Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 29CoR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115218757
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1115218757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: O. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. F. XXX/X, T., zastúpeného: JUDr. Ján Spišák, advokát, Idanská 17, Košice, IČO:
42 242 835, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III
č. k. B1-37Cb/131/2015-301 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav vo veci (odseky 14. a 28. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), pričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 261
ods. 1, § 303 a § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami § 1 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 a 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 4 a § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní (ďalej aj ako „zákon o rozhodcovskom konaní“). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie ustálil, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-7289 zo dňa
29.04.2015. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca v zmysle Zmluvy o použití
zmenky zo dňa 11.12.2009 (ďalej aj ako „Zmluvy o použití zmenky“) spravil ručiteľské vyhlásenie, v
zmyslektoréhozaplatídlhzadlžníka(spoločnosťZEALs.r.o.),akhonezaplatídlžníksám.Rovnakomal
súd prvej inštancie za preukázané, že na základe bodu 5.8. Zmluvy o použití zmenky zo dňa 11.12.2009

bolo medzi žalobcom ako avalistom, žalovaným a dlžníkom (spoločnosťou ZEAL s. r. o.) dohodnuté, že
spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, ak do dňa
začatiakonaniavovecisporupredStálymrozhodcovskýmsúdomSlovenskejbankovejasociácienebolo
začaté konanie vo veci sporu na príslušnom súde. Ako sa v predmetnom bode píše ďalej, rozhodcovské
konanie, vrátane spôsobu ustanovenia rozhodcu a senátu, bude prebiehať podľa pravidiel uvedených v
úverových podmienkach, pričom táto rozhodcovská doložka je vymáhateľná aj osobitne.

1.2. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobu v celom rozsahu zamietol, keď
túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Úvodom rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal
s nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 z dôvodov na strane
žalobcu a jeho právneho zástupcu, keďže v konaní išlo už o štvrtú takúto žiadosť, pričom vo všetkých (ajpredchádzajúcich) prípadoch bol dôvodom odročenia vždy (akútny) nepriaznivý zdravotný stav, a to buď
samotného žalobcu, alebo aj jeho právneho zástupcu. V oznámení (č. l. 278) súd prvej inštancie žalobcu
upozornil, že na ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu

nemusí prihliadať a súčasne žalobcu poučil, že v prípade pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného
stavu sa môže dať zastúpiť inou osobou, resp. iným právnym zástupcom, prípadne súd môže
konať a rozhodovať v jeho neprítomnosti. Žalobca žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa
22.01.2025 odôvodnil sprevádzaním jeho matky na vyšetrenie, a jeho právneho zástupcu z dôvodu
práceneschopnosti pre opätovné akútne ochorenie. Nakoľko aj v tomto prípade bol znovu dôvod pre

odročenie pojednávania nepriaznivý zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, súd prvej inštancie
žiadosti o odročenie pojednávania s ohľadom na oznámenie (č. l. 278) nevyhovel. Len pre úplnosť súd
prvej inštancie dodal, že ospravedlnenie účasti žalobcu bolo irelevantné, keďže bol právne zastúpený
a súčasne nebolo v konaní potrebné vykonať jeho výsluch, pričom jeho výsluch nebol navrhnutý ani
žiadnou zo strán sporu.

1.3. Následne súd skúmal, či bola zo strany žalobcu dodržaná lehota na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. 60 dní od doručenia
rozhodcovskéhorozsudku.Rozhodcovskýrozsudokbolžalobcovi(vkonanípredrozhodcovskýmsúdom
v pozícii žalovaného 2./) doručený dňa 13.05.2015. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
žalobca na súde podal dňa 13.07.2015, teda v posledný deň lehoty. Lehota na podanie žaloby tak

bola v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní zachovaná. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal
žalobcovou argumentáciou ohľadom absencie právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať vzniknutý
spor, ako aj žalobcom tvrdenou neplatnosťou a neexistenciou rozhodcovskej zmluvy. S predmetnou
argumentáciou sa však súd prvej inštancie nestotožnil, pretože z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že medzi žalobcom, žalovaným a dlžníkom (spoločnosťou ZEAL s. r. o.) bola uzatvorená

rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Zmluvy o použití zmenky zo
dňa 11.12.2009 (bod 5.8 zmluvy), čím bola zachovaná jej písomná forma. Okrem toho bola zmluva
uzatvorená na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán (bod 5.10 zmluvy). Na základe
uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a v súlade
so zákonnými požiadavkami, kedy si zmluvné strany slobodne a vážne zvolili tento alternatívny spôsob

riešenia sporov. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že na neho treba v
súvislosti so Zmluvou o použití zmenky nahliadať ako na spotrebiteľa, pretože: a) žalobca mal úzke
väzbyvovzťahukdlžníkovi(spoločnostiZEALs.r.o.),vktorejvčasepodpisupredmetnejzmluvypôsobil
jednak ako spoločník a zároveň ako konateľ, b) vystupoval ako ručiteľ spoločnosti ZEAL s. r. o.

1.4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal samotnými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku,
ktoré zákon o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzuje v ustanovení § 40. Pokiaľ ide o dôvody
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3, bod 4 a písm. b) zákona
o rozhodcovskom konaní, týmito sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal, nakoľko ich žalobca v
konaní vôbec nenamietal. Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod

1 zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie nevzhliadol, keďže tak, ako uviedol vyššie,
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená formou písomnej rozhodcovskej doložky v Zmluve o použití
zmenky, uzatvorili ju subjekty na to spôsobilé, pričom ich vôľa bola slobodná, vážna a určitá. Keďže
právny poriadok nevyžaduje osobitnú formu spôsobilosti na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, súd prvej
inštancie argumentáciu žalobcu v tejto časti vyhodnotil za účelovú. Rovnako sa súd prvej inštancie

nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o rozhodcovskom konaní pre absenciu upovedomenia žalobcu
o ustanovení rozhodcu. V praxi sa štandardne účastníci neupovedomujú samostatne o ustanovení
rozhodcu, ale sú informovaní o podaní žaloby, a teda o začatí rozhodcovského konania. Ako vyplýva zo
spisu k dotknutému rozhodcovskému konaniu, žalobca (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii

žalovaného 2./) bol o podanej žalobe informovaný podaním rozhodcovského súdu z 01.10.2014, ktoré
bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2014 a ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 16.10.2014.
Z predmetného podania zároveň vyplýva, že za rozhodcu bol ustanovený rozhodca D.. D. U. a žalobcovi
bola daná lehota v trvaní 15 dní na podanie námietok voči zvolenému rozhodcovi, ktorú žalobca nevyužil.
Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa

ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak
ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez
zbytočného odkladu. V podaní zo dňa 16.10.2014 žalobca nenamietal neoznámenie zvolenia rozhodcu,
ani neoznámenie začatia rozhodcovského konania, a preto na tento dôvod zrušenia rozhodcovskéhorozsudku súd prvej inštancie neprihliadal. Súd prvej inštancie napokon neprihliadal ani na žalobcom
namietaný nesprávne zistený skutkový stav zo strany rozhodcovského súdu, či rozporovanie výšky
uplatnenejpohľadávkyvrozhodcovskomkonaní,pretoževšeobecnýsúdniejeoprávnenýskúmaťobsah

rozhodcovského rozsudku čo do zisteného skutkového stavu či jeho právneho posúdenia. Ak žalobca
nebol s rozsudkom rozhodcovského súdu po tejto stránke spokojný, mohol žiadať o jeho preskúmanie
iným rozhodcom, a to podaním podaným v lehote 15 dní odo dňa doručenie rozhodcovského rozsudku.
Žalobca však ani toto svoje právo na preskúmanie rozhodcovského rozsudku nevyužil.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný
mal v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie
žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v celom rozsahu, domáhajúc sa

jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie, prípadne rozsudok zruší a
vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalobcu mu súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podľa žalobcu ďalej nevykonal ani navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V neposlednom rade zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom odvolania
žalobca konštatoval, že nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 zo

strany súdu prvej inštancie považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Právny zástupca
žalobcu sa z konaného pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti pre akútne ochorenie
a žalobca sa naň nemohol dostaviť z dôvodu sprevádzania svojej 88-ročnej matky do kardiologickej
ambulancie. Žalobcovi nebolo možné v priebehu niekoľkých hodín nájsť vhodné substitučné zastúpenie,
keďže túto situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať. V odvolaní žalobca ďalej namietal,

že z podanej žaloby a jej príloh nevyplýva dostatočná špecifikácia vymáhanej pohľadávky čo do výšky
istiny, a výšky a dôvodnosti príslušenstva, a preto žalobcovi nie je zrejmé čo a z akého titulu má
žalovanému uhradiť. Žalobca v odvolaní aj naďalej zotrval na svojej argumentácii vo vzťahu k neplatnosti
a neexistencii rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nie je účastníkom úverového vzťahu so žalovaným,
nemohol ovplyvniť obsah listín dojednaných medzi žalovaným (Tatra banka, a.s.) a spoločnosťou ZEAL

s. r. o., nebol riadne poučený o uzavretí rozhodcovskej zmluvy a o voľbe takejto formy riešenia sporov,
pričom žalovaný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ukryl medzi iné zmluvné podmienky s
ktorými sa žalobca nemal priestor pred uzavretím zmluvy o použití zmenky oboznámiť. Namietal tiež
to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Okrem toho aj naďalej argumentoval, že v
zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Záverom odvolania žalobca tvrdil, že

nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav.

3. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
Nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 považoval žalovaný za

postupsúdusúladnýsustanovením§183ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku.Vpriebehujednéhoroka
(od 16.01.2024 do 21.01.2025) bol termín pojednávania vytýčený trikrát, avšak vždy deň pred termínom
pojednávania bola súdu doručená žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu zo
zdravotných dôvodov. Ak uvedené nepreukazuje zlý zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, na
ktorý mal v zmysle poučenia súdu spolu so žalobcom reagovať, tak potom išlo podľa žalovaného len

o odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa stotožnil aj s argumentáciou súdu vo vzťahu
k neprítomnosti žalobcu na predmetnom pojednávaní, keďže bol právne zastúpený a jeho prítomnosť
na pojednávaní nebola potrebná. Okrem toho žalovaný poukázal, že žalobca potrebu sprevádzania
rodinného príslušníka na ošetrenie v žiadosti len tvrdil, ale žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal.
Vostatnomžalovanývplnomrozsahuodkázalnasvojeskoršiepísomnépodaniezodňa15.12.2022ana

obsah ústnych prednesov prezentovaných na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025, keďže odvolanie
žalobcu je po obsahovej stránke totožným vyjadrením z písomnej časti prvoinštančného konania.

4. Ďalšie vyjadrenia stany sporu súdu nedoručili.5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím

súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

6.1. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

6.2. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka

alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

6.3. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať
všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane

sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

6.4.Podľa§3ods.1zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

6.5. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

6.6. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania sa môžu v
rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich
preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia
ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na
preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené,

ak tento zákon neustanovuje inak.

6.7. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že:

1) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2)
nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor,

pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej
doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej
doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému
konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4) rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské

konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto
dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v
rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej
alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského
rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

6.8. Podľa § 40 ods. 4 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a)
súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.6.9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 C.s.p. dáva odvolaciemu súdu možnosť,
v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. a rozhodnutie súdu
prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle §

220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil. Dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona o
rozhodcovskom konaní, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd
prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil prečo považoval nárok žalobkyne za
nedôvodný. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 a
3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie §

387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.

8. V kontexte odvolacej námietky žalobcom tvrdeným pochybením súdu prvej inštancie spočívajúcom
v nezohľadnení žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 o 9:30 hod.,
súčasťou ktorého bolo aj ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na tomto

pojednávaní, čím sa mal súd prvej inštancie dopustiť porušenia žalobcovho práva na spravodlivý proces
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie namietaným procesným postupom nezasiahol do
žalobcovho práva na spravodlivý proces. Postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku (§ 183 ods. 2 C.s.p.), ako aj v súlade s princípmi, na ktorých je tento procesný kódex
vybudovaný, konkrétne princípom hospodárnosti konania, resp. princípom procesnej ekonómie (čl.

17 C.s.p.). Imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totižto právo na rozhodnutie v tzv.
primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Na to, aby súd mohol objektívne dodržať
princíp procesnej ekonómie a konať v súlade s ním, stanovuje Civilný sporový poriadok množstvo
inštitútov, v rámci ktorých môže súd efektívne smerovať konanie k rýchlemu, a pritom spravodlivému
rozhodnutiu vo veci samej. Tieto sa týkajú aj samotného pojednávania, keďže v civilnom procese platí

zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie
je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. Týmito
dôležitými dôvodmi sú dozaista aj dôvody týkajúce sa zdravotného stavu strany konania (resp. jeho
zástupcu) tak, ako to bolo v prejednávanom prípade. Problematickým je však situácia, keď sa tieto
dôvody (neočakávané a akútne zdravotné komplikácie) začnú v konaní objavovať opakovane, bez

ohľadu na to, či sú dôvodné, alebo ide len o pokus o zjavné zneužívanie práva či spôsobovanie
nedôvodných prieťahov v konaní, v dôsledku čoho začnú narúšať jeden z kľúčových ústavnoprávnych
princípov riadneho fungovania justície (hospodárnosť konania). Zákonodarca za týmto účelom v
ustanovení § 183 Civilného sporového poriadku normoval, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu

jej nepriaznivého zdravotného stavu. V prípade zastúpenia advokátom je táto legislatívna konštrukcia
prísnejšia, nakoľko až na pár výnimiek je od neho vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Súd prvej inštancie postupujúc v zmysle predmetného ustanovenia, berúc na zreteľ
základné princípy Civilného sporového poriadku, spolu s predvolaním na pojednávanie konaného dňa
22.01.2025 poučil (prostredníctvom prípisu) žalobcu a jeho právneho zástupcu o možnosti dať sa

zastúpiť inou osobou, resp. právnym zástupcom v prípade pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného
stavu. Súd týmto postupom reflektoval na situáciu, kedy tri po sebe nadväzujúce pojednávania
(17.01.2024, 01.03.2024, 25.09.2024) boli odročené z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu
žalobcu. Inak tomu nebolo ani v prípade pojednávania konaného dňa 22.01.2025 z ktorého sa právny
zástupca žalobcu, a to aj napriek poučeniu súdu, opätovne pre zdravotné dôvody krátko pred konaním

pojednávania ospravedlnil bez toho, aby si za seba našiel náhradu. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď v poradí štvrtej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel a
konalvjehoneprítomnosti.Malobyťvzáujmežalobcu,ktorýcelékonaniepodanoužalobouinicioval,aby
o nej bolo rozhodnuté v čo najkratšom čase. Právo na spravodlivý proces prináleží nielen žalobcovi, aleaj žalovanému. Opakujúce sa odďaľovanie pojednávania zo strany žalobcu do tohto práva žalovaného
nepochybne (neprimerane a neudržateľne) zasahuje. Vo vzťahu k prítomnosti žalobcu na predmetnom
pojednávaní súd prvej inštancie správne uzavrel, že táto nebola potrebná, keďže bol v konaní právne

zastúpený, pričom žiadna zo strán sporu nenavrhla jeho výsluch. Okrem toho žalovaný v rámci
odvolacieho konania vhodne namietal, že žalobca dôvody svojej neprítomnosti (sprevádzanie rodinného
príslušníka na lekárske vyšetrenie) ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.

8.1. Žalobcom vytýkané dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v odvolacom konaní kopírujú tie,

ktoré tvrdil pred súdom prvej inštancie, pričom rovnako, ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa
s nimi nemohol stotožniť. V tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôsledné právne
posúdenie súdu prvej inštancie (odseky 29. až 34. napadnutého rozsudku) pričom závery ním vyslovené
sú nielen vecné, ale aj správne. Žalovaný (v postavení veriteľa) so spoločnosťou ZEAL s. r. o. (v
postavení dlžníka) dňa 11.12.2009 uzatvoril Zmluvu o kontokorentnom úvere č. S01415/2009 v znení jej
dodatkov (ďalej aj ako „Zmluva o kontokorentnom úvere“), v zmysle ktorej žalovaný poskytol spoločnosti

ZEAL s.r.o. úver vo výške 200.000,- €. Obsahom predmetnej zmluvy je aj rozhodcovská doložka (bod
9.4.2 zmluvy), v zmysle ktorej strany sporu založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie. Pre účely tohto konania je podstatným, že za spoločnosť ZEAL s.r.o. v čase
uzatvorenia zmluvy konal žalobca v postavení jej štatutárneho orgánu (konateľa). Žalobca bol súčasne
aj jej spoločníkom. V totožný deň uzatvoril žalovaný so spoločnosťou ZEAL s.r.o. a žalobcom Zmluvu

o použitý zmenky v znení jej dodatkov. Podstatou predmetnej zmluvy bolo prevzatie ručiteľského
záväzku žalobcom za spoločnosť ZEAL s.r.o. v prípade, ak táto nebude splácať poskytnutý úver zo
Zmluvy o kontokorentnom úvere riadne a včas. Realizácia ručiteľského záväzku bola dojednaná formou
zmenkového vyplňovacieho práva. Opätovne, aj v tomto prípade je súčasťou Zmluvy o použitý zmenky
rozhodcovská doložka (bod 5.8 zmluvy), ktorou zmluvné strany založili v prípade sporu právomoc

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Keďže sa spoločnosť ZEAL s.r.o. dostala
s plnením úveru do omeškania, a povinnosť úhrady dlhu z úverovej zmluvy nesplnil ani žalobca (v rámci
prevzatého ručiteľského záväzku), pristúpil žalovaný k podaniu žaloby na Stálom rozhodcovskom súde
Slovenskej bankovej asociácie, ktorý o podanej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. II/2014-7289 zo dňa
29.04.2015.

8.2. Pokiaľ ide o neplatnosť a neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie správne
konštatoval, že táto bola uzatvorená platne formou rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní), pričom spĺňala aj všetky ostatné na ňu kladené požiadavky, či už to boli
požiadavky formálne (písomná forma v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní), alebo

neformálne (slobodná, vážna a určitá vôľa zmluvných strán v zmysle bodu 5.10 Zmluvy o použití
zmenky v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neudržateľnou je aj argumentácia žalobcu,
že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne
poukázal na úzke väzby žalobcu k obchodnej spoločnosti ZEAL s.r.o. ako jej konateľa a spoločníka.
Hlavný záväzkový vzťah (úverová zmluva) je vzťahom obchodnoprávnym, pričom následne k nemu

zmluvné strany uzavreli sekundárny záväzkový vzťah (ručiteľský), v rámci ktorého na seba žalobca
prevzal ručenie za svoju spoločnosť ZEAL s.r.o. Za daných okolností žalobcovi v žiadnom prípade
nesvedčí postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne (podporne) poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššie súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndc/10/2016, či viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora (odsek 7. rozsudku). V tomto smere je neopodstatnená aj argumentácia žalobcu, že rozhodcovskú

zmluvu nemohol platne uzavrieť, pretože nebol so žalovaným v hlavnom úverovom vzťahu. V prípade
ručiteľských záväzkov dotyčná osoba nikdy nie je subjektom hlavného záväzkového vzťahu, pretože
podstatou ručenia je plniť záväzok za niekoho iného. Ak by žalobca vystupoval ako strana úverovej
zmluvy, pravdepodobne by bol v postavení spoludlžníka, a teda ručiteľská zmluva by stratila akúkoľvek
logiku či opodstatnenie. Rovnako neopodstatnené sú aj žalobcove tvrdenia o potrebe individuálneho

dojednania rozhodcovskej doložky. Takúto požiadavku zákon nevyžaduje, pričom ustanovenia o
individuálnom dojednaní z Občianskeho zákonníka [§ 53 ods. 1) ani požiadavky normované v § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka] či v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na predmetné konanie neaplikujú, keďže tak ako odvolací
súd uviedol vyššie, žalobca nebol spotrebiteľom, a preto nejde o spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

8.3. V neposlednom rade sa odvolací súd nestotožnil ani s dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku
pre absenciu riadneho upovedomenia o ustanovení rozhodcu (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona
o rozhodcovskom konaní), keďže žalovanú stranu môže rozhodcovský súd upovedomiť o tom, ktobude spor rozhodovať aj v rámci výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe. V takomto prípade sa
predmetné oznámenie zasiela spolu s podanou žalobou. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade,
keď upovedomenie o ustanovení rozhodcu je súčasťou výzvy na doručenie žalobnej odpovede zo

dňa 01.10.2014, ktorú si žalobca prevzal dňa 03.10.2014. Žalobca tak o ustanovení rozhodcu bol
riadne upovedomený a preto zo strany rozhodcovského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu žalobcových
procesných práv. Napokon súd prvej inštancie správne nezohľadnil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa
nedostatočnej špecifikácie žalovanej pohľadávky, zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov zo
strany rozhodcovského súdu. Odvolací súd upozorňuje na dôležitú skutočnosť, že súd v rámci konania

o zrušení rozhodcovského rozsudku nemôže skúmať hmotnoprávnu stránku či predložené dôkazy. Súd
v tomto type konaní je oprávnený preskúmavať len procesnú stránku rozhodcovského konania, t. j. či
rozhodcovské konanie prebehlo tak, ako v zmysle zákona malo (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2570/2007 zo dňa 28. mája 2009).

9. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezaoberal, keď v

odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.

ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnymi závermi súdu

prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými len preto, že
nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie
neodchýlil od príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, zákona č. 244/2002 Z. z. a ani
nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodov uvedených

vyššie.

10. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorom súd prvej inštancie
správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v súlade s ustanovením § 255 ods.

1 C.s.p. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žiadnej zo strán
konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).