Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209072
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytomC.XXXX/XX,XXXXXD.,právnezastúpenejLEGALINKs.r.o.,Mlynskénivy53,82109Bratislava,
IČO: 50 990 365, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO:
53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie 500,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2025 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.

1.1 Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k.
15Csp/144/2023-84, zo dňa 29.10.2024 v konaní o zaplatenie 1.423,63 eur s prísl. zaviazal žalobkyňu
(v pôvodnom konaní žalovanú) na zaplatenie 301,62 eur s prísl., v prevyšujúcej časti žalobu žalovaného

(v pôvodnom konaní žalobcu) zamietol a priznal žalobkyni (v pôvodnom konaní žalovanú) voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,62 %. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k.
1CoCsp/7/2025-121, zo dňa 26.06.2025 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

1.2 Ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. je ust. s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o
ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Postačuje
spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa, a základ nároku na finančné
zadosťučinenie je tak daný (arg. „má právo“).

1.3 Z hľadiska určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia mal za to, že by súd mal prihliadať

najmä na správanie žalovaného, ktorý v Pôvodnom konaní, ktoré inicioval, požadoval od žalobcu
nedôvodné plnenie.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.2.1 Žalovaný odmietol výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Pre priznanie
finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie jej výšky nie je podstatná jeho sankčná a represívna

funkcia. Uplatňovanie sankcií proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu
je prioritne zverené odvetviami verejného práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu
nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom. PFZ by malo ujmu primerane kompenzovať, nie
nahrádzať. Súd by mal vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu a stanoviť výšku primeraného finančného
zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti.

2.2 V zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 15Csp/144/2023-84, zo dňa 29.10.2024,
a uznesenia, č. k. 15Csp/144/2023-131, zo dňa 18.09.2025 bola žalobkyňa zaviazaná na úhradu sumy
vo výške 301,62 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a na úhradu trov konania vo výške 48,88
eur. Žalobkyňa doposiaľ uvedenú sumu žalovanému neuhradila, a preto žalovaný zastáva názor, že
podaná žaloba o primerané finančné zadosťučinenie je v rozpore s dobrými mravmi, ak sama žalobkyňa

doposiaľ v zmysle spomínaných rozhodnutí neplnila, no na druhej strane od žalovaného žiada primerané
finančné zadosťučinenie s odkazom na rovnaké rozhodnutia, ktoré ona sama nerešpektuje. Naviac,
ďalšie splátky sa stali splatnými, ktoré doposiaľ žalobkyňa takisto neuhradila, a teda suma, ktorú je
žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému je aktuálne už vyššia, než akú bola povinná uhradiť v zmysle
citovaných rozhodnutí.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP, nakoľko
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený za splnenia
podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove,
doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

4.1 Žalovaný sa v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/144/2023 domáhal voči žalobkyni
zaplatenia sumy vo výške 1.423,63 eur s prísl. titulom splatenia úveru.

4.2 Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. 15Csp/144/2023-84, zo dňa 29.10.2024 zaviazal žalobkyňu
zaplatiť žalovanému sumu 301,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,42

eur počnúc od 21.12.2023 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.1.2024 do zaplatenia, 27,42 eur
počnúc od 21.2.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.3.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc
od 21.4.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.5.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od
21.6.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.7.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.8.2024
do zaplatenia, 27,42 euro počnúc od 21.9.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.10.2024 do

zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 57,62 %. Z rozsudku súd zistil, že žalobkyňa sa k žalobe nevyjadrila a ani
sa nezúčastnila pojednávania vo veci (bod 4. a 5. cit. rozsudku). Vo vzťahu k zamietavému výroku
nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 13.12.2024.

4.3 Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.06.2025, č. k. 1CoCsp/7/2025-121, potvrdil rozsudok
vo výroku ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd zároveň
priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z bodu 18. cit. rozsudku
súd ďalej zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa a to len proti výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2025.

4.4 Okresný súd Prešov vydal uznesenie č. k. 15Csp/144/2023-131, dňa 18.09.2025, v ktorom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni ako náhradu trov prvoinštančného konania sumu vo výške 98,07 eur,
a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 48,88 eur.

5. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánovverejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje

žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil

osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 108/2024 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý

tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 14.09.2016, sp. zn. 6Cdo/389/2015, uviedol, že v súvislosti
s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (v súčasnosti § 3 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.
z.) pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaalebopovinnosti,napr.nárokunanáhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V prípade práva na PFZ nie je nevyhnutné,
aby spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia
práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Podmienka úspešného uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie
práva alebo povinnosti (§ 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien
a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto

porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2022, sp.
zn. 3Cdo/31/2020).

10. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 9Cdo/324/2020, zo dňa 13.12.2022 uviedol, že v ustanovení § 3
ods. 5 vety tretej zákona o ochrane spotrebiteľa sa úspech spotrebiteľa viaže na uplatnenie porušeného

práva alebo povinnosti z tohto alebo osobitného zákona, miera úspešnosti (neúspešností) sporovej
strany nie je pre vznik nároku rozhodujúca. Najvyšší súd teda nepovažuje pre vznik práva na primerané
finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 vety tretej za rozhodujúce, v akej mierebol spotrebiteľ v spore úspešný, postačuje jeho čo i len čiastočný úspech, napr. úspech v uplatnení
niektorého z viacerých práv.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že súdom prvej inštancie bolo konštatované porušenie práv
žalobkyne ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
15Csp/144/2023, v dôsledku čoho súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobu čiastočne
zamietol. Súd má teda za to, že pokiaľ sa žalobkyňa bránila v predchádzajúcom spore (podanie zo dňa
18.10.2024) a bola úspešná (hoci iba čiastočne), základ nároku je daný.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal
z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu,
ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý
privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu,

ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však PFZ nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu. Súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ na to, že na strane žalobkyne nevznikla

ujma v podobe zmenšenia jej majetku, keďže úver nepreplatila a naopak doteraz neuhradila dlžnú sumu,
na zaplatenie ktorej bola zaviazaná v rozhodnutí súdu.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 100,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol

aj rozsudok vydaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Csp/144/2023, a je ním aj
odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu,
dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a
zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek
nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, než akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa

pustila do sporu s ním. Výška PFZ sa stanovuje na základe voľnej úvahy s prihliadnutím najmä na
povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva. Súd preto priznal
žalobkynisumuvcelkovejvýške100,-eurpredstavujúcichnecelých10%zamietnutejistinyuplatneného
nároku žalovaným.

14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nárok
žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú sumu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd

priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 56/2017, z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností podstatných pre rozhodnutie o
výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2
CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky

súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,

aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).