Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1317210928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek

senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: F. P., A.
XX.XX.XXXX, S. F. W. XXXX/XX, W., právne zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Srnákovou, so
sídlom Podbrezovská 39, Bratislava, zapísaná v zozname SAK pod číslom XXXX, proti žalovanému:
VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., so sídlom Jána Jonáša 1, Bratislava, IČO: 35 757 442, zastúpený
advokátskou kanceláriou Kinstellar, s.r.o., so sídlom Pribinova 34, Bratislava, IČO: 35 873 833, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava,
IČO: 30 807 484, zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, so sídlom Námestie Biely

kríž 3, Bratislava, zapísaná v zozname SAK pod číslom XXXX, o určenie rozsahu zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV sp.zn. B3-23Cpr/8/2017-962 zo dňa 28.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B3-23Cpr/8/2017-962 zo dňa 28.03.2024,
p otvrdzuje.

II. Žalovanému a intervenientovi p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou určil, že za pracovný úraz
žalobcu, ktorý utrpel dňa 25. júna 2015 ako zamestnanec žalovaného, zodpovedá žalobca v rozsahu
50 % a žalovaný v rozsahu 50 %, druhou výrokovou vetou žiadnej zo strán ani intervenientovi nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Žalobou podanou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 05.06.2017 (ktorého nástupníckym
súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV), opravenou a doplnenou čo do špecifikácie petitu

podaním zo dňa 22.03.2022, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že za pracovný úraz žalobcu, ktorý
utrpel dňa 25. júna 2015 ako zamestnanec žalovaného, zodpovedá žalovaný rozsahu 90 %. Žalobca
podanú žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa
29.04.1998 na pracovnej pozícii výrobný pracovník v útvare montáž vozidiel až do 31.08.2016, kedy
bol pracovný pomer ukončený dohodou. V čase trvania pracovného pomeru dňa 25.06.2015 utrpel
žalobcapracovnýúrazsťažkouujmounazdraví,dôsledkomktoréhobolodevastačnéporaneniečlánkov
prstov pravej ruky s trvalými následkami. V čase pracovného úrazu pracoval žalobca na linke pre

montáž zadnej nápravy, na stanici 14 - operácia uťahovania ramien, spolu s kolegyňou Y. Š.. Operácia,
ktorú vykonávali, pozostávala z vloženia a utiahnutia dvoch skrutiek. Prácu vykonávali za pomoci EC
uťahovačky - skrutkovej jednotky hl300, ktorá je zavesená nad nápravou. Pri spustenom stroji si žalobca
všimol, že uťahovací nástroj vibruje a začína sa z uťahovanej hlavy skrutky zosúvať. Preto chcelvibrovanie ustáliť a inštinktívne, a nie ľahkomyseľne siahol na nástroj pravou rukou. Na rukách mal
oranžovo-čierne päťprstové pletené nylonové pracovné rukavice typu CIRLUS s vrstvou polyuretánu na
dlani a prstoch. Rotujúci nástroj zachytil žalobcovi rukavicu za prsty, skrútil ruku a spôsobil zranenie.

Napriek zraneniu nestratil žalobca duchaprítomnosť a sám stroj vypol. Po úraze bol ihneď prevezený
do nemocnice, kde podstúpil operáciu. Práce neschopný bol vzhľadom na zdravotné komplikácie až
do 22.06.2016. Z výsledkov vyšetrovania pracovného úrazu Inšpektorátom práce Bratislava uvedené v
protokole zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že ak by pracoval žalobca na predmetnej operácii so skrutkovacou
jednotkou sám, ľavou rukou by ovládal zariadenie, pravou by držal protikľúč (tzv. kontrovací kľúč) a

nemal by možnosť siahnuť na rotujúcu časť nástroja. Spôsob práce s týmto strojom však nie je v
návode na montáž ani v štandardnom pracovnom liste stanovený. Tiež nie je v týchto dokumentoch
vylúčený spôsob operácie zvolený v tomto prípade, t. j. súčasne dvomi osobami namiesto jednej.
Žalobcovi bolo vytknuté, že počas chodu stroja siahol rukou na rotujúci skrutkovací nástroj, hoci
bol riadne oboznámený so zákazom siahať na pohyblivé a rotujúce časti strojov a zariadení, a tak
porušil Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18. Inšpektorát práce ďalej zistil, že žalovaný poskytol

žalobcovineúčinnéosobnéochrannépracovnépomôckypreprácusoskrutkovacímstrojom-päťprstové
bezšvové nylonové plátenné ochranné rukavice typu CIRLUS, ktoré nástroj zachytil, následkom čoho
utrpel žalobca pracovný úraz. Týmto žalovaný porušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
ako aj návod na používanie a údržbu tohto typu ochranných rukavíc, v ktorom je v časti „Upozornenia“
uvedené, že sa nesmú používať, keď existuje riziko zachytenia rukavice pohyblivými časťami strojov.

Žalovaný po úraze žalobcu, nahradil tieto rukavice iným typom (Uvex Phynomic X-FOAM HV), ktoré
výrazne znižujú riziko ťažkých poranení rúk pri práci s rotačnými strojmi. Inšpektorát práce uviedol,
že používaním uvedeného druhého typu rukavíc žalobcom v čase udalosti, by k úrazu nedošlo, a
zároveň dodal, že pri použití pôvodných rukavíc typu CIRLUS pri danej operácii, aj pri zamestnaní oboch
rúk, nemožno vylúčiť riziko zranenia pracovníka pri náhodnom kontakte s rotujúcim nástrojom, keďže

tento nie je počas prevádzky zakrytý a je voľne prístupný. Následne odškodňovacia komisia žalovaného
určila mieru zavinenia žalobcu na pracovnom úraze v rozsahu 90 % s odôvodnením, že porušil právne
predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podľa jej názoru vzhľadom
na kvalifikáciu a skúsenosti žalobcu, si musel byť vedomý toho, že si môže spôsobiť zranenie. Toto
porušenie bolo príčinnou súvislosťou vzniku škody v zmysle § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce

(ďalej len „ZP“) a § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci. Mieru zavinenia žalovaného na pracovnom úraze, určila len v rozsahu 10 %, a to napriek tomu, že
žalovaný závažne porušil právne predpisy tak, ako to vyplýva zo záverov protokolu Inšpektorátu práce
Bratislava zo dňa 09.11. 2015. Žalobca sa s takýmto určením miery zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu pri pracovnom úraze nestotožňuje, považuje ju za absolútne neobjektívnu, určenú jednostranne.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril s tým, že nárok žalobcu neuznáva a navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že žalobca svojím zavineným konaním porušil interné
predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho sa tak
sčasti zbavil zodpovednosti za vznik pracovného úrazu zo dňa 25.06.2015. Žalobca pri montáži zadnej

nápravy na stanici č. 14 pri operácii uťahovania ramien EC uťahovačkou - skrutkovacou jednotkou
hl300 nepostupoval v súlade s predpismi žalovaného, ak po utiahnutí a spustení stroja, keď si všimol,
že uťahovací nástroj zložený z dvoch častí vibruje a začína sa z uťahovacej hlavy skrutky zosúvať, s
cieľom zastaviť vibrovanie a stabilizovať stroj, chytil rukou rotujúci uťahovací nástroj počas chodu stroja,
ktorý mu tak vtiahol ruku a spôsobil zranenie. Tým porušil interný Prevádzkovo bezpečnostný predpis

PBP_18 z 21. februára 2014, ktorý v bode 5 stanovuje, že „zamestnanec pri výkone pracovných činností
nesmie zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení“. Okrem uvedeného, žalobca
pri obsluhe predmetného stroja postupoval v rozpore so štandardným pracovným postupom a návodom
na obsluhu stroja, keď danú operáciu nevykonával sám obojručne, ale spolu s ďalšou zamestnankyňou
Alexandrou Šramkovou. Pokiaľ by túto operáciu žalobca vykonával sám, k pracovnému úrazu by

nedošlo, pretože ľavou rukou by ovládal zariadenie, pravou rukou by držal protikľúč (tzv. kontrovací
kľúč) a tak by nemal možnosť siahnuť na rotujúci nástroj. Žalobca však mal jednu ruku dole, jednu
ruku na madle a druhé madlo držala zamestnankyňa Alexandra Šramková, a tak mu zostala pravá
ruka voľná, čo bol neštandardne vykonávaný pracovný postup. Navyše, keďže žalobca uťahovanie
spoja proti pôsobiacemu kľúču nevykonával obojručne, prítlak na doťahovaný spoj nebol dostatočný.

Žalobca nevykonal správne a účinné vedenie osi vretena na hlavu skrutky, v dôsledku čoho sa skrutka
začala vysúvať. V tom čase žalobca zasiahol a snažil sa stabilizovať stroj a zabrániť zosunu skrutky
tým, že voľnou pravou rukou chytil uťahovací nástroj počas chodu stroja. Príčinou vzniku úrazu teda
bola chybná manipulácia s nástrojom, spočívajúca v nesprávnom pracovnom postupe a v porušenízákazu zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení, o ktorom bol žalobca riadne
a preukázateľne oboznámený na konaných školeniach o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z
týchto dôvodov žalovaný určil mieru zavinenia žalobcu na predmetnom pracovnom úraze v rozsahu 90

%. Žalovaný tiež dodal, že predmetná uťahovačka bola podrobená odbornej prehliadke a skúške dňa
12.08.2013,ktorejzáverombolozistenie,žejeschopnábezpečnejaspoľahlivejprevádzky,ajednakbola
na nej pravidelne vykonávaná preventívna údržba, naposledy tri dni pred vznikom predmetného úrazu,
v rámci ktorej sa kontroluje dotiahnutie skrutiek, vreteno po mechanickej stránke, čistí sa zariadenie a
pod.. Z toho vyplýva, že predmetný pracovný nástroj bol vo vyhovujúcom technickom stave a príčinou

pracovného úrazu nebola jeho porucha. K použitiu rukavíc typu CIRLUS, ktoré mal žalobca na sebe
v čase vzniku pracovného úrazu, žalovaný uviedol, že žalobca ich použil svojvoľne, bez vedomia
nadriadeného a zabezpečil si ich zo svojej predchádzajúcej prevádzky. Tento typ rukavíc podľa ich
návodu na použitie sa nesmie používať, ak existuje riziko zachytenia pohybujúcimi časťami stroja. K
predmetnému pracovnému úrazu by sa zrejme nepredišlo, ani keby žalobca použil rukavice typu Uvex
Phynomic X-FOAM HV, ktoré síce majú zoslabené miesta v oblasti posledného článku prstov a v prípade

navinutia prstov na rotujúcu časť by sa oddelili od zvyšku rukavice, avšak mechanizmus predmetného
pracovného úrazu by neumožnil túto ich bezpečnostnú vlastnosť využiť. Vzhľadom na smer rotácie
hriadeľasmeromkžalobcovi,nedošloknatiahnutiuprstovrukavíc,alekpriľnutiuanáslednémunavinutiu
povrstvenej dlaňovej časti rukavice na hriadeľ. Nakoľko žalobca nepustil spúšť chodu zariadenia,
pokračujúci rotačný pohyb hriadeľa spôsobil vyvrátenie celej dlane smerom k žalobcovi, čo spôsobilo

zlomeniny prstov. Vzhľadom na uvedené je irelevantné, či by žalobca použil typ rukavíc CIRLUS alebo
UvexPhynomicX-FOAMHV,pretožekzraneniubydošlovobochprípadoch.Žalovanýuviedol,žepokiaľ
by súd dospel k záveru, že k porušeniu predpisov a pokynov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci zo strany žalobcu nedošlo, potom žalovaný zastáva názor, že žalobca pri uťahovaní spoja konal
ľahkomyseľne a musel si byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a 17-ročné skúsenosti vedomý, že si môže

siahnutím na rotujúci skrutkovací nástroj počas chodu zariadenia, privodiť ujmu na zdraví. Skutočnosť,
že žalobca za týmto účelom zariadenie nezastavil, žalovaný považuje za zbytočne riskantné konanie.

4. Intervenient sa k podanej žalobe vyjadril s tým, že sa pripojil k skutkovej a právnej argumentácii
žalovaného a navrhol žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca

vykonával prácu na montážnom zariadení v rozpore so žalovaným určeným a štandardným pracovným
postupom a v rozpore s návodom na obsluhu tohto zariadenia, keď pracovnú operáciu - uťahovanie
skrutkového spoja vykonával spolu s ďalšou zamestnankyňou a nie sám a obojručne, čím by jednak
zabezpečil dostatočný prítlak na doťahovaný spoj a nedošlo by k vysúvaniu skrutky a jej vibrácii, a
jednak by nemal žiadnu možnosť pravou rukou zasiahnuť do rotujúcej časti stroja a vystaviť sa riziku

vzniku pracovného úrazu. Vedomosť o tom, že operáciu správne má vykonávať výlučne jedna osoba,
mal žalobca, ako aj zamestnankyňa Alexandra Šramková, ktorá s ním v čase vzniku pracovného úrazu
spoločne operáciu vykonávala. Žalobca tým, že chytil rukou rotujúci uťahovací nástroj počas chodu
stroja,porušilinternépredpisyžalovanéhonazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,sktorými
bol riadne oboznámený a ktorých znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo, a tým si

privodil pracovný úraz a vznik škody na zdraví, pričom prípadná vhodnosť alebo nevhodnosť použitých
pracovných rukavíc CIRLUS nemala so zreteľom na priebeh úrazového deja vplyv na pracovný úraz
žalobcuavzniknutépoškodeniezdravia.Žalovanýmurčenúmieruzodpovednostižalobcunapracovnom
úraze v rozsahu 90 %, tak intervenient považuje za adekvátnu a správnu.

5. Žalobca na argumentáciu žalovaného a intervenienta uviedol, že nie sú dané liberačné dôvody pre
čiastočné zbavenie sa žalovaným zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, nakoľko žalovaný
nepreukázal, že by žalobcu náležite a správne oboznámil a informoval o spôsobe používania a o
nebezpečenstvách pracovného prostriedku - EC uťahovačky typu hl300. Prevádzkovo bezpečnostný
predpis PBP_18 je len všeobecným predpisom, ktorý zamestnancov len vo všeobecnosti informuje o

právach a povinnostiach dodržiavať všeobecné zásady pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
a podľa názoru žalobcu si ním žalovaný nesplnil svoje zákonné povinnosti na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Štandardný pracovný list takisto neobsahuje informáciu, že podmienkou
používania pracovného prostriedku - EC uťahovačky, je obsluha výlučne jedným pracovníkom; ďalej
nepredpisoval spôsob, ako má pracovník danú operáciu vykonávať, ani nevylučoval spôsob jej výkonu

súčasne dvomi osobami. V prevádzke žalovaného nebolo neobvyklé, že dané zariadenie obsluhovali
dvaja pracovníci a žalovaný takýto postup, prostredníctvom svojich vedúcich pracovníkov, nikdy
nenamietal ani na to svojich pracovníkov nikdy neupozornil alebo nenapomenul, že by išlo o výkon
danej operácie v rozpore s internými predpismi alebo návodom na obsluhu tohto zariadenia. Žalobcateda nebol zo strany žalovaného oboznámený a informovaný o spôsobe používania zariadenia hl300
a s jeho nebezpečenstvami, ktoré môžu ohroziť zdravie v súvislosti s používaním tohto pracovného
prostriedku. Žalobca tiež poukázal, že zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku pracovného

úrazu vyplýva, že vreteno uťahovačky hl300 malo veľký výkyv, čo sa potvrdilo i pri výmene nového
prípravku. Z toho vyplýva, že nie nesprávny pracovný postup, ale chybný pracovný prostriedok, ktorého
vreteno malo veľký výkyv, zapríčinilo zosúvanie skrutky a následný pracovný úraz žalobcu. Žalovaný
si nesplnil povinnosť zabezpečiť prehliadku a skúšku daného zariadenia oprávnenou osobou pred jej
prvým zaradením do prevádzky a povinnosť zabezpečiť, aby tento pracovný prostriedok vyhovoval

minimálnym požiadavkám vyžadovaným nariadením vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.“), v zmysle ktorého, ak
pohyblivá časť zariadenia vytvára mechanické ohrozenie - nebezpečenstvo kontaktu, ktorý by mohol
spôsobiť úraz, potom zariadenie má byť vybavené krytmi alebo inými ochrannými zariadeniami, ktorých
inštaláciou by sa predišlo vzniku pracovného úrazu. Žalobca tiež uviedol, že pracovný prostriedok na

ktorom utrpel pracovný úraz, vôbec nemal byť uvedený na trh ani do prevádzky, pretože toto zariadenie
nedisponovalo pôvodným návodom na použitie a ani nemalo platné ES vyhlásenie o zhode. Žalobca
uznal, že porušil všeobecný Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 v časti, že inštinktívne siahol
na pohyblivú časť zariadenia, avšak v pomere k porušeniam právnych predpisov, ktorých sa dopustil
žalovaný, má za to, že miera zavinenia žalobcu je vo výške 10 % a žalovaného 90 %.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 195 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 196 ods.
2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a
vecne tým, že nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa

29.04.1998 v znení jej zmeny zo dňa 01.03.1999 (č.l. 343 a č.l. 352), na základe ktorej žalobca
pracoval na pracovnom mieste výrobný pracovník na útvare montáž vozidiel. Dňa 25.06.2015 v čase
o 11:00 hod. utrpel žalobca pracovný úraz pri plnení svojich pracovných úloh (v miestnej, vecnej a
časovej súvislosti s pracovnou činnosťou vykonávanou pre zamestnávateľa), registrovaný ako závažný
pracovný úraz, keď na linke pre montáž zadnej nápravy na stanici č. 14 - operácia uťahovania ramien

pri doťahovaní skrutkového spoja EC uťahovačkou (skrutkovacou jednotkou hl300), ktorú vykonával s
ďalším zamestnancom Y. Š., ktorá držala kontrovací kľúč, sa žalobcovi vysunulo vreteno s nadstavcom
z hlavy skrutky. Žalobca chcel korigovať (zachytiť) padajúce vreteno počas uťahovania tým, že siahol
pravou rukou na rotujúci hriadeľ vretena, ktorý mu zachytil rukavicu, čoho následkom bolo vytočenie ruky
(dlane) a pritlačenie prstov o časť nápravy, ktoré žalobcovi spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví s trvalými

následkami - devastačné poranenie článkov troch prstov pravej ruky s trvaním práceneschopnosti
odo dňa vzniku úrazu dňa 25.06.2015 do 23.06.2016. Súd prvej inštancie mal preukázaný vznik
pracovného úrazu, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ako aj príčinnú súvislosť medzi
pracovným úrazom a vznikom škody na zdraví žalobcu. V odseku 4. napadnutého rozhodnutia, súd
prvej inštancie špecifikoval vykonané dokazovanie a v odsekoch 10. až 12. súd prvej inštancie uviedol

právnu teóriu liberácie pri pracovnom úraze za určitých podmienok v zmysle § 196 Zákonníka práce.
V odseku 13. a jeho pododsekoch, súd prvej inštancie odôvodnil preukázané porušenie interného
predpisu „Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18“ žalobcom a v odseku 14. a jeho pododseku,
súd prvej inštancie odôvodnil nedbanlivostné zavinenie žalobcu na vzniku pracovného úrazu. V odseku
15. a jeho pododsekoch, súd prvej inštancie otázku, či prístroj mala obsluhovať výlučne len jedna

osoba, alebo sa pripúšťal/toleroval aj technologický postup, kedy prístroj mohli obsluhovať súčasne dve
osoby, odôvodnil s tým, že táto otázka nebola pre rozhodnutie tak významná, pretože okolnosť, že
prístroj obsluhovali súčasne dve osoby, sama o sebe nevyhnutne nevedie k škodovému následku [nie
je medzi nimi kauzálny nexus, teda že jeden jav (príčina) priamo a bezprostredne vyvoláva druhý jav
(následok)]. Aj keby žalobca jednou rukou držal uťahovací stroj a druhú ruku mal len voľne položenú,

neznamená to, že k úrazu by muselo dôjsť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež konštatoval,
že žalovaný v konaní dostatočne nepreukázal, aký „skutočne“ a nie „spravidla“ mal byť správny a
vyžadovaný technologický postup pri výkone tejto operácie čo do počtu osôb obsluhujúcich daný
prístroj, pretože uvedená informácia, v čase vzniku pracovného úrazu, jednoznačne nevyplýva zo
štandardného pracovného listu zo dňa 30.09.2014, ani z návodu na obsluhu skrutkovacej jednotky

- EC uťahovačky typu hl300. Takže žalovaný v čase vzniku pracovného úrazu nemal dostatočne
určito stanovený výklad (nepripúšťajúc rôzny výklad bezpečnostných postupov práce pri výkone tejto
operácie) čo do počtu osôb obsluhujúcich daný stroj, a preto súd prvej inštancie túto skutkovú okolnosť
(žalovaným vytýkané pochybenie žalobcu) pri posudzovaní miery zavinenia na vzniku pracovného úrazunepričítal v neprospech žalobcu. V odseku 16. súd prvej inštancie odôvodnil preukázanie skutočnosti, že
žalobca bol riadne oboznámený s právnou normou zakazujúcou zamestnancom pri výkone pracovných
činnosti zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení obsiahnutú v Prevádzkovo

bezpečnostnom predpise PBP_18, ktorej porušenie zo strany žalobcu viedlo k vzniku predmetného
pracovného úrazu a škode na zdraví. Avšak súd prvej inštancie mal v konaní tiež preukázané, že ďalšou
príčinou vzniku pracovného úrazu a ním spôsobenej škody, bolo poskytnutie nevhodného ochranného
prostriedku pre prácu so skrutkovacím strojom - päťprstových bezšvových nylonových pletených rukavíc
typu CIRLUS na dlani a prstoch s vrstvou polyuretánu, ktorú započítal na vrub žalovaného. Používanie

tohtotypurukavícbolonapracoviskužalovanéhosvedomímvedúcichpracovníkovdlhodobozaužívané,
hoc z návodu na používanie a údržbu ochranných rukavíc CIRLUS v časti „Upozornenia“ (č.l. 419), ako
aj z katalógového listu OOPP k týmto ochranným rukaviciam (č.l. 307) vyplýva, že „rukavice sa nesmú
používať, keď existuje riziko zachytenia rukavice pohyblivými časťami strojov“. V tejto súvislosti, napriek
protokolu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 09.11.2015, v ktorom je uvedené, že ak by žalobca
mal v čase vzniku pracovného úrazu ochranné rukavice typu Uvex Phynomic X-FOAM HV, ktorých

použitie výrazne znižuje riziko ťažkých poranení rúk pri práci, k žiadnemu úrazu by vôbec nedošlo,
súd prvej inštancie takúto argumentáciu vyhodnotil ako hypotetickú a nepreukázanú. Súd tak uvedenú
otázku uzavrel, že žalovaný tak porušil svoju povinnosť pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov, keď neposkytol žalobcovi ako
zamestnancovi, u ktorého to vyžadovala ochrana jeho života alebo zdravia, potrebné účinné osobné

ochranné pracovné prostriedky. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si
nezapríčinil pracovný úraz výlučne sám, ale aj zamestnávateľ mal podiel zodpovednosti na vzniku škody
pri predmetnom pracovnom úraze tým, že žalobcovi nezabezpečil potrebné účinné osobné ochranné
pracovné prostriedky na výkon predmetnej operácie, hoci si to ochrana jeho zdravia vyžadovala. V
odseku 19. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie poukázal na akcent rozhodnutia, že prvotnou

príčinou vzniku pracovného úrazu bolo siahnutie do rotujúcej časti stroja, ktoré je zakázané bez ohľadu
na to, aký konkrétny typ ochranných rukavíc a či vôbec ich zamestnanec používa, a tiež bez ohľadu
na to, či žalobca danú operáciu vykonával sám obojručne alebo len jednou rukou v spolupráci s iným
pracovníkom. Mieru zavinenia zamestnanca na vzniku pracovného úrazu, súd prvej inštancie odôvodnil
v odseku 20. napadnutého rozhodnutia so záverom, že žalobca konal v snahe zabrániť vyskočeniu a

poškodeniu uťahovanej matice, teda aby dokončil svoju prácu bez poškodenia majetku zamestnávateľa.
Siahnutie rukou na rotujúcu časť vretena uťahovačky bolo síce nesprávne a v rozpore s predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale bolo aj do značnej miery inštinktívne, čo bolo
dôvodom, prečo súd nevyhodnotil popísané konanie žalobcu za ľahkomyseľné v zmysle § 196 ods. 2
písm. c) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti ktoré v konaní vyšli najavo a

rozsah zodpovednosti každej sporovej strany za škodu vzniknutú predmetným pracovným úrazom určil
vo výške 50 %, ktoré odráža porušenie povinnosti žalobcu nezasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí
strojov a zariadení, a porušenie povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi pri práci potrebné účinné
osobné ochranné pracovné prostriedky. V odseku 22. a jeho pododsekoch, súd prvej inštancie odôvodnil
prečo ďalšie žalobcom namietané skutočnosti (povinnosť zamestnávateľa opatriť pohyblivé a rotujúce

časti strojov a zariadení ochranným krytom; že uťahovacie zariadenie nespĺňalo základné požiadavky
pre jeho uvedenie na trh a do prevádzky) neboli natoľko významné, aby boli spôsobilé podstatným
spôsobom zmeniť uvedený právny záver. V odseku 24. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie
odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 2 CSP, pretože
každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok Mestského
súdu Bratislava IV zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvody
podaného odvolania žalobca oprel o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

8. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko sa
nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami na ktoré poukázal, napadnutý rozsudok riadne
a vyčerpávajúco neodôvodnil, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné. V rozsudku nie je uvedené ako
súd hodnotil niektoré dôkazy a na strane druhej súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a taktiež na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie sa nevyjadril ku všetkým relevantným
okolnostiam a dôkazom (najmä dvom znaleckým posudkom) a preto sa napadnuté rozhodnutie javí ako
arbitrárne.9. Žalobca poukázal, že pre adekvátne určenie miery zavinenia zamestnávateľa je potrebné zohľadniť aj
širšie skutkové okolnosti za ktorých k pracovnému úrazu došlo, pričom súd prvej inštancie sa k žalobcom
namietaným skutočnostiam vyjadril s tým, že ich nevyhodnotil, nakoľko neboli natoľko významné, aby

boli spôsobilé podstatným spôsobom zmeniť právny názor súdu.

10. Žalobca poukázal, že jednou z príčin vzniku pracovného úrazu bolo aj porušenie povinnosti
žalovaného vyhotoviť pracovný postup tak, aby sa odvrátilo nebezpečenstvo, ktoré hrozilo žalobcovi
a stranou žalovaného bol trpený nebezpečný pracovný postup. To, že príčinou vzniku pracovného

úrazu bola skutočnosť, že žalobcovi nebol určený bezpečný pracovný postup, vyplýva aj zo záverov
Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Branislava Hrica, PhD., pričom súd prvej inštancie sa touto
argumentáciou žalobcu ako ani závermi znaleckého posudku vôbec nezaoberal.

11. Žalobca namieta, že žalovaný v rozpore s § 5 ods. 1 a 2 NV č. 392/2006 Z.z., nezabezpečil
vykonanie kontroly po inštalovaní zriadenia oprávnenou osobu pred jeho prvým použitím, ktorá by

odhalila, že strojové zariadenie nezodpovedá základným bezpečnostným požiadavkám a zároveň
strojové zariadenie bolo uvedené do prevádzky v rozpore s NV č. 436/2008 Z.z. ako aj Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach, nakoľko
nedisponovalo pôvodným návodom na použitie a nemalo platné ES vyhlásenie o zhode.

12. Žaloba namieta, že žalovaný v rozpore s § 8 NV č. 392/2006 Z.z., neoboznámil žalobcu s
podmienkami bezpečnej práce a neposkytol žalobcovi dostatok potrebných informácií pre daný výkon
práce.

13. Žalobca poukázal na závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Branislava Hrica, PhD. a

Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Pavla Kriška, PhD., z ktorých jasne vyplýva, že hlavnými
príčinami vzniku pracovného úrazu bolo:
a) že žalovaný neoboznámil žalobcu ako poškodeného s podmienkami bezpečnej práce a žalobca mal
nedostatok potrebných informácií pre daný výkon práce, ktoré bol povinný mu zabezpečiť žalovaný,
nakoľko:

- žalobca nebol oboznámený s návodom na použitie zariadenia;
- žalobca nebol oboznámený s nebezpečenstvami a ohrozeniami vyskytujúcimi sa na pracovisku a pri
práci, ktoré malo vychádzať z analýzy rizík;
- v žiadnom z dokumentov nebol definovaný postup, akým má žalobca postupovať v prípade, keď stroj
začne kmitať a uťahovací nástroj sa začne zosúvať z hlavy skrutky;

- nedostatočný časový rozsah školenia;
b) že žalovaný, v rozpore s pokynmi výrobcu a výkresom pracovnej stanice premiestnil ovládanie
zariadenia na bočnú stranu, čím vystavil žalobcu riziku kontaktu s nezakrytovanou pohybujúcou -
otáčacou časťou stroja;
c) zlá organizácia práce - nevhodný pracovný postup a nariadený alebo trpený nebezpečný postup či

spôsob práce, nakoľko žalobcovi nebol určený bezpečný postup práce;
d) žalovaný poskytol žalobcovi nevhodné ochranné pracovné pomôcky;
e) pracovný úraz sa stal na zariadení, ktoré nemalo byť uvedené na trh ani do prevádzky, nakoľko neboli
splnené zákonné požiadavky pre uvedenie tohto zariadenia na trh a do prevádzky.
V zmysle záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Branislava Hrica, PhD., u žalobcu neboli

zistené žiadne porušenia právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie BOZP. Žalobca nesiahol na
rotujúce vreteno z nejakej ľahkovážnosti, alebo z dôvodu, že by niečo skúšal. Jednalo sa o neúmyselné,
čisto reflexné a inštinktívne konanie žalobcu. Zo záveru znaleckého posudku tiež vyplýva, že vzniku
závažného pracovného úrazu žalobcu sa dalo predísť, ak by:
- žalovaný reálne oboznámil, informoval žalobcu o správnom spôsobe používania EC uťahovačky;

- žalovaný by vypracoval analýzu rizík pre činnosti tákajúce sa obsluhy EC uťahovačky a žalobcu by
oboznámil s nebezpečenstvami a ohrozeniami vyskytujúcimi sa na pracovisku a pri
práci s týmto zariadením;
- žalovaný by vypracoval bezpečný pracovný postup;
- žalovaný by poskytol žalobcovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky;

- práce na pracovisku by boli riadne kontrolované a riadené;
- žalovaný by vykonával včasné a pravidelné kontroly na stroji v súlade s platnou legislatívou.
V súvislosti s predloženými znaleckými posudkami žalobca namieta, že boli dôležitým dôkazom a preto
bolo povinnosťou súdu sa s ich závermi náležite vysporiadať, avšak súd prvej inštancie v svojomrozhodnutí o záveroch uvedených v znaleckých posudkoch mlčí. Závery znaleckých posudkov neboli v
konaní vyvrátené žiadnym ďalším dôkazom (dôkazné bremeno bolo v tomto smere na žalovanom, ktorý
nenavrhol žiadny nový dôkaz, ktorý by vyvracal závery znaleckých posudkov).

14. Žalobca namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobca sa dopustil porušenia Prevádzkovo bezpečnostného predpisu PBP_18, keď inštinktívne siahol
na rotujúcu časť zariadenia. Žalobca má zato, že súd prvej inštancie vychádzal len z Prevádzkovo
bezpečnostného predpisu PBP_18 (upravujúci všeobecné práva a povinnosti zamestnancov) znenie

bodu 5, štvrtá odrážka, pričom podľa názoru žalobcu, nesprávne vyhodnotil tento dôkaz, nakoľko sa
netýka priamo pracovného prostriedku používaného žalobcom na jeho pracovnom mieste a nie je
splnením povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa oboznámiť žalobcu s rizikami, nebezpečenstvami
a ohrozeniami vyskytujúcimi sa na pracovisku pri práci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie
je zrejmé, ako sa v tomto smere súd prvej inštancie vysporiadal so závermi znaleckého dokazovania,
keďže zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Branislava Hrica, PhD. vyplýva, že u

poškodeného žalobcu neboli zistené žiadne porušenia právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie
BOZP, t.j žalobca sa svojím konaním nedopustil ani porušenia Prevádzkovo bezpečnostného predpisu
PBP_18 (znalec vychádzal aj z Prevádzkovo bezpečnostného predpisu PBP_18).

15. Žalobca v priebehu celého konania nepoprel, že siahol na rotujúcu časť zariadenia, čo z pohľadu

žalobcu ako laika sa môže javiť, že porušil všeobecný Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18,
avšak v priebehu celého konania žalobca upozorňoval, že tento Prevádzkovo bezpečnostný predpis
PBP_18, upravujúci všeobecné práva a povinnosti zamestnancov, sa netýkal priamo pracovného
prostriedku používaného žalobcom na jeho pracovnom mieste a nie je splnením povinnosti žalovaného
ako zamestnávateľa oboznámiť žalobcu s rizikami, nebezpečenstvami a ohrozeniami vyskytujúcimi

sa na pracovisku pri práci a tento Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 nie je ani pracovným
postupom.

16.Žalobcanamieta,ževpredmetnomsporevznikladôvodnápochybnosťopravdivostitvrdeniažalobcu
otom,žezjehostranydošlokporušeniuPrevádzkovobezpečnostnéhopredpisuPBP_18,atovzhľadom

na závery znaleckého posudku znalca Ing. Branislava Hrica, PhD.. Žalobca nezasahoval do stroja
vedome, nešlo o vedomú činnosť žalobcu, ale išlo o inštinktívne konanie žalobcu, s čím sa v konečnom
dôsledku stotožnil aj súd prvej inštancie.

17. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so svedeckou výpoveďou Š., ktorá zhodne

so žalobcom vypovedala, že návody na obsluhu predložené na pojednávaní, nikdy predtým nevidela
a nie sú jej známe, napriek tomu súd mal za preukázané, že žalobca bol oboznámený s návodom
na obsluhu, a to záznamom zo školenia, kde sa ako jeden z bodov školenia uvádza oboznámenie s
návodom EC uťahovačky. V tejto súvislosti žalobca namieta, že listinný dôkaz - záznam zo školenia,
kde je len okruh tém z ktorých mal byť zamestnanec preškolený, nie je dôkazom o tom, že zamestnanec

bol v rámci školenia oboznámený aj s týmto návodom. A taktiež žalobca apeloval na skutočnosť, že
tento listinný dôkaz je v priamom rozpore s výpoveďou žalobcu ako aj svedkyne Š., ktorí zhodne uviedli,
že s návodom na obsluhu zariadenia, na ktorom utrpel žalobca pracovný úraz, oboznámení neboli. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, ako sa súd prvej inštancie s týmto rozporom
medzi svedeckými výpoveďami a listinným dôkazom /záznamom zo školenia/ vysporiadal, a ani prečo

dal väčšiu váhu listinnému dôkazu - zoznam tém školenia pred výpoveďou žalobcu a svedkyne Š. (že
návody nevideli a nie sú im známe).

18. Žalobca namieta, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v odseku 13.1., že na
nebezpečenstvo zranenia pomliaždením či iného zranenia, upozorňoval aj návod k montáži „základného

typu handlift 200/300/500“, a to v bode 4.1 týkajúceho sa prevádzky a obsluhy tohto zariadenia. Žalobca
je názoru, že súd tento dôkaz nesprávne vyhodnotil a pre posúdenie predmetnej právnej veci bol
absolútne irelevantný, nakoľko predmetný návod k montáži nie je
návodom k zariadeniu na ktorom utrpel žalobca pracovný úraz. Žalobca utrpel pracovný úraz na
skrutkovacej jednotke hl 300, ku ktorej sa vzťahoval úplne iný návod, ktorý je založený v súdnom spise.

Návod na montáž „základného typu hand-lift 200/300/500“, z ktorého nesprávne vychádzal súd prvej
inštancie, účelovo predložil do konania žalovaný s cieľom navodiť dojem, že na nebezpečenstvo bol
žalobca upozornený v návode. Žalobca v konaní za účelom poukázať na túto nezrovnalosť, predložil
presný nákres zariadenia na ktorom utrpel úraz. Návod, z ktorého vychádzal súd sa týkal len zdvíhaciehozariadenia na ktorom bolo zariadenie, na ktorom utrpel žalobca pracovný úraz, zavesené. Teda pri
rozhodovaní súd vychádzal z návodu, ktorý sa netýkal priamo zariadenia na ktorom utrpel žalobca
pracovný úraz, preto neobstojí záver, že nebezpečenstvo zranenia pomliaždením či iného zrania

vyplývalo aj z návodu na obsluhu zariadenia.

19. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie v odseku 15.1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nepričítal v neprospech žalobcu pri posudzovaní miery zavinenia na vzniku pracovného úrazu tú
skutkovú okolnosť, že žalobca neobsluhoval prístroj sám, nakoľko žalovaný v čase vzniku pracovného

úrazunemaldostatočneurčitourčenébezpečnostnépostupypráceprivýkoneoperáciečodopočtuosôb
obsluhujúcich daný stroj. Súd napriek tomu, že pracovný postup zo strany žalovaného nebol vyhotovený
tak, aby odvrátil nebezpečenstvo, bez bližšieho zdôvodnenia túto skutkovú okolnosť nepričítal ani v
neprospech žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 zákona č.
124/2006 Z.z., z ktorého vyplýva že projektanti, konštruktéri a tvorcovia pracovných postupov musia
vyhotoviť pracovné postupy, ktoré sú určené na použitie v práci, tak, aby vyhovovali požiadavkám

vyplývajúcim z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Súčasťou týchto pracovných postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev
a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a
užívateľských podmienkach, posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto
nebezpečenstvám a ohrozeniam. Súčasťou pracovných postupov podľa odseku 1 sú informácie o ich

bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave.

20. Žalobca namieta odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 14.1. napadnutého rozhodnutia, že bolo
len a len na rozhodnutí žalobcu, ako si so vzniknutou situáciou poradí. Žalobca je názoru, že uvedené by
platilo len v prípade ak by žalovaný preukázal, že žalobca ako zamestnanec bol náležite poučený ako má

postupovaťvprípadepredvídateľnejmimoriadnejsituácie,napr.akstrojzačnekmitaťauťahovacínástroj
sa začne zosúvať z hlavy skrutky. V štandardnom pracovnom liste a ani v návode na montáž zariadenia,
na ktorom utrpel žalobca pracovný úraz, nebol definovaný postup pre obsluhu stroja ako si má počínať v
prípadetakejtopredvídateľnejmimoriadnejsituácieatakétopoučenienevyplývaloanizožiadnehoiného
dôkazu. Žalobca akcentoval, že zo znaleckého posudku č. 09/2023 znalca Ing. Branislava Hrica, PhD.

vyplýva, že príčinou vzniku pracovného úrazu žalobcu bolo, že žalobca nebol oboznámený s rizikami,
nebezpečenstvami a ohrozeniami vyskytujúcimi sa na pracovisku a pri práci pri ktorej utrpel pracovný
úraz. V zmysle § 8 NV č. 392/2006 Z.z., je povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s
podmienkami bezpečnej práce a poskytnúť mu dostatok potrebných informácií pre daný výkon práce,
pričom informácia/písomný návod na obsluhu musia obsahovať aj predvídateľné mimoriadne situácie.

Tieto predvídateľné mimoriadne situácie pritom vychádzajú z analýzy rizík, ktorú žalovaný k danému
zariadeniu žiaľ ani nevypracoval. Preto nemožno dávať na ťarchu žalobcovi jeho voľbu, t.j. ako si v
krízovej situácii bude počínať, teda, či sa rozhodne správne alebo nesprávne, keď inštinktívne siahol na
uťahovací nástroj, keďže žalovaný ho v tomto smere žiadnym spôsobom nezaškolil a ani neinštruoval.
Podľa názoru žalobcu, táto skutočnosť mala byť daná práve na ťarchu žalovaného.

21. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nepoužil v predmetnej právnej veci všetky relevantné právne
predpisy a podľa právneho názoru žalobcu, z použitých právnych predpisov
jedenpredpisajzlevyložil.Žalobcauviedol,žesúdsícenapredmetnúprávnuvecpoužilajustanovenie§
3 ods. 2 NV č. 392/2006 Z.z., avšak podľa názoru žalobcu, toto ustanovenie nesprávne vyložil. V ďalšom

žalobca namieta, že súd na právnu vec vôbec neaplikoval aj ďalšie ustanovenia zákona č. 124/2006
Z.z. a ani § 4 ods. 1 a 2 s prílohou 1 a § 5 ods. 1 a 2 NV č. 392/2006 Z.z., ani NV č. 436/2008 Z.z. a ani
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach.

22. Žalobca namieta odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 22.1. napadnutého rozhodnutia,

t.j. porušenie povinnosti žalovaným opatriť zariadenie, na ktorom utrpel žalovaný pracovný úraz,
ochrannými krytmi; že povinnosť zamestnávateľa opatriť pohyblivé a rotujúce časti strojov a zariadení
ochranným krytom nie je absolútna, a to s poukazom na znenie § 3 ods. 2 NV č. 392/2006 Z.z..
Žalobca je názoru, že § 3 ods. 2 NV č. 392/2006 Z.z. je všeobecným ustanovením upravujúcim
všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ku všetkým pracovným prostriedkom, teda aj takým, ktoré

nemajú pohybujúce sa časti. Uvedené nariadenie však obsahuje aj špeciálne ustanovenie § 4, ktoré
bližšie upravuje požiadavky na pracovný prostriedok a na jeho používanie. V zmysle tohto špeciálneho
ustanovenia § 4 ods. 2 NV č. 392/2006 Z.z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný
prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v príloheč. 1 a v osobitných predpisoch. V zmysle prílohy 1 ods. 2 bod 2.8 NV č. 392/2006 Z.z. ako aj
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach,
ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz,

tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu
do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti
skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. V zmysle uvedeného tak súd nesprávne
vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že povinnosť zabezpečiť pohybujúce sa časti pracovného
prostriedku krytmi alebo inými ochrannými zariadeniami nie je absolútna. Žalobca má za to, že pracovný

prostriedok mal byť vybavený krytmi alebo iným nadradeným zariadením, ktoré zastaví pohybujúce
sa nebezpečné časti skôr ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva; prípadne mal byť
nainštalovaný tak, aby zamestnanec nemal prístup k nekrytej pohybujúcej sa časti. Tento záver vyplýva
aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Branislava Hrica, PhD., v zmysle ktorého, pokiaľ chcel žalovaný
zmeniť postup obsluhy oproti stanovenému postupu v návode od výrobcu/ dodávateľa, tak mal s ním
túto zmenu postupu konzultovať a hlavne zabezpečiť ochranu obsluhy, napríklad aj ochrannými krytmi

rotujúcich častí zariadenia v súlade s nariadením vlády 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Napriek tomu, že k potrebe
ochranného krytu sa vyjadril priamo znalec, súd bral za smerodajné vyjadrenie svedka Š. S., radového
pracovníka na linke, ktorý nemá potrebné odborné znalosti. Popieranie odborného názoru znalca,
vyjadrením pracovníka, ktorý nemá na posúdenie takejto skutočnosti potrebné vzdelanie, je zjavnou

vadou súdu pri hodnotení dôkazov.

23. Žalobca namieta, že súd nevzal do úvahy ani jeho námietku, že predmetné uťahovacie zariadenie
nespĺňalo základné požiadavky pre jeho uvedenie na trh a do prevádzky, a to s odôvodnením, že
počas konania nevyšlo najavo, že by šlo o chybný a nebezpečný prístroj, ktorý by dôvodne vyvolával

zvýšené riziko poškodenia zdravia pri práci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odborný záver
vyplývajúci zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Pavla Kriška, PhD., že pracovný prostriedok
na ktorom utrpel žalobca pracovný úraz nemal byť uvedený na trh ani do prevádzky, nakoľko toto
zariadenie nedisponovalo pôvodným návodom na použitie a ani nemalo platné ES vyhlásenie o zhode.
Pri posudzovaní zhody oprávnenou osobou by pritom pri prehliadke zariadenia došlo aj k prevereniu

splneniabezpečnostno-technickýchpožiadavieksozameranímnavybaveniezákladnýmiprostriedkami
na jeho ovládanie a riadenie, vybavenia predpísanými výstražnými značkami, splnenia ochranných
opatrení proti mechanickému ohrozeniu a ostatným ohrozeniam, všetkých bezpečnostných prvkov. Teda
pri posudzovaní zhody by došlo k odhaleniu tých najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli príčinou vzniku
pracovného úrazu žalobcu. Súd prvej inštancie však odborné závery znaleckého posudku, nevyhodnotil.

Žalobca tak uzavrel, že ak je v poriadku zaradiť do výrobného procesu zariadenie bez platného ES
vyhláseniaozhode,takpotomadabsurdumceláprávnaúpravaohľadneposúdeniazhodyacertifikovaní
výrobkov alebo strojov je len zbytočnou administratívnou záťažou a na trh možno pustiť a do výrobného
procesu zaradiť akýkoľvek necertifikovaný poskladaný stroj, ktorý sa na prvý pohľad javí, že nie je
nebezpečný.

24. Žalobca poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 NV č. 392/2006 Z.z. podľa ktorého, ak bezpečnosť
pracovného prostriedku závisí od podmienok jeho inštalácie, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť
vykonanie kontroly pracovného prostriedku po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a kontroly
po jeho inštalovaní na inom mieste, aby zabezpečil správnu inštaláciu pracovného prostriedku a jeho

správne fungovanie. Kontrolu vykonávajú oprávnené osoby podľa právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že
žalovaný takúto kontrolu nezabezpečil, pritom práve táto kontrola by odhalila nebezpečnosť inštalácie
pracovnéhoprostriedkuzostranyžalovanéhoažezadanýchpodmienokinštaláciejepotrebnépracovný
prostriedok vybaviť ochrannými prvkami. Porovnaním výkresu pracovnej stanice kde sa stal pracovný

úraz, ktorú doložil žalobca a fotodokumentácie predloženej žalovaným z údajnej správnej obsluhy
strojového zariadenia (jeden pracovník ovláda zariadenie a drží aj kontrovací kľúč) je zrejmé, že obsluha
na fotografiách neovláda posudzované strojové zariadenie z prednej strany ako je naznačené vo
výkrese pracovnej stanice od výrobcu, ale sa musela presunúť na bok k nezakrytému otáčajúcemu
vretenu. Spôsob ovládania stanovený výrobcom v návode však priamo vylučoval obsluhu zariadenia

z inej ako prednej strany. Z uvedeného je teda zrejmé, že presunutie ovládacieho panelu v rámci
inštalácie zariadenia u žalovaného, ako aj pracovný postup prezentovaný žalovaným, zobrazený na
fotografiách, je v rozpore s pokynmi výrobcu posudzovaného strojového zariadenia, a ako taký je
nebezpečný, keďže pri takomto ovládaní je tu riziko kontaktu pracovníka s pohybujúcou sa časťoustroja. Žalobca akcentoval, že súd prvej inštancie sa ani s touto argumentáciou žalobcu nezaoberal,
vôbec sa nevenoval tak podstatnej námietke žalobcu. Súd sa v tomto smere uspokojil so správou o
odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 12.08 2013, pričom žalobca

neutrpel pracovný úraz zásahom elektrického prúdu. Preto správa o odbornej prehliadke a odbornej
skúške elektrického zriadenia vykonané v súlade s STN 33 1500 a STN 33 200-6 týkajúca sa posúdenia
zariadenia z pohľadu jeho bezpečnosti ako elektrického zriadenia, bola irelevantná. STN 33 1500 a
STN 33 2000-6 sú predpisy pre revízie elektrických zariadení z pohľadu prívodu elektrickej energie
do zariadení a nemožno na základe nich posúdiť, či zariadenie bolo schopné bezpečnej prevádzky z

pohľadu technických požiadaviek na bezpečnosť strojových zariadení.

25. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu s tým, že navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

26. Žalovaný poukázal na dôvody uvádzané žalobcom, ktoré sú opakovaním tých istých skutočností,
ktoré produkoval počas súdneho konania a súd prvej inštancie sa s nimi pri svojom rozhodovaní a
hodnotení vykonaného dokazovania náležitým spôsobom vysporiadal. Súd prvej inštancie v odseku 22.
napadnutého rozhodnutia uviedol, že ďalšie žalobcom namietané skutočnosti a okolnosti nevyhodnotil,
keďže neboli natoľko významné, aby boli spôsobilé podstatným spôsobom zmeniť právny záver súdu.

Žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa nezaoberal ďalšou argumentáciou
žalobcu, nakoľko ju nepovažoval za relevantnú pre posúdenie veci súdom a závery súdu prvej inštancie
uvedené v napadnutom rozsudku dostatočne objasňujú nedôvodnosť žalobou uplatneného procesného
nároku.

27. K námietke žalobcu, ohľadom znaleckých posudkov č. XX/XXXX Y. Č.. XX/XXXX, žalovaný odkázal
na svoje vyjadrenie zo dňa 02.11.2023 k znaleckým posudkom, pričom naďalej považuje znalecké
posudky za manipulatívne, tendenčné, vypracované na základe neúplných podkladov a s použitím
metodiky v rozpore s právnymi predpismi. Znalci sa v predmetných znaleckých posudkoch okrem iného
vyjadrujú a posudzujú skutočnosti, ktoré im neprináležia, ako napríklad hodnotenie výpovedí svedkov

a vyjadrovanie sa k pravosti podpisu žalobcu. Znalci opakujú tie isté, z kontextu vytrhnuté, tvrdenia a
nesprávne aplikujú právne normy tak, aby podporili svoje názory.

28. Žalovaný súhlasí s posúdením súdu prvej inštancie, že je preukázané porušenie interného predpisu
Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 - Všeobecné práva a povinnosti zamestnancov, žalobcom.

Aj keď žalobca nemal vôľu privodiť si ujmu na zdraví, musel si byť s ohľadom na jeho kvalifikáciu a
17 - ročné pracovné skúsenosti vedomý, že siahnutím na rotujúcu časť stroja, si ujmu na zdraví môže
spôsobiť. Z vykonaných dôkazov uvedených v napadnutom rozsudku je zrejmé, že žalovaný riadne
a preukázateľne oboznámil žalobcu s právnou normou uvedenou, ktorá zakazovala zamestnancom
pri výkone pracovných činností zasahovať do pohyblivých a rotujúcich časti strojov a zariadení, a

to v kontexte s návodom na obsluhu predmetnej skrutkovacej jednotky - EC uťahovačka. Dôkazom
uvedeného je aj bod 22 záznamu o vykonaní školenia zamestnancov z BOZP- výrobní zamestnanci,
podľa ktorého obsahom školenia BOZP boli okrem iných aj „návody na obsluhu/používanie zariadení na
pracovisku: EC uťahovačky. Týmto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu v rámci podaného odvolania,
„že Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 - Všeobecné práva a povinnosti zamestnancov sa

netýkal priamo pracovného prostriedku používaného žalobcom na jeho pracovnom mieste a nie je
splnením povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa oboznámiť žalobcu s rizikami, nebezpečenstvami
a ohrozeniami vyskytujúcimi sa na pracovisku pri práci“.

29. K námietke žalobcu o údajnej povinnosti žalovaného opatriť zariadenie ochrannými krytmi, žalovaný

v plnej miere súhlasí so závermi súdu, že táto povinnosť nie je absolútna, a aj zo svedeckej výpovede Š.
S. vyplýva, že by akýkoľvek kryt na zariadení zavadzal, a teda by nebolo možné zariadenie predpísaným
spôsobom využívať.

30. Žalovaný sa vyhradil voči tvrdeniam žalobcu o tom, že zariadenie nespĺňalo základné požiadavky

pre jeho uvedenie do prevádzky, a k otázke, či predložené dokumenty spĺňajú európske štandardy
vyplývajúce z predpisov pre posudzovanie zhody. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenia k znaleckým posudkom zo dňa 02.11.2023, že znalec svoj záver v tejto
časti zakladá na dokumente z roku 2014 a nemal k dispozícií iné relevantné dokumenty. Žalovaný tiežuviedol, že nevykonaním prehliadky zariadenia, znalec nemohol zhodnotiť, či zariadenie mohlo priniesť
alebo spôsobiť zmeny nebezpečenstiev na montážnej linke. Najpodstatnejším argumentom zostáva
skutočnosť, že toto znalcove zistenie, nemá absolútne žiaden vplyv na predmet sporu. Predmetné

zistenie a ďalšie skúmanie by bolo relevantné, ak by pracovný úraz nastal kvôli vade montážnej linky,
napríklad náhlym pohybom ramena stroja alebo roztrhnutím pásu, čo ale nie je tento prípad, keďže
priebeh úrazu v predmetnej veci je nesporný.

31. Žalovaný kategoricky odmietol výroky žalobcu, ktoré vedú k poškodeniu dobrého mena žalovaného,

ako jedného z najväčších slovenských zamestnávateľov, ktorý si v dlhodobom meradle zakladá na
zodpovednom plnení pracovnoprávnych povinností a vytváraní kvalitných pracovných podmienok pre
svojich zamestnancov.

32. Intervenient po oboznámení sa s rozsudkom a jeho odôvodnením, po vzájomnej dohode so
žalovanýmrozhodli,žerozsudokakceptujúapretosavočinemuneodvolali.Súdprvejinštancierozhodol

správne, rozsudok je zákonný a riadne odôvodnený, preto navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

33. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, čo je dôvodom na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP,
intervenientuviedol,žesúdprvejinštancievykonalrozsiahledokazovanieavykonalvšetkydôkazy,ktoré
boli stranami sporu v konaní navrhnuté. Intervenientovi nie je známy žiadny dôkaz, vykonanie ktorého by
žalobca navrhol a ktorý súd prvej inštancie nevykonal. Intervenient poukázal na odsek 4. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vymenováva dôkazy, ktoré v konaní vykonal. V

konečnom dôsledku žalobca v podanom odvolaní ani neuvádza a nešpecifikuje aký konkrétny, v konaní
navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal.

34. K súkromným znaleckým posudkom ktoré v konaní predložil žalobca, intervenient poukázal na
písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.11.2023 k predmetným súkromným znaleckým posudkom a

tiež svoje písomné vyjadrenie zo dňa 13.11.2023, v ktorých spochybnili a namietli závery prezentované
znalcami, čo aj riadne odôvodnili. V konaní súd prvej inštancie oboznámil so súkromnými znaleckými
posudkami predloženými žalobcom. To, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie nestotožnil s
niektorými závermi znalcov a že niektoré odpovede znalcov na otázky položené žalobcom, nepovažoval
v konaní za relevantné, majúce význam pre rozhodnutie vo veci samej, nemožno považovať za

nesprávne skutkové zistenia ako to žalobca v odvolaní interpretuje.

35. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so záverom súkromného
znaleckého posudku č. XX/XXXX, kedy znalec konštatoval, že u poškodeného žalobcu neboli zistené
žiadne porušenia právnych a ostatných predpisov, intervenient uviedol, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku v odsekoch 13. a 14. je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou či zo strany
žalobcu došlo alebo nedošlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V tejto súvislosti intervenient osobitne poukázal na podanie žalobcu zo dňa 22.03.2022, kedy v bode
79., žalobca riadne zastúpený advokátom, výslovne uvádza „Žalobca uznáva, že porušil všeobecný
Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 v časti, že inštinktívne siahol na pohyblivú časť zariadenia,

avšak v pomere k porušeniam právnych predpisov, ktorých sa dopustil žalovaný, má žalobca za to,
že miera zavinenia žalobcu je vo výške 10% a žalovaného 90%.“. Aj v rámci podania žalobcu zo dňa
26.01.2024 označeného ako Záverečná reč žalobcu a tiež zo záverečnej reči prednesenej žalobcom na
pojednávaní dňa 26.02.2024 vyplýva, že žalobca zastúpený advokátom, uznal porušenie predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo svojej strany a preto navrhoval, aby súd určil mieru

zodpovednosti žalovaného za jeho pracovný úraz z 25.06.2015 vo výške 90 % a nie vo výške 100 %.
Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, z ktorého vyplýva, že žalobca považuje svoje uznanie porušenia
Prevádzkovo bezpečnostného predpisu PBP_18 za nepravdivé a za dôsledok laického pohľadu na vec,
označil intervenient za novotu/nové tvrdenie, a za účelovú obranu motivovanú zjavnou nespokojnosťou
žalobcu s určením miery zodpovednosti žalovaného vo výške 50 % a nie 90 % ako žalobca požadoval.

36. Intervenient má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe všetkých vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam, aj keď nie k takým aké si želal žalobca. Súd prvej inštancie sa
plne nestotožnil ani so skutkovými zisteniami tvrdenými žalovaným a intervenientom, títo napriek tomu,pri dostatku sebareflexie a riadnom odôvodnení rozsudku dospeli k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal riadne dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu,
že v predmetnej veci ide o „skutkovo komplikovaný prípad, na ktorého posúdenie vplýva množstvo

technických a odborných detailov.“ Intervenient má za to, že „komplikovanosť“ do konania vniesol
žalobca rozsiahlym procesným útokom, kedy opakovane a rozsiahlo vznášal argumenty nemajúce
relevanciu pre posúdenie veci samej. Súd prvej inštancie v predmetnej veci neporušil zásady hodnotenia
dôkazov, práve naopak, prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a nielen na to, čo žalobca tvrdil
a čo by podľa želaní žalobcu mal súd hodnotiť v jeho prospech.

37. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepoužil v predmetnej veci všetky relevantné právne
predpisy a že z použitých právnych predpisov jeden predpis ešte aj zle vyložil, intervenient s uvedeným
názorom žalobcu nesúhlasí. To, že súd prvej inštancie pri procesnom útoku žalobcu, v častiach
nemajúcich relevanciu pre posúdenie veci samej, nepovažoval za potrebné na vec aplikovať právne
predpisy súvisiace s takýmito časťami procesného útoku, nemožno považovať za pochybenie súdu pri

právnom posúdení veci.

38. K námietke žalobcu, ktorý porušenie svojich práv vidí v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami na ktoré žalobca poukázal v konaní, a napadnutý rozsudok
riadne, vyčerpávajúco neodôvodnil, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné, intervenient uviedol, že súd

svojim postupom neporušil žiadne z ustanovení CSP, neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces. Rozsudok spĺňa všetky atribúty vyžadované pre riadne odôvodnenie rozhodnutia
súdu, dáva odpoveď na otázku, akými právnymi úvahami sa riadil súd prvej inštancie a na základe akých
úvah rozhodol, teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a už vôbec nie v takej miere,

že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

39.Žalobcasakvyjadreniužalovanéhoaintervenientakpodanémuodvolaniuvyjadrilvodvolacejreplike
s tým, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. Žalobca v
podanom odvolaní argumentoval pochybenia súdu, ktoré žalobca vzhliadol a na ktoré poukazoval aj

v konaní a na skutočnosti s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal hoc tieto skutočnosti, podľa
názoru žalobcu, boli natoľko významné, že v dôsledku s ich nevysporiadaním, došlo k zásahu do práva
na spravodlivý proces. K zásade voľného hodnotenia dôkazov na ktoré poukázal žalovaný v svojom
vyjadrení, žalobca uviedol, že v podanom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie práve tú skutočnosť, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy s

dôrazom na znalecké posudky, prečo súd vo veci zanedbania povinnosti žalovaného vybaviť zariadenie
ochranným krytom vychádzal z výpovede svedka Štefana Tótha - laického názoru zamestnanca a nie
z odborného záveru znalca Ing. Branislava Hrica, PhD., ktorý v znaleckom posudku vyslovene uviedol,
že pokiaľ chcela žalovaná spoločnosť zmeniť postup obsluhy oproti stanovenému postupu v návode
od výrobcu/dodávateľa, tak mala s ním túto zmenu postupu konzultovať a hlavne zabezpečiť ochranu

obsluhy, napríklad aj ochrannými krytmi rotujúcich častí zariadenia v súlade s nariadením vlády č.
392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných
prostriedkov. Žalobca má tak za to, že vzhľadom na uvedené nedostatky, nie je hodnotiaca úvaha súdu
v časti zistených príčin pracovného úrazu a zistených porušení právnych alebo ostatných predpisov
na zaistenie BOZP, preskúmateľná odvolacím súdom. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že

súd prvej inštancie dal v odseku 22. napadnutého rozhodnutia odpoveď prečo sa nezaoberal závermi
znaleckého dokazovania „... že ďalšie žalobcom namietané skutočnosti a okolnosti nevyhodnotil súd za
natoľko významné, aby boli spôsobilé podstatným spôsobom zmeniť uvedený právny záver súdu. ...“
Žalobcajenázoru,žetakétoodôvodnenieniejedostačujúce,nakoľkoztakéhotoodôvodnianiejezrejmá
úvaha súdu, ktoré konkrétne namietané skutočnosti a okolnosti súd nepovažoval za významné a teda sa

im v konaní a ani odôvodnení nevenoval. Pritom žalobca považuje závery znaleckých skúmaní za otázky
zásadného významu, nakoľko práve znalci sú v tomto smere osobami ktoré dávajú jasnú odpoveď, čo
bolo hlavnou príčinou pracovného úrazu, aké právne predpisy z oblasti BOZP boli účastníkmi konania
porušené. Žalobca tiež nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že závery súdu prvej inštancie objasňujú
nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že sa jedná o spor s

ochranou slabšej strany, že žalobca sa domáha určenia vyššej miery zodpovednosti zamestnávateľa za
pracovný úraz, keďže žalovaný si určil sám mieru zodpovednosti v rozsahu 10 %. Súd prvej inštancie
určil mieru zodpovednosti žalovaného vo vyššom rozsahu ako si pôvodne určil žalovaný, je zrejmé, že
žaloba nebola podaná bezdôvodne. K tvrdeniu žalovaného, že znalecké posudky boli vypracované nazákladeneúplnýchpodkladov,žalobcareagovalstým,žežalovanýnepredložilaanineoznačilakýkoľvek
iný doklad, ktorý by dokázal zvrátiť závery znaleckého dokazovania. Taktiež v priebehu znaleckého
dokazovania znalec Ing. Pavol Kriška, PhD. vyzval žalovaného na predloženie ďalších podkladov, avšak

žalovaný žiadne podklady nepredložil a ani neoznačil. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, keďže v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú uvedené predmetné znalecké posudky a ani ako sa s nimi
súd prvej inštancie vysporiadal a ako ich vyhodnotil, preto z dôvodu právnej istoty žalobca napadol
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z dôvodu § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

40. Žalovaný sa vyjadril k odvolacej replike žalobcu, podaním zo dňa 14.08.2024, v ktorom opakovane
zhrnul svoj právny názor k podanému odvolaniu.

41. Intervenient sa tiež vyjadril k odvolacej replike žalobcu, podaním zo dňa 06.08.2024, v ktorom
opakovane zhrnul svoj právny názor k podanému odvolaniu.
42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu voči rozsudku
súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.01.2026; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd
oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.

43. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac
v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok
aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej
veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska
princípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005 uviedol, že
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je
právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (aktuálne v § 220 ods. 2 CSP). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 211
Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 393 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a
jeho argumenty podporujú príslušný záver rozhodnutia o veci. Keďže v takomto prípade nie je potrebné
dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím
námietkam žalobcu. S poukazom na uvedené, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a

argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.

44. Hneď v úvode k odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávnehointerpretovalalebo,akzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.
V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah odôvodnenia súdom prvej inštancie uvedený v odseku 6.
tohto rozhodnutia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie za správne.

45. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 25.06.2015 došlo u žalovaného k pracovnému úrazu s ťažkou
ujmou na zdraví žalobcu. Spornou otázkou je určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz, keď podľanázoru žalobcu, zodpovednosť žalobcu je vo výške 10 % a žalovaného vo výške 90 %, pričom súd prvej
inštancie mieru zodpovednosti určil na strane žalobcu vo výške 50 % a na strane žalovaného vo výške
50 %.

46. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom
(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase
pracovného úrazu v pracovnom pomere.

47. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia,
ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

48. Podľa § 196 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, zamestnávateľ sa zbaví

zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne
predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci
s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

49. Podľa § 196 ods. 3 prvej vety zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, ak sa zamestnávateľ zbaví

zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

50. Z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava č.: IBA-82-08-2.2/P-J2-15, č. úrazu: 020/15-IBA zo dňa
09.11.2015 (č.l. 9) vyplýva, že žalobca ako poškodený siahol počas chodu stroja rukou na rotujúci
skrutkovací nástroj, ktorý mu zachytil rukavicu, vtiahol ruku do záberu a spôsobil zranenie. Žalobca

svojím konaním porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP a prevádzkovo bezpečnostný
predpis PBP_18 v zmysle ktorého v časti „Zakázané činnosti zamestnancov“ je uvedené „ Zamestnanec
pri výkone pracovných činností nesmie .... zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a
zariadení.“. Žalobca bol s oboma predpismi preukázateľne oboznámený.
Z uvedeného protokolu tiež vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ poskytol žalobcovi neúčinné

osobnéochrannépracovnépomôckypreprácusoskrutkovacímstrojom-päťprstovébezšvovénylonové
plátenné ochranné rukavice typu CIRLUS, ktoré nástroj zachytil, následkom čoho utrpel žalobca
pracovný úraz. Týmto žalovaný porušil § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP v spojení s § 3 ods. 1 písm. a)
NV SR č. 395/2006 Z.z., ako aj návod na používanie a údržbu tohto typu ochranných rukavíc, v ktorom je
v časti „Upozornenia“ uvedené, že „rukavice sa nesmú používať, keď existuje riziko zachytenia rukavice

pohyblivými časťami strojov.“.
50.1.Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súčasťou spisu je kópia celého administratívneho spisu
Inšpektorátu práce Bratislava (č.l. 298-432).

51. Námietku žalobcu, že jednou z príčin vzniku pracovného úrazu bolo aj porušenie povinnosti

žalovaného vyhotoviť pracovný postup tak, aby sa odvrátilo nebezpečenstvo, ktoré hrozilo žalobcovi,
uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
51.1. Pravdou je, že zamestnávateľ má povinnosť určiť pracovný postup na zabezpečenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), efektívnosti, kvality práce, najmä v súvislosti s rizikovými
činnosťami, na ktoré musia byť zamestnanci preukázateľne preškolení a spôsobilí. Tieto postupy sa

týkajú napríklad bezpečného vykonávania činností, používania pracovných prostriedkov, pracovného
odevu, ako aj postupov pri úrazoch a mimoriadnych udalostiach. Pri BOZP zamestnávateľ zabezpečuje,
aby zamestnanec pracoval len na prácach, na ktoré je odborne a zdravotne spôsobilý a na ktoré je
vypracovaný bezpečný pracovný postup; a za týmto účelom zamestnávateľ má povinnosť kontrolovať
dodržiavanie týchto postupov. Tiež je tu povinnosť zamestnávateľa, aby zamestnanca s pracovným

postupom preukázateľne oboznámil a aby zamestnancovi poskytol potrebné náradie a ochranné
pomôcky definované v pracovnom postupe. Na strane druhej je tu povinnosť zamestnanca pracovať
svedomito podľa pokynov a ak zistí, že pracovný postup je chybný alebo nebezpečný, musí to oznámiť
nadriadenému. Zamestnanec nesmie svojvoľne meniť technologické postupy. Všeobecné zásady
prevencie a základné podmienky na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich

vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“).51.2. Pokiaľ ide o bezpečnú prácu so strojom, treba uviesť, že v prevádzke možno používať len tie
strojeazariadenia,ktorésvojoukonštrukciou,zhotovenímatechnickýmstavomzodpovedajúpredpisom
z hľadiska bezpečnosti práce. Stroje možno používať iba na účely, na ktoré sú technicky spôsobilé v

súlade s podmienkami určenými výrobcom a technickými normami. Do prevádzky možno zavádzať len
stroje, ktoré boli certifikované (výrobca dodá vyhlásenie o zhode a sprievodnú technickú dokumentáciu).
Zamestnávateľ je povinný vydať pokyny na obsluhu a údržbu strojov, ktoré obsahujú požiadavky na
zaistenie bezpečnosti práce a zabezpečiť na ich obsluhu odborne spôsobilé osoby a kontrolovať ich.
51.3. Vydávanie pracovných postupov je jednou zo základných legislatívnych požiadaviek

zamestnávateľa (§ 6 zákona o BOZP).
51.4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný mal vypracovaný prevádzkovo bezpečnostný
predpis PBP_18 účinný od 01.03.2014 (č.l. 102), ktorý upravuje všeobecné práva a povinnosti
zamestnancov, v ktorom okrem iných povinností upravuje povinnosť zamestnanca dodržiavať právne
predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri
práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy; zúčastňovať sa na

oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme BOZP a podrobiť
sa overeniu jeho znalostí; oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa
potrebybezpečnostnémualeboautorizovanémubezpečnostnémutechnikovi,zástupcovizamestnancov
pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré
by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní;

oznámiť bezodkladne zamestnávateľovi vznik nebezpečnej udalosti, nebezpečnej hrozby a závažnej
priemyselnej havárie; a zakázané činnosti zamestnancov medzi ktorými o.i. je zákaz zasahovať do
pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení. S predmetným bezpečnostným predpisom PBP_18 bol
žalobca oboznámený dňa 12.01.2015 (č.l. 115 druhá strana) a dňa 23.3.20215 (č.l. 115) pod bodom 15..
51.5. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, rovnako ako súd prvej inštancie, že s návodom na obsluhu

EC - uťahovačky (č.l. 449 - 450) bol žalobca oboznámený v zmysle zápisníka bezpečnosti práce (č.l.
114 - 115 druhá strana) dňa 12.01.2015 a dňa 23.3.20215 pod bodom 22..

51.6. Pri objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za prípadné poškodenie zdravia zamestnanca

s odkazom na ustanovenia § 195 až § 198 Zákonníka práce, kľúčovým posúdením prejednávanej
situácie bude určenie obsahového vymedzenia plnenia povinností zamestnávateľa pri zabezpečení a
plnení prevádzkovo bezpečnostných predpisov na jednej strane a porušenie povinností zamestnancom
ustanovených prevádzkovo bezpečnostným predpisom na strane druhej, a to v súvislosti s liberáciou
zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

51.7. Z obsahu spisu je nepochybné, že za kontrolu pracoviska na ktorom došlo k pracovnému úrazu
žalobcu, bol zodpovedný Roman Vilém, ako supervízor, ktorý sa k pracovnému úrazu vyjadril písomne
dňa 23.07.2015 (č.l. 447) a v konaní vypovedal ako svedok (č.l. 535 - 538), z čoho bolo zrejmé, že zo
strany žalobcu bol porušený štandardný pracovný postup, prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18,
ale aj návod na obsluhu EC - uťahovačky a to kapitola 6.4 „Skrutkovacia jednotka sa obsluhuje výlučne z

prednej strany, na ktorej sú umiestnené príslušné rukoväte a vypínač. Ovládanie jednotky z iných strán,
alebo uchopenie rukovätí z iných polôh je neprípustné.“; kapitola 2.6.11 „Personál obsluhujúci stroj sa
smie počas prevádzky stroja zdržiavať len na strane obsluhy stroja.“

52. Námietku žalobcu, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie vychádzal

len z Prevádzkovo bezpečnostného predpisu PBP_18 (upravujúci všeobecné práva a povinnosti
zamestnancov) a nesprávne vyhodnotil tento dôkaz, nakoľko sa netýka priamo pracovného prostriedku
používaného žalobcom a nie je splnením povinnosti žalovaného oboznámiť žalobcu s rizikami,
nebezpečenstvami a ohrozeniami vyskytujúcimi sa na pracovisku pri práci, odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

52.1. Súd prvej inštancie v odseku 16. napadnutého rozhodnutia riadne, v logických súvislostiach
odôvodnil prečo a z akých listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca bol riadne a preukázateľne
oboznámený nielen s Prevádzkovo bezpečnostným predpisom PBP_18 ale aj s návodom na obsluhu
EC - uťahovačky.
52.2. Z uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že žalobca hoci

bol riadne a preukázateľne oboznámený a poučený so všeobecným predpisom PBP_18 a aj s
návodom na obsluhu EC - uťahovačky, z ktorých nepochybne vyplýva, že zamestnanec pri výkone
pracovných činností nesmie zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení, žalobca
tieto predpisy porušil, keď siahol počas chodu stroja na rotujúci skrutkovací stroj, ktorý mu zachytilrukavicu, vtiahol ruku do záberu a spôsobil zranenie, čím porušil § 12 ods. 2 písm. a) zákona o
BOZP v súvislosti s Prevádzkovo bezpečnostným predpisom PBP_18. Takéto pochybenie žalobcu
bolo zásadnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej k pracovnému úrazu došlo, a nič na tom nezmení

ani korelujúca skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi nevhodné ochranné pracovné prostriedky
- ochranné rukavice CIRLUS, ktoré nemožno používať tam, kde existuje riziko zachytenia rukavice
pohyblivými časťami stroja. Pri použití vhodných ochranných rukavíc by možno došlo k menej
devastačnému zraneniu, no k zraneniu ako takému by došlo, avšak to sú len dohady. Podstatným je
fakt, že žalobca siahol do rotujúcej časti stroja. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že žalobca a

to s ohľadom na jeho dlhoročné skúsenosti konal ľahkomyseľne, s rizikom ohrozujúcim jeho zdravie.

53. Námietku žalobcu, uvedenú v odseku 17. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
so svedeckou výpoveďou Alexandry Šramkovej, ktorá zhodne so žalobcom vypovedala, že návody na
obsluhu predložené na pojednávaní, nikdy predtým nevidela a nie sú jej známe, napriek tomu súd mal
za preukázané, že žalobca bol oboznámený s návodom na obsluhu EC - uťahovačky, odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodnú.
53.1. V odseku 52.1. tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie a preukázanie skutočnosti, že žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený nielen s
Prevádzkovo bezpečnostným predpisom PBP_18 ale aj s návodom na obsluhu EC - uťahovačky, ktorý
žalobca potvrdil svojim podpisom, ako vyplýva zo zápisníka bezpečnosti práce (č.l. 114 - 115 druhá

strana).
53.2. Odvolací súd tak už len dopĺňa, že ku každému právnemu úkonu treba pristupovať vážne, s
náležitou starostlivosťou, v súlade so zásadou, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a

s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Žalobca tak neuniesol bremeno svojho tvrdenia o
tom, že s návodom na obsluhu EC - uťahovačky, nebol oboznámený, keďže záznamy zo školení osobne
podpísal.

53.3. Vo vzťahu vyhodnotenia svedeckej výpovede Alexandry Šramkovej (kolegyňa žalobcu) ktorá stála
v čase pracovného úrazu na druhej strane stroja, ktorá uviedla, že návody na obsluhu predložené na
pojednávaní, nikdy predtým nevidela a nie sú jej známe, odvolací súd vyhodnotil ako bezvýznamnú, vo
vzťahu k otázke, či žalobca bol preukázateľne oboznámený s návodom na obsluhu EC - uťahovačky.
Z obsahu spisu je zrejmé, že každý zamestnanec mal svoj „Zápisník bezpečnosti práce“ v ktorom sa

vyznačuje účasť na tom ktorom školení BOZP, vrátane návodov na obsluhu. Žalobca absolvoval dňa
12.01.2015 a dňa 23.03.2015 školenia BOZP na ktorých bol poučený o.i. so všeobecným predpisom
PBP_18 ako aj o návode na obsluhu zariadenia EC - uťahovačky (č.l. 115 + druhá strana), pričom
svedkyňa nepreukázala, či v uvedených dňoch sa tiež zúčastnila týchto školení BOZP. Takže tvrdením
svedkyne, že predložené návody na obsluhu nepozná a nikdy ich nevidela, nemožno mať za preukázané

tvrdenie žalobcu, že s návodom na obsluhu EC - uťahovačky nebol oboznámený.

54. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 18. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie v odseku 13.1.
napadnutého rozhodnutia vychádza z návodu k montáži „základného typu handlift 200/300/500“, pričom
tento dôkaz/návod k montáži nie je návodom k zariadeniu na ktorom utrpel žalobca pracovný úraz,

odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a bezpredmetnú.
54.1. Z obsahu spisu je nepochybné, že predmetný návod na montáž „základný typ handlift
200/300/500“ (č.l. 106, 479) bol súčasťou spisu v priebehu celého konania, pričom žalobca túto listinu
žiadnym spôsobom vôbec počas konania nenamietal a tak súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí z
tohto listinného dôkazu vychádzal. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že ide o všeobecný návod a týka sa

aj návodu na montáž typu hl200, hl300 a hl500, pričom žalobca svoje tvrdenie, že návod k montáži nie
je návodom k zariadeniu na ktorom utrpel pracovný úraz, žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal
a ani iný dôkaz neoznačil.

55. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 19. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nepričítal

v neprospech žalobcu a ani v neprospech žalovaného, pri posudzovaní miery zavinenia na vzniku
pracovného úrazu tú skutočnosť, že žalobca neobsluhoval prístroj sám a žalovaný v čase vzniku
pracovného úrazu nemal dostatočne určené bezpečnostné postupy práce pri výkone operácie čo do
počtu osôb obsluhujúcich daný stroj, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú/bezpredmetnú.55.1. Súd prvej inštancie v odseku 15. - 15.2. napadnutého rozhodnutia vecne a v logických súvislostiach
dostatočne odôvodnil svoj názor, prečo túto skutočnosť nepovažoval za natoľko dôležitú, aby túto
absenciu pripísal na vrub žalovaného v súvislosti s mierou zodpovednosti za predmetný pracovný úraz.

56. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 21. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nepoužil všetky
relevantné právne predpisy (zákon č. 124/2006 Z.z., § 4 ods. 1 a 2 s prílohou 1 a § 5 ods. 1 a 2 NV č.
392/2006 Z.z., NV č. 436/2008 Z.z., ani Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17.
mája 2006 o strojových zariadeniach) a z použitých právnych predpisov jeden aj zle vyložil (§ 3 ods. 2

NV č. 392/2006 Z.z.), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú/bezpredmetnú.
56.1. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil a mal preukázané, že žalovaný oboznámil žalobcu nielen so
všeobecnými predpismi/Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 (č.l. 115 + druhá strana) ale aj
s osobitným predpisom/návod na obsluhu EC - uťahovačky (č.l. (č.l. 115 + druhá strana). Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov Inšpektorátu práce Bratislava uvedené v Protokole
č.: IBA-82-08-2.2/P-J2-15, č. úrazu: 020/15-IBA zo dňa 09.11.2015 (č.l. 9) z ktorých vyplýva, že žalobca

počas chodu stroja siahol rukou na rotujúci skrutkovací nástroj, hoci bol riadne oboznámený so zákazom
siahať na pohyblivé a rotujúce časti strojov a zariadení, čím porušil Prevádzkovo bezpečnostný predpis
PBP_18. Inšpektorát práce ďalej uzavrel, že žalovaný poskytol žalobcovi neúčinné osobné ochranné
pracovné pomôcky pre prácu so skrutkovacím strojom - päťprstové bezšvové nylonové plátenné
ochranné rukavice typu CIRLUS, ktoré nástroj zachytil, čím žalovaný porušil predpisy o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci, ako aj návod na používanie a údržbu tohto typu ochranných rukavíc, v
ktorom je v časti „Upozornenia“ uvedené, že sa nesmú používať, keď existuje riziko zachytenia rukavice
pohyblivými časťami strojov. Žalobca závery Inšpektorátu práce o spôsobe vzniku pracovného úrazu,
porušení právnych prepisov (vrátane bezpečnostných) nenamietal napr. správnou žalobou, a tak nebol
dôvod, aby sa súd prvej inštancie osobitne zaoberal špeciálnymi predpismi označenými žalobcom v

tomto odseku.
56.2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z relevantných právnych predpisov ktoré pre
určenie miery zodpovednosti podľa § 196 Zákonníka práce boli v spojení s ustáleným skutkovým dejom
pracovného úrazu, dôvodné.
56.3. Ustanovenie § 195 Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú

zamestnancovi pracovným úrazom s tým, že ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá sa zakladá bez
ohľadu na to, či zamestnávateľ porušil nejakú právnu povinnosť, ako aj bez ohľadu na zavinenie
zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ zodpovedá vždy za škodu spôsobenú
zamestnancovi pracovným úrazom až na liberáciu taxatívne vymedzenú v § 196 Zákonníka práce,
čo je prípad preukázaného a zavineného protiprávneho konania zamestnanca, pričom toto konanie

zamestnancaurčujerozsahliberácie,t.j.akideojedinúpríčinu(úplnáliberácia)aleboojednuzviacerých
príčin (čiastočná liberácia) vzniku škody na strane zamestnanca.
56.4. Keďže súd prvej inštancie jasne a v logických súvislostiach odôvodnil, že kľúčovým pochybením
žalobcu bolo, že počas chodu stroja siahol rukou na rotujúci skrutkovací nástroj, hoci bol riadne
oboznámenýsozákazomsiahaťnapohyblivéarotujúcečastistrojovazariadení,rovnakopoukázalajna

to, že žalobca bol dlhoročný skúsený pracovník, tento fakt bol nezvratným skutkovým dejom v dôsledku
ktorého došlo k pracovnému úrazu, a túto skutočnosť zásadným spôsobom nemohli odvrátiť teoretické
tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie pri svojom posúdení nevzal do úvahy aplikáciu právnych
predpisov uvedených v odseku 56.. Táto faktická skutočnosť, ktorá spôsobila vznik pracovného úrazu,
bola tak zásadného charakteru, že mala vplyv na liberáciu žalovaného, ktorú súd prvej inštancie určil

v rozsahu 50%.

57. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so znaleckými posudkami
Posudkom č. XX/XXXX znalca Ing. Branislava Hrica, PhD. (č.l. 639) a Posudkom č. XX/XXXX znalca
Ing. Pavla Kriška, PhD. (č.l. 783), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

57.1. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné znalecké posudky si nechal žalobca vyhotoviť na
svoju objednávku počas predmetného konania, keďže civilný sporový poriadok upravuje okrem iného aj
inštitút súkromného znaleckého posudku. Účelom § 209 ods. 1 a ods. 2 CSP je, aby bolo možné aj v
sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie
nariadil súd. Procesný postup pri vykonávaní súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký

ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku,
rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil
z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré
mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery. Následne súd vyhodnotí, či záverznaleckého posudku je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne
javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.
57.2. Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní dôkazného

bremena kontradiktórnosťou konania. Avšak vzhľadom na princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám
súd rozhodne, či navrhnutý dôkaz vykoná (§ 185 CSP). Pri posúdení súd prihliada na relevantnosť
navrhnutého dôkazu, či prispeje k objasneniu veci v spojení s hospodárnosťou dôkazu. Preto ak
strana sporu zaobstará vlastné dôkazy a tieto predloží súdu, urobila tak v súlade so svojimi právami
a povinnosťami sporovej strany/účastníka konania (čl. 6 ods. 1 a § 149 CSP) a súd rozhodne, ktoré z

navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), pričom dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní
(§ 188 ods. 1 CSP) a riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) keďže žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP).
57.3. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie

je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
57.4. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale

nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
57.5. Pravidlá hodnotenia dôkazov sa spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho

vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania,
zadovažovania podkladov, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými
znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca.
Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého
posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia

dôkazov, možnosti súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia, t.j. došlo by k
privilegovaniu znaleckého posudku, čím by sa prenášala zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho
rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.
57.6. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Dôvody pre ktoré o žalobe

rozhodol v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie riadne ozrejmil, vysporiadal sa
so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami
sporových strán, a tieto náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie
riadne ozrejmil svoju právnu úvahu o tom, že spravodlivému usporiadaniu vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným zodpovedá rozsah zodpovednosti každej sporovej strany vo výške 50 %, ktoré odráža

porušenie povinnosti žalobcu nezasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení
(zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti), rovnako aj porušenie povinnosti žalovaného poskytnúť
žalobcovi účinné osobné ochranné pracovné prostriedky. Z tejto podstaty rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pre závery ktorého si na základe vykonaného dokazovania vedel urobiť závery sám, bez
použitia odborných znalostí, nemal tak dôvod osobitne vyhodnocovať súkromné znalecké posudky

predložené žalobcom. V konečnom dôsledku, podľa názoru odvolacieho súdu, znalecký posudok č.
XX/XXXX znalca Ing. Pavla Kriška, PhD., bol absolútne nadbytočný, nakoľko ani v rámci šetrenia
pracovného úrazu inšpektorátom práce nevzišla potreba riešiť otázku, či strojné zariadenie na ktorom
došlo k pracovnému úrazu malo certifikát, či malo byť uvedené do prevádzky, či malo mať ochrannýkryt, či zariadenie vyvíjalo prítlak v zmysle pokynov výrobcu, či postup použitia prstencového kľúča bol
v súlade s pokynmi výrobcu, atď..
57.7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní.
57.8. Súd prvej inštancie v odseku 4. napadnutého rozhodnutia uviedol aké dokazovanie vo veci vykonal
a s ktorými listinnými dôkazmi sa oboznámil, medzi ktorými o.i. uviedol aj znalecké posudky č. XX/

XXXX znalca Ing. Branislava Hrica, PhD. a č. XX/XXXX znalca Ing. Pavla Kriška, PhD.. V odseku
22. napadnutého rozhodnutia súd konštatoval, že ďalšie žalobcom namietané skutočnosti a okolnosti
nevyhodnotil za natoľko významné, aby boli spôsobilé podstatným spôsobom zmeniť uvedený právny
záver a v pododsekoch 22.1. a 22.2. sa vysporiadal s útokom žalobcu, že zamestnávateľ mal povinnosť
opatriť pohyblivé a rotujúce časti strojov a zariadení ochranným krytom (§ 3 ods. 2 NV č. 392/2006 Z. z.)

a k tvrdeniu, že EC - uťahovačka nespĺňala základné požiadavky pre jej uvedenie na trh a do prevádzky.
Pravdou je, že súd prvej inštancie neuviedol explicitne dôkazy ktorými sa pri posúdení veci nezaoberal
(keďže pre podstatu uplatneného nároku neboli relevantné), tieto nevyhodnotil v kontexte prečo neboli
relevantné,čovšakpodľanázoruodvolaciehosúdunespôsobujeporušenieprávanaspravodlivýproces,
keďže súd prvej inštancie relevantne, v logických súvislostiach vyhodnotil všetky priame dôkazy, ktoré s

dôrazom na ich dôkaznú silu boli pre posúdenie veci rozhodné a o ne oprel svoje rozhodnutie. Odvolací
súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil zásady vyplývajúce z § 191 CSP v súvislosti s hodnotením
dôkazov, keď jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil.

57.9. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani
právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať
sa navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom treba rozumieť,

pred vydaním konečného rozhodnutia, predchádzajúcu činnosť alebo nečinnosť súdu, ide o procedúru
prejednania veci znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, znemožňujúcu jej
aktívnu účasť na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, t.j. vzťahovaním aj na faktickú
meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
57.10. Vo vzťahu k útoku žalobcu, že zamestnávateľ mal povinnosť opatriť pohyblivé a rotujúce časti

strojov a zariadení ochranným krytom, odvolací súd poznamenáva, že pre danú skutkovú situáciu je
takéto tvrdenie účelové a aj nelogické, keďže žalobca siahol rukou počas chodu na rotujúci skrutkovací
nástroj, s úmyslom zabrániť zosuvu skrutky z uťahovacej hlavice. Z uvedeného je tak logické, že žiaden
kryt by pravdepodobne nezabránil konaniu žalobcu, siahnuť priamo na rotujúci skrutkovací nástroj. A v
konečnom dôsledku pri úkone vloženie a utiahnutie dvoch skrutiek za pomoci EC - uťahovačky hl300

ochranný kryt nie je ani možný/účelný, čo preukazuje fakt, že ani po tomto pracovnom úraze, predmetné
strojnézariadenieniejezabezpečenéochrannýmkrytom.Ochrannýkrytbypravdepodobneobmedzoval
obsluhu predmetného skrutkovacieho nástroja/EC - uťahovačky hl300.

58. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je síce nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces

v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami
sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu
konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania (viď. R 111/1998), čím
sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí
konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísknajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie „...
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. ...“. Vychádzajúc z uvedeného, teda
len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci
v porušení práva na spravodlivý proces uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, inak ide o tzv. inú

vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu)
nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda
v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť
rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti
konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces. Preskúmaním obsahu spisu a
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety

citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „... celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť
prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu ...“, čím z hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku
súdom prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil
účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani
takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom
ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
d) CSP). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v konečnom dôsledku nemožno vyhodnotiť ani ako
zmätočné, či vnútorne rozporné z dôvodov uvedených žalobcom.

59. Odvolací súd preskúmal i súvisiaci výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán ani intervenient nemajú na náhradu trov
konania právo, a to vzhľadom na to, že v konaní mala každá sporová strana procesný úspech rovnaký.

60. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení
s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových

strán, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Iba skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom
súdu prvého stupňa nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalobcu
na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka
konania, ale musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia a účastníkovi musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné), avšak nie všetky otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného
rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Na základe uvedeného
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2
CSP, potvrdil.

61. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom, ktorý nebol úspešný, nakoľko odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, tak procesný
úspech v odvolacom konaní prináleží žalovanému a intervenientovi, ktorí sa k podanému odvolaniu
vyjadrili, a preto im v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na § 255

ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalobcovi, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní,
povinnosť zaplatiť žalovanému a intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
nakoľko nezistil dôvody odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP)Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň
podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona
zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2
CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom
prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§
434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania. (§ 435 CSP)