyslené
a neopodstatnené.

4. Žalobca v replike uviedol, že zrejme len chybou v písaní v zmluve o dielo bol označený byt č. 7,
pričom sa jedná o byt č. XX I. J. D. XX, K. - I. D., ktorý je na 7. poschodí. Majiteľom predmetného bytu
je G. L.. Meno majiteľky bytu je uvedené aj priamo v zmluve o diele v časti výkresovej dokumentácie
ako investora. Majiteľka bytu sa so žalobcom dohodla, že žalobca obstará a zabezpečí všetko potrebné

k tomu, aby mala byt kompletne zrekonštruovaný a na tento účel žalobcu poverila, aby so žalovaným
uzatvoril zmluvu o dielo a dohliadal nad vykonaním prác zo strany žalovaného a zastúpil ju pri všetkých
potrebných záležitostiach týkajúcich sa rekonštrukcie bytu. Žalobca ďalej uviedol, že napriek chybe v
označení čísla bytu v zmluve o dielo si bol žalovaný absolútne a jednoznačne vedomý toho, na akom
byte má práce vykonať, že sa jedná o byt č. XX I. X. M. I. J. D. XX F. K.. Za vykonanú časť prác v zmysle

zmluvy o dielo vystavil žalovaný žalobcovi dňa 17.3.2023 faktúru č. EK/011/2023 v sume 2.850,- eur,
ktorú žalobca uhradil. Úhradu žalovaný v sms- správe potvrdil.

5. Žalovaný v duplike namietal, že žalobca pôsobí na trhu ako obchodník s nehnuteľnosťami, pričom
jeho podnikateľská činnosť spočíva v nákupe bytových jednotiek, ich následnej rekonštrukcii a adaptácii,

kde jedna bytová jednotka je transformovaná na dve samostatné menšie bytové jednotky, ktoré sú
potom predávané tretím osobám. Žalovaný tvrdil aj, že vstúpil do zmluvného vzťahu, ktorý predpokladal
rekonštrukciu bytu č. 7 na 3. poschodí, táto rekonštrukcia nebola nikdy zrealizovaná. Za vykonané práce
bola žalovaným vystavená faktúra, ale dokončenie prác nebolo možné, keďže žalobca nemal stavebné
povolenie potrebné pre rekonštrukciu, čo de facto znemožnilo pokračovanie v práci a jej legitímne

očakávanie. Žalovaný hodnotil podnikanie žalobcu a uviedol, že sa od nich snaží neoprávnene vymáhať
vysoké finančné sankcie.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k duplike poukázal na to, že argumentácia žalovaného, že mali vstúpiť
do zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bola rekonštrukcia predmetného bytu č. 7, na základe

ústnej dohody sa nezakladá na pravde a tieto tvrdenia žalovaný ničím nepreukázal. Jediný vzťah mal
žalobca so žalovaným na základe zmluvy o dielo. Argument žalovaného, že práce nemohol dokončiť pre
absenciu stavebného povolenia je neopodstatnený argumentačný konštrukt a nie je predmetom tohto
konania,aniejeakoukoľvekprekážkoupreuplatnenienároku.Existenciaresp.neexistenciastavebného
povolenia je zodpovednosť vlastníka bytu, nie objednávateľa v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca súdu

predložil aj plnú moc, ktorou žalobca splnomocnil žalovaného na prevzatie dodávok pre kupujúceho
(pre žalobcu), k podpisu dodacích listov a faktúr od spoločnosti predávajúceho a zoznam oprávnených
osôb konať v mene kupujúceho, pričom jedinou oprávnenou osobou v tomto zozname je žalovaný. Ďalej
uviedol, že aktuálne je konateľ žalobcu výlučným vlastníkom predmetného bytu.7. Žalovaný sa vyjadril, že na predmetnom byte sa malo jednať o zásah do nosných konštrukcií bytu, na
ktorý sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov podľa LV č. XXXXX. Uvedené práce

nebolo možné vykonať, keď spochybňoval či má žalobca potrebné povolenia. Žalovaný vyvodzoval na
základe § 37 Občianskeho zákonníka, že zmluva je neplatná z dôvodu, nemožného plnenia. Zmluvu o
dielo považoval za zmätočnú vzťahujúcu sa na iný byt.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní - dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 9. až 23.

odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia-vecprávneposúdilpodľa§1ods.1a2Obchodnéhozákonníka
(ďalejajObZ)upravujúcehorozsahpôsobnostiObchodnéhozákonníka,podľa§261ods.1Obchodného
zákonníka upravujúceho obchodné záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré podliehajú právnej
úprave obsiahnutej v tretej časti ObZ, podľa § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods.1, § 548 ods.1, §§ 550 a 554
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, ďalej podľa §§ 560 ods. 1, 2 a 3, 562 ods.
2 a 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú vady diel, podľa § 544 ods.1, § 545 ods. 1 a § 511 ods.

2 Občianskeho zákonníka, upravujúce zmluvnú pokutu.

9. Súd prvej inštancie ustálil, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca si uplatnil proti
žalovanému nároky titulom Zmluvy o dielo zo dňa 27.2.2023, na základe ktorej žalovaný vykonával
rekonštrukčné práce na byte č. XX I. J. D. XX, K. - I. D., ktorý je na 7. poschodí. Právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie posúdil podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
ako záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Súd v konaní mal
jednoznačne preukázané, že predmetný byt mal byť v zmluve o dielo označený ako byt č. 16, avšak pri
označení bytu len chybou v písaní bol označený ako byt č. 7. Žalobca so žalovaným v predmetnom byte
vykonali pred realizáciou diela ohliadku a dohodli sa na cene diela. Obranu žalovaného, že uzatvoril

zmluvu o dielo, ktorej predmetom je byt na 3. poschodí, čiže byt č. 7 súd vyhodnotil ako tendenčnú za
účelom spochybniť uzatvorenie jediného zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným
na základe zmluvy o dielo. Tvrdenia o tom, že mal vykonávať prerábky aj iných bytov v predmetnom
dome žalovaný ničím nepreukázal. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný sa oboznámil aj s
Výkresovou dokumentáciou, ktorá tvorila prílohu zmluvy o dielo v ktorej bola uvedená ako majiteľka a

investorka bytu G. L., žalovaný mal vedomosť kto je vlastníkom predmetného bytu, v ktorom sa má
vykonať dielo. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, súd prvej
inštancie mal za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej
Zmluvy o dielo zo dňa 27. 2.2023.

10. Súd prvej inštancie v zmysle procesných ustanovení ustálil spor v otázke, či žalobcovi vznikol nárok
na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII., ods. 2 Zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalovaný bol v omeškaní s riadnym a včasným zhotovením diela a nedorobkov. Podľa zmluvy
o dielo mali byť dokončené práce do 17.4.2023. Po vykonaní polovice prác žalovaný v súlade so
zmluvou vyúčtoval žalobcovi sumu 2.850,- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 16.3.2023. Od 28.3.2023 sa

na diele nevykonali žiadne práce. Tieto skutočnosti boli v konaní nesporné. Žalobca vyzval žalovaného
predžalobnou výzvou na dokončenie diela v lehote do 30.3.2023 (správne 30.6.2023 pozn. odvolacieho
súdu) a oznámil mu zistené vady a nedorobky na diele. Žalovaný nereagoval a v súdnom konaní sa
bránil, že práce nemohol dokončiť z dôvodu, že sa malo jednať o zásah do nosných konštrukcií bytu a
žalobcanepredložilnastavebnýúradoznámeniekohláseniustavby,resp.stavebnépovolenie.Súdprvej

inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na základe zmluvy, mal žalovaný pre žalobcu vykonať
práce, tak ako sú uvedené v zmluve a skutočnosť, že žalovaný nemohol vykonať práce pre žalobcu,
pretože žalobca nemal stavebné povolenie je v predmetnom spore irelevantné, nakoľko existencia,
resp. neexistencia stavebného povolenia je zodpovednosťou vlastníka bytu. Z sms komunikácie medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 17.2.2023 a z výpovede žalobcu vyplýva, že predmetom prác na diele

neboli búracie práce v stavebných otvoroch do jednotlivých bytov, ale mali sa vykonať stierky, podlahy,
stropy, kúpeľňa a kuchyňa, čiže klasická rekonštrukcia bytu. Predžalobnú výzvu si žalovaný neprevzal
v odbernej lehote. O vadách a nedorobkoch mal žalovaný vedomosť, keď ho na vady upozornil žalobca
v máji 2023, keď žalobca prevzal kľúče od predmetného bytu od žalovaného. Táto skutočnosť bola v
konaní nesporná. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu podľa dojednania v zmluve a to odo dňa vrátenia

predžalobnej výzvy právnej zástupkyni žalobcu (od 9.6.2023) do podania žaloby (do 12.10.2023).

11. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 12.600,- eur za dôvodnú a preto
žalobe v tejto časti vyhovel.12. K uplatnenej náhrade škody v sume 4.857,91 eura (náklady vynaložené žalobcom v súvislosti s
dokončením diela a odstránením vád a nedorobkov spoločnosťou K3 Košice s.r.o.) konštatoval, že

žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady o úhrade týchto prác spoločnosti K3 Košice s.r.o. (cenová
ponuka nepredstavovala relevantný dôkaz). Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie škody
žalobca nepreukázal. Žalobu žalobcu v časti nároku na náhradu škody v sume 4.857,91 eura vyhodnotil
ako nedôvodnú, a preto ju zamietol (dopĺňací rozsudok).

13. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 CSP tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 56 %. Konštatoval, že žalobca mal
v spore úspech v rozsahu 78 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 22 %. Po odpočítaní neúspechu
žalobcu od jeho úspechu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov žalobcovi v rozsahu 56 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný, a to proti všetkým výrokom, pričom odvolacie dôvody špecifikované v § 365 ods. 1 CSP
žalovaný neuviedol.

15. V odvolaní žalovaný tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Dopĺňací rozsudok je
nesprávny, poukazoval na skutočnosť, že dopĺňací rozsudok je nesprávny, keďže rozsudok nemôže

byť doplnený o výrok II., pretože výrok II. o trovách konania už rozsudok obsahuje. Dopĺňací rozsudok
je preto zmätočný.

16. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie prílohy a zmluvy tvrdiac, že súd nesprávne
posúdil zmluvu aj jej prílohu. Zmluvná pokuta mala vyplývať zo zmluvy, nie z prílohy, ktorá je navyše v

rozpore so zmluvou. Pokiaľ súd uviedol, že pri označení bytu v zmluve došlo k chybe v písaní, neuviedol
dôvod, na základe ktorého tak usúdil. Žalovaný tento úsudok považuje za chybný, pretože zmluvná
pokuta bola dojednaná na byt, ktorý nebol realizovaný.

16.1 Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že nedostatok stavebného povolenia je irelevantný a

existencia alebo neexistencia stavebného povolenia je zodpovednosťou vlastníka bytu. Byt na 7
poschodí mal byť rozdelený na dva samostatné bytové jednotky, pričom rezanie otvoru do panelu je
možnélensostavebnýmpovolením,ktorépodľažalovanéhoneexistovalo.Ztohtodôvodunebolomožné
dokončiť ani stierky, ani podlahy, keďže zásahy do nosných konštrukcií zasahujú priamo od podlahy po
stene. Ak je dokončenie určitej práce právne nemožné, nemôže byť táto nemožnosť právne irelevantná,

keď aj nárok na zmluvnú pokutu sa zakladá práve na omeškaní s vykonaním prác.

16.2 Ďalej uviedol žalovaný, že žalobca nedokázal preukázať svoj nárok, žalobca nebol vlastníkom
prerábaného bytu ani nepreukázal svoj vzťah k vlastníkovi bytu a odmietol predložiť stavebné povolenie
a ohlásenie stavebných úprav stavebného úradu. Žalovaný navrhoval vykonať tieto dôkazy a zaobstarať

ich, žalobca ich mal k dispozícii a odmietol ich predložiť súdu.

16.3 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu bez ohľadu na to,
aké kroky žalobca vykonal na predchádzanie škode a narastaniu zmluvnej pokuty. Žalobca mohol pre
omeškanie odstúpiť od zmluvy a zabezpečiť si vykonanie prác inou firmou. Žalobca však od 9.6.2023

do podania žaloby 12.10.2023 len čakal na profitovanie zo zmluvnej pokuty. Rozporoval v odvolaní
aj neprimerane vysokú výšku zmluvnej pokuty k cene diela. Z uvedeného dôvodu, žalovaný považuje
konanie žalobcu aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemá požívať právnu ochranu.
Vyčítal súdu, že sa nezaoberal možnosťou zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty podľa §
301 Obchodného zákonníka, ani neposúdil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd priznal

o 100,- eur na zmluvnej pokute žalobcovi viac ako mal žalobca právo, keďže od 9.6.2023 do 12.10.2023
je 125 dní, t.j. 12.500,- eur, nie 126 dní t.j. 12.600,- eur. Namietal aj určenie výšky trov konania ako
nesprávne.

16.4 Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátil mu vec

na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný žiadal priznať žalovanému za odvolacie konanie nárok na
náhradu trov konania 100 %.17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil odvolanie žalovaného za nedôvodné. Poukázal
na to že v odvolaní žalovaný maximálne povrchne, nejasne a tak v rozpore s § 363 až § 365 CSP
napadol „nejaké rozsudky“, ktoré sa neunúval správne označiť, neobťažoval sa správne uviesť rozsah,

ktorý odvolaním napáda a absentujú odvolacie dôvody. V súvislosti s dopĺňacím rozsudkom uviedol, že
len chyba v očíslovaní výroku za žiadnych okolností nemôže zakladať niektorý z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 CSP.

17.1 Žalobca uviedol, že sa žalovaný neobťažoval bližšie špecifikovať, akú prílohu k zmluve mal na

mysli a v ktorom výroku odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mal vo svojom tvrdení
pochybiť. Nie je žalobcovi zrejmé prečo žalovaný sám bez ďalšieho vyhodnotil, že zmluvná pokuta má
vyplývať z nejakej prílohy.

17.2 Žalovaný počas celého konania nechcel prijať tú skutočnosť, že nároky si žalobca uplatňoval
z jediného zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo a stavebné povolenie nevytvára žiadnu

prekážku k uplatneniu nárokov a v konečnom dôsledku aj ku úspešnosti žalobcu v časti nároku na
zmluvnú pokutu.

17.3 Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v odseku 44. napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo na
ďalšie argumenty strán sporu neprihliadol a nič to nemení na tom, že žalovaný považoval tieto svoje

navrhované dôkazy za kľúčové, pretože súd ich za také nepovažoval.

17.4 Žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou na prácach na diele. Pasivita, zatajovanie
a absolútny nezáujem žalovaného riešiť a vyriešiť celú situáciu prinútili žalobcu obrátiť sa so svojimi
nárokmi na súd, kedy ani na pojednávaní žalovaný nemal záujem vec vyriešiť zmierlivou cestou, rázne

sa vyjadril, že nemá záujem rokovať o zmieri.

17.5 V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného, že súd sa nezaoberal možnosťou zníženia
neprimerane vysokej zmluvnej pokuty podľa § 301 ObZ žalobca uviedol, že žalovaný počas celého
konania zmluvnú pokutu nenamietal, nespochybňoval jej výšku a nespochybňoval ani celkový počet dní,

za ktoré si ju žalobca uplatňoval. Odvolací súd na túto argumentáciu žalovaného nemôže prihliadať v
zmysle § 366 CSP. O nemožnosti použitia tohto prostriedku procesnej obrany – návrh na moderáciu
zmluvnej pokuty zo strany žalovaného, ktorý navrhol až v podanom odvolaní, jasne hovorí aj ustálená
súdna prax. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného
záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje, avšak jej

predpokladom je okrem iného návrh strany konania, čo v danom prípade absentuje. Žalovaný totiž výšku
zmluvnej pokuty počas celého konania nenamietal. Žalobca trval na tom, že jeho výpočet 126 dní od
9.6.2023 do 12.10.2023 je správny a preto si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 12.600,-
eur, ktorá mu bola priznaná. Aj tento argument prišiel zo strany žalovaného až v odvolaní.

17.6 Žalobca považoval odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol odvolaciemu
súdu, aby podľa § 387 CSP napadnuté rozhodnutie spolu s dopĺňacím rozsudkom potvrdil. Tvrdil, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny
právny záver, napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok sú preto vecne správne a žalobca sa s nimi
stotožnil.

18. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené a vyjadril sa, že nie je
povinnosťou strany explicitne uvádzať odvolacie dôvody, keď ich je možné z obsahu vyčítať. Je podľa
neho zrejmé, že ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Ak by obsahovalo odvolanie
nedostatky, bol by poskytnutý súdom primeraný čas na ich odstránenie. V ďalšom žalovaný zotrval na

svojej odvolacej argumentácii.

19. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na § 363 ods.1 CSP. Odvolací súd je viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. V ostatnom poukázal žalobca na svoje vyjadrenie k odvolaniu a to aj
vo vzťahu k namietanej neprimeranej výške zmluvnej pokuty.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého jepotrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie:

22.1 nesprávne posúdil zmluvu aj jej prílohu,

22.2 nedostatok stavebného povolenia posúdil ako irelevantný, a ak je dokončenie určitej práce právne
nemožné, nemôže byť táto nemožnosť právne irelevantná, keď aj nárok na zmluvnú pokutu sa zakladá
práve na omeškaní s vykonaním prác,

22.3 nereagoval na návrh žalovaného vykonať dôkazy a zaobstarať ich aj keď žalobca ich mal k
dispozícii a odmietol ich predložiť súdu,

22.4 neposudzoval neprimerane vysokú výšku zmluvnej pokuty k cene diela, a z tohto dôvodu,

žalovaný považuje konanie žalobcu aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemá požívať
právnu ochranu, pričom sa súd možnosťou zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty podľa § 301
Obchodného zákonníka nezaoberal,

22.5 vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku žalovaný namietal jeho zmätočnosť, pretože súd prvej inštancie

výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti označil ako výrok II. pričom v napadnutom rozsudku je
výrokom II. označený výrok o trovách.

23. Podľa obsahu odvolania tak žalovaný namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací súd tak zastáva názor,
že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

25.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby v časti o zaplatenie

zmluvnej pokuty a jej nedôvodnosti v časti uplatnenej náhrady škody. Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, k predmetnému odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam
strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie

na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

28. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania - v ktorom žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, keď žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, že súd prvej inštancie mal nesprávne posúdiť
zmluvu a jej prílohu, pričom podľa neho má zmluvná pokuta vyplývať zo zmluvy a nie z prílohy, a tiež
uvádza, že táto má byť v rozpore so zmluvou. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé akú prílohu k zmluve
mal žalovaný na mysli, pokiaľ priznanie zmluvnej pokuty bolo odôvodnené ustanoveniami zmluvy o dielo
a v čom mal súd prvej inštancie pochybiť pri jej priznaní.

29. Ak žalovaný tvrdil, že zmluvná pokuta bola dojednaná na byt, ktorý nebol realizovaný, a že
mal pre žalobcu realizovať aj iné byty, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 35.
jednoznačne uviedol, prečo nepovažuje argumentáciu žalovaného v tomto smere za pravdivú a na
základe vykonaných dôkazov správne vyhodnotil obranu žalovaného v tomto smere za „tendenčnú“

a preukázanie existencie jediného zmluvného vzťahu, ktorý medzi stranami vznikol na základe písomnej
zmluvy o dielo.

30. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že existencia stavebného povolenia
a ohlásenia stavebných úprav na rekonštrukciu bytu je zodpovednosťou vlastníka bytu. Ak žalovaný

namietal, že mu nebolo žalobcom preukázané a podľa neho neexistovalo, v ďalšej časti odvolania už
nespochybňoval ich existenciu no namietal, že neboli predložené. Uvedené tvrdenie nezakladá ani
odvolací dôvod a nie je ani žiadnym procesným pochybením súdu. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku vysvetlil, prečo na ďalšie argumenty strán sporu neprihliadol a nič to nemení na tom, že
žalovaný považuje tieto svoje navrhované dôkazy za podstatné, pokiaľ ich súd za také nepovažuje.

31. Odvolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie
je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Námietka žalovaného vo svojej
podstate smeruje proti výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn.
3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP).“ Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie

je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

32. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie riadne
odôvodnil predmetné rozhodnutie, pričom závery súdu prvej inštancie vychádzajú zo správne zisteného

skutkového stavu, na ktorý následne súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy. Odvolací
súd pritom poukazuje najmä na odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 37. odôvodnenia
napadnutého rozsudku špecifikované v odseku 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde sa vyjadril
k zmluve a jej predmetu ako aj k zmluvnej pokute.

33. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).34. Odvolací súd k tvrdeniam uvedeným zo strany žalovaného až v odvolacom konaní (neprimerane
vysoká zmluvná pokuta, moderovanie zmluvnej pokuty či rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi)
udáva:

35. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom

pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku (§ 149 CSP), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s
ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom
rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude

podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny.
Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu
novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti. V prejednávanej
veci žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že predmetný prostriedok procesnej obrany nemohol v

doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť. Preto odvolací súd na tieto nové skutočnosti
produkované žalovaným až v podanom odvolaní neprihliadal. To, že ich žalovaný prípadne opomenul
uviesť nemôže byť na ťarchu druhej sporovej strane, nakoľko by došlo k porušeniu princípu rovnosti
zbraní.

37. Žalovaný taktiež namietal počet dní, ktoré si žalobca „napočítal“ pri zmluvnej pokute za počet dní
omeškania, tvrdiac, že žalobca si mohol uplatniť zmluvnú pokutu len za 125, nie za 126 dní. Žalobca
trval na tom, že jeho výpočet 126 dní od 9.6.2023 do 12.10.2023 je správny a preto si uplatnil voči
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 12.600,- eur. Aj tento argument prišiel zo strany žalovaného až
v odvolaní, počas konania na súde prvej inštancie nebol namietaný počet dní omeškania, preto je tu

znova na mieste postup podľa § 366 CSP.

38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny v časti tak ako uviedol vo výroku I. tohto
rozsudku, pretože odvolanie žalovaného tu nebolo dôvodné.

39. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

40. Odvolací súd zistil, že je potrebné zmeniť výrok o náhrade trov konania v súvislosti s priznanou

výškou, keď súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 56 %. Konštatoval, že žalobca mal v spore úspech v rozsahu 78 % a žalovaný bol úspešný
v rozsahu 22 %. Po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, súd prvej inštancie priznal nárok
na náhradu trov žalobcovi v rozsahu 56 %.

41. O trovách konania tak odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným
meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá
z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.
Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech,

teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech
v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 72,17 % a úspech žalovaného predstavoval 27,83%. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 72,17 % - 27,83 % v percentuálnom
vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 44,34 %.

42. Odvolací súd zároveň dodáva, že výrokom dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie zamietol
žalobu v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu škody pričom žalovaný podal odvolanie aj
proti výroku dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu na
zaplatenie 4.857,91 eura zamietol.

43. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

44. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

45. CSP výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, ktoré obmedzenie doposiaľ vyplývalo len
z judikatúry. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade,

ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je
už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo. Je zrejmé, že pri posudzovaní, či je rozhodnutie
vydané v neprospech žalobcu, sa budú zohľadňovať iné skutočnosti ako pri žalovanom. Rozhodnutie
(resp. jednotlivý výrok), proti ktorému je prípustné odvolanie, je spravidla vydané vždy len v neprospech
niektorej zo strán (buď žalobcu alebo žalovaného). Nemôže teda vyznieť v neprospech obidvoch strán.

Z toho vyplýva, že právo podať odvolanie proti tomu-ktorému výroku rozhodnutia má vždy len jedna
strana sporu.

46. Súd prvej inštancie žalobu výrokom v doplňujúcom rozsudku v prevyšujúcej časti zamietol, je preto
zrejmé, že proti tomuto výroku bol oprávnený podať odvolanie žalobca ako osoba, v neprospech ktorej

výrok smeruje (žalobca odvolanie nepodal). V odvolaní žalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti
rozsudku a odvolaciemu rozsudku (z čoho odvolací súd dedukoval, že len omylom napísal- chyba v
písaní - odvolací rozsudok namiesto dopĺňací rozsudok) keď dopĺňací rozsudok bol v jeho prospech,
preto vo vzťahu k tomuto výroku je osobou neoprávnenou podať odvolanie a odvolací súd jeho odvolanie
proti výroku v dopĺňacom rozsudku odmietol s poukazom na vyššie citované ustanovenia CSP.

47. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trovodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov
uvedených v § 429 ods. 2 CSP ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).