Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/159/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325206371
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1325206371.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členky
senátu: JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: L. o neúčinnosť právneho
úkonu - kúpna zmluva, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/62/2025-53 zo dňa 26.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 62C/62/2025-53 zo dňa
26.09.2025 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z
a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu

100 %.

III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 62C/62/2025 - 53 zo dňa 26.08.2025 rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým zakázal žalovanej zaťažiť vecným bremenom nehnuteľnosti evidované
Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor pre k.ú. Staré Mesto, obec Bratislava mestská časť
Staré Mesto, okres Bratislava I, a to:
a) byt č. X v podiele X/X evidovaný na LV č.XXXX, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome
so súp. č. XXXX postavenom na par. reg. ". č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o

výmere XXX m2,
b) podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX
postaveného na par. reg. ". č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
evidovaného na LV č. XXXX, veľkosť podielu XXXX/XXXXXX,
c) nebytový priestor GS X evidovaný na LV č.XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXXX
postavenom na par. reg. ". č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

d) podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX
postaveného na par. reg. ". č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
evidovaného na LV č. XXXX, veľkosť podielu XXXX/XXXXXX,
e) parcela reg. ". č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, evidovaná
na LV č.XXXX, podiel XXXX/XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX,
f) parcela reg. ". č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, evidovaná na

LV č.XXXX, podiel XXXX/XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX,g) parcela reg. ". č. XXX/X, druh ostatná plocha o výmere X m2, evidovaná na LV č.XXXX, podiel XXXX/
XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX
(ďalej ako nehnuteľnosti v k.ú. Z. O.)

a nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Malacky - katastrálny odbor na LV č. XXX, v k.ú. S. pri
O., obec S. pri O., okres O. a to:
a) rodinný dom so súp. č. XX, postavený na par. reg. ". č.XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, podiel X/X,
b) parcela reg. ". č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel

X/X a
c) parcela reg. ". č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel X/
X. (ďalej ako nehnuteľnosti v k.ú. S. pri O.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca súčasne s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia podal proti žalovanej žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti právnych

úkonov vo vzťahu k žalobcovi, a to právneho úkonu zo dňa 30.08.2024, ktorým L.. R. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O. predala žalovanej nehnuteľnosti v k.ú. S. pri O. a právneho
úkonu zo dňa 26.09.2024, ktorým L.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O. a L.. S. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O., predali žalovanej nehnuteľnosti v k.ú. Z. O..

3. Žalobca žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde
Bratislava V, neskôr na Mestskom súde Bratislava III sa domáhal od žalovaných v 1. rade TAMAKO
s.r.o., so sídlom Tichá 63, Vysoká pri Morave, IČO: 35 786 132 (ďalej ako dlžník 1) a žalovanej v 2.
rade L.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O. (ďalej ako dlžníčka 2) a žalovaného
v 3. rade L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O. (ďalej ako dlžník 3) zaplatenia

zmenkovej sumy vo výške XXX.XXX,XX eur, zmenkového úroku v sadzbe 6 % ročne zo zmenkovej
sumy 117.141,42 eur od 31.12.2020 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 370,47 eur a náhrady
trov konania. V predmetnom konaní bol vydaný rozsudok č.k. B5-14CbZm/39/2022-155 dňa 26.10.2023,
ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaní podali proti rozsudku odvolanie dňa 21.12.2023,
o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, celková výška pohľadávky žalobcu priznaná rozsudkom súdu

prvej inštancie predstavuje ku dňu 25.08.2025 sumu 157.190,29 eur s tým, že istina sa úročí naďalej
úrokom 6% ročne, t.j. 7.028,49 eur ročne.

4. Žalobca poukázal na to, že dlžníčka 2 a dlžník 3 kúpnou zmluvou zo dňa 26.09.2024 previedli
nehnuteľnosti v k.ú. Z. O. z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na žalovanú a zároveň

na ne zriadili vecné bremeno in personam, spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných
nehnuteľností dlžníčkou 2 a dlžníkom 3. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.2024 previedla dlžníčka 2 na
žalovanú nehnuteľnosti v k.ú. S. pri O.. Tieto prevody nehnuteľností boli podľa žalobcu vykonané v
priamej súvislosti s rozsudkom, nakoľko dlžník 1 je obchodná spoločnosť, ktorá nemá žiadne tržby a
nevykazuje zisk. Dlžníčka 2 a dlžník 3 uzavreli kúpne zmluvy za účelom sťaženia možnosti žalobcu ako

veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku a zároveň zabezpečiť sebe ničím nerušené užívanie nehnuteľností.
Žalobca poukázal na to, že majetok žiadneho zo žalovaných dlžníkov aktuálne nepostačuje na
uspokojenie jeho pohľadávky, pričom dlžníčka 2 a dlžník 3 vykonali viaceré právne úkony, ktorými sa
zbavili exekúciou postihnuteľného bonitného majetku. Zdôraznil, že žalovaná je blízkou osobou dlžníkov
2 a 3 podľa § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

naviac žalovaná v súčasnosti nehnuteľnosti ďalej prevádza, ako je zrejmé z vyznačených plomb na
listoch vlastníctva.

5. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
na predmetné nehnuteľnosti v prospech žalobcu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

súd zakáže žalovanej zaťažiť nehnuteľnosti vecným bremenom. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na
doterajšie správanie a príbuzenský vzťah žalovanej s dlžníčkou 2 a dlžníkom 3 má dôvodné obavy,
že dôjde k ich spolupráci v snahe zmariť uspokojenie jeho pohľadávky, pričom nemožno vylúčiť
ďalšie prevody nehnuteľností, keďže na dotknutých listoch vlastníctva sú už vyznačené plomby tomu
nasvedčujúce. Zdôraznil, že eventuálnym nariadením zabezpečovacieho opatrenia je síce možné

dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, ale nie je ním možné dosiahnuť, aby nehnuteľnosti neboli
zaťažené ďalšími vecnými bremenami napr. v prospech detí alebo vnúčat dlžníkov 2 a 3, čo by cenu
nehnuteľností mohlo znížiť do takej miery, že dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 324 ods. 1,
§ 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2; § 332 ods. 1, § 343 ods.

1, § 344 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. Súd prvej inštancie po skonštatovaní splnenia náležitostí návrhu v zmysle ust. § 326 ods. 1 a doložení
listín podľa ust. § 326 ods. 2 CSP v odôvodnení poukázal na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
žalobcu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ktorým je pohľadávka žalobcu

na zaplatenie peňažnej sumy dlžníkmi, a to zmenkovej sumy vo výške 117.141,42 eur, zmenkového
úroku v sadzbe 6% ročne zo zmenkovej sumy 117.141,42 eur od 31.12.2020 do zaplatenia a zmenkovej
odmenyvovýške370,47eur,ktorúbybolomožnéuspokojiťspeňaženímnehnuteľností,ktorénadobudla
žalovaná na základe právnych úkonov, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha vo veci samej.

8. Súd prvej inštancie objasnil, že pre úspešné odporovanie právnemu úkonu sa vyžaduje existencia

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a zároveň existencia ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorým
sa veriteľovi marí alebo podstatne sťažuje uspokojenie tejto pohľadávky. Konajúci súd vychádzal zo
skutočnosti,žeakMestskýsúdBratislavaIII povykonaníriadnehodokazovaniapriznalžalobcovi
pohľadávku proti dlžníkom, je daná vysoká miera pravdepodobnosti existencie tejto pohľadávky. Na
základe uvedeného vyhodnotil existenciu pohľadávky pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení

za dostatočným spôsobom osvedčenú.

9. Žalobca v konaní tvrdil, že dlžníci 2 a 3 scudzili svoje nehnuteľnosti v prospech žalovanej,
ktorá je ich blízkou osobou, pričom z priložených výpisov z listu vlastníctva súd prvej inštancie
zistil, že rodné priezvisko žalovanej je totožné s priezviskom dlžníkov 2 a 3. Žalovaná nadobudla

dotknuté nehnuteľnosti v období, keď prebiehalo sporové konanie na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn.. B5-14CbZm/39/2022, a to v období necelého roka odo dňa vyhlásenia rozsudku
Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-14CbZm/39/2022-155 v prospech žalobcu, pričom dlžníkom
zostalo zachované právo užívať nehnuteľnosti, a to formou zriadenia vecného bremena. Dané okolnosti
teda naznačujú vysokú mieru pravdepodobnosti, že podstatou právnych úkonov, ktorými žalovaná

nadobudla nehnuteľnosti, bolo formálne v evidencii katastra nehnuteľností vytvoriť stav nemajetnosti
dlžníkov 2 a 3 za súčasného zachovania ich užívacieho práva k nehnuteľnostiam, a teda je vysoká
miera pravdepodobnosti, že zmyslom a účelom prevodov bolo práve ukrátenie žalobcu ako veriteľa. Na
základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil
existenciu svojho práva odporovať právnym úkonom, ktorými žalovaná nadobudla vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, a tým zároveň nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku žalovanej,
ktorý ukracujúcimi právnymi úkonmi ušiel z majetku dlžníkov.

10. Na základe opísaných a osvedčených rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie považoval
za osvedčenú aj dôvodnú obavu žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, keďže dlžník 1 je obchodnou

spoločnosťou dlhodobo vykazujúcou hospodársku stratu bez akýchkoľvek tržieb a dlžníci 2 a 3 v časovej
nadväznosti na vyhlásenie rozsudku vykonali scudzovacie dispozičné úkony so svojím nehnuteľným
majetkom v prospech žalovanej, za súčasného zachovania ich užívacieho práva, čo naznačuje úmysel
ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam sú v čase rozhodovania evidované v katastrálnom operáte plomby o

prebiehajúcich konaniach o vklade vlastníckeho práva. Uvedené preukazuje, že žalovaná si nemieni
nehnuteľnosti ponechať ako svoje výlučné vlastníctvo, ale týmito už disponovala, pričom ďalšia
dispozícia s nehnuteľnosťami môže naznačovať cieľ sťažiť alebo zmariť uspokojenie žalobcu ako
veriteľa aj v prípade úspešnosti odporovacej žaloby.

11. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa
sporovej strane zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, u ktorej je spor o vlastnícke právo, alebo
zakazuje nehnuteľnosť zaťažovať právami tretích osôb, ide o špecifickú situáciu, kedy sporová strana
evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti v praxi prejavuje svoju vôľu disponovať s nehnuteľnosťou často až
konkrétnym právnym úkonom, ktorými s nehnuteľnosťou nakladá, alebo ju zaťažuje. V čase prejavenia

takejto vôle sporovou stranou môže byť však nariadenie neodkladného opatrenia už neúčelné a
následky scudzovacieho úkonu môžu byť nezvratné, najmä v prípade, ak je nadobúdateľom práv k
nehnuteľnosti dobromyseľná tretia osoba. Z tohto dôvodu je potrebné posudzovať osvedčenie obavy,
ktorú má navrhovateľ neodkladného opatrenia obzvlášť citlivo a netrvať striktne na tom, aby navrhovateľneodkladného opatrenia osvedčil už vykonané úkony bezprostredne smerujúce k scudzeniu alebo
zaťaženiu nehnuteľnosti, nakoľko vykonanie takýchto úkonov môže byť nezvratné.

12. Vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovanej, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa javí
byť reálnym rizikom, že aj v budúcnosti vykoná úkony smerujúce k zníženiu hodnoty nehnuteľností, a
tým aj k sťaženiu alebo úplnému zmareniu možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z prípadného
výťažku z ich predaja. Žalovaná tým, že už vykonala aj konkrétne úkony smerujúce k scudzeniu
nehnuteľností ako majetku, pri ktorom bolo dostatočným spôsobom a hodnoverne osvedčené, že

ušiel z majetku žalovaných dlžníkov v časovej nadväznosti na vyhlásenie rozsudku, naviac pri
nadobudnutí nehnuteľností prejavila vôľu nehnuteľnosti zaťažiť vecným bremenom v prospech dlžníkov
žalobcu, vedome a dobrovoľne vykonala úkony nepochybne smerujúce k zníženiu obvyklej trhovej ceny
nehnuteľností. Z týchto dôvodov konajúci súd považoval zo strany žalobcu za dostatočne osvedčenú
aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tým, že bez zásahu súdu hrozí bezprostredné
riziko poškodenia práv žalobcu čiastočným alebo úplným zmarením prípadného budúceho uspokojenia

jeho pohľadávky.

13. Pri zohľadnení princípu proporcionality pri nariadení neodkladného patrenia poukázal na to, že
zákaz nakladania s nehnuteľnosťami spočívajúci v zákaze ich zaťaženia vecným bremenom prakticky
vôbec žalovanú neobmedzuje v prípade, ak žalovaná takýto úmysel nakladať s nehnuteľnosťami nemá.

Prípadné nakladanie s nehnuteľnosťami zriadením práv v prospech tretej osoby by mohlo znamenať, že
by súdne konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov mohlo úplne stratiť zmysel, najmä v prípade,
ak by zriadenie práv v prospech tretej osoby reálne znehodnotilo nehnuteľnosti do takej miery, že by
boli prakticky nepredajné.

14. Súčasne súd prvej inštancie objasnil, že účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením
nemôže naplniť už nariadené zabezpečovacie opatrenie, keďže samotné záložné právo zriadené v
prospech žalobcu nebráni žalovanej v tom, aby zriadila v prospech tretích osôb ďalšie vecné bremená
a znížila tak hodnotu nehnuteľností. Účelom neodkladného opatrenia je práve zabrániť žalovanej
vykonávať také úkony, ktorými by došlo k zníženiu trhovej hodnoty nehnuteľností, čo by malo podstatný

vplyv na možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z prípadného výťažku z predaja nehnuteľností
v rámci výkonu rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočným
spôsobom osvedčil svoj nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj obavu z možného ohrozenia

budúcej exekúcie a zároveň osvedčil, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto návrhu žalobcu vyhovel. O náhrade trov konania
nerozhodol, a to s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, nakoľko o nich rozhodne v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16.Proti uzneseniusúduprvejinštancie,ktorýmbolonariadenéneodkladnéopatreniepodalavzákonnej
lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 62C/62/2025-53 zo dňa 26.09.2025 zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, alternatívne , aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

17. V odvolaní žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci vyplývajúce z nesprávnych a
neúplných skutkových zistení, keďže súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcu a listín,
ktoré predložil. Nezohľadnil, že kúpne zmluvy boli uzatvorené riadne a kúpna cena bola zaplatená.
Zároveň odignoroval, že spoločnosť TAMAKO s.r.o. a jej konatelia L.. R. N. a L.. S. N. podali trestné
oznámenie na žalobcu pre podozrenie z podvodu (§ 221 a § 222 Trestného zákona), spočívajúceho

v opätovnom vyplnení tej istej zmenky. Trestné oznámenie bolo podané dňa 15.9.2025. Táto okolnosť
zásadne spochybňuje dôveryhodnosť nárokov žalobcu a mala byť pri rozhodovaní zohľadnená. Súd
prvej inštancie mal prihliadnuť i na skutočnosť, že rozsudok vo veci zmenky nie je právoplatný, je
predmetomodvolaciehokonaniaanemôžebyť považovanýzadostatočnýdôkazexistenciepohľadávky.

18. Argumentovala i tým, že kúpne zmluvy a doklady o zaplatení kúpnej ceny preukazujú, že právne
úkony boli riadne, odplatné a neboli urobené s úmyslom ukrátiť veriteľa. Poprela existenciu reálnej
obavy spočívajúcu v ohrození exekúcie, keďže dotknuté nehnuteľnosti nadobudla na základe riadnych
kúpnych zmlúv a reálne za ne zaplatila kúpnu cenu. Tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nie súpredmetom žiadnych úkonov smerujúcich k ich scudzeniu alebo k zriadeniu vecných bremien. Uviedla,
že dlžníci sú vlastníkmi ďalších nehnuteľností vo výrazne vyššej hodnote ako je výška pohľadávky
uplatňovaná žalobcom, a to napríklad záhrady na U. ulici, ktorej hodnota podľa znaleckého posudku z

roku 2019 predstavuje sumu 234 000 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je žiadnym spôsobom
ukrátený, keďže pohľadávku je možné uspokojiť z iného majetku pôvodných dlžníkov, a teda neexistuje
dôvod zasahovať do vlastníckych práv žalovanej. Namietala, že nariadené neodkladné opatrenie
predstavuje neprimeraný zásah do jej vlastníckych práv, nakoľko ju obmedzuje v práve nakladať so
zákonne nadobudnutým majetkom, hoci neexistuje žiadna objektívna hrozba jeho znehodnotenia alebo

scudzenia.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,

dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými
žalovanou, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec
i správne právne posúdil, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu

vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že boli zákonom dané dôvody na jeho nariadenie, pričom sa v plnom
rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

26. Podľa § 326 ods. 2 CSP, v návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného

opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že
vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel
inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným
ustanoveniam;možnozároveňdospieťkzáveru,žeprerozhodnutieonariadeníneodkladnéhoopatrenia
síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno

vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do
tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

28. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy
zmarenia uspokojenia svojej pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na

Mestskom súde Bratislava III sp.zn. B5-14CbZm/39/2022, v ktorom súd prvej inštancie rozsudkom
č.k. B5-14CbZm/39/2022-155 zo dňa 26.10.2023 v jeho prospech zaviazal žalovaných : spoločnosť
TAMAKO, s.r.o., so sídlom Tichá 63, Vysoká pri Morave, IČO: 35 786 132; L.. R. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX/XX; S. pri O. a L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. na zaplatenie zmenkovejsumy vo výške 117.141,42 eur, zmenkového úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 117.141,42
eur od 31.12.2020 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 370,47 eur a náhrady trov konania
žalobcovi tým, že žalovaná zriadi na nehnuteľnostiach, ktoré podľa žalobcu nadobudla na základe

odporovateľných právnych úkonov ukracujúcich žalobcu, ďalšie vecné bremená znižujúce hodnotu
predmetných nehnuteľností.

29. Vo veci samej sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu
k žalobcovi, a to kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2024 uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a L.. R.

N. ako predávajúcou a kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2024 uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou
a L.. S. N. a L.. R. N., ktorých predmetom bol prevod nehnuteľností v k.ú. Z. O. a k.ú. S. pri O. z
dôvodu, že zo všetkých okolností, za ktorých došlo k predaju nehnuteľností vyplýva, že tieto prevody
boli uskutočnené v priamej súvislosti s vyššie uvedeným súdnym konaním. Žalobca tvrdil, že obe kúpne
zmluvy boli uzavreté po vydaní rozsudku č.k. B5-14CbZm/39/2022-155 dňa 26.10.2023 s úmyslom bolo
ukrátiť žalobcu ako veriteľa.

30. Žalovaná v odvolaní namietala, že neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, pričom neprimerane zasahuje do jej
vlastníckeho práva a zároveň neexistuje preň primeraný dôvod. Poprela samotnú dôvodnosť podanej
žaloby vo veci samej, keď tvrdila, že kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti riadne uhradila, teda

právny úkon bol riadny, odplatný a nebol urobený s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Dala do
pozornosti, že pohľadávku žalobcu je možné uspokojiť z iného majetku dlžníkov 2 a 3, ktorý ma väčšiu
hodnotu ako samotná výška spornej pohľadávky žalobcu. Zdôraznila, že predmetné nehnuteľnosti nie
sú predmetnom žiadnych scudzovacích úkonov alebo úkonov smerujúcich k zriadeniu vecných bremien.

31. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z tých, ktoré
uviedla žalovaná v odvolaní, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín tvoriacich obsah spisu, však
dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zaťažení nehnuteľností zriadením ďalších vecných bremien
žalovanou. Zároveň odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobca

domáha, v danom prípade nenapĺňa účel, ktorý sa mal nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť.

32. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného
opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre
také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V prípade, ak aj strana osvedčí existenciu

nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je nutné, aby
boli splnené aj nasledovné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia: a) neodkladným opatrením
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti); b) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností

prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že z pohľadu princípu efektívnosti je nevyhnutné, aby uložením
konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia súdu, bolo skutočne možné dosiahnuť
ochranu, ktorej sa strana domáha. Preto je dôležité, aby formulácia povinnosti, či obmedzenia,

ktoré strana navrhuje uložiť v návrhu na neodkladné opatrenie, bola objektívne spôsobilou k ochrane
osvedčeného práva (nároku). Kritérium efektívnosti neodkladného opatrenia vo vzťahu k sledovanému
účelu musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne.

34. Žalobca sa domáhal nariadením neodkladného opatrenia uloženia zákazu žalovanej zaťažiť

nehnuteľnosti ďalšími vecným bremenom, a to z dôvodu obavy zníženia hodnoty nehnuteľností, ktorá
by mala za následok sťaženie/zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky.

35. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že na nehnuteľnostiach v k.ú. Z. a k.ú.
S. pri O. boli zriadené vecné bremená in personam spočívajúce v povinnosti strpieť právo doživotného

bývania a užívania nehnuteľností v prospech dlžníčky 2 a dlžníka 3, a to už na základe kúpnych zmlúv
zo dňa 30.08.2024 a zo dňa 26.09.2024, ktorými boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovanú,
tedapredmetnénehnuteľnostisúužvecnýmibremenamizaťažené,čonepochybnemávplyvnahodnotu
nehnuteľností.36. Odvolací súd zdôrazňuje, že dané však samo osebe neosvedčuje úmysel žalovanej zriadiť i ďalšie
vecné bremená za účelom zníženia ceny nehnuteľností. Naopak z vyznačených plomb na príslušných

listoch vlastníctva a to: LV č. XXXX pod č. V-XXXXX/XXXX (Kúpna zmluva) a na LV č. XXX č.
V-177/2025 (Kúpna zmluva) je zrejmé, že prebiehajú katastrálne konania týkajúce sa označených
kúpnych zmlúv. Žalovaná nakladá s predmetnými nehnuteľnosťami za účelom ich scudzenia ( v rozpore
s jej tvrdením v odvolaní), teda jej zámer je nehnuteľnosti scudziť. Za daného stavu žalobca neosvedčil
existenciu hrozby takého správania žalovanej, ktoré by mohlo mať za následok zaťaženie nehnuteľností

zriadením vecných bremien.

37. Je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že v súvislosti s existenciou obavy z ohrozenej exekúcie je
nielennutnérozlišovať,čisaneodkladnýmopatrenímmáposkytnúťochranapeňažnejalebonepeňažnej
pohľadávke strany, ktorá navrhuje jeho nariadenie, ale bolo nevyhnutné prihliadnuť i na to, či sledovaný
účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré žalobca taktiež podal. Nakoľko je zriadenie

záložného práva zabezpečovacím opatrením možné výlučne na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka, ktorým však žalovaná vo vzťahu k žalobcovi nie je, prichádzalo do
úvahy procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia. Formulácia povinnosti/ obmedzenia
obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola výlučne v dispozícii žalobcu, ktorý
napriek vedomosti o úmysle žalovanej predať dotknuté nehnuteľnosti, sa nedomáhal nariadením

neodkladného opatrenia zákazu scudzenia nehnuteľností, ale navrhol uložiť žalovanej povinnosť iba v
rozsahu zákazu zaťažiť nehnuteľnosti vecným bremenom.

38. V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie nevedie k
ochrane tvrdeného nároku žalobcu, teda nenapĺňa princíp efektívnosti, nakoľko v prípade scudzenia

nehnuteľností už k zaťaženiu nehnuteľností vecným bremenom žalovanou nedôjde.

39. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca v danej veci neosvedčil existenciu hrozby takých úkonov
žalovanej, ktoré by viedli k zaťaženiu nehnuteľností zriadením záložného práva, naviac súd prvej

inštancie nezohľadnil kritérium efektívnosti požadovaného neodkladného opatrenia (splnenie účelu
daného ochranného opatrenia), ktoré ako jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo splnené. S ohľadom na uvedené žalovaná dôvodne namietala v odvolaní, že nariadenie
neodkladného opatrenia bolo nariadené na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci.

40. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel odvolací súd k záveru,
že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie neboli splnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

41. Odvolací súd o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej žalovanej
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%,
nakoľko mala žalovaná vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (262 ods. 2 CSP).
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).