Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 19Sas/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0726100032
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. D./A./E., zo dňa 06.09.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. D./A./E. zo
dňa 06.09.2022 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. C./XXXX/XXXXX-X zo dňa
22.04.2022 a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania
pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. C./XXXX/XXXXX-X zo dňa 22.04.2022 Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia
§ 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej

len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V komplexnom posudku č. C./A. zo dňa 20.04.2022 (ďalej len
„komplexný posudok zo dňa 20.04.2022“) bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy u maloletého syna
žalobkyne je 60% podľa Prílohy č. 3, časť IV. bod 8) k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri zhodnotení a posúdení zdravotného stavu
posudkový lekár vychádzal z odborných lekárskych nálezov. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie

miery funkčnej poruchy boli geneticky podmienené mentálne retardácie. Zdravotný stav maloletého bol
oproti predchádzajúcemu posúdeniu zlepšený. Z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývali maloletému
nasledujúce sociálne následky: Mal miernu poruchu mobility, chôdza bola samostatná, bez použitia
kompenzačnej pomôcky. Orientácia bola s obmedzením. Bolo konštatované, že maloletý nemá
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a nenavrhovala sa žiadna forma kompenzácie.
V oblasti komunikácie si maloletý vyžadoval pomoc inej osoby pri zabezpečovaní kontaktu s okolitým
prostredím, ktorý mu vhodne zabezpečovali príbuzní. Z lekárskeho posudku vyplývalo, že maloletý

nemá obmedzenia pri úkonoch vyprázdňovania hrubého čreva, zmene polohy, sedení, státí, pohybe
po schodoch a po rovine. Pomoc inej osoby vyžadoval pri úkonoch stravovania a pitného režimu,
vyprázdňovania močového mechúra, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania,
orientácie v prostredí, dodržiavania pitného režimu (potrebný čiastočný dohľad). Stupeň odkázanostibol stanovený na stupeň III. na základe dosiahnutých 65 bodov podľa Prílohy č. 3 zákona č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase

(ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“). Keďže maloletý syn žalobkyne nemal sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia, peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Pri zisťovaní sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia boli posudzované individuálne predpoklady, rodinné
prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti. Keďže podľa komplexného posudku vydaného správnym orgánom prvého stupňa nevznikli

maloletému synovi žalobkyne v čase vydania prvostupňového rozhodnutia sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia kompenzovateľné formou peňažného príspevku na opatrovanie, správny orgán
prvého stupňa žalobkyni nepriznal podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. príspevok na opatrovanie.

2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 02.05.2022 namietala, ako je možné
posúdiť zdravotný stav bez toho, aby posudkový lekár osobne vyšetril posudzovanú osobu a skúmal

jej schopnosti ohľadom každodenných vecí, potrieb a požiadaviek na kvalitu jej života. Uviedla, že jej
maloletý syn vyžaduje celodennú opateru a žalobkyňa sa nevie zamestnať, keďže nikde netolerujú
skrátenú pracovnú dobu od 8:00 do 14:00 hod.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím D./A./E. zo dňa 06.09.2022 (ďalej len ako „napadnuté

rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania
opätovne preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého syna
žalobkyne a vydal dňa 16.08.2022 komplexný posudok č. D./A., G. H. XXXX/XXXXXX (ďalej len
„komplexný posudok zo dňa 16.08.2022“). Podľa komplexného posudku zo dňa 16.08.2022 je miera

funkčnej poruchy maloletého syna žalobkyne 60% podľa Prílohy č. 3, časť IV.8) k zákonu č. 447/2008
Z. z. a maloletý syn žalobkyne sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe
predložených lekárskych správ a správy zo psychologického vyšetrenia dospel posudkový lekár
k záveru, že maloletý syn žalobkyne nie je odkázaný na opatrovanie, pretože stupeň jeho odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých 80 bodov je III. stupeň podľa Prílohy č. 3

k zákonu č. 448/2008 Z. z. (stravovanie a pitný režim - 5 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra
– 5 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva – 5 bodov, osobná hygiena – 5 bodov, celkový kúpeľ – 5
bodov, obliekanie a vyzliekanie – 5 bodov, zmena polohy, sedenie, státie – 10 bodov, pohyb po schodoch
– 10 bodov, pohyb po rovine – 10 bodov, orientácia v prostredí – 5 bodov, dodržiavanie liečebného
režimu – 5 bodov, potreba dohľadu – 10 bodov, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti 4 – 6

hodín denne, ktorá je zabezpečovaná v súlade so zákonom o rodine a vyplýva z povinnosti rodičovskej
starostlivosti, vrátane sprevádzania 6-ročného dieťaťa do a zo školského zariadenia). Žalovaný na
základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že maloletý syn žalobkyne nespĺňa
kritérium odkázanosti na opatrovanie, ktorým je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. stupeň
V. alebo VI podľa osobitného predpisu (§ 49 ods. 10 a Príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.). Na

základe uvedených skutočností peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku zo dňa
16.08.2022 navrhovaný. Vzhľadom na to nebolo možné podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. poskytnúť
žalobkyni príspevok na opatrovanie. K námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že nebola podaná
písomná žiadosť o stretnutie s posudkovým lekárom a posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch alebo lekárskych odborných nálezoch so

špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo
úplnosť, a preto posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu maloletého v jeho neprítomnosti.
Posúdenie zdravotného stavu na základe predložených lekárskych nálezov nemá vplyv na kvalitu
vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, keďže predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať
a diagnostikovať osoby, ale vykonať hodnotenie na základe predložených lekárskych nálezov.

II. Správna žaloba

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 11.11.2022, doručenú
Krajskému súdu v Nitre dňa 16.11.2022. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové

rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté
rozhodnutie podľa jej názoru vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení z dôvodu nedostatočného
poučenia účastníka konania a z nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia zdravotných
a sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia maloletého syna žalobkyne. Namietala, že došlo k prílišformalistickému výkladu aplikovaných právnych noriem v rozpore s Ústavou SR (čl. 40, čl. 41 ods. 5, čl.
46 ods. 1), Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl.
7, čl. 19 a čl. 28), ako aj so Správnym poriadkom a so zákonom č. 447/2008 Z. z.

5. V správnej žalobe bolo tiež namietané, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa neupozornili
účastníka konania, že by bolo vhodné doplniť lekárske správy resp. dať si tvrdenia účastníka verifikovať
konkrétnym odborným lekárom, napríklad prostredníctvom vyšetrenia maloletého na psychiatrii resp.
že sa bude v konaní prihliadať iba na informácie uvedené v lekárskych správach a nie na žalobkyňou

uvádzané informácie. O peňažný príspevok na opatrovanie žalobkyňa žiadala z dôvodu skončenia
nároku na poberanie predĺženého rodičovského príspevku pre dlhodobo nepriaznivý stav dieťaťa –
Downov syndróm, mentálna retardácia ľahkého stupňa, hypotonický a hypermobilný syndróm, narušená
komunikačná schopnosť, narušené orientačná schopnosť, inkontinencia III. stupňa, poruchy správania
a emócií, znížený adaptabilný potenciál (navštevovanie špeciálnej školy, variant B v rozsahu 4 hodín).
Žalobkyňa musí po skončení vyučovania maloletého prevziať zabezpečovať mu starostlivosť v rozsahu

osobitnej starostlivosti typickej pre ochorenie Downov syndróm, s potrebou pomoci pri sebaobslužných
úkonoch, ktorá je v závislosti od druhu úkonu zvýšená oproti potrebe pomoci v prípade dieťaťa
rovnakého veku bez zdravotného postihnutia, pri dodržiavaní liečebného režimu a s potrebou výrazne
zvýšeného permanentného dohľadu vzhľadom na narušené mentálne a intelektuálne schopnosti syna
oprotirovesníkom.Žalobkyňauviedla,žesprávnemuorgánuprvéhostupňapredložiladostupnélekárske

správy a zároveň v rámci sociálneho šetrenia uviedla čo najpodrobnejšie a najobjektívnejšie informácie
o tom, ako sa o syna stará, čo táto starostlivosť obnáša a že rozsah zvýšenej starostlivosti o syna je
dôsledok jeho zdravotného postihnutia a nie jeho veku, pričom táto okolnosť neumožňuje žalobkyni
vykonávať pracovnú činnosť v plnom rozsahu.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že jej syn navštevuje špeciálnu základnú školu, kde sa učí na značne
zjednodušenej úrovni oproti rovesníkom (variant B), má tam vytvorené špeciálne podmienky, čo
sa týka počtu detí v skupine a počtu osôb, ktoré zabezpečujú starostlivosť počas pobytu v škole.
Žalobkyňa uviedla, že ak je v škole potrebné vytvárať takéto špeciálne podmienky, nerozumie, prečo
v prípade zabezpečenia starostlivosti o syna mimo školu žalobkyňou štát tvrdí, že ide o bežnú

rodičovskú starostlivosť, ktorú má žalobkyňa zvládnuť popri zamestnaní bez potreby podpory vo forme
opatrovateľského príspevku.

7. Žalobkyňa namietala porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku v administratívnom konaní,
nedostatočnosť zisťovania skutkového stavu a poukazovala aj na § 46 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.

Uviedla, že nebola riadne poučená, od akých špeciálnych lekárov je potrebné predložiť odborné lekárske
správy a k akým skutočnostiam by sa mali odborní lekári vyjadriť pre účely peňažného príspevku.
Poukázala na to, že rozhodujúce skutočnosti nespočívajú v tom, či je maloletý syn žalobkyne schopný
mechanickyvykonaťúkony,alečijeschopnýprimeranesvojmuvekuosvojiťsi,kedytietoúkonyvykonať,
ako ich vykonať a ako sa celkovo správať v kontakte so spoločenským prostredím. Orgány verejnej

správy riadne a presvedčivo nezdôvodnili, prečo pri jeho závažnej diagnóze nie je potrebná žiadna
forma kompenzácie v podobe peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Lekársky posudok, v ktorom by posudkový lekár zdôvodnil, ako dospel k záveru, že maloletý nie je
na peňažný príspevok odkázaný, nebol žalobkyni poskytnutý. V rozhodnutiach sa nachádza iba prepis
záverov lekárskeho posúdenia bez adekvátneho zdôvodnenia týchto záverov. Žalobkyňa poukázala na

to, že nebol zohľadnený účel zákona č. 447/2008 Z. z. uvedený v § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona a na
Prílohu č. 2, Kapitolu XVII. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
podľa ktorej vrodené chyby, deformácie a chromozómové malformácie sú stavy, ktoré vyžadujú osobitnú
starostlivosťavylučujúschopnosťsústavnesapripravovaťnapovolanieavykonávaťzárobkovúčinnosť.
Podľa judikatúry súdov je potrebné aj na túto prílohu zákona o sociálnom poistení prihliadať.

8. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s určením stupňa odkázanosti jej syna na pomoc inej fyzickej osoby,
ktorý bol určený posudkovým lekárom podľa Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. tak, že nebol riadne
zohľadnený kľúčový bod odkázanosti jej syna na pomoc inej osoby – potreba dohľadu. Syn žalobkyne
potrebuje dohľad a usmernenie, sprievod a individuálny prístup druhej osoby takmer pri všetkých

bežných denných činnostiach. Potreba dohľadu je opakovane deklarovaná aj lekármi – špecialistami
v správach, ktoré žalobkyňa na účely posúdenia zdravotného stavu syna predložila. Poukázala v tejto
súvislosti na § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. a na § 49 ods. 2 a Prílohu č. 3 písm. A, dvanásty
bod zákona č. 448/2008 Z. z.III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

9.Vovyjadrenížalovanéhoksprávnejžalobezodňa03.02.2023žalovanýžiadal,abysúdžalobuvcelom
rozsahu zamietol.

10. K námietkam žalobkyne, s odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. a zákona č.
448/2008 Z. z. uviedol, že komplexný posudok ako podklad rozhodnutia správneho orgánu spracovaný

posudkovými lekármi a sociálnymi pracovníkmi prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu
je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Ide o súhrnný podklad, ktorý
zohľadňuje nielen medicínske kritériá, ale aj ostatné predpoklady fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, jej rodinné prostredie a celkové životné prostredie, v ktorom žije pri skúmaní odkázanosti
na kompenzáciu. Pri rozhodovaní a posudzovaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu je relevantným podkladom komplexný posudok, ktorého podkladmi sú lekársky posudok

vydaný podľa § 11 ods. 11 a posudkový záver vydaný podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.
podľa názoru žalovaného, ak v komplexnom posudku nie je navrhnutý druh peňažného príspevku na
kompenzáciu, správny orgán nemôže v dôsledku nesplnenia tejto podmienky príspevok poskytnúť.
Zdôraznil, že peňažný príspevok je fakultatívnou dávkou, na ktorú nie je právny nárok. Rozhodnutie
o peňažnom príspevku je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu.

11.Žalovanýpoukázalnato,želenposudkovýlekárjevsprávnomkonaníoprávnenýaschopnýodborne
posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú kompenzáciu, a to na základe lekárskeho
nálezu, ktorý je žiadateľ podľa zákona č. 447/2008 Z. z. povinný doložiť k žiadosti o priznanie peňažného
príspevku, ako i subjektívne skutočnosti uvádzané žiadateľom. Posudkový lekár posudzuje jednotlivé

druhy odkázanosti nielen s ohľadom na samotné diagnostikované ochorenia, ale hlavne podľa stupňa,
formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej
potreby skutočnej odkázanosti, nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej
osoby. Druhostupňový správny orgán je pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa povinný
vychádzať zo stavu a skutkových okolností existujúcich v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca priložil k žalobe neurologickú správu zo dňa 27.10.2022, prvostupňové rozhodnutie aj
napadnuté rozhodnutie tejto správe predchádzali.

12. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na stanovisko posudkovej lekárky k žalobe zo dňa 25.01.2023 a na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 (R 89/2013), sp. zn. 7 So

5/2011 zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 6 Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012 (R 16/2013), sp. zn. 8Szd 1/2010
zo dňa 28.07.2011 (R 97/2012), sp. zn. 9 Sžso 24/2011 (R 77/2012), sp. zn. 6Sžo 150/2009 zo dňa
18.05.2010 (R 99/2011), sp. zn. 10So/92/2015 zo dňa 22.06.2016 a sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa
28.10.2015

13. K vyjadreniu žalovaného bolo priložené aj stanovisko posudkovej lekárky žalovaného k žalobe zo
dňa 25.01.2023, v ktorom uviedla, ktoré lekárske správy boli podkladom pre vypracovanie lekárskeho
posudku a aké objektívne závery, týkajúce sa posúdenia zdravotného postihnutia syna žalobkyne,
z nich vyvodila. Uviedla, že z lekárskych správ bolo objektívne zistené, že posudzované bolo v tej
dobe 6-ročné dieťa s genetickou malformáciou – Downovým syndrómom. V rámci tohto syndrómu

mal maloletý globálne znížený svalový tonus a zvýšenú pohyblivosť v kĺboch. Intelekt dieťaťa bol
v pásme ľahkej mentálnej retardácie a malo zaostávanie rečového vývinu. Orientované bolo primerane
veku, pohyblivosť horných a dolných končatín malo bez obmedzenia, chôdzu zvládalo samostatne bez
kompenzačných pomôcok aj po schodoch. Počas psychologických vyšetrení nadväzovalo kontakt bez
ťažkostí a primerane spolupracovalo. Stupeň odkázanosti dieťaťa na pomoc inej osoby bol určený podľa

Prílohy č. 3, zákona č. 448/2008 Z. z. Z lekárskych správ podľa posudkovej lekárky ďalej vyplynulo,
že v porovnaní s rovnako starými zdravými deťmi, v čase posúdenia potreboval maloletý čiastočnú
pomoc pri stravovaní a pitnom režime (5 bodov), vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva
(5 plus 5 bodov), osobnej hygiene (5 bodov), celkovom kúpeli (5 bodov), obliekaní a vyzliekaní (5
bodov), orientácii v prostredí (5 bodov) a dodržiavaní liečebného režimu (5 bodov). Úkony ako zmena

polohy, sedenie, státie (10 bodov), chôdzu po rovine (10 bodov) a chôdzu po schodoch (10 bodov)
maloletý zvládal. Keďže maloletý pri posúdení nedosiahol pri jednotlivých hore uvedených činnostiach
0 bodov, teda nebolo preukázané, že je pri väčšine úkonov v jednotlivých posudzovaných činnostiach
odkázaný na úplnú pomoc druhej osoby, nebol preto odkázaný na nepretržitý dohľad ani pri jednejz posudzovaných činností a dosiahol pri tomto kritériu 10 bodov. Celkovým súčtom 80 bodov bol
dosiahnutý III. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby, podľa Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. Ďalej
uviedla, že podľa zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť vychádza z lekárskych nálezov,

ktoré fyzická osoba prikladá k žiadosti o posúdenie. Keďže zákonná zástupkyňa žalobcu nepožiadala
o stretnutie s posudkovým lekárom podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a posudkový lekár nemal
pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov,
lekárskyposudokbolvypracovanýnazákladepredloženejzdravotnejdokumentácie.Posudkoválekárka
nepotrebovala doplniť lekárske správy, keďže v dokumentovaných lekárskych nálezoch boli jasne

uvedené diagnózy a objektívne skutočnosti funkčného postihnutia posudzovaného dieťaťa. Žiadne
upozornenie zákonného zástupcu žalobcu o doloženie lekárskych nálezov nemuselo byť realizované
(ani nález psychiatra). Pokiaľ ide o posudzovanie sebaobslužných úkonov u 6-ročného dieťaťa, ani
zdravý rovesník v tomto veku nie je schopný vykonať všetky úkony sebaobsluhy, vždy je prítomný rodič,
ktorý činnosť vykoná alebo pomôže dieťaťu, a preto hodnotenie výkonu sebaobslužných úkonov len zo
strany dieťaťa nie je možné.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

14. Žalobkyňa sa napriek výzve súdu k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyjadrila.

V. Konanie na správnom súde

15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.“

17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy

správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“

18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.“

19. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

20. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

21.SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„správnysúd“alebo„súd“)akovecneamiestnepríslušný(§10a§
13ods.3SSP)popreskúmaníadministratívnehospisu,napadnutéhorozhodnutiaapostupužalovaného

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie je
potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na
pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.03.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

22.Podľaustanovenia§11ods.1zákonač.447/2008Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Lekárska
posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,

b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,

g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.“

23. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri
výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na
účelykompenzácie,naúčelypreukazu,naúčelyparkovaciehopreukazu,naúčelyposudzovaniafyzickej

schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej
schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný
súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho
nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj
z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby.“

24. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak
fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu
predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je
zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi
a zohľadní ju v lekárskom posudku.“

25. Podľa ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného
lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických

zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť
objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.“

26. Podľa ustanovenia § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase

„Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to
táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.“

27. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto
zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného
predpisu.“

28. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.“

29. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je

odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.“

30. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch
sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.“

31. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného
posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba
uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na

opatrovanie.“

32.Podľaustanovenia§40ods.2písm.b)bod2.zákonač.447/2008Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnom
čase „Rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak fyzickáosoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie je osobou, ktorá navštevuje školské
zariadeniealeboškolu,afyzickáosobajuopatrujepojejnávratezoškolskéhozariadeniaalebozoškoly.“

33. Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka,
rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor,

svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry
alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.“

34. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.“

35. Podľa prílohy č. 3 časti IV. zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Miera
funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia,
výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života,
narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity a pri úplnom rozpade osobnosti
s trvalým dozorom sociability sa určia maximálne hodnoty miery funkčnej poruchy.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

36. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná

(najmä § 6 a 7 SSP).

37. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119

a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého
administratívneho spisu.

38. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.03.2026 uviedla, že nie je spravodlivé, že u syna bola stanovená
miera funkčnej poruchy vo výške 60 % a zároveň bolo konštatované, že syn nepotrebuje opatrovanie.

Má ťažkosti so socializáciou medzi rovesníkmi, nikto sa s ním nechce hrať, nevie sám cestovať verejnou
dopravoualeboísťklekárovi.Žalobkyňauviedla,žeboladomasedemrokov,žilizjednéhoplatu,správny
orgán prvého stupňa jej odporučil požičať si peniaze. Neskôr sa zamestnala a s manželom sa striedajú
pri starostlivosti o maloletého. Nechodia na žiadne výlety ani dovolenky. Žiadala o priznanie príspevku
na opatrovanie, aby sa mohla plnohodnotne starať o syna, do práce chodí na úkor dieťaťa. Uviedla, že

u nich nebolo vykonané žiadne sociálne šetrenie v rámci konania o žiadosti o priznanie opatrovateľského
príspevku. Po podaní žiadosti bolo žalobkyni len doručené rozhodnutie, nikto ich nepredvolal na úrad ani
nenavštívil v domácnosti. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 03.03.2026 uviedla, že
ak by bolo vo veci vykonané sociálne šetrenie, záznam o tom by sa nachádzal v administratívnom spise.
Nemala konkrétnu vedomosť, akým spôsobom sa v týchto konaniach vykonáva sociálna posudková

činnosť.

39. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán
prvého stupňa nevyhovel žiadosti a nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie maloletého

A. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako „maloletý“).

40. Z predloženého administratívneho spisu zistil správny súd nasledujúce skutočnosti:

- žalobkyňa podala dňa 20.12.2021 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá

bola odôvodnená tým, že jej maloletý syn má Downov syndróm a vyžaduje celodennú starostlivosť; k
žiadosti boli priložené (i) vyhlásenie o majetku maloletého na účely poskytnutia peňažného príspevku
na kompenzáciu, (ii) čestné vyhlásenie o príjme na účely posúdenia nároku na peňažný príspevok na
kompenzáciu za rok 2021 (žalobkyňa), (iii) potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020,(iv) potvrdenie o návšteve školy maloletým v školskom roku 2021/2022, (v) rozsudok Okresného súdu
Nitra, č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.01.2019, (vi) rodný list maloletého, (vii) lekársky nález na
účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu od detského a dorastového

lekára maloletého zo dňa 17.12.2021, (viii) lekárska správa neurológa zo dňa 25.11.2021 týkajúca sa
maloletého a (ix) lekárska správa ortopéda zo dňa 10.12.2021, týkajúca sa maloletého;
- následne bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 20.04.2022, Číslo: C./A. G. XXXX/XXXXXX,
v rámci ktorého neboli navrhnuté kompenzácie v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v
oblasti sebaobsluhy; zároveň bola stanovená miera funkčnej poruchy u maloletého 60 % podľa prílohy

č. 3, časť IV., bod 8. zákona č. 447/2008 Z. z., s uvedením, že je v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia odkázaný na sprievodcu;
- rozhodnutím zo dňa 22.04.2022, číslo: C./XXXX/XXXXX-X, správny orgán prvého stupňa nevyhovel
žiadosti žalobkyne zo dňa 17.12.2021 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý;
- proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 02.05.2022;

- žalovaný vydal komplexný posudok zo dňa 16.08.2022, Číslo: D./A., G. H. XXXX/XXXXXX, v ktorom
bolo v komunikácie a sebaobsluhy konštatované, že žalobca nemá sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia a nie je odkázaný na opatrovanie (ďalej len „komplexný lekársky posudok zo
dňa 16.08.2022“);
- žalovaný dňa 06.09.2022 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne

a potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.04.2022.

41. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu preukázané, že podkladom
vydania napadnutého rozhodnutia bol komplexný lekársky posudok zo dňa 16.08.2022. Podľa tohto
komplexného posudku bola miera funkčnej poruchy maloletého 60 %, podľa Prílohy č. 3, kapitoly č. IV.,

bod8kzákonuč.447/2008Z.z.,apretosapovažujezafyzickúosobuzťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
V rámci sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti komunikácie je uvedené,
že maloletý si vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní kontaktu s okolitým prostredím,
ktorý mu vhodne zabezpečujú rodičia, a preto nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
a nenavrhujú sa kompenzácie. V oblasti sebaobsluhy bolo v posudku uvedené, že stupeň odkázanosti

na pomoc inej fyzickej osoby zodpovedá III. stupňu s počtom bodov 80, nie je odkázaný na opatrovanie
a potrebnú pomoc mu zabezpečuje matka. Kompenzácie preto neboli navrhnuté.

42. Z lekárskeho posudku č. D./A., číslo záznamu XXXX/XXXXXX zo dňa 26.07.2022 správny súd
zistil, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého posudková lekárka vychádzala z viacerých

lekárskych správ a správ o psychologickom vyšetrení. Konkrétne ide o nasledujúce lekárske správy:
správadetskéhoadorastovéholekárazodňa17.12.2021,spopisom,žemaloletýmáDownomsyndróm,
má hypotonický a hypermobilný syndróm, MR (nečitateľné) stupňa, enuresis nocturna, pedes plani,
metatardus, adductus, phymosis, testes migrans; správa neurológa zo dňa 25.11.2021, s popisom
– hygienické návyky fixované, plienkovaný len počas spánku, Down, hypotonický a hypermobilný

syndróm, pedes plani, MR ľahkého stupňa, dyslália, enuresis nocturna; správa ortopéda zo dňa
10.12.2021 s popisom – pedes plani, metatardus, adductus, pedes calcaneovalgi 1. dx; správa klinickej
psychologičky zo dňa 21.02.2022 s popisom – je plienkovaný iba na noc, kontakt ťažšie nadviazateľný,
očný kontakt nadväzuje, emotivita detská, reč chudobná, aktuálny intelektový výkon v pásme ľahkej
MR, adaptačný potenciál znížený, nutný zvýšený dozor a starostlivosť druhej osoby; správa zo

psychologického (diagnostického) vyšetrenia z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie Zlaté Moravce zo dňa 25.03.2022 s popisom – interpersonálny kontakt nadväzuje bez
ťažkostí, správanie pokojné, usmerniteľné, reaguje na pokyny, počas celého vyšetrenia je usmiaty,
pozitívne naladený, hrubá motorika je rozvinutá primerane jeho možnostiam, dokáže sám stáť, chodiť
a sedieť, chôdzu po schodoch zvláda, nedostatočne rozvinutá jemná motorika, orientačný predpoklad

úrovne intelektových schopností v pásem ľahkého mentálneho postihnutia. Vo vzťahu k predmetu
konaniaposudkoválekárkauzavrela,ževporovnanísrovnakostarýmideťmipotrebuječiastočnúpomoc
pri stravovaní a pitnom režime, vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygiene
a celkovom kúpeli, obliekaní a vyzliekaní, orientácii v prostredí a dodržiavaní liečebného režimu, avšak
s ohľadom na stupeň odkázanosti III. nie je odkázaný na opatrovanie. Poukázala tiež na to, že lekárska

posudková činnosť vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré fyzická osoba prikladá k žiadosti
o posúdenie. Keďže posudzovaná osoba nepožiadala o stretnutie s posudkovým lekárom na základe §
11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostickýchzáverovvyplývajúcichzpredloženýchlekárskychnálezov,lekárskyposudokbolvypracovanýnazáklade
zdokumentovanej zdravotnej dokumentácie.

43. Zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie sú uvedené v § 39
zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, z ktorého vyplýva, že opatrovanie na
účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na
opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom opatrovania je zabezpečiť
každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri

úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom
domácom prostredí. Žalobkyňa žiadala o priznanie príspevku na opatrovanie vo vzťahu k jej maloletému
synovi A. F., ktorý je osobou, ktorá sa na účely zákona č. 447/2008 Z. z. považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. Sporným bolo, či je maloletý odkázaný na opatrovanie podľa § 14
ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.

44. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý ustanovenie §
14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. odkazuje, je § 49 ods. 10 a 12 a Príloha č. 3 k zákonu č. 448/2008
Z. z., pričom stupňu odkázanosti V alebo VI zodpovedá priemerný denný rozsah 8 až 12 hodín resp.

viac ako 12 hodín odkázanosti na pomoc inej osoby. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
odkázaná na opatrovanie vyžaduje aktívnu pomoc alebo aktívny dohľad pri bežných sebaobslužných
úkonoch, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít, ktoré
vzhľadom na svoje postihnutie nevie zvládnuť sama. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. sa
dosiahnuté body v prvom až dvanástom bode Prílohy č. 3 tohto zákona sčítajú. Stupeň odkázanosti sa

určí na základe celkového počtu bodov, a to v stupňoch II až VI. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008
Z. z. však platí, že ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho
bodu (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na ostatné body sa neprihliada.

45. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku

na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vypracúva
na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a na základe posudkového
záveruzosociálnejposudkovejčinnostipodľa§13ods.9zákonač.447/2008Z.z..Súčasťoulekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. sú závery k jednotlivým druhom odkázanosti
podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.. Posudzovanie odkázanosti je aj súčasťou sociálnej

posudkovej činnosti podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z., a preto je súčasťou aj
posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.. Podľa konštantnej judikatúry lekárske
posudky a komplexné posudky predstavujú dôležitý podklad v správnom konaní, ktorý správny orgán
vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami. Žalovaný a následne v prípade podania žaloby aj správny súd tak musia skúmať, či

obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ, či ich komplexne
zohľadňujú a či sú preskúmateľné. Komplexný posudok je zdrojom skutkových zistení. Úlohou orgánov
verejnej správy je následne zistený skutkový stav podradiť pod príslušné ustanovenia zákona a vyvodiť
z nich záver vyjadrený vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ však rozhodnutie alebo komplexný posudok len
odcitujú príslušné a ustanovenia a odkážu na záver lekárskeho posudku, ktorý sa k jednotlivým druhom

odkázanosti vyjadruje len spôsobom „má nárok/nemá nárok“, so strohým komentárom, sú tieto závery
len ťažko preskúmateľné (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/193/2022 zo dňa
29.11.2023).

46. V prerokúvanej veci maloletý syn žalobkyne v bodovníku vypracovanom v rámci posudkovej

činnosti podľa Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. získal 80 bodov (z maxima 100), na základe
čoho bol zaradený do stupňa odkázanosti III. Proti týmto záverom žalobkyňa vzniesla v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu námietky v tom zmysle, že neboli skúmané schopnosti maloletého
ohľadom jeho každodenných vecí, potrieb a požiadaviek na kvalitu jeho života. Uviedla tiež, že
maloletý vyžaduje celodennú opateru. Uvedené podrobnejšie rozviedla v podanej správnej žalobe,

v ktorej poukázala na to, že ako rodič dieťaťa s Downovým syndrómom musí zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého pri samoobslužných úkonoch, ktorá je v závislosti od druhu úkonu rôzne
zvýšená oproti potrebe pomoci v prípade dieťaťa rovnakého veku bez zdravotného postihnutia, pri
dodržiavaní liečebného režimu (napríklad pri realizácii špeciálnych rozvojových cvičení zameraných namotoriku a mentálne schopnosti dieťaťa) a s potrebou výrazne zvýšeného permanentného dohľadu
s ohľadom na značne narušené mentálne a intelektuálne schopnosti maloletého oproti rovesníkom.

47. K uvedeným námietkam správny súd uvádza, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v
posudkoch sa zohľadnila potreba pomoci pri úkonoch stravovania, úkonoch vyprázdňovania močového
mechúra, osobnej hygiene, kúpeli, obliekaní a vyzliekaní, ako aj orientácii v prostredí a dodržiavaní
liečebného režimu. Ako však už bolo uvedené, podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. stupeň
odkázanosti VI sa vzťahuje aj na osobu, ktorá dosiahne v dotazníku 0 bodov v dvanástom bode (Potreba

dohľadu). Žalobkyňa v prerokúvanej veci namietala, že orgány verejnej správy nedostatočne zohľadnili
práve túto potrebu. Podľa poznámok k dvanástemu bodu Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. sa
hodnotí potreba dohľadu pri jednotlivých činnostiach podľa prvého až jedenásteho bodu. Pritom platí,
že fyzickej osobe patrí 0 bodov, ak je odkázaná na dohľad pri väčšine činností (najmenej šesť), 5
bodov, ak je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach, a 10 bodov fyzickej osobe,
ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností. Maloletému synovi žalobkyne bolo v odvolacom

konaní v bode 12. (Potreba dohľadu) priradených 10 bodov, z čoho možno usudzovať, že maloletý
nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej z činností uvedených v dotazníku v bodoch 1. až 11. Tieto
závery boli prebraté do komplexného posudku a rozhodnutia žalovaného, pričom žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že maloletý vyžaduje čiastočný dohľad. Zo samotného sociálneho
posudzovania však nie je možné určiť, na základe akých skutočností bolo ustálené, či dohľad nad

maloletým pri posudzovaných činnostiach nie je vôbec potrebný alebo či je čiastočne potrebný, ani
aké skutočnosti boli pri ustálení týchto záverov vzaté do úvahy. Z administratívneho spisu, berúc do
úvahy aj vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, nie je zrejmé, akým spôsobom bola v tejto veci vykonaná
sociálna posudková činnosť. Nie je napríklad zrejmé, prečo medzi oblasti s potrebou dohľadu neboli
zaradené oblasti, v ktorých bola zohľadnená potreba pomoci (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie

močového mechúra, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, orientácia a dodržiavanie
liečebného režimu), ani vymedzenie, v akom rozsahu je dohľad potrebný. V dôsledku toho nemožno
zistiť, ako sa orgány verejnej správy vyrovnali s potrebou dohľadu pri činnostiach, ktoré uvádzala
žalobkyňa (sebaobslužné úkony, dodržiavanie liečebného režimu a pod.). Rovnako zistený skutkový
stav neposkytuje odpoveď na otázku, či a v akej miere bol dohľad nad maloletým potrebný v čase,

keď sa zdržiaval v špeciálnej materskej škole resp. v špeciálnej základnej škole, ktorú začal maloletý
navštevovať v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.
z. totiž potrebu dohľadu neviaže výlučne len na jednu osobu, ale všeobecne na inú fyzickú osobu. Preto
sama okolnosť, že maloletý je počas dňa aj v školskom zariadení, nie je postačujúca pre záver, že v danú
časť dňa je samostatný a nevyžaduje si dohľad inej fyzickej osoby (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/193/2022 zo dňa 29.11.2023).

48. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 40 a čl. 41 ods. 5
Ústavy SR, podľa Dohovoru o právach dieťaťa a podľa čl. 7, čl. 19 a čl. 28 Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím.

49. Ustanovenie čl. 40 Ústavy SR zaručuje právo na ochranu zdravia, ale aj právo na bezplatnú
zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Maloletému
synovi žalobkyne sa však v prerokúvanej veci neodopiera zdravotná starostlivosť, ani zdravotnícke
pomôcky, a tak nie je celkom zrejmý vecný súvis tohto článku s prerokúvanou vecou. Podľa čl. 41 ods.

5 Ústavy SR rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu; podľa ods. 6 však podrobnosti
o tomto práve ustanoví zákon. Týmto sociálnym právam zodpovedá pozitívny záväzok štátu, teda
ich realizácia vyžaduje pozitívne plnenie. Podoba a obsah týchto plnení závisia od ekonomických a
hospodárskych možností štátu, takže zákonodarca má v tomto smere širokú mieru voľného uváženia.
Preto sa podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR možno domáhať týchto práv len v medziach zákonov, ktoré ich

vykonávajú (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/193/2022 zo dňa 29.11.2023). Vo
vzťahu k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR správny súd uvádza, že „obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania
a predstavy účastníkov konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného

súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,
že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkou účastníka konania (uznesenieÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.03.2017) /pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/34/2024 zo dňa 12.12.2024/.

50. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu
SR, ako aj Ústavného súdu SR) nezakladá subjektívne práva jednotlivcov, ktorým by zodpovedala
povinnosť štátu priznávať určité konkrétne hmotné nároky. To podporujú aj ustanovenia čl. 4 ods. 1, 2 a
3 tohto dohovoru, ktoré jednoznačne odkazujú na potrebu prijať legislatívu na jeho vykonanie. Samotné
znenie čl. 7, čl. 19 a čl. 28 dohovoru potom ukladá zmluvným štátom prijať potrebné opatrenia na

dosiahnutie určitých cieľov, teda zaväzuje ich, aby tieto ustanovenia implementovali do svojho právneho
poriadku a orgány aplikácie práva ich zohľadňovali pri interpretácii a aplikácii príslušných vnútroštátnych
právnych predpisov.

51. Pokiaľ ide o Dohovor o právach dieťaťa, tento dohovor založil Slovenskej republike tzv. pozitívny
záväzok, čo znamená, že všetky orgány s právomocou konať vo vzťahoch, ktoré sú predmetom

dohovoru, musia podniknúť účinné opatrenia na ochranu práv zaručených týmto dohovorom. Judikatúra
ustálila, že tento dohovor obsahuje vo svojom texte dve skupiny právnych noriem: Prvá skupina
sú priamo vykonateľné normy, ktoré zaručujú práva a slobody priamo ich adresátom bez potreby
ďalšej transpozície alebo inkorporácie do právneho poriadku zmluvného štátu. Druhú skupinu tvoria
normy priamo nevykonateľné, ktoré majú charakter všeobecných zásad; tie od zmluvného štátu

vyžadujú priamo alebo implicitne prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni vnútroštátnej legislatívy
(v medzinárodných zmluvách najčastejšie uvedené textáciou „zmluvné štáty sa zaväzujú prijať...“
alebo „zmluvné štáty uznávajú a zabezpečia...“ a pod.). Sama žalobkyňa však v správnej žalobe
necitovala konkrétne ustanovenie tohto dohovoru, len vo všeobecnosti poukázala na porušenie práva na
rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Podľa konštantnej judikatúry čl. 3 tohto dohovoru, týkajúci sa

aj záujmu dieťaťa, patrí medzi články, ktoré upravujú všeobecné zásady, no nie právo alebo povinnosť.
Vnútroštátna právna úprava rešpektuje ustanovenia tohto dohovoru vrátane najlepšieho záujmu dieťaťa.
Konkrétne v oblasti kompenzácií sa pozitívne záväzky štátu realizujú aj zákonom č. 447/2008 Z. z.,
ktorý komplexne upravuje hmotné a procesné práva a povinnosti účastníkov, s prihliadnutím na potreby
fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane maloletých (pozri rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/193/2022 zo dňa 29.11.2023 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 7 Ssk 82/2021).

52. Správny súd osobitne poukazuje na to, že na lekárske správy predložené v súdnom konaní,
ktoré neboli predložené v administratívnom konaní resp. boli vypracované po vydaní napadnutého

rozhodnutia, nemôže súd s poukazom na § 135 ods. 1 SSP prihliadať.

53. Žalobkyňa poukazovala aj na to, že nebola správnym orgánom prvého stupňa ani žalovaným
upozornená, že by bolo vhodné doplniť lekárske správy resp. dať si verifikovať jej tvrdenia konkrétnym
odborným lekárom. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č.

447/2008 Z. z. je predovšetkým povinnosťou fyzickej osoby, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo
veciach kompenzácie, aby preukázala skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu. Nie je úlohou príslušného orgánu verejnej správy, aby žiadateľovi resp. fyzickej osobe, vo
vzťahu ku ktorej sa má opatrovanie vykonávať, poskytoval odporúčanie, akých odborných lekárov má
navštíviť. Uvedené je predovšetkým v kompetencii všeobecného lekára, ktorý na základe aktuálneho

zdravotného stavu môže odporučiť pacientovi poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti (§
8 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

54. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že jej nebol doručený lekársky posudok a v rozhodnutí sa nachádza iba

prepis záverov lekárskeho posúdenia, správny súd poukazuje na § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.,
podľa ktorého príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok
alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že
žalobkyni bol doručený komplexný posudok tak s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj s napadnutým
rozhodnutím.

55. Žalobkyňa v žalobe namietala, že jej maloletý syn nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom.
Správny súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobkyňa
požiadala, aby bola spolu s maloletým synom pozvaná na posúdenie jeho zdravotného stavu podľa§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Zákon dáva posudkovému lekárovi možnosť predvolať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúcehozpredloženéholekárskehonálezu,odbornéholekárskehonálezulekárasošpecializáciou

v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej
zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V tomto prípade však posudkový lekár konštatoval, že nemal pochybnosti o správnosti
diagnostických záverov, vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov. Správny súd neidentifikoval
dôvody, ktoré by spochybňovali uvedený záver vo vzťahu k lekárskemu posudku či indikovali porušenie

ustanovenia § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z.

56. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že nebola zohľadnená Príloha č. 2, Kapitola XVII. zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“), podľa ktorej vrodené chyby, deformácie a chromozómové malformácie sú stavy, ktoré
vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať

zárobkovú činnosť a na ktorú je podľa judikatúry súdov potrebné prihliadať, správny súd uvádza,
že uvedené nezodpovedá právnej úprave ani súdnej praxi. Zákon č. 447/2008 Z. z. neodkazuje na
zákon o sociálnom poistení ani neuvádza, že na konanie vo veciach kompenzácie sa vzťahuje zákon
o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení podľa § 1 upravuje právne vzťahy pri vykonávaní
sociálneho poistenia. Keďže peňažný príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia,

nemôže sa na jeho priznanie vzťahovať zákon o sociálnom poistení, ani jeho prílohy.

57. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP a zároveň s napadnutým
rozhodnutím podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a

vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie.

58. Žalovaný aj správny orgán prvého stupňa sú v ďalšom konaní viazaní právnymi názormi vyslovenými
v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Ich úlohou bude riadne zistiť a objasniť skutkový stav, najmä s
ohľadom sa posúdenie odkázanosti maloletého v rámci kritéria „potreba dohľadu“ a námietky žalobkyne

v tomto kontexte, a nanovo posúdiť u maloletého stupeň odkázanosti na opatrovanie.

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP a žalobkyni,
ktorá mala v konaní úspech, priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonnýzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).