Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Monika Heldáková

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 27Em/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205144
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8724205144.12

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
ako otec, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,
dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., práv. zastúpená:
JUDr. Emília Bujňáková Širotníková, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov a otca:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/X, XXX XX E., t. č. I. J. X, XXX XX K., práv. zastúpený:

VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 284 731,
v konaní o návrhu matky na výkon rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Výkon rozhodnutia o d k l a d á .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená (ďalej aj ako „matka“) podala na tunajšom súde 3.12.2024 návrh na výkon rozhodnutia,
a to rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.: KK-12P/75/2023 z 10.6.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 21CoP/95/2024 z 19.11.2024. výrokom II. spomínaného rozsudku
bol maloletý A. (spoločne so svojou sestrou L.) na čas po rozvode manželstva zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch.

2. Matka v návrhu uviedla, že už v čase rozvodového konania bol styk matky s maloletým takmer
nerealizovaný. Konanie o rozvod bolo časovo náročné, rodičom a maloletým bolo uložené výchovné
opatrenie. A. na matku zrejme skrz pôsobenie otca úplne zanevrel. Otec sa voči rozsudku neodvolal,
z čoho možno vyvodiť jeho spokojnosť, naďalej však úplne matku ignoroval ako druhého rodiča a styk
jej neumožňoval. Matka nemala so synom kontakt. Matka následne usúdila, že vezme svoje odvolanie
späť predovšetkým preto, aby sa správoplatnila aspoň nejaká úprava rodičovských práv, pretože otec

sa opakovane vyjadril, že matka maloletého nedostane. Ak matka žiadala o kontakt s maloletým, otec
odpovedal, že syn sa s ňou nechce stretnúť, zodpovednosť prenášal na 8 ročné dieťa. V neskoršom
období sa otec matku pokúsil „vydierať“ tým, že si vymyslel zmenu školy pre syna a v prípade, že matka
bude súhlasiť so zmenou, A. k nej bude chodiť, inak nie. Buď dieťa odmieta matku a je nevyhnutné
vyriešiť príčinu odmietania, alebo len slepo poslúcha príkazy otca ako preferenčného rodiča. Maloletý
matke sám doniesol papier na podpis a žiadal ju o zmenu školy. Je absolútne nevhodné, aby 8-ročné

dieťa bolo tlačené do týchto situácií a otec prenášal zodpovednosť na maloletého. Keďže matka papier
nepodpísala, maloletý už k nej neprišiel. Otec ani po právoplatnosti rozsudku nerešpektuje to, že matka
má práva a je v živote maloletého nevyhnutná. Pre otca je prvoradá vôľa dieťaťa a rešpektuje ju. Matka je
zrelším rodičom, čo preukazuje skutočnosť, že maloletá M., ktorá zostala v jej starostlivosti je v kontakte
s otcom a nie je matkou manipulovaná. Otec sa zbabelo skrýva za vôľu dieťaťa a zaťažuje ho. Otcov
argument o tom, že maloletý sa s matkou nechce stýkať, neobstojí. Maloletý kopíruje správanie otca,

jeho prejavy, trávi s ním väčšinu času. Matka poukázala na syndróm zavrhnutého rodiča.3. K návrhu pripojila kópiu výzvy na umožnenie styku s maloletým dieťaťom, výzvu na rešpektovanie
matky ako plnohodnotného rodiča dieťaťa a výzvu na upustenie od ďalšieho protiprávneho konania.

4. Uznesením č. k.: 27Em/3/2024-20 z 31.12.2024 súd ustanovil maloletému procesného opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“).

5. Procesný opatrovník vo svojej odpovedi na výzvu z 16.1.2025 oznámil, že vykonali pohovory s obomi
rodičmi ako aj s maloletým. Otec uviedol, že maloletého pripravuje a motivuje na styk s matkou, ale A.

k nej odmieta ísť, čo matka vyhodnocuje tak, že otec jej ho nechce dať a nerešpektuje rozhodnutie súdu.
Matkasavyjadrila,žeotecnerešpektujerozhodnutiesúdu,synommanipulujeasynknejodmietachodiť,
chodievaknejlennapárhodín,nienacelýdeň.Rodičiasimedzisebouvymieňajúrôzneinvektíva,atoaj
prostredníctvom svojich maloletých detí a zaťažujú deti vecami, ktoré by s nimi nemali riešiť. Rodičia boli
usmernení a bolo im poskytnuté sociálne poradenstvo, ponúknuté psychologické poradenstvo. Rodičia
boliporadenstvunaklonení,malispolupracovaťsosubjektomFamiliarisvoSvitepočasobdobiapolroka.

6. Otec k návrhu matky uviedol, že predkladá účelové a zavádzajúce klamstvá. Je to matka, ktorá svojim
správaním spôsobuje, že ju maloletý odmieta. Otec nebráni v stretávaní a vynakladá veľké úsilie, aby
syna presvedčil, že mama ho má rada. Synovi dohovára a A. je už z toho všetkého unavený. Otcove
presviedčanie vníma ako nátlak na syna. Otec nechce stratiť jeho dôveru. K matke ju nemá, matka

nerešpektuje synov názor a jeho želania a potreby, opakovane ho sklamala. Tvrdenie matky o tom, že
syn matku skrz pôsobenie otca zanevrel označil za klamstvo. Podstatnou skutočnosťou vzťahu syna
k matke je aj jej nový vzťah s partnerom, ktorého A. nemá rád a ktorý je k deťom agresívny, v prítomnosti
matky udrel maloletú M. (svedkom bola L.). M. je naviazaná na matku, nechce ju sklamať. Otec si
myslí, že M. sa matky bojí a neprezentuje svoj názor. Otec maloletú M. rešpektuje a nedrží ju u seba

nasilu, ak chce byť u matky, umožní jej to. Rovnako nie je možné nútiť k styku A.. To, že matka si
ho nevie získať, otec neovplyvní. Matka v prítomnosti Jakuba otca zosmiešňovala pred svojim novým
partnerom. Matka účelovo vytvára napäté situácie svedkami ktorých sú aj deti a tie znášajú útoky na otca
veľmi zle. Matka po deťoch otcovi posiela odkazy, nazýva ho úbožiakom, hovorí ako ho zničí. Postoj je
nenávistný a nerešpektujúci. Kooperovať s otcom nechce, nevie s ním viesť dialóg, čo je diskvalifikujúce

pre striedavú osobnú starostlivosť. Matka deti ovplyvňuje priamo a negatívnymi prejavmi na adresu otca.
Konanie matky je v rozpore so záujmami detí, ktoré sa vyjadrili k tomu, u ktorého rodiča chcú bývať.
Zo správy Centra pre deti a rodiny Spišská Belá (kde rodina absolvovala psychologické poradenstvo)
vyplýva, že otec prejavil snahu s matkou spolupracovať, avšak matka je tá, ktorá to odmieta a diktuje
podmienky bez zohľadnenia záujmu detí. Matka pôvodne A. sľúbila, že mu podpíše papiere o prestupe

na inú školu, no neurobila to a sklamala dôveru syna. Otec matku absolútne nevydieral. A. chcel školu
zmeniťkvôlimimoškolskýmšportovýmaktivitám,alematkasaA.odôvodnepýtala.Vzťahotcaasynabol
výrazne lepší ešte počas manželstva, otec so synom mali aktivity, ktorých sa matka s M. nezúčastňovali.
Matka situácie rieši pred deťmi cez telefón so svojou právnou zástupkyňou, čo zhoršuje situáciu. Syn
u matky žiť nechce, na krátke návštevy tam avšak chodieva. Styk sa nerealizuje jedine z toho dôvodu,

že to syn ani napriek pôsobeniu otca odmieta.

7. V priebehu konania bola súdu avizovaná nemožnosť poskytnutia psychologického poradenstva
predtýmnavrhovanýmsubjektom,súdsapokúsilrodinuzapojiťdoporadenskéhoprocesurealizovaného
CDR Drak Prešov terénnou formou. V ďalšom období sa avšak táto forma spolupráce ukázala

ako nedostatočná, a to s poukazom na dlhodobú neprítomnosť psychológa. V 07/2025 bola rodina
odporúčaná na poradenský proces cestou Tenenet, konkrétne so psychológom Mgr. Borošom, s ktorým
pracujú aj naďalej.

8. Súd otcovi doručil výzvu na dobrovoľné plnenie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia

z 4.2.2025.

9. Matka vo svojom písomnom vyjadrení poprela, že by jej nový partner bol k deťom agresívny, uviedla,
že A. nebol s partnerom nikdy v priamom kontakte. Rovnako tak sa detailne vyjadrila k ďalším tvrdeniam
otca, pričom niektoré konkrétne z nich označila za klamstvá. Zdôraznila, že si uvedomuje dôležitosť

otca v živote detí, pretože dcére M. nebráni stretávať sa s otcom. A. počas jarných prázdnin trávil čas
s matkou, po určitej dobe sa uvoľnil, bol vysmiaty. Po kontakte s otcom sa uvedené opäť zmenilo.10. Súd oboch rodičov vypočul na 12.3.2025, kde matka uviedla, že stav sa máličko zlepšil, A. ostal
u matky viackrát. Matka zdôraznila, že rodič, ktorý za 2,5 roka nedokáže presvedčiť dieťa o tom, že
potrebuje aj matku, nie je schopným rodičom a rodičom spôsobilým vychovávať maloleté dieťa. Zotrvala

na potrebe znaleckého dokazovania. S uvedeným súhlasil aj otec. Uviedol, že maloletému opakovane
vysvetľoval, že má ísť k matke, avšak maloletý povedal, že s tým už chce mať pokoj a otec nechce
stratiť jeho dôveru. Matka mu nasľubovala veľa vecí a nesplnila ich. Poukázal na to, že medzi rodičmi
viazne komunikácia, matka s otcom komunikovať nechce. Matka namietala výsluch maloletého, ktorý
podľa jej názoru nepreukáže nič, dieťa bude vypovedať len to, na čo ho pripraví preferenčný rodič. Matka

zdôraznila, že dcéra M. je naviazaná na ňu, potvrdila, že jej priateľ ju udrel, ale nechcel jej ublížiť, ale
znormalizovať ju, pretože má výbuchy zúrivosti a zlosti, bila matku.

11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Poradenská
psychológia, Mgr. Ivanom Moravčíkom. Znalec vo svojom znaleckom posudku v závere odpovedal
na otázky, súd z uvedeného vyberá: vzťah medzi rodičmi maloletého je hlboko narušený, konflikt

eskaloval odsťahovaním sa otca z domácnosti spolu s mal. A. a mal. L.. Komunikácia medzi rodičmi
sa obmedzila až na disfunkčnú úroveň, matka s otcom nekomunikovala a otec komunikoval minimálne.
Ani napriek poradenstvu rodičia neboli schopní vzájomne komunikovať témy s priamym vplyvom na
život mal. A.. A. prechováva k otcovi kladné emócie, má vybudovanú intenzívnu citovú väzbu, je pre
neho primárnou vzťahovou osobou, je vystavený konfliktu lojality. K matke má vzťah ambivalentný,

má voči nej negatívne emócie, pravdepodobne ju vníma ako iniciátora rozpadu rodiny, citlivo vníma
matkino vyjadrovanie o otcovi. Matku vníma ako osobu, ktorá mu zamedzila prestup na inú školu,
stratil k nej dôveru. Spôsob ako rodičia medzi sebou komunikujú má zásadný vplyv na mal. A.. Ten bol
konfrontovaný tým, ako matka otca nazývala psychopatom, negatívne sa o ňom vyjadrovala, maloletého
tozraňovaloaodcudzovalo.A.využíva stavvosvojprospechavytvárasipodmienky,ktorémuvyhovujú.

A. je frustrovaný z neexistencie komunikácie, čím sa na dieťa vytvára tlak a prenáša zodpovednosť.
Negatívny vzťah k matke je aj z dôvodu údajného prisľúbenia zmeny školy, ktorý sa neuskutočnil. A.
predpokladá, že jeho postoj k matke bude mať pozitívny dopad na jeho vzťah s otcom. A. vie, že otec
mu vyhovie a manipuluje situáciu vo svoj prospech. Preberá postoje otca, ktoré pravdepodobne nie sú
verbalizované, ale vníma jeho emócie. A. túži byť vo svojom podvedomí aj s matkou, jeho správanie

je charakterizované prebiehajúcim konfliktom lojality. A. sa bojí, že stratí priazeň otca, a preto radšej
opustí prítomnosť matky. Ide o emočne náročnú situáciu. Za jasného vysvetlenia a stanoviska otca
by A. u matky bol schopný prespať spoločne so sestrou L.. Príprava maloletého by mala prebiehať
prostredníctvom terapie.

12. Matka v priebehu konania opakovane navrhovala za každý nerealizovaný, resp. zmarený styk
uloženie pokuty otcovi maloletého, pričom vždy popísala priebeh toho, či, kedy a ako dlho bol maloletý A.
u matky. Otec navrhol zamietnuť uvedené návrhy, nakoľko sa opakovane vyjadril, prečo maloletý matku
odmieta. V nasledujúcom období súd sledoval, či sa neodkladné opatrenie vykonáva a či dochádza
k odovzdávaniu maloletého medzi rodičmi podľa neodkladného opatrenia.

13. Súd vo veci vypočul maloletého A.. Zisťovanie názoru bolo realizované za účasti procesnej
opatrovníčky a bolo riadne zaznamenané (zvukový záznam je uložený v elektronickom súdnom spise
a doslovný prepis zápisnice je zapečatený v súdnom spise). Aj napriek tomu, že záznam z úkonu súdu
niejerodičomaniprávnymzástupcomsprístupnenýzdôvoduochranymaloletéhopredkonfliktomlojality

(o nesprístupnenie požiadal samotný Jakub), závery z daného výsluchu súd považuje za mimoriadne
dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní. Bez toho, aby boli uvedené konkrétne vyjadrenia A. súd avšak
poznamenáva to, čo na ňom bolo badateľné, a to mimoriadna únava a frustrácia z celej situácie, ktorej
centrom je on sám. A. už aj v minulosti u procesnej opatrovníčky vyslovil, že si praje, aby rodičia spolu
komunikovali, dokonca v následnom období už s procesnou opatrovníčkou odmietal komunikovať.

14. Z vyjadrení a podaní matky je jednoznačne možné v období po tom, čo bolo realizované znalecké
dokazovanie a rodina začala spolupracovať s psychológom Tenenet Mgr. Borošom, vnímať postupné
zlepšovanie stavu, tým aj zvyšovanie frekvencie pobytu maloletého u matky a tým aj zlepšovanie
realizácie striedavej osobnej starostlivosti.

15. V čase rozhodnutia súdu a v týždni pojednávaniu bezprostredne predchádzajúcemu, bol maloletý
u matky v rámci týždenného intervalu počas všetkých 7 dní, avšak prespal u matky 4-krát.16. Podľa § 389 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.

17. Matka svoj návrh podala preto, nakoľko v čase jeho podania nedochádzalo k realizácii striedavej
osobnej starostlivosti tak, ako to bolo určené právoplatným rozhodnutím súdu.

18. Po prejednaní veci, najmä s poukazom na závery znaleckého posudku ako aj výsluch maloletého
je nevyhnutné konštatovať, že núteným výkonom rozhodnutia by mohlo dôjsť k ohrozeniu priaznivého

vývoja maloletého.

19. Stav realizácie striedavej osobnej starostlivosti sa výrazne zmenil a posunul k stavu, ktorý je
nariadený súdnym rozhodnutím.

20. Toto konanie (avšak aj predchádzajúce konania, najmä konanie rozvodové) je výrazne poznačené

hlbokým rodičovským konfliktom, ktorý absolútne negatívne vplýva na maloletého A. (a podľa
názoru súdu aj na mal. L. a mal. M.). Je zrejmé a preukazovalo sa to počas celého konania, že
antipatia, negatívne city a negatívne nastavenie medzi rodičmi navzájom je väčšia ako ich láska k synovi.

21. A., obdobne ako aj jeho sestry, zažívali v posledných rokoch náročné obdobie, ktoré bolo poznačené

komplikovaným rozvodom rodičov. A. ani jeho sestry za uvedené nenesú žiadnu zodpovednosť, no
následky rozpadu manželstva rodičov ich sprevádzajú neustále. Tak ako to vyplynulo aj v znaleckom
dokazovaní, mal. A. stratil všetky svoje istoty. Je bežné, že dieťa si v tak vypätých chvíľach vyberá
spomedzi dvoch rodičov, jeden z rodičov sa stáva jeho preferenčným rodičom a dieťa bojuje s enormným
tlakom a konfliktom lojality bez ohľadu na to, že stále má kladný vzťah k druhému rodičovi.

22. V priebehu celého konania, čo bolo zreteľné aj počas záverečného pojednávania, sa preukazovalo,
že rodičia mal. A. spolu nedokážu komunikovať a nerozprávajú sa. Komunikácia, ktorú by mali zvládať
sami, je prenášaná na mal. A. a jasným dôkazom toho je i súdne konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn.: 27P/143/2024, v ktorom sa otec domáhal nahradenia súhlasu matky so zmenou

školského zariadenia, kde otec nepredložil dôkaz o priamej komunikácii s matkou o uvedenej otázke,
ale písomné doklady matke odovzdal mal. A.. Uvedené opätovne mimoriadne negatívne vplývalo na A.
a opäť viac naštrbilo jeho dôveru k matke. Katastrofálny stav komunikácie potvrdil aj znalec vo svojom
posudku (a vyplýva i z priebežných správ všetkých zakomponovaných subjektov, viď napr. správy CDR
Drak, či Tenenet, kde prvým zisteným problémom nie je nerealizovaný styk, ale rodičovský konflikt

a zlá komunikácia). V minulosti (nevedno či aj v súčasnosti) sa navyše rodičia častovali vulgárnymi
a nevhodnými pomenovaniami, pričom nielen A., ale aj jeho sestry toho boli priamymi svedkami. Čo
prežíva dieťa, ak matka na otca hovorí, že je psychopat? Že ho zničí? Je neprípustné, aby maloleté deti
uvedené počúvali. Nie je však prekvapujúce, že uvedené negatívne ovplyvní vzťah dieťaťa k rodičovi.
Vzťah sa nedá zázračne zlepšiť, vybudovať či prestaviť za pár hodín, či pár dní. Niekedy proces trvá

i niekoľko mesiacov, či dokonca rokov. Rany a jazvy na psychike sú rovnako intenzívne, len ich na
prvý pohľad nevidno. Práve toto je základným problémom ne-realizácie striedavej osobnej starostlivosti
a uvedené jednoznačne potvrdil i znalec.

23. A. pred plnou realizáciou striedavej osobnej starostlivosti vyžaduje poradenstvo a v neposlednom

rade i aktívne zapojenie otca do prípravy maloletého.

24. Po vykonanom dokazovaní súd nadobudol presvedčenie o tom, že otec na maloletého priamo
nevplýva a nepôsobí s cieľom negatívne ovplyvniť maloletého k matke. Žiaden z vykonaných dôkazov,
s výnimkou presvedčenia matky o uvedenom, tomu nenasvedčuje. Práve naopak, ak by otec skutočne

na A. vplýval negatívne a aktívne na neho pôsobil, A. by k matke nikdy nešiel. To, že otec nepôsobí
negatívne, ale automaticky neznamená, že pôsobí dostatočne pozitívne. Je otázne, či by mohol urobiť
viac preto, aby maloletý s matkou skutočne ostal celých 7 dní v týždni. Netreba avšak zabudnúť, že vo
veci pomaly ale isto každým týždňom nastáva zlepšenie a predlžovanie času, ktorý maloletý u matky
skutočne trávi. Neobstojí preto tvrdenie matky o tom, že otec sa snaží málo, resp. nedostatočne. Od

podania návrhu sa tento čas predlžoval z rádovo niekoľko hodín a najmä za aktívneho zapojenia rodiny
do poradenského procesu sa čas strávený s matkou predlžoval, maloletý u matky opakovane prespával
a naposledy u matky strávil všetkých 7 dní, avšak nie všetkých 7 dní tam prespal. Z pohľadu súduje uvedený proces síce zdĺhavý, avšak plne rešpektujúci maloletého A. a jeho vnútorné a psychické
možnosti tak, aby nedošlo k ohrozeniu jeho priaznivého vývoja.

25. Súd nemôže opomenúť a v tomto konaní vytknúť ďalší problém na strane oboch rodičov, a
to ich nesystematický a nekonzistentný prístup vo výchove spoločných detí a to opäť v dôsledku
neexistencie komunikácie a rodičovského konfliktu. A. nie je ich jediné dieťa, ale len u A. matka
bezpodmienečnetrvánaabsolútnejpotreberešpektovaniasúdnehorozhodnutia.M.ajejstyksotcomsa
nerealizuje podľa súdneho rozhodnutia (súd avšak dodáva, že otec sa uvedeného nedomáha výkonom

rozhodnutia, pričom dôvod vyslovil v tomto konaní – mal. M., jej názor a intenzívne naviazanie na matku
rešpektuje). Aký odkaz avšak rodičia uvedeným prístupom prezentujú A.? Prečo M., jej názor a priania
sú akceptované a jeho nie? Prečo sa u Emy môže prihliadať na jej intenzívnejší vzťah k matke, ale
na intenzívnejší vzťah A. k otcovi sa ohľad neberie? Zároveň súd dodáva, nakoľko matka namietala,
že u A. nemožno prihliadať na jeho názor pre nízky vek, že u mal. M. sa na jej názor počas konania
o rozvod prihliadalo, pričom v danom období bola maloletá M. približne v rovnakom veku, ako je teraz

A.. Súd je presvedčený, že ak by rodičia systematicky vo vzťahu k všetkým spoločným deťom trvali na
rozhodnutí súdu s ktorým de facto vyjadrili súhlas (otec vzdaním sa odvolania po vyhlásení rozsudku
a matka späťvzatím podaného odvolania po niekoľkých mesiacoch), maloletý A. (i jeho sestry) by ľahšie
akceptoval nariadenú striedavú osobnú starostlivosť.

26. Tak ako to vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania, to hlavné čo A. potrebuje je terapia.
Potrebuje systematické a dlhodobé pôsobenie odborníkov pre to, aby sa jeho vzťah k matke zlepšil.
To je taktiež jediné pozitívum, pre ktoré je potrebné rodičov pochváliť a oceniť ich ochotu zúčastňovať
sa poradenského procesu. Práca s psychológom už teraz priniesla zlepšenie, avšak netreba zabudnúť
na zdĺhavosť procesu. Po ľudskej stránke sú pocity matky pochopiteľné, ale netreba zabúdať, že A. je

jedinečná ľudská bytosť, s vlastnými myšlienkami, citmi a potrebuje svoj čas pre znovuobnovenie vzťahu
k matke. Vyžaduje si to obrovskú dávku trpezlivosti. Samotná matka v konaní viackrát uviedla, že nechce
maloletého traumatizovať.

27. Pokiaľ ide o argumenty matky o tom, že otec zámerne marí vzťah matky so synom ako aj realizáciu

striedavej osobnej starostlivosti, súd to nepovažuje za pravdivé a tento záver nie je logický. Ak by otec
skutočne chcel, aby maloletý s matkou nebol, z akého dôvodu by postupne „pridával dni“, kedy je syn
u matky? Ako logické vysvetlenie sa javí byť práve to, že pôsobením poradenského procesu sa vzťah
syna k matke zlepšuje a tým sa zvyšuje aj intenzita jeho túžby ostať u matky. Toto tvrdenie preukazuje
aj to, že počas obdobia vianočných sviatkov, kedy rodina nemala kontakt s psychológom, sa nikam

neposunuli a rozsah pobytu maloletého u matky sa nerozšíril.

28. Nútený výkon rozhodnutia by podľa názoru súdu v súčasnosti mohol negatívne ohroziť priaznivý
vývoj maloletého a toho, čo rodičia a maloletý doposiaľ spoločnými silami dosiahli, rovnako tak jeho
vývoj jeho vzťahu s matkou, z uvedeného dôvodu súd rozhodol o jeho odložení.

29. To najdôležitejšie, čo maloletý A. potrebuje, je pokračovanie v začatom zložitom a zdĺhavom procese
psychologického poradenstva tak, aby mohol plnohodnotne tráviť čas s obomi rodičmi, ktorí sú v jeho
živote a vývine mimoriadne dôležitý.

30. Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je učený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny
prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.
Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi
(resp. v tomto prípade k matke), javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom
predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore

o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinnosti všetkými
prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské
správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 13.10.2015,
sp. zn.: III. ÚS 3462/14)

31. Každé nerealizovanie styku nie je automaticky dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci
maloletého. V každom prípade je potrebné skúmať, z akého dôvodu sa styk s dieťaťom nerealizoval,
či ide o dôvod, ktorý povinný mohol ovplyvniť, alebo zaň dokonca nesie zodpovednosť, t. j. či vedomeazámernenesplnilpovinnostíuloženúexekučnýmtitulom.Súdmápritomvždynazretelinajlepšízáujem
maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia.

32. S poukazom na vyššie uvedené súd nerozhodoval o uložení pokút otcovi za každý nie v plnom
rozsahu realizovaný styk (resp. nerealizovanie striedavej osobnej starostlivosti). Súd má za to, že
uloženie pokuty je len jedným z možných výsledkov v konaní, resp. jedným z možných prostriedkov
vedúcich k plnému rešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom je potrebné prihliadať na
účelnosť zvoleného inštitútu.

33. Ako to vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania, najvhodnejším prostriedkom pre naplnenie
striedavej osobnej starostlivosti je poradenský proces, ktorý sa realizuje, zúčastňuje sa ho otec i maloletý
a samozrejme i matka. Súd dodáva, že pre priaznivý vývoj maloletého A. do budúcna je navyše potrebná
aj zmena komunikácie rodičov, ktorú A. vníma (resp. vníma jej súčasnú neexistenciu).

34. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

35. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, že žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili
(II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.