Uznesenie Judgement was issued on Friday, February 7, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211541
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424211541.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: W.. V. L., narodený XX. marca XXXX, trvalým pobytom v
M., K. XXX/X, proti žalovanému: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, so sídlom v Bratislave,
Štúrova 14/8, IČO: 00 177 431, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava
IV 30. novembra 2024, opraveným a doplneným podaniami z 15. decembra 2024, 18. decembra 2024
a 8. januára 2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému (ďalej aj
„SZPB“) povinnosť

(a) zdržať sa šírenia tvrdení o žalobcovi, že je „zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou
konšpirácie proti vedeniu SZPB, súčasťou destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom,
zasranom, chorým chlapcom, že pácha svinstvá“;
(b) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti
Facebook
- celý článok „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra

2024,
- celý článok „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024,
- celý článok „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024,
- celý článok „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024,
pretože obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;
(c) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej

sieti Facebook časť článku „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11.
novembra 2024, konkrétne priezvisko žalobcu, pretože jeho zaradenie do textu je neopodstatnené a
narúša jeho osobnostné práva;
(d) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti
Facebook celý článok „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej
konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024, pretože obsahuje vo väčšine svojho

obsahu nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;
(e) vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook celý článok „Vážení členovia
SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, pretože obsahuje nepravdivé, skresľujúce a hanlivé
vyjadrenia na adresu žalobcu;
(f) vymazaťzosvojejoficiálnejstránkynasociálnejsietiFacebookobačlánkysidentickýmnázvom„Vec:
Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024, pretože vo väčšine

svojho obsahu obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa.1.1. Žalobca, ktorý je členom SZPB (žalovaného) viac než 10 rokov a dnes je aj asistentom poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky, v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že pôsobil do roku 2023 ako
redaktormesačníka„Bojovník-novinyantifašistov“,ktorýjevydávanýžalovaným,azároveňakosprávca

webu žalovaného. V rámci svojej novinárskej činnosti poukázal na problémy s riadením a financovaním
SZPB, čo v reakcii žalovaného vyústilo do jeho verejnej diskreditácie prostredníctvom mediálnych
kanálov žalovaného. Žalovaný na nich zverejňuje účelovo a výlučne len články, ktoré podporujú jeho
naratív, pričom iní členovia SZPB nemajú právo uverejniť článok. Keď sa žalobca pokúsil vyvrátiť
argumentáciu žalovaného, bol mu zablokovaný prístup na profil žalovaného na sociálnej sieti Facebook.

1.2. Žalovaný vo zverejňovaných článkoch na svojich oficiálnych mediálnych platformách (webovej
stránke www.szpb.sk, profile na sociálnej sieti Facebook, oficiálnej e-mailovej komunikácie adresovanej
členom a funkcionárom SZPB) počnúc októbrom 2024 opakovane šíri o žalobcovi nepravdivé,
skresľujúce, osočujúce a hanlivé vyjadrenia, ktorými znižuje jeho dôstojnosť, dobré meno a profesijnú
povesť, a tým neoprávnene zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti. Tieto články obsahujú
obvinenia žalobcu z korupcie, krádeže, porušovania zákona a iných neprávd a označujú ho za „zlodeja“,

„renegáta“, „záškodníka“ či „poškodzovateľa“, pričom nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a majú
výhradne difamačný charakter. Žalobca tvrdí, že dopad týchto výrokov na jeho reputáciu je obrovský a
keďže boli publikované širokej verejnosti, uchováva sa ich história pre verejnosť a žalovaný v ich šírení
naďalej pokračuje, čím sa zvyšuje riziko nenapraviteľných škôd na osobnom a profesionálnom živote
žalobcu, žalobca má za to, že je naplnená potreba okamžitého zásahu súdu.

1.3. Konkrétne žalobca považuje za nepravdivé a neoprávnene zasahujúce do jeho práva na ochranu
osobnosti tieto výroky žalovaného:
1.3.1. V článku „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024 v časti: «My budeme
vždy nahlas hovoriť historickú pravdu a nenecháme sa kúpiť za judášske groše (koľko ste to sľubovali
pán L. tým, čo nás zradia? 300 000 navyše pre zväz? Priznáte to, alebo to budete zapierať? Kto vám to

poradil? Kto to vie vybaviť? Kto je za týmto celým? Ukradli ste nám facebook-ovú skupinu, bez dovolenia
používate naše logo (na ktoré máme mimochodom od tohto roka ochrannú známku, o čo sa pričinilo
súčasné vedenie), robíte zlé veci a ste na veľmi zlej strane).»
1.3.2. V článku „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej
konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024 v časti: «Mladí vpred alebo ako je to s

JánomL.?Zaraďujemsemtútotému,pretožeionejsahovorilovoZvolene,ivzťahkmladýmredaktorom
bol vyčítaný súčasnému vedeniu. Keď som prijal funkciu vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia
SZPB po 18. zjazde, zistil som, že nový predseda SZPB s novým tajomníkom Ústrednej rady SZPB
majú výhrady voči mladým redaktorom mesačníka Bojovník V. L. a Z. Z.. Napriek tomu, že mi vysvetlili
dôvody, prečo s nimi nechcú spolupracovať a ja som sa s ich výhradami stotožnil, uprosil som ich, aby mi

aspoň jedného ponechali. Súhlasili! Rozhodlo sa, aby v redakcii zostal Ján L., ktorý mal okrem článkov
do printového Bojovníka na starosti aj webovú stránku a zväzový facebook. Branislava Z. som chcel
postupne opätovne zapájať do spolupráce s tým, aby sme spoločne vybudovali jeho dôveryhodnosť
v očiach vedenia. Najskôr sme si len vo štvorici (predseda, tajomník, ja a J. L.) dohodli, že to bude
za podstatne nižšie peniaze, pretože on dovtedy z fakturovanej sumy vraj odovzdával časť zástupcovi

šéfredaktora W. N. a druhú časť Z. Z.. Výsledkom rokovania bolo, že dve zmluvy mu síce ostanú, no
tá o práci pre Bojovník bude znížená o sumy, ktoré dovtedy odvádzal iným. Zmluva na správu webovej
stránky a facebooku ostala bez zmeny. Čo sa však stalo? V. L., napriek tomu, že zostal vo funkcii len
na moje vyžiadanie, odmietol ma akceptovať ako vedúceho mediálnokomunikačného oddelenia a na
webovú stránku bez môjho schválenia umiestnil materiál od B. T., ktorý bol jednoznačne ohováračský

voči predsedovi SZPB O. Y., navyše bol neférový a fakticky nepresný. (Všimnime si, že už vtedy sa
pracovalo na špinení a odstránení V. Y. z funkcie predsedu a tiež to, kto na tom pracoval! Podotýkam, že
to bol júl 2023!) Spočiatku som k tomu napísal svoje „vysvetlenie“ a nariadil som J. L., aby ho „zavesil“
k tomu T. článku ako stanovisko hovorcu SZPB. Neurobil to a keď som to od neho opakovane žiadal,
tak sa vyjadril, že on tam bude dávať iba to, s čím on súhlasí. Čiže autorita a mediálna zodpovednosť

vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB mu nehovorila nič. Preto som mu nariadil, aby
klamný článok B. T. o V. Y. úplne stiahol. Veď sa tam objavil bez môjho vedomia. Aj to odmietol! Na
základe toho som mu dal okamžitú výpoveď zo spolupráce (podotýkam, že V. L. nebol zamestnancom,
ale zmluvným partnerom), čo mi na druhý deň schválil predseda SZPB O. Y.. Výsledkom tohto prípadu
pre všetkých nás je teda zistenie, že V. L. je nielen mladý, ale že on je aj pracovne nepodriaditeľný! To

však nie je všetko. Postupne som zistil, že z hľadiska mediálneho majetku nepatrí Zväzu takmer nič. A
že každý si v SZPB bačoval ako sa mu chcelo. Dodnes mi nikto neodovzdal žiadny mediálny majetok,
dodnes sa nezistilo kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý Zväzu daroval počas návštevy veľvyslanec
ČĽR. Isté je, že je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli redakčné počítače atď.? Najhoršie jeto, že som zistil, že ani webová stránka bojovnik.info, szpb.info nám nepatrí, lebo je zaregistrovaná na
úplne inú osobu mimo SZPB a z prostredia blízkeho B. T., M. N. a keďže kedysi sme s daným majiteľom
boli v jednom vydavateľstve, tak aj mne. Najväčšou drzosťou V. L. bolo, že na tieto stránky prenášal aj

výsostný majetok SZPB - archív Bojovníkov a iné články, ktoré mu vyplývali zo zmluvnej spolupráce so
SZPB a ktoré mu SZPB aj platil. Podotýkam, že sa to muselo diať s vedomým zástupcu šéfredaktora
M. N., vedúceho mediálneho oddelenia B. T. a aj jeho nástupkyne L. N.. Povedané inak, ak by sme ako
nové vedenie neuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol vďaka týmto „mladým“ prišiel o mediálny
majetok. Možno aj to mala prekryť zvolenská konferencia!»

1.3.3. Článok „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11. novembra 2024
obsahujemenožalobcuvsúvislostisúdajným„tureckýmšafárenímsprostriedkamiústrediazabývalého
predsedu B. M. a jeho ďalších spolupracovníkov“.
1.3.4. V článku „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024 v časti: «Potvrdili to
aj 5. novembra 2024, keď dvaja členovia tejto skupiny bývalý redaktor Bojovníka V. L. a europoslanec
za Hlas SD Z. T. bez ohlásenia vtrhli na zasadanie Ústrednej rady SZPB a trvali na tom, aby sa tento

orgán ihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený iný program. Pridal sa k nim aj predseda
bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý je členom ústrednej rady.»
1.3.5. V článku „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra
2024 v časti: «K neutíchajúcej rozbíjačskej aktivite bývalého redaktora Bojovníka V. L. a k tzv.
„celoslovenskej konferencii“, ktorú zvoláva predsedníctvo oblastného výboru SZPB vo Zvolene pod

názvom „Poslanie a vízie SZPB vo víre spoločenského vývoja“. Predsedníctvo sa uznieslo na uplatnení
právnych a iných krokov na ochranu svojej značky „Bojovník“, ktorá je V. L. používaná v adrese
bojovnik.info, čo sa rovná krádeži majetku SZPB.»
1.3.6. V príspevku „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024 v časti: «Jeho
meno [meno žalobcu - pozn. súdu] bolo spomenuté, zdôrazňujem, že len spomenuté, až v „rôznom“, keď

sa hovorilo o opatreniach, ako si ochrániť právo na mediálny majetok SZPB, teda na značku „Bojovník“
atď. Práve vtedy padlo meno „V. L.“, pretože je to on, kto odcudzene používa našu značku a zdá sa, že
s tým nemieni prestať. SZPB je v tomto prípade v úlohe poškodeného a neustále poškodzovaného a V.
L. v úlohe poškodzovateľa, resp. v úlohe spolupáchateľa poškodzovateľa. A preto na záver už len jedna
otázka. Kto to kedy videl, aby sa okradnutý chcel rozprávať s pravdepodobným zlodejom? Ja myslím,

že nikto! Veď na Slovensku na to máme kompetentné orgány. A práve preto to SZPB necháva na ne.
Dôkazom toho je prijaté uznesenie.»
1.3.7. V článku „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024 v časti: «Na predchádzajúcom
rokovaní ústrednej rady ho dokonca zastavil V. L. s návrhom, že „čo poviete, pán predseda, keby
ste sa vzdali funkcie predsedu zo zdravotných dôvodov“? A ešte dodal - „no a s W. si potom

poradíme!“ Predseda toto doplnil aktuálnym príkladom z tohto rokovania, že dnes vám „volal na oblastné
organizácie, aby ste hlasovali proti prijatiu Stanov SZPB“. „On je len predĺžená ruka..., ktorú využívajú
práve títo renegáti zo zvolenskej konferencie“!“; a takisto v časti „Keďže však niekto z renegátov i
toto oponoval, tak bol k tomu doplnený fakt, ako V. L. (v mene koho?) sľuboval členovi súčasného
predsedníctva ÚR SZPB W. A., že keď prejde na ich stranu, tak zväz dostane 300 tisíc eur! M.. to na

rokovaní potvrdil. Takže kto všetko je do tohto komplotu proti SZPB zapojený?»
1.3.8. Dva články s identickým názvom „Vec: Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“
z 18. decembra 2024. V tomto prípade oba statusy sa celé týkajú len osoby navrhovateľa a dajú sa
považovať za ohováranie.

2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na osvedčenie
svojich skutkových tvrdení, a to článkami a príspevkami zverejnenými na webovom sídle žalovaného
www.szpb.sk, na jeho profile na sociálnej sieti Facebook alebo v tlačenej verzií mesačníka „Bojovník -
noviny antifašistov“ s názvom „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024, „Skryté
ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene

(4. časť)“ z 13. novembra 2024, „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z
11. novembra 2024, „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024, „Predsedníctvo
proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra 2024, „Vážení členovia SZPB,
vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024
a „Vec: Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024; stanoviskom

Predsedníctva ÚR SZPB ku tzv. konferencii z 15. októbra 2024; odpoveďami Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy z 3. septembra 2024 a 8. októbra 2024 na žiadosť žalobcu
o poskytnutie informácie ohľadom príspevku pre SZPB; výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na
vymazanie časti textov týkajúcich sa jeho osoby z 26. októbra 2024, ako aj ďalším obsahom spisu.3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo

porušené.
4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).

5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).

To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti

a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

6. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
a k nemu predloženými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými
stranami - t. j. žalovaný uverejnil o žalobcovi na svojom webovom sídle www.szpb.sk a na svojom
profile na sociálnej sieti Facebook viaceré články a príspevky s výrokmi, ktorých obsah sa predbežne

môže javiť ako difamujúci, a teda objektívne spôsobilý zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti
-, avšak žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby
vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným.

7.1. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.7.2. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

7.3. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie
sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu.
7.4. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť

informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.
7.5. Podľa čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného
oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
7.6. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd výkon týchto slobôd, pretože
zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam
alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom

alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

8.1. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka je
neoprávnenosť zásahu do ochrany osobnosti fyzickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne

spôsobilý ujmu na osobnostných právach vyvolať. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť písmom (písomne), treba
pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o
hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

8.2. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva fyzickej
osoby chráneného v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť však aj kritika, ak presiahla
rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu
aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca

neoprávneného zásahu sa zbaví (tzn. na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno) hrozby občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto jeho tvrdenia
sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky;
existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa
dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí

však vychádzať z dostatočného faktického základu.
8.3. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa osobnostných práv fyzickej osoby,
zakladá spravidla neoprávnený zásah do týchto osobnostných práv. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah; takýto zásah je daný len vtedy,
ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno

tolerovať.

9.1. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje
jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré
sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú,

šokujú alebo znepokojujú štát či časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti
a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (porov. Handyside v. Spojené
kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72).
9.2. Z obsahu limitačnej klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne vyplýva, že ktokoľvek, kto vykonáva slobodu

prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v rámci ktorých nesmie prekročiť isté
hranicestanovenévzáujmebezpečnostištátu,verejnéhoporiadku,ochranyprávaslobôdiných(vrátane
osobnostných práv fyzických osôb) a ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb. Takto
prezentované výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potrebaobmedzenia slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam
tejto slobody garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti.
9.3. Judikatúra najvyšších súdnych autorít, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, sa v

prípadoch kolízie práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby s právom na slobodu prejavu vyznačuje
rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, a preto nie je možné z nej vyvodiť všeobecné pravidlá
a zotrvať v určitých striktných hraniciach. Ale práve naopak, každý konkrétny prípad si vyžaduje
diferencovaný postup, náležité posúdenie individuálnych skutkových okolností tohto konkrétneho
prípadu a následné starostlivé vyváženie uvedených vzájomne protichodných ústavných garancií.

9.4. Napriek spomenutej rôznorodosti rozhodovacej praxe existuje v oblasti difamačných sporov
niekoľko základných orientačných kritérií, ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude
daná prednosť ochrane slobody prejavu (vrátane práva šíriť informácie) alebo ochrane osobnosti.
Rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní akceptovateľnosti stretu slobody prejavu s právom na ochranu
osobnosti je otázka primeranosti a na jej riešenie sa využíva test proporcionality založený na hľadaní
odpovedí na otázky „kto?“, „o kom?“, „čo?“, „kde?“, „kedy?“ a „ako?“ v danom prípade „hovoril“, resp.

uverejnil informáciu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 492/2012).

10. V relácii na rozhodovaný spor, zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov
možno na účely konania o neodkladnom opatrení - ako konania zjednodušeného a zrýchleného, v
ktorom sa nezisťuje úplný skutkový stav - považovať predbežne za osvedčenú danosť hmotnoprávneho

nároku žalobcu a jeho právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. Jednotlivé
žalobcom označené články a príspevky žalovaného sa podľa názoru súdu môžu predbežne javiť ako
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu, pretože - posudzujúc ich podľa
svojho obsahu a kontextu - žalobcu obviňujú z podozrenia zo spáchania niektorého z trestných činov
korupcie, neoprávneného používania loga žalovaného, odcudzenia značky „Bojovník“, neekonomického

nakladania s prostriedkami žalovaného v rozpore s jeho záujmami či neoprávneného svojvoľného
konania prirovnaného ku krádeži facebookovej skupiny a mediálneho majetku žalovaného. Z doposiaľ
predloženýchdôkazovnijakonevyplýva,žebytietotvrdenia,podozreniaaobvineniamalibyťpravdivými,
resp. že by vychádzali z vecne podloženého a overeného pravdivého skutkového základu.

11. Súd v ďalšom zameral svoj prieskum na splnenie ďalších zákonných predpokladov pre to, aby
mohol vyhovieť podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dospel pritom k záveru, že
nie je splnená podmienka bezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Zo skutkových tvrdení žalobcu
a ním predložených listinných dôkazov súd totižto nemal osvedčenú existenciu potreby vyžadujúcej si
bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným, t. j. že medzi sporovými stranami nastal taký stav

právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie
súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.

12. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide o
opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký stav

právnych a faktických vzťahov, ktorý nevyhnutne vyžaduje rýchly zásah súdu, ktorý neznesie odklad.
Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby
ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia) nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového
stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať
len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

13. V prejednávanej veci sa tvrdený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti šírením difamujúcich
informácií zo strany žalovaného udial formou zverejnenia viacerých článkov a príspevkov na webovom
sídle žalovaného www.szpb.sk a na jeho profile na sociálnej sieti Facebook (t. j. „kde?“). Autorom týchto
článkov a príspevkov (t. j. „kto?“) sú osoby vo vedení žalovaného (tajomník a členovia Ústrednej rady
SZPB, hovorca SZPB, členovia vedenia oblastných organizácií SZPB) a týkajú sa (t. j. „čo?“ a „kedy?“)

výlučne aktuálneho či nedávneho pôsobenia žalobcu (t. j. o kom?“) v žalovanom občianskom združení,
jeho aktivitách súvisiacich (resp. konkurujúcich) s predmetom činnosti žalovaného a jeho kritického
vzťahu k vedeniu tohto združenia vrátane vzniknutých nezhôd a nedorozumení, na ktoré autori týchto
článkov a príspevkov prezentujú svoj vlastný uhol pohľadu, východiská posudzovania a stanoviská. Prihodnotení intenzity tvrdeného zásahu nemožno opomenúť fakt, že žalobca bol správcom webového
sídla žalovaného, jeho facebookovej skupiny a zároveň redaktorom mesačníka vydávaného žalovaným,
vktorompublikovalsvoječlánkyapríspevky,ataknazákladevlastnéhorozhodnutiavstúpildoverejného

priestoru a prezentoval v ňom svoj pohľad nielen na celospoločenské témy, ale aj vnútroorganizačné
pomery a dianie u žalovaného. Pokiaľ žalobca sám dobrovoľne prijal u žalovaného pozíciu spojenú so
správou jeho webového sídla a skupiny na sociálnej sieti Facebook a pozíciu redaktora novín vydaných
žalovaným, možno od neho oprávnene vyžadovať, aby strpel aj určitú väčšiu mieru kritiky zo strany
vedenia tohto občianskeho združenia, pokiaľ sa týka tejto jeho činnosti vykonávanej pre združenie a

nepresiahla rámec oprávnenej kritiky.

14. Z obsahu týchto článkov a príspevkov avšak nevyplýva, že by výroky, ktoré žalobca požaduje
vymazať a vo vzťahu ku ktorým navrhuje zdržať sa ich šírenia (porov. bod 1.3.1. až 1.3.8. odôvodnenia
tohto uznesenia), vykazovali čo do intenzity a kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného či
podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii (t. j. „ako?“), pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu

nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.
14.1. Žalobca vo svojom návrhu, jeho oprave a doplneniach vôbec nekonkretizoval (v dôsledku
čoho potom ani nemohol osvedčiť), v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami, ktorá nemôže byť automaticky daná len samotným ponechaním napádaných
výrokov žalovaného na verejne prístupnom webovom sídle či profile na sociálnej sieti Facebook.

Žalobca neuviedol, aká určitá (zreteľná) a konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí. Len všeobecné
konštatovania, že predmetnými výrokmi mu žalovaný spôsobuje „vážnu ujmu na jeho osobnej a
profesionálnej povesti“, tieto „šírené tvrdenia ovplyvňujú pohľad verejnosti, členov SZPB a kolegov na
žalobcu, čo ohrozuje jeho kariéru a podnikateľskú činnosť“ či „dôveryhodnosť v očiach verejnosti“, resp.
že „verejný charakter vyjadrení žalovaného zvyšuje riziko nenapraviteľných škôd na profesionálnom

a osobnom živote žalobcu“, nie sú v tomto smere postačujúce. So zreteľom na mnohorakosť
ďalších aktuálnych spoločenských či vnútroorganizačných tém spracúvaných žalovaným a spôsob ich
komunikácie vo vzťahu k verejnosti je vylúčené, že by žalobcom napadané verejne prístupné výroky v
predmetných článkoch a príspevkoch boli objektívne spôsobilé zväčšovať tvrdenú ujmu.
14.2. V tejto súvislosti je takisto potrebné poznamenať, že samotné ponechanie prístupu verejnosti k

predmetným článkom a príspevkom bez ďalšieho nie je spôsobilé „vyeskalovať poškodzovanie práv
žalobcu“ či privodiť mu „jeho vylúčenie zo SZPB“. Uloženie povinnosti žalovanému vymazať predmetné
zverejnené články a príspevky totižto samo osebe nezabráni tomu, že žalobcu nebude možné zo SZPB
vylúčiť alebo že poškodzovanie práv žalobcu nebude môcť vyeskalovať inak.

15. Podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vymazať označené články a
príspevkyžalovanéhoobsahujúcenapádanévýrokyazdržaťsašíreniahanlivýchvyjadrenínažalobcovu
adresu nemožno považovať za splnené ani z toho hľadiska, že v danom prípade povaha prejednávanej
veci - po vykonaní prísneho a komplexného testu proporcionality kolidujúcich subjektívnych práv
žalobcu a žalovaného a posúdení akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu žalovaného

v záujme ochrany osobnosti žalobcu - nepripúšťa domáhanie sa konečnej úpravy pomerov medzi
stranami neodkladným opatrením v zmysle § 330 ods. 2 CSP, keďže tu nie je bez najmenších
pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že namietané
výroky sú verbálnymi útokmi, nenávistné (zákerné), podnecujúce k násiliu alebo intolerancii (hate
speech), ktorých cieľom je mimo akéhokoľvek kontextu len svojvoľne uraziť a očierniť žalobcu (wanton

denigration), a teda že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú
či nemajetkovú ujmu (k tomu tiež porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tuşalp
v. Turecko, sťažnosť č. 32131/08 a 41617/08, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Skałka v. Poľsko, sťažnosť č. 43425/98). Vo vzťahu k napádaným výrokom žalovaného teda nie je
splnená podmienka bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu nariadením navrhovaného

neodkladného opatrenia.

16.1. Konkludujúc uvedené, so zreteľom na to, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia v
rozhodovanej veci neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, nebola
tak splnená jedna z kumulatívnych zákonom vyžadovaných podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a preto súd podaný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP).16.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie
vo veci.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP
náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu

v tomto konaní vznikli trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.