Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124270366
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124270366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B. C. D., C. C. E. B.. XXX,
XXXX F., G., H.: XX-XX-XXXXXX, právne zast.: PETKOV & Co s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. K. XXX/XX, L., právne zast.: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v
Košiciach, Mlynská 27, IČO: 55 968 058, o zaplatenie 165,45 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu
proti rozsudku zo dňa 17. apríla 2025 č. k. 24C/11/2024-169 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100
% (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 165,45 eur spolu s nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- eur, na tom skutkovom základe, že na základe

elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku (dňa 3.11.2022 v čase
o 10:05:01 hod.) na mieste kontroly Gy01B - M30 Miskolc (22.2 km) haladó zistil, že motorové vozidlo
s evidenčným číslom L. XXX G., registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej kategórie
D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom
úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. Napriek výzve žalovaný pohľadávku v základnej
sadzbe nezaplatil riadne a včas, čím mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky
vo výške 64.850 HUF, t. j. vo výške 165,45 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca je obchodná akciová spoločnosť,
zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku a na základe maďarského
zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a
technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za
poplatok a o poplatku za ich použitie je oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči
neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej

cesty vo forme tzv. sankčného poplatku.

4. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc prejednať danú sporovú vec konštatujúc, že
právomoc slovenského súdu konať o uplatnenom nároku je daná s poukazom na článok 4 ods. 1Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, so zreteľom na to, že žalovaný má bydlisko na území
Slovenskej republiky.

5. V súvislosti s rozhodným právom súd vychádzal z článku 1 a 4 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) a
vzhľadom k tomu, že k vzniku škody malo dôjsť z civilného deliktu v mimozmluvnom záväzku na
území Maďarskej republiky, súd konštatoval, že v danom prípade je rozhodným hmotným právom právo

Maďarska (zákon č. I/1988 o cestnej doprave a nariadenie Ministerstva inovácií a technológií /ITM/ č.
45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe
úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov.

6. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie na prejednávaný prípad aplikoval ust. § 33 ods. 2, § 33/A
ods. 1 a 6, § 33/B ods. 1, 5 a 8 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave, § 1, § 8 ods. 1, § 10 ods.

1, § 11 ods. 1, 6 a 7, § 12 ods. 1 a 4 maďarského nariadenia Ministerstva inovácií a technológií (ITM)
č. 45/2020 (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na
základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, § 6:519, § 6:521 maďarského zákona
V z roku 2013 o Občianskom zákonníku a v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobca ako štátom
splnomocnená organizácia (§ 11 ods. 7 vyššie citovaného nariadenia ITM) na vyberanie náhradného

poplatku, podala výzvu na úhradu náhradného (sankčného) poplatku na poštovú prepravu včas (v
zákonom stanovenej 60 dňovej prekluzívnej lehote podľa § 33B ods. 5 zákona o cestnej doprave) a mal
za preukázané, že výzva žalovanému na zaplatenie základného náhradného poplatku, ako aj nákladov
spojených s jeho uplatnením bola formou doporučenej zásielky daná na poštovú prepravu včas.

7. Následne po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný ešte pred použitím
spoplatneného úseku cesty predpísanú úhradu (e-matricu) za použitie diaľnice skutočne fyzicky zaplatil,
správne vyplnil identifikačné údaje o svojej osobe (meno, priezvisko, bydlisko, vrátane e-mailovej
adresy), správne uviedol ŠPZ svojho motorového vozidla a z ponúkaných produktov (diaľničných
známok) vybral regionálnu diaľničnú známku Maďarsko 2022 pre triedu vozidla D1 v hodnote 7.787 HUF

(19,80 eur), s platnosťou v období od 2.11.2022 do 31.1.2023 pre región (okres) Borsod-Abaúj-Zemplén,
avšaksamotnádiaľničnáznámkaE-Vignettebolanáslednevystavenásplatnosťoupreinýregión(EVES
BACS D1). Na základe uvedených zistení mal súd prvej inštancie za to, že nebola naplnená hypotéza
právnejnormyspočívajúcavnesplnenípovinnostizaplatiťpoplatokzapoužívaniespoplatnenýchúsekov
ciest, nakoľko žalovaný poplatok za použitie spoplatneného úseku cesty uhradil a výlučne technická

chyba systému na predaj e-matríc bola tou okolnosťou, ktorá viedla k záveru o neplatnosti oprávnenia
na použitie spolatneného úseku cesty. V dôsledku uvedeného súd konštatoval, že nebola tak splnená
ani príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a následkom. Súd sa zaoberal aj tým, že ak
by aj boli splnené podmienky zodpovednosti za škodu, mal za to, že žalovaný preukázal okolnosti,
z ktorých možno spoľahlivo usúdiť, že uvedenej škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého

úsilia, ktoré od neho bolo možné za daných okolností požadovať, nakoľko nemohol predvídať, že
dôjde k technickej poruche systému a že po zadaní správnej objednávky mu sprostredkovateľ poskytne
nesprávnu diaľničnú známku.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov

podľaust.§365ods.1písm.b),d),f),g)ah)CSPavjehoúvodepoukázalnato,žesadomáhalpeňažnej
pohľadávky–náhradnéhopoplatkuzdôvodu,žežalovanýpoužilspoplatnenúčasťcestyvMaďarskubez
platného oprávnenia chybou tretej osoby – sprostredkovateľa – zakúpenú e-matricu pre inú župu, než je
tá, pre akú si žalovaný u sprostredkovateľa e-matricu objednal a v ktorej došlo k použitiu cesty. Poukázal
na ust. § 3 ods. 4 nariadenia ITM č. 45/2020, podľa ktorého župné oprávnenie oprávňuje používať

spoplatnené úseky ciest od prvého dňa aktuálneho roka do 24:00 hodín 31. januára roka nasledujúceho
po aktuálnom roku, avšak mal za to, že žalovaný nedisponoval správnym župným oprávnením, čím
mu vznikol nárok na zaplatenie náhradného poplatku v zmysle § 11 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020.
Ďalej argumentoval tým, že súd nedostatočne dbal na skutočnosť, že v predmetnej veci je niekoľko
vzťahov, ktoré je potrebné odlišovať, a to vzťah medzi žalobcom a žalovaným spočívajúci v tom, že pri

elektronickej kontrole oprávnenosti použitia spoplatnenej cesty žalovaným zistil, že žalovanému platné
oprávnenie chýbalo, z ktorého titulu mu vznikol nárok voči žalovanému na náhradný poplatok a jeho
príslušenstvo založený na objektívnej zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi a druhý vzťah, ktorý
s prvým vzťahom nesúvisí, je vzťah medzi žalovaným a sprostredkovateľom, spočívajúci v tom, žesprostredkovateľ predal žalovanému nesprávnu e-matricu (inú ako si objednal žalovaný), preto môže byť
daná zodpovednosť sprostredkovateľa za škodu alebo zodpovednosť za vady (dodanie zlého plnenia
žalovanému) voči žalovanému, ktorý vzťah však nie je predmetom tohto sporu, pretože s prvým vzťahom

(medzi žalobcom a žalovaným) nesúvisí. Mal za to, že žalovaný zodpovedá za použitie spoplatnenej
cesty bez platného oprávnenia (s e-matricou znejúcou na inú župu) a ak túto nesprávnosť v e-matrici
spôsobil sprostredkovateľ, zodpovedá následne žalovanému za škodu, prípadne za vady, v dôsledku
svojho konania - dodanie takej e-matrice žalovanému, ktorú si žalovaný u neho neobjednal, a ktorá
nezabezpečila žalovanému platné oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty v tej župe, pre ktorú

žalovaný e-matricu objednal, čo súčasne spôsobilo, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradný
poplatok a príslušenstvo.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v jeho úvode poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie
je výsledkom riadneho a zákonného dokazovania, ktorého závery boli logicky, presvedčivo a v súlade
s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky odôvodnené. Mal za to, že súd sa riadne a v

potrebnom rozsahu zaoberal všetkými podstatnými okolnosťami prípadu a svoje rozhodnutie odôvodnil
veľmi precízne a presvedčivo (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 115/3
zo dnˇa 03.07.2003 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo
dnˇa a 23.06.2004. Konštatoval, že odvolacie dôvody sú založené na formalistickom výklade právnych
predpisov bez zohľadnenia skutkových okolností konkrétneho prípadu. Osobitne poukázal na bod 63 a

71 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd konštatoval, že žalovaný preukázal okolnosti,
z ktorých možno spoľahlivo usúdiť, že uvedenej situácii nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré od neho bolo možné za daných okolností požadovať a nepredvídal a objektívne ani nemohol
predvídať, že dôjde k technickej poruche systému a k poskytnutiu nesprávnej diaľničnej známky, pričom
mal na základe potvrdzovacích e-mailov za to, že je zakúpená správne.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)

CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods.
2 CSP a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

13. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné

zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré
z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť
zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo
hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správneani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým
záverom, je zrejmý nesúlad.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne
správne.

16. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce
tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov
alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne
použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne
aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav
veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom, starostlivo prihliadajúc tiež na rozhodujúce

skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

17. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto

jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť a neumožňujú prijať iné
právne závery.

18.Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancie,ktorýmisprávnekonštatoval,ževdanom
prípade nebola splnená hypotéza právnej normy spočívajúca v použití spoplatneného úseku cesty

neoprávnene (bez splnenia poplatkovej povinnosti) so zreteľom na to, že žalovaný si svoju povinnosť
splnil a v dôsledku pochybenia sprostredkovateľa si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sankčného
poplatku, ktorý možno uložiť (len) v prípade, že držiteľ motorového vozidla použil spoplatnený úsek cesty
bez splnenia poplatkovej povinnosti. V prejednávanom prípade však takáto situácia nenastala, nakoľko
úmyslom žalovaného nebolo využiť spoplatnený úsek cesty bez splnenia poplatkovej povinnosti, čím je

správna úvaha súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný žiadnu povinnosť stanovenú právnym predpisom
neporušil, preto uvedené nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie tzv. sankčného poplatku, s ktorými
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd

uvádza nasledovné:

20. Predmetom sporu je posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sankčného poplatku za
použitiespoplatnenéhoúsekucestyžalovanýmzasituácie,keďsi(žalovaný)svojupoplatkovúpovinnosť
splnil, avšak v dôsledku technickej chyby systému na predaj elektronických diaľničných známok mu bola

vystavená diaľničná známka s platnosťou pre iný, než žalovaným zamýšľaný región.

21. Odvolateľ (žalobca) učinil predmetom odvolacieho prieskumu (ne)správnosť právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie, ktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že nie je daná zodpovednosť
žalovaného za škodu spôsobenú porušením povinnosti so zreteľom na to, že žalovaný si svoju

poplatkovú povinnosť splnil, pričom (odvolateľ) sa aj naďalej pridržiaval svojej doterajšej argumentácie
prednesenej v konaní pred súdom prvej inštancie, že žalovaný použil spoplatnený úsek cesty bez
splnenia poplatkovej povinnosti (bez platného oprávnenia).22. V úvode odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil, že
v prejednávanej veci sa jedná o vec s tzv. cudzím prvkom; z procesného hľadiska súd má právomoc vo
vecirozhodnúťpodľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.1215/2012z12.

decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
a z hmotnoprávneho hľadiska na vec správne aplikoval maďarský právny poriadok s poukazom na
kolíznunormu,NariadenieEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.864/2007z11.júla2007orozhodnom
práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie RÍM II), v zmysle ktorého článku 4 sa použije všeobecné
pravidlo pre určenie rozhodného práva, pričom v tomto prípade sa jedná o mimozmluvný záväzok

(zákonnú povinnosť) vyplývajúci z civilného deliktu, v ktorom prípade sa tieto záväzky spravujú právnym
poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda.

23. Odvolací súd má z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný
vytvoril objednávku na zakúpenie regionálnej diaľničnej známky dňa 02.11.2022 prostredníctvom portálu
www.digitalevignette-online.hu pre oblasť Borsod-Abaúj-Zemplén, za ktorú uhradil sumu vo výške 19,80

eur (7787 HUF). Následne na základe výzvy na zaplatenie sankčného poplatku žalovaný zistil, že
z dôvodu technickej chyby systému došlo k prideleniu diaľničnej známky do regiónu Bács, pričom
uvedené pri zadávaní nenastalo pochybením žalovaného, nakoľko z objednávky č. 82218 z 02.11.2022
na č. l. 25 spisu je zo žalovaným zadaných parametrov zrejmé, že si zakúpil produkt ročná diaľničná
známka Maďarsko 2022 (regionálna) – Trieda vozidla D1, platnú od 02.11.2022 do 31.01.2023 pre

okres Borsod-Abaúj-Zemplén v celkovej sume 19,80 eur. Z výzvy na zaplatenie sankčného poplatku
za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 03.03.2023 žalovaný zistil, že dňa
03.11.2022 mal prevádzkovať motorové vozidlo bez platného oprávnenia, avšak až na základe tejto
výzvy si všimol, že systém e-vignette mu pridelil diaľničnú známku do regiónu Bács, aj napriek ním
správne zadaným údajom, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia objednávky.

24. V súvislosti s takto zisteným skutkovým stavom súd prvej inštancie správne neučinil spornou tú
skutočnosť, že žalovaný zakúpenie nesprávnej diaľničnej známky nezavinil, pričom v dôsledku jej
priradenia pre nesprávny región (Bács) žalobcovi nesvedčí nárok na úhradu tzv. sankčného poplatku,
ktorý možno uložiť výlučne v prípade, ak držiteľ motorového vozidla použil spoplatnený úsek cesty

neoprávnene.

25. V dôsledku týchto záverov tak neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaným (ku ktorej by mohlo dôjsť výlučne v prípade opomenutia zaplatenia spoplatneného úseku
cesty a jeho následného využitia) a vzniknutou škodou.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu tak žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za pochybenie
sprostredkovateľa, u ktorého si žalovaný regionálnu diaľničnú známku zakúpil, domnievajúc sa, že ide
o úhradu ním zamýšľaného spoplatneného úseku. Zo strany žalovaného tak nedošlo k porušeniu
žiadnej povinnosti a s ohľadom na vykonanú úhradu a zadanie ním mienených parametrov v objednávke

žalovaný využíval spoplatnený úsek cesty v presvedčení (dobrej viere), že si svoju poplatkovú povinnosť
splnil. V tomto smere odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Asan/34/2019 zo dňa 25.03.2020, ktorého závery možno aplikovať aj v predmetnom
spore, keď zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní evidenčného čísla vozidla (v
nepatrnej časti, ako je napr. jedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za

následok vznik škody v podobe neobdŕžania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže
byť sama o sebe predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu.

27. Odvolací súd nepopiera, že žalovaný mal možnosť z elektronickej diaľničnej známky zistiť, že došlo
k jej zakúpeniu pre župu Bács (dôkaz na č. l. 28 spisu), ale zo správne ustáleného skutkového stavu

súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný nemal v úmysle porušiť svoju povinnosť a spoplatnený
úsek cesty využiť neoprávnene.

28. Odvolateľ síce v odvolaní argumentuje potrebou aplikácie § 11 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020,

ktorý však súd prvej inštancie na danú vec aplikoval a správne uzavrel, že predmetný skutkový
stav nenaplnil hypotézu tejto právnej normy, ktorá predpokladá použitie spoplatneného úseku cesty
neoprávnene, bez splnenia poplatkovej povinnosti. Zo strany žalovaného došlo k splneniu poplatkovej
povinnosti, pričom z jeho strany ani nedošlo k využitiu systémom priradeného spoplatneného úsekucesty (región Bács), v ktorom prípade by bolo možné uvažovať o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť
náhradný (sankčný) poplatok.

29.Vtejtosúvislostijepotrebnémaťnazreteli,ževzmyslehypotézyprávnejnormyniejesankcionovaný
následok vzniknutý v okolnostiach prejednávaného prípadu za stavu, keď žalovaný v predmetnom
prípade elektronickú diaľničnú známku na požadovaný úsek uhradil, ale sankcionované je použitie
spoplatnených úsekov ciest bez akejkoľvek úhrady e- matrice, t. j. elektronickej diaľničnej známky.
V predmetnom prípade však táto situácia nenastala so zreteľom na to, že žalovanému bolo v dôsledku

technickej chyby systému pridelená elektronická regionálna diaľničná známka na spoplatnený úsek
cesty,ktorýnemienilvyužiť,čímvokolnostiachprejednávanéhoprípaduuloženiepovinnostižalovanému
zaplatiť sankčný poplatok nemožno považovať za primerané, keďže by viedlo k jeho neodôvodnene
prísnemu postihu.

30. V záujme zachovania princípu právnej istoty a legitímneho očakávania odvolací súd považuje

za potrebné vziať na zreteľ rozhodnutie Mestského súdu Košice zo dňa 10. februára 2025, č. k.
61Csp/182/2024-160, ktorý za skutkovo rovnakých okolností a medzi totožnými stranami sporu rozhodol
o prejednávanej veci tak, že žalobu z dôvodu nesplnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu zamietol.

31.Kzásadámprávnehoštátu,ktorýmijesudcaviazaný,patríajprincípprávnejistoty.Obsahomprincípu
právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dáva rovnakú odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PI. Ú S 16/95 a II. ÚS 80/99,
III Ú S 356/06). Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako

aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne predovšetkým zakladá dôvera občanov,
ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. Ú
S 209/2010, m. n. PI ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných

súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú
k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, vychádzajúc zo záverov právnej praxe formulovaných
v cit. rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec
právne posúdil, preto odvolací súd v rozsahu odvolaním nastoleného odvolacieho prieskumu dospel

k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému

priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).