Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202267
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125202267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Trnava, o zaplatenie sumy 338,59 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa26.03.2025domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým

by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 338,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 185,56 eura od 22.06.2024 do zaplatenia, ako aj priznania nároku na náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2024
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky

napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa
29.11.2018 Zmluvu č. 5152311206, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Nárok uplatnený žalobou predstavuje revolvingový úver
vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať

poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý
úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť
k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť
úverovéhorámca,ktorániejevyčerpanáaktorásazároveňskaždousplátkouzvyšuje.Žalovanýnapriek
opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy, a tak postupca vypovedal zmluvu ku dňu 13.03.2023. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 338,59 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške

185,56 eura, z riadneho úroku vo výške 77,- eur, z úroku z omeškania vo výške 17,03 eura, z poplatkov
vo výške 59,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávkydo dnešného dňa nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom
22.06.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Výška sadzby úrokov z
omeškania je stanovená ku dňu vzniku omeškania (odstúpenie od zmluvy/zosplatnenie úveru).

3. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 08.10.2025 uviedol, že v prílohe žaloby predložil kompletnú
platobnú históriu. Existujúce peňažné záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa
29.11.2018. Existujúce záväzky boli vo výške 174,95 eura. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou
splátkou 15,- eur, čo predstavuje minimálnu výšky splátky pri schválenom úverovom rámci 300,- eur.

Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 189,95 eura. Príjem spotrebiteľa bol
overený na základe dopytu do Sociálnej poisťovne a bol vo výške 1.000,- eur. V rámci nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v
celkovej sume 205,07 eura, nakoľko spotrebiteľ uviedol rodinný stav rozvedený a počet členov 1.
Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným
minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie

boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20
% - teda 182,83 eura ((1.000,- eur - 205,07 eura) * 20%). Tieto paušálne výdavky boli v dokumente
Výpočet primárnej návratnosti zohľadnené ako výška minimálnej rezervy (20%). V tejto súvislosti
poukazuje žalobca na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci

NBS-000-096-061, ktorý potvrdzuje uvedený názor žalobcu. Celková výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 387,90 eura. Výpočet DSTI bol teda
realizovaný nasledovne: DSTI=(189,95 eura)/(1000,- eur - 387,90 eura); DSTI = 0,3103301802022.
Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v
súlade s Opatrením a ZoSÚ. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný
bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: výzvou
zo dňa 20.03.2024 spolu obálkou. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol
výzvouzodňa20.03.2024vyzvanýnasplneniepohľadávky.Povyhlásenímimoriadnejsplatnostinesplnil
svoj dlh ani čiastočne. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka,

pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní výzvy na úhradu a zosplatnení pohľadávky. V podaní zo
dňa 10.10.2025 žalobca ďalej uviedol, že k výzve zo dňa 13.03.2023 nedisponuje podacím hárkom
či doručenkou. Keďže vyššie uvedené skutočnosti neboli protistranou rozporované, v zmysle § 151
ods. 1 CSP je potrebné tieto skutočnosti považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie, pričom citoval
z niektorých rozhodnutí súdov. Žalobca ďalej uviedol, že dopytoval pôvodného veriteľa za účelom

zistenia, či bola zo strany žalovaného vykonaná zmena adresy. Pôvodný veriteľ uviedol nasledovné:
Adresu klient osobne nahlasoval na pobočke dna 23.09.2022 v City Aréne Trnava, pričom žalobca v
prílohe zasiela printscreen vyššie uvedeného emailu.

4. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: platobná história, Špecifikácia postúpenej

pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2024, Pokus o zmier zo dňa 12.02.2025,
Podací hárok zo dňa 13.02.2025, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0688/2024/CE zo dňa 21.06.2024
spolu s Dodatkom č. 1 k zmluve a Prílohou č. 1 k zmluve, Zmluva o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver)
zo dňa 29.11.2018, Výpoveď zmluvy zo dňa 13.03.2023, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a.s., Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej

sporiteľne, a.s., Sadzobník, Výzva zo dňa 20.03.2024, kópia obálky, rozsudok SD EÚ vo veci C-449/13
zo dňa 18.12.2014, odpoveď NBS zo dňa 14.03.2024, Výpočet primárnej návratnosti, Dopyt do Sociálnej
poisťovne, Špecifikácia postúpenej pohľadávky, e-mail zo dňa 10.10.2025.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril.

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 142 spisu) a v neprítomnosti žalovaného, ktorý

mal predvolanie doručené (na č.l. 138 a 140 spisu), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil doleuvedený skutkový stav.

9. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
29.11.2018 uzavretá Zmluva o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver), predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského revolvingového úveru s výškou úverového rámca 300,- eur s minimálnou výškou
splátky 15,- eur so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci. Banka listom zo dňa 13.03.2023 znížila úverový
rámec na nulu s účinnosťou ku dňu 23.03.2023 a zároveň vypovedala zmluvu s tým, že celková výška
pohľadávky banky zo zmluvy ku dňu 13.03.2023 je 336,06 eura, pričom nebolo preukázané doručenie
(ani odoslanie) tejto výpovede žalovanému. Výzvou zo dňa 20.03.2024 banka vyzvala žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy 334,40 eura s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe,

pričom výzvu banka doručovala žalovanému na inú adresu, ako je adresa uvedená v zmluve. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2024 bola pohľadávka banky voči žalovanému postúpená na
žalobcu.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom do 30.06.2024), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

15. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.17) (2)

21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

22.Podľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej

len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere
podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.23. Poznámka 87ac) odkazuje na § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov
a na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

24. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku

zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to

neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o
prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa)
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

26. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

27. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o kreditnej karte
právnyvzťah,ktorýjeodjehovznikunevyhnutnéposudzovaťpodľapríslušnýchustanoveníObchodného
zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch),

keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

30. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej

zmluvy zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.
Vsúvislostisotázkouplatnéhopostúpeniapohľadávkysúdpoukazujenaskutočnosť,ževkonanínebolo
preukázané, že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola splatnou, či už z dôvodu
termínu konečnej splatnosti alebo z dôvodu predčasného zosplatnenia.

31.Listomzodňa13.03.2023(nač.l.45spisu)oznámilabankažalovanému,žezdôvodu,žejedlhodobo
vomeškanísosplácanímpohľadávky,vypovedázmluvu,avšakvlistenebolouvedenéakonkretizované,
pre ktorú omeškanú splátku sa tak stalo a zároveň nebolo preukázané odoslanie ani doručenie tohto listu
žalovanému. Výzvou zo dňa 20.03.2024 (na č.l. 70 spisu) oznámila banka žalovanému, že v prípade,
že dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe, avšak uvedená výzva nebola

žalovanému doručená, pričom mu bola doručovaná na inú adresu, ako vyplýva zo zmluvy.

32. Upozornenie pred zosplatnením úveru, ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, sú
jednostrannými právnymi úkonmi veriteľa, ktoré musia spĺňať aj náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu, inak je potrebné ich považovať za neplatné podľa § 37 OZ. Z právneho úkonu musí byť

pre jeho adresáta objektívne pochopiteľná vôľa konajúceho subjektu, teda bez rozumných pochybností
musí byť pre adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu. Túto neplatnosť pritom
nie je možné napraviť prípadným dodatočným vysvetlením či doplnením ich obsahu.33. Konkretizácia omeškanej splátky musí byť uvedená ako vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred
zosplatnením, tak aj v samotnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Inak nie je možné overiť, či
boli dodržané zákonné lehoty a správnosť postupu predchádzajúceho vyhláseniu predčasnej splatnosti

celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V tu prejednávanej veci bolo pritom potrebné aplikovať
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ účinné do 31.10.2024, t.j. v čase vykonania právnych úkonov veriteľa
smerujúcich k predčasnému zosplatneniu úveru.

34. Uvedená špecifikácia splátky, pre nezaplatenie ktorej plánuje veriteľ zosplatniť úver, má pre

spotrebiteľa význam v tom zmysle, že zaplatením práve tejto splátky v stanovenej lehote môže
spotrebiteľ odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľ pritom nie je povinný si vypočítať, pre
nezaplatenie ktorej splátky môže byť úver zosplatnený, a to najmä vtedy, ak je spotrebiteľ v omeškaní
s väčším počtom splátok.

35. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom

dovolací súd uviedol, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,
a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniť celý dlh.“

36.Vtuprejednávanomprípade,nielenženebolapreukázanáexistenciavýzvypredzosplatnenímúveru,
čo samotné je dôvodom neplatného zosplatnenia úveru, ale zo samotného oznámenia o zosplatnení nie
je jednoznačne zistiteľné, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, z čoho vyplýva neplatnosť tohto
právneho úkonu banky (§ 37 ods. 1 OZ), z ktorého dôvodu nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru.

37.VtejtosúvislostisúdpoukazujetiežnarozsudokKrajskéhosúduvTrnaveč.k.21CoCsp/17/2024-334
zo dňa 30.05.2025, v ktorom odvolací súd uviedol, že „32. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací
súd konštatuje, že keďže výzva pred zosplatnením (rovnako ani predčasné zosplatnenie pohľadávky)

právnym predchodcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalovaný, týmto úkonom porozumel a
skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu úveru podľa § 39 Občianskeho zákonníka
nedošlo, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Hmotnoprávne

úkony právneho predchodcu žalobcu svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre
absenciunezameniteľnéhouvedeniasplátky,prektorúžalobcapristupujekmimoriadnejsplatnostiúveru
a okolnosti za akých k tomu došlo, preto zároveň takýto nejednoznačný (neurčitý) právny úkon v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka nemôže mať žiadne právne následky, keďže neobsahuje konkretizáciu
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že

zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, ani nesúhlas so záverom, že by
uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka malo byť neplatným právnym úkonom. 33. K
uvedenému v odseku 32 odvolací súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol
jednotný názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného
zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.

5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 Najvyšší súd SR dospel k záveru, že:

„V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.“ObdobnýnázorvyjadrilNajvyššísúdSRajvrozhodnutiach
sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024 a 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024. 34. Uvedená nejednotnosť bola

vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu vetu (ktorá bude publikovaná
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) v znení: Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splneniapreň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ.)“

38. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/76/2025 zo dňa 21.08.2025 uviedol, že „upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že iný senát najvyššieho súdu (6C) vo svojom uznesení z 13. februára
2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, po rozbore relevantných právnych ustanovení, § 37 ods. 1 OZ, § 565
vety prvej OZ a § 53 ods. 9 OZ pri posudzovaní rovnako formulovanej otázky ako v preskúmavanej

veci dospel k záveru, že „ (...) ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou
a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej Občianskeho zákonníka
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému

využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej
ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch
v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako
na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto

náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia
požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch
sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Z týchto
dôvodov senát najvyššieho súdu 6C argumenty dovolateľky na podporu jej tvrdenia o neexistencii
žiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia konkretizácie splátky, pre ktorú má dôjsť k

zosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení na hodlané využitie práva tejto
predchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné. 20. Posudzujúc právne účinky dovolania podľa stavu v
čase jeho podania, dovolací súd konštatuje, že medzičasom Občianskoprávne kolégium Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 04. júna 2025 prijalo uznesenie najvyššieho
súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 ako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.“ Vzhľadom na uvedené

je potrebné konštatovať, že závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025 predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 CSP), od
ktorej nemá tunajší súd dôvod sa odkloniť.

39. Súd dodáva, že na predmetný vzťah bolo potrebné aplikovať § 565 OZ, pretože v predmetnom

prípade bolo dojednané plnenie v splátkach, čo je zrejmé zo zmluvy (článok I. a článok II. ods. 4.), ako aj
z doplnenia žaloby zo dňa 08.10.2025 (kde žalobca uvádza, že úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou
15,- eur). Z uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bolo dojednané plnenie dlhu v splátkach,
a preto bol namieste postup podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom do 31.10.2024) v spojení s § 565 OZ.

40. Súd dodáva, že v konaní ani nebolo preukázané, že sa list zo dňa 13.03.2023 (výpoveď zmluvy
a zosplatnenie úveru) dostal do sféry dispozície žalovaného, keďže žalobca k nemu nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že bol žalovanému doručený, ani že bol vôbec odoslaný, a teda nebolo možné dospieť
k záveru, že by tento list mohol mať nejaké právne účinky, z ktorého dôvodu k výpovedi zmluvy ani
k zosplatneniu úveru prísť nemohlo.

41. Súd tiež poukazuje na to, že zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité
omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené

v čase postúpenia pohľadávky.

42. Žalobca spolu s výzvou zo dňa 20.03.2024 predložil kópiu obálky (na č.l. 71 spisu), podľa ktorej
bola zásielka žalovanému doručovaná na inú adresu, ako vyplýva zo zmluvy, pričom žalovaný bola nauvedenej adrese označený ako neznámy adresát. Pôvodný veriteľ tak žalovanému doručoval v rozpore
so zmluvou, keď zároveň žalovaný zásielku na adrese, na ktorú mu bola doručovaná, ani neprevzal,
pretože sa tam podľa oznámenia doručovateľa nezdržiaval. Uvedenú výzvu by bolo možné považovať

za výzvu banky vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, avšak žalobca nepreukázal, že by táto výzva
bola doručená žalovanému, keďže nepredložil doručenku, pričom pôvodný veriteľ žalovanému zásielku
ani nedoručoval na adresu zo zmluvy.

43. Okrem toho, ak by aj došlo k doručeniu výzvy zo dňa 20.03.2024 žalovanému, stalo by sa tak dňa

25.03.2024 (vychádzajúc z toho, že zásielka bola vrátená odosielateľovi dňa 26.03.2024), a teda do dňa
postúpenia pohľadávky 21.06.2024 by neprešlo 90 dní.

44. Ustanovenie § 92 ods. 8 by malo banku motivovať k tomu, aby podnikla kroky smerujúce k ukončeniu
záväzkového vzťahu v prípade dlhodobého omeškania dlžníka s plnením, aby tak počas trvania zmluvy
každý mesiac len nepripisovala na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné

sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval, keď takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s
odbornou starostlivosťou. Poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru vo forme kreditnej karty je
špecifickou, právnym predpisom upravenou činnosťou, pričom nie je v záujme spotrebiteľa, aby banka
kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe,
ktorá nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona

o bankách.

45. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu
bola žalovanému v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB preukázateľne doručená písomná výzva na
zaplatenie dlhu a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanému, čo je

podmienkou pre vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému inej osobe, ktorá
nie je bankou.

46. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa
21.04.2016, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu

peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient
neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. ...
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k
správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách

nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“ Obdobný názor zastáva aj
Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorého odôvodnení
uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady

svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať,
že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“ Rovnako súd dáva do

pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017–194 zo dňa 30.04.2018, v ktorom
odvolací súd uviedol, že „žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu a
doručenie žalovanému výzvy banky na splnenie omeškaného dlhu. V spise sa taký dôkaz nenachádza
a žalovaný jeho existenciu ani v odvolaní netvrdil. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8

Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné
(aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o
postúpení pohľadávky). Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie pred súdom, a
preto bolo dôvodné jeho žalobu zamietnuť, tak ako to už správne uzavrel súd prvej inštancie.“ Obdobný

názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudkoch č.k. 10Co/294/2017-137 zo dňa 11.09.2018 a č.k.
24Co/69/2018-118 zo dňa 14.11.2018.47. Rovnako súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/14/2019-193 zo dňa
22.05.2019, v ktorom tunajší odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie žalobcovi poskytol lehotu na
predloženie dôkazov o splnení podmienok postúpenia pohľadávky, keď výzvou zo dňa 12.7.2018 vyzval

žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho doručenie Výzvy zo dňa 20.10.2009 žalovanému.
Obsahom spisu síce je Výzva zo dňa 20.10.2009, dôkaz preukazujúci doručenie výzvy žalovanému
súdu prvej inštancie však žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie považoval za relevantný dôkaz o
existencii a doručení výzvy banky žalovanému pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu je v

súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku (Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz.) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Posúdenie
splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky bankou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti, resp.
absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, teda na výsledok

samotného sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze, pričom
dodávateľ, resp. jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má byť
dokazovaním preukázaná, ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých
predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o

bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky, doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky),
postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné. Preto správne súd prvej inštancie žalobu
zamietol po zistení, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý tak nie je v spore
vecne aktívne legitimovaný.“

48. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 92 ods.
8 ZoB v spojení s § 17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v
rozpore s citovaným ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej
zmluvy, z ktorého dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

49. Súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018,
z ktorého odôvodnenia vyplýva, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami,
bezsplneniaktorýchkpostúpeniuprísťnesmie(jezakázané).Nerešpektovanietakejtoúpravymápotom

za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

50.Keďženebolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveruzákonnýmspôsobom(predčasnézosplatnenie
bolo neplatné) a zároveň nenastal termín konečnej splatnosti úveru, pohľadávka banky nie je ani nebola
postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 OZ a § 92 ods. 8 ZoB v spojení s § 17 ZoSÚ,

a preto postúpenie zo dňa 21.06.2024 je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom, a preto
neplatné podľa § 39 OZ. Žalobca tak v konaní nie je aktívne vecne legitimovaným.

51. Súd už len dodáva, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru by ani nemohlo platne dôjsť, a to
z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou

starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Veriteľ bol pritom pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom

stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

52. Žalobca v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázal, že by veriteľ zisťoval ďalšiu
úverovú zaťaženosť žalovaného prostredníctvom príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Zároveň

žalobca nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalovaného vyžiadal
doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky a riadne zisťoval relevantné výdavky žalovaného.53. Pôvodný veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovaného
splácať úver bez riadnych údajov o jeho výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch), čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené

v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd mal za to, že výška sumy životného minima môže slúžiť len ako orientačná,
pričom aj opatrenie NBS ju uvádza len ako sumu minimálnu. V tejto súvislosti súd odkazuje napr. na
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 28CoCsp/5/2025-424 zo dňa 18.12.2025. Z uvedeného vyplýva,
že v tu prejednávanej veci by bolo (ak by k nemu došlo) predčasné zosplatnenie úveru vylúčené, a to
s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ.

54. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca ani na výzvu súdu neobjasnil, ako dospel k sume istiny 185,56
eura, k sume riadneho úroku 77,- eur, k sume úroku z omeškania 17,03 eura a k sume poplatkov 59,- eur.

55. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou
a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok

zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Medzi základné procesné povinnosti
strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná.
Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne
splnenie povinnosti tvrdenia. Žalobca si povinnosť tvrdenia dostatočne nesplnil napriek výzve zo strany

súdu. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd
o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho
poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia žalobu zamietnuť.

56. Žalobca sa v žalobe v spojení s jej doplnením zo dňa 08.10.2025 obmedzil len na takú špecifikáciu

žalovanej sumy, že uviedol súhrn debetných a súhrn kreditných operácií žalovaného na účte, avšak
takáto špecifikácia nepostačuje a nie je možné preskúmať, na aké čiastkové nároky pôvodného veriteľa
boli započítané ktoré čiastočné úhrady žalovaného, a teda aké konkrétne nároky pôvodného veriteľa
zostali neuhradené.

57. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ a § 92 ods. 8 ZoB), ako aj z dôvodu
nepreskúmateľnosti žaloby, bolo potom potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. rozsudku
zamietnuť,akeďžežalovanýniejepovinnýzaplatiťžalobcoviistinu,nemoholsaanidostaťdoomeškania
s jej zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.

58. V konaní nebolo možné vychádzať z toho, že platnosť postúpenia nebola žalovaným namietaná,
pretože v spotrebiteľskom spore súd v zmysle § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ani pri pasivite žalovaného nie je možné
vychádzať z nepopretia skutkového tvrdenia, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a

nasl.CSPpovinnýnaochranuspotrebiteľaprihliadaťexoffo.Uvedenépotomplatíajpriotázkeskúmania
bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy.

59. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017–194 zo dňa
30.04.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor zo

spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290 a
nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie
aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí,
že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je
ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len

„primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“
sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151
ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na
charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu,
nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí,

ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia
žalobcupreukázané,nakoľkovtýchtosporochjesúdvzmysleust.§290anasl.CSPpovinnýnaochranu
takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.“60. Súd dodáva, že rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci nemôže byť prekvapivým rozhodnutím,
a to s poukazom na to, že súd ešte v priebehu konania žalobcu vyzval na vyjadrenie sa o.i. k otázke
doručenia výziev zo dňa 13.03.2023 a 20.03.2024, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a skúmania

bonity. Žalobcovi teda muselo byť zrejmé, že v prípade týchto okolností má súd o žalobe pochybnosti.
Napriek tomu sa žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil pojednávania, na ktorom súd v súlade s § 181
ods. 2 CSP konštatoval nepreukázanie doručenia výziev zo dňa 13.03.2023 a 20.03.2024 žalovanému,
nedostatočné skúmanie bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy a nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu, na čo žalobca pre svoju neprítomnosť nemohol z vlastného zavinenia reagovať. Postup súdu

podľa § 181 ods. 2 CSP sa pritom vykonáva práve na pojednávaní, a to aj s poukazom na označenie
uvedeného paragrafu (Prednesy strán na pojednávaní). Žalobca sa už len s poukazom na výzvu súdu zo
dňa 17.09.2025 nemohol oprávnene domnievať, že súd považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené tak tento rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, nie je možné
považovať za prekvapivé rozhodnutie, ale za dôsledok neunesenia dôkazného bremena žalobcu.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

65.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

66. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok,
keďže bol v konaní plne úspešný, súd nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal,
pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné

rozhodnúťonáhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebného
ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.