Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-37Cb/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115218757
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1115218757.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: O. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. F. XXX/X, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Ján Spišák - advokát, so sídlom
Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06
Bratislava, IČO: 00 686 930, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 13.07.2015 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlo mv
Bratislave sp. zn. II/2014-7289 zo dňa 29.04.2015 (ďalej „Rozsudok“). Žalobca v žalobe uviedol, že

Rozsudkommubolauloženápovinnosťdotrochdníodprávoplatnostiuhradiťistinuvovýške48.270,99,-
Eur a úrok z omeškania vo výške 17% zo sumy 40.553,50,- Eur do zaplatenia a poplatok za podanie
návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku vo výške 1.738,80,- Eur a správne náklady vo výške 30,-
Eur. Ako žalobca ďalej uviedol, v priebehu rozhodcovského konania sa podal žalobca žalobnú odpoveď,
v ktorej namietal právomoc rozhodcovského súdu na prejednávanie predmetnej veci vo vzťahu k svojej
osobe. Súčasne namietal vo vzťahu k svojej osobe neplatnosť a neexistenciu rozhodcovskej zmluvy
nakoľko mal byť spotrebiteľom. Žalobca uviedol, že nakoľko nebol účastníkom úverového vzťahu so

žalobcom, nemohol ani platne dojednať rozhodcovskú zmluvu k jeho osobe a pritom ako fyzická osoba
nemal nijakú možnosť údajne ovplyvniť znenie listín uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v prvom
rade.
2. Ďalej žalobca uviedol, že sám nevedel posúdiť aká je výška pohľadávky žalobcu vo vzťahu k
žalovanému v prvom rade, nakoľko od roku 2012 nie je konateľom ani spoločníkom v tejto obchodnej
spoločnosti. Z uvedeného dôvodu sa nevedel vyjadriť k výške žalovanej pohľadávky a nebolo mu zrejmé
ako žalobca dospel k výške predmetnej pohľadávky.

3. V následnom vyjadrení zo dňa 25.11.2014 adresovanom Rozhodcovskému súdu žalobca zopakoval,
že namieta jeho právomoc, ako aj výšku uplatnenej pohľadávky. Žalovaný mal síce uviesť, že jeho
pohľadávka pred dražbou pozostávala zo sumy 160.862,87,- Eur, a že výťažok z dražby činil sumu
120.000,- Eur, z ktorých 114.379,90,- Eur bolo započítané na dlžnú pohľadávku a suma 5.620,10,- Eur
bola započítaná na náklady spojené s realizáciou záložného práva, ale zo žaloby ani priložených listín
nevyplýva podrobná špecifikácia pohľadávky čo do výšky a dôvodnosti. Podľa žalobcu bol žalovaný v
rozhodcovskom konaní povinný listinnými dôkazmi preukázať celkovú výšku jednotlivých poskytnutých

čiastok úveru žalovanému v 1. rade a výšku jednotlivých splátok úveru zo strany žalovaného v 1. rade
prípadne splátok poskytnutých žalobcovi žalovaným v 2. rade a na čo a ako boli tieto splátky žalobcom
zaúčtované. Žalobca opakovane namietal právomoc rozhodcovského súdu k jeho osobe a mal za to, že
na jeho vzťah k žalovanému sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve.Podľa žalobcu rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami,
a preto pre absenciu písomnej formy rozhodcovskej zmluvy ju považuje za neplatnú. Podľa žalobcu,
žalovaný pred rozhodcovským súdom nepreukázal, že by žalobca akceptoval VOP žalovaného, resp.,

že sa s nimi oboznámil. Podľa žalobcu, konanie ktoré predchádzalo vyneseniu napadnutého rozhodnutia
trpelo vadami, ktoré súd nezlučiteľné s princípmi rozhodcovského konania. Žalobca doplnil, že úver bol
síce poskytnutý pre obchodnú spoločnosť, ale ručenie za zaplatenie podnikateľského úveru by malo
spadať do pôsobnosti smernice o spotrebiteľskom úvere (Smernica č. 87/102 z 22.12.1986, ÚL 1987
L42/48).

4. Okrem uvedených skutočností, žalobca namietal, že nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu, a že v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca predložil, nemal vykonať ním navrhnuté dôkazy alebo mu nebolo
umožnené predložiť dôkazy, čo mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
5. Podaním doručeným súdu dňa 19.12.2022 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetnú
žalobu považuje za účelovú a nedôvodnú, a žiadal aby ju súd zamietol. K právomoci rozhodcovského

súdu uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej „ZRK“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ďalej podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská
zmluva môže mať formou osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ako žalovaný

ďalej uviedol, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňuje zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa žalovaného rozhodcovská doložka obsiahnutá v
Zmluve o použití zmenky zo dňa 11.12.2009, v znení jej dodatkov, uzatvorenej medzi žalovaným

ako veriteľom a žalobcom ako avalistom (ďalej „Zmluva o zmenke“) má všetky zákonom vyžadované
náležitosti, bola dojednaná slobodne, vážne a nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
6. Podľa žalovaného, právomoc Stáleho rozhodcovského súdu voči žalobcovi bola daná písomnou
rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v bode 5.8 Zmluvy o zmenke. V zmysle tohto bodu sa strany
dohodli, že spory, ktoré vzniknú v súvislosti s vyhláseniami obsiahnutými v Zmluve o zmenke, môžu

byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom, ak do dňa začatia konania vo veci sporu pre Stálym
rozhodcovským súdom nebolo začaté konanie vo veci sporu na príslušnom súde. Rozhodcovské
konanie, vrátane spôsobu ustanovenia rozhodcu a senátu, bude prebiehať podľa pravidiel uvedených
v Úverových podmienkach. Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola
platne dojednaná je nepravdivé. Žalovaný poukázal aj na ust. bodu 1.9 Zmluvy o zmenke, ktoré obsahuje

ručiteľské vyhlásenie žalobcu, ktorým sa zaviazal zaplatiť za Dlžníka celú pohľadávku veriteľa v prípade,
ak ju nezaplatí Dlžník. Tvrdenie, že žalobca nie je účastníkom úverového vzťahu je síce správne, avšak
žalobca je so žalovaným v ručiteľskom vzťahu, nakoľko ručí za splatenie úveru, ktorý poskytol žalovaný
Dlžníkovi.
7. K názoru žalobcu o tom, že v predmetnom zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako

spotrebiteľ žalovaný uviedol, že má zato, že Zmluva o zmenke nemá charakter spotrebiteľskej
zmluvy, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá
jednoznačne stanovuje, že zabezpečenie podnikateľského záväzku nemá spotrebiteľský charakter, čo
má potvrdzovať rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 17.03.1998 vo veci C 45/96 (Bayerische
Hypotheken und Wechselbank AG proti Edgard Dietzinger. Rovnako poukázal na rozsudok Súdneho

dvora EÚ č. C-419/11 vo veci Česká spořitelna, a.s. vs Gerald Feichter:“ fyzickú osobu, ktorá má úzke
podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo
alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle
tohto ustanovenia, a prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto
spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru..“. Obdobne mal podľa žalovaného rozhodnúť aj Súdny

dvor EÚ v rozhodnutí č. C-74/15 vo veci Tarcau vs. Banca Comerciala Intesa Sanpaolo Romania
SA a nakoniec aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Ndc/10/2019, ktoré zdôrazňuje, že „žalobkyňu ako
fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno
považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti
zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. obchodnoprávneho vzťahu)“. Vzhľadom na uvedené, je podľa

žalovaného akákoľvek argumentácia ohľadne jeho postavenia ako spotrebiteľa nesprávna.
8. K tvrdeniu o neoznámení ustanoveniu rozhodcu žalovaný uviedol, že v slovenskom kontexte sa
účastnícineupovedomujúsamostatneoustanovenírozhodcu,alesúinformovaníopodanížaloby,ateda
začatí rozhodcovského konania a upovedomenie je potrebné vykladať podľa § 25 ZRK. Ako žalovanýdoplnil, žalobcovi boli v rámci rozhodcovského konania doručované všetky písomnosti súvisiace s
konaním,pričomžalobcabolvkonaníaktívny,očomsvedčíjehovyjadreniezodňa25.11.2014.Žalovaný
tak nevidel dôvod na podanie žaloby z tohto dôvodu.

9. Pokiaľ išlo o údajne nesprávne zistený skutkový stav rozhodcovským súdom a k výške pohľadávky
žalovaného, žalovaný uviedol, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku súdom je v zmysle ZRK
limitované, a to dôvodmi na podanie žaloby, pre ktoré sa účastník rozhodcovského konania môže
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 1 ZRK tak môže účastník spraviť iba z
taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré sú v zákone uvedené. Uvedené dôvody pre zrušenie Rozsudku

smerujú iba voči jeho obsahu, pričom v zmysle ZRK, právne posúdenie veci rozhodcovským súdom nie
je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, mal
žalovaný za to, že neboli splnené dôvody v zmysle § 40 ZRK na podanie žaloby a preto žiadal aby súd
žalobu zamietol.
10. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 22.01.2025, ktorého sa zúčastnili iba poverení
zamestnanci žalovaného. Súd konštatoval, že pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny

zástupca napriek tomu, že právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne predvolaný dňa
04.01.2025. Súd zároveň konštatoval, že dňa 22.01.2025 mu bola doručená žiadosť o odročenie
pojednávania žalobcu z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu, ktorá podľa potvrdenia
od lekára začala dňa 21.01.2025 s predpokladaným koncom dňa 27.01.2025. Rovnako tak žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu, že v deň pojednávania musí sprevádzať svoju matku na vyšetrenie. Súd

následne uviedol, že návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel, o čom bol žalobca a jeho právny
zástupca informovaní a zároveň rozhodol v zmysle ust. § 180 CSP o tom, že bude konať v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu.
11. Pokiaľ ide o nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodov na strane žalobcu, ako
aj jeho právneho zástupcu, súd k danému uvádza nasledovné: Predmetné konanie bolo začaté

žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.07.2015, teda skoro pred desiatimi rokmi,
pričom viacerými zmenami v osobách zákonného sudcu došlo k oddialeniu prejednania a rozhodnutia
predmetného sporu. Ako z obsahu spisu vyplýva, prvé pojednávanie bolo vo veci nariedené na
25.10.2023, pričom to bolo odročené, na základe žiadosti žalobcu zo zdravotných dôvodov, čo žalobca
preukazoval predložením prepúšťacej správy zo dňa 15.10.2023 ako aj lekárskou správou zo dňa

24.10.2023. Žalobca zároveň v žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že má záujme nechať sa
v predmetnom konaní zastúpiť advokátom. Nový termín pojednávania bol určený na 17.01.2024. Dňa
16.01.2024 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Jána Spišáka, ktorým
žiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnenie jeho neúčasti ako aj neúčasti žalobcu, z dôvodu
jeho práceneschopnosti pre akútne ochorenie, o čom súdu predložil potvrdenie o jeho dočasnej

práceneschopnosti od 16.01.2024 s predpokladaným koncom dňa 20.01.2024 vystaveného MUDr. L. J.
dňa XX.XX.XXXX. Súd akceptoval ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu a pojednávanie
odročil na nový termín na 01.03.2024 o 09:30 hod. Dňa 28.02.2024 bolo súdu doručené podanie
právneho zástupcu žalobcu, ktorým opätovne súd žiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní
a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti pre akútne respiračné ochorenie,

o čom súdu predložil potvrdenie MUDr. L. J. zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že práceneschopnosť právneho
zástupcu trvá od 27.02.2024 s predpokladaným koncom do 04.03.2024. Súd akceptoval ospravedlnenie
právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie pojednávania, s tým že nový termín pojednávania určil
na 25.09.2024 o 11:30 hod. Dňa 24.09.2024, teda deň pred termínom pojednávania bola súdu doručená
opätovná, v poradí už tretia žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu a žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti o čom znovu predložil potvrdenie vystavené MUDr.
J., kde bolo uvedené že práceneschopnosť právneho zástupcu trvá od 24.09.2024 s predpokladaným
koncom dňa 01.10.2024. Súd žiadosť o odročenie akceptoval, s tým že vo veci určil nový termín
pojednávania na 29.01.2025 (zmenené na 22.01.2025) a právnemu zástupcovi zároveň zaslal prípis s
poučením,vktoromuviedol,ževzhľadomnaopätovnúžiadosťoodročeniepojednávaniazozdravotných

dôvodov na strane právneho zástupcu sa v prípade jeho pretrvávajúceho charakteru môže dať zastúpiť
iným právnym zástupcom, prípadne súd môže konať v jeho neprítomnosti. Súd zároveň uviedol, že
v prípade nepriaznivého zdravotného stavu možno od strany vždy spravodlivo žiadať zastúpenie inou
osobou, resp. právnym zástupcom (pozri rozh. I. ÚS SR 226/2018, NS SR 3Cdo/247/2018). Ako je
už uvedené vyššie, v deň pojednávania bola súdu doručená v poradí už štvrtá žiadosť o odročenie

pojednávania a žiadosť o ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu z dôvodu sprevádzania jeho matky na
vyšetrenie, a jeho právneho zástupcu z dôvodu jeho práceneschopnosti pre opätovné akútne ochorenie,
ktorá podľa potvrdenia vystaveného MUDr. J. mala trvať od 21.01.2025 s predpokladaným koncom
dňa 27.01.2025. Súd v nadväznosti na predmetnú žiadosť právneho zástupcu žalobcu informoval,že jej nevyhovuje aj s poukazom na ostatný prípis s poučením o možnosti dať sa zastúpiť iným
právnymzástupcomvprípadepretrvávajúcehonepriaznivéhozdravotnéhostavuamožnostirozhodovať
v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o

ospravedlnenieneprítomnostižalobcu,topovažovalsúdvovzťahuksamotnémukonaniuzairelevantné,
nakoľko tým, že bol žalobca v konaní zastúpený právnym zástupcom, súd na pojednávanie predvolával
iba tohto, nakoľko súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať výsluch žalobcu, pričom takýto výsluch
nebol v priebehu písomnej časti konania navrhnutý ani samotným žalobcom, a preto by súd na takýto
oneskorený návrh v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP ani nemusel prihliadať.

12. Pokiaľ ide o ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie
z ostatného pojednávania, súd poukazuje na fakt, že išlo už v poradí štvrtú žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktoré ako to vyplýva z priložených správ
od MUDr. J. nastali vždy deň pred nariedeným termínom pojednávania. Vzhľadom k počtu týchto
žiadostí, ako aj k opakujúcemu sa dôvodu ich odročení súd právneho zástupcu informoval, že sa môže
dať zastúpiť iným právnym zástupcom v prípade nepriaznivého zdravotného stavu, nakoľko termíny

pojednávaní mu boli oznámené zo značným časovým predstihom. Súd je toho názoru, že tieto žiadosti
o odročenie pojednávaní boli zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu robené s cieľom oddialiť
rozhodnutie v tejto veci, kedy žalobca žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo súd považuje za
obštrukcie už aj tak v neprimerane dlho prejednávanom spore, čo nemožno akceptovať aj vo vzťahu
k druhej strane sporu a právnej istoty , ako aj s poukazom na požiadavku rýchleho, hospodárneho a

spravodlivého konania a rozhodnutia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, ako aj zákonné
ustanovenia mal súd v danom prípade za to, že sú splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, a preto rozhodol v zmysle § 180 CSP, že bude konať v ich
neprítomnosti a vec prejednal.
13. Následne predstúpil žalovaný, ktorý uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe a mal za to, že

žaloba nebola dôvodná a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v konaní neboli preukázané.
Pokiaľ išlo o dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pre údajné neoznámenie ustanovenie rozhodcu
žalovaný uviedol, že súd na tento dôvod prihliadne iba v prípade, ak žalobca tieto námietky uplatnil v
stanovenej lehote aj v samotnom rozhodcovskom konaní, čo sa v tomto prípade nestalo. Z uvedeného
dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že
žalobca žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 29.04.2015 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom sp. zn. II/2014-7289. Rovnako nesporným bolo aj to, že medzi stranami bola uzatvorená
rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Zmluvy o použití zmenky zo
dňa 11.12.2009. Nesporným bolo aj to, že žalobca v zmysle Zmluvy o použití zmenky spravil ručiteľské

vyhlásenie, v zmysle ktorého zaplatí dlh za dlžníka, ak ho nezaplatí on. Sporným bola dôvodnosť žaloby.
15. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom
spise, a to: spis II/2014-7289 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, ako aj s
ostatným obsahom spisu.
16. Súdna zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

17. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

19. Podľa § 304 ods. 1 ObZ ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať

na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní (ďalej
„ZRK“) možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť
dohodu o urovnaní1 ) vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

21. Podľa § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.22. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

23. Podľa § 37 ods. 1 ZRK účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve
dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný
rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia §
6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní

rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť

uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom,
podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo
že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne
upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola

uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že
rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť
časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v
dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom

dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

25. Podľa § 40 ods. 4 ZRK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a)
súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

26. Podľa § 41 ZRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

27. Ako prvé súd skúmal, či bola zo strany žalobcu dodržaná lehota na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 41 ZRK, tj. 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku,
pričom súd po oboznámení sa so spisovým materiálom rozhodcovského konania konštatuje, že
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi, ako žalovanému v 2. rade doručený dňa 13.05.2015, pričom

žaloba bola podaná dňa 13.07.2015, teda posledný deň lehoty na jej podanie, čím bola splnená zákonná
podmienka.

28. Z vykonaného dokazovania a z vyjadrení strán mal súd v konaní za preukázané, že na základe
Zmluvy o zmenke zo dňa 11.02.2009 bolo medzi žalobcom ako avalistom, žalovaným a dlžníkom

(spoločnosť ZEAL s. r. o.) v zmysle bodu 5.8. dohodnuté, že Spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym
rozhodcovským súdom ak do dňa začatia konania vo veci Sporu pred Stálym rozhodcovským súdom
nebolo začaté konanie vo veci Sporu na príslušnom súde. Ako sa v predmetnom bode píše ďalej,
rozhodcovské konanie, vrátane spôsobu ustanovenia rozhodcu a senátu, bude prebiehať podľa pravidiel
uvedených v Úverových podmienkach. Záverom sa v predmetnom bode píše, že táto rozhodcovská

doložka je vymáhateľná aj osobitne.

29. V zmysle vyššie uvedeného tak medzi žalobcom, žalovaným a dlžníkom bola uzatvorená
rozhodcovskázmluvavpodoberozhodcovskejdoložkyvzmysleust.§4ods.1ZRK,čímbolazachovanájej písomná forma, pričom ako vyplýva z bodu 5.10. Zmluvy o zmenke, táto bola uzatvorená na
základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných
podmienok, na dôkaz čoho zmluvné strany priložili svoje podpisy. Na základe uvedeného mal súd

za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a v súlade so zákonnými požiadavkami, kedy
si zmluvné strany slobodne a vážne zvolili tento alternatívny spôsob riešenia sporov. Súd vo vzťahu
argumentácii žalobcu, ohľadom toho, že na neho treba v súvislosti s predmetnou zmluvou nahliadať
ako na spotrebiteľa, nakoľko nemohol ovplyvniť jej znenie uvádza, že sa s týmto názorom nestotožňuje
a pokladá ho za nesprávny, nakoľko žalobca pri dojednávaní Zmluvy o zmenke nevystupoval ako

spotrebiteľ, vzhľadom na jeho úzke väzby vo vzťahu k dlžníkovi (spoločnosť ZEAL s. r. o.), v ktorej v
čase podpisu predmetnej zmluvy pôsobil jednak ako spoločník a zároveň ako konateľ, čo vypláva či už
zo Zmluvy o zmenke, výpisu OR SR alebo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. S01415/2009 v znení
jej Dodatkov. Názor súdu, že vzťah žalobcu nemožno charakterizovať ako spotrebiteľský podporuje aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Ndc 10/2016, v zmysle ktorého „žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke
väzby k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa,

nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej
zmluvy (t.j. obchodnoprávneho vzťahu)“ . K predmetnému je nutné doplniť, že aj samotný žalobca v
zmysle bodu 1.9. Zmluvy o zmenke spravil vyhlásenie podľa ust. § 303 ObZ, kedy uviedol, že v prípade
ak dlžník nezaplatí Zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí Zabezpečovanú pohľadávku
veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v predmetnom

vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ, nakoľko na jednej strane konal za samotného dlžníka v postavení
štatutárneho orgánu a zároveň vystupoval ako ručiteľ tohto dlžníka, pričom mal úzke väzby na dlžníka
vzhľadom na svoje postavenie ako spoločníka a konateľa zároveň. Uvedenú argumentáciu podporujú
aj viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora spomenuté žalovaným v bode 7. tohto rozsudku.
Vzhľadom na uvedené súd na žalobcu neprihliadal ako na spotrebiteľa a slabšiu stranu v konaní.

30. Pokiaľ ide o samotné dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, je nutné poukázať na fakt,
že v zmysle ust. § 40 ods. 1 ZRK možno tuzemský rozhodcovský rozsudok zrušiť len na základe
žaloby účastníka rozhodcovského konania a súčasne ak preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa

ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto
dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; nebol riadne upovedomený
o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
rozhodcovskom konaní; rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená
rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok

prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť
časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len
v dotknutej časti; rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo ak súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

31. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú stanovené
reštriktívne a nie je ich možné v záujme právnej istoty nijakým spôsobom rozširovať alebo dopĺňať. Ako
z ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK zároveň vyplýva, dôkazné bremeno preukázania existencie dôvodov pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku leží na žalobcovi, ktorý žiada zrušenie rozhodcovského rozsudku,
pričom neunesenie tohto bremena má za následok neúspech v konaní v podobe zamietnutia žaloby.

Pokiaľ ide o dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3., bod
4. a písm. b) ZRK, k týmto sa súd nevyjadroval, nakoľko ich žaloba, ako dôvody možného zrušenia
rozhodcovského rozsudku vôbec neuviedol.

32. K dôvodu zrušenia v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. ZRK súd uvádza, že nezistil

žiadne pochybenia v súvislosti s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá v podobe
rozhodcovskej doložky k Zmluve o zmenke, čo je v súlade s ust. § 4 ods. 1 ZRK. Rozhodcovská
zmluva tak bola uzatvorená spôsobom predpokladaným ZRK, kedy bola uzatvorená písomne a uzatvorili
ju subjekty, ktoré na to boli spôsobilé. Súd žalobcom tvrdenú námietku nedostatku jeho spôsobilostiuzavrieť rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako účelovú a irelevantnú, vzhľadom na skutočnosť, že právny
poriadok nevyžaduje osobitnú formu spôsobilosti na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a jej zrušenie z
tohto dôvodu je len výnimočné. Tento dôvod by bolo možné aplikovať pri fyzických osobách, ktoré

nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony napr. z dôvodu nedostatku veku, či na základe rozhodnutia
súdu. Súd však nevzhliadol žiadnu takúto skutočnosť, a žalobcu považoval za plne spôsobilého na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. K jeho postaveniu, ako spotrebiteľa sa súd vyjadril vyššie v bode
18. tohto rozsudku.

33. Pokiaľ ide o druhý dôvod, pre ktorý žalobca požadoval zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda
z dôvodu, že mu nemalo byť oznámené ustanovenie rozhodcu v rozhodcovskom konaní v zmysle
§ 40 ods. 1 písm. a) bod 2. ZRK súd uvádza, že v slovenskom kontexte sa štandardne účastníci
neupovedomujú samostatne o ustanovení rozhodcu, ale sú informovaní o podaní žaloby, a teda o začatí
rozhodcovského konania. Ako vyplýva zo spisu k dotknutému rozhodcovskému konaniu, žalobca bol o
podanej žalobe informovaný podaním Rozhodcovského súdu z 01.10.2014, pričom to mu bolo doručené

dňa 03.10.2014, a ku ktorému sa následne vyjadril podaním zo dňa 16.10.2014. Z predmetného podania
zároveň vyplýva, že za rozhodcu bol ustanovený rozhodca JUDr. D. U. a žalobcovi bola daná lehota
v trvaní 15 dní na podanie námietok voči zvolenému rozhodcovi, avšak žalobca ju nevyužil. Tvrdenie
žalobcu o tom, že nebol informovaný „o zvolení rozhodcu“ resp. o začatí rozhodcovského konania sa
tak nezakladajú na pravde. Súd v súvislosti s týmto dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

ako aj ostatnými dôvodmi v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZRK dáva do pozornosti, že pre ich úspešné
uplatnenie je potrebné aby ich žalobca uplatnil už v samotnom rozhodcovskom konaní v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V prípade, že tak žalobca nespraví, súd na tieto dôvody
nebude v zmysle § 40 ods. 4 ZRK prihliadať. Ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 16.10.2014
adresovaného Rozhodcovskému súdu, žalobca v ňom nenamietal neoznámenie zvolenie rozhodcu,

ani neoznámenie začatia rozhodcovského konania a z uvedeného dôvodu na tento dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku neprihliadal.

34. K žalobcom namietanému nesprávne zistenému skutkovému stavu Rozhodcovským súdom, či
rozporovanie výšky pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní súd uvádza, že vzhľadom na

jednoinštančnosť rozhodcovského konania, ako aj na explicitné dôvody, pre ktoré je možné podať
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú možnosti všeobecného súdu pri skúmaní záverov
rozhodcovského súdu obmedzené dôvodmi, pre ktoré môže účastník rozhodcovského konania podať
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd nie je oprávnený skúmať obsah
rozhodcovského rozsudku čo do zisteného skutkového stavu či jeho právneho posúdenia. Súd v tejto

súvislosti dáva do pozornosti, že v zmysle ust. § 37 ZRK je možné, aby sa účastníci rozhodcovskej
zmluvy dohodli, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný
rozhodca (rozhodcovia). Účastníci rozhodcovskej zmluvy sa v zmysle Zmluvy o zmenke a Všeobecných
úverových podmienok bod 18.6.3. písm. e) dohodli na tom, že rozhodcovského rozhodnutie môžu na
základe žiadosti niektorej zo zmluvných strán preskúmať iní rozhodcovia, pričom takúto žiadosť môže

zmluvná strana podať v lehote 15 dní odo dňa doručenie rozhodcovského rozsudku. Súd uvádza, že
žalobca toto svoje právo na preskúmanie rozhodcovského rozsudku nevyužil. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti ako aj zákonné ustanovenia a po vykonaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako
aj vo vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že v predmetnom prípade neboli zo strany žalobcu
preukázané dôvody pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku, a preto súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspechu v konaní, a
teda na náhradu trov konania by mal nárok žalovaný, nakoľko bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom
na skutočnosť, že zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom tento si ich výslovne

neuplatnil, rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania
v zmysle čl. 17 CSP tak, že žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).