Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325206371
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1325206371.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: L.. R. Z., narodená:
XX.XX.XXXX, bytom: Z. XXXX/XX, XXX XX N., o neúčinnosť právneho úkonu - kúpna zmluva,
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu

Bratislava IV, č.k. 62C/62/2025-47 zo dňa 26.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 62C/62/2025-47 zo dňa
26.09.2025 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.
III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 62C/62/2025-47 zo dňa 26.08.2025 rozhodol o zriadení
záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške
117.141,42 eur s príslušenstvom, uplatnenej žalobcom v sporovom konaní vedenom na Mestskom súde
BratislavaIIIpodsp.zn.B5-14CbZm/39/2022, knehnuteľnostiam vovlastníctvežalovanejevidovaných

Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor pre katastrálne územie Z. O., obec N. mestská časť
Z. O., okres N. I, a to:
a) byt č. X v podiele X/X evidovaný na LV číslo XXXX, nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
b) podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXXX

postaveného na parcele registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, evidovaného na LV číslo XXXX, veľkosť podielu XXXX/XXXXXX,
c) nebytový priestor GS X evidovaný na LV číslo XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným
číslomXXXXpostavenomnaparceleregistra".čísloXXX/X,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie
o výmere XXX m2,
d) podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXXX

postaveného na parcele registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, evidovaného na LV číslo XXXX, veľkosť podielu XXXX/XXXXXX,
e) parcela registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
evidovaná na LV číslo XXXX, podiel XXXX/XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX,
f) parcela registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
evidovaná na LV číslo XXXX, podiel XXXX/XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX a

g) parcela registra ". číslo XXX/X, druh ostatná plocha o výmere X m2, evidovaná na LV číslo XXXX,
podiel XXXX/XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX, ako i k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanejevidovaných Okresným úradom Malacky - katastrálny odbor na LV č. XXX, v k.ú. S. pri O., obec S. pri
O., okres O., a to a) rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele registra ". číslo XXXX/
XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel X/X, b) parcela registra ".

číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel X/X a c) parcela
registra ". číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel X/X.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca súčasne s návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podal proti žalovanej žalobu, ktorou sa domáha určenia neúčinnosti

právnych úkonov vo vzťahu k žalobcovi, a to právneho úkonu zo dňa 30.08.2024, ktorým L.. R. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O. predala žalovanej nehnuteľnosti evidované Okresným úradom
Malacky - katastrálny odbor na LV č. XXX, v katastrálnom území S. pri O., obec S. pri O., okres O. a to:
a) rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele registra ". číslo XXXX/XX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel X/X,
b) parcela registra ". číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

podiel X/X
c) parcela registra ". číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
podiel X/X (ďalej ako nehnuteľnosti v k.ú. S. pri O.) a právneho úkonu zo dňa 26.09.2024, ktorým L.. R.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri O. a L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, S. pri
O., predali žalovanej nehnuteľnosti evidované Okresným úradom N. - katastrálny odbor pre katastrálne

územie Z. O., obec N. mestská časť Z. O., okres N. I, a to byt č. X v podiele X/X evidovaný na LV číslo
XXXX, nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na
parcele registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného
na parcele registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

evidovanéhonaLVč.XXXX,veľkosťpodieluXXXX/XXXXXX,c)nebytovýpriestorGSXevidovanýnaLV
č. XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra
". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
d) podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXXX
postaveného na parcele registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere

XXX m2, evidovaného na LV číslo XXXX, veľkosť podielu XXXX/XXXXXX,
e) parcela registra ". číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
evidovaná na LV číslo XXXX, podiel XXXX/XXXXXX a podiel XXXX/XXXXXX,
f) parcela registra ". číslo Q./X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, evidovaná
na LV číslo Q., podiel Q./Q. a podiel Q./Q. a g)parcela registra ". číslo Q./X, druh ostatná plocha o výmere

X m2, evidovaná na LV číslo Q., podiel Q./Q. a podiel Q./Q. (ďalej ako nehnuteľnosti k.ú. Z. O.).

3. Žalobca v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava V, neskôr na Mestskom súde
Bratislava III sa domáhal od žalovaných v 1. rade TAMAKO s.r.o., so sídlom Tichá 63, Vysoká pri Morave,
IČO: 35 786 132 (ďalej ako dlžník 1) a žalovanej v 2. rade L.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/

XX, S. pri O. (ďalej ako dlžníčka 2 a žalovaného v 3. rade L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/
XX, S. pri O. (ďalej ako dlžník 3) zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 117.141,42 eur, zmenkového
úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 117.141,42 eur od 31.12.2020 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 370,47 eur a náhrady trov konania. V predmetnom konaní bol vydaný dňa 26.10.2023
rozsudok č.k. B5-14CbZm/39/2022-155, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaní podali

proti rozsudku odvolanie dňa 21.12.2023, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom celková výška
pohľadávky žalobcu priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie predstavuje ku dňu 25.08.2025 sumu
157.190,29 eur s tým, že istina sa úročí úrokom 6 % ročne, t.j. 7.028,49 eur ročne.

4. Žalobca poukázal na to, že dlžníčka 2 a dlžník 3 kúpnou zmluvou zo dňa 26.09.2024 previedli

nehnuteľnosti v k.ú. Z. O. z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na žalovanú a zároveň
na ne zriadili vecné bremeno in personam spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných
nehnuteľností dlžníčkou 2 a dlžníkom 3. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.2024 previedla dlžníčka 2 na
žalovanú nehnuteľnosti v k.ú. S. pri O.. Tieto prevody nehnuteľností boli podľa žalobcu vykonané v
priamej súvislosti s rozsudkom, nakoľko dlžník 1 je obchodná spoločnosť, ktorá nemá žiadne tržby a

nevykazuje zisk. Dlžníčka 2 a dlžník 3 uzavreli kúpne zmluvy za účelom sťaženia možnosti žalobcu ako
veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku a zároveň zabezpečiť sebe ničím nerušené užívanie nehnuteľností.
Žalobca poukázal na to, že majetok žiadneho zo žalovaných dlžníkov aktuálne nepostačuje na
uspokojenie jeho pohľadávky, pričom dlžníčka 2 a dlžník 3 vykonali viaceré právne úkony, ktorými sazbavili exekúciou postihnuteľného bonitného majetku. Zdôraznil, že žalovaná je blízkou osobou dlžníkov
2 a 3 podľa § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
a naviac žalovaná v súčasnosti nehnuteľnosti ďalej prevádza, ako je zrejmé z vyznačených plomb na

listoch vlastníctva.

5. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
na predmetné nehnuteľnosti v prospech žalobcu ako i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým súd zakáže žalovanej zaťažiť nehnuteľnosti vecným bremenom. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom

na doterajšie správanie a príbuzenský vzťah žalovanej s dlžníčkou 2 a dlžníkom 3 má dôvodné obavy,
že dôjde k ich spolupráci v snahe zmariť uspokojenie jeho pohľadávky, pričom nemožno vylúčiť ďalšie
prevody nehnuteľností. Poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje zrejme jedinú nádej,
ako sa môže domôcť svojho práva a na druhej strane pre žalovanú nepredstavuje zabezpečovacie
opatrenie prakticky žiaden zásah do jej práv, keďže nehnuteľnosti môže naďalej užívať, brať ich plody
a úžitky.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 151a, § 151i ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1, § 344 Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

7. Súd prvej inštancie po skonštatovaní splnenia náležitostí návrhu v zmysle ust. § 326 ods. 1 a doložení
listín podľa ust. § 326 ods. 2 CSP v odôvodnení poukázal na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
žalobcu, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, ktorým je pohľadávka žalobcu
na zaplatenie peňažnej sumy dlžníkmi, a to zmenkovej sumy vo výške 117.141,42 eur, zmenkového
úroku v sadzbe 6 % ročne zo zmenkovej sumy 117.141,42 eur od 31.12.2020 do zaplatenia a zmenkovej

odmenyvovýške370,47eur,ktorúbybolomožnéuspokojiťspeňaženímnehnuteľností,ktorénadobudla
žalovaná na základe právnych úkonov, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha vo veci samej.

8. Súd prvej inštancie objasnil, že pre úspešné odporovanie právnemu úkonu sa vyžaduje existencia
vymáhateľnejpohľadávkyveriteľaazároveňexistenciaukracujúcehoprávnehoúkonudlžníka,ktorýmsa

veriteľovi ukracuje (marí alebo podstatne sťažuje) uspokojenie tejto pohľadávky. Konajúci súd vychádzal
zo skutočnosti, že ak Mestský súd Bratislava III ako príslušný súd po vykonaní riadneho dokazovania
priznal žalobcovi pohľadávku proti dlžníkom, je daná vysoká miera pravdepodobnosti existencie tejto
pohľadávky, na základe čoho mal existenciu pohľadávky pre účely rozhodovania o zabezpečovacom
opatrení dostatočným spôsobom osvedčenú.

9. Žalobca v konaní tvrdil, že dlžníci 2 a 3 scudzili svoje nehnuteľnosti (urobili ukracovacie právne úkony)
v prospech žalovanej, ktorá je ich blízkou osobou, pričom z priložených výpisov z listu vlastníctva súd
prvej inštancie zistil, že rodné priezvisko žalovanej je totožné s priezviskom dlžníkov 2 a 3. Žalovaná
nadobudla dotknuté nehnuteľnosti v období, keď prebiehalo sporové konanie na Mestskom súde

Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/39/2022, a to v období necelého roka odo dňa vyhlásenia rozsudku
Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-14CbZm/39/2022-155 v prospech žalobcu, pričom dlžníkom
zostalo zachované právo užívať nehnuteľnosti, a to formou zriadenia vecného bremena. Dané okolnosti
teda naznačujú vysokú mieru pravdepodobnosti, že podstatou právnych úkonov, ktorými žalovaná
nadobudla nehnuteľnosti, bolo formálne v evidencii katastra nehnuteľností vytvoriť stav nemajetnosti

dlžníkov 2 a 3 za súčasného zachovania ich užívacieho práva k nehnuteľnostiam, a teda je vysoká
miera pravdepodobnosti, že zmyslom a účelom prevodov bolo práve ukrátenie žalobcu ako veriteľa. Na
základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil
existenciu svojho práva odporovať právnym úkonom, ktorými žalovaná nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, a tým zároveň nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku žalovanej,

ktorý ukracujúcimi právnymi úkonmi ušiel z majetku dlžníkov.

10. Na základe opísaných a osvedčených rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie považoval
za osvedčenú aj dôvodnú obavu žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, keďže dlžník 1 je obchodnou
spoločnosťou dlhodobo vykazujúcou hospodársku stratu bez akýchkoľvek tržieb a dlžníci 2 a 3

v časovej nadväznosti na vyhlásenie rozsudku vykonali scudzovacie dispozičné úkony so svojím
nehnuteľným majetkom v prospech žalovanej, za súčasného zachovania ich užívacieho práva, čo
naznačuje úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť,
že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam sú v čase rozhodovania evidované v katastrálnomoperáte plomby o prebiehajúcich konaniach o vklade vlastníckeho práva, čo preukazuje, že žalovaná
si nemieni nehnuteľnosti ponechať ako svoje výlučné vlastníctvo, ale týmito už disponovala, pričom
ďalšia dispozícia s nehnuteľnosťami môže naznačovať cieľ sťažiť alebo zmariť uspokojenie žalobcu

ako veriteľa aj v prípade úspešnosti odporovacej žaloby. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvej
inštancie jednoznačne nasvedčujú, že u žalobcu je daná nielen subjektívna obava o budúce vymoženie
jeho nároku na zaplatenie pohľadávky, ale táto obava má podklad v objektívnych skutočnostiach, ktoré i
v dostatočnom rozsahu osvedčil. Nakoľko žalobca dostatočným spôsobom osvedčil nárok, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako aj obavu z možného ohrozenia budúcej exekúcie súd prvej inštancie návrhu

vyhovel. O náhrade trov konania nerozhodol, a to s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP , keďže o nich
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie podala v
zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a
navrhla,abyodvolacísúd uzneseniesúduprvejinštancieč.k.62C/62/2025-47zodňa26.09.2025zmenil

a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva zamietol, alternatívne ,
aby v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná argumentovala tým, že v merite veci vedenej pod sp. zn. 62C/62/2025 ide o

žalobu, ktorou sa žalobca proti nej domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k žalobcovi,
teda sa nedomáha peňažného plnenia, pričom žalovaná nevystupuje ako dlžník a žalobca nie
je v pozícii jej veriteľa. Nakoľko výsledkom sporu má byť určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv, nie
uloženie povinnosti splniť peňažnú pohľadávku, či záväzok, v tomto kontexte vydanie zabezpečovacieho
opatrenia zriadením sudcovského záložného práva nemá opodstatnenie, keďže i na túto formu zriadenia

a existencie záložného práva sa vzťahujú zásady, na ktorých záložné právo ako zabezpečovací inštitút
funguje.

13. Namietala, že aktuálne zriadené záložné právo nenapĺňa predpokladané zásady, či princípy spojené
s týmto zabezpečujúcim inštitútom a zároveň ignoruje zásadu akcesority, keďže záväzok žalovanej vo

vzťahukžalobcoviakojejveriteľovineexistuje,pričomzáložnéprávojeexistenčnespojenésozáväzkom
hlavným, ktorý ma zabezpečovať, naviac takýto záväzok nebude existovať ani v prípade, ak by sa
žalobe vo veci samej vyhovelo, keďže nejde o žalobu na plnenie. K realizácii záložného práva možno
pristúpiť až vtedy, ak dlh záložcu nebude splnený riadne a včas, čo v danom prípade vzhľadom na
už uvedené nemôže nastať, zároveň výsledok konania nedáva priestor pre predaj zálohu, čím nebude

naplnená ani uhradzovacia funkcia záložného práva.

14. V odvolaní žalovaná poprela existenciu reálnej obavy, že by prípadná exekúcia bola ohrozená,
keď tvrdila, že dotknuté nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe riadnych kúpnych zmlúv a za ktoré
kúpnu cenu reálne zaplatila, nie sú predmetom žiadnych úkonov smerujúcich k ich scudzeniu alebo

k zriadeniu vecných bremien. Zdôraznila, že dlžníci vlastnia ďalšie nehnuteľnosti vo výrazne vyššej
hodnote ako je výška pohľadávky uplatňovaná žalobcom, a to napríklad záhradu na U. ulici, ktorej
hodnota podľa znaleckého posudku z roku 2019 predstavuje 234.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca nie je žiadnym spôsobom ukrátený, keďže pohľadávku je možné uspokojiť z iného majetku
pôvodných dlžníkov, a teda neexistuje dôvod zasahovať do vlastníckych práv žalovanej.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,

dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými
žalovanou, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň
vec i správne právne posúdil, keď návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom

rozsahu vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že boli zákonom dané dôvody na jeho nariadenie, pričom
sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.17. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná, a to za účelom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

21. Zo zákonnej formulácie ust. § 343 ods. 1 CSP vyplývajú nasledovné základné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva:
a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť iba na návrh
b) záložné právo sa zriaďuje na veciach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka

c) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty
d) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku
e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

22. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 CSP v spojení s
§ 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ
jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť
obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods.1 CSP navrhovateľ

musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní
poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne
osvedčený.

23. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky a súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka. Z formulácie predmetných podmienok možno tiež „a contrario“ vyvodiť,
že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečovania nepeňažného nároku.

Zabezpečovacie opatrenie nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je
napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok. Zároveň nemožno zriadiť záložné
právo na veciach a iných majetkových hodnotách vo vzťahu k subjektu, proti ktorému nebudú smerovať
peňažné nároky žalobcu ako veriteľa.

24. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu
zabezpečenia pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Mestskom súde
Bratislava III sp. zn. B5-14CbZm/39/2022. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní rozsudkom č.k.
B5-14CbZm/39/2022-155 zo dňa 26.10.2023 zaviazal spoločnosť TAMAKO, s.r.o., so sídlom H. 63,
Vysoká pri Morave, IČO: 35 786 132; L.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX; S. pri O. a L.. S.

N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, Vysoká pri Morave na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
117.141,42 eur, zmenkového úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 117.141,42 eur od 31.12.2020
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 370,47 eur a náhrady trov konania žalobcovi.

25. Vo veci samej sa žalobca proti žalovanej domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k

žalobcovi, a to kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2024 uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a L.. R. N.
ako predávajúcou a kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2024 uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a L.. S.
N. a L. R. N., ktorých predmetom bol prevod nehnuteľností z dôvodu, že zo všetkých okolnosti za ktorých
došlo predaju nehnuteľností vyplýva, že tieto prevody boli uskutočnené v priamej súvislosti s vyššieuvedeným súdnym konaním v zmenkovej veci. Podľa žalobcu obe kúpne zmluvy boli uzavreté po vydaní
rozsudku č.k. B5-14CbZm/39/2022-155 zo dňa 26.10.2023 s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa.

26. Predmetom súdneho konania vo veci samej je určovacia (odporovacia) žaloba, čo znamená, že
zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách žalovanej v
danom prípade nezabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu, ktorú by mal žalobca voči žalovanej.
Vzťah v predmetnom konaní nie je vzťahom žalobcu ako veriteľa a žalovanej ako dlžníčky, nakoľko
žalobca pohľadávku vo výške 157 190,29 eur nemá vo vzťahu k žalovanej, ale jeho dlžníkmi sú

spoločnosť TAMAKO, s.r.o., so sídlom Tichá 63, Vysoká pri Morave, IČO: 35 786 132 ako vystaviteľ
zmenky a L.. R. N. a L.. S. N. ako avalisti.

27. Žalovaná v podanom odvolaní dôvodne namietala, že zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené
na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, keď bolo zriadené
záložné právo na majetok žalovanej, ktorá nie je dlžníkom žalobcu a zároveň sa žalobca vo veci samej

nedomáha peňažného plnenia.

28. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel odvolací súd k
záveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie neboli splnené. Zriadenie

záložného práva na nehnuteľnostiach žalovanej v konaní o odporovacej žalobe neslúži na zabezpečenie
peňažnéhonároku,pričomzabezpečovacieopatreniemožnonariadiťibavkonaniach,kdejepredmetom
zaplatenie peňažnej sumy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v zmysle ust. § 343 CSP je možné iba na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, teda zákon striktne určuje subjekt, na

ktorého majetok je možné zriadiť záložné právo a proti ktorému sa nariaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 343 CSP zriadil záložné právo na majetok žalovanej, ktorá nie
je dlžníkom žalobcu.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. §

388 CSP tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

30. Odvolací súd o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej žalovanej
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%,

nakoľko mala žalovaná vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (262 ods. 2 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).