Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200374
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: FERRO
CORE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 45 680 949, právne zastúpený: AK
Antol, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100357700/2020zodňa05.02.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100357700/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného FERRO CORE, a. s. (v čase 07.08.2010
do 17.08.2012 pod obchodným názvom FERRO ZEDA, a. s.) (ďalej len „daňový subjekt“ alebo

„žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „DP“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len
„správca dane“) č. 101956377/2019 zo dňa 15.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a 6 DP nepriznal žalobcovi nadmerný

odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 121.037,88 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú
povinnosť v sume 57.762,50 eur, t. j. určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume
178.800,38 eur.

3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2011, a to na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 20067841/2015/9104404 zo
dňa 07.04.2015, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 101482988/2017 zo dňa 04.07.2017.

4. Daňový subjekt si v zdaňovacom období december 2011 uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr č.
2011051 zo dňa 05.12.2011, 2011054 zo dňa 20.12.2011, 2011052 zo dňa 16.12.2011, 2011056 zo dňa
05.01.2012 a 2011057 zo dňa 13.01.2012 (ďalej len „sporné faktúry“) vystavených dodávateľom inavia,s. r. o., IČO: 46 065 164 (ďalej len „dodávateľ“; sporné faktúry a dodávateľ ďalej len „sporné faktúry od
dodávateľa“)zanákuprebierkovejocele.Miestnymzisťovanímsazistilo,ževmiestesídladodávateľasa
konatelia ani zástupcovia dodávateľa nezdržujú, nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane.

Sídlo spoločnosti je v staršom rodinnom dome bez skladových a výrobných priestorov, majitelia tejto
nehnuteľnosti o tejto spoločnosti nič nevedia a nikdy tam uvedená spoločnosť fyzicky nesídlila. Zaslané
predvolanie na výsluch svedkov, adresované konateľom tejto spoločnosti, boli neprevzaté s označením
adresát neznámy. Správca dane preto konštatoval nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu
v podobe dodania rebierkovej ocele.

5. Daňový subjekt tiež deklaroval dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) pre odberateľov: PROFEET
HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU), ALDAT CZ, s. r. o.
(CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ) a CofinPrint, s. r. o. (CZ). S cieľom preverenia intrakomunitárnych
dodávok tovarov správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a rozhodnutím zo dňa

19.01.2016 odo dňa 26.01.2016 prerušil daňovú kontrolu. Odpovede mu boli doručené dňa 11.02.2016,
19.04.2016, 26.04.2016 a 07.12.2016, na základe ktorých podaním zaslaným dňa 14.12.2016 oznámil
daňovému subjektu, že dňa 07.12.2016 pominuli prekážky prerušenia konania.

6.NazákladeinformáciízElektronickéhomýtnehosystémuovozidláchuvedenýchnaCMRprivozidlách

na prepravu pre spoločnosť Waren Transport, s. r. o., CofinPrint, s. r. o., PROFEET HUNGARY
KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU) a Hungaro-KOB Kft. (HU) bolo zistené, že v tomto
systéme nebola zaznamenaná preprava.

7. Dodanie tovaru do Maďarska a Českej republiky nebolo potvrdené, a preto sa správca dane snažil

využiť všetky prostriedky pri preverovaní uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení a tak zaslal žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 19.01.2017 na preverenie prepravy pre spoločnosti ALDAT
CZ, s. r. o., a PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft.
(HU). Z odpovede zo dňa 16.03.2017 vyplynulo, že z dôvodu chýbajúcich účtovných dokumentov nebolo
možné preveriť žiadané skutočnosti pri maďarských odberateľoch. Spoločnosť, ktorá mala zabezpečiť

prepravu, neodovzdala žiadne dokumenty a bola zrušená. Podľa súhrnného výkazu za zdaňovacie
obdobie 4. štvrťroku 2011 dodala spoločnosť služby iba do Rumunska. Z odpovede zo dňa 13.06.2017
vyplynulo, že spoločnosť A. B. - B. trans odovzdala dokumenty v tlačenej forme Polícii Českej republiky
a tak sa svedok (p. A. B.) mohol vyjadriť iba k obchodným vzťahom z účtovníctva, ktoré mal v počítači
a podľa ktorých nemal s daňovým subjektom žiadny obchodný vzťah a spolupracoval iba s ALDAT

CZ. Správca dane podaním zaslaným dňa 14.06.2017 oznámil daňovému subjektu, že dňa 13.06.2017
pominuli prekážky prerušenia konania. Následne na to vyhotovil protokol a výzvu na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 17.07.2017 a na základe
ktorého sa začalo vyrubovacie konanie.

8. Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul obchodného manažéra daňového subjektu C. D.,
ktorého výpoveď sa uskutočnila vo všeobecnej rovine. Na výzvu, aby daňový subjekt predložil správcovi
dane dôkazy preukazujúce tvrdenie svedka, daňový subjekt nereagoval.

9. Po prerokovaní pripomienok k protokolu zaslal splnomocnený zástupca daňového subjektu písomné

stanovisko, na základe ktorého bola správcovi dane doručená e-mailová komunikácia medzi C. D. a A.
A. (konateľ CofinPrint) z 05., 06. a 08.12.2011. Zároveň bolo uvedené, že funkciu skladníka daňového
subjektu vykonával E. F.. Správca dane preto vykonal vypočutie svedka E. F.. K výzve správcu dane na
dodanie dokumentov preukazujúcich tvrdenia E. F. daňový subjekt uviedol, že daňové a účtovné doklady
spoločnosti sú zaistené Policajným zborom, a preto k nim nemá prístup.

10. Na základe spolupráce s Policajným zborom správca dane skonštatoval, že z dokumentácie
zaistenej Policajným zborom nevyplynulo, že tovar bol vyskladnený na základe internej výdajky s
presnou váhou, tavbou a podpisom skladníka a že by sa na vrátnici na cestnej váhe vykonávalo
kontrolné váženie, ako to tvrdil E. F.. Vyšetrovateľ Policajného zboru tiež uviedol, že políciou nebola

fyzicky odobratá výpočtová technika, boli z nej iba stiahnuté všetky údaje a že daňový subjekt disponuje
všetkýmiúčtovnýmizáznamami.Tvrdeniedaňovéhosubjektu,žeknimnemáprístup,sataknezakladalo
na pravde.11. Oznámením č. 101652265/2019 zo dňa 08.07.2019 určil správca dane deň spísania poslednej
zápisnice na deň 06.08.2019, pričom daňový subjekt sa na spísanie tejto zápisnice nedostavil.

12. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov správca dane uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov
či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí preukázať daňový subjekt a nie správca dane, pričom
zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektívne preukázanie. V
procese daňovej kontroly sa uplatňuje prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia.

13. K odpočítaniu dane podľa § 49 zákona o DPH pri faktúrach vystavených dodávateľom z dôvodu
nekontaktnosti a dlhodobej nespolupráce dodávateľa so správcom dane, jeho ekonomickej činnosti, keď
na adrese sídla svoju činnosť nevykonáva a majitelia tejto nehnuteľnosti dodávateľa nepoznajú, pričom
správca dane nemá nahlásenú žiadnu prevádzku, dospel k tomu, že reálne predpoklady ekonomickej
činnosti dodávateľa deklarovanej na faktúrach neboli preukázané. Zdaniteľné plnenie nebolo potvrdené.
Daňová správa v situácii, keď adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá

sídlu ekonomickej činnosti, je oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky
(odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-73/06 Planzer). Správca dane tak uviedol, že
pokiaľ nie je preukázané, že by hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na
odpočet dane len existencia samotných dokladov, hoci tieto doklady obsahujú všetky formálno-právne
náležitosti. Faktúru možno z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiť len vtedy, ak je nepochybné,

že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť, že tovar alebo služba boli reálne dodané. Preverovaním
správcu dane nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené, že vzniku daňovej povinnosti
predchádzalo dodanie tovaru. Keďže nedošlo k dodaniu tovaru, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej
povinnosti.

14. Vo vzťahu k odpočítaniu dane podľa § 43 zákona o DPH odkázal na výsledky z medzinárodnej
výmeny informácií a aj na výsledky preverovania prepravy v elektronickom mýtnom systéme a
skonštatoval, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH.
V rámci daňovej kontroly nebolo možné preveriť vierohodným spôsobom, že tovar bol odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet. Oslobodenie od dane si môže platiteľ dane uplatniť len za podmienky, že tovar je fyzicky
prepravený z tuzemska do iného členského štátu, pričom splnenie tejto podmienky musí preukázať.
Daňový subjekt nepreukázal, že tovar bol fyzicky prepravený a nie je jednoznačne preukázané
uskutočnenie prepravy a ani miesto vyskladnenia tovaru. Pokiaľ nie je preukázané, že tovar bol fyzicky
prepravený, nemôže byť uplatnený princíp zdanenia v štáte určenia, ale je uplatnený princíp zdanenia

v štáte pôvodu.

15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, keď skonštatoval,
že daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako bolo deklarované
na sporných faktúrach, a teda nepreukázal splnenie zákonom ustanovených podmienok na odpočítanie

dane. Podmienky v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nemožno odpustiť.
Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH
použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

III. Správna žaloba

16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.02.2020 domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca
označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c)

až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

17. Žalobca uviedol, že odôvodnenie rozhodnutí je jednostranné, tendenčné a v neprospech daňového
subjektu. Daňový subjekt navrhol vykonanie dôkazu v podobe výpovede svedka C. G. H. B. A. v čase
vykonania preverovaných obchodov, keďže tento mal vedomosť o osobách vykonávajúcich nakladanie

tovaru v prevádzke, výsluch I. C. z J. G. a A. A. F. K.. Správca dane nevykonal žiadny z týchto dôkazov,
v odôvodnení konštatuje, že daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať dodanie a existenciu tovaru a
odmietol vykonať dôkaz výsluchom týchto osôb. Správca dane vykonáva daňovú kontrolu po deviatich
rokoch od uskutočnenia predmetných obchodov, a tak nemožno klásť daňovému subjektu za vinu, ženiektoré zúčastnené subjekty už neexistujú, nepodnikajú alebo došlo k zmene majiteľov a štatutárnych
orgánov spoločnosti.

18. Žalobca mal pochybnosti o zákonnosti dôvodov na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu uplynutia
lehoty na výmenu informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) číslo 904/2010. Trvanie prerušenia daňovej
kontroly bolo neprimerane dlhé, zo spisu nevyplýva presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie,
ako aj jej doručenie a uplynutie tejto lehoty. Daňová kontrola bola prerušená na obdobie 475 dní, bola
prerušená nezákonne dlho a uplynula lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 DP.

19. Daňový subjekt nesúhlasil s hodnotením skutkového stavu, ktoré je v protokole a ktoré považuje za
prekvapivé. Nevyplýva z vykonaného dokazovania. Poukázal na dokazovanie a dôkazné bremeno, kde
daňovýsubjektmápovinnosťpreukazovaťkonkrétnuskutočnosť,akmuvyplývapriamozozákonaalebo
v prípade, ak ho na to správca dane vyzve (§ 46 ods. 5 DP). Správca dane, ktorý vedie dokazovanie, je
povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na správu daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca tiež

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3 Sžf 1/2011, z ktorého
vyplýva, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu a nemožno z nich vyvodiť dôkazné bremeno na právne
vzťahy týkajúce sa žalobcovho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. V spojených veciach
Súdneho dvora Európskej únie Optigen, Fulcrum Electronics a Bond House bolo vyslovené, že nárok na

odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť.

20. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH, na ktorého vrátenie
má nárok, je v rozpore s právnym poriadkom Európskej únie. V tomto bode žaloby poukázal na spojené

veci Súdneho dvora Európskej únie C-80/11 a C-142/11, z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže od
podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH
podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané pochybným spôsobom. Táto tolerancia je povinná len
dovtedy, kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmieta vrátenie DPH, o pochybnostiach
vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán

to musí aj dokázať dokladmi. Zároveň poukazuje aj na rozhodnutia vo veciach C-324/11 a C-285/11.

21. K obchodom so spoločnosťou ALDAT CZ uviedol, že obchody boli vykonané tak, ako boli predložené
daňovédoklady.ŽiadalovykonaniedôkazuvýsluchomC.G.aL.B.(F.L.K.včasevykonaniaobchodov).
Žalobca deklaroval a bolo potvrdené, že podľa záznamov M. G. v smere Košice - Maďarsko tovar opustil

územie Slovenska a bol dodaný do Maďarskej republiky.

22. Vo vzťahu k tovaru pre Waren Transport z administratívneho spisu nevyplývajú akékoľvek dôkazy,
ktoré boli vykonané vo vzťahu k tejto spoločnosti. Dožiadaním likvidátora ten nepotvrdil nedodanie
tovaru a I. F. (p. I. C.) potvrdením zo dňa 12.10.2012 potvrdil vykonanie obchodov. Jediný spôsob

odstránenia rozporov medzi dôkazmi je vykonanie dôkazu svedkom p. C.. Správca dane odôvodňuje
svoje rozhodnutie nezákonnými dôkazmi, ktoré neboli získané postupom podľa DP.

23. Vo vzťahu k dodaniu tovaru CofinPrint predložil žalobca dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú medzi ním
ako veriteľom a spoločnosťou CofinPrint ako dlžníkom, ktorou dlžník uznal splatný záväzok a potvrdil

prijatie tovaru podľa objednávok. Dlžník však nesplnil svoj dlh a tak dochádza na strane daňového
subjektu ku škode dvakrát. Správca dane spochybnil dodanie tovaru do Českej republiky. Vo vzťahu
k obchodom uviedol, že bol vykonaný dôkaz výsluchom p. C. D., ako aj e-mailovou komunikáciou medzi
ním a A. A. (F. K.). Žalobca žiadal dožiadať príslušné orgány na úseku cestného mýta prostredníctvom
sledovania pohybu motorových vozidiel a kontrolu záznamov príslušných prepravovaných firiem, čo

môže vykonať jedine správca dane.

24. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nekonkrétne, všeobecné a bez opory vo vykonanom
dokazovaní.

25. Záverom žaloby žalobca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k celému nároku uplatňovanému
správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí.

III. Vyjadrenie žalovaného26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 29.07.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu
zamietnuť.

27. Žalovaný v prvej časti vyjadrenia uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami
žalobcu a vysporiadal sa s nimi, a tak k žalobným dôvodom podáva vyjadrenie zhodné s dôvodmi
uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že orgány verejnej správy šetrením zistili, že nedošlo k
dodaniutovarupreodberateľovzinýchčlenskýchštátovuvedenýchnafaktúrach,t.j.zdaniteľnéobchody

sa neuskutočnili. Správca dane si zadovážil dostatok dôkazov na prijatie záveru, že cieľom fakturácií
nebolo reálne obchodovanie s betonárskou oceľou, ale získanie neoprávneného prospechu vo forme
odčerpania nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu.

28. Žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu – dodanie tovaru z tuzemska do
iného členského štátu tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach pre odberateľov PROFEET

HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB kft. (HU), Pastelero, s. r. o.
(CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ), a ALDAT CZ, s. r. o. (CZ), a tým nepreukázal ani splnenie zákonom
ustanovených podmienok na oslobodenie od dane uvedených v § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH.

29. Žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa inavia, s. r. o., ako ani

dodanietovarudoinýchčlenskýchštátovodberateľom.Zástupcoviaanikonateliadodávateľasavmieste
sídla spoločnosti nezdržujú, dlhodobo nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane, sídlo
spoločnosti sa nachádza v staršom rodinnom dome bez skladových a výrobných priestorov, majitelia
nehnuteľnosti o tejto spoločnosti nič nevedia a nikdy tam spoločnosť fyzicky nesídlila.

30. Prepravcovia potvrdili prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska a Čiech, no žalobca ani
objednávateľ prepravy a ani odberateľ v Maďarsku a Česku nepreukázali, že išlo o ten istý tovar, ktorý
mal byť obstaraný na základe dodávateľských faktúr. Informáciami z elektronického mýtneho systému
sa zistilo, že pri vozidlách prepravcu, ktoré mali v kontrolovanom období prepravu betonárskej ocele
uskutočniť, buď nebola táto preprava v elektronickom mýtnom systéme vôbec zaznamenaná, alebo bola

preprava predmetným vozidlom spochybnená.

31. Od žalobcu nebolo požadované, aby zodpovedal za konanie svojich obchodných partnerov, ale
išlo tu o požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
Predložením faktúry ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej

operácie. Dôležité je, či zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený.

32. Podľa žalovaného sú splnené podmienky podľa § 61 DP. Daňová kontrola bola prerušená a celkovo
trvala 355 dní, čo znamená, že nebola prekročená zákonom maximálne povolená dĺžka trvania daňovej
kontroly.Prerušenímdaňovejkontrolysavšetkylehotyprerušujú,pričomtýmtoprerušenímsprávcadane

nevstupoval do autonómie žalobcu, ale overoval si podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane.

33. Podľa žalovaného na preukázanie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov nie je
postačujúce predloženie dokladov zo strany žalobcu, ale žalobca znáša dôkazné bremeno a musí
preukázať, že ustanovené podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Žalobca nepreukázal, že

tovar bol dodaný práve jednotlivým odberateľom. Žalovaný nespochybňuje existenciu tovaru, ale z
vykonaného dokazovania, zistení a šetrení správcu dane vyplynulo, že žalobca nadobudnutý tovar
nedodal spoločnostiam do iných členských štátov tak, ako to deklaruje v predložených faktúrach. K
úplnému preukázaniu toho, že tovar od žalobcu bol dodaný českému odberateľovi a maďarskému
odberateľovi, je nevyhnutné potvrdiť túto skutočnosť u maďarského aj českého odberateľa, ktorí musia

jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na
účely podnikateľskej činnosti; zahraničné osoby nepreukázali, či vôbec reálne existujú ako zdaniteľné
osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť.

34. Rozsudky vo veciach Optigen, Fulcrum Electronics a Bond House nemožno na danú vec aplikovať,

pretože dôvodom vyrubenia vlastnej daňovej povinnosti u žalobcu nebolo neuznanie odpočítania dane
z dodávateľských faktúr, ale skutočnosť, že žalobca zakúpený tovar nedodal z tuzemska spoločnostiam
do iných členských štátov a z tohto titulu mu nevznikol nárok na oslobodené dodanie tovaru podľa §43 zákona o DPH. Keďže správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru a jeho vlastníctvo,
považoval predmetnú dodávku za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 zákona o DPH.

35. K otázke preukázania prepravy tovaru v rámci Európskeho spoločenstva poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, kde dodávateľ musí riadne a dôveryhodne preukázať
splnenie základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva o
danizpridanejhodnotyaprijaťvšetkyrozumnéopatrenia,ktorébolivjehomoci,abysauistil,žedodávka
v rámci spoločenstva, ktorú uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

36. Vo vzťahu k uznaniu dlhu uviedol, že daňová kontrola bola začatá 29.04.2015 a nie 16.10.2012 ako
tvrdí žalobca. Dohoda je zo dňa 17.10.2012 a týka sa dodania tovaru za obdobie apríl 2012 až júl 2012,
a teda nie kontrolovaného obdobia december 2011. To, že podpis konateľa bol urobený pred notárom
znamená len to, že notár potvrdzuje pravosť podpisu a nie pravdivosť skutočností uvádzaných na listine.

37. Nie je povinnosťou správcu dane a ani žalovaného vyhľadávať za žalobcu dôkazy svedčiace v
jeho prospech, a to až dovtedy, kým sa v plnom rozsahu nepotvrdia nároky ním uplatňované. Daňové
konanie je riadené prejednávacou a nie vyhľadávacou zásadou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžf/37/2011). Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či
bezvýhradné akceptovanie dokladov alebo údajov v nich uvedených ako faktov. Žalovaný mal za to, že

daňové orgány si zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou fakturačných
reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených v zákone o DPH
zneužili princíp fungovania mechanizmu DPH s cieľom získania daňovej výhody. Žalobca bol aktívnym
článkom fakturačných reťazcov a uplatnením si nadmerného odpočtu profitoval z realizácie takýchto
fakturácií, ktoré okrem podvodného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nemali iné

ekonomické opodstatnenie.

38. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

39. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

40. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou

ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.42. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

V. Nariadenie pojednávania

43. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje

inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/70/2020, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení

Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/70/2020.

44. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu

žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky
senátu 9S JUDr. Iny Šingliarovej na pojednávaní dňa 16.1.2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2026 zastupovala predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová.

45. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 16.01.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti žalovaného, ktorý sa pridržal dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutí. V ústnom
prednese odkázal na obdobnú vec vedenú pred Správnym súdom v Bratislave č. k. BA-1S/69/2020-61
zo dňa 10.12.2025, kde súd žalobu zamietol.

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Orgány finančnej správy v prejednávanom prípade spochybnili a) odpočítanie dane podľa § 49
zákona o DPH a tiež aj b) podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH.

Ad a) K odpočítaniu dane podľa § 49 zákona o DPH

47. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymipredpismisvojepovinnostivočištátnemurozpočtu.DPzakotvujeoprávneniadaňových

orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o
fiškálne záujmy štátu, DP obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo
ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je
najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným
spôsobom,nasledovalipritompravidlálogickéhouvažovaniaačiriadnepopísalisvojehodnotiaceúvahy.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je
úlohousúduprivýkonesprávnehosúdnictvanahrádzaťčinnosťsprávnychorgánov,alelenpreskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešeníkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy.

48. Podľa zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú: 1)
existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a
služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá
riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), spolu s ním predloží správcovi dane písomné

doklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkaznápovinnosť).Povinnosťtvrdiťspočívav
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom ustanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne
podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a
predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré

tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023). V prejednávanej veci
bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky – uskutočnenie
zdaniteľnéhoplnenia(dodanietovaru)dodávateľomspornýchfaktúr(s.12prvostupňovéhorozhodnutia).

49. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj
boli dodané deklarovaným dodávateľom, resp. osobou so statusom platiteľa DPH. Úlohou správcu
dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z

daňovýchdokladovpredloženýchplatiteľom,aleajzozistení,čipripredloženýchdokladochneabsentuje
materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, či žalobca v skutočnosti prevzal alebo akým
spôsobom získal tovary vymedzené na sporných faktúrach od dodávateľa, pokiaľ skutkové zistenia
spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že mu boli tovary dodané (t. j. betonárska oceľ BST 500S). V
prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry,

ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona
o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si

nárok na odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a
8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý

v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Esenciálnou podmienkou
pre odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom
dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane.

50. K námietke žalobcu, že ho správca dane nesprávne zaťažil dôkazným bremenom, súd uvádza,
že je nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov: súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou
činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte uvádza,

že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 DP;
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa
27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačujedeklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

51. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09
zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a

týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).

52. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane,

ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho
voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy
vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 DP).

53. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ,
ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný

obchod bol reálne uskutočnený. Bol to správca dane, ktorý vlastným šetrením zistil také objektívne
skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení,
ktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s kontrolnými zisteniami v zápisnici
o ústnom pojednávaní č. 101401632/2017 zo dňa 21.062017 (príloha č. 31 administratívneho spisu
správcu dane, s. 23 v spojení so s. 15), keď správca dane konštatoval, že v mieste sídla dodávateľa

sa konatelia ani zástupcovia dodávateľa nezdržujú, nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom
dane. Sídlo spoločnosti je v staršom rodinnom dome bez skladových a výrobných priestorov, majitelia
tejto nehnuteľnosti o tejto spoločnosti nič nevedia a nikdy tam uvedená spoločnosť fyzicky nesídlila.
Žalobca k uvedenému zisteniu sa nevyjadril a ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazy o tom, že dodanie
tovaru prebehlo tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa (vyjadrenie žalobcu,

príloha č. 32 administratívneho spisu správcu dane). Uvedené bolo skonštatované aj v protokole
č. 101482988/2017 zo dňa 04.07.2017 (príloha 33 administratívneho spisu správcu dane, s. 68).
Spolu s protokolom bol žalobca písomne informovaný o výsledkoch šetrenia a vyzvaný (príloha č. 34
administratívneho spisu správcu dane) na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ku ktorému
sa písomne žalobca vyjadril, ale relevantné dôkazy nedoložil (príloha č. 35 administratívneho spisu

správcu dane) a ani k zápisnici zo dňa 05.04.2018 (príloha č. 41 administratívneho spisu správcu
dane) k prerokovaniu pripomienok k protokolu takéto dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane
jasne a zrozumiteľne vyslovil pochybnosť a uviedol, v čom pochybnosť spočíva, a tým, že na ústnom
pojednávaní žiadal žalobcu o vysvetlenie, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Hodnotenie dôkazov
neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v

nich uvedených, ako fakt. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal
svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa sporných faktúr od dodávateľa. Pri
dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol
závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňovéhosubjektu a nemohol ich uznať ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť
nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.

54. Súd má za to, že správca dane v uvedených písomnostiach jasne uviedol svoje pochybnosti a aj to,
v čom spočívajú. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v procese dokazovania k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a následne, keďže daňový subjekt majúci
dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020). Podľa názoru správneho

súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).

Ad b) K splneniu podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH

55. Keďže žalobca reálnosť dodávok tovaru uvedeného na sporných faktúrach inak, ako predložením

sporných faktúr nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo vzťahu k odberateľom:
PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU), ALDAT
CZ, s. r. o. (CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ) a CofinPrint, s. r. o. (CZ).

56. Všeobecne v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného

členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správny súd zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania
intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie
podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje
princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva
i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta
Recycling SPRL zo dňa 06. júla 2006, C- 439/04 a C-440/04).

57. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo
dňa 26.01.2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od

dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského
štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom
členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov
do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá
je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť

odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri
spoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho
dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia
tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).

58. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého
dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý
oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať
splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru

z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH.
Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení
dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými
predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie
dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného

členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok
uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).

59. Daňové orgány neuznali žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní

tovaru do iného členského štátu Európskej únie titulom nesplnenia podmienok podľa § 43 ods. 1 a nasl.
zákona o DPH. Daňové orgány pritom spochybnili skutočnú existenciu tovaru v žalobcom deklarovanom
obchode, kde mal byť podľa žalobcom (nepreukázaných) tvrdení tovar nadobudnutý v tuzemsku a
následne intrakomunitárne dodaný do iných členských štátov Európskej únie. Správny súd zdôrazňuje,že v súlade s Daňovým poriadkom je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení
oslobodenia od dane. Uskutočnenie dodania tovaru a následne právo na oslobodenie od dane z tohto
dodania tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po stránke obsahovej. V

zhode s názorom daňových orgánov správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal materiálnu
existenciu deklarovaného plnenia, že tovar nadobudol a že na základe preverovaných faktúr bol tento
tovar následne skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre deklarovaných odberateľov.
Aj podľa názoru správneho súdu deklarované obchody a dodanie tovaru do iných členských štátov
Európskej únie neprebehlo v skutočnosti tak, ako to žalobca deklaroval.

60. Podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie spoločnej
úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do
iného členského štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak
je nadobúdateľom osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v
rámci Európskeho spoločenstva (Európskej únie) zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva

(Európskej únie) umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady
daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania
intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie
podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného
členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného

členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať
na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry
Súdneho dvora EÚ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023).

61. K podmienkam oslobodenia od dane správny súd uvádza, že § 43 ods. 5 zákona o DPH

vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od platenia
DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo
odberateľom. Dôkazné bremeno preukázania uvedených zákonných podmienok primárne zaťažuje
daňový subjekt t. j. platcu DPH deklarujúceho oslobodenie od dane. Pokiaľ si žalobca uplatnil
oslobodenie od dane, bolo jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených

v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Vo vzťahu k režimu oslobodenia od dane priamo zákon predpisuje,
ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú
presne identifikované vo vyššie uvedenom § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich preukázaním platiteľ dane
unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska
do iného členského štátu (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo

dňa 13.01.2021). Pokiaľ daňový subjekt takto svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno
sa presúva na správcu dane. Nárok na oslobodenie potom možno nepriznať vtedy, ak by správca
dane vykonaným dokazovaním buď a/ vyvrátil žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom
ustanovených podmienok na oslobodenie od dane, alebo b/ (vo svetle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie) správca dane preukázal, že posudzovaná obchodná transakcia bola súčasťou reťazca

zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva
(C409/04 Teleos plc.). V prejednávanom prípade správca dane vyvrátil dôkazy predkladané žalobcom
(písm. a/) spôsobom vymedzeným v bodoch 62 až 65 odôvodnenia tohto rozsudku.

62. Vo vzťahu k intrakomunitárnemu obchodu pre odberateľov PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI

ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU), ALDAT CZ, s. r. o. (CZ), Waren Transport,
s. r. o. (CZ) a CofinPrint, s. r. o. (CZ) vykonal správca dane viacero úkonov, z ktorých vyplynulo
spochybnenie reálnej prepravy tovaru. Išlo o medzinárodnú výmenu informácií, výsluchy svedkov
a napokon aj spolupráca s Policajným zborom. Účelom tu bolo overiť, či dodaný tovar bol ďalej dodaný
odberateľom, pričom ak by bol dodaný, bolo by nepochybné, že závery správcu dane nie sú správne

(bližšie v odôvodnení tohto rozsudku pod bodom 47-54).

63. Výsledkom medzinárodnej výmeny informácií bolo, že spoločnosť ALDAT CZ a CofinPrint sú
nekontaktné a daňové priznania za december 2011 neboli podané, resp. nulové. Waren Transport bol
nekontaktný a nepodarilo sa overiť relevantné informácie. PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS

SZOLGÁLTATÓ Kft a Hungaro-KOB Kft boli zrušené a nepodarilo sa overiť relevantné informácie (pozri
napr. zápisnicu o ústnom pojednávaní - príloha č. 31 administratívneho spisu správcu dane, s. 24 alebo
protokol - príloha 33 administratívneho spisu správcu dane, s. 70 až 74).64. Z daného dôvodu preto správca dane pristúpil ku kontrole informácií z Elektronického mýtneho
systému o vozidlách uvedených na CMR žalobcu, pričom z dokumentov vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali
uskutočniť v rozhodnom čase prepravu betonárskej ocele, neboli vôbec zaznamenané v elektronickom

mýtnom systéme (pozri napr. zápisnicu o ústnom pojednávaní - príloha č. 31 administratívneho spisu
správcu dane, s. 24-25 alebo protokol - príloha 33 administratívneho spisu správcu dane, s. 74 až 77).

65. K nasledujúcim úkonom patrila aj výpoveď p. A. B. (A. B. – B. G.), ktorá však bola vedená vo
všeobecnejrovine(prílohač.28administratívnehospisusprávcudane,s.8).Rovnakotakvovšeobecnej

rovine a bez podloženia dôkazov bola vedená aj výpoveď p. C. D. (príloha č. 38 administratívneho spisu
správcu dane). Z preverenia spoločnosti B.B.Z-TRANSPORT KFT vyplynulo, že v rozhodnom období
dodávala služby len do Rumunska.

66. Podľa názoru súdu ak správca dane pri preverovaní podkladov daňového subjektu preukázateľne
spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov, potom možno konštatovať, že správca

dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu
dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno,

keď preveril všetky skutočnosti týkajúcich sa jeho odberateľov. Na základe vyššie uvedených zistení
správca dane nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či
vyjadrení daňového subjektu a nemohol ich uznať ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.
Súd má za to, že správca dane v uvedených písomnostiach jasne uviedol svoje pochybnosti a v čom

spočívajú. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena
zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a následne daňový subjekt nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, keď neuniesol dôkazné bremeno v tomto
smere.

K ostatným žalobným bodom

67.Vďalšomžalobnombodežalobcapoukázalnanezákonnéprerušenie,resp.trvaniedaňovejkontroly.
Správny súd v tejto súvislosti preto poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, podľa ktorého
„Aksprávcadaneprerušívýkondaňovejkontrolyzaúčelomrealizáciemedzinárodnejvýmenyinformácií,

nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto
lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly
za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje
voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo
zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti

žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie
podľa§43zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisovsprávcadane
plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej
výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť
správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi

žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19
Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane
z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie)“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.07.2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015).

68. „Otázkou zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že finančná správa členského
štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií podľa
Nariadenia Rady č. 904/2010, nedodrží lehotu tri mesiace na vybavenie žiadosti, prejudiciálne vyriešil
Súdny dvor EÚ v rozhodnutí z 30. septembra 2021 C-186/20 vo veci HYDINA SK, EU:C:2021:786,
keď uzavrel, že ‚článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010... v spojení s jeho odôvodnením

25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť
zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy,
kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej
spolupráce stanoveného týmto nariadením.‘ Lehoty stanovené uvedeným nariadením pre orgányfinančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno v kontexte
vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu
prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide

o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality
na strane kontrolovaného daňového subjektu. Z tohto hľadiska stojí argumentácia krajského súdu, ktorý
podmieňoval zákonnosť trvania prerušenia daňovej kontroly dodržaním lehôt určených na vybavenie
žiadosti o medzinárodnú spoluprácu, na nesprávnych právnych základoch“ (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR zo dňa 20.12.2024, sp. zn. 2Sfk/11/2023).

69. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 29.04.2015 (oznámenie
o daňovej kontrole, príloha č. 2 administratívneho spisu správcu dane) a bola prerušená od
26.01.2016 (rozhodnutiu o prerušení, príloha č. 13 administratívneho spisu správcu dane) do
07.12.2016 (oznámenie, príloha 19 administratívneho spisu správcu dane) a následne prerušená od
26.01.2017 (rozhodnutiu o prerušení, príloha č. 24 administratívneho spisu správcu dane) do 13.06.2017

(oznámenie, príloha č. 29 administratívneho spisu správcu dane). Protokol bol doručený 17.07.2017
(príloha č. 33 administratívneho spisu správcu dane, doručenka na s. 88). Daňová kontrola trvala 272
+ 50 + 34 dní, t. j. 356 dní, t. j. menej ako jeden rok.

70. Prerušenie konania je legitímnou činnosťou správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho

dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Lehoty stanovené
nariadenímRady(EÚ)č.904/2010preorgányfinančnejsprávyvsúvislostisožiadosťouomedzinárodnú
výmenu informácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 DP) a vo väzbe
na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí

a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Hoci žalobca môže
trvania daňovej kontroly subjektívne vnímať v dôsledku medzinárodnej výmeny informácií ako dlhé, na
strane druhej treba povedať, že dôvody, ktoré viedli správcu dane k vyžiadaniu si tejto spolupráce, treba
vnímať ako zákonné, keďže sa nimi sledovalo objektívne zistenie skutkového stavu veci týkajúceho
sa prepravy tovaru. Správca dane nemá ako ovplyvniť ako dlho bude trvať medzinárodná výmena

informácií. Rovnako tak treba poukázať na to, že pokiaľ by výsledky z medzinárodnej výmeny informácií
boli opačného charakteru, viedlo by to k potvrdeniu tvrdení žalobcu, a teda by boli v jeho prospech.
Výsledky medzinárodnej výmeny informácií však preukázali opak.

71. Žalobca na viacerých miestach svojej žaloby sa odvoláva na dôkazné bremeno správcu dane, a

to vo vzťahu k preukázaniu daňového podvodu. Tejto argumentácii správny súd nemôže prisvedčiť,
pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správna dane v prvostupňovom rozhodnutí nikde
netvrdili, že by bol žalobca súčasťou podvodu; dôvod na nepriznanie odpočtu bol uvádzaný v nesplnení
hmotnoprávnych predpokladoch odpočtu DPH, kedy dôkazné bremeno v zásade postihuje žalobcu. Z
daného dôvodu preto nie je na mieste ani aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca

poukazuje a ktorá sa týka problematiky daňového podvodu.

72. K dohode o uznaní dlhu správny súd uvádza, že je zo dňa 17.10.2012 a týka sa dodania tovaru
za obdobie apríl 2012 až júl 2012, a teda nie kontrolovaného zdaňovacieho obdobia december 2011,
a preto na ňu v prejednávanom prípade nemožno prihliadať.

73. Žalovaný po prerokovaní protokolu ešte vykonal ďalšie svedecké výpovede (p. F., p. D.). Podľa
názoru správneho súdu povinnosť vykonať dôkazy trvá dovtedy, kým nie je spoľahlivo zistený skutkový
stav veci; vykonávania dôkazov nad tento rozsah je, samozrejme, prípustné, ale jeho dôsledkom môže
byť oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru súdu správca dane dostatočne spoľahlivo

zistil skutkový stav veci aj inými dôkaznými prostriedkami než navrhovanou výpoveďou p. G. a p. A..
Správcadanezistil,žetovarnebolprepravenýdoinéhočlenskéhoštátunapr.spochybnenímvšeobecnej
výpovede p. D., či neexistujúcimi záznamami o preprave z elektronického mýtneho systému. Z daného
uhla pohľadu preto možno výpoveď p. G. vnímať ako nadbytočnú. Rovnako to možno konštatovať aj vo
vzťahu k výpovedi p. A. (spoločnosť K.).

74. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce
pre rozhodnutie zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre odôvodnenie rozhodnutia správneho
orgánu podľa § 63 ods. 5 DP, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolotak porušené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného
práva na súdnu a inú právnu ochranu. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom

tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190
SSP zamietol.

75. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by

bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP

zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej

pomoci (písm. c/).