Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku · Judgement

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205223
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125205223.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: Anna Novotná, nar.

11.5.1969, bytom Ražňany 80, 821 61, zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10,
089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 742 803, so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255
739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, o určenie že úver je bezúročný
a bezpoplatkový a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, je
bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v
bode 49., v znení: „Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 2,49 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v
bode 58. a 59., v znení: „Klient a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok.

Poplatok za službu (zahrnutý v splátke) 0,3 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v
bode 60. a 61., v znení: „Klient a spoločnosť uzavreli dohodu o službe odložené splátky Poplatok za
službu (zahrnutý v splátke) 0,99 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave

2. Uzatvorenie zmluvy, § 1 v časti, v znení: „Klient udeľuje súhlas k tomu, aby tretie osoby, vrátane
peňažných ústavov, poskytli Spoločnosti na jej žiadosť požadované informácie, a to aj pokiaľ sú
chránené obchodným či bankovým tajomstvom. Takto udelený súhlas platí po celou dobu platnosti ÚZ.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave

5. Podmienky splácania úveru, § 4, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať
číslo ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho
variabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými
právnymi dôsledkami.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 5.

Podmienky splácania úveru, § 10, v znení: „Prípadný preplatok vráti Spoločnosť klientovi na základepísomnej žiadosti. Spoločnosť môže klientovi účtovať poplatok za vrátenie preplatku vo výške 2,82
EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 6.
Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, § 1, v znení: „Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že
ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával
platcajehomzdy(ďalejiba„zamestnávateľ“)mesačnúzrážkuzomzdyvovýškedvojnásobkupravidelnej

mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a
to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči
Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že

počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi
príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu
mzdy a k jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že
zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť oprávnená prijímať nie len do
úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad

škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klient z ÚZ. Táto dohoda sa vzťahuje i na
budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá
ako so mzdou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home

Credit Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 18.
Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou
splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a
12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave
18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, § 2, v znení: „V prípade omeškanie klienta je
Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť

Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 2.7.2025 domáhala určenia neprijateľných

zmluvných podmienok obsiahnutých v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013 (ďalej len
„zmluva“) a v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – hotovostný úver k
Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013 (ďalej len „Úverové podmienky“) uvedených vo
výroku tohto rozsudku poukazujúc na rozhodnutia súdov u obdobných zmluvných podmienok a rovnako
tak posúdenia úveru na základe tejto Zmluvy ako bezúročného a bezpoplatkového s poukazom na

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-290/19.

2. Žalovaný, v tom čase KRUK Česká s Slovenská republika a.s., sa k podanej žaloby vyjadril, že dňa
3.7.2025 uzatvoril so spoločnosťou EOS KSI Slovakia s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávok. Ku dňu
rozhodnutia súdu namietal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

3. Na podklade podaného vyjadrenia žalobkyňa navrhla zmenu na strane žalovaného.

4. Uznesením č.k. 18Csp 74/2025-62 z 27.10.2025 pripustil, aby namiesto doterajšieho žalovaného
KRUK Česká s Slovenská republika a.s., vstúpil ako nový žalovaný EOS KSI Slovakia s.r.o.5. Nový žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril poukazujúc na šikanózne uplatňovanie práva s poukazom
na uplynutie dvanástich rokov od uzavretia Zmluvy. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nie je
žiadny právny vzťah. Oznámenie o postúpení pohľadávky nie je v tomto prípade relevantné, pretože

sa jedná o splnenie si zákonnej povinnosti veriteľa. Zmluva zanikla, splatnosť poslednej splátky nastala
pred 5 rokmi, odkedy začala plynúť premlčacia doba a poukázal na § 54a OZ. Žalovaný ani postupca
si voči žalobkyni nič neuplatnil. Žalobkyňa nepodala žalobu z dôvodu, že by úver preplatila, nakoľko
skonzumovala úver vo výške 3000 eur a na istine zaplatila 2738,24 eur. Úmysel podanej žaloby je
následné uplatňovanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu v celom rozsahu považoval

za neprípustnú. Pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal za to, že zmluve je
RPMN uvedená s dovetkom, že bude závisieť na dni poskytnutia úveru, podľa čoho mu bude oznámená.
K zmluvným podmienkam uviedol, že žalobkyňa neuviedla vlastné skutkové tvrdenie, len poukázala
na rozhodnutia súdov. Považovanie predmetných zmluvných podmienok za neprijateľné je nedôvodné.
K trovám konania sa vyjadril navrhujúc aplikáciu ust. § 257 CSP.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol
spor na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

7. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného uzavreli Zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 3000 eur s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,70%, RPMN

vo výške od 20,9% do 21,6%, priemernou hodnotou RPMN 18,76%, výškou mesačnej splátky 66,83%
a celkovou čiastkou splatenou spotrebiteľom vo výške 5505,36 eur.

9. Zo Zmluvy plynie, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia.

10. Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v bode 49.,
znie: „Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 2,49 EUR.“.

11. Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v bode 58. a

59., znie: „Klient a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok. Poplatok za
službu (zahrnutý v splátke) 0,3 EUR.“

12. Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v bode 60. a
61., znie: „Klient a spoločnosť uzavreli dohodu o službe odložené splátky Poplatok za službu (zahrnutý

v splátke) 0,99 EUR.“

13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nerozporoval znenie zmluvných podmienok uvedených v Úverových
podmienkach súd vychádzal zo záveru, že tieto skutkové tvrdenia sú nesporné (§ 150 ods. 1 CSP).

14. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 2.
Uzatvorenie zmluvy, § 1 v časti, znie: „Klient udeľuje súhlas k tomu, aby tretie osoby, vrátane peňažných
ústavov, poskytli Spoločnosti na jej žiadosť požadované informácie, a to aj pokiaľ sú chránené
obchodným či bankovým tajomstvom. Takto udelený súhlas platí po celou dobu platnosti ÚZ.“.

15. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 5. Podmienky
splácania úveru, § 4, znie: „Klient je povinný akZ variabilný symbol uvádzať číslo ÚZ, prípadne iný
variabilný symbol písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je
považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami.“

16. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 5. Podmienkysplácania úveru, § 10, znie: „Prípadný preplatok vráti Spoločnosť klientovi na základe písomnej žiadosti.
Spoločnosť môže klientovi účtovať poplatok za vrátenie preplatku vo výške 2,82 EUR.“

17. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 6. Podmienky
zabezpečenia úverovej pohľadávky, § 1, znie: „Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej

splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až
do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči
Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že

18. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 18. Sankcie
účtované v dôsledku omeškania klienta, § 1, znie: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či
splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v
prípade druhej a ďalšej upomienky.“

19. Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 18. Sankcie
účtovanévdôsledkuomeškaniaklienta,§2,znie:„VprípadeomeškanieklientajeSpoločnosťoprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu

vo výške 17 EUR.“

20. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 3.4.2013 (ďalej

len„ZoSÚ“)zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľzaväzujeposkytnúťspotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom v čase podania žaloby, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 2.4.2013

(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani
sporná.

22. K danosti pasívnej vecnej legitimácie postupníka, t.j. žalovaného, napriek jej nespornosti, súd

uvádza: „12.2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol
pohľadávku na nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia
aj tohto žalovaného. Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade
je singulárnym právnym nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti
požadovanýchzmluvnýchpodmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne

stanovené, že v prípade žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi,
bude musieť rozhodujúci súd vychádzať z toho, že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali
na základe bodu 3.2 sú neplatné, a preto pohľadávka nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami
a zároveň pre prípadný spor medzi postupníkom a žalobcom o zaplatení nesplatenej časti úveru
právoplatným vyslovením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bude dané, že postupník si svoj

nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na rozhodcovskom súde ale musí si ho uplatniť na súde
všeobecnom.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 127/2017 z 19.12.2026).

23. K námietkam vo vzťahu k nezmyselnosti podania žaloby poukazuje súd na to, že podanou žalobou
sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo Zmluvy, a to bez potreby

preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskorších
predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). Ako vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona
teda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany svojho práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne
žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho
zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané

finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v
oblastiochranyspotrebiteľaatovtedy,akspotrebiteľnasúdeúspešneuplatníporušenietohtojehopráva
alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi práva. Podľa prechodného ustanovenia
§ 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok posúdiť podľa predchádzajúceho právneho

predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery vyplývajúce z
rozsudku Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia
25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020
(porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 147/2024 z 13.12.2024).24. Súd tiež poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto

prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by

v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

25. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky

uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“

26. Tiež súd poukazuje na to, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení,
že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, od 1.1.2018 je účinná právna úprava uvedená v §

11 ods. 4 ZoSÚ a jedná sa o ustanovenie procesného charakteru, preto s poukazom na ustanovenie §
137 písm. d) CSP nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže sa jedná o určenie právnej
skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu.

27. Navyše sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne vo vzťahu k reálne potrebe vyslovenia, resp.

posúdenia, či úver je bezúročný alebo bezpoplatkový, nakoľko pokiaľ žalovaný argumentuje, že zmluva
zanikla, nebol by žiaden priestor pre postúpenie pohľadávky. Keďže došlo k postúpeniu pohľadávky,
je zrejmé, že pôvodný žalovaný pohľadávku v súdom doposiaľ neznámej výške voči žalobkyni eviduje
a túto na žalovaného nepochybne postúpil. Právny záujem na určení, či úver je alebo nie je bezúročný
a bezpoplatkový je preto u žalobkyne aj naliehavý.

28. Námietka nedôvodnosti a neprípustnosti podanej žaloby po ukončení právneho vzťahu nie je preto
opodstatnená.

29. Sporným bolo, či sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, pričom ide o otázku

právneho posúdenia veci.

30. Súd má za to, že uvedenie RPMN ako rozpätie sa prieči účelu zákona a preto uvedenie RPMN
spôsobom, ako to učinil právny predchodca žalovaného je v rozpore s požiadavkou jednotnosti. Takto
vymedzený údaj o RPMN v Zmluve je neurčitý a pre spotrebiteľa nezrozumiteľný, čo má tie

následky, ako keby vôbec nebol uvedený v Zmluve (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).

31. „Je nevyhnutné s ohľadom na princíp transparentnosti poukázať na ratio decidendi rozsudku
Súdnehodvora(šiestakomora)z19.decembra2019voveciC-290/19,vbodoch25-35.Na jednej strane
tak článok 3 písm. i) smernice 2008/48, ktorý vymedzuje RPMN v tom zmysle, že predstavuje

„celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru“,
ukladá povinnosť stanoviť presný percentuálny podiel. Na druhej strane z článku 19 ods. 1 smernice
2008/48 v spojení s časťou I prílohy I tejto smernice vyplýva, že RPMN sa vypočíta podľa
matematického vzorca, ktorý je uvedený v tejto prílohe, a mal by s presnosťou na jedno desatinnémiesto odrážať všetky existujúce alebo budúce záväzky dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom.
Odsek 5 druhý pododsek tohto článku 19 navyše uvádza, že výpočet RPMN musí byť jednotný. Ako
správne poznamenala slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach, dodržanie uvedených

požiadaviek môže viesť len k jedinému konkrétnemu výsledku, ktorý je vyjadrený s presnosťou na
jedno desatinné miesto. Tento výklad je okrem toho potvrdený cieľom, ktorý sleduje smernica
2008/48, a funkciou, ktorú plní RPMN v systéme vytvorenom touto smernicou. V tejto súvislosti treba
pripomenúť,žesmernica2008/48bolaprijatásdvojakýmcieľom,atozabezpečiťvšetkým spotrebiteľom
v Únii vysokú a rovnocennú úroveň ochrany ich záujmov a uľahčiť vznik riadne fungujúceho

vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi (rozsudok z 5. septembra 2019,Pohotovosť,C-331/18,
EU:C:2019:665, bod 41 a citovaná judikatúra). Z odôvodnenia 19 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom
je najmä zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané informácie
najmä o RPMN v celej Únii, čo mu umožní porovnať tieto miery. Súdny dvor mal príležitosť zdôrazniť,
že pre spotrebiteľa má RPMN zásadný význam ako celkové náklady na úver predložené vo
forme sadzby vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca. Táto sadzba totiž umožňuje

spotrebiteľovi posúdiť z hospodárskeho hľadiska rozsah záväzku, ktorý obsahuje uzavretie zmluvy
o úvere (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14,
EU:C:2016:283, bod 90 a citovanú judikatúru; z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15,
EU:C:2016:842, bod 66 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. septembra 2018, EOS KSI Slovensko,
C-448/17, EU:C:2018:745, bod 64). Z tohto hľadiska informačná povinnosť uvedená v článku 10

ods. 2 smernice 2008/48, podľa ktorejzmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzaRPMN,prispieva
k dosiahnutiu cieľov sledovaných touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019,
Pohotovosť,C-331/18, EU:C:2019:665,bod 42 citovanú judikatúru), najmä cieľa vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľa. Treba konštatovať, že ak by bolo prípustné upraviť v zmluve o úvere RPMN nie ako jednu
konkrétnu hodnotu, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu, nebolo by splnené

kritérium zrozumiteľnosti a stručnosti stanovené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48. Toto kritérium
je pritom podstatné na to, aby mohol spotrebiteľ tak, ako to uvádza odôvodnenie 31 tejto smernice,
poznať svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Použitie takéhoto rozpätia totiž môže
nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ
ide o skutočný rozsah jeho záväzku. Treba dodať, že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, ktorú

uvádza vnútroštátny súd, že v čase, keď veriteľ predložil spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o
úvere, údajne nepoznal niektoré informácie, najmä dátum čerpania úveru alebo dátum uzavretia zmluvy.
Smernica 2008/48 totiž v časti II prílohy I upravuje dodatočné predpoklady určené na uľahčenie výpočtu
RPMN v prípade, že nie sú známe určité skutočnosti, alebo ak ich nie je možné určiť z iných dôvodov.
Ak teda nie je známy dátum čerpania úveru, veriteľ môže na presný výpočet RPMN uplatniť dodatočné

predpoklady upravené najmä v časti II písm. a) až c) prílohy I smernice 2008/48. Rovnako platí,
že ak nie je známy dátum uzavretia zmluvy, časť II písm. f) bod ii) prílohy I tejto smernice stanovuje,
že sa predpokladá, že dňom prvého čerpania je deň, ktorý vyplýva z najkratšieho intervalu
medzi týmto dátumom a dátumom prvej platby, ktorú má spotrebiteľ uskutočniť. Preto najmä vzhľadom
na uvedené predpoklady, ktorých cieľom je uľahčiť jednotný výpočet RPMN , nemožno tvrdiť, že

ak sú takéto skutočnosti neznáme, je uvedenie RPMN ako jednej konkrétnej hodnoty nemožné alebo
neprimerane ťažké.“

32. S poukazom na tieto závery súd konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ.

33. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

34. Zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia.

35. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť

obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonupri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový

návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Zmluvné

podmienky v Zmluve sú predtlačené na formulári, vopred pripravené, teda o ich individuálnom dojednaní
nemôže byť ani reč. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že zmluvné podmienky boli vopred dané a nebola
dopytovaná, či by niečo v Zmluve chcela meniť.

36. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

37. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

38. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom

dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

39. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

40. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných

vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky

zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

41. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá

umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotnáfilozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je

zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním
existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech

spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
42. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:

a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných

a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom

v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými

podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene

podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio

legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím

právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

43. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)

z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
44.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.

Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č.4205054967, zo dňa 14.5.2012 v bode 43. v znení:
„ Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 EUR.“

45. „27. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne čo do zamietnutia žaloby v časti o vyslovenie
neprijateľných zmluvných podmienok vyjadrených v bode 43 Zmluvy, týkajúcich sa poplatku za vedenie

účtu vo výške 1,99 eur a v § 2 Hlavy 18 Úverových podmienok spoločnosti HOME Credit Slovakia,
a.s. k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 čo do zmluvnej pokuty vo výške 17 eur v
prípadeomeškaniaklienta,odvolacísúduvádza,ževzmyslečl.6ods.1Smernice93/13nekalázmluvná
podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti dokonca nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto
podmienku vopred napadol. Cieľ, ktorým je posilnenie ochrany spotrebiteľa totiž nemožno dosiahnuť,

pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať nekalý charakter zmluvnej podmienky. Účinnú ochranu
spotrebiteľa možno zaručiť len v prípade, ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť
posúdiť ex offo takúto podmienku. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, lenčo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak takúto
podmienku považuje za nekalú, musí sa zdržať jej uplatnenia, s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti

tomuto namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť aj vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť
(viď rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04.06.2009, PANNON GSM, C-243/08, 2009 I-04713)

46. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust. § 298 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva

strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Znenie zmluvných podmienok
uvedených v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 v bode 43, ako aj v § 2 Hlavy 18, ktoré
sú konkretizované v žalobe aj v petite tohto rozsudku, treba vyhodnotiť ako neprijateľné, keďže slúžia
potrebám dodávateľa a ide o podmienky, ktoré vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za činnosť v
prospech veriteľa, slúžiaci jeho záujmom. Poplatková povinnosť za zriadenie účtu za účelom poskytnutia

úveru je vedľajším produktom úverového vzťahu, na základe ktorého dodávateľ má možnosť získavať
prehľad o plneniach spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým mu úverom. Pre spotrebiteľa nie je nutné
mať zriadený účet na to, aby mal prehľad o výške splateného úveru, lebo si môže viesť sám svoju
evidenciu a v prípade potreby ako dôkaz mu poslúžia napr. prevodné príkazy, poštové poukážky a pod.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že požiadavku na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu je

možné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to aj vtedy, ak výška poplatku je 1,99 eur mesačne. Odvolací súd preto uzavrel,
že veriteľ požadoval od spotrebiteľky zaplatenie poplatku bez toho, aby poskytol spotrebiteľke nejakú
službu, teda toto finančná plnenie slúžilo výhradne potrebám dodávateľa na evidovanie jeho účtovných
operácii.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/78/2019)

Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v bode 58. a 59., v
znení: „Klient a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok. Poplatok za službu
(zahrnutý v splátke) 0,3 EUR.“

47. „14. Odvolací súd poukazuje na bod 58 úverovej zmluvy, kde je uvedené, že účastníci uzavreli
dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok (dopísané je „ÁNO“) za poplatok 0,30 Eur zahrnutý v
splátke. Z uzatvorenej Úverovej zmluvy zo dňa 16.11.2010 nevyplýva možnosť spotrebiteľky odmietnuťponúkanú doplnkovú službu. Rovnako tak nemožno vyvodiť, na aké protiplnenie vznikne žalobkyni
zaplatením poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok nárok.

15. Podľa predloženého formulára Úverovej zmluvy, jeho súčasťou boli i doplnkové služby bez
akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia týchto doplnkových služieb zo strany spotrebiteľa. Takto
vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako jednu z podmienok uzatvorenia
zmluvy o úvere.

16. Odvolací súd má za to, že zo zmluvy nevyplýva a ani nie je jasné za aký úkon či službu by
mal byť takýto poplatok zaplatený (dokonca v rámci splátky) a naviac žiadne reálne protiplnenie zo
strany veriteľa (za ktoré by mala žalobkyňa platiť) nebolo žalobkyni poskytnuté. Odvolací súd poukazuje
na to, že zmluvná podmienka je vopred daná vo formulárovej zmluve, ktorej obsah vopred pripravil
dodávateľ a ktorej obsah (okrem výšky úveru) spotrebiteľka nemôže ovplyvniť ani upraviť. Teda možno
mať odôvodnené pochybnosti o jej individuálnom dojednaní podľa ust. § 53 ods. 2 OZ. V tomto odvolací

súd poukazuje aj na transparentnosť zmluvných podmienok vyplývajúcu zo Smernice Rady č. 93/13/
EHS a zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s ust. Občianskeho zákonníka.
17. Odvolací súd súhlasí s odvolacími námietkami žalobkyne, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď uvedenú doplnkovú službu nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
uspokojil sa iba s tvrdením, že túto podmienku považuje za individuálne dojednanú a taktiež že so

žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy nevyplýva, aby táto dohoda bola podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy. Na základe uvedeného, je možné súhlasiť s odvolacími námietkami žalobkyne, že súd prvej
inštancie nenáležite zistil, či uvedenú doplnkovú službu bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keď sa uspokojil iba s tvrdením, že túto podmienku považuje sa individuálne dojednanú a
taktiež, že zo žiadneho ustanovenia Úverovej zmluvy nevyplýva, aby takáto dohoda bola podmienkou

uzatvorenia Úverovej zmluvy.

18. Odvolací súd má za to, že sa o neprijateľnú zmluvu podmienku jedná. Tak ako to má na
mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka uvedený poplatok predstavuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľky. Tak ako to odvolací súd konštatoval už

vyššie.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoCsp 24/2020)

Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, v bode 60. a 61.,
v znení: „Klient a spoločnosť uzavreli dohodu o službe odložené splátky Poplatok za službu (zahrnutý
v splátke) 0,99 EUR.

48. Súd nemal pochybnosti o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, ktoré môžu reálne viesť
(paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi
plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorý platí v

podstate už za samotný záväzok veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok, je absolútne neprijateľná.
Spotrebiteľ je teda povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec
niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa názoru súdu je zjavne nevyvážené, neprijateľné,
je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy ale záujmy dodávateľa a odporuje zákonu ( § 53
ods. 1 OZ). Niet racionálneho dôvodu, aby spotrebiteľ už pri uzavretí zmluvy platil odplatu za službu,

ktorú možno vôbec nikdy nevyužije a teda len za „záväzok žalovaného“ s ktorým ten možno nebude
mať vôbec žiadne náklady.

Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 2. Uzatvorenie zmluvy,

§ 1 v časti, v znení: „Klient udeľuje súhlas k tomu, aby tretie osoby, vrátane peňažných ústavov, poskytli
Spoločnosti na jej žiadosť požadované informácie, a to aj pokiaľ sú chránené obchodným či bankovým
tajomstvom. Takto udelený súhlas platí po celou dobu platnosti ÚZ.“

49. V danom prípade žalobkyňa ako klient nemohla zasahovať do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré

dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov
(VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný
súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods. 1 OZ. V danom prípade
predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budúoprávnené spracovať osobné údaje klienta. Rovnako neprijateľnou je daná podmienka aj s poukazom,
že čas poskytovania údajov nie je žiadnym spôsobom ohraničený.

Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s.–ITH113kÚverovejzmluveč.4304007613,zodňa03.04.2013,atovHlave5.Podmienkysplácania
úveru, § 4, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo ÚZ, prípadne iný variabilný
symbol písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované
za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami.“

50. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. „Pokiaľ ide podmienku v
hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 tak súd má za to, že aj táto podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne uhradil.

Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do omeškanie, čo
je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými prostriedkami,
aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje nesprávny variabilný
symbol,tútopriradilksprávnejzmluve.“(porov.rozsudokOkresnéhosúduPrešovsp.zn.20Csp91/2020
zo dňa 7.9.2020). „13. Pokiaľ ide o prvý žalobný petit žalobcu, v ktorom sa domáha určenia

neprijateľnej zmluvnej podmienky v § 4 hlavy 5. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., v tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29C/193/2010 zo dňa 16.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a v ktorom súd prvého
stupňa žalovanému uložil povinnosť zdržať sa v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi zmluvných
formulárov a vo všeobecných obchodných podmienkach uvádzať znenie zmluvnej podmienky, a

to: ,,Neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na
úhradu je považované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi
dôsledkami.“ Súd 1. stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v danom prípade následok
neuhradenia splátky úveru z dôvodu neuvedenia správneho variabilného symbolu súd posúdil ako
neprimeranú sankciu vyvolávajúcu vážne právne dôsledky, napríklad následok okamžitej splatnosti

úveru. Súd 1. stupňa vyslovil, že podľa jeho názoru žalovaný ako dodávateľ v prípade existencie
iba jedného zmluvného záväzku so spotrebiteľom nemôže mať problém s priradením aj spotrebiteľom
neidentifikovanej platby bez uvedenia variabilného symbolu a v prípade existencie viacerých záväzkov
spotrebiteľa voči jednému dodávateľovi nastupuje zákonný predpoklad § 330 Obchodného zákonníka.
Teda ak dlžník má voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie

sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené. Inak
záväzku najskôr splatného. Súd konštatoval, že okrem iného žalovaný na jednej strane sankcionuje
spotrebiteľa za neuvedenie variabilného symbolu právnym dôsledkom neuhradenia splátky úveru,
avšak na druhej strane, si vyhradzuje právo platby poukázané spotrebiteľmi započítať na úhradu ich
záväzkov podľa termínov ich splatnosti a to od záväzku najstaršieho s tým, že v prípade rovnakých

záväzkov s rovnakým dátumom splatnosti bude úhrada použitá najprv na istinu, potom na úroky
a následne na ďalšie príslušenstvo vrátane sankcií. Súd túto podmienku považoval za neprijateľnú v
súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“ (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/19/2022)

Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s.–ITH113kÚverovejzmluveč.4304007613,zodňa03.04.2013,atovHlave5.Podmienkysplácania
úveru, § 10, v znení: „Prípadný preplatok vráti Spoločnosť klientovi na základe písomnej žiadosti.
Spoločnosť môže klientovi účtovať poplatok za vrátenie preplatku vo výške 2,82 EUR.“
51. Súd nemal pochybnosti o neprijateľnosti daných zmluvných podmienok, ktoré môžu reálne

viesť (paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne
dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa.

Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,

a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 6. Podmienky
zabezpečenia úverovej pohľadávky, § 1, v znení: „Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnejsplátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až
do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči

Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že
počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi
príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu

mzdy a k jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že
zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť oprávnená prijímať nie len do
úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad
škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klient z ÚZ. Táto dohoda sa vzťahuje i na
budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá
ako so mzdou.“

52. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka podlieha prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica
Rady č. 93/1/EHS. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je
potrebné poukázať na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam
obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a treba

pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

53. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak

musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami
bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle

rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

54. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky Laily Medina vo veci C-598/21
cit. „64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho

práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania
medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné

záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech
spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež

uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,
a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje
možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.

Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.
Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom
splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi

stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie
úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,a to rozhodnutie o jeho uplatnení, závisí od podnikateľa. 68Presvedčili ma vysvetlenia vnútroštátneho
súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia
vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi

stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá

predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto
ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi

a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“

55. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú

výšku zrážky zo mzdy.

56. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy – sa zaoberali
súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva

o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive
predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím
nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy

a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno
v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,
keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ

bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu
súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom
občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj
v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V

tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s
dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celýtext zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že
ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného
významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými

mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu
pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške
vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ

zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a

je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú
zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom

dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. – ITH113 k Úverovej zmluve č. 4304007613, zo dňa 03.04.2013, a to v Hlave 18. Sankcie účtované
v dôsledku omeškania klienta, § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky
RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade

druhej a ďalšej upomienky.

klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17 EUR.
57. Vo výrokoch IX. a X. tohto rozsudku uvedené zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné,
nakoľko boli už viackrát judikované ako neprijateľné, konkrétne právoplatnými rozhodnutiami Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/81/2019, zo 07.11.2019; sp. zn. 5Co/78/2019, z 13.02.2020;

sp. zn.13CoCsp/32/2020, z 30.03.2021; sp. zn. 18Co/142/2019, z 29.04.2021; sp. zn.
19CoCsp/54/2020, z10.06.2021; sp. zn. 20CoCsp/7/2021, z 28.09.2021; sp. zn. 9CoCsp/33/2022,
z 27.10.2022. Navyše tieto poplatky za upomienky či zmluvné pokuty neboli individuálne
dojednané. Súd prvej inštancie zastáva názor, že upomienky, resp. zmluvné pokuty v prejednávanej
veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú

upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú), čo treba považovať za
neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta opätovne netransparentne uvedené
iba v úverových podmienkach a nie priamo v zmluve. Napokon aj v rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 10 C 95/2016 zo dňa 16.2.20217, už boli identické zmluvné podmienky právoplatne vyhlásené
za neprijateľné. (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp 140/2024).

58. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na
rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú však slúžiť
tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl

dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. rozhodcovskádoložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v
právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu (viď. nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/11).

59. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

61. Súd nevidel dôvod na aplikáciu výnimočného ust. 257 CSP a v tomto smere poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp 2/2015 z 26.2.2025 cit: „10. Účelom

ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa
dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v
zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania než

by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama zenavinila

alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní
čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa môže tiež dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej

procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. 12. V prejednávanej veci za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno
považovať skutočnosť, podľa ktorej zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a k splateniu úveru došlo v
10 -tich mesačných splátkach, pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané a
žalobkyni ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa ktorej žalobkyni nič

nebránilo, aby si jednou žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
ako aj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa
umožňujúci aplikáciu ust. § 257 C.s.p. 13. Žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok, resp. určenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou
v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c) C.s.p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľom s

cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na
súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné
tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza sa z predpokladu, že dodávateľ porušuje
svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je založený na

protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo
nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia nečestnej podmienky, ktorá
je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku (uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2020
vydané vo veci 2Cdo 80/2019).
14. Rovnako je bez právneho významu tvrdenie, podľa ktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2007

a poskytnutý úver bol splatený v 10-tich mesačných splátkach. 15. V prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie nemá právny význam zánik záväzku
splnením dlhu. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné

podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením, prípadne aj zánik celého právneho vzťahu nemôže mať
žiaden vplyv na uplatnený nárok a teda na vecnú legitimáciu žalobkyne. Žalobkyňa preto aj v prípade,že nárok uplatnila žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, je nositeľnou hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide a teda má v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepubliky,akoajSmerniciRady93/13/EHSz05.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019
vydaný vo veci 6Cdo 127/2017). 16. Za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie
náhrady trov konania v spore úspešnej žalobkyni nemožno považovať ani skutočnosť, podľa ktorej si

žalobkyňa v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok neuplatnila aj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie. Je voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok
na primerané finančné zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami.
Za zvolenú voľbu tak nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady
trov konania v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom mala plný úspech. Takto
odmeniť žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý do zmluvy zakomponoval 7 neprijateľných

zmluvných podmienok, nie je možné. 17. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p.
zmenil výrok rozsudku o trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026