Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624216924
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624216924.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., E. XXX/XX a C. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C., A. XXXX/XX, o návrhu matky a o vzájomnom návrhu otca na úpravu
rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 305,- eur mesačne, vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 3.6.2024.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 3.6.2024 do 30.4.2025 vo výške
2 434,76 eura je otec povinný zaplatiť matke v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým

dieťaťomkaždýpárnykalendárnytýždeňodsobotyod8.30hod.donedeledo16.00hod.stým,žematka
je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska
maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.

V. Vo zvyšku súd návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému
dieťaťu zamieta.

VI. Súd zamieta vzájomný návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému

dieťaťu.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa
3.6.2024 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bude zverená do
jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 400,- eur mesačne
s účinnosťou od podania návrhu (v zmysle úpravy petitu uskutočnenej na pojednávaní dňa 17.2.2025,

viď č.l. 85). Styk otca s maloletou navrhla upraviť neobmedzene, ale v jej prítomnosti, na základe
predchádzajúcej dohody rodičov. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej
domácnosti od decembra 2021, pričom od narodenia nepretržite dcéru vychováva, otec o výchovu nejaví
záujem a pri občasnom kontakte je na ňu agresívny a hrubý, v dôsledku čoho sa ho dcéra bojí a nechcesa s ním už ani stretávať. Otec sa vzájomným návrhom uplatneným na pojednávaní dňa 17.2.2025
domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, styk navrhol neupravovať.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, zistením názoru maloletého dieťaťa, rodným listom
maloletého dieťaťa, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, správou kolízneho opatrovníka
z prešetrenia pomerov, správou zo spolupráce s klientmi, potvrdením o návšteve školy, správami a
potvrdeniamiúradupráce,sociálnychvecíarodinyasociálnejpoisťovne,potvrdeniamizamestnávateľov
o príjme, faktúrami, oznámením okresného úradu, katastrálneho odboru, výpisom z listu vlastníctva,

správou okresného dopravného inšpektorátu ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav
veci:

3. Z rodného listu maloletého dieťaťa A. B. C. súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke D. C.,
nar. XX.XX.XXXX a otcovi C. C., nar. XX.X.XXXX.

4. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 3.2.2025 (č.l. 78) a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 30.1.2025 (č.l. 77) vyplýva, že otec nie je poberateľom žiadnych
štátnych sociálnych dávok ani dávky v hmotnej núdzi, matka poberá prídavok na dieťa A. B. C. vo výške
60,- eur mesačne.

5. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 3.2.2025 (č.l. 79) súd zistil, že rodičia maloletého
dieťaťa nepoberali za posledných 12 mesiacov žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou.

6. Z potvrdenia zamestnávateľov matky súd zistil, že v období od 09/2023 do 06/2024 pracovala
u zamestnávateľa F. G. B. B. B. H. I. s priemerným čistým mesačným príjmom 972,24 eura (č.l. 44)

a v období od 07/2024 do 08/2024 pracovala u zamestnávateľa I. B. B. B. H. I. s priemerným čistým
mesačným príjmom 740,72 eura (č.l. 43). Otec od 1.3.2016 pracuje u zamestnávateľa J. B. B., K. B. B.
H. I., kde za obdobie od 01/2024 do 12/2024 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.398,82
eura (č.l. 80).

7. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 14.2.2025 (č.l. 83) súd zistil, že
otec je s maloletou v občasnom kontakte, pričom na výživu jej prispieva sumou 100,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť vyživovaciu
povinnosť primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným
potrebám maloletej, styk otca s maloletou navrhol neupravovať.

8. Z oznámenia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor zo dňa 3.3.2025 a z priloženého
listu vlastníctva (č.l. 90-92) bolo zistené, že otec maloletej je evidovaný ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností zapísaných v obci a v katastrálnom území C. na LV č. XXXX v podiele 1/2, jedná
sa o rodinným dom a priľahlé pozemky, pričom podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 je matka

maloletej.

9. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách zo dňa 3.3.2025 (č.l. 93) mal súd
preukázané, že otec nie je evidovaný ako držiteľ a vlastník vozidla.

10. Matka na pojednávaní pred súdom uviedla, že na návrhu trvá. Od otca maloletej odišla z dôvodu
jeho správania (bil ju, škrtil), mala z toho psychické problémy. Zo začiatku sa otec viackrát kontaktoval
na maloletú, neskôr sa s ním maloletá odmietala stretávať, má z neho strach. Naposledy s ním
bola v septembri. Styk s otcom navrhla neupravovať, ideálne by si predstavovala stretávanie za jej
prítomnosti. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým majetkovým pomerom.

Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, od januára 2023 prispieva na maloletú 100,- eur
mesačne.

11. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, pričom navrhol
zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Poukázal najmä na skutočnosť, že matka zakazovala

maloletej sa s ním stretávať. Vyjadril sa k frekvencii stretávania s maloletou, naposledy boli spolu
v septembri, nemajú spolu žiadny vzťah, maloletá s ním nekomunikuje, ignoruje jeho správy. Ďalej
uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Nevedel uviesť,
či výdavky matky na maloletú uznáva, resp. v akej výške. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní,a to posledné dva roky v sume 100,- eur mesačne, nad rámec výživného naposledy prispel na Vianoce
v roku 2023.

12. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a ods. 5, ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je
nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh matky
je čiastočne dôvodný a vzájomný návrh otca nedôvodný. Súd mal preukázané, že rodičia maloletej A.

B. spolu nežijú od mesiaca december 2021 a uvedená úprava je potrebná v jej záujme. Matka navrhla
zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné vo výške 400,- eur od podania
návrhu a upraviť styk otca s maloletou každý druhý kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele
do 16.00 hod. (viď návrh v spojení s úpravami na pojednávaní dňa 17.2.2025 a dňa 16.4.2025, č.l. 85
a č.l. 99). Otec navrhol zverenie maloletej so svojej osobnej starostlivosti, styk navrhol neupravovať,

k vyživovacej povinnosti sa nevyjadril (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 17.2.2025, č.l. 85). Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania má súd za to, že je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej
starostlivosti matky. Súd mal objektívne preukázané, že starostlivosť o maloletú primárne zabezpečuje
matka, u ktorej má maloletá vytvorené stabilné rodinné zázemie. V starostlivosti zo strany matky neboli
zistené žiadne nedostatky (viď správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, č.l. 83).

21. Otec sa vyjadril, že by eventuálne súhlasil so zverením maloletej so striedavej osobnej starostlivosti,
s ktorým však matka vyjadrila nesúhlas. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnocoval, či sú splnené
podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Podstatou inštitútu striedavej
osobnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine je zabezpečovanie osobnej

starostlivosti maloletého dieťaťa striedavo každým z rodičov v určitom pravidelnom intervale. Základné
hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktoré
musiabyťsplnenékumulatívne,súnasledujúce:obidvajarodičiasúspôsobilídieťavychovávať,obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v najlepšom záujme dieťaťa a budú tak
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Možno uzavrieť, že je naplnená podmienka, že obaja rodičia majú

záujem o zabezpečovanie osobnej starostlivosti. V konaní bolo tiež preukázané (resp. nebol preukázaný
opak), že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, keď do odchodu matky s maloletou zo
spoločnej domácnosti sa obaja rodičia podieľali na výchove a starostlivosti o maloletú, pričom v ich
starostlivosti neboli zistené nedostatky. Na tomto mieste je však potrebné poukázať na skutočnosti
prezentované maloletou, ktorá v rámci zisťovania jej názoru prostredníctvom kolízneho opatrovníka

uviedla, že by chcela bývať u matky, cíti sa s ňou lepšie, s otcom by sa chcela stretávať asi raz za
mesiac. Najlepším záujmom dieťaťa je vyrastať v stabilnom rodinnom prostredí, kde sa cíti bezpečne
a kde má vytvorené primerané podmienky na zdravý vývoj a vývin. V prejednávanom prípade maloletá
dlhodobo (viac ako tri roky) žije s matkou, pričom s otcom sa stretáva veľmi zriedkavo, a to niekoľkokrát
za rok, intenzita stretávania je častejšia v letných mesiacoch (asi dvakrát alebo trikrát za leto), u otca

prespáva minimálne, naposledy v septembri 2024 u neho prespala dve noci. Vzťah maloletej k otcovi je
výrazne naštrbený, v jeho prítomnosti sa cíti neisto. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatuje,
že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti, nakoľko nie je v jej záujme a neboli by ani lepšie zabezpečené jej potreby. Súd
preto osobitne nevyhodnocoval dôvod nesúhlasu matky so zverením maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na názor maloletej a odporúčanie kolízneho
opatrovníka súd zveril maloletú A. B. do osobnej starostlivosti matky, pričom zamietol vzájomný návrh
otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Má za to, že zverenie maloletej do osobnej

starostlivosti matky je v jej najlepšom záujme, rešpektujúc a zohľadniac jej názor, z ktorého vyplýva, že
k matke má bližší vzťah. Konštatuje, že by bolo v rozpore so záujmom maloletej zverenie do osobnej
starostlivosti otca, s ktorým sa dlhodobo nestretáva (naposledy sa stretli v mesiaci september 2024),
ich vzťah možno vyhodnotiť ako narušený. Samotná maloletá sa v rámci pohovoru pred kolíznymopatrovníkom vyjadrila, že keď je u otca, má strach, lebo je na druhých nepríjemný. Súd poukazuje
tiež na postoj otca, ktorý nevyvinul žiadnu reálnu snahu o nápravu vzťahu s maloletou, nekontaktuje
ju, dlhodobo sa s ňou nestretáva, nemá záujem ani o odborné poradenstvo, jeho návrh na zverenie

maloletej do svojej osobnej starostlivosti sa v tomto kontexte javí ako účelový (keďže o konaní mal
vedomosť minimálne od 5.8.2024, kedy mu bol doručený návrh na začatie konania).

23. Pokiaľ otec poukázal na skutočnosť, že vnímanie maloletej môže byť ovplyvnené nevhodným
pôsobením matky (t.j. napríklad že maloletej zakazovala sa s ním stretávať), uvedené nebolo v konaní

preukázané. Nebolo takisto možné opomenúť nevhodné správanie otca voči matke maloletej, ktoré
nevyhnutne negatívne vplýva aj na samotnú maloletú. Podľa jej vyjadrenia bol otec na matku zlý, strkal
do nej, vyhrážal sa jej s nožíkom. Súd považuje za potrebné sa vyjadriť k argumentácii otca týkajúcej
sa zhoršených študijných výsledkov maloletej, ktoré podľa jeho názoru vyplývajú z toho, že sa matka
maloletej dostatočne nevenuje. V tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nebola takisto
v konaní preukázaná. Zároveň však uvádza, že maloletá vníma svoje okolie, najmä vzájomný vzťah

rodičov,čonaňumôženegatívnevplývať,pretonemožnovylúčiť,žezhorenýprospechvškolemápôvod
práve vo vzťahových problémoch rodičov. Je teda na rodičoch, aby si plnili povinnosti v zmysle zákona
orodineasústavneadôslednezabezpečovalistarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývin
maloletej, najmä aby zlepšili vzájomnú komunikáciu ohľadom starostlivosti o maloletú (viď aj správu zo
spolupráce s klientmi, č.l. 96).

24. Súd skúmal, či je prezentovaný názor maloletej ohľadom formy starostlivosti v jej záujme. Maloletá
sa vyjadrila, že by si priala byť u matky, je jej s ňou lepšie. Súd má za to, že maloletá je vo veku, v ktorom
je schopná samostatne vyjadriť svoj názor (12 rokov). V zmysle ustálenej judikatúry si je vedomý, že
názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov,

pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletej preto posudzoval všetky na prejednávanú vec vzťahujúce
sa relevantné faktory (vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť rodičov
starať sa o dieťa, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod.), pričom usúdil, že je možné a zároveň
potrebné prihliadnuť na názor maloletej ohľadom jej zverenia do osobnej starostlivosti. Súd dodáva, že
pre daný prípad bolo dostačujúce zistenie názoru kolíznym opatrovníkom, nakoľko ho možno považovať

za vyčerpávajúce, pričom by nebolo v záujme maloletej jej opätovné vypočutie (viď aj správu kolízneho
opatrovníka zo dňa 14.2.2025, č.l. 83). Otec takisto dostatočne neodôvodnil námietky týkajúce sa
pracovnej doby matky, resp. ich súd nepovažoval v danom prípade za relevantné. Matka žije v spoločnej
domácnosti so svojím partnerom, ktorý je schopný v prípade plnenia si pracovných povinností matky
(hoci aj v nočných hodinách) nahradiť plnohodnotnú starostlivosť o maloletú. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie

otca, že nebol oslovený kolíznym opatrovníkom ohľadom svojich pomerov, súd uvádza, že otec mal
dostatočný priestor na uvedenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení, a to jednak na
informatívnom stretnutí rodičov alebo priamo na pojednávaní pred súdom, prípadne v rámci odborného
poradenstva, na ktoré bol súdom vyzvaný (s ktorým však v konečnom dôsledku vyjadril nesúhlas, resp.
odmietol v ňom pokračovať).

25. Súd zároveň určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach, keďže obaja rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Len
výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k prelomeniu uvedenej zásady a jedná sa o nasledovné
prípady: ak jeden z rodičov nežije, ak jeden z rodičov nie je známy (nedošlo k určeniu otcovstva), ak

jeden z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ak jeden z rodičov bol pozbavený
výkonu rodičovských práv a povinností, ak jednému z rodičov bol pozastavený výkon rodičovských
práv a povinností, ak jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností, t.j.
v týchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by boli uvedené predpoklady naplnené, t.j. nebolo

zistené, že by otec zneužíval svoje rodičovské práva a povinnosti, resp. že by mu v ich výkone bránila
závažná prekážka. Z uvedených dôvodov zamietol návrh matky v časti, ktorou sa domáhala určenia, že
bude oprávnená zastupovať a spravovať majetok maloletej.

26. Súd takisto skúmal, či je v záujme maloletej uloženie výchovného opatrenia vo forme odborného

poradenstva.Vzmyslezákonaorodinehomožnouložiťvprípade,akjetopotrebnévzáujmemaloletého
dieťaťa. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania má však súd za to, že prípadné uloženie výchovného
opatrenia by nebolo účelné, z ktorého dôvodu ho neuložil, a to s poukazom na prístup rodičov (najmä
otca). Zo správy zo spolupráce s klientmi Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.3.2025 totiž vyplýva, že otec
nesúhlasil s dyadickou konzultáciou a spoločným stretnutím s matkou (č.l. 96). Súd poukazuje aj na
vyjadrenia samotných rodičov, ktorí odborné poradenstvo odmietli (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa

16.4.2025, č.l. 99). Dodáva, že aj bez uloženia uvedenej povinnosti rodičom nič nebráni absolvovať
poradenský proces (v podobe psychologického, sociálneho či iného odborného poradenstva), pokiaľ
z ich strany dôjde k zmene v prístupe k zachovaniu a rozvíjaniu vzťahu najmä otca s maloletou a zároveň
keď si rodičia uvedomia svoju zodpovednosť vyplývajúcu zo zákonných ustanovení upravujúcich
rodičovské práva a povinnosti.

27. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, súd ho upravil vždy každý párny kalendárny týždeň
od soboty od 8.30 hod. do nedele do 16.00 hod., pričom preberanie a odovzdávanie maloletej upravil
v mieste jej bydliska, t.j. v prostredí, ktoré dôverne pozná. Súd konštatuje, že pri úprave styku vychádzal
z návrhov oboch rodičov, ktorí vedia najlepšie posúdiť potreby maloletej rešpektujúc zároveň jej právo
na vlastný rozvoj osobnosti, trávenie času s kamarátmi či venovanie sa záľubám. Návrhy rodičov na styk

maloletej s otcom sa odlišujú len minimálne, obaja navrhli upraviť styk každý druhý víkend od soboty
doobeda do nedele poobede (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 16.4.2025, č.l. 98-99). Pri rozhodovaní
vychádzal aj zo skutočnosti, že od odchodu matky (spolu s maloletou) zo spoločnej domácnosti s otcom
vmesiacidecember2021saotecsmaloletoustretávasporadicky,väčšinousajednalookrátkestretnutia
niekoľkokrát za rok (napríklad v lete minulého roka boli spolu asi dvakrát alebo trikrát, viď č.l. 86), čo

vyplýva z vyjadrení rodičov ako aj samotnej maloletej (viď zistenie názoru maloletej prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, č.l. 82), pričom posledné stretnutie prebehlo v septembri 2024, kedy maloletá
u otca aj prespala (od piatka do nedele), odvtedy sa spolu nestretli. Súd má za to, že upravený styk otca
s maloletou rešpektuje jej právo na udržiavanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s otcom
a jeho rozsah považuje za primeraný aj vzhľadom na jej vek.

28. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého
dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia
v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné

potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou
sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky

svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich
detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich
rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom prípade sa jedná

o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od
konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.

29. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že mesačné výdavky matky v súvislosti so
starostlivosťou o maloletú sú vo výške 540,- eur. Pozostávajú z nákladov na stravu 200,- eur, lieky

a vitamíny 30,- eur, výdavky na školu, doučovanie a krúžky 110,- eur (spolu so sumou 40,- eur na
doučovanie), oblečenie a obuv 80,- eur, záľuby a výlety 100,- eur. Okrem toho matka s maloletou
absolvuje dovolenky alebo rekreačné pobyty (napríklad počas Vianoc v roku 2024 boli spolu so
súčasným partnerom a maloletou na predĺženom víkende v I. v cene 600,- eur, ktorý bol čiastočne
vo výške 300,- eur krytý rekreačným poukazom či v lete 2024 bola matka s maloletou na dovolenke

v Turecku v cene 1.300,- eur).

30. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka od mesiaca
október 2024 pracuje u zamestnávateľa L. B. B. (C. M. B., viď výpoveď matky na pojednávaní dňa
17.2.2025, č.l. 86, ako aj lustráciu v sociálnej poisťovni, č.l. 76) s priemerným čistým mesačným príjmom

830,- eur až 850,- eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na maloletú A. B. a peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 50,86 eura (č.l. 42). Na maloletú
si raz ročne uplatňuje daňový bonus. Od 18.3.2025 je práceneschopná, poberá nemocenské vo výške
16,50 eura na deň. Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške asi 395,- eur, z toho strava 150,-eur, oblečenie a obuv 50,- eur, kozmetika 50,- eur, pohonné hmoty 80,- eur, lieky 50,- eur, telefón 15,-
eur, pričom náklady na bývanie vo výške 330,- eur, ako aj hypotéku a poistenie bytu a domácnosti (vo
výške 320,- eur) a ďalšie výdavky spojené s bývaním (daň, vývoz odpadu a pod.) hradí partner matky.

Okrem maloletej A. B. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že nemal
k dispozícii potvrdenie od súčasného zamestnávateľa matky o výške príjmu, uvedené skutkové tvrdenie
však považoval za nesporné (nebolo popreté).

31.OtecpracujeuzamestnávateľaJ.B.B.,K.sosídlomvI.,uktoréhodosahujepriemernýčistýmesačný

príjem vo výške 1.398,82 eura (za obdobie od 01/2024 do 12/2024, viď č.l. 80). Pravidelné mesačné
výdavky otca sú vo výške asi 861,- eur, z toho hypotéka 413,- eur, plyn 98,- eur, elektrina 70 ,- eur, voda
30,- eur, strava 200,- eur, telefón 50,- eur, okrem toho mimoriadne výdavky (napríklad opravy domu,
naposledy v sume 600,- eur). Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (č.l. 90-92, spolu s matkou maloletej), a to
rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré obýva.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd otcovi určil výživné v sume 305,- eur mesačne s účinnosťou
od 3.6.2024 (t.j. od podania návrhu). Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam
a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku (dvanásť
rokov a štyri mesiace). Súd má za to, že navrhovateľkou deklarované výdavky na maloleté dieťa vo

výške 540,- eur mesačne predstavujú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré otec síce namietol,
neuviedol však konkrétne výhrady, resp. neodôvodnil, ktoré konkrétne výdavky na maloletú považuje
za neopodstatnené, resp. z akých dôvodov. Súd má za to, že výdavky na školu, stravu, oblečenie či
trávenie voľného času (výlety, záľuby a pod.) nie sú pre dieťa v jeho veku neprimerané, práve naopak
ich možno považovať za adekvátne. Určené výživné na maloleté dieťa tak považuje za primerané aj vo

vzťahu k jeho odôvodneným potrebám. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú
úroveň svojich rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine).

33. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti po posúdení zisteného skutočného stavu veci a
vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na možnosti a schopnosti otca zobral do úvahy

životnú úroveň otca, ktorú možno hodnotiť ako dobrú. Súd poukazuje najmä na pravidelný príjem od
zamestnávateľa v sume o niečo nižšej ako je výška priemernej mzdy (v roku 2024 bola priemerná mzda
vo výške 1.524,- eur) ako aj na skutočnosť, že žije sám a okrem maloletej nemá žiadne iné vyživovacie
povinnosti.

34. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu, v danom prípade
súd určil otcovi výživné pre maloleté dieťa v rozsahu ako určuje odporúčacia tabuľka Ministerstva
spravodlivosti SR (pre maloleté dieťa vo veku 10 až 14 rokov, ak povinný rodič nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť v rozsahu 22 % z čistej mzdy), a to s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
(vo výške 540,- eur), keď je potrebné zobrať do úvahy, že na úhrade nevyhnutných potrieb maloletého

dieťaťa majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia.

35. S poukazom na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017) pri určovaní
výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené
zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov, ktorých výška je od 1.1.2023

v sume 60,- eur na nezaopatrené dieťa. Po jeho odčítaní zo sumy 540,- eur sa potom rodičia musia
spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa sumou vo výške 480,-
eur. Súd uvádza, že je potrebné zohľadniť, že v sumách výdavkov na maloleté dieťa nie sú zahrnuté
ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s celkovou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré je povinná
zabezpečovať matka či podiel na výdavkoch súvisiacich s chodom domácnosti (napr. energie a pod.) či

nainýchďalšíchaktivitáchsúvisiacichstrávenímvoľnéhočasumaloletéhodieťaťa.Vzmysleuvedeného
je potom adekvátne, ak výživné určené otcovi v sume 305,- eur predstavuje vyšší podiel otca na úhrade
odôvodnených výdavkov maloletej (otec 305,- eur, matka 175,- eur).

36. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca spätne

s účinnosťou od 3.6.2024, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.6.2024 do
30.4.2025 vo výške 2.334,76 eura. V uvedenom období maloletému dieťaťu vznikol nárok na výživné
v celkovej sume 3.334,76 eura (t.j. výživné za 28 dní v mesiaci jún 2024 v sume 284,76 eura, keď súd
vychádzal zo sumy 10,17 eura na deň a za obdobie júl 2024 až apríl 2025 v sume 3.050,- eur, t.j. 10 x305,- eur), pričom otec uhradil na výživnom sumu 1.000,- eur (každý mesiac v období od mesiaca jún
2024 do mesiaca marec 2025 v sume 100,- eur, keďže z vyjadrení rodičov vyplýva, že otec výživné za
mesiac apríl 2025 neuhradil), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje sumu 2.334,76 eura.

Súd povinnému otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok do
60 dní od právoplatnosti rozsudku, a to s poukazom na výšku sumy nedoplatku ako aj na jeho majetkové
a zárobkové možnosti, nakoľko posúdil, že jednorazové zaplatenie danej sumy by pre neho mohlo
s prihliadnutím na jeho mesačné príjmy a výdavky znamenať zhoršenie sociálnej situácie. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplynulo, že rozdiel mesačného príjmu a výdavkov je vo výške 232,- eur (1.398,- eur

mínus 1.166,- eur, vrátane výživného vo výške 305,- eur). Súd má za to, že uloženie dlhšej lehoty na
plnenie nespôsobí ujmu na právach maloletej a na druhej strane naopak poskytne dostatočný priestor
povinnému otcovi zabezpečiť si prostriedky na splnenie si uloženej povinnosti. Súd má za to, že je
účelnejšie umožniť dobrovoľné splnenie si povinnosti, ktoré má mať v zásade prednosť pred núteným
výkonom rozhodnutia.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať. Súd sa zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 55 CMP, má však
za to, že neboli naplnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z.
v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).