Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207276
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., zast. F. G. H., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 742 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava,
zast.: Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO:
53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa
20.9.2009 je bezúročný a bez poplatkov.

II.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávŽiadostiaZmluveoposkytnutíúčelovejpôžičkyč.5003537,
zodňa20.9.2009uvedenávčastiIV.Klient,včasti,vznení:„Ďalejprehlasujem,žesompredpodpísaním
Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č.
5003537, zo dňa 20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím
so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu
ušlých výnosov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č.
5003537, zo dňa 20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem

súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch
Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená
požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného
splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov
bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a
iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávŽiadostiaZmluveoposkytnutíúčelovejpôžičkyč.5003537,
zo dňa 20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle
zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon)
poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len údaje a informácie) aj svojej
ovládajúcejosobeI.J.K.,A.(I.,A.)ajejdcérskymspoločnostiam,spoločnostiIntesaSanpaolo,Taliansko
za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a

produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov
uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svojsúhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípade, že Zmluva nevznikne, a to písomným
oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti
a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 9. Priradenie platieb
a započítanie, bod 9.1, v znení: „ Klient určuje, že akákoľvek peňažná čiastka Klienta zaplatená v
prospech Spoločnosti sa započítava voči pohľadávkam Spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia

Spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti
a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 9. Priradenie platieb
a započítanie, bod 9.2, v znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči
pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola

premlčaná.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a
Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné
úroky, bod 12.2, v znení:„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade,

ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe
splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa
Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537 zo dňa 20.9.2009 (ďalej tiež
len „Zmluva“) s poukazom na absenciu celkových nákladov spotrebiteľa a priemernej hodnoty RPMN
podľa § 4 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a neprijateľnosti

zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve, a to v časti bode VI. Vyhlásenia klienta a vo Všeobecných
obchodných podmienkach (ďalej tiež „ VOP“), a to v bode 9.1, 9.2, 12.2 poukazujúc na to, že
neprijateľnosť zmluvných podmienok bola judikovaná.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril namietajúc svoju pasívnu legitimáciu, keďže nie je subjektom,

ktorý so žalobkyňou uzatvoril Zmluvu, teda ju nekoncipoval ani nedojednával zmluvné podmienky.
V zmluve je uvedená schválená výška pôžičky: 3.326,19 eur a celková suma pôžičky: 5.118,87
eur. Z uvedeného je zrejmé, že náklady tvoria 1.792,68 eur. Zmluvne dohodnutá ročná úroková
sadzba v čase uzatvorenia Zmluvy neprevyšovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty, respektíve
dvojnásobok priemernej RPMN. Keďže žalovaný plne rešpektoval kogentné zákonné ustanovenie

ohľadom maximálnej možnej odplaty za poskytnutý úver, potom podľa názoru žalovaného nemôže
byť výška dojednaného úroku ako podmnožiny pojmu odplata vyhlásená za neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi. Poukázal na tabuľku Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok
2009 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.08.2009 do 15.11.2009), z ktorej

vyplýva, že pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 Eur do 6500 Eur
vrátanesozmluvnousplatnosťouod1do5rokovvrátanebolanajvyššiamožnávýškaodplatystanovená
na 40,66 %, pričom zmluvne dojednaná výška odplaty bola 23,97 %, čo je menej ako najvyššia prípustná
miera odplaty. V ďalšom uviedol, že v čase uzatvorenia Zmluvy pôvodnému veriteľovi nevyplývalo
z platného znenia ZoSÚ povinnosť posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Vzhľadomnauvedenénebolaaniabsenciaposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úver. Žalovaný mal za to, že prijaté zmluvné
podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že žalobkyňa so všetkými zmluvnými
podmienkami vyjadrila svoj súhlas, v opačnom prípade by predsa Zmluvu nepodpísala. Právny
predchodca, ktorý so žalobkyňou Zmluvu uzatváral za situácie akceptovania navrhovaných podmienok

nemal dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľkotieto boli žalobkyňou bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým
záujemcom o úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami
súhlasí – je v praxi nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s

poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Zmluvné
ustanovenie o oboznámení sa s obchodnými podmienkami neukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadnu
povinnosť niesť dôkazné bremeno. Uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
K zmluvnej pokute uviedol, že v prvom rade by muselo ísť o neprimeranú sankciu. V prejednávanom

prípade bola zmluvná pokuta spolu so sankčným úrokom dojednaná tak, že ani za súčasných
prísnejších podmienok nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa jeho názoru
dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje legálny zabezpečovací inštitút, pri výkone, ktorého zrážky
zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Dohodu o zrážkach zo mzdy
pre spotrebiteľské vzťahy novela list neobmedzila s účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaný bez ďalšieho
rešpektuje a v súlade so zákonom odstraňuje tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. K ďalšej

zmluvnej podmienky týkajúci sa uchovávania osobných údajov uviedol, že zákon o banka priamo
predpokladá, že údaje od klientov žalovaných získava spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne
vkladov. 10-ročná prax uchovávania sa osvedčila praxou. Zmluvná podmienka týkajúca sa započítania
Uvedeným ustanovením žalobkyňa určila, aby žalovaný ako banka a finančná inštitúcia znalá povinnosti
uhrádzať splátky úveru tak, aby nedošlo k omeškaniu priraďoval platby k záväzkom žalobcu podľa jej

uváženia. Splátky úveru neboli tvorené len istinou, a preto práve žalovaný mal právo priradiť platby
žalobcu tak, aby bol jeho dlh voči žalobkyni vysporiadaný, a to tak, aby bola uhradená nielen dlžná
istina. Ďalšia napádaná zmluvná podmienka nie je v rozpore s Obchodným zákonníkom platnom v čase
uzatvorenia predmetnej, a preto by nemala byť vyhlásená za neplatnú, nakoľko Obchodný zákonník
umožňoval takýto postup započítania pohľadávok. K zmluvnej pokute uviedol, že bola dohodnutá

ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalobcu, pričom toto porušenie muselo trvať minimálne
30 dní a zároveň výška tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10 % z omeškanej splátky,
čo s ohľadom na výšku poskytnutého úveru nemožno hodnotiť ako neprimerané. Namietal aj spôsob
uplatnenia trov žalobcom.

3. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii. Poukázal okrem iného aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 125/2018 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp 49/2020.

4. Žalovaný v duplike zotrval rovnako na svojej argumentácii. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nijakým
spôsobom nepreukázal individuálne dojednanie zmluvných ustanovení, žalovaný uvádza, že s týmto

tvrdením nesúhlasí. Žalobcovi bola predložená Zmluva, ktorú si mal možnosť preštudovať, a ktorú
následne podpísal. Podpis žalobcu na Zmluve preukazuje, že sa s jej obsahom oboznámil a s
podmienkami súhlasil. Ak by s nimi nesúhlasil, nemal dôvod Zmluvu podpisovať. V tomto smere
žalovanýpoukazujenazásaduzmluvnejvoľnostiazáväznostiprávnychúkonov.Akžalobca„nepociťoval
dôvodnosť čítať zmluvné ustanovenia“, potom tento jeho postoj nemôže byť na ujmu žalovaného.

Žalobcapodpisompotvrdil,žesasozmluvnýmipodmienkamioboznámilasúhlasilsnimi.Bolobyprávne
neudržateľné, aby spotrebiteľ mohol jednostranne ignorovať zmluvné podmienky, ku ktorým sa zaviazal,
len na základe toho, že sa rozhodol ich nečítať. Zotrval tiež na svojej argumentácii k nesprávnemu
spôsobu uplatnenia trov konania.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Zmluvou a VOP,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,
Zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3326 eur. Výška mesačnej splátky bola

dohodnutá vo výške 100,37 eur, ročná úroková sadzba 23,97%, RPMN vo výške 23,97%, konečná
splatnosť dohodnutá na 51 mesiacov, celková suma pôžičky vo výške 5118,87 eur. Priemerná hodnota
RPMN je uvedená nasledovne (-%).

7. zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo

dňa 20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, znie: „Ďalej prehlasujem, že som pred podpísaním
Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať. “8. Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa
20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, znie: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a

Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky
riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“

9. Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo
dňa 20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, znie: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým,

že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných
príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551

Občianskeho zákonníka.“

10. Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo
dňa 20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, znie: „Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona
č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla

moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len údaje a informácie) aj svojej ovládajúcej
osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa
Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a
ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený

odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípade, že Zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“

11. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a Zmluve o

poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod
9.1, znie: „ Klient určuje, že akákoľvek peňažná čiastka Klienta zaplatená v prospech Spoločnosti sa
započítava voči pohľadávkam Spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia Spoločnosti.“

12. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a Zmluve o

poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod
9.2, znie: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj
vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.“

13. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a Zmluve o

poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod
12.2, v znení:„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je
Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“

14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.9.2009
(ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 pís. c) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 20.5.2008
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ, Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval ako poskytovateľ úverov v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuzatvorila predmetnú Zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoniec táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu ani
sporná.

16. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie postupníka, t.j. žalovaného súd uvádza: „12.2.
Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol pohľadávku na
nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia aj tohto žalovaného.
Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade je singulárnym právnym
nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti požadovaných zmluvných

podmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne stanovené, že v prípade
žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi, bude musieť rozhodujúci súd
vychádzať z toho, že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali na základe bodu 3.2 sú neplatné,
a preto pohľadávka nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami a zároveň pre prípadný spor medzi
postupníkom a žalobcom o zaplatení nesplatenej časti úveru právoplatným vyslovením neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky bude dané, že postupník si svoj nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na
rozhodcovskom súde ale musí si ho uplatniť na súde všeobecnom.“ (porov. rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9Csp 127/2017 z 19.12.2026).

17. Možnosť domáhať sa neprijateľnosti zmluvných podmienok aj voči postupníkovi nevylúčila

ani judikatúra najvyšších súdnych autorít cit: „23. Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd
dospel k záveru, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nesprávne interpretovali ustanovenia
§ 17 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch a § 524 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka týkajúcesa postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských veciach v nadväznosti na obsah
zmluvy o postúpení pohľadávky zo 06. októbra 2016. Podľa dovolacieho súdu je jednoznačne

nositeľom práv a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 29. júna 2012 žalovaná, pretože
medzi Poštovou bankou, a. s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej prešla na žalovanú najmä pohľadávka z citovanej zmluvy o úvere a práva s ňou
spojené (t. j. aj zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy - dohoda o zrážkach zo mzdy)
a práva z rozhodcovskej doložky, ktoré boli súčasťou predmetnej zmluvy. Žalovaná je preto pasívne

vecne legitimovanou stranou sporu v rozsahu celej žaloby, nielen v jej odvolaním a dovolaním
nenapadnutej časti. Ani argumentácia rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 14. októbra 2010, sp.
zn. 3Obdo/7/2009 neobstojí pre odlišné skutkové a právne závery. V predmetnom rozhodnutí najvyšší
súd uviedol, že „predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka,
nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy,

a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493
Občiansky zákonník dohodu zmluvných strán„ . V uvedenej veci z obsahu dohody o postúpení, od
ktorej žalobca odvodzoval svoje právo na zmluvnú pokutu vyplynulo, že „predmetom postúpenia boli
všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o mimoriadnom práve, nepochybne tak
predmetom uvedenej dohody nebolo postúpenie určitej pohľadávky, ale zmena celého obsahu

záväzkového vzťahu, z ktorého dôvodu odvolací súd pochybil, keď dohodu o postúpení neposudzoval
podľa jej obsahu, ale jej označenia„. Z uvedeného je zrejmé, že pre skutkové odlišnosti a z nich plynúce
právne závery nie je rozhodnutie sp. zn. 3Obdo/7/2009 na preskúmavaný prípad priliehavé.“

18. Tiež súd poukazuje na dôvody uvádzané v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2Cdo 125/2018 cit: „Dovolací súd uvádza, že v danom prípade, v tej časti nároku, ktorým sa
žalobcoviadomáhajúurčenia,žezmluvajebezúročnáabezpoplatkovideoprávo,ktoréjespostúpenou
pohľadávkou spojené. Dovolací súd sa týmto rozhodnutím neodkláňa od rozhodnutia sp. zn. 3 Obdo
7/2009, pretože je pravdou, že postúpením pohľadávky nedochádza k postúpeniu vzťahu, na základe
ktorého pohľadávka vznikla (t. j. k postúpeniu pôvodnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom

a dlžníkom). Ak sa však postupuje pohľadávka, s postúpenou pohľadávkou dochádza bez ďalšieho
aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé
(§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tú časť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov, treba považovať za právo, ktoré je s postúpenou pohľadávkouspojené. Dovolací súd opakuje, že pokiaľ by tomu tak nebolo a nebolo by dlžníkom priznané právo
domáhať sa žalobou voči postupníkovi určenia, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi postupcom
a dlžníkmi je bezúročná a bez poplatkov, došlo by k výraznému zhoršeniu práva dlžníkov. Žalobcovia

(dlžníci) majú právo domáhať sa určenia, že zmluva uzavretá s pôvodným veriteľom (postupcom) je
bezúročná a bez poplatkov a toto právo im vyplýva z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. V prípade,
ak by dovolací súd rozhodol inak a trval na tom, že vyššie uvedené právo si môžu dlžníci (žalobcovia)
uplatniť len vo vzťahu k pôvodnému účastníkovi zmluvy (pôvodnému veriteľovi - postupcovi), podanie
takejto žaloby a rozhodnutia v prospech dlžníkov by malo iba akademický charakter. Aktuálneho veriteľa

(postupníka) by toto rozhodnutie nezaväzovalo, pretože by nebol stranou sporu. Dovolací súd zároveň
zdôrazňuje, že právo domáhať sa určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov je v danom
prípade právom vyplývajúcim zároveň zo zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade ide
o spotrebiteľskú zmluvu.“

19. S poukazom na uvedené závery je pasívna legitimácia žalovaného nepochybne daná.

20. K námietkam vo vzťahu k nezmyselnosti podania žaloby vzhľadom k tomu, že ide o Zmluvu z roku
2009 poukazuje súd na to, že podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných
zmluvných podmienok zo Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu.
V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie,

či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje
spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi
na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo

27/2018). Ako vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona teda spotrebiteľ môže sa domáhať
ochrany svojho práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne žalovaný ako autor neprijateľných
zmluvných podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a to § 3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa uplatňuje
voči osobe, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa a to vtedy,

ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie tohto jeho práva alebo povinnosti, teda aj obligatórne
predchádzajúce súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných zmluvných podmienok) musí byť vedené
proti porušiteľovi práva. Podľa prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné
nárok posúdiť podľa predchádzajúceho právneho predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto
súvislosti súdpoukazujenazáveryvyplývajúcezrozsudkuKrajskéhosúduvPrešove11CoCsp/18/2023

zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia 25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského
súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020 (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp
147/2024 z 13.12.2024).

21. Súd tiež poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo

127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje

v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že

nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“).“

22. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovivyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky

uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“

23. Tiež súd poukazuje na to, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení,
že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, od 1.1.2018 je účinná právna úprava uvedená v §

11 ods. 4 ZoSÚ a jedná sa o ustanovenie procesného charakteru, preto s poukazom na ustanovenie §
137 písm. d) CSP nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže sa jedná o určenie právnej
skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

24. Žalobca podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve, a to v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. j) a k) ZoSÚ. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia
čo i len jednej v ust. § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

25. Súd má za to, že predmetný úver neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
j) ZoSÚ, a teda že neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom, preto sa
žalovaným poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

26. Obligatórnu náležitosť nemožno nahradiť tým, že je možné si ju vypočítať prostredníctvom

matematickej rovnice, nakoľko sa to prieči princípu transparentnosti. Spotrebiteľ musí byť o nákladoch
informovaný v Zmluve, čomu sa mu nedostalo, nakoľko niet sporu o tom, že takáto obligatórna náležitosť
v Zmluve absentuje.

27. Rovnako sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v Zmluve absentuje aj údaj o priemernej

hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Uvedenie hodnoty priemernej RPMN je pre spotrebiteľa zásadným ukazovateľom, nakoľko tak má
možnosť spotrebiteľa objektívne posúdiť rozsah svojho záväzku

28. S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k) ZoSÚ,
ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového (§ 4 ods. 3 ZoSÚ), súd
žalobe v tejto časti vyhovel.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok

29. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

30. Napadnuté ustanovenia Zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny.

31. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť

obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvys dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto

smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

32. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

33. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

34. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

35. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ako spotrebitelia a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovaťnavytvoreníformulárovejzmluvyanepochybnesúzhľadiskainformovanostiavyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

36. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej

nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú

zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

37. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. G., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenúna predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
38. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej

klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko

súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská

komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti

spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;

b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide

o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe

zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej

pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím

právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).39. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou

spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
40. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma vo
VOP, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní
prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje súd na
samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy -

Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané
písmomledvavoveľkosti1mmahustýmriadkovaním.Niejemožnéichprečítaťbezpomociprostriedkov
na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube)
vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť
písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a

za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť
ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné
dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto
zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen

obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho
vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy
správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti

písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ
dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,
ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.
8.2. Uvedené dokumenty boli napísané v nasledujúcom formáte - Prehlasujem, že vyššie uvedené

údaje sú úplné a pravdivé a splnomocňujem týmto Spoločnosť na overenie údajov a na zistenie ďalších
informácií, ktoré bude Spoločnosť považovať v súvislosti so schválením tejto Zmluvy za nevyhnutné.

Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento by
bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. Len na okraj súd poukazuje napríklad na Slovenskú

technickú normu - STN 01 6910 z 08/2010 s názvom „Pravidlá písania a úpravy písomností“, podľa bodu
6.3. ktorej - Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté písmo veľkosti 12 bodov. Tento
rozsudok je písaný písmom Times New Roman o veľkosti 12 bodov pričom ukážka má veľkosť písma
Times New Roman 5,5.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 3/2022 z 7.4.2022)

41.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.

Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa
20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som pred podpísaním

Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať. “

42. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle

ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek

pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu kpotencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná

podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná

podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne

menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021

z 13.12.2021).

Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa
20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou
a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky

riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“
43. Uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak samotná
spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola
zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda
dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských

zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022).
Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa
20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým,

že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných

príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“

44. Súd súhlasí s vyjadreným názorom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa
§ 551 OZ.

Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu
podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.

45. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ
uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách,

ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako
každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

46. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch

podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranamibez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle
rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

47. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky L. C. vo veci C-598/21 cit.
„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa

uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania
medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech

spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,
a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach

§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje
možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.
Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom

splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi
stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie
úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky

stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
a to rozhodnutie o jeho uplatnení, závisí od podnikateľa. 6Presvedčili ma vysvetlenia vnútroštátneho
súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia
vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi

stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá

predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto
ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci

konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi
a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice

93/13.“

48. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať

vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.49. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy sa zaoberali súdy
v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva

o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive
predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím
nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy

a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno
v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,
keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ
bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu

súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom

občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj
v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V
tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy

je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s
dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že
ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného

významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými
mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu
pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške

vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ
zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú

zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom
dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej

klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa
20.9.2009 uvedená v časti IV. Klient, v časti, v znení: „Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č.428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla
moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len údaje a informácie) aj svojej ovládajúcej
osobe I. J. K., A. (I., A.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom

interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto
spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v
tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípade, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.

Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“

50. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„V bode VII. Zmluvy - Klient je predformulovaný súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno

konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia
klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému
počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je

dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným
pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej
je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov po uhradení všetkých záväzkov.
Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť

spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov
nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Za takúto formuláciu bola
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000,- €, pričom aj Komisia
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR podobnú formuláciu v OP považuje za nekalú obchodnú praktiku v

spotrebiteľských zmluvách. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými tak v rozhodnutí SOI ako aj podnete
uvedenejkomisieapretovyhlásilzmluvnúpodmienkuuvedenúvovýrokutohtorozsudkuzaneprijateľnú.
Súd taktiež poukazuje na to, že Krajský súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 11Co/33/2017, vyhlásil obdobnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/186/2019
z 6.3.2020).

Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a Zmluve o
poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod
9.1, v znení: „ Klient určuje, že akákoľvek peňažná čiastka Klienta zaplatená v prospech Spoločnosti sa
započítava voči pohľadávkam Spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia Spoločnosti.“

Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a Zmluve o
poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod
9.2, v znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj
vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.“

51. Predmetné zmluvné ustanovenia považuje súd za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko
zakladajp nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľmi a žalovaným a poskytuje žalovanému ako
dodávateľovi úveru možnosť postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie pohľadávky
sa tak stáva pre spotrebiteľov netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v

rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

52. Naviac zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi započítanie pohľadávky spotrebiteľa voči svojej
nesplatnej pohľadávke, napriek tomu, že takýto postup explicitne zakazuje ust. §565 ods. 2 veta druhá

OZ (cit. „Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“).

53. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Žiadosti a Zmluve o
poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003537, zo dňa 20.9.2009 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod

12.2, v znení:„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je
Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“

54. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/137/2018.

55. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o
zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných

strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute
individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je rovnako
neprimeraná, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

56. Naviac súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných
VOP (porov. závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).

57. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď

vyššie uvedené).

58. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

59. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.