Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123220133
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6123220133.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 15C/24/2023

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v právnej veci žalobcu: Komposesorát
Horné Jaseno pozem. spol., so sídlom Dražkovce, Turčianske Jaseno 24, IČO: 42 352 444, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17,
IČO: 36 436 640, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpená AK JUDr.
Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776, o zaplatenie 393,15
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

10 15C/24/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8 15C/24/2023

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu/žalobou pôvodne podanou na upomínacom Okresnom súde
Banská Bystrica, neskôr postúpenou a došlou tunajšiemu súdu dňa 28.3.2023, sa žalobca domáhal
pôvodne voči žalovanej zaplatenia sumy 393,15 eur s úrokom z omeškania 7,50 % ročne od 1.1.2023
do zaplatenia.
2. Uviedol, že ním uplatňovaný nárok vznikol titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalovanému užívaním časti spoločnej nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva žalobcu bez právneho
dôvodu.Nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniajeuplatňovanýzaobdobie1.9.2022až31.12.2022

vo výške 393,15 eur. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou inak obvyklého nájomného
porovnateľnej nehnuteľnosti, a to v súvislosti s užívaním časti pozemku CKN parc. č. 1556/2 v rozsahu
227 m2 pri jednotkovej cene 3,817 eur/m2 ročne a časti pozemku CKN parc. č. 1540 v rozsahu 82 m2 pri
jednotkovej cene 3,817 eur/m2 ročne. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom a v záujme efektívneho
hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti je povinný v prospech členov zabezpečiť, aby ich majetok
nebol užívaný tretími osobami bez právneho vzťahu; pokúšal sa dlhodobo jestvujúci stav riešiť, k dohode
so žalovanou však nedošlo, preto žalobca zabezpečil určenie výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

a obvyklého nájomného znalcom a vyzval žalovanú na uzavretie nájomnej zmluvy. Vyššie určená
jednotková sadzba nájomného bola stanovená znaleckým posudkom E. F. č. 79/2021 zo dňa 22.8.2021.
Žalovaná na návrhy žalobcu nereagovala, k uzavretiu nájomného vzťahu nepristúpila, neuhradila ani
bezdôvodné obohatenie za vyššie uvedené obdobie.3. Upomínací súd vyhovel návrhu žalobcu platobným rozkazom zo dňa 8.2.2023.

4. V riadne podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že nárok žalobcu neuznáva.
Namietala uplatnenú výšku obvyklého nájomného aj rozsah ňou údajne užívanej plochy dotknutých
pozemkov. Tiež poukázala na zápis poznámky na LV č. XXXX, kat. územie G., podľa § 71 ods. 3 kat.
zákona–hodnovernosťúdajovjevyvrátená,údajesanesmúpoužívať(vlastníkjeduplicitnýsvlastníkom
pod por. Č. 84 – P 40/2018); vz. 147/18“. Uvedené má za následok, že nie je možné, aby si žalobca

nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
bolo spochybnené. Duplicita bráni nakladaniu s nehnuteľnosťami a kým nedôjde k odstráneniu tohto
nedostatku,nemožnožalobcovipriznaťžalovanéprávo.Výškabezdôvodnéhoobohatenienezodpovedá
obvyklej výške nájomného uplatňovaného inými spoločenstvami v danej lokalite. Nárok v časti od
1.12.2020 do podania žaloby je premlčaný. Znalecky posudok E. F., ktorý určil výšku nájomného 3,817
eur/m2/rok neobsahuje ohodnotenie pozemku parc. č. 1556/2, trvalý trávnatý porast, preto nemôže byť

podkladom pre stanovenie výšky nájmu za označený pozemok.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu doplnil svoje vyjadrenia, že žalovaná využíva svoju nehnuteľnosť,
a teda aj časť spoločnej nehnuteľnosti, na podnikanie – odplatný prenájom, chata Alibaba na
„hauzi ubytovanie po Slovensku. Duplicita vlastníctva medzi členmi spoločenstva nemá vplyv na

skutočnosť, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť a že táto je spravovaná žalobcom, a teda navonok
nárok pozemkového spoločenstva duplicitou evidovaného vlastníctva medzi členmi spoločenstva
spochybnený nie je. Žalovaná užívanie nehnuteľnosti činí nesporným. Za účelom ustálenia rozsahu
užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobca navrhol obhliadku na mieste samom za účasti geodeta. Na
preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia navrhol vykonať výsluch znalkyne E. F.. Odôvodnená

výška obvyklého nájmu sa nedá určiť podľa výšky nájomného v inom katastri, pričom žalobca
poukázal zároveň na uplatňovanú jednotkovú cenu, ktorá je cenou obvyklou a užívatelia časti spoločnej
nehnuteľnosti túto ustálenú dohodou platia (nájomné zmluvy a potvrdenia o úhrade).

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu v podstate sčasti zopakovala

argumentáciu z odporu proti platobnému rozkazu. Duplicita vlastníctva vznikla s vlastníkom A. C.,
ktorý nie je členom spoločenstva; doposiaľ nedošlo k rozhodnutiu ani k dohode o vyriešení stavu
duplicity. Žalobca pozemok užívaný žalovanou považuje za poľnohospodársky (čo vyplýva z vyjadrení
žalobcu v sporoch vedených na tunajšom súde s identickým predmetom nároku, sp. zn. 17C/11/2023,
17C/10/2023), pričom pri poľnohospodárskej pôde nie je možné vychádzať zo záverov znaleckého

posudku E. F., znalkyňou z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ale nájom je potrebné určiť ako nájom
poľnohospodárskej pôdy; v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. s určením výšky podľa zákona č. 582/2004
Z. z. pre oblasť Belá, ktorá je 0,0235 eur/m2.

7. Žalobca sa v ďalšom písomnom podaní vyjadril k jeho aktívnej vecnej legitimácii v spore, vzhľadom

na námietku vznášanú právnym zástupcom žalovaného 1/ v iných konaniach, v ktorých žalobca
uplatňuj pohľadávku z rovnakého titulu. Výhrada neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu je založená
na interpretácii, ktorá nemá oporu v medziach rozumeného a prípustného výkladu zákona. Poukázal
na prekladaciu aj dôvodovú správu k zákonu č. 110/2018 Z. z., v zmysle ktorej spoločenstvo je
priamo zo zákona obhospodarovateľom zverených nehnuteľností (t. j. má oprávnenie pozemky držať,

užívať a poberať z nich plody); spoločenstvo bude automaticky užívateľom podielov aj SPF. Tvrdenie
o nedostatku aktívnej legitimácie je v zrejmom rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy, ktorá
predpokladá, že úžitky z hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti poberá spoločenstvo, ktoré je
prijímateľom nielen výsledku hospodárenia či podnikania, ale aj z prenájmu, pretože príjem náhrady
za užívanie spoločnej nehnuteľnosti je tiež obsahom oprávnenia poberať úžitky. Vo výklade postavenia

spoločenstva ako suverénneho subjektu a ako zástupcu vlastníkov treba odlišovať, či spoločenstvo
prostredníctvom výboru koná vo veci vymáhania pohľadávok z hospodárenia či výťažku z úžitkov
na jednej strane alebo vo veci vlastníckych práv na strane druhej (v ktorom druhom prípade by
aktívna legitimácia spoločenstva nebola). Navyše aktívna vecná legitimácia spoločenstva vyplýva aj
zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 18.1.2020, v ktorej je, okrem iného, dohodnuté, že

spoločenstvo môže prenajať lesnú a poľnohospodársku pôdu tretím osobám, ako aj poberať nájomné
za pôdu pod stavbami a za pozemky využívané na rekreačné účely; do pôsobnosti zhromaždenia
patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a nakladaní
s majetkom spoločenstva. Aktívna vecná legitimácia žalobcu tiež vyplýva z registra pozemkovéhospoločenstva, ako aj z rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí na valnom
zhromaždení dňa 2.4.2022 kvalifikovanou väčšinou schválili vymáhanie bezdôvodného obohatenia od
užívateľov časti spoločnej nehnuteľnosti (dôkazy – predmetná zmluva o pozemkovom spoločenstve,

výpis z registra pozemkových spoločenstiev, zápisnica a uznesenia z konania valného zhromaždenia
zo dňa 2.4.2022, návrh na uznesenie z konania označeného valného zhromaždenia).

8. Žalovaná v ďalšom písomnom podaní predložila argumentáciu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.

9. Žalobca ďalším písomným podaním navrhol pripustenie ďalších subjektov na strany žaloby a zmenu
žalobného petitu.

10. Uznesením zo dňa 21.8.2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.8.2023 súd zamietol
návrh žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalobcu, ako aj zmenu žalobného návrhu,
realizované podaniami žalobcu doručenými súdu dňa 26.6.2023.

11. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. územie G., mal súd preukázané že na ňom evidované nehnuteľnosti –
pozemok CKN parc. č. 1540, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, a pozemok CKN parc. č.
1556/2, trvalý trávny porast o výmere 227 m2, tvorili spoločnú nehnuteľnosť. Zároveň sa v ňom uvádza,
že podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona hodnovernosť údajov je vyvrátená, údaje sa nesmú používať

(vlastník pod por. č. 84 je duplicitný so všetkými vlastníkmi pod por. č. 1-83, 85, 86, 87, 88), resp. ostatní
vlastníci duplicitní s vlastníkom pod por. č. 84 menom C. A., F. H., E.).

12. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. územie G., mal súd preukázané, že na ňom evidovaná nehnuteľnosť –
chata súp, č. XX, postavená na pozemku parc. č. 1540, je a bola vo vlastníctve žalovanej A. B., F. I..

13.ZpotvrdeniaOÚMartin,pozemkovýalesnýodbor,dat.17.3.2014,resp.ŠÚSR,malsúdpreukázané,
že žalobca bol zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev, spoločnou nehnuteľnosťou sú
nehnuteľnosti evidovaný na LV č. XXXX, resp. žalobcovi bolo pridelené IČO: 42 352 444.

14. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 10.7.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na
žalobe a dovtedajšej argumentácii. V súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu navyše
poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 673/2016 zo dňa 8.9.2016, v ktorom ústavný súd za
ústavne udržateľný považoval taký právny záver, podľa ktorého je pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou (zrejme aktívne legitimované) v konaniach o vymáhanie nárokov z nájomného vzťahu.

Analogicky je ústavne udržateľný aj právny názor, že pozemkové spoločenstvo je aktívne legitimované
aj na vymáhanie bezdôvodného obohatenia za užívanie (časti) spoločnej nehnuteľnosti bez nájomného
vzťahu alebo iného právneho titulu.
Obdobne právny zástupca žalovanej zotrval na dovtedajšej argumentácii. Súd zároveň vykonal
dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, oboznámil so zoznamom listinných podkladov, ktoré boli

stranám predtým navzájom doručené a tieto k nim zaujali stanoviská.

15. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák., Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 123 Obč. zák., Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 97/2013 Z. z. Spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti

a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5 neustanovujú inak.
Podľa § 9 ods. 15 zákona č. 97/2013 Z. z., Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú
nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., Výbor
a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného

užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,
b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,

c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach
nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti
alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania

spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim
a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu
poľnohospodárskych produktov,
b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

16. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu zamietol (v celom rozsahu).

17. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo obhospodarujúce spoločnú nehnuteľnosť v súlade so
zákonom č. 97/2013 Z. z. sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého

nájomného za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha
nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie
vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých
predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania

bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané.
18. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, je oprávnenie, resp. povinnosť vyplývajúca
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
19. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti a on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný

subjekt.
20. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodňoval tým, že žalovaná bez
právneho dôvodu užívala časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorú spravuje ako pozemkové spoločenstvo.
Žalobca neuplatnil právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ako vlastník. Svoje vlastníctvo
ani netvrdil.

21.Aktívnavecnálegitimáciapreuplatnenieprávazozodpovednostizabezdôvodnéobohatenievyplýva
z ust. § 456 Obč. zák. Oprávneným/aktívne vecne legitimovaným je ten, v koho majetkovej sfére došlo
k úbytku majetkových hodnôt, resp. na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal. Podľa
názoru súdu nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako pozemkového spoločenstva.

22. Pozemkové spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou v súlade s ust. § 19 zákona č.
97/2013 Z. z. Avšak subjektom, na úkor ktorého sa mala žalovaná bezdôvodne obohatiť, sú jednotliví
podieloví spoluvlastníci – členovia žalobcu, nie žalobca ako pozemkové spoločenstvo, ktorému vlastníci
zverili „len“ hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti v súlade s ust. § 19 zákona č. 97/2013 Z. z.
Nositeľmi hmotného práva sú podieloví spoluvlastníci – členovia žalobcu. Z vykonaného dokazovania

nevyplýva, že by bolo pozemkové spoločenstvo oprávnené konať za jednotlivých spoluvlastníkov vo veci
vydania bezdôvodného obohatenia, resp. uplatňovať priamo taký nárok. Pozemkové spoločenstvo iba
obhospodaruje a zveľaďuje majetok, ktorý však zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých
členov, a napriek tomu, že spoluvlastníci založia pozemkové spoločenstvo, nedochádza k prevodu/prechodu vlastníckeho práva spoločných nehnuteľností na tento subjekt, ale vlastnícke právo je
naďalej ponechané jednotlivým podielovým spoluvlastníkom. Pozemkové spoločenstvo je oprávnené
iba hospodáriť na tomto majetku. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo nedisponuje hmotnoprávnym

oprávnením, ktorého ochrany sa prostredníctvom žaloby voči žalovanej domáha. Pod obstarávanie
spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva nemožno zaradiť aj právo domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia za jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 97/2013 Z. z. nevyplýva, že by pozemkové spoločenstvo disponovalo takýmto oprávnením.
Opačný názor by v konečnom dôsledku znamenal, že by boli jednotliví podieloví spoluvlastníci nútení

k sporu aj proti svojej vôli. Súd poukazuje aj na závery Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.4.2019, sp. zn. 8Cdo/31/2018, podľa ktorého: „Veci uvedené v § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z.
sú vecami jednotlivých podielnikov. Avšak v záujme zreálnenia vykonávania ich vlastníckeho práva,
prípadne jeho určenia zákon konštruuje zastúpenie členov spoločenstvom (ktoré koná prostredníctvom
výboru). V týchto veciach teda nejde o veci spoločenstva, ale o veci jeho jednotlivých podielnikov. V
osobitnej časti dôvodovej správy k § 16 zák. č. 97/2013 Z. z. v pôvodnom znení sa uvádza, že „v

odseku 2 sa ustanovuje aktívna legitimácia výboru v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy
v určených záležitostiach.“ Citovaná veta je však nesprávna. Vo veciach uvedených v § 16 ods. 2
zák. č. 97/2013 Z. z. totiž nejde o veci spoločenstva, ale o veci jednotlivých podielnikov, preto sa
v prípadnom súdnom konaní má posudzovať aktívna, resp. pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k
jednotlivým spoluvlastníkom, spoločenstvo je v tomto prípade len ich zástupca. Aktívna či pasívna vecná

legitimácia tu môže teda patriť iba spoluvlastníkom, nie spoločenstvu (k tomu pozri i článok „Postavenie
pozemkového spoločenstva v súdnom konaní, J. K. K., B., Bulletin Slovenskej advokácie“). Legitimácia
samotného spoločenstva môže byť v súdnom spore daná napr. v prípadoch § 9 ods. 11 cit. zákona, podľa
ktorého prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný, ak by podiel spoločenstva na spoločnej

nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti presiahol 49 %, t. j. v prípadoch, kedy
spoločenstvo je vecne legitimované vo vzťahu k majetkovým podielom, ktoré samo vlastní.“

23. Podľa názoru súdu ustanovením § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. sa zakladá zákonné zastúpenie
členov spoločenstva spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru (v zmysle dôvodovej správny

kzákonu110/2018Z.z.).Spoločenstvojetedazástupcomjehočlenov–spoluvlastníkov,taképostavenie
mu prináleží priamo zo zákona, teda nie je nutné, aby jednotliví spoluvlastníci písomne splnomocňovali
spoločenstvo na ich zastupovanie napr. pred súdom. Toto postavenie spoločenstva však nezakladá jeho
aktívnu vecnú legitimáciu v sporoch. Samotný žalobca konštatoval v žalobe, že sa domáha zaplatenia
jeho splatnej pohľadávky voči žalovanej.

24. Žalobca síce v priebehu konania navrhol vstup jeho jednotlivých členov do konania na strane žaloby,
uvedený postup však súd vyhodnotil ako obchádzanie, vyhýbanie sa zodpovednosti za stanovenie
okruhu subjektov konania, resp. existencie vecnej legitimácie v spore, keď okruh strán/subjektov
v konaní by sa mal meniť iba minimálne. Preto tento procesný návrh žalobcu zamietol. V tejto súvislosti

a v kontexte záverov Ústavného súdu SR v jeho náleze č. k. III. ÚS 425/2023-36 zo dňa 8.2.2024,
v ktorom poukázal na ústretový judikatórny trend (spočívajúci v preferovaní odstraňovania nedostatkov
označenia sporovej strany) v konaniach, kde je ako strana označené pozemkové spoločenstvo aj
v súčasnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/31/2018) tunajší súd
zdôrazňuje, že v aktuálne prejednávanej veci bol žalobca od začiatku konania riadne označený a tiež

nebol daný formálny obsahový rozpor, nesúlad medzi označeným žalobcom a znením žalobného návrhu
(žalobca – pozemkové spoločenstvo, uplatňovaný nárok – vydanie bezdôvodného obohatenia). Ide
o typovo inú situáciu, než aká bola riešená v konaní pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 8Cdo/31/2018,
v ktorom žalobcom bolo pozemkové spoločenstvo, ktoré sa domáhalo určenia vlastníctva v prospech
ním označených (aj) fyzických osôb – jeho členov. Súdu prvej inštancie bolo vytknuté, že za žalobcu

považoval len spoločenstvo, z dôvodu ktorého žalobu bez ďalšieho pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie zamietol, bez toho, že by najskôr odstraňoval vady žaloby (jej nesúlad v označení subjektu
na strany žalobcu so znením žalobného návrhu). Obdobne konanie vo veci R 11/2021, na ktoré
rozhodnutie ústavný súd poukazuje, sa týkalo „len“ nesprávneho označenia orgánu, ktorý má v mene
štátu konať, čo nemôže viesť k zamietnutiu žaloby v spore o náhradu škody spôsobenej štátom.

V aktuálne prejednávanej veci návrh žalobcu na pripustenie vstupu jeho členov do konania smeroval
k odstráneniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore na základe od začiatku konania obsahovo
bezvadnej žaloby.25. Súd konštatuje, že v súvislosti so združovaním sa vlastníkov spoločných nehnuteľností a existenciou
spoločných nehnuteľností môžu vznikať z hľadiska eventuálnych nárokov rôzne situácie, v ktorým môžu
byť aktívne aj pasívne vecne legitimovaní spoluvlastníci i samotné pozemkové spoločenstvo. Príkladom,

keď aktívne legitimovaným je spoločenstvo, je prípad, o ktorom rozhodoval Ústavný súd SR vo veci
vyššie označeného nálezu III. ÚS 425/2023-36 zo dňa 8.2.2024, v ktorom sťažovateľ – lesné pozemkové
spoločenstvo zmluvne prenajalo žalovanému hospodárske lesy patriace do lesného hospodárskeho
celku sťažovateľa, s dohodnutou maximálnou ťažbou dreva, pričom žalovaný neoprávneným výrubom
nad dohodnutý limit spôsobil sťažovateľovi škodu. V danom prípade, podľa názoru (tunajšieho)

súdu, v zhode s názorom ústavného súdu (viď body 22. až 24. odôvodnenia predmetného nálezu),
spoločenstvo bolo aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku na náhradu škody, keď podľa názoru
tunajšieho súdu tento nárok primárne vyplýva z užívacích práv, ktoré má pozemkové spoločenstvo vo
vzťahu k pozemkom tvoriacich majetkový substrát jeho spoločníkov. Spoločenstvu v danom prípade
prináleží užívacie právo, z toho titulu bolo oprávnené aj uzavrieť nájomnú zmluvu a v súvislosti s jej
porušením uplatňovať nároky odvodené primárne práve od predmetného užívacieho práva. Pozemkové

spoločenstvo je samostatný subjekt, môže mať vlastný majetok, napríklad do času, kým nedôjde
krozhodnutiuzhromaždeniaojehorozdelení(výnosov)medzivlastníkov,resp.ksamotnémurozdeleniu.
V prípade, že by predtým došlo napríklad na úkor tohto majetku (spoločenstva) k obohateniu inej
osoby, bude práve spoločenstvo aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

26. Avšak v aktuálne prejednávanej veci podľa názoru súdu nie je nárok žalobcu vyvodzovaný
z jeho vlastníckeho práva (to žalobca ani netvrdil). Eventuálne užívanie pozemku v podielovom
spoluvlastníctve členov spoločenstva treťou osobou je primárne zásahom nie do užívacieho práva
spoločenstva, ktoré nijakým spôsobom tento pozemok neužíva (príslušná časť je zastavaná stavbou
vo vlastníctve tretej osoby, spoločenstvo nevykonáva akýmkoľvek spôsobom užívanie dotknutej časti

pozemku), ale je primárne zásahom do vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku, ktorým sú členovia
spoločenstva. Preto nie je samotné spoločenstvo aktívne vecne legitimovaným v aktuálnom konaní, ale
jeho členovia – spoluvlastníci.

27. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 673/2016-10 zo

dňa 8.9.2016, ústavný súd sa zaoberal zlučiteľnosťou účinkov interpretácie a aplikácie zákonov
s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, a to
v rozhodnutí krajského súdu v súvislosti s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu (spoločenstva), pričom odkázal na príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu
(str. 8 predmetného uznesenia ústavného súdu). Okrem iného krajský súd vychádzal zo zápisnice

z výročnej členskej schôdze dotknutého spoločenstva, v ktorej členská schôdza schválila nájomnú
zmluvu o prenájme lesnej hospodárskej činnosti medzi vlastníkom (označeným žalobcom v návrhu)
a prenajímateľom. K zápisnici je pripojená prezenčná listina členov spoločenstva. Na základe (aj) týchto
dokladov odvolací súd dospel k záveru, že v návrhu označený žalobca v čase jeho podania bol aktívne
legitimovaným nielen na jeho podanie, ale aj na uzavretie nájomnej zmluvy. Je zrejmé, že skutkový

stav (uzavretie nájomnej zmluvy spoločenstvom na základe rozhodnutia členskej schôdze a tiež /z toho
vyplývajúca/ aktívna legitimácia spoločenstva) v uvedenom prípade nie je totožný so skutkovým stavom
v aktuálne prejednávanej veci, kde je uplatňovaný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nie z /
nájomnej/ zmluvy uzavretej spoločenstvom. Tunajší súd konštatuje, že jeho právny názor nie je odlišný
od právneho názoru žalobcu, resp. ústavného súdu, že spoločenstvo je v konaniach pred súdom aktívne

legitimované na vymáhanie nárokov z nájomného vzťahu (dokonca bez ďalšieho), keďže nájomný vzťah
primárne súvisí s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, ktoré oprávnenie zo zákona prináleží spoločenstvu.
Nestotožňuje sa však s výkladom prezentovaným žalobcom, že analogicky je spoločenstvo aktívne
legitimovaným aj na vymáhanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho
titulu, a to z dôvodu, že užívaním nehnuteľnosti (zastavaním stavbou s príslušenstvom) bez právneho

titulu dochádza, ako už bolo vyššie konštatované, primárne k zásahu do vlastníckeho práva (vlastníka),
nie užívacieho práva (spoločenstva). Len pre ilustráciu, obdobne by bol aktívne legitimovaný vlastník
pozemku v prípade napríklad zásahu do samotnej „hmoty“ pozemku (odstránením ornice, znečistením/
kontamináciou pôdy atď.).

28.Pokiaľžalobcapoukazovalnarozhodnutiačlenskejschôdzezodňa2.4.2022,naktorej,podľatvrdení
žalobcu, vlastníci spoločnej nehnuteľnosti schválili vymáhanie bezdôvodného obohatenia od užívateľov
častí spoločnej nehnuteľnosti, súd je toho názoru, že v dôsledku predmetného rozhodnutia bol žalobca
oprávnený vymáhať bezdôvodné obohatenie od užívateľov častí spoločnej nehnuteľnosti, teda aj podaťžalobu (o vydanie bezdôvodného obohatenia), avšak len ako zástupca vlastníkov. Zhromaždenie je
orgánom spoločenstva, avšak nemôže rozhodovať o nároku, ktorý neprináleží spoločenstvu, ale len
jednotlivým členom, a to z titulu vlastníctva, vlastníckeho práva.

29. V súvislosti s postavením spoločenstva ako zástupcu jeho členov – spoluvlastníkov v zmysle § 16
ods.2písm.a/zákonač.97/2013Z.z.,aprístupukoznačovaniunímzastupovanýchspoluvlastníkovako
žalobcov možno poukázať na bod 38 odôvodnenia už vyššie spomenutého uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019 (stranou – žalobcami sú „jednotliví spoluvlastníci žalovanej

spoločnej nehnuteľnosti zapísaní na príslušnom liste vlastníctva zastúpení spoločenstvom v zmysle §
16 ods. 2 písm. a/, resp. c/ zákona č. 97/2013 Z. z.“).

30. Zároveň, v prejednávanej veci nebolo preukázané vlastníctvo žalobcu, ale ani jeho členov,
k nehnuteľnostiam – pozemkom, za užívanie ktorých bez právneho dôvodu žalobca svoj nárok uplatňuje;
resp. nebolo preukázané, že len členovia žalobcu sú spoluvlastníkmi týchto pozemkov. Žalovaná už vo

vyjadrení k žalobe poukazovala na duplicitu vlastníctva vo vzťahu k predmetným pozemkom. Žalobca
síce v tej súvislosti argumentoval, že duplicita vlastníctva medzi členmi spoločenstva nemá vplyv na
skutočnosť, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, ktorú spravuje žalobca, a že teda navonok nárok
žalobcu duplicitou evidovaného vlastníctva medzi členmi spoločenstva spochybnený nie je, avšak súd
sa s touto argumentáciou nestotožnil. Ako namietala žalovaná, vlastník evidovaný pod por. č. 84 na LV

č. XXXX C. A., F. H., E., nie je členom žalobcu – Komposesorátu L. J., čo žalobca nenamietal; zároveň
uvedené je zrejmé z porovnania so zoznamom jeho členov č. l. 174. Duplicita vlastníctve teda nie je
skutočnosťoutýkajúcousalenčlenovžalobcu,nejdeospornúotázkulenmedzičlenmižalobcu.Duplicita
vlastníctva znamená, že je v zásade objektívne sporné, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je
vlastníctvo v katastri nehnuteľností evidované duplicitne. Otázka vlastníctva nehnuteľnosti je pritom

v prejednávanej veci bazálnou z hľadiska posudzovania dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.
31. Odhliadnuc od názoru súdu, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný, ale týmito sú jednotliví
spoluvlastníci, pokiaľ by súd priznal nárok len niektorému z duplicitných vlastníkov (v aktuálnom konaní
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu, prípadne jeho členov), v prípade

neskoršieho odstránenia duplicity vlastníctva by uvedené mohlo zakladať dôvod pre ďalší súdny spor
(keď by sa jeden z duplicitných vlastníkov, ktorý by preukázal svoje výlučné vlastníctvo, neskôr voči tomu
z pôvodne duplicitných vlastníkov, ktorému bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznaný
a plnený, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia). Tiež nemožno vylúčiť, že sa každý z duplicitných
vlastníkov samostatne bude domáhať rovnakého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

žalovanej;tábyvšaknemohlabyťzaviazanánatoistéplneniedvakrát,resp.vočikaždémuzduplicitných
vlastníkov(vplnomrozsahu).Ajzdôvoduevidovanejduplicityvlastníctvakdotknutýmpozemkomnebolo
možné/prípustné vyhovieť žalobe.

32. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov súd žalobu zamietol.

33. O trovách konania súdu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v spore úspešná v plnom
rozsahu, preto jej patrí voči žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane právo na náhradu trov konania
rovnako v plnom rozsahu.

Poučenie:

10 15C/24/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 10. júla 2024

Mgr. Martin Jažembovský
sudca