Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21Csp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124391031
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6124391031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia, s. r. o, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava–mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831
154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-mestská časť Staré Mesto,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D.–A.,
právne zastúpený: WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO:
50 680 552, o zaplatenie sumy 1.872,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 917,70 eur, spolu s 5 %-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 917,70 eur od 21.11.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Procesným stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
02.10.2024, žiadal pôvodný žalobca (Ahoj, a. s.) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby súd
v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 1.872,44 eur, úrok vo výške 513,18 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.872,44
eur od 05.11.2021 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať trovy konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca, spoločnosť Ahoj, a. s., so sídlom: Dvořákovo námestie
12, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
pod číslom 1911011482 úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust.

§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru,
čo preukazuje predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne
a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na
možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek
písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so

zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie
okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené
dňa 28.10.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitejsplatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 05.11.2021 dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 11Up/1650/2024 zo dňa
14.10.2024, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V podanom
odpore uviedol, že žalobca v žalobe (návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) netvrdí
žiadne konkrétne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 3 ods. 5 písm. d)
zákona č. 307/2016 Z. z. (t.j. riadne doručil žalovanému predžalobnú výzvu), resp. sa vyjadruje neurčito,

preto má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a po zrušení platobného rozkazu je potrebné
konanie zastaviť. Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že
by splnil svoju povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, resp. ním prednesené tvrdenia sú neurčité a vágne
a súd nemá ako preveriť, či, kedy a akým úkonom žalobca upozornil žalovaného na možnosť zosplatniť
úver ani či tento úkon bol v súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou žalovanému riadne
doručený, rovnako tak, či boli zachované zákonné lehoty a či takáto výzva spĺňa zákonné obsahové

náležitosti. Žalobca v žalobe (návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) netvrdí žiadne
skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie, preto má žalovaný za to, že
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a teda po
zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. Má za to, že dojednaná dohoda o odplate je neplatná. V

zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 20,16 %. Priemerná úroková sadzba spotrebiteľských
úverov v mesiaci 11/2019 pre úvery so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov predstavovala 5,29 % p.a. V
zmluve uvedená ročná úroková sadzba tak 3,81 násobne, resp. o viac ako 14 percentuálnych bodov
prevyšuje priemer na trhu, dohoda o odplate je preto v zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatná. Ani z
návrhu na vydanie platobného rozkazu ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca svoju

povinnosť konať s odbornou starostlivosťou splnil riadne, a teda žalobca nepreukázal splnenie svojich
povinností podľa ust. paragrafu 7 a paragrafu 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného o neunesení dôkazného bremena
a bremena tvrdenia v celom rozsahu popiera. Predmetom žaloby je zaplatenie pohľadávky z titulu

nesplateného úveru. Popiera tvrdenia žalovaného o neplatnom zosplatnení úveru v celom rozsahu.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve číslo 1911011482 je preukázané, že žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním úverových splátok od počiatku vzniku zmluvného vzťahu. Z dôvodu
porušenia platobnej disciplíny právny predchodca poslednou výzvou pred zosplatnením s označením “3.
upomienka – výzva na zaplatenie” zo dňa 27.09.2021 upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním

úverových splátok. Výzva spolu s doručenkovou obálkou, ktorá preukazuje odoslanie dotknutej výzvy
žalovanému do jeho dispozičnej sféry, bola súdu predložená spolu so žalobou. Žalovaný si výzvu
neprevzal z dôvodov na jeho strane, nakoľko táto sa vrátila späť s označením “zásielka neprevzatá v
odbernej lehote”. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s
ust.§53ods.9OZlistomzodňa25.10.2021,žalobcaúverpredčasnezosplatnilprenezaplateniesplátky

splatnej dňa 20.7.2021. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému riadne doručené dňa
28.10.2021, čo preukazuje predložená doručenka. Argumentácia žalovaného o neplatnom predčasnom
zosplatnení úveru pre neidentifikovanie splátky, ktorá vyvolala predčasnú splatnosť úveru je bez opory
v práve. Zo žiadneho právneho predpisu takáto povinnosť nevyplýva. Týmto podporne odkázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024. Právny názor o neplatnosti

dohody o odplate pre rozpor so zákonom je nesprávny. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 20,16% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko
jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so
splatnosťou od 1 do 5 rokov vrátane, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v
súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2019 so stavom ku
dňu 30.06.2019 predstavovala 10,08%. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od
21.08.2019 do 20.11.2019 so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vrátane podľa zákona (§ 53 ods. 6
OZ v spojení s ust. §1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 20,16 %, t.j. 2x priemernej
RPMN 10,08 %. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 20,16 % nepresahuje 2x priemernej

výšky RPMN. Dojednaná odplata, ktorá nepresahuje maximálny strop zákonom regulovanej výšky
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je tak primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6
OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Žalobca popiera tvrdenie
žalovaného, že pred poskytnutím úveru nekonal s odbornou starostlivosťou. K vyvráteniu nedôvodnéhotvrdenia žalovaného a k preukázaniu splnenia povinnosti posúdenia schopnosti žalovaného splácať
úver pred jeho poskytnutím. Žalobca uvádza, že preverili bonitu žalovaného a to preverením príjmov
žalovaného v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky príjmu na úrovni minimálne

1080,00 eur mesačne. Zároveň preveril aj úverovú zaťaženosť žalovaného dopytom do Nebankového
registra klientskych informácií (NRKI), z ktorého výstup ako dôkaz bol predložený súdu spolu so žalobou
a z ktorého vyplýva, že žalovaný nemal žiadny aktívny úver v čase podania žiadosti o úver. Žalovaný
deklaroval mesačné výdavky na úrovni 300,- eur. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol rodinný stav:
slobodný a žiadne vyživované deti. Výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase

podania žiadosti o úver predstavovala sumu 210,20 eur. Disponibilné zdroje u žalovaného predstavovali
sumu893,33eurvypočítanúnasledovne:sumapríjmu1.080,-eur-sumamesačnýchvýdavkov300,-eur
- 210,20 eur (životné minimum). Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie
úveru vo výške 2.000,- eur na 5 rokov s mesačnou splátkou vo výške 51,07 eur.

5.Žalovanýkvyjadreniužalobcu,okremužuvedenéhovodporezodňa14.10.2024,uviedol,žeskutkové

tvrdenia ohľadom 3. upomienky – výzva na zaplatenie zo dňa 27.09.2021 a listom zo dňa 25.10.2021,
ako aj ohľadom doručovania predmetných listín, považuje za neprípustnú zmenu žaloby a má za to, že
súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia ako aj nové dôkazy nemôže prihliadať. Žalobcovi
nič nebránilo, aby už v žalobe uviedol, či a ako splnil zákonné podmienky stanovené podľa ust. § 53
ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ, ide pritom o podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy v

otázke, či uplatnený nárok je dôvodný a v akej výške. Z dôvodu právnej istoty však naďalej popiera
doručenie danej listiny - výzva pred zosplatnením zo dňa 27.09.2021. Dohoda o úrokovej sadzbe je
v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná. Je pritom zrejmé, že Nariadenie vlády 87/1995 Z. z.
stanovuje len administratívny strop (aj to pre celú hodnotu RPMN, kde úroky sú len jednou súčasťou
RPMN), a že žiadnym spôsobom nie je vylúčený súdny prieskum výšky úrokov z pohľadu dobrých

mravov, čo koniec koncov potvrdila aj súdna prax. Pri administratívnej výške odplaty spotrebiteľského
úveru ide len o číselné vyjadrenie toho, čo je v danom čase priemerom na trhu, pričom tento priemer
sa skladá jednak z výšky odplaty bánk a jednak z výšky odplaty nebankových spoločností, ktoré tento
priemer podstatne navyšujú. Tak ako každý právny úkon, aj spotrebiteľské zmluvy podliehajú súdnemu
prieskumu z hľadiska dobrých mravov. Pri teste súladu s dobrými mravmi súdy konštatovali, že ani

úverové zmluvy spĺňajúce hranicu najvyššej prípustnej administratívnej odplaty neobstáli v posúdení
súladnosti s dobrými mravmi. S uvedeným prístupom sa stotožňuje, keďže dôvod neplatnosti podľa
§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z., resp. podľa § 53 ods. 6 OZ (ktorý je aplikovateľný aj v
tomto prípade) nekonzumuje test neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, a teda aj
neplatnosť právneho úkonu z dôvodov podľa § 39 a § 39a OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Prešove z 23. februára 2017, sp. zn. 6 Co 37/2016; rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne z 25. júla 2017, sp. zn. 6 Co 39/2017; rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. januára 2017,
sp. zn. 5 Co 37/2016. Skutkové tvrdenia ohľadom skúmania bonity považuje za neprípustnú zmenu
žaloby a má za to, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia ako aj nové dôkazy nemôže
prihliadať. Žalobcovi nič nebránilo, aby už v žalobe uviedol, či a ako splnil zákonné podmienky stanovené

podľa ust. 7 a paragrafu 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ide pritom o podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a dôkazy v otázke, či uplatnený nárok je dôvodný a v akej výške. Z vyjadrenia ani
z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca povinnosť konať s odbornou starostlivosťou splnil
riadne, teda neuniesol bremeno tvrdenia a nepreukázal splnenie svojich povinností podľa ust. paragrafu
7 a paragrafu 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..

6. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu na spoločnosť Intrum Slovakia,
s. r. o., preto súd v zmysle návrhu žalobcu uznesením č. k. 21Csp/8/2025-90 zo dňa 03.06.2025
rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2025.

7. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, zistil skutkový stav nasledovne:

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1911011482 vyplýva, že spoločnosť Ahoj, a.s., ako pôvodný
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur, ktorý mal žalovaný splácať v 60-tich mesačných splátkach
v pravidelnej výške splátky 51,07 eur, ktorá bola splatná v 20. dni každého mesiaca s dátumom splatnosti
prvej pravidelnej splátky 20.12.2019. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol vypočítaný
na 20.11.2024. Celková čiastka na zaplatenie úveru a nákladov predstavovala sumu 3.064,20 eur.Zmluvné strany si dohodli úrokovú sadzbu úveru 20,16 % ročne pri vypočítanej ročnej percentuálnej
miere nákladov 20,16 %, s priemernou RPMN 11,92 %, s odplatou 20,16 % a s dobou trvania zmluvy
na dobu určitú do 20.11.2024. Úroková sadzba pre prípad omeškania bola dohodnutá na 5 % ročne.

V bode 3.2 písm. d) zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak dlžník
nespláca splátky úveru riadne a včas je veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade
omeškania žalovaného po dobu dlhšiu ako tri mesiace, za podmienok ustanovených v §53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzatvorená elektronicky prostriedkami
diaľkovej komunikácie je podpísaná autorizačným kódom, ktorý bol žalovanému na tento účel pridelený.

9. Z 3. upomienky – výzva na zaplatenie splátok zo dňa 27.09.2021 vyplýva, že žalovaný bol upozornený
na možnosť zosplatnenia úveru pokiaľ neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.07.2021 vo výške
52,70 eur, najneskôr v lehote do 25.10.2021. Dňa 12.10.2021 bola upomienka vrátená žalobcovi ako
nedoručená v odbernej lehote.

10. Listom zo dňa 25.10.2021 – vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru žalobca úver zosplatnil a vyzval
žalovaného na úhradu celého dlžného zostatku úveru v celkovej výške 1.988,14 eur, z toho istiny vo
výške 1.872,44 eur a úrokov vo výške 115,70 eur. Listinu žalovaný prevzal dňa 28.10.2021.

11. Z výpisu z úverového registra vyplýva, že žalovaný nemal v čase poskytnutia predmetného

spotrebiteľského úveru žiaden iný existujúci úver.

12. Podľa predloženého výsledku dopytu Sociálnej poisťovne zo dňa 18.11.2019 bol žalovaný v tom
čase zamestnaný u zamestnávateľa so špecifikovaným IČO. Podľa výsledku dopytu bol jeho priemerný
vymeriavací základ za posledné 3 mesiace aspoň 1.080,- eur.

13. Z údajov žiadosti/zmluvy č. 1911011482 vyplýva, že žalovaný ako rodinný stav uviedol slobodný,
ako typ bývania u rodičov/u detí. Uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa m:zone s. r. o. na dobu
neurčitú s mesačným príjmom 950,- eur, 950,- eur, 900,- eur. Mesačné finančné výdavky uviedol vo
výške 300,- eur, pričom iné mesačné výdavky neuviedol.

14. Z výpisu z bankového účtu žalovaného vyplýva, že výška výdavkov za mesiac október 2020
predstavovala sumu 4.995,52 eur.

15. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve číslo 191101148 vyplýva, že žalovaný realizoval do dňa

08.07.2021 viacero úhrad, z ktorých bolo prijaté plnenie započítané na istinu úveru vo výške 127,56 eur
a prijaté plnenie započítané na dlžný úrok z úveru vo výške 551,02 eur.

16. Na zistený skutkový stav aplikoval uvedenú právnu úpravu:

17. Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129 /2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom
období (ďalej ako „zákon č. 129 /2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.22. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do
ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými
sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,

zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

23. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

28.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.32. Podľa § 517 ods. 1 OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

33.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti
spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

38. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca ako
dodávateľ pri zatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -nepodnikateľom, a to aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 OZ.

39. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Uvedené
ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide
o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr

do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd zastáva názor, že výzva predpokladaná ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí
obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého: „V prípade, ak zo strany veriteľa

dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a §53 ods.
9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikovalkonkrétnusplátku,prektorújednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.“Bezuvedeniatejto
identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru.Uvedenie„iba“výškydlhuspôsobujeneurčitosťdanéhoúkonu,nakoľkobez
konkrétnej špecifikácie splátky nemožno posúdiť splnenie zákonom vyžadovaných podmienok podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje použiť právo na predčasné zosplatnenie úveru. V

spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane splatnou po uplynutí troch
mesiacov a ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Teda nie akejkoľvek splátky

ale veriteľom konkrétne určenej splátky, čo má význam v prípade dlhodobého neuhrádzania splátok
zo strany dlžníka ale aj na začiatok plynutia premlčacej doby. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
na uplatnenie práva spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu (bližšie rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 7CoCsp/14/2021 zo dňa 29.11.2021).

40. Súd už vyššie konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi stranami je nepochybne spotrebiteľskou

zmluvou, pričom plnenie mal žalovaný splácať v 60-tich mesačných splátkach v pravidelnej výške
splátky 51,07 eur, splatných v 20. dni každého mesiaca s dátumom splatnosti prvej pravidelnej splátky
20.12.2019. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.07.2021, a to po dobu viac ako tri mesiace. Žalobca
vo výzve zo dňa 27.09.2021 „Vec: 3. upomienka – výzva na zaplatenie“ vyzval žalovaného na úhradu

splátok, s ktorými bol v omeškaní a zároveň ho upozornil, že v prípade ak neuhradí ani splátku úveru
splatnú dňa 20.07.2021 vo výške 52,70 eur najneskôr v lehote 25.10.2021 (t. j. 3 mesiace od splatnosti)
bude žalobca oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval,
žalobca v liste zo dňa 25.10.2021 - vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, oznámil žalovanému, že dlh
zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.07.2021 (t.j. omeškaním so zaplatením splátky

zo dňa 20.07.2021). Žalovaný bol na možnosť zosplatnenia úveru kvalifikovane písomne upovedomený,
a to aj s uvedením konkrétnej splátky, pre ktorú môže k uplatneniu práva dôjsť, pokiaľ bude žalovaný
v omeškaní s jej úhradou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Oprávnenie veriteľa na predčasné zosplatnenie
úveru v zmysle § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ bolo riadne dohodnuté v bode 3.2 písm. d) zmluvy.

41. V súvislosti s platným vyhlásením predčasnej splatnosti úveru súd poukazuje aj rozhodovaciu prax,
ktorá vyžaduje preukázanie riadneho doručenia oboch listín (upozornenie na uplatnenie práva a žiadosť
o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky), pod sankciou neplatnosti právneho
úkonu. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 10CoCsp/12/2022 zo dňa 28.02.2022,
vyplýva, že: „..žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania, že došlo k platnému zosplatneniu

celého dlhu. Krajský súd poukázal, že doručenie, či už výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. alebo
samotného zosplatnenia nie je prípustné preukazovať len predložením podacích hárkov, prípadne iných
dokladov potvrdzujúcich iba odoslanie písomností. Relevantným je totiž (až) preukázanie, že dotknutá
písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry adresáta; bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 Cdo 36/2020 z 15.12.2020“. Súd tak preskúmal, akým spôsobom žalobca preukázal doručenie

zásielok obsahujúcich výzvy v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko
nie je dostačujúce iba podanie zásielky na pošte, ale aj to, že pošta zabezpečila dôjdenie zásielky
do dispozičnej sféry žalovaného, čím mu bola vytvorená objektívna možnosť oboznámiť sa s ňou a s
jej obsahom, a to buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v
odbernej lehote. Doručenie 3. upomienky – výzva na zaplatenie splátok zo dňa 27.09.2021, ma súd

za preukázané z kópie vrátenej zásielky dňa 12.10.2021, nakoľko nebola prevzatá spotrebiteľom v
odbernej lehote. Doručenie listu zo dňa 25.10.2021 – vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ma súd za
preukázané z doručenky, ktorá tvorila prílohu žaloby, a z ktorej vyplýva, že si žalovaný prevzal list dňa
28.10.2021.

42. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1911011482 vyplýva, že bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver s ročným úrokom vo výške 20,16 %. Súd preto prostredníctvom internetovej stránky
Národnej banky Slovenska https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-
urokove-miery-z-uverov-bank/ zisťoval výšku úrokovej miery pri poskytovaní spotrebiteľských úverov
bankami v mesiaci november 2019 so splatnosťou od 1 do 5 rokov, pričom zistil, že bola vo výške 5,29

% p. a. Ročná sadzba úroku dohodnutého v zmluve prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytnutú
bankami o viac ako 100 %, čo je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, preto je zmluva v tejto
časti neplatným právnym úkonom. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty zaužívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa

priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy.“

43. Pokiaľ ide o povinnosť žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
žalovaného splácať spotrebiteľský úver, súdne rozhodnutia prezentujú zhodné tvrdenie, že pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoCsp/17/2023 zo dňa
27.08.2024, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/35/2024 zo dňa 15.04.2025) Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na

posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorejbudeschopnýúversplácať.Zadostatočnésapovažujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch
spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na
posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, na strane druhej, veriteľ je oprávnený vyžiadať si

potrebné informácie na posúdenie úverovej schopnosti klienta a zároveň si sám aktívne zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie z iných dostupných zdrojov. Veriteľ tak musí získať
a následne vyhodnotiť ako aj overiť informácie (najmä tie poskytnuté dlžníkom) o bonite klienta, zistiť
objektívny obraz o jeho finančnej situácii, v opačnom prípade sa jeho postup javí ako formalistický
a nezodpovedá požiadavkám konania s odbornou starostlivosťou.

44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie dodržania postupu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca nepredložil dôkazy,
ktorými by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1. ZoSÚ., teda že pred uzatvorením zmluvy
konal s vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

Žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku či už príjmov alebo výdavkov
žalovaného. Žalobca uviedol, že príjmy žalovaného boli preverené prostredníctvom dopytu v Sociálnej
poisťovni, výsledkom čoho bolo zistenie výšky príjmu na úrovni minimálne 1.080,- eur mesačne. S týmto
tvrdenímsanemožnostotožniť,nakoľkopredloženýprehľadodpovedísociálnejpoisťovnenaverifikačné
otázky ako externý zdroj potvrdzuje iba výšku tzv. vymeriavacích základov u žalovaného, čo nemožno

stotožňovať so skutočnou výškou jeho mesačných príjmov zo závislej činnosti. Za danej dôkaznej
situácie súd preto zastáva názor, že žalobca nepreukázal hodnoverne, že by pre účely skúmania bonity
žalovaného, mal k dispozícii od žalovaného údaje o jeho čistom mesačnom príjme alebo že by mal čistý
mesačný príjem žalovaného riadne zistený a overený niektorým z interných alebo externých zdrojov.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil (napr. potvrdením zamestnávateľa o výške príjmov), čo platí aj vo vzťahu k výške mesačných
výdavkov. Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti
o poskytnutie úveru nepovažuje súd za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko nie je daný
predpoklad, že by veriteľ poznal celkový objem výdavkov klienta a vedel si vytvoriť objektívny obraz
o jeho finančnej situácii. V údajoch žiadosti/zmluvy č. 1911011482 uviedol žalovaný výšku mesačných

výdavkov v súhrnne 300,- eur mesačne, bližšie nešpecifikované bez uvedenia iných mesačných
výdavkov. Súd nemá za preukázané, že žalobca riadne preveril údaje uvedené v žiadosti a náležite
vyhodnotil celkovú majetkovú situáciu žalovaného, nakoľko poskytol žalovanému úver aj napriek tomu,
žezvýpisuzbankovéhoúčtužalovanéhok31.10.2019,ktorýbolpredloženýspolusožalobou,jezrejmé,
že výška mesačných výdavkov prevyšuje sumu 300,- eur. V mesiaci október 2019 výdavky žalovaného

v súčte predstavovali sumu 4.995,52 eur. V tomto smere tak nebola zodpovedaná ani otázka či
žalovanému zostáva po odpočítaní mesačných výdavkov dostatok peňažných prostriedkov na splácanie
úveru. V dôsledku takéhoto formálneho a odbornej starostlivosti nezodpovedajúceho postupu právneho
predchodcu žalobcu nedošlo k dostatočnému overeniu bonity žalovaného. Na dôvažok súd dodáva, že
pokiaľ by chcel žalobca preveriť majetkovú situáciu žalovaného aj prostredníctvom výpisov z bankového

účtu,niejepostačujúcijedenmesiac,nakoľkopríjmyahlavnevýdavkysamôžuvjednotlivýchmesiacoch
líšiť v závislosti od rôznych faktorov.45. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa sa javí iba ako formálny a požiadavke vynaloženia
odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Len samotné
zhromaždenie informácií o klientovi a navyše neúplné a neoverené, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Porovnávanie príjmov a výdavkov nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov. Za danej situácie,
si žalobca náležite nesplnil povinnosti preňho plynúce z citovaného ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a v tejto súvislosti hrubo zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti,
čo má za následok konštatovanie, že poskytnutý úver je potrebné v zmysle ustanovenia § 11 odsek 2

Zákona o spotrebiteľských úveroch hodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca zároveň
nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca má
tak právo len na vrátenie istiny úveru zodpovedajúcej nepremlčaným splátkam úveru splatným ku dňu
vyhlásenia rozsudku.

46.Zpredloženéhoprehľadusplátokaúhradkzmluvečíslo1911011482vyplýva,žesaprvásplátkastala

splatnou dňa 20.12.2019 a posledná splátka bola splatná dňa 20.11.2024. Ku dňu rozhodnutia súdu boli
všetky splátky splatné. Súd vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru posudzoval splatnosť každej
splátky samostatne vrátane premlčania splátok. Žalobca má nárok len na splatné a nepremlčané splátky
splatné do rozhodnutia súdu. Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.10.2024.
Splátky splatné pred 20.10.2021 sú premlčané.

47. Posledná splátka bola splatná dňa 20.11.2024, teda ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky, t.j. ku dňu 26.11.2024 boli všetky splátky splatné, preto je postúpenie pohľadávky platné.

48. Žalobca má nárok na splátky splatné od 20.10.2021 do 20.11.2024, a to na istinu z nich. Ide o 38

splátok, ktoré neboli uhradené. Žalobca má nárok iba na istinu pripadajúcu na tieto splátky, pričom
vzhľadom na to, že súd považoval úver za bezúročný, odpočítal od celkovej poskytnutej istiny prijaté
plnenie započítané veriteľom na dlžný úrok (2.000 eur – 551,02 eur = 1.448,98 eur). Istina pripadajúca
na jednu splátku tak predstavuje 24,15 eur. Dlh na istine je vo výške 917,70 eur.

49. V časti istiny vo výške 917,70 eur považoval súd žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Vo zvyšnej časti,
čo do istiny a úveru žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Nakoľko sú zákonné úroky nesporné a uplatnené v súlade so zákonom, súd
tieto priznal.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

54.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP.Procesnýúspechžalobcupredstavoval

sumu 917,70 eur (49 % z uplatneného nároku) a procesný úspech žalovaného predstavoval sumu
954,74 eur (51 % z uplatneného nároku). Po prepočte bol úspech strán približne rovnaký, a preto súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.