Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 70Cb/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325207853
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325207853.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: T. zastúpený: KUTAN & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, Štúrova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti odporcovi: RaM
GROUP, s.r.o., Odborárska 1273/8, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 968 079, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do dokumentov
spoločnosti, presne špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň mu

uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľovi informácie o akýchkoľvek konaniach, ktoré sú v súčasnosti
vedené proti odporcovi v Slovenskej republike ako aj v zahraničí (správne, daňové, exekučné, trestné,
súdne, konkurzné, reštrukturalizačné, dražobné, rozhodcovské a akékoľvek iné konania týkajúce sa
Spoločnosti), a to písomne do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je spoločníkom odporcu, pričom v súlade s ust. § 122 ods.

1 a 2 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a
kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve,
majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do
dokladov spoločnosti. Navrhovateľ mal za to, že konateľ odporcu svojím konaním, ktoré spočíva v
bezdôvodnom odpieraní poskytovania informácií o spoločnosti navrhovateľovi, znemožňuje realizáciu
práva navrhovateľa ako spoločníka na informácie o záležitostiach odporcu, čím vyvoláva stav, v ktorom

nemá prehľad o ekonomickom, finančnom a hospodárskom chode spoločnosti. Navrhovateľ poukázal
na to, že k bankovým účtom odporcu má prístup len konateľ, pričom v minulosti vždy poskytoval
navrhovateľovi všetku dokumentáciu, čo sa však odo dňa 06.06.2024 zmenilo a konateľ prestal
navrhovateľovi informácie o odporcovi a s navrhovateľom nekomunikuje.

Navrhovateľ ako spoločník odporcu žiadal opakovane výpisy z bankového účtu a iné účtovné a
daňové podklady. Tieto žiadosti boli adresované konateľovi a odporcovi, a to poštou dňa 11.04.2025,
02.07.2025, 25.07.2025, 09.09.2025, SMS správou dňa 02.01.2025, 14.03.2025, 30.03.2025,
02.04.2025, 22.04.2025, 28.04.2025, 22.05.2025 a 14.07.2025 a e-mailom dňa 16.04.2025, 14.07.2025,
18.09.2025(2x), avšak doteraz mu neboli poskytnuté žiadne informácie, ani sprístupnené žiadne
dokumenty spoločnosti. Uvedený stav je podľa navrhovateľa v absolútnom rozpore s ust. § 122 ods. 1

a 2 Obchodného zákonníka, nakoľko právo podieľať sa na riadení spoločnosti, jej kontrole a právo byťinformovaný o všetkých záležitostiach spoločnosti patria medzi základné nemajetkové práva spoločníka,
v rámci ktorých je obsiahnuté aj právo nahliadnuť do dokladov spoločnosti.

Podľa navrhovateľa je dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia umocnená aj skutočnosťou, že
ručí ako fyzická osoba za záväzok odporcu, a to až do výšky 260.000,- eur, na základe Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. 15351486P uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a
odporcom, pričom navrhovateľ vyhlásil, že v zmysle ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
ručí za včasné a riadne uspokojenie pohľadávok spoločnosti. Rovnako tak je dôvodnosť vydania

neodkladného opatrenia posilnená podľa navrhovateľa ďalšími dvoma skutočnosťami, a to že konateľ
spoločnosti nepodal za rok 2024 účtovnú závierku ani daňové priznanie k dani z príjmov za rok
2024 a že v priebehu leta 2025 bol navrhovateľ neformálne kontaktovaný bankou s informáciou,
že spoločnosť nespláca riadne a včas svoj úver. Navrhovateľ bol navyše v priebehu roka 2025
telefonicky kontaktovaný zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava (ďalej len
„RVPS) ohľadom vykonanej úradnej kontroly. Navrhovateľ sa v tejto súvislosti opakovane obrátil na

konateľa so žiadosťou o poskytnutie informácií, a to dňa 09.09.2025 a 18.09.2025. Tieto však konateľ
odporcu spoločnosti nikdy nesprístupnil. Neplnením si povinnosti konateľa, tak hrozí vznik škody jednak
spoločnosti, ale aj bezprostredný zásah do osobnej majetkovej sféry navrhovateľa, pričom v dôsledku
skutočnosti, že nemá prístup k žiadnym informáciám o spoločnosti, nemá možnosť prípadnú hroziacu
škodu odvrátiť.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov

informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

4. Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať,
či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte

nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu
pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť
konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba
v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude
ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

5. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov k nemu

priložených, ako aj z ostatného obsahu spisu, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako mimoriadneho opatrenia nevyhnutne
potrebného.

6. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami sporu prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Právo spoločníka na
poskytnutie informácií ohľadom podnikania spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť samo o sebe
neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá
a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi stranami sporu s účelom zabrániť vzniku škodynavrhovateľa alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom potreba nariadenia
neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Súd má za to, že právo navrhovateľa
na informácie a nahliadnutie do dokladov spoločnosti nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú

mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné
opatrenie, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky
výnimočnosti a dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí.

7. Súd poukazuje na to, že právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti

v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podlieha určitým limitom. V prvom rade sa
jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať.
Tentorozsahjedanýnajvýznamnejšímiúkonmiazáležitosťamispoločnostitýkajúcichsahospodáreniaa
významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom
dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku
spoločnosti. Uvedené znamená, že do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení § 122 ods.

2 Obchodného zákonníka nepatrí právo dožadovať informácií (alebo sprístupnenia dokladov), ktoré
sa týkajú bežného chodu spoločnosti. Pod bežným chodom spoločnosti treba rozumieť tak nielen
obstarávanie bežného spotrebného materiálu, resp. bežné, každodenné úkony, ku ktorým dochádza v
rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať
činnosť (t. j. uzatváranie pracovných zmlúv so zamestnancami spoločnosti, prípadne udeľovanie

splnomocnení splnomocnencom, na podklade ktorých sú oprávnení konať v mene spoločnosti). Ďalším
obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že
spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri
výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti (R 44/2019).

8. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie
podrobných informácií a nahliadnutie do dokladov súvisiacich aj s bežným chodom spoločnosti,
napríklad zoznam vystavených a došlých faktúr spoločnosti za mesiace 12/2024 a 1-9/2025, to
znamená rozsah informácií (alebo sprístupnenie dokladov), ktoré sú na základe citovaného rozhodnutia

zverejneného v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 44/2019 vylúčené z dikcie
ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.

9. Zo zákona, ako aj zo spoločenskej zmluvy, vyplývajú pre spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným určité práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce práva a povinnosti spoločnosti. Práva

spoločníka možno rozdeliť na práva majetkové a práva nemajetkové, medzi ktoré patrí právo byť
informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Medzi doklady, do ktorých
je spoločník oprávnený nahliadať, možno zaradiť všetky doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a
v súvislosti s realizáciou predmetu jej činnosti najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v
mene spoločnosti. Tohto práva sa môže domáhať spoločník aj súdnou cestou, a to podaním žaloby, ak

mu spoločnosť, resp. jej konateľ nevyhovie, a to s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktoré predstavuje špeciálnu právnu úpravu, v zmysle ktorej sa môže spoločník spoločnosti
s ručením obmedzeným domáhať práva na informácie o záležitostiach spoločnosti. Súd má za to, že
právo navrhovateľa na informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnutie do dokladov spoločnosti v
zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka v danom prípade nedosahuje takú naliehavú mieru potreby

úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda
rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a
dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí.

10. Súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa

29.05.2019 (R 44/2019), v ktorom sú definované určité limity práva spoločníka na informácie a na
nahliadnutie do dokladov spoločnosti v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to najmä rozsah
informácií, ktoré môže spoločník žiadať a rozsah dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3704/2009
zo dňa 22.02.2011, v ktorom skonštatoval, že práva spoločníka obchodnej spoločnosti uvedené

v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno absolutizovať do tej miery, že by
obchodná spoločnosť bola povinná kedykoľvek a v spoločníkom stanovenom rozsahu jeho požiadavkám
bezvýhradne vyhovieť. To znamená, že i výkon týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha
posúdeniu ich primeranosti, lebo aj neprimeraný výkon týchto práv, alebo dokonca ich zneužitie sa môženegatívne prejaviť na činnosti spoločnosti, prípadne môže mať iné škodlivé účinky v závislosti na povahe
a spôsobe realizácie predmetných oprávnení.

11. V danom prípade tak nebolo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, že by
žalobcovi z dôvodu neumožnenia mu nahliadnuť do dokumentov špecifikovaných v návrhu hrozil vznik
škody, či inej ujmy. Argumentácia žalobcu, že neplnením si povinnosti konateľa, konajúceho v mene
spoločnosti, hrozí vznik škody jednak spoločnosti, ale aj bezprostredný zásah do osobnej majetkovej
sféry navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý tým, že nemá prístup k žiadnym informáciám o

spoločnosti, nemá možnosť prípadnú hroziacu škodu odvrátiť, zostala v rovine konštatácie, ktorú
navrhovateľ žiadnym spôsobom relevantne neosvedčil. Je potrebné dodať, že pre osvedčenie práva
navrhovateľa, teda pre vyhovenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby
osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javili ako pravdepodobné (viď k
tomu aj Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2025, sp. zn. 1Cob/6/2025).

12. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa o ručení pri zmluve o kontokorentnom úvere č. 15351486P
uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a žalovaným, a to do výšky 260.000 eur,
súd uvádza, že samotná skutočnosť, že takéto ručenie pri úverovej zmluve so spoločnosťou existuje,
nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, pričom to, že by bol
navrhovateľ oficiálne vyzvaný bankou na úhradu úveru z dôvodu neplnenia si povinností spoločnosti,

navrhovateľ v konaní nijak nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal tvrdenia ohľadne kontaktu zo
strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava ohľadom vykonanej úradnej kontroly
spoločnosti. Zároveň toto tvrdenie samo o sebe nijak nepreukazuje potrebu hroziacej ujmy a potrebu
nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

13. Súd má zároveň za to, že naliehavosť navrhovanej úpravy pomerov strán sporu nemožno odvodiť
ani z argumentácie navrhovateľa, že ako spoločník žiadal od spoločnosti účtovné a daňové doklady
spoločnosti opakovane, nakoľko o spoločnosti nemá žiadny prehľad, a to za účelom oboznámenia sa
s ekonomickým, finančným a hospodárskym stavom spoločnosti. Navrhované neodkladné opatrenie
nepredstavuje prostriedok na poskytnutie efektívnej a včasnej ochrany práv a právom chránených

záujmovnavrhovateľaakospoločníkažalovanéhovzmysle§122ods.2Obchodnéhozákonníka,pričom
mu nič nebráni, aby sa svojich práv domáhal v riadnom civilnom konaní vo veci samej.

14. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
v zmysle § 325 ods. 1 CSP, pričom z obsahu požadovaných dokumentov vyplýva, že ide o doklady,

ktorých sa má žalobca domáhať podanou žalobou a nie neodkladným opatrením, v rámci ktorého
absentuje dokazovanie v plnom rozsahu s posúdením všetkých aspektov a okolností vo veci samej,
ako aj vyjadrenia protistrany k predmetnému návrhu a jeho primeranosti a rozsahu v limitoch vyššie
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2019. Navrhovateľ zároveň nijak neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov k poskytnutiu informácií o akýchkoľvek konaniach vedených proti

spoločnosti, preto aj v tejto časti bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

15. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že neboli splnené základné podmienky na vydanie
neodkladného opatrenia z dôvodu absencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo
existencie obavy, že by exekúcia bola ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by odporca, ktorý mal vo
veci plný úspech, mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Mestského súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značkakonania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).