Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 20, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-9P/151/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202015
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2520202015.39

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Nikoletou Uhlíkovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXXvkonanízastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyPiešťany,
dieťa rodičov - matky: C. B. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. a otca: B. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXXX/XX, H., právne zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, IČO: 42
155 614, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2026 sa matka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia,ktorýmsúdobmedzírodičovsképrávaotcavovzťahukrozhodovaniuovzdelávanímaloletého
dieťaťa v súvislosti s prihláškou na prijímacie konanie na osemročné E. G. de I. G..

2. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa je na základe právoplatného rozhodnutia súdu zverené
do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť, výchovu, školskú
dochádzku a rozhodovanie v bežných záležitostiach. Dieťa dlhodobo dosahuje výborné študijné
výsledky, má výrazné študijné predpoklady a prejavuje záujem o náročnejší typ vzdelávania. Vzhľadom
na jeho schopnosti a výsledky sa dieťa rozhodlo uchádzať o štúdium na osemročnom E. G. J. I.,

G., ktoré predstavuje štandardnú a primeranú formu rozvoja jeho potenciálu. Podanie prihlášky a
účasť na prijímacom konaní sú časovo striktne viazané a podmienené splnením zákonných náležitostí.
Poukázala na to, že podľa platnej právnej úpravy sa na tieto úkony vyžaduje súhlas oboch rodičov.
Otec maloletého dieťaťa odmietol podpísať tlačivo „Podpisy zákonných zástupcov“, ktoré je súčasťou
prihlášky na osemročné gymnázium v G. a je nevyhnutné pre podanie prihlášky a účasť maloletého
dieťaťa na prijímacom konaní. Odmietnutie podpisu otec odôvodnil nepriaznivým psychickým stavom

maloletého dieťaťa, pričom sa odvolával na znalecký posudok, v ktorom je uvedené odporúčanie, aby
maloleté dieťa navštevovalo psychoterapeuta. Tlačivo „Podpisy zákonných zástupcov“ pre prijímacie
konanienaK.E.F.G.bolootcovimaloletéhodieťaťapredloženénapodpispočasprípadovejkonferencie
dňa 09.02.2026, ktorá sa konala za účasti pracovníčok L. G., a to B. M. a B. N. - psychologičky
z O. K.. Matka má za to, že zo znaleckého posudku nevyplýva žiadne obmedzenie vzdelávania
maloletého dieťaťa, ani zákaz účasti na prijímacom konaní či štúdia na osemročnom gymnáziu. Je toho

názoru, že uvedené odporúčanie má podporný charakter a nijakým spôsobom nevylučuje pokračovanie
maloletého dieťaťa v riadnom vzdelávacom procese. Uvedené tvrdenie však otec účelovo vytrháva z
kontextu a nesprávne ho interpretuje. Zo znaleckého posudku nevyplýva žiadny zákaz ani obmedzenie
vzdelávania maloletého dieťaťa, ani konštatovanie, že by prijímacie konanie, štúdium na osemročnom
gymnáziu alebo účasť na školských aktivitách boli pre dieťa nevhodné alebo škodlivé. Odporúčanie
psychoterapie má podporný a stabilizačný charakter a nijakým spôsobom nevylučuje pokračovanie v

riadnom vzdelávacom procese. Dodala, že maloletý dlhodobo odmieta stretávanie s otcom, a to pre
jeho správanie a konanie, ktoré u maloletého vyvoláva stres a psychickú nepohodu. Táto skutočnosťbola zohľadnená aj v rozhodovaní súdu, na základe ktorého má otec výrazne obmedzené právo styku
s maloletým dieťaťom, a to výlučne raz za dva týždne v kontrolovanom prostredí I. G. J. P. A. B.,
pracovisko Q. B. Q. F. v rozsahu 1,5 hodiny. Uvedené rozhodnutie súdu podľa matky preukazuje, že

prípadná psychická záťaž maloletého dieťaťa nesúvisí so školou ani so vzdelávacími požiadavkami, ale
má priamu súvislosť so správaním otca a narušeným vzťahom medzi otcom a dieťaťom. Argumentáciu
otca o ochrane psychického zdravia dieťaťa považuje za účelovú a vnútorne rozpornú, pretože sám
svojím konaním prispel k situácii, ktorá si vyžiadala obmedzenie jeho rodičovských práv. Skutočnosť,
že maloletému dieťaťu bola odporúčaná psychoterapia, nemôže byť vykladaná v neprospech jeho

práva na vzdelanie. Podporná odborná starostlivosť je bežným opatrením smerujúcim k stabilizácii
psychického stavu dieťaťa a nepredstavuje dôvod na blokovanie jeho ďalšieho rozvoja. Má za to,
že stabilné školské prostredie, kontinuita vzdelávania a možnosť plnohodnotnej účasti na školskom
živote patria medzi ochranné faktory, ktoré prispievajú k psychickej pohode dieťaťa. Zabrzdenie
alebo znemožnenie vzdelávacej dráhy dieťaťa by predstavovalo sekundárnu ujmu, ktorá by psychický
stav maloletého dieťaťa mohla zhoršiť. Vzdelávanie dieťaťa patrí medzi podstatné otázky výkonu

rodičovských práv (§ 28 ods. 2 zákona o rodine). Ak rodičia nedosiahnu dohodu, rozhoduje súd.
Podľa názoru matky sú splnené podmienky podľa § 324 Civilného sporového poriadku na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže v predmetnej veci ide o časovo neodkladný úkon (termíny prijímacieho
konania),hrozínenávratnástratamožnostivzdelávaniaakonanieotcajevrozporesnajlepšímzáujmom
maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že najlepší záujem dieťaťa má v zmysle ustálenej judikatúry

prednosť pred rodičovskými právami, najmä ak rodič svoje práva využíva spôsobom, ktorý dieťaťu
škodí alebo ho obmedzuje. Konanie otca predstavuje zneužívanie rodičovských práv na blokovanie
rozhodnutí, ktoré sú objektívne v záujme maloletého dieťaťa. Takéto správanie vytvára právnu neistotu
pri každom ďalšom rozhodovaní o vzdelávaní. Otec maloletého dieťaťa dlhodobo a opakovane odmieta
podpisovať školské súhlasy, resp. ich podpisovanie podmieňuje, odkladá alebo účelovo blokuje, a to

aj v prípadoch, ktoré sú bežnou súčasťou povinnej školskej dochádzky. V dôsledku tohto konania sa
maloleté dieťa nemôže zúčastňovať školských akcií, ako sú výchovno-vzdelávacie podujatia, exkurzie,
školské výlety, adaptačné aktivity, športové a kultúrne podujatia, prípadne ďalšie aktivity organizované
školou. Takéto správanie otca nepredstavuje podľa názoru matky výkon rodičovských práv v záujme
dieťaťa, ale ich zneužívanie na vytváranie prekážok, ktoré vedú k sociálnemu vylúčeniu dieťaťa,

narúšajú jeho začlenenie do kolektívu a negatívne ovplyvňujú jeho psychickú pohodu a školskú
adaptáciu. Dieťa je týmto konaním opakovane znevýhodňované oproti ostatným spolužiakom, hoci
neexistujú žiadne objektívne zdravotné, bezpečnostné ani výchovné dôvody, ktoré by účasť dieťaťa na
školských aktivitách vylučovali. Otec maloletého dieťaťa si odmieta zriadiť a používať školský informačný
systém EduPage, ktorý je školou určený ako primárny a oficiálny komunikačný nástroj medzi školou

a zákonnými zástupcami. Prostredníctvom tohto systému škola zabezpečuje informovanie rodičov o
vyučovaní, školských akciách, zmenách rozvrhu, hodnotení, oznamoch, súhlasoch, ospravedlňovaní
absencií a organizačných pokynoch. V dôsledku odmietania využívať EduPage otec nie je informovaný
o školských povinnostiach a aktivitách, nezabezpečuje potrebné súhlasy a nereaguje na výzvy školy,
čo má za následok, že maloleté dieťa sa nemôže zúčastňovať školských podujatí, resp. je vystavené

neistote a stresu z dôvodu neplnenia administratívnych náležitostí zo strany rodiča. Takéto konanie
otca nie je pasívnym prístupom, ale predstavuje vedomé odmietanie spolupráce so školou, čím
dochádza k narušeniu riadneho priebehu vzdelávania maloletého dieťaťa a k zásahu do jeho práva
na vzdelanie a plnohodnotnú účasť na školskom živote. Maloleté dieťa je týmto konaním opakovane
znevýhodňované oproti ostatným žiakom, ktorých zákonní zástupcovia so školou riadne komunikujú.

Poukázala na § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého patria medzi podstatné
otázky výkonu rodičovských práv a povinností aj rozhodnutia týkajúce sa vzdelávania maloletého
dieťaťa. Ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, je oprávnený rozhodnúť súd. V danom prípade otec
svojím konaním a nekonaním blokuje realizáciu práva dieťaťa na vzdelanie, hoci dieťa je zverené
do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho každodennú výchovu a školskú dochádzku.

V tomto smere dala do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že
najlepší záujem maloletého dieťaťa má prednosť pred rodičovskými právami, ak sú tieto vykonávané
spôsobom, ktorý dieťaťu škodí. V náleze ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 Ústavný súd výslovne
uviedol, že rodičovské práva nemožno vykonávať formalisticky ani represívne, ale výlučne v záujme
dieťaťa, pričom ak rodič svojim konaním tento záujem nerešpektuje, je zásah súdu nielen možný,

ale nevyhnutný a tiež nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 120/2013, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval,
že ak správanie rodiča vedie k obmedzeniu vzdelávacích alebo rozvojových možností dieťaťa, ide
o porušenie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a súd je povinný prijať opatrenia, ktoré zabránia
vzniku alebo prehlbovaniu ujmy na právach dieťaťa a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 6 Cdo 79/2016, v ktorom zdôraznil, že v prípade, ak jeden z rodičov zneužíva
výkon rodičovských práv na blokovanie rozhodnutí, ktoré sú objektívne v záujme maloletého dieťaťa,
je na mieste obmedzenie rodičovských práv v konkrétnej oblasti, pričom takéto obmedzenie musí byť

primerané a účelovo viazané na ochranu dieťaťa. Najvyšší súd zároveň potvrdil, že vzdelávanie dieťaťa
patrí medzi oblasti, v ktorých je potrebná právna istota a kontinuita. Poukázala na rozhodnutie NS SR,
sp. zn. 4 Cdo 82/2019, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že ak rodič svojím konaním spôsobuje
právnu neistotu a opakované konflikty pri rozhodovaní o podstatných otázkach života dieťaťa, súd
môže zveriť rozhodovanie v tejto oblasti jednému z rodičov, ak je to v súlade s najlepším záujmom

dieťaťa. Takýto postup nepovažoval za neprimeraný zásah do rodičovských práv, ale za ochranu
práv maloletého. Poukázala tiež na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2018, v ktorom
uviedol, že v situáciách, kde hrozí nenávratná ujma na právach maloletého dieťaťa, je neodkladné
opatrenie legitímnym a ústavne konformným nástrojom ochrany, a to aj vtedy, ak ide o zásah do
výkonu rodičovských práv jedného z rodičov. Odmietanie otca podpisovať školské súhlasy a jeho
nespolupráca so školou, vrátane odmietania využívať oficiálny školský informačný systém EduPage,

predstavujú systematické obštrukčné správanie, ktoré má za následok vylúčenie maloletého dieťaťa
zo školských aktivít a narušenie jeho práva na plnohodnotnú účasť na vzdelávacom procese. Takéto
konanie nemožno považovať za legitímny výkon rodičovských práv, ale za ich zneužívanie, čo je
v rozpore s judikatúrou ÚS SR aj NS SR. Navrhované obmedzenie rodičovských práv otca je
úzko vymedzené výlučne na oblasť školských a vzdelávacích úkonov, je primerané, nezasahuje do

ostatných rodičovských práv a sleduje výlučne ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, v
súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov aj Ústavného súdu SR. Zdôraznila, že otec sa
nemôže úspešne dovolávať ochrany psychického zdravia dieťaťa v situácii, keď jeho vlastné správanie
viedlo k tomu, že maloletý dlhodobo odmieta kontakt s otcom, styk otca s maloletým musel byť
obmedzený rozhodnutím súdu, stretnutia prebiehajú výlučne za asistencie odborného zariadenia a

v časovo obmedzenom rozsahu. Takéto okolnosti objektívne oslabujú dôveryhodnosť argumentácie
otca a potvrdzujú, že odmietanie podpisovania školských dokumentov nesleduje ochranu dieťaťa, ale
predstavuje pokračovanie konfliktného a obštrukčného správania. Súdna ochrana maloletého dieťaťa
preto musí smerovať k eliminácii konfliktu v oblasti vzdelávania, k zabezpečeniu právnej istoty a k
tomu, aby dieťa nebolo rukojemníkom sporov medzi rodičmi. Navrhované nahradenie súhlasu otca a

obmedzenie jeho práv v školských veciach je preto podľa matky primerané, zákonné a nevyhnutné, v
súladesnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťa.Zuvedenýchdôvodovnavrhla,abysúdrozhodoltak,že
otec maloletého dieťaťa sa obmedzuje vo výkone rodičovských práv v oblasti podpisovania a udeľovania
súhlasu týkajúcich sa vzdelávania maloletého dieťaťa, najmä k podpisovaniu prihlášok a udeľovaniu
súhlasu s prijatím na školy, všetkých školských úkonov vyžadujúcich súhlas zákonného zástupcu, účasti

maloletého dieťaťa na školských a mimoškolských aktivitách organizovaných školou, podpisovanie
súhlasov s účasťou na školských výletoch, exkurziách, adaptačných pobytoch, športových, kultúrnych
a vzdelávacích podujatiach, udeľovanie súhlasov so spracovaním osobných údajov, fotografovaním,
audiovizuálnymi záznamami a ďalšími úkonmi nevyhnutnými pre bežný chod školy, tieto práva sa
zverujú výlučne matke, ktorá je oprávnená konať samostatne bez súhlasu otca, a to vo všetkých

školských a vzdelávacích záležitostiach maloletého dieťaťa. Uvedené obmedzenie navrhuje z dôvodu,
že otec svojím konaním opakovane a bezdôvodne bráni maloletému dieťaťu v plnohodnotnej účasti na
vzdelávacom procese a školských aktivitách, čím koná v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Dodala,
že ide o primerané a nevyhnutné obmedzenie, ktoré sa týka výlučne oblasti vzdelávania a nezasahuje
do ostatných rodičovských práv otca.

3. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výchove sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

4. Podľa § 35 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských

práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporového poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania

alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

15. Pred začatím konania, alebo počas konania môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Rozhodovanie formou neodkladného opatrenia je považované za výnimočné, keďže
neodkladným opatrením súd rozhoduje v podstate bez podrobnej znalosti skutočného stavu (práve
z dôvodu naliehavosti zásahu súd spravidla nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie), len na základe
skutočností, ktoré osvedčí navrhovateľ neodkladného opatrenia. Preto pre nariadenie neodkladného

opatrenia ustanovuje procesný predpis osobitné predpoklady, medzi nimi najmä osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP). Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je teda existencia naliehavej potreby zákroku, ktorý neznesie odklad, pričom je potrebné vždy
prihliadať na záujem mal. dieťaťa.

16. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na
včasnézabezpečenieneodkladnejúpravyniejenevyhnutnévykonaťdôkazyakovkonanívovecisamej,
na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právomchránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, teda
ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie. Neodkladným opatrením
nemožno nahradiť rozhodnutie o sporných otázkach, ktoré majú byť predmetom konania vo veci samej,

v danom prípade zatiaľ nevedeného.

17. Z obsahu citovaného § 35 ZoR je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo rozhodovať
o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby
maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o inej

podstatnej záležitosti, než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine (§ 40
ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv
a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich, a to len vtedy, ak ide o podstatnú
vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa
patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda
pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne

pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i
keďjektorýkoľvekzrodičov(akjespôsobilýnaprávneúkonyvplnomrozsahuanebolpozbavenývýkonu
rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, že by vo všetkých
prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na
jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci

rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy
považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého
dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.

18. Rodičovské práva a povinnosti k mal. A. boli upravené rozsudkom K. R. G. R. S.. G./XXX/XXXX

z XX.X.XXXX, tak, že mal. Rudolf zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

19. Súd má osvedčené, že rodičia maloletého A. nie sú schopní sa dohodnúť ohľadom prihlásenia mal.
A. na prijímacie konanie ako uchádzača o štúdium na K. E. G. J. I., G., avšak v danom prípade o tejto

nezhode nie je možné v zmysle zákonnej úpravy rozhodnúť neodkladným opatrením, ktoré má dočasný
charakter, o ktorej spornej otázke je nevyhnutné rozhodnúť po vykonaní riadneho dokazovania. Plnenie
povinnej školskej dochádzky u maloletého je v súčasnosti riadne zabezpečené, maloletý navštevuje
základnú školu s vynikajúcim prospechom. Súd nezistil žiadne nebezpečenstvo alebo bezprostrednú
ujmu, ktorá by maloletému v súčasnosti hrozila zotrvaním v tomto školskom zariadení. V prípade, ak sa

rodičia na prihlásení na prijímacie skúšky, resp. eventuálne na zápise maloletého na K. E. nedohodnú
a maloletý na toto nenastúpi, nehrozí mu bezprostredná ujma, pretože na E. môže riadne nastúpiť
po skončení základnej školy. Matka nedeklarovala žiadne nedostatky na strane školského zariadenia,
ktoré maloletý v súčasnosti navštevuje, ktoré by ho mohli v budúcnosti nejakým spôsobom limitovať
v ďalšom posune, resp. iné okolnosti, ktoré by vzbudzovali obavu z premeškania v prípade, ak na E.

nenastúpi v šiestom, ale až v ôsmom, resp. deviatom ročníku. Inak povedané, aktuálne existujúci právny
a skutkový stav, týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a skutočnosti vyplývajúce
z obsahu spisu, súd vedú k záveru, že matka neosvedčila potrebu okamžitého rozhodnutia súdu, ktorým
bolo potrebné naliehavo nahradiť súhlas otca s podaním žiadosti o zaradenie maloletého na prijímacie
pohovory a s následným prípadným štúdiom K. E. za aktuálneho riadneho plnenia povinnej školskej

dochádzky dieťaťa v základnej škole bez čo i len osvedčených ťažkostí, či komplikácii v neprospech
dieťaťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje demonštratívny výpočet podstatných záležitostí
maloletéhodieťaťa.Súdmôžeakopodstatnúvecposúdiťajinúotázku.Preposúdenie,čiideovecbežnú
alebo podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej
veci môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa.

20. Dôvody uvádzané matkou týkajúce sa otca a potenciál maloletého dieťaťa, nie sú dôvodom na
aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia, pri ktorom ako type konania súd nevykonáva dokazovanie
na preukázanie tzv. materiálnej pravdy. Návrh matky na nahradenie súhlasu otca s prihlásením
maloletého dieťaťa na prijímacie pohovory a tým na štúdium iného primárneho povinného, tiež

nižšieho stupňa vzdelávania, v inom školskom zariadení než ktoré aktuálne navštevuje, i keď
s predpokladom postupného získavania vyššej úrovne vedomostí, pre ktorú by súd mohol procesnou
formou neodkladného opatrenia okamžite, bez riadne vykonaného dokazovania vydať rozhodnutie,
obsahovo zodpovedajúce rozhodnutiu súdu o nezhode rodičov o podstatnej otázke, týkajúcej sa výkonurodičovských práv a povinností, súd nehodnotí ako dôvodný pre nesplnenie zákonných podmienok
na aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia pre nedostatok naliehavosti potreby ochrany záujmu
maloletého dieťaťa na okamžitej úprave. Otázka zápisu dieťaťa do školského zariadenia za absencie

súhlasu druhého rodiča, by sa nemala riešiť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ale
v konaní vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania a pri rešpektovaní najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa za predpokladu, že nedôjde k zhode, resp. dohode rodičov. Daná situácia, pokiaľ
rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na výbere školského zariadenia maloletého si nevyžaduje zásah
súdu bez vykonania dokazovania, ktoré súd vykonáva v konaní vo veci samej. Využitie inštitútu

neodkladného opatrenia, ako dočasného riešenia, je možné iba na základe osvedčených závažných
skutočností, z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa a
existencia potreby bezodkladne upraviť pomery. Matka môže podať v prípade nezhody rodičov pri
podstatnej otázke týkajúcej s maloletého návrh vo veci samej. V danom prípade, kedy z dôvodu
neschopnosti rodičov komunikovať a dohodnúť sa, je pre rozhodnutie o ich nezhode a nahradení
súhlasu, vykonanie dokazovania nevyhnutné. Meritórnym konaním je v danom prípade konanie podľa

§ 35 Zákona o rodine (rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov).

21. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nie je možné neodkladným opatrením ako dočasným
opatrením, rozhodnúť o požadovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo,
ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnuté meritórne o nezhode rodičov v podstatných veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. ( obdobne viď
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15CoP/34/2025 zo dňa 28.04.2025, uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp.zn.. 13CoP/81/2023 zo dňa 30.08.2023 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.