Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200215
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov

senátu Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský, správca podstaty (RB, Veľké Kapušany s.r.o.), so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO:
48 485 357, právne zastúpeného spoločnosťou: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní
o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479393/2020 zo dňa
20.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u spoločnosti RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO:
36 602 809, ( ďalej aj ako „kontrolovaný daňový subjekt“ ) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až máj 2011 a júl, august, november a december 2011,
ktorá sa podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 9810401/5/4631-460/2014 zo dňa 14.10.2014 začala
dňa 11.11.2014.

2. Z dôvodu získania informácií a podkladov z medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) bola
daňová kontrola niekoľkokrát prerušená, a síce:
- prvé prerušenie trvalo od 04.03.2015 (rozhodnutie č. 9810401/5/395835/2015 zo dňa 23.02.2015) do

12.06.2016 (oznámenie č. 103351341/2016 zo dňa 15.06.2016),
- druhé prerušenie trvalo od 30.08.2016 (rozhodnutie č. 103794453/5/2016 zo dňa 25.08.2016) do
22.03.2018 (oznámenie č. 100624456/2018 zo dňa 26.03.2018),
- tretie prerušenie daňovej kontroly bolo od 20.04.2018 (rozhodnutie č. 100762341/2018 zo dňa
18.04.2018) do 26.04.2018 (oznámenie č. 100846787/2018 zo dňa 27.04.2018)
- posledné prerušenie trvalo od 10.05.2018 (rozhodnutie č. 100909564/2018 zo dňa 09.05.2018) do
01.07.2018 (oznámenie č. 101270110/2018 zo dňa 03.07.2018).

3. Správca dane svoje závery z daňovej kontroly sumarizoval v protokole č. 102102712/2018 zo dňa
23.10.2018 (ďalej len „protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným,
bol doručený kontrolovanému daňovému subjektu dňa 24.10.2018, čím bola daňová kontrola skončená.4. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane rozhodnutie č. 102188843/2019 zo dňa 18.09.2019
(ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým určil

kontrolovanému daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie august 2011 rozdiel na DPH v sume 136
021,64 eur, pozostávajúci z nepriznaného nadmerného odpočtu v sume 35 650,08 eur a vyrubenej dane
v sume 100 371,56 eur.

5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal kontrolovaný daňový subjekt dňa 18.10.2019 odvolanie, o

ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím 100479390/2020 zo dňa 20.02.2020 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Správca dane a žalovaný vymedzili dôvody neuznania práva na odpočet DPH v rozhodnutí
prvostupňového orgánu a po ňom v rozhodnutí žalovaného v podstatnej časti takto:
- vykonanou kontrolou v zdaňovacích obdobiach roku 2011 zistili obchodné reťazce, v ktorých medzi

jednotlivými článkami prebiehal pohyb tovaru ( betonárska oceľ a plechové tabule) nakúpeného z
Maďarska, resp. z Poľska a tretích krajín, pričom kontrolovaný daňový subjekt tento tovar fakturoval
odberateľom do Maďarska.
- kontrolovaný daňový subjekt bol zapojený do nasledujúcich obchodných reťazcov:
a) betonárska oceľ

o CELSA HUTA › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft. › JP Fémker Kft. › A-HID ÉPÍTO
o OAM Ozdi Acélmuvek Kft. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft. › DUTRADE Zrt.
o OAM Ozdi Acélmuvek Kft.› RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft. › ARCELORMITTAL Distribution
Hungary Kft.
b) plechové tabule

o RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › Acélker Kft › SBS Kft.
o RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › Acélker Kft › ARCELORMITTAL Distribution Hungary
Kft.
o RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › Ferropatent Zrt.
o RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft › Szalzgitter Kft.

- uvedené obchodovanie prebiehalo v rámci dvoch obchodných schém:
o zahraničná spoločnosť ( prevažne z Maďarska ) fakturovala tovar kontrolovanému daňovému subjektu,
ktorý tento tovar fakturoval maďarskému obchodníkovi na pozícii zmiznutého obchodníka ( „missing
trader" ), ktorý však nebol skutočným príjemcom tovaru, tovar bol následne prefakturovaný na inú
maďarskú spoločnosť.

? časť dodávok bola v ten istý deň naložená v Maďarsku, prepravená cez Slovensko späť do Maďarska
a v ten istý deň aj vyložená priamo u druhého alebo tretieho odberateľa v Maďarsku
? druhá časť dodávok tovaru bola prechodne uskladnená u kontrolovaného daňového subjektu vo
Veľkých Kapušanoch a o niekoľko dní alebo mesiacov expedovaná do Maďarska fakturačne cez
zmiznutého obchodníka

o kontrolovaný daňový subjekt tovar, ktorý nakúpil z tretích krajín, Poľska aj zo Slovenska, expedoval
maďarskému odberateľov na pozícii Missing trader.
- doklady kontrolovaného daňového subjektu boli vyhotovované formálne a neodrážali reálny skutkový
stav. Kontrolovaný daňový subjekt odberateľom nevystavoval faktúry za úroky z omeškania, a aj keď
včas neplatili, naďalej s nimi pokračoval v obchodnej spolupráci.

- kontrolovaný daňový subjekt účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo.
- v súvislosti s odberateľmi tovaru v inom členskom štáte kontrolovaný daňový subjekt intenzívne
uplatňoval inštitút postupovania pohľadávok.
- správca dane po preskúmaní činnosti jednotlivých spoločností zapojených do zistených fakturačných
reťazcov v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2011 konštatoval, že kontrolovaný

daňový subjekt svojim zapojením do zistených obchodných reťazcov umožnil získať daňovú výhodu
spoločnostiam na inom stupni reťazca.
- z vykonaného dokazovania najmä prostredníctvom MVI a predložených dokladov správca dane tak
nepriznal kontrolovaným daňovým subjektom uplatnené právo na oslobodenie od DPH z preverovaných
faktúr vystavených:

o pre odberateľa Acélker Kft. a vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z hodnoty
sporných faktúr v sume 56 239 eur,
o pre odberateľa INKURENCIA Kft. a vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z hodnoty
sporných faktúr v sume 48 541,96 eur,o pre odberateľa JP Fémker Kft. a vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane z hodnoty
sporných faktúr v sume 31 240,68 eur,

II.
Správne Súdne konanie

7. Správnou žalobou zo dňa 17.03.2020, doručenou správnemu súdu (v tom čase Krajskému súdu v
Košiciach) dňa 23.03.2020, sa pôvodný žalobca (spoločnosť RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36 602

809) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu. Zároveň v
rámci správnej žaloby pôvodný žalobca žiadal v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) o nariadenie pojednávania.

8. Podľa pôvodného žalobcu je rozhodnutie žalovaného nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c),d),e),f)ag)SSP.Opodstatnenosťpodanejsprávnejžalobypôvodnýžalobcaodôvodnilnasledujúcimi

žalobnými bodmi (námietkami):
A. nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a jej vplyv na zákonnosť konania.
Daňová kontrola začala dňa 11.11.2014 a bola ukončená až dňa 24.10.2018, hoci lehota na vykonanie
daňovej kontroly podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) je jeden rok. Správca dane nedodržal zákonnú

dĺžku daňovej kontroly v dôsledku jej umelého prerušovania opakovaným dožadovaním poskytnutia
rovnakých informácií a aj požadovaním informácií čiastkovo, aj keď vedel, že maďarská daňová správa
už neposkytne žiadne informácie k roku 2011.
V súvislosti s MVI pôvodný žalobca poukázal aj na nedodržanie jednak predpísaných náležitostí
správcom dane pri podávaní žiadosti a aj lehoty v rámci MVI.

V dôsledku nevykonania daňovej kontroly v súlade so zákonom, protokol nadobudol povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku.
Daňová kontrola sa v zmysle § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku vykonáva vždy len v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Postup správcu dane z pohľadu účelnosti
a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly nezodpovedá zásadám zákonnosti a primeranosti, právny

inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé a neúčelné
predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly, čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR
(rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018, 4Sžfk/53/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5Sžf/15/2016).
Správca dane pri prerušení daňovej kontroly nepostupoval správne ohľadom určenia momentu začiatku

a ukončenia prerušenia daňovej kontroly. Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že pri procese
medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania
žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia
odpovede, správca dane však neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie
informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia odpovede,

čím dobu jej prerušenia umelo predĺžil, zároveň dĺžka prerušenia je v rozpore s čl. 10 nariadenia Rady
(EU) č. 904/2010).
B. zánik práva vyrubiť daň.
Pôvodný žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že nedošlo k zániku práva vyrubiť daň, pretože
si žalovaný zamieňa inštitút daňovej kontroly s daňovým konaním. Výsledkom daňovej kontroly je

protokol,nierozhodnutie,daňovákontrolajeproceskontrolný,nierozhodovací.Ustanovenieoprerušení
daňového konania (§ 61 Daňového poriadku) je všeobecným ustanovením vzťahujúcim sa na všetky
druhy daňového konania, ale nie je možné toto ustanovenie použiť na činnosti správcu dane mimo
daňového konania (napríklad daňovú kontrolu). Ak by sa malo ustanovenie § 61 Daňového poriadku
vzťahovať na daňovú kontrolu, muselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené, ako je

to napríklad v ustanovení § 60 ods. 8 Daňového poriadku, a teda prerušenie daňovej kontroly nemalo
za následok neplynutie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň, čím protokol bol kontrolovanému daňovému
subjektu doručený po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 69 ods. 1 Daňového poriadku a došlo
tak k zániku práva vyrubiť daň.
C. nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena a nepreukázanie podvodného konania.

Neunesenie dôkazného bremena správcom dane vo vzťahu k preukázaniu účasti kontrolovaného
daňového subjektu na podvodnom konaní spočívajúce v nepreukázaní, že kontrolovaný daňový subjekt
vedome participoval na podvodnom konaní s úmyslom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie.
Pôvodný žalobca zdôraznil, že správca dane mu nezákonne pričítal na ťarchu, že jeho obchodní partnerisi neplnili svoje daňové povinnosti a riadne neviedli účtovníctvo, čo však pôvodný žalobca nemohol
ovplyvniť a správca dane mohol od neho vyžadovať iba také dokumenty, ktoré je tento povinný viesť a
uchovávať iba vo vzťahu k vlastným obchodom. Pôvodný žalobca má za to, že predložením všetkých

dokladov k preverovaným obchodom, t. j. preukázaním hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
DPH, svoje dôkazné bremeno uniesol, preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením správcu dane a
žalovaného,ženeuniesoldôkaznébremenokeďnepreukázalskutočnostitýkajúcesadodávateľovalebo
odberateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu, prípadne skutočnosti svedčiace o podvodnom konaní
v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Podľa pôvodného žalobcu správca dane nesprávne

právne posúdil rozloženie dôkazného bremena, kedy bolo práve na správcovi dane, aby preukázal
vedomosť kontrolovaného daňového subjektu o účasti na daňovom podvode, čo podľa pôvodného
žalobcu správca dane neuniesol.
Rozhodnutím správcu dane a žalovaného bola porušená zásada neutrality dane, pretože na pôvodného
žalobcu bola neoprávnene prenesená ťarcha DPH zaplatená v cene tovaru. Z judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie vyplýva, že základná zásada neutrality daňového zaťaženia vyžaduje, aby nárok na

odpočítanie vstupnej DPH bol priznaný po splnení hmotnoprávnych požiadaviek, a to aj v prípade, ak
zdaniteľné osoby nesplnili niektorú z formálnych požiadaviek. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že
členské štáty majú možnosť uložiť sankcie na nedodržanie formálnych požiadaviek týkajúcich sa práva
na odpočítanie DPH, avšak za takúto sankciu nemožno považovať zamietnutie práva na odpočítanie
DPH.

D. nesprávne východiská správcu dane pri posudzovaní podvodného konania.
Správca dane nepreukázal, žeby sa pôvodný žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vedome
zúčastňoval na podvodnom konaní a jeho závery sú založené iba na jeho domnienkach. V obchodných
vzťahoch je celkom bežné, že napriek zmluvnému dojednaniu, strany nepristupujú k realizácií sankcií za
omeškané platby, a to v záujme udržať si obchodného partnera. Táto skutočnosť nemôže byť dôkazom o

podvodnom konaní aj preto, že uplatnenie zmluvných sankcií je právom nie povinnosťou dodávateľa. V
danom prípade riešil pôvodný žalobca problémy s meškajúcimi platbami formou postúpenia pohľadávok.
Taktiež podľa pôvodného žalobcu správca dane nevníma rozdiel medzi dodaním tovaru a vystavením
faktúry, čo nemusí byť v rovnaký deň. Odpočítanie dane sa tak uplatňuje v tom mesiaci, v ktorom je
daňovému subjektu doručená faktúra.

E. nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Podľa pôvodného žalobcu nebolo cieľom správcu dane objektívne zistenie skutkového stavu, nakoľko
on predložil správcovi dane účtovnú dokumentáciu, vysvetlil vytýkané nezrovnalosti v účtovníctve (napr.
neprestavenie mena predchádzajúcej zamestnankyne v softvéri), predložil dôkazy, správca dane sa
však s nimi nevysporiadal, ako aj vysvetlenia o nepredložení všetkých dokladov, ktoré však boli zaistené

Národnou kriminálnou agentúrou (ďalej len „NAKA“) a na ťarchu pôvodného žalobcu neprijateľne pričítal
nekontaktnosť jeho obchodných partnerov a nimi nesprávne vedené účtovníctvo.
Ďalej poukázal na ďalšie vykonané daňové kontroly v iných zdaňovacích obdobiach roku 2011, ktoré
skončili s pozitívnym výsledkom pre pôvodného žalobcu, avšak na tieto skutočnosti správca dane vôbec
nereflektoval.Rozdielnačinnosťsprávcudanejevrozporesprincípmiprávnehoštátuaniejeracionálne,

aby ten istý správca dane mohol dospieť k rozdielnym záverom pri daňových kontrolách, ktoré prebiehali
medzi tými istými subjektmi a týkali sa tej istej obchodovanej komodity.

9. Dňa 22.07.2020 bolo správnemu súdu doručené podanie od právneho zástupcu pôvodného žalobcu:
Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, ktorým bolo

oznámené ukončenie jeho zastupovania v danom konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
pôvodného žalobcu, čím podľa § 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) došlo k zániku pôvodným žalobcom udeleného
plnomocenstva.

10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.08.2020, v zmysle ktorého zotrval na
svojom vyjadrení uvedenom v rozhodnutí žalovaného, pričom vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne
nedodržania lehoty daňovej kontroly konštatoval, že prerušenia daňovej kontroly boli odôvodnené,
počas týchto prerušení lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynula a z toho dôvodu bola dodržaná.
Zároveň však zdôraznil, že správca dane bol oprávnený v rámci MVI pre konkrétne zdaňovacie

obdobie požadovať informácie a to bez ohľadu na to, či v inom konaní bola zasielaná žiadosť o
MVI týkajúca sa zdaniteľných obchodov pôvodného žalobcu aj v ďalších zdaňovacích obdobiach roka
2011. K dátumu doručenia žiadosti o MVI zahraničnému orgánu a dátumu vystavenia tejto žiadosti,
žalovaný zopakoval dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného, a rovnako aj vo vzťahu k zániku právavyrubiť daň v zmysle § 61, § 46 ods. 10 a § 69 Daňového poriadku. Ohľadne námietky údajného
nepreukázania účasti pôvodného žalobcu na daňovom podvode, žalovaný taktiež zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach s tým, že zdôraznil, že správca dane nepričítal na ťarchu pôvodného žalobcu

dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré sa zúčastnili podvodných reťazových obchodov, ale na základe
výsledkov dokazovania preukázal, že pôvodný žalobca o týchto podvodných konaniach mohol vedieť,
resp. pri zachovaní náležitej miery obozretnosti vedieť mal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Sžf/1/2016, v ktorom bola zdôraznená povinnosť
obozretnosti prístupu daňového subjektu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä

povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu, v
zmysle povinnosti ktorej štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu
a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi partnermi, ale musí tiež zvažovať možné riziká z tohto
obchodovania. V súvislosti s uvedeným, žalovaný poukázal aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009 zdôrazňujúceho jednak základnú zásadu obchodného práva,
a síce poctivého obchodného styku, ako aj povinnosť podnikateľa svojou činnosťou nielen napĺňať

jednotlivédefiničnéznakypojmupodnikania,aleajopovinnostimaťvedomosťosubjektoch,vspolupráci
s ktorými tak činí. V rámci svojho vyjadrenia tiež uviedol, že súhlasí so žiadosťou pôvodného žalobcu
o nariadenie pojednávania a vzhľadom na uvedené navrhol správnu žalobu zamietnuť.

11.Vnadväznostinavyhlásenýkonkurznamajetokpôvodnéhožalobcubolodňa24.08.2020správnemu

súdu doručené podanie od JUDr. Mareka Radačovského, správcu konkurznej podstaty, zn. správcu:
S832, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 48 485 357, ktorého prílohou bolo jednak uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, t.
j. pôvodného žalobcu a o ustanovení správcu konkurznej podstaty a zároveň aj návrh správcu na
pokračovaní v predmetnom konaní v zmysle § 47 ods. 4 ZKR, a to v celom rozsahu podanej správnej

žaloby. Na základe uvedených skutočností správny súd v ďalšom priebehu konania v tejto veci ako so
žalobcom konal s JUDr. Marekom Radačovským, správcom konkurznej podstaty spoločnosti RB, Veľké
Kapušany s.r.o., IČO: 36 602 809. S cieľom väčšej prehľadnosti textu, správny súd v ďalšom obsahu
tohto rozsudku bude v súvislosti so žalobnou argumentáciou používať jednotný termín žalobca.

12. V rámci repliky, doručenej správnemu súdu dňa 08.09.2020, žalobca predložil nové splnomocnenie
na jeho zastupovanie v konaní, udelené právnemu zástupcovi JUDr. Petrom Žoldošom, advokátom,
Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 218 506, následne bolo predložené
ďalšie splnomocnenie zo dňa 02.12.2024, udelené právnemu zástupcovi: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o.,
Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 540 964. V replike žalobca zotrval na

dôvodnosti svojich žalobných námietok, ktoré v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.08.2020
zdôraznil.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

14. Správny súd prejednal predmetnú právnu vec v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní,
konanom dňa 20.1.2026, na ktorom prítomný právny zástupca žalobcu zotrval na jeho doterajších
podaniach.

III.

Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.19. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)

predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

22. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou

osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

25. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

26. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu

27. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

28. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v

ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.29. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

30. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie
a) protokolu z daňovej kontroly,
b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

31. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho

rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor EÚ“).

32. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ a aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to

je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

33. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
7S/76/2020. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023
danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny
súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo dané konanie vedené pod sp. zn. KE-7S/76/2020.

34.Správnysúdakovecneamiestnepríslušnýsúdnakonanieovšeobecnejsprávnejžalobepodľa§10,
§ 13 ods. 1 a § 177 a nasl. SSP, preskúmal rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov podľa § 134 ods. 1 SSP
a § 183 SSP a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom 20.1.2026 dospel k záveru, že správna

žaloba nie je dôvodná.

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu, ktorým správca dane vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane
v sume 136 021,64 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2011, titulom nepriznania nadmerného

odpočtu v sume 35 650,08 eur a vyrubenia dane v sume 100 371,56 eur v zmysle § 43 zákona o DPH
v nadväznosti na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených
veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 zo dňa 18.12.2014 z preverovaných faktúr vystavených pre
maďarských odberateľov, konkrétne Acélker Kft., INKURENCIA Kft. a JP Femker Kft., a to z dôvodu
zistenia obchodných reťazcov (označené v časti I. odôvodnenia rozsudku), v ktorých medzi jednotlivými

článkami prebiehal pohyb tovaru, t. j. betonárska oceľ a plechové tabule.

36. Správny súd sa ďalej zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami, ktoré zhrnul do nasledujúcich
častí:- nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly,
- uplynutie lehoty na vyrubenie dane,
- posudzovanie a nepreukázanie podvodného konania a

- nedostatočné zistenie skutkového stavu.

K námietke nedodržania zákonnej dĺžky daňovej kontroly

37. Zákon stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia (§ 46

ods. 10 Daňového poriadku), pričom táto lehota môže byť prerušená zo zákonom stanovených dôvodov
(§ 61 ods. 1 Daňového poriadku), v dôsledku čoho lehoty podľa Daňového poriadku neplynú (§ 61 ods.
5 Daňového poriadku).

38. V predmetnej veci sa daňová kontrola začala 11.11.2014 a bola ukončená dňa 24.10.2018. V
jej priebehu došlo štyrikrát k jej prerušeniu, a to od 04.03.2015 do 12.06.2016, od 30.08.2016 do

22.03.2018, od 20.04.2018 do 26.04.2018 a posledné prerušenie daňovej kontroly bolo od 10.05.2018
do 01.07.2018. Vzhľadom k uvedenému tak od začatia daňovej kontroly po jej prvé prerušenie ubehlo
113 dní, od konca prvého prerušenia do druhého prerušenia daňovej kontroly ubehlo 78 dní, od konca
druhého prerušenia do tretieho prerušenia ubehlo 28 dní, od konca tretieho prerušenia do začiatku
štvrtého prerušenia ubehlo 13 dní a od konca štvrtého prerušenia do konca daňovej kontroly ubehlo 115

dní, a teda z čisto numerického hľadiska daňová kontrola trvala 347 dní, čím nepresiahla zákonnom
stanovenú maximálnu dĺžku, t. j. 1 rok, resp. 365 dní.

39. Podstatou vznesenej žalobnej námietky prekročenia zákonom stanovenej (jednoročnej) dĺžky
daňovej kontroly bolo, že samotné prerušenia daňovej kontroly pre MVI boli podľa žalobcu umelé,

žiadosti neboli vypracované kompletne, preto ich bolo nutné opakovať, neboli dodržané lehoty MVI,
žiadané boli informácie, ktoré už boli od maďarskej finančnej správy požadované pri iných kontrolách,
čím išlo podľa žalobcu o nadbytočné úkony a nedôvodné prerušenia kontroly pre MVI. Počas týchto
prerušení tak podľa žalobcu nedošlo k spočívaniu (neplynutiu) zákonnej jednoročnej lehoty a došlo k jej
prekročeniu. Žalobca tiež namietal, že správca dane nepostupoval správne pri určení momentu začatia

a ukončenia prerušenia daňovej kontroly.

40. Správny súd k týmto námietkam v prvom rade uvádza, že sú formulované na tak všeobecnej
úrovni (bez konkrétneho vymedzenia, ktoré žiadosti o MVI neboli podľa žalobcu vypracované kompletne,
ktoré bolo potrebné z toho dôvodu opakovať, pri ktorých MVI neboli dodržané lehoty, a boli dožiadané

orgány nečinné, pri konkrétne akých informáciách mal žalobca za to, že už boli predmetom iných
dožiadaní pri iných kontrolách, resp. bez uvedenia aký iný deň odoslania žiadosti mal žalobca na mysli
oproti dňu prerušenia daňovej kontroly), ktorá ich činí nepreskúmateľnými. V tejto súvislosti správny
súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou, aby pri takto všeobecne formulovaných námietkach vyhľadával
v administratívnom spise, rozhodnutiach správnych orgánov, eventuálne vykonaním dokazovania

konkrétne okolnosti, ktoré by napĺňali alebo vyvracali takto formulované námietky. Osobitne, ak v
predmetnej veci, ako už bolo uvedené, bola daňová kontrola štyrikrát prerušená z dôvodu žiadostí o MVI.

41. K takto všeobecne formulovaným námietkam správny súd môže len všeobecne uviesť, že pre
účelnosť MVI je určujúci okruh žiadaných informácií a ich potencionálna relevantnosť z hľadiska

kontrolou preverovaných skutočností. Pričom ani prípadné nepremietnutie získaných informácií pri
formulovaní vlastných záverov finančných orgánov nie je okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho mohla
zakladať neúčelnosť MVI, či nedôvodnosť prerušenia kontroly pre MVI, nakoľko tieto závery sú už vecou
hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci.

42. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, podľa ktorého cit.: „Účelnosť
medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu
informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ
získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom s získaniu optimálnych informácií, dôležité je,

či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné
pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie
daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli
získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, jenesprávne. Ak sa žiadosťou o MVI zisťujú informácie potrebné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti len
za niektoré z viacerých zdaňovacích období, ktorých sa daňová kontrola týka, potom je treba považovať
prerušenie daňovej kontroly za opodstatnené, za predpokladu, že sa požaduje taký druh informácií,

ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou a nezisťujú sa informácie opakovane alebo po častiach.
Ak správca dane usúdi, že vnútroštátne šetrenia nestačia a sú potrebné informácie od zahraničnej
daňovej správy, mal by v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať aspoň zahraničného dodávateľa/
odberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel
vyhodnotiť účelnosť MVI a prípadne sa domáhať preskúmania efektívnosti tohto postupu“. Podľa názoru

správneho súdu žalovaný, resp. vo svojom rozhodnutí i správca dane odôvodnili zákonne udržateľným
spôsobom jednotlivé prerušenia daňovej kontroly. Od zahraničných finančných správ v rámci MVI
nežiadal žiadne opakované informácie, keďže v danej daňovej kontrole [za zdaňovacie obdobia január,
február, apríl, máj, júl, august, november a december 2011] nezisťoval totožné skutočnosti, aké
boli zisťované pri skoršej daňovej kontrole [za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011],
keďže správcovi dane boli poskytnuté nové a doplňujúce informácie, nakoľko za jednotlivé mesiace

kontrolovaný daňový subjekt vykonával viaceré obchody aj s rovnakými obchodnými partnermi, čo
však neznamená, že išlo o totožné obchody bez akýchkoľvek nedostatkov, resp. mohli byť súčasťou
podvodného konania, preto správca dane musí preverovať každý deklarovaný obchod samostatne za
jednotlivé zdaňovacie obdobia. Pokiaľ ide o tretie prerušenie daňovej kontroly, ktoré bolo ukončené
zamietnutím žiadosti, síce sa javí ako neefektívne, ale vzhľadom na celkovú dĺžku prerušenia daňovej

kontroly, nemožno konštatovať, že by spôsobilo nezákonnosť celej daňovej kontroly, t. j. dané prerušenie
trvalo celkovo 7 dní (od 20.04.2018 do 26.04.2018). Správny súd mal tak za neopodstatnenú aj žalobnú
námietku ohľadne žalobcom tvrdenej neúčelnosti prerušení daňovej kontroly, kvôli ktorým mala byť
prekročená maximálna povolená jej dĺžka.

43. K trvaniu MVI a prekročeniu lehôt ustanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa
07.10.2010 a ich dosahu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správny súd poukazuje na
to, že povahou lehôt na poskytnutie MVI stanovených v tomto nariadení a otázkou ich vplyvu na
zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal
Súdny dvor Európskej únie, keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021 konštatoval,

že ,,článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a
boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má
vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného

týmto nariadením.“

44. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly vrátane jej prerušení, táto bola v predmetnej
veci síce na hranici rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola trvať, avšak ani táto
okolnosť neumožňuje vzhľadom na individuálne okolnosti predmetnej daňovej veci celkovú dĺžku

daňovej kontroly považovať za neproporcionálnu. Osobitne, vzhľadom na závažnosť preverovaných
skutočností, ktoré sa týkali vzťahov kontrolovaného daňového subjektu na úrovni viacerých reťazcoch
dodaní s medzinárodným prvkom a aj vzhľadom na to, že preverované okolnosti sa vyznačovali vysokou
zložitosťou, keďže bolo preverovaných viacero zdaňovacích období (01/2011 – 05/2011, 07/2011,
08/2011, 11/2011 a 12/2011) s rôznymi subjektmi na pozícii dodávateľov, odberateľov a prepravcov.

45. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly
nehodnotil ako dôvodnú.

46. V súvislosti s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly sa správny súd zaoberal aj námietkou momentu

začiatku a ukončenia prerušenia daňovej kontroly, ktorú rovnako nepovažoval za dôvodnú, keďže ako
z vyjadrenia žalovaného, tak aj z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva postup žalovaného pri
určení začiatku a konca prerušenia daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového
poriadku.

47. Pokiaľ ide o začatie prerušenia daňovej kontroly tak v zmysle vyššie uvedených ustanovení vyplýva
postupurčeniamomentuzačatiaprerušeniadaňovejkontroly,ktorýmožnorozdeliťdodvochčastí.Prvou
časťou je naplnenie dôvodu na prerušenie daňovej kontroly, ktorou je o. i. začatie konania o predbežnej
otázke ako aj potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č.442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej
pomoci“), kedy príslušný správca dane zasiela žiadosť o MVI skrz žalovaného, v dôsledku čoho prejde
od vypracovania samotnej žiadosti, zaslania žiadosti, až po prerušenie daňovej kontroly určité časové

obdobie, ktoré však musí byť primerané. Na základe naplnenia dôvodu na prerušenie daňovej kontroly
nastupuje druhá časť, v ktorej sa určí deň prerušenia daňovej kontroly, avšak tento deň nemôže byť
skorší ako je deň, kedy bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly odovzdané na poštovú prepravu,
resp. zaslané elektronicky (§ 61 ods. 3 Daňového poriadku).

48. Správca dane tak postupoval v súlade s vyššie uvedeným, keď určil prvé prerušenie daňovej kontroly
na deň 04.03.2015, ktorý bol určený rozhodnutím č. 9810401/5/395835/2015 zo dňa 23.02.2015,
odoslané kontrolovanému daňovému subjektu poštovou prepravou pred dňom prerušenia daňovej
kontroly (t. j. dňa 02.03.2015), pričom dôvodom podľa rozhodnutia č. 9810401/5/395835/2015 zo dňa
23.02.2015 bolo 10 žiadostí o MVI, datovaných od 17.02.2015 do 19.02.2015. Druhé prerušenie daňovej
kontroly bolo určené na deň 30.08.2016, a to rozhodnutím č. 103794453/5/2016 zo dňa 25.08.2016,

ktoré bolo expedované kontrolovanému daňovému subjektu poštovou prepravou pred dňom prerušenia
daňovej kontroly (t. j. dňa 26.08.2016), pričom dôvodom prerušenia bolo 9 žiadostí o MVI, datované od
18.08.2016 do 25.08.2016. Tretie prerušenie daňovej kontroly sa podľa rozhodnutia č. 100762341/2018
zo dňa 18.04.2018 začalo dňa 20.04.2018, kde znova bolo predmetné rozhodnutie doručované
kontrolovanému daňovému subjektu poštovou prepravou, a to pred dňom prerušenia daňovej kontroly

(t. j. dňa 19.04.2018) a dôvodom bola jedna žiadosť o MVI zo dňa 16.04.2018. Posledné, štvrté,
prerušenie daňovej kontroly sa začalo dňa 10.05.2018 rozhodnutím č. 100909564/2018 zo dňa
09.05.2018, expedovanom kontrolovanému daňovému subjektu poštovou prepravou v rovnaký deň ako
deň prerušenia daňovej kontroly (t. j. dňa 10.05.2018) s dôvodom začatia konania o predbežnej otázke.

49. Čo sa týka ukončenia prerušenia daňovej kontroly, tak aj v tomto prípade sa postupuje podľa §
61 Daňového poriadku, ktorý viaže jej ukončenie na určitú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej
správca dane pokračuje v daňovej kontrole. Touto skutočnosťou je v prípade podľa § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku , konkrétne pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI, ukončenie
procesného postupu získavania vymedzených informácií. Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie

procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI je najmä poskytnutie
konečnejodpovedebuďobsahujúcejinformácievrozsahuvymedzenomsprávcomdane,aleboformálne
oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022)

50. V kontexte uvedeného, tak pri prvom prerušení daňovej kontroly došlo k doručeniu poslednej
odpovede na 10 zaslaných žiadostí o MVI dňa 13.06.2016, a teda deň, ktorý bol správcom dane
označený v oznámení č. 103351341/2016 zo dňa 15.06.2016 ako deň, kedy pominuli dôvody prerušenia
daňovej kontroly. Obdobne postupoval aj správca dane pri ukončení druhého prerušenia daňovej
kontroly, kedy podľa oznámenia č. 100624456/2018 zo dňa 26.03.2018 pominuli dôvody prerušenia

daňovej kontroly dňa 23.03.2018, teda deň doručenia poslednej odpovede k 9 zaslaným žiadostiam
o MVI. V prípade ukončenia tretieho prerušenia daňovej kontroly bola správcovi dane doručená dňa
26.04.2018 odpoveď – zamietnutie jeho žiadosti, čím podľa oznámenia č. 100846787/2018 zo dňa
27.04.2018 pominuli dôvody prerušenia nasledujúci deň po zamietnutí žiadosti, t. j. dňa 27.04.2018.
Štvrté prerušenie daňovej kontroly bolo podľa oznámenia č. 101270110/2018 zo dňa 03.07.2018

ukončené dňa 02.07.2018, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Správny súd tak mohol
konštatovať, že iba v jednom prípade správca dane určil ako deň ukončenia prerušenia daňovej kontroly
iný deň, než ten, kedy nastala určujúca skutočnosť (t. j. doručenie zamietnutia žiadosti o MVI), konkrétne
ukončil prerušenie daňovej kontroly nasledujúci deň po doručení odpovede. Uvedené však nemožno
považovať za takú skutočnosť, ktorá by spôsobovala nezákonnosť celej daňovej kontroly, a tak správny

súd nepovažoval za dôvodnú ani túto námietku.

K námietke uplynutia lehoty na vyrubenie dane

51. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani ďalšiu žalobnú námietku zániku práva vyrubiť daň, ktorú

žalobca odôvodňoval tým, že na plynutie 5 ročnej lehoty na vyrubenie dane nemá vplyv prerušenie
daňovej kontroly. Podľa žalobcu, ak zo znenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku vyplýva len primerané
použitieinštitútuprerušeniadaňovéhokonaniaupravenéhov§61Daňovéhoporiadku,potomprerušeniedaňovej kontroly zároveň nezakladá aj spočívanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69
Daňového poriadku.

52. Naopak podľa názoru správneho súdu, ak § 46 ods. 10 Daňového poriadku odkazuje na primerané
použitie celého § 61 Daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených
v § 61 ods. 1 Daňového poriadku, potom príslušný odkaz zahŕňa všetky ustanovenia § 61 Daňového
poriadku vrátane § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového
konania je neplynutie lehôt podľa Daňového poriadku, a to vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň

podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Iný výklad by nevyhnutne znamenal, že každá daňová kontrola
(okrem kontroly začatej na podnet orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 69 ods. 4 Daňového
poriadku) by musela byť ukončená do piatich rokov od konca roka, v ktorom o. i. vznikla povinnosť podať
daňové priznanie, pričom takýto výklad nie je možné ustáliť zo znenia, ako ani z účelu vzťahujúcej sa
právnej úpravy.

53. Zákonom stanovená lehota na vyrubenie dane, resp. lehota pre zánik práva vyrubiť daň je 5 ročná,
a teda nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovémusubjektuvznikolnároknauplatneniesumypodľaosobitnýchpredpisov(§69ods.1Daňového

poriadku).

54. V predmetnej veci bol kontrolovaný daňový subjekt povinný podať daňové priznanie na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 do 25.09.2011, resp. keďže to bola nedeľa, lehota
sa podľa § 27 ods. 4 Daňového poriadku, posunula na najbližší pracovný deň, teda pondelok 26.09.2011.

Päťročná lehota na vyrubenie dane začala plynúť podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku od konca
kalendárneho roka, t. j. od 31.12.2011 a v prípade neprerušenia daňovej kontroly by uplynula dňa
31.12.2016. Avšak vzhľadom na prerušenie daňovej kontroly v trvaní celkovo 1 096 dní [prvé prerušenie
trvalo 466 dní (04.03.2015 - 12.06.2016) a druhé prerušenie trvalo 570 dní (30.08.2016 - 22.03.2018),
tretie prerušenie trvalo 7 dní (20.04.2018 - 26.04.2018) a štvrté prerušenie trvalo 53 dní (10.05.2018 -

01.07.2018)], a tým aj prerušenie plynutia päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň a vzhľadom aj na
ukončenie daňovej kontroly doručením protokolu kontrolovanému daňovému subjektu dňa 24.10.2018,
takmožnokonštatovať,ževčasedoručeniatohtoprotokolueštenedošlokuplynutiupäťročnejlehotypre
zánik práva vyrubiť daň (lehota uplynula s prihliadnutím na dĺžku všetkých prerušení daňovej kontroly až
dňa 01.01.2020). Zároveň doručením protokolu táto lehota začala plynúť znovu v zmysle § 69 ods. 2 a

3 Daňového poriadku. Preto ak došlo k vyrubeniu dane rozhodnutím správcu dane zo dňa 18.09.2019 v
spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.02.2020 k jej vyrubeniu došlo v zákonnej päťročnej lehote.

55. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že kontrolovanému daňovému subjektu bola
rozhodnutím správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného vyrubená daň včas, a teda v súlade s

§ 69 Daňového poriadku, preto aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

K námietke posudzovania a nepreukázania podvodného konania

56.Zobsahunapadnutéhorozhodnutiajezrejmé,žekontrolovanémudaňovémusubjektubolovovzťahu

k jeho maďarským odberateľom Acélker Kft., INKURENCIA Kft. a JP Femker Kft. odmietnuté priznanie
práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v posudzovanom
zdaňovacom období august 2011 z dôvodu účasti na daňovom podvode. Tento dôvod bol v rozhodnutí
správcu dane ako aj v preskúmavanom rozhodnutí vyjadrený dostatočne jasne a určito, a teda zo strany
žalovaného nedošlo k zmiešavaniu tohto dôvodu s inými dôvodmi nepriznania práva na oslobodenie

od dane.

57. Aplikácia právneho inštitútu daňového podvodu je možná aj vo vzťahu k právu na oslobodenie od
dane v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Inštitút daňového podvodu možno aplikovať v
prípade, keď sa zdaniteľná osoba „dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu

v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na
výstupe zasiahol do reťazca dodania“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-131/13,
C-163/13 a C-164/13 -Schoenimport "Italmoda" Mariano Previti, bod 50). Teda právny inštitút daňového
podvodu možno uplatniť tak v prípade, ak sa daňový únik vyskytne v článkoch reťazca pred článkomreťazca, na ktorom sa nachádza príslušná zdaniteľná osoba, a taktiež ak sa daňový únik vyskytne v
článku reťazca nachádzajúcom sa za článkom reťazca, na ktorom sa nachádza zdaniteľná osoba.

58. Na tomto mieste je potrebné reagovať aj na námietku žalobcu týkajúcu sa narušenia neutrality
dane z pridanej hodnoty, keď z rovnakého zdaniteľného plnenia dvaja intrakomunitárny správcovia dane
vymáhajúsumudanevočidvomsubjektom.Správnysúduvádza,ževyrubeniedane,čiužpreneuznanie
práva na odpočet dane, či práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní pre daňový
podvod, predstavuje práve pre dôvod takéhoto vyrubenia dane legitímnu výnimku zo zásady neutrality

DPH.

59. Predpoklady pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v prípade práva na oslobodenie od dane
sú zhodné s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade posudzovania priznania práva na odpočítanie dane. Z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť (abstrahovať) kritériá pre posúdenie
účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Ide o štyri kritéria (podmienky), pričom nesplnenie

akejkoľvek z nich znamená, že neboli splnené podmienky na odmietnutie nároku na odpočet, resp.
na neuznanie práva na oslobodenie od dane. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty
(daňového úniku)ku dňu rozhodovania. Druhou podmienkou je, že preukázaná existencia daňovej straty
(úniku)boladôsledkompodvodnéhokonania.Treťou podmienkouje,abypodvodnékonanie,vdôsledku
ktorého vznikla daňová strata -únik bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu.

Napokon štvrtou podmienkou je preukázanie toho, že daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej
opatrnosti mal alebo mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami.
Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériám, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia
odpočtu dane resp. neuznanie oslobodenia od dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom
podvode zaťažuje správcu dane.

60.Správnysúdzdôrazňuje,žepodstatoupreukázaniadaňovéhopodvoduniejeto,abyfinančnéorgány
formálne vykonávali tzv. Axel Kittel test, ale to, či ich skutkové zistenia v súhrne dostatočne preukazujú
naplnenie judikatúrou Súdneho dvora abstrahovaných kritérií pre záver o daňovom podvode a záver o
neuznaní odpočtu či oslobodenia od dane pre daňový podvod.

61. Vo vzťahu k existencii podvodu finančné orgány musia vysvetliť, v čom bola podstata daňového
podvodu, a to uvedením skutkových okolností, z ktorých je možné v ich súhrne ustáliť, že v konkrétnej
veci išlo o daňový podvod. Pre preukázanie daňového podvodu je pritom typická absencia priamych
dôkazov o podvodnom konaní, pretože práve podvodné konanie je postupom subjektov v obchodnom

reťazci zastierané. O podvode preto môžu svedčiť nepriame dôkazy spočívajúce v neštandardných
okolnostiach obchodných transakcií, ktoré jednotlivo nemusia byť nezákonné, ani svedčiť o daňovom
podvode, avšak o daňovom podvode svedčia práve vo svojom súhrne. Zároveň je potrebné dodať, že
takéto neštandardné okolnosti nemožno striktne kategorizovať vo vzťahu k jednotlivým podmienkam
daňového podvodu, pretože je pre ne často charakteristické, že svedčia súčasne o niekoľkých

podmienkach daňového podvodu, t. j. tak o daňovom úniku, podvodnom konaní, ako aj naplnení
vedomosti, či možnosti vedomosti konkrétneho daňového subjektu o tom, že jeho obchodná transakcia
je súčasťou daňového podvodu.

62. Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane vyplýva, že v

predmetnej veci bolo finančnými orgánmi vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého ustálili
a popísali existenciu obchodných reťazcov obchodovania s hutným materiálom s medzinárodnými
prvkami pri nákupe aj dodaniach zahraničným subjektom aj medzi zahraničnými subjektami.
Analyzovali obchodovanie kontrolovaného daňového subjektu, jeho odberateľov a ďalších spoločností
vo fakturačných reťazcoch a ustálili, že účelom týchto obchodných reťazcov bolo získanie daňovej

výhody, keď medzi určenými obchodníkmi dochádzalo k opakovaným prefakturáciám a premiestňovaniu
toho istého hutného tovaru do kruhu, znižovaniu jeho ceny iba kvôli získaniu DPH na určených
maďarských a slovenských spoločnostiach, tiež ustálil nepriznanie, či neodvedenie dane na niektorých
stupňoch reťazca. Finančné orgány svoje závery o splnení podmienok daňového podvodu odôvodňovali
rozsiahlym okruhom zistených neštandardných okolností vzťahujúcim sa tak na podvodné konanie, ako

aj naplnenie vedomostnej zložky podvodu u žalobcu.

63. Vo všeobecnosti správny súd opätovne uvádza (ako to už bolo vyššie uvedené k preukázaniu
všetkých podmienok daňového podvodu), že aj vedomostná zložka účasti na daňovom podvodeje preukázateľná nepriamymi dôkazmi, okolnosťami a indíciami zistenými správcom dane, ktoré vo
svojom súhrne (súhrn neštandardných okolností) sú spôsobilé odôvodniť záver, že dotknutý daňový
subjekt vedel, alebo vedieť mal a mohol o účasti na daňovom podvode. Tiež pripomína, že jednotlivé

neštandardné okolnosti môžu súčasne svedčiť tak o tom, že reťazec zdaniteľných plnení je postihnutý
podvodným konaním, ako aj o tom, že daňový subjekt o podvode vedel alebo vedieť mal a mohol.
Ak zistené neštandardné okolnosti svedčia o vedomej účasti na daňovom podvode, potom tvrdenie o
akýchkoľvek prijatých opatreniach nemôže byť spôsobilé uvedené zvrátiť. Len ak zistené neštandardné
okolnosti svedčia o tom, že subjekt mal a mohol vedieť o tom, že sa svojim zdaniteľným obchodom

zúčastňuje na reťazci obchodov postihnutých daňovým podvodom, v rámci hodnotenia vedomosti
daňového subjektu o účasti na daňovom podvode musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový
subjekt prijal pri výkone svojej činnosti také opatrenia, ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa
uistil, že jeho zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového podvodu. Posudzovanie prijatia rozumných
opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom
podvode je podmienené primárne tvrdením a preukázaním takýchto opatrení daňovým subjektom.

Charakter neštandardných okolností konkrétneho zdaniteľného obchodu pritom určuje aj charakter
opatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového subjektu, na preukázanie jeho dobrej
viery v poctivosť obchodu. Správne orgány pritom nie sú povinné dávať návod, ako mal daňový subjekt
konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode.

64. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že samotné preverenie plnenia si povinnosti
odberateľmi vo verejných registroch a ich registrácie na DPH predstavuje len čiastkový a vo svojej
podstate elementárny postup pri akomkoľvek preverovaní obchodných partnerov, a už len preto,
uvedeným nemôže byť vyčerpaná požiadavka náležitej obozretnosti podnikateľa a prijatia rozumných
opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom

podvode. Pričom reťazce obchodovania s hutným materiálom vymedzené v predmetnej veci, ktorých bol
kontrolovaný daňový subjekt súčasťou predstavovali okolnosť, pri ktorej sa preverovanie odberateľov
vo verejných registroch nejaví ako primerané.

65. Pre úplnosť správny súd reagujúc na námietku žalobcu, že správca dane ho zaťažil preukazovaním

negatívnej skutočnosti a žiadal od neho, aby preukázal, že sa podvodné konanie nestalo, čo objektívne
nie je možné, keďže negatívne skutočnosti nemožno dokazovať, uvádza, že pri nespornom znášaní
dôkazného bremena správcom dane na preukázanie splnenia podmienok daňového podvodu má
daňový subjekt v rámci dokazovania právo označovať a navrhovať dôkazy na spochybňovanie zistení
správcu dane a tým na svoju obranu, pričom uvedené je realizovaním práva dňového subjektu na obranu

a nie povinnosťou k preukazovaniu negatívnej skutočnosti.

66. Vzhľadom na uvedené správny súd mohol konštatovať, že správca dane i žalovaný riadne a
v logických súvislostiach odôvodnili podvodné konanie v rámci vyššie špecifikovaných obchodných
reťazcoch, účasť kontrolovaného daňového subjektu v nich, vrátane jeho vedomostnej zložky, preto

považoval predmetnú námietku za nedôvodnú.

K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu

67. Žalobca v rámci tejto námietky zhodnotil zistenie skutkového stavu správcom dane ako neobjektívne,

keďže nezohľadnil doklady nachádzajúce sa na NAKA, vysvetlenia o nezrovnalostiach v účtovníctve,
závery skoršej daňovej kontroly, ktorá skončila v prospech kontrolovaného daňového subjektu, rovnako
ani to že omeškanie s fakturovanými platbami a neuplatnenie zmluvných sankčných mechanizmov
voči obchodným partnerom, je právom kontrolovaného daňového subjektu s cieľom udržania si
tohto obchodného partnera a nie dôkazom o daňovom podvode. Žalobca zároveň zdôraznil, že svoje

rozhodnutie správca dane založil na nekontaktnosti obchodných partnerov kontrolovaného daňového
subjektu, ktorá nemôže byť pričítaná na jeho ťarchu.

68. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné v prvom rade uviesť, že dokazovanie je procesný postup,
na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých

pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany správcu dane primárne slúži na verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa
však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pridokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného
podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
Daňové konanie, ale nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane

kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z nich vyvodí. V daňovom konaní sa
uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v zmysle týchto zásad sú
tak daňové orgány povinné postupovať.

69. V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Sžf/30/2014 z 10.02.2015 podľa ktorého cit. „... aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných

ustanovení“.

70. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, však nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
Správca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym

orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať
zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je zasa v pozícii účastníka
daňového konania, ktorý je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný

podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).

71.Vnadväznostinauvedenémásprávnysúdzato,žepredmetnánámietkajevymedzenávšeobecnea

žalobca iba naznačuje poukázaním na vyššie spomínané skutočnosti na nedostatočne zistený skutkový
stav, avšak bez bližšej špecifikácie, čím nie je naplnený predpoklad preskúmateľnosti žalobnej námietky,
ktorý je, aby zo žalobnej námietky bolo zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Označená námietka žalobcu však takýmito
charakteristikami nedisponuje, je formulovaná všeobecne a už z toho dôvodu je nepreskúmateľná a tým

nedôvodná.

72. Nad rámec uvedeného správny súd považoval za potrebné k jednotlivým vytýkaným skutočnostiam
doplniť, že pokiaľ ide o nezohľadnenie dokladov nachádzajúcich sa na NAKA, tak kontrolovaný daňový
subjekt bol viazaný dôkazným bremenom, pričom žalobca nešpecifikoval, aké konkrétne doklady

zaistené na NAKA chýbali správcovi dane pre úplné zhodnotenie skutkového stavu, a teda vyvodili by
záver o nesprávne zistenom skutkovom stave, a to aj napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
mal možnosť nahliadnuť do spisu na NAKA. Napriek tomu správca dane za účelom správneho zistenia
skutkového stavu požadoval súčinnosť od NAKA, nahliadol so jeho spisu a zadovážil si potrebné kópie,
čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného a tiež aj z administratívneho spisu.

73. Rovnako ani vytýkanú nekontaktnosť obchodných partnerov, ktorá mala byť na ťarchu
kontrolovaného daňového subjektu a nezohľadnené vysvetlenia o nezrovnalostiach v účtovníctve
nepovažoval správny súd za dôvodné faktory, nakoľko správca dane nezaložil svoje rozhodnutie
na týchto žalobcom tvrdených skutočnostiach, a teda že by kontrolovaný daňový subjekt neuniesol

dôkazné bremeno, ale na jeho účasti na daňovom podvode, pri ktorom práve správca dane musí
zhromaždiť dostatok objektívnych dôkazov na preukázanie tejto skutočnosti. Podľa správcu dane
nedošlo k preukázaniu účelu obchodov, na ktorých sa kontrolovaný daňový subjekt zúčastnil a teda kpreukázaniu jeho nevedomosti o účasti na vyššie špecifikovaných obchodných reťazcoch poznačených
podvodným konaním.

74. Čo sa týka rozdielneho prístupu kontrolovaného daňového subjektu k obchodným partnerom, hoci
ide o jeho výsostnú záležitosť v rámci obchodovania, indikovalo to v kontexte s ostatnými už uvedenými
skutočnosťami dôvodné podozrenie u správcu dane o účasti kontrolovaného daňového subjektu na
daňovom podvode, s čím sa náležite vysporiadal v rámci svojho rozhodnutia.

75. Ak žalobca v žalobných námietkach dôvodil, že pri daňových kontrolách vykonaných u
kontrolovaného daňového subjektu tým istým správcom dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 neboli
zistené žiadne pochybenia a vytýka nezohľadnenie výsledkov týchto kontrol v predmetnej veci majúc
za to, že tieto svedčia o rozdielnosti postupu a rozhodovania správcu dane v obdobných veciach a
tým o porušení § 3 ods. 9 Daňového poriadku, tu je správny súd toho názoru, že samotné vedenie
iných daňových kontrol a ich závery nepreukazujú rozdielnosť postupu a rozhodovania správcu dane v

obdobných veciach, nakoľko v každej jednotlivej veci je určujúce autonómne vyhodnotenie konkrétnej
dôkaznej situácie. Dokonca aj prípadné iné posúdenie podobnej dôkaznej situácie v inom zdaňovacom
období pri náležitom odôvodnení záverov konajúcich orgánov môže predstavovať posun v rozhodovacej
činnosti reflektujúci napr. aj judikatórne závery a samo osebe automaticky nepredstavuje porušenie
zásady, v zmysle ktorej správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch

nevznikali neodôvodnené rozdiely.

76. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania správca dane spolu so žalovaným
v súlade s Daňovým poriadkom správne zistili skutkový stav, ktorý bol v rámci ich rozhodnutí náležite
odôvodnený, dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver.

Z rozhodnutia žalovaného je tak zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal s odvolacími námietkami
kontrolovanéhodaňovéhosubjektuadôvodyjehorozhodnutianecharakterizujezmätočnosť,nedostatok
dôvodov a nepreskúmateľnosť. Taktiež je potrebné dodať, že subjektívny nesúhlas žalobcu so závermi
žalovaného ( a tiež správcu dane) a jeho dôvodmi, vyjadrený v jeho ostatných žalobných námietkach,
nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

VII.
Záver a rozhodnutie o trovách konania

77. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako

nedôvodnú (výrok I).

78. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keďže žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a zároveň v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal (výrok II).

79. Toto rozhodnutie bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (podľa § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP).