Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203704
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4119203704.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
C. XX, XXX XX D., a 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D., zastúpených spoločnosťou:
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765,
proti žalovaným: 1/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D., a 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. C. XX, XXX XX D., zastúpených spoločnosťou: Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 52, 949 01 Nitra, IČO: 53 503 007, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09.01.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal štátu voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s odkazom na ustanovenie § 225 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1
CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru Stavebníctvo, odvetvia Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, A. G. H.. Žalobcovia
a žalovaní boli uznesením č. k. 19C/25/2019-213 zo dňa 06.10.2020 zaviazaní na úhradu preddavkov
na vypracovanie znaleckého posudku každý vo výške 350 eur. Žalobcovia uhradili preddavok dňa

09.10.2020 a žalovaní ho uhradili dňa 29.10.2020. Uznesením č. k. 19C/25/2019-292 zo dňa 07.07.2021
bolo znalcovi priznané znalečné vo výške 664 eur, ktoré bolo v časti 350 eur čerpané z preddavku
zloženého žalobcami a zvyšok v sume 314 eur bol uhradený z rozpočtových prostriedkov súdu. Z
uvedeného vyplýva, že súd opomenul použiť na trovy znaleckého dokazovania preddavok zložený
žalovanými vo výške 350 eur, čím vznikli štátu trovy konania vo výške 314 eur, o ktorých je potrebné
rozhodnúť.

2. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) a na ich náhradu zaviazal procesne neúspešných
žalovaných. Žalobcovia boli v konaní úspešní, zatiaľ čo žalovaní žiadny materiálne merateľný úspech
nedosiahli, preto súd priznal štátu voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %) s tým,
že trovy štátu budú po právoplatnosti tohto uznesenia uhradené z preddavku zloženého žalovanými vo

výške 350 eur, ktorý sa nachádza na účte súdu pod položkou D14 1627/2020.

3.Protitomutouzneseniupodalivzákonnejlehoteodvolaniežalovaní,ktorínavrhlinapadnutéuznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili s odkazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP. Namietali, že súd nesprávne skutkovo a právne
vyhodnotil vzniknutú situáciu, a preto nesprávnym procesným postupom rozhodol o doplnení pôvodného

rozsudku vo veci samej o priznanom nároku na zaplatenie trov proti žalovaným. Súd uviedol, že trovy
štátu budú po právoplatnosti uznesenia uhradené z preddavku žalovaných, ale toto uznesenie nemôženadobudnúť právoplatnosť skôr ako rozsudok, ktorý je predmetom odvolacieho konania. Teda súd podľa
ich názoru nemôže svoj nárok, ktorý nie je judikovaný rozsudkom vo veci samej (t. j. bez právneho titulu),
predčasneuplatniť.Súdjepovinnýrozhodnúťovrátenízaplatenéhopreddavkuanáslednevyzvaťstranu

konania na (opakované) zaplatenie preddavku v určenej výške.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po prejednaní veci dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP.

5. V predmetnom spore sa žalobcovia podanou žalobou domáhali odstránenia stavby - prístavby s
terasou, ktorú žalovaní bez stavebného povolenia zriadili na spoločných pozemkoch: parc. č. XXX/X
F. XXX/X zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV číslo XXXX, pre katastrálne

územie D.. Po vykonaní dokazovania vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k.
19C/25/2019-385 zo dňa 19.10.2022 tak, že žalobe vyhovel a nárok na náhradu trov konania priznal
žalobcom voči žalovaným v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie,
o ktorom zatiaľ odvolací súd nerozhodol. Po vydaní napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zistil, že
v rozsudku nerozhodol o časti predmetu konania, a to o trovách štátu, preto osobitným uznesením č.

k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09.01.2023, ktoré je predmetom odvolacieho konania na základe odvolania
žalovaných,následnerozhodoltak,žepriznalštátuvočižalovaným1/a2/nároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní mal na zreteli najmä nižšie citované zákonné
ustanovenia:

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 225 ods. 1, 2, 3 CSP: (1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania
alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho
doplnenie.Súdmôžerozsudok,ktorýnenadobudolprávoplatnosť,doplniťajbeznávrhu.Doplnenieurobí
súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie

návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani
vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

10. Úlohou súdu v sporovom konaní je rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, vrátane výrokov
o trovách konania, prípadne o ďalších trovách v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. V sporovom

konaní sa v zmysle § 212 ods. 1 CSP rozhoduje vo veci samej vždy rozsudkom. Môže pritom nastať
situácia, že súd opomenie rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania. Otázka, či v konečnom
rozsudku bol vyčerpaný celý predmet konania, súvisí aj s viazanosťou súdu žalobným návrhom (§ 216
CSP). Rovnako sa môže stať, že súd opomenie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, o ktorom
sa rozhoduje z úradnej povinnosti (§ 262 ods. 1 CSP), príp. o návrhu strany sporu na rozhodnutie

o predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Všetky spomenuté nedostatky je možné napraviť dopĺňacím
rozsudkomvydanýmbuďnanávrhstranysporu,alebozapodmienokuvedenýchvzákoneajbeznávrhu.
Na rozhodnutie o doplnení rozsudku je v zásade potrebné nariadiť pojednávanie, okrem prípadov, ak
prichádza do úvahy rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2 CSP). Ak sa rozhoduje beznariadenia pojednávania, je povinnosťou súdu dopĺňací rozsudok verejne vyhlásiť spôsobom uvedeným
v § 219 ods. 3 CSP. Dopĺňací rozsudok sa vyhotovuje písomne a jeho písomné vyhotovenie musí
obsahovať všetky obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre rozsudok (§ 220 CSP).

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaných proti uvedenému uzneseniu urobil záver o
procesnompochybenísúduprvejinštancietýkajúcomsaformyaspôsobuvydaniasúdnehorozhodnutia,
ktorým rozhodoval o trovách štátu. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením tak, že štát má voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd takúto formu

rozhodnutia považuje za rozpornú so zákonom z toho dôvodu, že súčasťou rozhodnutia vo veci samej
musí byť aj výrok o trovách konania, vrátane trov štátu, ak v konaní takéto trovy vznikli. Rozhodnutie
o trovách má síce povahu uznesenia, no ak sa o nich rozhoduje v nadväznosti na vydaný rozsudok, súd
môže nápravu realizovať dopĺňacím rozsudkom, nie uznesením. Ustanovenie § 225 ods. 2 CSP presne
definuje, že ak súd dopĺňa rozsudok z dôvodu, že v ňom nerozhodol o celom predmete konania, toto
doplnenie vykoná dopĺňacím rozsudkom. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, že ide o nárok

na náhradu trov štátu, ktorý je potrebné doplniť, súd tak musí urobiť výlučne dopĺňacím rozsudkom;
z procesného hľadiska totiž nie je možné doplniť rozsudok súdu kvalitatívne nižšou formou rozhodnutia
- uznesením. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ním zvolenú formu uznesenia bližšie nezdôvodnil,
ani nepoukázal na zákonné ustanovenie, z ktorého pri výbere formy rozhodnutia vychádzal. Zvolená
forma rozhodnutia nemá oporu v zákone predovšetkým s prihliadnutím na vyššie citované znenie § 225

CSP. Postup v civilnom spore je upravený v procesnom predpise, Civilnom sporovom poriadku, pričom
ide o normu verejného práva a normu kogentnú; cieľom takýchto noriem vo všeobecnosti je vytvoriť
jasné a presné pravidlá, ako má súd vec vybaviť a vydať konečné rozhodnutie, pričom sa vyžaduje ich
náležité dodržiavanie.

12. Okrem vyššie uvedeného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý viedol
k vydaniu rozhodnutia s nesprávnou formou, odvolací súd poukazuje tiež na vadu zmätočnosti
napadnutého uznesenia a jeho výrokovej časti. Súd je povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom
zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielenformálnoupožiadavkou,ktorousamázamedziť
vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí,
ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci
a aj jeho právneho posúdenia.

13. Súd prvej inštancie výrokovú časť rozhodnutia formuloval tak, že štát má voči žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil, že v priebehu
konania nariadil znalecké dokazovanie, pričom obe strany sporu uhradili preddavok na vypracovanie
znaleckého posudku v sume 350 eur. Znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 664 eur, pričom suma

350 eur bola uhradená z preddavku žalobcov a suma 314 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Nie
je zrejmé, prečo nebol využitý aj preddavok zložený žalovanými. Súd pravdepodobne opomenul, že na
trovy znalečného má na svojom účte aj ďalší preddavok, ktorý zložili žalovaní. Z dôvodu neúspechu
v spore zo strany žalovaných súd po uvedenom opomenutí rozhodol o náhrade trov štátu uvedeným
samostatným uznesením voči žalovaným v celom rozsahu s tým, že po právoplatnosti uznesenia budú

uhradené z preddavku žalovaných. Odvolací súd nepovažoval uvedený postup za správny a na základe
toho považoval odvolanie žalovaných za opodstatnené.

14. Odvolací súd konštatoval, že aktuálny procesný predpis náhradu trov štátu neupravuje, preto pri
posudzovaní trov konania vynaložených štátom bolo potrebné postupovať v zmysle článku 4 ods. 1,

2 Základných princípov CSP, podľa ktorého: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na
to, že Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov,
ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z rozpočtovýchprostriedkov súdu, odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením čl. 4 ods. 1, 2 CSP a s prihliadnutím
na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu, že od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby
znášal náklady, ktoré v sporových konaniach platil. Preto vo vzťahu k trovám štátu sa analogicky aplikuje

ustanovenie § 259 CSP a aj ustanovenie § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj
iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Dôvodová správa
zákonodarcu k ustanoveniu § 259 CSP totiž uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky
štátu. Z uvedeného aspektu treba štát považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti
s nariadeným dokazovaním, a z toho potom vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných

podmienok.

15.Vdanejvecištátuvzniklitrovyvdôsledkuznaleckéhodokazovania,ktorévynaložilsúdprvejinštancie
sčasti z vlastných rozpočtových prostriedkov, t. j. z rozpočtových prostriedkov štátu. S ohľadom na to,
že vo veci samej boli žalovaní neúspešní, bol daný dôvod na to, aby v súvislosti s rozhodnutím vo veci
samejbolizaviazaníajnanáhradutrovvyplatenýchsúdomzprostriedkovštátu.Majúcnazretelinápravu

chybného predchádzajúceho postupu pri rozhodovaní o znalečnom súd prvej inštancie mal o trovách
štáturozhodnúťvsúladesozákonomdopĺňacímrozsudkom,najvhodnejšiesohľadomnaokolnostitohto
prípadu aj s uvedením konkrétnej výšky náhrady trov štátu bez nutnosti vydávania rozhodnutia v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP a na podklade čl. 4 ods. 2 CSP. Rovnako v napadnutom uznesení absentuje uvedenie,
či by zvyšok zo sumy 350 eur po odrátaní (započítaní) trov štátu v sume 314 eur súd žalovaným vrátil,

resp. ako by s ním naložil.

16. Žalovaní v podanom odvolaní namietali procesný postup súdu prvej inštancie, keď mali za to, že súd
je povinný rozhodnúť o vrátení zaplateného preddavku a následne vyzvať stranu konania na opätovné
zaplatenie trov štátu v určenej výške. Odvolací súd zastáva názor, že potreba ponechania preddavku

na znalečné na účte súdu netrvá, ak znalečné už bolo vyplatené. Uvedenú vzniknutú situáciu, keď
preddavok žalovaných vo výške 350 eur nebol použitý na uhradenie znalečného a stále sa nachádza
na účte súdu prvej inštancie; úhradu danej sumy náhrady trov štátu by v prípade konečného úspechu
žalobcov bolo možné riešiť kompenzačným úkonom, ktorým by došlo k započítaniu sumy 314 eur
z preddavku žalovaných, pričom zvyšok prevyšujúci túto sumu by mal byť vrátený, za predpokladu, že

súd prvej inštancie takýto postup odôvodní aj s odkazom na príslušnú právnu úpravu. Vyššie uvedený
postup platí s ohľadom na to, že rozsudkom súd žalobe vyhovel, a to aj za terajšej situácie, že žalovaní
podali proti rozsudku odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodne až po rozhodnutí o náhrade trov štátu
dopĺňacím rozsudkom. Výrok o trovách štátu je nadväzujúcim výrokom na výrok vo veci samej a nemôže
nadobudnúť právoplatnosť skôr ako výrok vo veci samej.

17. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom a nesprávnou
formou rozhodnutia znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnuté uznesenie podľa § 389

ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP) dopĺňacím rozsudkom nanovo rozhodne o trovách štátu a svoje nové rozhodnutie odôvodní v

súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V súvislosti s rozhodovaním o trovách štátu súd v odôvodnení
rozhodnutiamôžeuviesť,čibudútrovyštátuuhradenékompenzačnýmúkonomzozloženéhopreddavku
a podľa ktorého ustanovenia, resp. či tento preddavok žalovaným vráti a následne bude od nich trovy
štátu v sume 314 eur vymáhať.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).