Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/201/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823200667
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7823200667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Šabľovej a sudcov
JUDr.JúliusaTóthaaJUDr.MarekaKotoru,vsporežalobcuv1.rade:A.B.,narodenýX.XX.XXXX,trvale
bytom C. XX, XXX XX C., 2. rade: A. D. E., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX C., 3. rade:
G. H., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., 4. rade: G. D. H., F., narodený X.X.XXXX,
trvale bytom J. XXX, XXX XX J., 5. rade: K. L., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C.,

všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, 1. mája 1018/81, 031 01
Liptovský Mikuláš, pracovisko: Horná 65/A 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 069 599, proti žalovanému:
Podielnické družstvo Gočaltovo, IČO: 36 183 512, Kunova Teplica 210, 049 32 Kunova Teplica, právne
zastúpený:JUDr.JánDorkin,advokát,Železničná257/19,05001Revúca,IČO:37951670,ovyslovenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, o odvolaní žalobcov v 1. a 3. rade proti výroku II. a IV.
rozsudku a o odvolaní žalovaného proti výroku I. a III. rozsudku Okresného súdu Rožňava z 24. mája
2024, č.k. 11Cb/4/2023-282, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava z 24. mája 2024, č.k. 11Cb/4/2023-282
v napadnutom výroku I. o určenie neplatnosti uznesení náhradnej členskej schôdze Podielnického
družstva Gočaltovo zo dňa 26.1.2023 a v napadnutom výroku III. o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom v 2., 4. a 5. rade a žalovaným.

II. P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Rožňava z 24. mája 2024, č.k. 11Cb/4/2023-282 v

napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. a 3. rade a v napadnutom výroku IV. o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. a 3. rade a žalovaným.

III. Žalobcom v 2., 4. a 5. rade p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

IV. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. určil, že uznesenia prijaté
na náhradnej výročnej členskej schôdzi Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č. 210, 049
32, IČO: 36 183 512, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel: Dr, vložka
č.: 1264/V, konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 26.1.2023, resp. uznesenie z náhradnej
výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č. 210, 049 32, IČO:
36 183 512, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel. Dr, vložka č: 1264/

V, konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 26.1.2023, ktorým náhradná výročná schôdza
schvaľuje: mandátovú komisiu v zložení p. G. M., p. K. B., volebnú komisiu v zložení p. B. N., D. I. L.,
zapisovateľa p. B. a overovateľov zápisnice p. O., p. B. M., správu o výsledku hospodárenia - výročnúsprávu za rok 2016, ktorým náhradná výročná členská schôdza berie na vedomie správu audítora k
účtovnej závierke za rok 2016, správu kontrolnej komisie za rok 2016, schvaľuje účtovnú závierku za
rok 2016, správu o výsledku hospodárenia - výročnú správu za rok 2017, ktorým náhradná výročná

členská schôdza berie na vedomie správu audítora k účtovnej závierke za rok 2017, správu kontrolnej
komisie za rok 2017, schvaľuje účtovnú závierku za rok 2017, správu o výsledku hospodárenia - výročnú
správu za rok 2018, ktorým náhradná výročná členská schôdza berie na vedomie správu audítora k
účtovnej závierke za rok 2018, správu kontrolnej komisie za rok 2018, schvaľuje účtovnú závierku za rok
2018, správu o výsledku hospodárenia - výročnú správu za rok 2019, ktorým náhradná výročná členská

schôdza berie na vedomie správu audítora k účtovnej závierke za rok 2019, schvaľuje účtovnú závierku
za rok 2019, správu o výsledku hospodárenia - výročnú správu za rok 2020, ktorým náhradná výročná
členská schôdza berie na vedomie správu audítora k účtovnej závierke za rok 2020, správu kontrolnej
komisie za rok 2020, schvaľuje účtovnú závierku za rok 2020, správu o výsledku hospodárenia - výročnú
správu za rok 2021, ktorým náhradná výročná členská schôdza berie na vedomie správu audítora k
účtovnej závierke za rok 2021, správu kontrolnej komisie za rok 2021, schvaľuje účtovnú závierku za

rok 2021, ktorým schvaľuje audítora na rok 2022, ktorým náhradná výročná členská schôdza odvoláva
členov predstavenstva D. L. I., p. A. C. E., p. O. B., p. P. O., p. G. M., ktorým volí členov predstavenstva
(vrátane p. D. L. I., p. A. C. E., p. O. B., p. P. O., p. G. M.), ktorým náhradná výročná členská schôdza
odvoláva členov kontrolnej komisie (vrátane p. N. B., p. J. Q., p. B. M.), ktorým volí členov kontrolnej
komisie (vrátane p. N. B., p. J. Q., p. B. M.) a s ktorým schvaľuje zmenu stanov sú n e p l a t n é.

Výrokom II. žalobu žalobcu v 1. a 3. rade zamietol. Výrokom III. rozhodol o priznaní nároku na náhradu
trov žalobcov v 2., 4. a 5. rade proti žalovanému. Výrokom IV. priznal žalovanému nárok na náhradu trov
proti žalobcovi v 1. a 3. rade a V. výrokom zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania.

2. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 23.3.2023 domáhali určenia, že všetky prijaté uznesenia

na náhradnej výročnej členskej schôdzi Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č. 210, 049
32, IČO: 36 183 512, konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 26.1.2023, resp. uznesenie z
náhradnej výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č. 210, 049 32,
IČO: 36 183 512, sú neplatné.

2.1. V žalobe uviedli, že dňa 26.1.2023 sa v kultúrnom dome v Kunovej Teplici uskutočnila náhradná
výročná členská schôdza Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica 210, IČO: 36 183 512.
Podaním zo dňa 22.2.2023 resp. 23.2.2023 žalobcovia oznámili predstavenstvu žalovaného (doručené
24.2.2023 resp. 23.2.2023) námietky voči všetkým prijatým uzneseniam náhradnej výročnej členskej
schôdze konanej dňa 26.1.2023, resp. voči prijatému uzneseniu z náhradnej výročnej členskej schôdze

konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 26.1.2023, nakoľko namietané uznesenia boli v
rozpore s právnymi predpismi a stanovami družstva. Náhradná výročná členská schôdza zo dňa
26.1.2023 sa podľa nich konala v rozpore so zákonom a stanovami, pri nedostatku uznášaniaschopnosti
a neexistencie súhlasu potrebnej väčšiny členov. Dôvody rozporu namietaného uznesenia družstva
žalobcovia podrobne opísali vo svojich námietkach. Rozpor s právnymi predpismi a stanovami

žalovaného videli žalobcovia najmä v tom, že na členskej schôdzi prezentovaná účtovná závierka
k 31.12.2021 a prezentácia výsledkov hospodárenia a zobrazenie výsledkov v účtovnej závierke
žalovaného nie sú verné a pravdivé. Stav majetku a záväzkov družstva, vlastné imanie, základné
imanie ako aj ostatné údaje uvedené v účtovnej závierke nie sú vedené správne, úplne, preukázateľne,
zrozumiteľne, spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

Predstavenstvo nezákonne a v rozpore so stanovami vykonalo výrazné zmeny v základnom imaní, ktoré
prezentovali už v rámci predchádzajúcich účtovných závierok; pričom tieto zmeny (výrazné zníženie)
členovia predstavenstva neboli schopní ani relevantne vysvetliť. V ďalšom poukázali aj na námietky voči
údajom účtovnej závierky za rok 2014, ktoré rovnako ovplyvňujú správnosť, úplnosť, zrozumiteľnosť,
preukázateľnosť a trvalosť údajov nadväzujúcej účtovnej závierky za rok 2015, 2016, 2017, 2018, 2019,

2020 a rovnako za rok 2021, vrátane prezentovaných nesprávnych výsledkov hospodárenia minulých
rokov, ktoré rozdelili do týchto okruhov: odpisy dlhodobého hmotného majetku, pohľadávky, rezerva na
odchodné, odložená daň z príjmov, náklady družstva, daňovo neuznané náklady, zverejnenie obchodov
so spriaznenými stranami.
Rozpor s právnymi predpismi a stanovami žalovaného videli žalobcovia aj v tom, že kontrolná komisia

reálne nekontrolovala všetky skutočnosti, ku ktorým mala byť spracovaná jej správa. Členom neboli
predložené podklady k prerokúvaným bodom. Nebola predložená ani hlavná kniha spolu s účtovnými
dokladmi družstva, z ktorých by bolo možné overiť údaje účtovnej závierky a výsledkov hospodárenia.Zo strany vedenia družstva boli prezentované sumárne niektoré položky hospodárenia a účtovných
závierok.
Uznesenienačlenskejschôdziboloprijímanékniektorýmbodomspoločnečonezodpovedázákonnému

postupu. Pri voľbe členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie a ich náhradníkov neboli napriek
výzve preukázané a predložené súhlasy navrhovaných kandidátov, ktorí neboli na schôdzi prítomní
(napr. p. J.. Q., F. B. M.).
Náhradná výročná členská schôdza konaná dňa 26.1.2023 nebola riadne zvolaná a konala sa pri
nedostatku uznášaniaschopnosti a neexistencie súhlasu potrebnej väčšiny členov. Predstavenstvo

nepozvalo na predmetnú náhradnú výročnú členskú schôdzu a výročnú členskú schôdzu viacerých
členov, vrátane, nie však výlučne, napr. A. B., A. D. E., D. L., G. H. a ďalších členov. Už táto samotná
skutočnosť má za následok neplatnosť uznesení prijatých na náhradnej výročnej členskej schôdzi.
Náhradná výročná členská schôdza zo dňa 26.1.2023 nemohla byť ani uznášaniaschopná, konala sa
zmätočne, zo strany zvolávateľa boli prideľované hlasy v rozpore so zákonom a stanovami, viacerým
členom boli upreté zákonné práva, keď ich predstavenstvo nepozvalo. K upretiu práv členov došlo

aj nesprávnym prideľovaním hlasov, čo má tiež za následok nepreskúmateľnosť výsledkov členskej
schôdze a neplatnosť prijatých uznesení. Členom, ktorí neboli pozvaní na náhradnú výročnú členskú
schôdzu zo dňa 26.1.2023 boli upreté práva podieľať sa na rozhodovaní a riadení družstva, čo
má za následok neplatnosť uznesenia (uznesení členskej schôdze), zmätočnosť členskej schôdze a
nepreskúmateľnosť jej výsledkov. Výročná členská schôdza zo dňa 5.1.2023 a na ňu nadväzujúca

náhradná členská schôdza zo dňa 26.1.2023 sa zároveň mala konať v rozpore so zákonom a stanovami,
taktiež pri nedostatku uznášaniaschopnosti a neexistencie súhlasu potrebnej väčšiny členov. Došlo
k upretiu práv členov a k nezákonnému postupu na náhradnej členskej schôdzi, čo má zároveň
rovnako za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť všetkých tam prijímaných uznesení, došlo
aj nesprávnym prideľovaním hlasov a nesprávnym počítaním hlasov, kde boli vyhlasované výsledky

hlasovania súhrnným údajom o výške hlasov v rozpore so zákonom. Napriek skutočnosti, že mala byť
navrhovaná a volená mandátová komisia, táto nikdy nezasadla a nekontrolovala výšku jednotlivých
hlasov a oprávnení (poverení, splnomocnení). Žalobcovi spochybnili rovnako výšku a platnosť hlasov,
predovšetkým u členov predstavenstva družstva (D. L. I. a predovšetkým A. C. E.), na ktorých mali
byť od 1.1.2016, resp. najmä od náhradnej členskej schôdze žalovaného, konanej dňa 17.2.2016,

prevedené členské práva a povinnosti viacerých členov. Pred uzatváraním zmlúv o prevode členských
práv a povinností mali byť členom žalovaného zasielané výzvy na zaplatenie doposiaľ nesplatenej časti
základného členského vkladu od transformácie družstva v roku 1992 a vkladu do nedeliteľného fondu
s tým, že v prípade neuhradenia predstavenstvo družstva rozhodne o vylúčení člena z družstva. Výzvu
v mene predstavenstva podpisoval D. L. I., ktorý v prípade nejasností a otázok mal uviesť telefonický

kontakt na A. C. E.. Považovali za hrubý rozpor so zákonom, s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom, aby predstavenstvo družstva rozhodovalo o vylúčení člena ako následok za neplnenie prípadnej
pohľadávky družstva, ktorá sa premlčala. Vyhodnotili takéto podozrivé praktiky, kde mohli byť členovia
žalovaného dokonca uvádzaní do omylu, aj v súvislosti s následným uzatváraním zmlúv o prevode
členských práv a povinností u členov, ktoré považujú za neplatné rovnako pre hrubý rozpor so zákonom,

s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. U takýchto členov žalovaného ostávajú členské práva
a povinnosti zachované napriek prípadnému podpísaniu zmluvy o prevode členských práv a povinností a
tietoichhlasynemohlibyťprisudzovanéapričítanéúdajnýmnadobúdateľomzúčastnenýmnanáhradnej
členskejschôdzidňa26.1.2023(A.E.aD.I.)anemohlibyťrátanéanidopotrebnéhokvóranadpolovičnej
väčšiny členov a súhlasu potrebnej väčšiny hlasov členov žalovaného.

V záverečnom bode žaloby sa žalobcovia venovali spochybneniu členstva spoločnosti LUTEUS, s.r.o.,
Mičinská cesta 764/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 638 021 v žalovanom družstve.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil so žalobou, považoval ju za nedôvodnú a poprel skutkové
tvrdenia žalobcov. Uviedol, že žalobcami sú opakovane podávané žaloby o vyslovenie neplatnosti

každej členskej schôdze družstva žalovaného bez ohľadu na predmet a obsah týchto členských schôdzí
(sp. zn. 4Cb/23/2015, 9C/60/2016, 10C/158/2016, 10Cb/8/2017, 12C/59/2019). Žalovaný namietol
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a v 3. rade. Otázka nedostatku ich aktívnej legitimácie
bola vyriešená v súdnom konaní 9C/60/2016, kde bolo ustálené, že ani jeden z uvedených dvoch
žalobcov nie je členom družstva žalovaného, navrhol preto ich žalobu zamietnuť. Členské schôdze

žalovaného boli zvolané riadne a včas v súlade so stanovami žalovaného, bol na nich pozvaný každý,
kto je resp. bol členom v rozhodnom čase, pričom žalobcovia v 1. a 3. rade členmi družstva neboli.
Žalobcami tvrdené nezákonnosti, rozpor s právnymi predpismi a stanovami družstva žalovaného v
súvislosti s údajnou nesprávnosťou hospodárskych výsledkov, údajov účtovnej závierky, so stavommajetku a záväzkov družstva, vlastným imaním, nezákonným postupom pri zmenách v základnom
imaní, v súvislosti s odpismi dlhodobého hmotného majetku, pohľadávkami, rezervou na obchodné,
odloženou daňou z príjmov, nákladmi družstva, daňovo neuznanými nákladmi, zverejnením, resp.

nezverejnením obchodov so spriaznenými stranami, žalovaný poprel a neuznal. Žalovaný má zákonnú
povinnosť overovať účtovné závierky a účtovníctvo audítorom, ktorú povinnosť si aj riadne plnil v
minulosti za predchádzajúce obdobia a plní si aj teraz. Za všetky účtovné obdobia bolo účtovníctvo a
samotná účtovná závierka overená audítorom, audítorskou spoločnosťou AUDIT - POL, s.r.o. Výsledok
overovania je obsiahnutý v samotnej správe audítora, z ktorej vyplýva, že neboli zistené pochybnosti

a účtovníctvo žalovaného je vedené správne. Tvrdenia žalobcov o tom, že hlasovanie na členskej
schôdzi nebolo v súlade so zákonom, že uznesenie bolo prečítané a prijímané hromadne, že návrhy
podávali osoby, ktoré k tomu neboli oprávnené, že neboli riadne pozvaní členovia družstva na členskú
schôdzu, že nebola prítomná potrebná väčšina členov, že boli upreté práva členom družstva, že
boli nesprávne prideľované hlasy, že nezasadala volebná mandátová komisia a nekontrolovala výšku
jednotlivých hlasov a oprávnení vrátane členov predstavenstva družstva nie sú pravdivé, pretože všetko

bolo vykonané v súlade so zákonom. Všetky listiny boli na členskej schôdzi riadne členom v potrebnom
rozsahu predložené a navyše boli v plnom rozsahu aj prečítané. Taktiež tvrdenia o údajnom rozpore
s dobrými mravmi, uvádzaním do omylu a údajnom následnom uzatváraní zmlúv o prevode členských
práv a povinností, pripočítavaní hlasov, taktiež žalovaný neuznal, považoval ich za vymyslené a ničím
nepodložené tvrdenia a žalovaný o takýchto tvrdených zmluvách o prevode členských práv ani nemá

vedomosti. Spochybňovanie postavenia člena družstva spoločnosti LUTEUS s.r.o. považoval žalovaný
za účelové a nedôvodné. Žalovaný bol názoru, že žalobcovia sa dožadujú v žalobe riešenia otázok, ktoré
prinajmenšom presahujú rámec predmetu sporu a ktoré súd prvej inštancie v tomto konaní (s ohľadom
na predmet sporu) ani nie je oprávnený riešiť.

4. V replike žalobcovia popreli skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré boli v prevažnej miere zhodné
s vyjadreniami v obdobných konaniach. Zotrvali na predložení všetkých dôkazov, ktorými disponuje
žalovaný a ktoré v žalobe navrhli. Členskú schôdzu a ani náhradnú členskú schôdzu nepovažujú
za riadne zvolanú, na schôdzu neboli pozvaní viacerí členovia, vrátane žalobcov v 1. a 3. rade.
Predstavenstvo žalovaného v rozpore so stanovami a zákonom, nepozvalo na uvedenú náhradnú

výročnú členskú schôdzu viacerých členov, vrátane, nie však výlučne, napr. A. B., A. D. E., D. L., G. H.,
a ďalších. Už len táto skutočnosť má za následok neplatnosť uznesení prijatých na náhradnej výročnej
členskej schôdzi dňa 26.1.2023. Členom, ktorí neboli pozvaní na náhradnú výročnú členskú schôdzu
zo dňa 26.1.2023 boli upreté práva podieľať sa na rozhodovaní a riadení družstva, čo má za následok
neplatnosť uznesenia (uznesení členskej schôdze), zmätočnosť členskej schôdze a nepreskúmateľnosť

jej výsledkov. Zotrvali na všetkých dôvodoch, tak ako ich uvádzali v žalobe.

4.1 Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že voči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Obdo/47/2022 zo dňa 22.3.2023, IČS: XXXXXXXXXX, rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6Co/114/2021 zo dňa 15.2.2022, IČS: XXXXXXXXXX, bola zo strany žalobcu 1. a 3. rade podaná

ústavná sťažnosť, žalobcovia navrhli konanie prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o podanej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal, že otázka aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 3. rade, bola
vyriešená rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/114/2021 a Najvyššieho súdu sp. zn.

3Obdo/47/2022. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov A. B. a G. H. považoval za dôvodnú.
Nesúhlasil s prerušením konania tak, ako to navrhovali žalobcovia.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na žalobe, ako aj na vyjadreniach, ktoré poskytli vo
vzťahu na vyjadrenia protistrany a aj na vykonaní všetkých dôkazov, ktoré doposiaľ navrhli. K účasti p.

E. uviedol, že jemu na riadnu členskú schôdzu 5.1.2023 nebolo doručené predvolanie a ďalšia schôdza
nebola riadna, ale bola náhradná. V konaní nebolo preukázané, že žalobca v 2. rade A. E. bol pozvaný
tak na riadnu ako aj na náhradnú výročnú členskú schôdzu žalovaného.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na námietke nedostatku aktívnej legitimácie

žalobcov v 1. a 3. rade a to A. B. a G. H.. Poukázal na skutočnosť, že členská schôdza sa konala po
tom ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, vo veci kde bolo právoplatne
konanie ukončené a kde bola rozhodnutá otázka členstva jednotlivých žalobcov. Žalovaný reagoval na
túto situáciu, aj po rozhodnutí NS Slovenskej republiky. Bolo ustálené, že A. E. je členom družstva ažalovaný už na túto skutočnosť reagoval a riadne ho predvolal. A. E. sa podľa žalovaného aj zúčastnil
náhradnej členskej schôdze - tak, že ho zatupoval žalobca v 4. rade JUDr. Levrinc. Dôvod neplatnosti,
ktorý bol dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uznesení ostatných členských schôdzí, v tomto prípade

už nebol. A. E. mal vedomosť o týchto členských schôdzach a na nich sa zúčastnil. Na pojednávaní
krátkou cestou predložil súdu prvej inštancie prezenčnú listinu z náhradnej výročnej členskej schôdze
žalovaného zo dňa 26.1.2023.

8. Žalobca v 4. rade prítomný na pojednávaní sa vyjadril k účasti A. E. na náhradnej výročnej členskej

schôdzi tak, že ten pozvaný nebol, podpis na prezenčnej listine pri mene A. E. vyzerá ako jeho podpis
(rozumej JUDr. Levrinca), ale táto náhradná členská schôdza sa zvoláva družstvom len vtedy, keď
je zvolaná riadna členská schôdza a tá nie je uznášaniaschopná v zmysle Obchodného zákonníka.
Družstvo bolo povinné zvolať do mesiaca náhradnú členskú schôdzu. Na riadnu členskú schôdzu, ktorá
predchádzala náhradnej p. E. pozvaný nebol a toto spôsobuje neplatnosť aj ďalšej náhradnej členskej
schôdze.

9. Súd prvej inštancie na pojednávaní konštatoval, že nebude prihliadať na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré boli navrhnuté až na pojednávaní, a to s poukazom na §
153 CSP a zároveň oboznámil na pojednávaní sporové strany v zmysle § 185 ods. 1 CSP, že dôkazy
navrhnuté žalobcami v písomných podaniach, ktoré sa netýkajú preukazovania aktívnej legitimácie strán

sporu nebude zabezpečovať a vykonávať. Vykonanie týchto dôkazov považoval za nehospodárne a
to poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo/47/2022. Aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania,
nevykonal dôkaz - prezenčnú listinu náhradnej členskej schôdze predložený právnym zástupcom
žalovaného na pojednávaní.

10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že dňa 26.1.2023 sa konalo zasadnutie
náhradnej výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo (žalovaného) v kultúrnom dome
v Kunovej Teplici, na ktorom boli v počte hlasov za 275, proti 4, prijaté uznesenia v znení: výročná
členská schôdza schvaľuje: mandátovú komisiu, návrhovú komisiu, volebnú komisiu, zapisovateľa a
overovateľov zápisnice, správu o výsledku hospodárenia - výročnú správu za rok 2016, 2017, 2018,

2019, 2020, 2021, správu audítora za rok 2021, správu kontrolnej komisie za rok 2021, účtovnú závierku
za rok 2021, audítora AUDIT-POL, s.r.o. Košice, odvolanie a voľbu členov predstavenstva, odvolanie a
voľbu členov kontrolnej komisie, zmenu stanov.

10.1 Ďalej uviedol, že rozsudkom pre uznanie tunajšieho súdu č.k. 4Cb/23/2015-164 zo dňa 3.10.2017

bolo právoplatne rozhodnuté, že všetky prijaté uznesenia výročnej členskej schôdze Podielnického
družstva Gočaltovo, ktorá sa konala dňa 26.6.2015, resp. uznesenie z výročnej členskej schôdze
Podielnického družstva Gočaltovo, konanej dňa 26.6.2015, ktorým bola schválená výročná správa za
rok 2014, audítorská správa za rok 2014, správa kontrolnej komisie za rok 2014, podnikateľský zámer na
rok 2015, účtovná závierka za rok 2014, ktorým bolo schválené, že „členská schôdza navrhuje vykázanú

stratu - 49.647,97 eura preúčtovať na neuhradenú stratu minulých období “ a zároveň, ktorým členská
schôdza ukladá predstavenstvu družstva zorganizovať v spolupráci s obecnými úradmi pozemkovými
spoločenstvami a poľovníckym združením čistenie katastrov, vývoz smetí a uzavretie lokalít rampami,
je neplatné.

10.2 Konštatoval tiež, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 26.5.2021, č. k. 9C/60/2016-557 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 15.2.2022, sp. zn. 6Co/114/2021 a rozsudkom
Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp. zn. 3Obdo/47/2022 bola vo vzťahu k tam označenému žalobcovi
v 2., 6. a 7. rade určená neplatnosť uznesení náhradnej členskej schôdze zo dňa 17.2.2016. Vo
vzťahu k ostatným tam označeným žalobcom bola žaloba zamietnutá a to z dôvodu nedostatku

aktívnej legitimácie, keďže nepreukázali svoje členstvo v družstve žalovaného. Žalovaný v tomto konaní
nespochybňoval, že žalobcom v 1., 2. a 4. rade tam označeným bolo do 30.12.2015 umožnené zo strany
žalovaného vykonávať svoje členské práva a povinnosti. Táto skutočnosť vyplývala z prezenčných
listín z jednotlivých členských schôdzí, ako aj z odpovede žalovaného na námietky žalobcu v 1. rade
podané proti uzneseniam členskej schôdze zo dňa 26.6.2015. Predloženie listín (žiadosti o prijatí za

člena a rozhodnutie predstavenstva žalovaného o tejto žiadosti) nebolo možné podľa názoru súdu
prvej inštancie od žalobcov spravodlivo žiadať, vzhľadom na uplynutý čas od vzniku ich členstva, na
dlhoročnúkomunikáciužalovanéhostýmitožalobcamiakosčlenmidružstva,čodôvodnevyvolalounich
presvedčenie o existencii ich členstva u žalovaného a na povinnosť žalovaného viesť správnu evidenciuvšetkých svojich členov v zmysle § 228 ObZ. V súvislosti so žalobcom v 2. rade súd konštatoval,
že tento síce nepredložil listinné dôkazy preukazujúce vznik jeho členstva u žalovaného, avšak jeho
členstvo vyplýva zo skutočnosti, že od 6.6.2008 do 25.4.2014 bol členom predstavenstva žalovaného,

pričom podľa § 238 ods. 1 ObZ do orgánov družstva môžu byť volený len členovia družstva. Na základe
uvedeného dospel v tom súd k záveru, že členstvo žalobcov v 1., 2. a 4. u žalovaného vzniklo, a nakoľko
nebolo preukázané akým spôsobom zaniklo, súd dospel k záveru, že trvalo ku dňu 17.2.2016, preto
bolo potrebné týchto členov pozvať na náhradnú členskú schôdzu konanú dňa 17.2.2016. Predmetný
rozsudok č. k. 9C/60/2016-557 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom nižšie citovaným

odvolacieho súdu dňa 3.4.2022.

10.3 Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6Co/114/2021-621 zo dňa 15.2.2022 ako odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.5.2021, č. k. 9C/60/2016- 557 vo vzťahu medzi
žalobcami v 2. (A. E.), 6. (G. H.) a 7. rade (K. L.) a žalovaným, vrátane výroku o náhrade trov konania.
Zároveň predmetný rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami v 1. (A. B.), 3. (P. R.), 4. (G. H.), 5. (D. K.),

8. rade (F. D.) a žalovaným zamietol. Ako uviedol v odôvodnení rozhodnutia, nestotožnil sa so záverom
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „existencia členstva žalobcov v 1. (A. B.), 2. (A. E.) a 4. rade (G.
H.) vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaný s nimi dlhé roky komunikoval ako s členmi, až na mimoriadnu
členskú schôdzu konanú dňa 28.1.2016, na ktorú neboli pozvaní a v zmysle ktorého „predloženie listín
preukazujúcich ich členstvo u žalovaného nie je možné od nich spravodlivo žiadať vzhľadom na uplynutý

čas od vzniku ich členstva“. Podľa odvolacieho súdu dôkazné bremeno členstva v družstve zaťažovalo
žalobcov. Žalobcovia v 1. a 4. rade však ani neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva,
nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za
člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad. Skutočnosť, že boli pozývaní
na členské schôdze v roku 2007 či 2008, nie je podľa mienky odvolacieho súdu dôkazom o tom, že sú

členmi družstva. Obranu žalovaného, že žalobcovia boli pozývaní na členské schôdze iba v dôsledku
chyby administratívnej pracovníčky, ktorá týchto žalobcov po smrti ich rodičov v zozname naďalej
viedla, považoval za účelovú, avšak uviedol, že zákon s nesplnením povinnosti evidovať každú zmenu
skutočnostívzoznamečlenovbezzbytočnéhoodkladunespájasožiadnousankciou.Zuvedenéhopreto
vyplýva, že aj keby žalované družstvo viedlo nesprávnu evidenciu členov družstva, je na „domnelých

členoch družstva“, aby listinami, ktorými by mali disponovať, družstvu preukázali, že jeho členmi sú.
Podľa záverov odvolacieho súdu u žalobcov v 1. (A. B.), 3. (P. R.), 4. (G. H.), 5. (D. K.), 8. rade (F. D.)
nebola preukázaná aktívna legitimácia.

10.4 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Obdo/47/2022 zo dňa 22.3.2023 dovolanie

žalobcov v 1., 3., 4., 5. a 8. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/114/2021-621 zo
dňa 15.2.2022, ktorým krajský súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 9C/60/2016-557 zo
dňa 26.5.2021 vo vzťahu medzi žalobcami v 1., 3., 4., 5. a 8. rade, zamietol. Dovolací súd konštatoval,
že dovolatelia nedôvodne vytýkali odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie a ich dovolanie
smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto dovolanie podľa § 448 CSP ako

nedôvodné zamietol. V ďalšom sa najvyšší súd zameral na riešenie otázky, ktorú vyabstrahoval a ktorá
bola rozhodná pre vyriešenie veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2019,
sp. zn. III. ÚS 580/2021). Dovolatelia namietali, že odvolací súd posúdil nesprávne existenciu členstva v
družstve, keď uviedol, že dôkazom na preukázanie existencie členstva v družstve môže byť len žiadosť
(prihláška)začlenadružstva,rozhodnutiepredstavenstvaapreukázanievloženiazákladnéhočlenského

vkladu. Dovolatelia mali za to, že existenciu členstva v družstve možno vyvodzovať aj zo skutočnosti,
že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k
nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva ho na členské schôdze). Z
takéhoto vymedzenia dovolacieho dôvodu najvyšší súd vyvodil, že právna otázka, ktorá nebola doteraz
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešená je otázka, či existenciu členstva v družstve možno

vyvodzovaťzoskutočnosti,žeurčitáosobasazúčastňuječlenskýchschôdzí,vykonávahlasovaciepráva
a samotné družstvo sa k nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva ho na
členské schôdze), a to bez súčasného preukázania existencie žiadosti o členstvo, rozhodnutia o prijatí
za člena a zaplatenia členského vkladu. Dovolací súd uzavrel, že vychádzajúc z platnej právnej úpravy,
ktorá stanovuje predpoklady a podmienky vzniku členstva v družstve, je potrebné zodpovedať nastolenú

právnu otázku záporne. Teda existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočnosti,
že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k
nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva ho na členské schôdze), a tobez súčasného preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského
vkladu.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 227 ods. 1 až 5, § 238 ods. 3, § 239 ods. 1, 2, § 242
Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ) ako aj procesných ustanovení § 149, § 151 ods.1, 2, § 153 ods.
1, 2 a 3 CSP v súvislosti s koncentráciou konania.

12. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v 2., 4. a 5. rade vyhovel keď konštatoval, že mal preukázané ich

členstvo v družstve avšak nebolo preukázané to, že žalobca v 2. rade bol pozvaný resp. sa zúčastnil
výročnej resp. náhradnej výročnej členskej schôdze žalovaného a preto v zmysle § 238 ods. 3 ObZ
uznesenia tejto členskej schôdze určil za neplatné.

13. Sporným ostalo, či žalobcovia v 1. a 3. rade sú členmi družstva a s tým spojená aktívna legitimácia
na podanie žaloby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia v 1. a 3. rade tvrdili, že ich členstvo

u žalovaného vzniklo z vlastného podnetu, na základe žiadosti o členstvo v družstve a so súhlasom
predstavenstva. Listinné dôkazy súvisiace so vznikom ich členstva nepredložili. Poukázal aj na to súd
prvej inštancie, že žalobcovia v 1. a 3. rade ani neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva,
nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za
člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad. Uvedené dôkazy sú zásadné

a má nimi disponovať každý člen družstva počas trvania členstva dokonca aj po jeho zániku v družstve.

14. Súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku vyslovil neplatnosť uznesení prijatých na náhradnej
výročnej členskej schôdzi žalovaného družstva konaného dňa 26.1.2023 a s poukazom na subjektívnu
rozšírenú záväznosť tohto rozsudku na všetkých členov družstva (§ 242 a § 260 ObZ), sa súdu prvej

inštancie nejavilo účelné zaoberať sa skúmaním toho, či žalobcovia v 1. a 3. rade boli a sú členmi
predmetného družstva a skonštatoval, že žalobcovia v 1. a 3. rade neuniesli dôkazne bremeno a
nepreukázali súdu v tomto spore ich členstvo v žalovanom družstve a s tým spojenú ich aktívnu vecnú
legitimáciu. Žalobu žalobcov v 1. a 3. rade zamietol.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 3. rade neuniesli dôkazné bremeno v
spore, keď nepreukázali, že sú členmi družstva, ktorí majú právo podať žalobu o určenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka, keďže toto právo patrí výlučne členovi
družstva. Skutočnosť, že boli pozývaní na členské schôdze v rokoch minulých, nie je dôkazom o tom, že
sú členmi družstva. Obrana žalovaného vychádzajúca z tvrdenia, že boli pozývaní na členské schôdze

iba v dôsledku chyby administratívnej pracovníčky, ktorá týchto žalobcov po smrti ich rodičov v zozname
naďalej viedla, sa javí síce ako účelová, avšak zákon s nesplnením povinnosti evidovať každú zmenu
skutočností v zozname členov bez zbytočného odkladu nespája žiadnou sankciou. Ak by aj žalovaný
viedol nesprávnu evidenciu členov družstva, je na „domnelých členoch družstva“, aby listinami, ktorými
by mali disponovať, družstvu preukázali, že sú jeho členmi.

16. V rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal všeobecne vznikom členstva v družstve ako aj interným
dokumentom - Zoznam členov družstva. Súd prvej inštancie uviedol, že neobstojí ani argumentácia
žalobcov, ktorí poukazovali, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015 súd dospel k záveru o ich
aktívnej legitimácii a to s poukazom, že súd si v každom spore musí sám zisťovať aktívnu legitimáciu

žalobcu. Žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v
1. rade a iba z dôvodu uznania nároku zo strany žalovaného z iných dôvodov, súd túto ďalej neriešil.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovia v 2., 4. a 5.
rade mali vo veci plný úspech, priznal im proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. O nároku na náhradu trov konania žalovaného vo vzťahu k žalobcom v 1. a 3. rade súd rozhodol tak,
že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešným žalobcom v
1. a 3 rade. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

18. O návrhu na prerušenie konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 164 CSP a § 162 ods. 3 CSP
(o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej). Súd
prvej inštancie návrh žalobcov na prerušenie konania zo dňa 23.6.2023 s ohľadom na žalobcami podanúústavnú sťažnosť, zamietol. Predmetná sťažnosť žalobcov bola uznesením Ústavného súdu SR zo dňa
13.7.2023, právoplatným dňa 23.8.2023, odmietnutá.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to jeho výrokom I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný a odvolanie proti výrokom II. a IV. rozsudku podali žalobca v 1. a 3. rade.

20. Žalobcovia v 1. a 3. rade žiadali, aby odvolací súd zrušil výrok II. rozsudku a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, resp. v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom

zmenil a to tak, že odvolací súd podanej žalobe vo vzťahu k žalobcom v 1. a 3. rade vyhovie a
zmenil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že im súd prizná právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % proti žalovanému. Podané odvolanie odôvodnili žalobca v 1. a 3. rade poukazom
na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP a teda: b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalobcovia v 1. a 3. rade považovali rozsudok za nesprávny. Okrem iného namietali, že súd
prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie, a to prezenčnými listinami z členských schôdzí
žalovaného uskutočnených v rokoch 2014 (25.04.2014), 2015 (26.06.2015), ďalej aj v rokoch 2016,
2017, 2018, 2019, 2020, 2021, ktoré žalobcovia v 1. a 3. rade označili a navrhli prostredníctvom

svojho právneho zástupcu vykonať aj vo svojom vyjadrení (zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť tieto predložiť), z ktorých vyplýva, že žalovaný zapísal žalobcov v 1. a 3. rade do prezenčnej
listiny ako členov družstva s právom účasti na členskej schôdzi.

21.1 Žalobcovia v 1. a 3. rade ďalej dôvodili, že sa stali členmi družstva na základe podanej

prihlášky, jej prijatia, vrátane splnenia vstupnej vkladovej povinnosti. V konaní na súde prvej inštancie
preukázali jednotlivými prezenčnými listinami z členských schôdzí, že boli členmi družstva. Žalobca v
1. rade mal byť zvolený do orgánu členskej schôdze zo 6.6.2008 ako člen volebnej komisie. Poukázali
na závery súdu prvej inštancie o existencii členstva v družstve žalobcu v 2. rade, keď súdu prvej
inštancie postačovalo bez ďalšieho to, že žalobca v 2. rade pôsobil ako člen predstavenstva žalovaného.

Ak by žalobca v 1. rade nebol členom družstva, nemohol by byť zvolený do orgánu družstva, a
to s poukazom na vyslovený právny názor Krajským súdom v Košiciach v rozsudku z 15.2.2022,
č. k. 6Co/114/2021-621. Namietali preto zmätočnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napádaného
rozsudku, vrátane nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Mali za nespravodlivé po
tak dlhej dobe od žalobcov požadovať, aby disponovali členskou prihláškou, rozhodnutím o prijatí a

potvrdením o splnení vkladovej povinnosti, ktoré podklady by mal mať práve žalovaný v dispozícii.
Zastávali názor, že členovia, ktorí boli pozývaní na členské schôdze už nemusia družstvu osobitne
preukazovať, že sú členmi družstva. Ďalej poukázali, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015,
o určenie neplatnosti uznesení výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 26.6.2015 bol žalobca v
1. rade v spore úspešný.

21.2 Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa žalobcov v 1. a 2. rade z
vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný uznal ich členstvo aj konkludentne. Odvolatelia
preto dôkazné bremeno členstva v spore uniesli. Namietali, že v konaní na súde prvej inštancie
navrhli dostatok dôkazov, ktoré nepochybne preukazujú ich členstvo u žalovaného a teda aj ich aktívnu

vecnú legitimáciu v spore, avšak súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal a nevyzval žalovaného na
predloženie všetkých dokumentov, ktoré boli prerokúvané a prezenčnej listiny, plnomocenstvá a pod..
Žalobcovia v 1. a 3. rade navrhli v odvolacom konaní vykonať dokazovanie predložením zoznamu členov
družstva nielen ku dňu konania napádanej členskej schôdze, ale od svojho vzniku, vrátane listinných
dôkazov preukazujúcich u jednotlivých členov (všetkých členov) zaplatenie členského vkladu a rovnako

zoznam vedený predchodcom, resp. predchodcami pred ako aj po transformácii v r. 1992. Ďalej dôvodili,
že ak žalovaný tvrdí, že žalobca v 1. rade nie je členom družstva (žalovaného) nebol dôvod uznať ním
uplatnený nárok v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/23/2015, ktoré rozhodnutie je pre žalovaného ďalejzáväzné. Členstvo žalobcu v 1. rade u žalovaného má preukazovať aj list z 29.7.2015, ktorým žalovaný
reaguje na námietky proti uzneseniam členskej schôdze, ktoré vzniesol práve žalobca v 1. rade.

21.3 Argumentovali tiež, že obdobne ako u žalobcov v 1. a 3. rade aj u žalobcu v 2. rade žalovaný
po podaní žaloby jeho členstvo neuznával. Napriek skutočnosti, že žalovaný (ovplyvnený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/114/2021-621 zo dňa 15.2.2022) počas konania uznal, že žalobcu
v2.radenepozvalnačlenskúschôdzuz17.6.2020aaninanáhradnúčlenskúschôdzukonanú3.7.2020,
i keď pred tým počas konania jeho členstvo spochybňoval, súd prvej inštancie sa mal jasne vysporiadať

a odôvodniť prečo žalobcov v 1. a 3. rade za členov družstva na rozdiel od žalobcu v 2. rade nepovažuje.
Namietali, že žalovaný nepredložil do spisu listinné dôkazy, ktoré navrhli vykonať.

22. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v 1. a 3. rade nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené 20.9.2024.

23. Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudok vo výroku I. a

III. zmenil a to tak, že žalobu žalobcov v 2., 4. a 5. rade zamieta a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov konania aj proti žalobcom v 2., 4. a 5. rade v rozsahu 100 %.

23.1 Napadnuté rozhodnutie považoval žalovaný za vecne správne, zákonné a náležite odôvodnené vo
vzťahu k výroku II., IV. a V. rozsudku. Žalovaný uviedol odvolacie dôvody proti výroku I. podľa § 365

ods. 1 písm. b) e), f) CSP a h) CSP.

23.2 Vyčítal súdu prvej inštancie, že rozhodol o neplatnosti uznesení napriek tomu, že na pojednávaní
bol predložený listinný dôkaz – prezenčná listina z predmetnej náhradnej výročnej členskej schôdze, z
ktorej má vyplývať, že žalobca v 2. rade bol riadne prezentovaný a zúčastnil sa tejto náhradnej členskej

schôdze prostredníctvom svojho zástupcu, ktorým bol žalobca v 4. rade. Okrem toho aj žalobca v 4.
rade, ktorý bol na pojednávaní osobne prítomný a ktorý na predmetnej náhradnej členskej schôdzi
zastupoval na základe plnomocenstva žalobcu v 2. rade, síce účelovo výslovne nepotvrdil, ale ani
nevylúčil skutočnosť, že žalobca v 2. rade sa takýmto spôsobom zúčastnil tejto náhradnej výročnej
členskej schôdze. Žalobca v 2. rade musel vedieť o konaní výročnej členskej schôdze a tejto sa aj riadne

zúčastnil. Súd prvej inštancie nebral v úvahu žalovaným navrhnutý a vykonaný dôkaz s poukazom na
§ 153 ods. 1, 2, 3 CSP. V ustanovení § 153 CSP je vyjadrená pre súd možnosť neprihliadať na takéto
dôkazy a tak nejde o rovinu obligatórnosti a nevyhnutnosti nebrať takýto dôkaz do úvahy. Nakoniec
dôkaz ako taký vykonaný aj bol, len rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že nebude braný v úvahu.
Tento dôkaz neviedol k žiadnym prieťahom v konaní, nevyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania

ani vykonanie ďalších dôkazov a podľa žalovaného dôkaz ako taký mal zásadný vplyv na rozhodnutie
súdu, pretože by viedol k zamietnutiu žaloby.

23.3 Žalovaný v prílohe odvolania pripojil listinné dôkazy a to opakovane prezenčnú listinu z náhradnej
výročnej členskej schôdze zo dňa 26.1.2023, ale aj nové listinné dôkazy - opis plnomocenstva, na

základe ktorého mal zastupovať žalobca v 4. rade na tejto schôdzi žalobcu v 2. rade, ako aj doručenku
o doručení pozvánky žalobcovi v 2. rade, vrátane doručenky, ktorá svedčí o doručení mu pozvánky na
riadnu členskú schôdzu, ktorá predchádzala náhradnej výročnej členskej schôdzi.
Súd prvej inštancie podľa žalobcu vykonal inak dostatočné dokazovanie ohľadne ostatných tvrdení
žalobcov a všetky jeho ostatné závery považuje za správne, avšak je dôvodné zmeniť odvolaním

napadnutévýrokyI.aIII.DôvodomodvolaniaprotivýrokuIII.rozsudkuotrováchkonania je,ževychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Žalobcovia v 1. až 5. rade sa vyjadrili k odvolaniu žalovaného tak, že zotrvávajú na všetkých

doteraz do konania písomne predložených podaní, vyjadrení a návrhov vrátane návrhov na vykonanie
dokazovania. Popierajú všetky tak skutkové, ako aj právne tvrdenia žalovaného prezentované v
podanom odvolaní. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že už v samotnej žalobe bolo predložené
skutkové tvrdenie, že žalobca v 2. rade A. D. E., nebol pozvaný ani na výročnú členskú schôdzu (ktorá
predchádzala náhradnej výročnej členskej schôdzi zo dňa 26.01.2023), viď. čl. II., 2 ods. podanej žaloby.

Napriek výzvam súdu na vyjadrenie sa ka žalobe a následne k výzve na podanie vyjadrenia k ďalším
podaniam - vyjadreniam žalobcov (vrátane vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu žalovaného k podanej
žalobe) žalovaný uvedenú skutočnosť (nepozvanie žalobcu v 2. rade na ČS žalovaného tak ako je
uvedené vyššie) včas nepoprel, preto ju považovali za nespornú. Zdôraznili účel a zmysel koncentráciev civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového poriadku). Na priloženú prezenčnú
listinu a k odvolaniu priložené listiny nemožno prihliadať, nakoľko neboli v súlade s § 153 CSP uplatnené
včas a nepotvrdzujú skutočnosť, že žalobca bol pozvaný na výročnú členskú schôdzu.

25. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom odvolaní
ako aj žalobcovia vo svojom vyjadrení zduplikovali svoje tvrdenia už uvádzané v predošlom vyjadrení
k odvolaniu žalovaného.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu v 1. a 3. rade, ako
aj odvolanie žalovaného, ktoré odvolania boli podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také
odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa
§ 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že podané odvolanie
žalobcov v 1. a 3. rade nie je dôvodné a odvolanie žalovaného taktiež nie je dôvodné.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Odvolanie voči výroku V. súdu prvej inštancie nebolo podané. Tento nadobudol právoplatnosť a preto

jeho vecná správnosť nepodlieha odvolaciemu prieskumu.

29. Žalobcovia v 1. a 3. rade v odvolaní namietali nesprávnosť napadnutého zamietajúceho rozhodnutia
súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Žalovaný
rozhodnutie súdu prvej inštancie namietal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

30. Odvolací súd neopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vykonal súd prvej inštancie, keďže
obsah takýchto listín sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP t.j., že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

33. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

34. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové
zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho

posúdenia veci.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej

inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
prejednávaný spor.

37. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcami v 1. a 3. rade tvrdené odvolacie dôvody naplnené nie sú a taktiež nie sú naplnené odvolacie

dôvody uvádzané v odvolaní žalovaného.

38. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd prvej
inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie
dôležitými skutočnosťami ako aj námietkami strán sporu.

39. Žalobcovia v 1. a 3. rade v podanom odvolaní vznášali námietky vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie a namietali aj porušenie ich práva na spravodlivý proces spojené s
právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadrujú
nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľov
sa tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca v 1.

a 3. rade má odlišný právny názor než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje
vadu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

40. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej
inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania

vyplynuliajehozáveryniesúlogickyvzájomnerozpornésvykonanýmdokazovaním.Súdprvejinštancie
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa
zásad uvedených v § 191 CSP. Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

41. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdu (čl. 46 ústavy)
a znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. ,,Voľnosť“ hodnotenia dôkazov však neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi
predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia a naopak, konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať

logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia
a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie v napádanom výroku I., II., III.
a IV., pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani
iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa vcelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva nasledovné:

43. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodol I. výrokom o určení neplatnosti uznesení prijatých na ČS žalovaného a vyhovel tak žalobe
žalobcov v 2., 4. a 5. rade ako aj o správnosti výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcov v 1. a 3. rade z
dôvodu, že títo v spore neuniesli dôkazne bremeno o ich členstve v družstve žalovaného, keď podľa §

242Obchodnéhozákonníkaibačlendružstvasamôženasúdeúspešnedomáhaťneplatnostiuznesenia
členskej schôdze.

44. Odvolací súd poukazuje na § 242 Obchodného zákonníka, kedy na návrh člena vysloví súd
neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo
stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej

schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od
konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal
o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.

45. Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka viaže právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti

uznesenia členskej schôdze iba na návrh člena, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi
alebo stanovami družstva.

46. Aby mohol súd rozhodnúť o takejto žalobe, musí byť preukázané, že sú splnené hmotnoprávne
predpokladynakonanie,ateda,žežalobcaječlenomdružstvaaževzákonomstanovenejlehoteuplatnil

námietku, buď zaprotokolovaním priamo na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo oznámením
predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Dôkazné bremeno členstva v družstve
tak zaťažuje v spore žalobcu.

47. Citujúc § 227 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak

podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku (ods. 1). Po splnení
podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku
družstva, b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom
členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom (ods. 2). Ak podľa stanov je podmienkou

členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom,
ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k
družstvu (ods. 3). Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu (ods. 4). Podrobnejšiu úpravu
členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy (ods. 5).

48. Z ustanovenia § 227 je zrejmé, že za zakladateľa družstva možno považovať osobu, ktorá podala
prihlášku do družstva, pričom aj vznik členstva za trvania družstva vzniká na základe písomnej členskej
prihlášky.

49. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať konštatovanie, naopak správne poukázal, že žalobcovia v 1.
a 3. rade ani neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie za člena
družstva, ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako nepreukázali,
že vložili základný členský vklad. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že tieto

dôkazy sú tak zásadné, že by nimi mal disponovať každý člen družstva nielen počas trvania členstva, ale
aj po zániku jeho členstva v družstve. Povinnosť preukázať, že žalobcovia sú členmi družstva nemožno
prenášať na žalovaného, ktorý naviac v konaní tvrdil, že žalobcovia v 1. a 3. rade členmi družstva nie
sú. Žalobcu v 1. a 3. rade preto v spore zaťažovalo nielen bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno,
že sú členmi družstva. Možno teda uzavrieť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že

žalobcovia v 1. a 3. rade sú členmi družstva zaťažovalo žalobcov.50. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 3. rade neuniesli dôkazné bremeno v tu
prejednávanej veci, keď nepreukázali, že sú členmi družstva, ktorí majú právo podať návrh na vyslovenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Priznanie niektorých práv žalobcom v 1. a 3. rade ako členom

družstva, ktoré v minulosti na členských schôdzach aj vykonávali, neznamená, že v skutočnosti boli
členmi družstva.

51. Žalobcovia v 1. a 3. rade poukazovali na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.

4Cb/23/2015, v ktorom žalovaný netrval na skôr vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v 1. rade a kde konanie je právoplatne skončené, odvolací súd konštatuje, že aktívnu legitimáciu
žalobcov musí súd zisťovať sám v každom konaní, nakoľko táto otázka v inom súdnom konaní nemusí
zodpovedať konaniu v tu prejednávanej veci.

52. Nakoľko žalobcovia v 1. a 3. rade nepreukázali, že sú členmi družstva, neboli oprávnení napadnúť
uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného družstva žalobou o určenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka, ktoré právo patrí výlučne členovi
družstva.

53. Žalobcovia v 1. a 3. rade poukázali v odvolaní aj na to, že súd prvej inštancie nevysvetlil rozdiel v
preukazovaní členstva u žalobcu v 2. rade a žalobcov v 1. a 3. rade odvolací súd udáva, že žalovaný
odvolanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nepodal, preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu
nemohlo byť hodnotenie dokazovania súvisiaceho so žalobcom v 2. rade.

54. Odvolací súd poukazuje na to, že existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo
skutočnosti, že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné
družstvo sa k nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva ho na

členské schôdze), a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za člena
a zaplatenia členského vkladu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp. zn. 3Obdo/47/2022).
Obdobné možno konštatovať o tvrdeniach žalobcov, ktorí podali odvolanie v súvislosti s ich zápismi
v prezenčných listinách z členských schôdzí uskutočnených v rokoch 2014, 2015 či v rokoch
predchádzajúcich.

55. Pokiaľ žalobcovia v 1. a 3. rade ako aj žalovaný vo svojich odvolaniach namietali, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav a to s poukazom na niektoré rozporné tvrdenia strán, odvolací
súd udáva, že rozdiel medzi sporovým a mimosporovým konaním spočíva v tom, že zatiaľ čo v

mimosporovomkonaníjezistenievšetkýchpodstatnýchskutočnostípovinnosťousúdu,atodokoncabez
ohľaduna(ne)aktivituúčastníkovkonania(vyšetrovacíprincíp)arozhodnutievovecisamejmožnovydať
až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore
(s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností
povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“

na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v
momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k
ďalším skutkovým zisteniam.

56. Odvolací súd konštatuje, že predstavy žalobcov v 1. a 3. rade, že nimi uvádzané a označené
dôkazné prostriedky v odvolaní sú spôsobilé preukázať, že žalobcovia v 1. a 3. rade sú členmi družstva
žalovaného si nemožno zamieňať s povinnosťou konajúceho súdu prvej inštancie vykonávať tieto
dôkazy, keďže súd prvej inštancie nevykoná navrhnuté dôkazy, pokiaľ dospeje k záveru, že dôkaz
neoverí tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou hodnotou.57. Súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil ich
nadbytočnosťou a zároveň tým, že navrhované dôkazy neoveria, ani nevyvrátia tvrdenú skutočnosť, čiže
vo väzbe na tvrdenia žalobcov v 1. a 3. rade nedisponujú vypovedacou hodnotou.

58. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcami v 1. a 3. rade navrhnuté
dokazovanie (a to navrhované aj v konaní na odvolacom súde) by bolo neúčelné, nehospodárne a
nadbytočné, keďže navrhnuté dokazovanie nebolo spôsobilé (prezenčné listiny z jednotlivých členských

schôdzí žalovaného, zoznamy členov družstva nielen ku dňu konania napádanej členskej schôdze, ale
od svojho vzniku, vrátane listinných dôkazov preukazujúcich u jednotlivých členov zaplatenie členského
vkladu a rovnako zoznam vedený predchodcom, resp. predchodcami pred, ako aj po transformácii v r.
1992) preukázať existenciu členstva žalobcov v 1. a 3. rade u žalovaného, a to aj s poukazom na závery
uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp. zn. 3Obdo/47/2022 v obdobnej veci, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje. Nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že nevykonal

žalobcami v 1. a 3. rade navrhované dokazovanie, keďže doteraz vykonané dokazovanie postačovalo
pre vyslovenie záveru o neplatnosti uznesení náhradnej výročnej členskej schôdze zo dňa 26.1.2023.
Otázka členstva žalobcov v 1. a 3. rade u žalovaného mala byť riešená v samostatnom konaní v rámci
určovacej žaloby, kde by osoba, ktorá sa cíti byť členom žalovaného a žalovaný členstvo popiera sa
domáhala určenia, že je členom žalovaného a tieto svoje tvrdenia v rámci civilného sporového konania

preukáže.

59. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie s poukazom na § 153 CSP nebral do
úvahyanehodnotilpodľažalovanéhozásadnýdôkaz–prezenčnálistinazČSzodňa26.1.2023odvolací

súd udáva, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti
relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne pravdivosť týchto
svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti
uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v sporovej veci zo strany súdu je
ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Včasnosť predstavuje časové

hľadisko, ktoré súd posudzuje s ohľadom na princíp hospodárnosti konania. Spravidla súd neprizná
účinky v konaní úkonom, ktoré strana urobila oneskorene a súčasne je splnená podmienka, že takýto
úkon mohla urobiť už v skoršom procesnom úkone, ak by konala s náležitou starostlivosťou, rýchlo a
hospodárne.

59.1 Odvolací súd neopomína, že pokiaľ ide o včasnosť použitia prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany a koncentráciu konania, aj v tomto smere musia výklad a aplikácia ustanovení
upravujúcich tieto procesné inštitúty byť v súlade so základnými princípmi CSP, predovšetkým so
zásadou spravodlivosti a princípom právnej istoty a rovnosti účastníkov, keď každej strane musí byť
umožnené reagovať na prostriedky útoku a obrany protistrany a prostriedky procesného útoku a obrany

nemožno považovať za neuplatnené včas, ak sú reakciou na prostriedky procesného útoku a obrany
protistrany (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019),
čo však nie je prípad tohto sporu.

59.2 K včasnosti pre účely posudzovania aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania
uviedol Krajský súd v Košiciach, že „nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v
zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je

včasné“ (uznesenie KS v Košiciach sp. zn. 11 Co/276/2019). Po vyčerpaní repliky a dupliky by strana
v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej
koncentrácie. K okolnostiam odôvodňujúcim priznanie účinkov aj oneskoreným úkonom strany sporu
uvádza procesná literatúra, že oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu)

alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti).
Striktnejšie je potrebné posudzovať prípustnosť ospravedlnenia oneskorenia s procesnými úkonmi v
prípade, ak je strana zastúpená advokátom.59.3 Odvolací súd nevylučuje, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na
pojednávaní môže byť v konkrétnom konaní dôvodné, napr. ako bezprostredná reakcia na nové

skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V tomto spore už v žalobe žalobcovia tvrdili,
že žalobca v 2. rade A. E. nebol pozvaný ani na výročnú ani na náhradnú ČS žalovaného 26.1.2023.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nereagoval na toto tvrdenie a nepoprel ho, čo žalobcovia
pokladali za nesporné. Prezenčnú listinu z 26.1.2023 predložil žalovaný až na pojednávaní dňa
24.5.2024, kedy súd prvej inštancie konštatoval, že s poukazom na sudcovskú koncentráciu nevykoná

dôkaz. Žalovaným predložená prezenčná listina nepodpísaná žalobcom v 2. rade aj pokiaľ by bolo
na ňu prihliadané ako na včas predložený prostriedok procesnej obrany, nebola dôkazom spôsobilým
preukázať, že žalobca v 2. rade bol pozvaný na výročnú a na náhradnú ČS žalovaného 26.1.2023.
K preukázaniu riadneho doručenie pozvánky pre žalobcu v 2. rade bolo potrebné predložiť žalovaným
relevantné listinné dôkazy preukazujúce, že žalobca v 2. rade bol pozvaný na výročnú a náhradnú ČS
žalovaného (pozvánku adresovanú žalobcovi v 2. rade, doručenky, poštovú knihu), ktorými bezpochyby

žalovaný musí disponovať pokiaľ predvolal žalobcu na členskú schôdzu a náhradnú členskú schôdzu.

60. K procesnej obrane žalovaného uvedenej v odvolaní, keď argumentoval prezenčnou listinou z
26.1.2023 predkladanou na pojednávaní, (doložil aj prezenčnú listinu z 5.3.2023 i keď nie je zrejmé

odvolaciemu súdu v akej súvislosti), doručenkami, kde adresát bol žalobca v 2. 4. a 5. rade, na
ktorých nie je uvedené čo sa doručuje a sú nečitateľné v časti kedy boli odosielané a kedy prevzaté
adresátom a splnomocnením odvolací súd udáva, že ide o novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie
ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, keďže skutočnosti tvrdené v odvolaní
žalovaného ako nové skutkové tvrdenie mohlo byť predložené už v priebehu konania na súde prvej

inštancie, pričom žalovaný nepreukázal, že bez svojej viny nemohol predmetné skutkové tvrdenie
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pod novotami rozumieme skutočnosti alebo dôkazy
resp. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli použité v doterajšom priebehu
konania. Pre posúdenie skutočnosti alebo dôkazu ako novoty je irelevantný čas ich vzniku, ide len
o to, kedy ich sporová strana použije. Plné právo novôt sa uplatňuje v prípade, ak odvolateľ dôvodí, že

v konaní neboli splnené procesné podmienky, vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd alebo sa vyskytla vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e), f) a h) CSP argumentovanie novými
skutočnosťami alebo dôkazmi z povahy veci neprichádza do úvahy. Obmedzené právo novôt sa týka
snahy odvolateľa „dotvoriť“ zistený skutkový stav. Ak strana neunesie dôkazné bremeno ohľadom tejto

skutočnosti, odvolací súd na novoty nemôže prihliadnuť.

61. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní môže strana sporu uvádzať
nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie (písm. d/), pričom túto námietku mohol žalovaný podľa názoru odvolacieho
súdu jednak uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil. Preto odvolací súd na
tieto nové skutočnosti produkované žalovaným až v podanom odvolaní neprihliadal. To, že ich žalovaný
opomenul uviesť nemôže byť na ťarchu druhému účastníkovi konania, nakoľko by došlo k porušeniu
princípu rovnosti zbraní.

62. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. o vyhovení žalobe žalobcov v 2., 4. a 5. rade ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok III.
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania medzi žalobcom v 2., 4. a 5. rade a žalovaným ako

vecne správny, ktorým žalobcom v 2., 4. a 5. rade ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú
náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalovaný.

63. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. a 3. rade ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok IV. rozsudku súdu
prvej inštancie o trovách konania medzi žalobcom v 1. a 3. rade a žalovaným ako vecne správny, ktorým
žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný
uhradiť neúspešný žalobca v 1. a 3. rade.64. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 2., 4. a 5. rade priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, keď v odvolacom konaní v časti, ktorá sa ich dotýkala boli úspešní.
V odvolacom konaní bol v časti, ktorá sa ho pri prejednávaní odvolania žalobcov v 1. a 3. rade dotýkala
úspešný aj žalovaný. Žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému
žiadne trovy v súvislosti s týmto odvolacím konaním nevznikli (k odvolaniu žalobcov v 1. a 3. rade

sa nevyjadril), preto odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS SR z 26.10.2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015,
kde v právnej vete je uvedené, že ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila
zastavenie konania preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo
člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).