Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122462135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6122462135.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Slovenská

konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava, proti žalovanej:
A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast. E. F. G., advokátom so sídlom Kollárova
15, Poprad, o zaplatenie 1380 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením vydaným vyšším

súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 14.11.2022 Okresnému súdu Banská
Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1380 eur. Nárok vyplynul z refakturácie nákladov za 3 osoby za
leteckú prepravu na základe „Prísľubu vo forme záväzku pri poskytnuzí konzulárnej ochrany vo forme
repatriácie“ – let Tenerife, Gran Canaria do Bratislavy dňa 31.3.2020

2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 25.11.2022 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 22Up

1004/2022, proti ktorému žalovaná podala včas odpor.

3. V podanom odpore namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Mala za to, že je v postavení spotrebiteľa.
Spochybnila výšku uplatneného nároku z dôvodu, že je nevyhnutné vziať do úvahy obdobie jeho vzniku.
Dňa 15.3.2020 vláda SR vyhlásila núdzový stav a s účinnosťou od 13.3.2020 od 7:00 hod. miestneho
času bol vyhlásený zákaz vykonávania určených civilných letov s miestom vzletu na území iného štátu
a s miestom pristátia na území Slovenskej republiky. Obdobná situácia bola v tom čase aj v iných

krajinách EÚ, teda aj v Španielsku. Poukázala na svoje vyjadrenie z 14.5.2020, ktoré tvorí prílohu
k žalobe a na skutočnosti tam uvedené. Uviedla, že nevie, na základe akých skutočností bola určená
cena letu, keď najprv bola určená vo výške 810 eur a neskôr vo výške 460 eur s tým, že jej druhovi
malo byť oznámené štátnym tajomníkom, že ak nepodpíše Prísľub vo forme záväzku pri poskytnutí
konzulárnej ochrany vo forme repatriácie a nenazbiera sa dostatočný počet repatriantov, lietadlo zo
Slovenska (vládny špeciál) neodletí a je nutné ho podpísať, ak sa chce dostať na Slovensko a veci
ohľadom úhrady a ceny letu sa budú riešiť neskôr.“ Poukázala na bezplatný repatriačný let českého

vládneho špeciálu. Zároveň mailom z 29. marca 2020 a tiež telefonicky kontaktovala s osobou zo
slovenského veľvyslanectva v Španielsku (H. A. - konzulka), či bude možné a akým spôsobom požiadať
o príspevok na refundáciu časti ceny leteniek prostredníctvom Európskej únie a dostala odpoveď, že „to
sa bude riešiť neskôr a teraz, ak sa chce vrátiť na Slovensko s deťmi musí podpísať prísľub, inak lietadlonepriletí". Podpísanie prísľubu bolo vykonané v tiesni, preto je neplatný právny úkon v zmysle ust. § 53
ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Keďže bolo jej konanie vykonané
pod tlakom okolností, vzťahuje sa na ňu ust. § 37 ods. 1 OZ. Nepodpísala prísľub slobodne a čiastka 460

eur sa prieči dobrým mravom. Mala za to, že sa na ňu a a jej deti mali vzťahovať Čl.3 ods. 2 a) prípadne
c) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vyžadovaní a schvaľovaní letov č.50/2012 (tzv.
vládny špeciál), ktoré sú definované ako lety bez úhrady priamych prevádzkových nákladov. Namietla
premlčanie s poukazom na § 108 OZ. Záverom uviedla, že má informácie, že voči repatriantom, ktorí boli
na palube vládneho špeciálu repatriačného letu z Tenerife na Slovensko (Bratislava) dňa 31.03.2020 a

neboli štátnymi občanmi Slovenskej republiky, nie sú náklady na let vymáhané a aj toto len potvrdzuje
zákonom rozporné a diskriminačné konanie.

4. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie
v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). K podanému odporu sa vyjadril v tom smere,

že nikdy netvrdil, že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. Uzavretím predmetného dodatku č. 1 v
súlade s § 14 a nasl. zákona o pohľadávkach štátu MZVEZ SR postúpilo na Slovenská konsolidačná,
a.s. iba právo uplatňovať žalovanú pohľadávku. V súlade s § 14 ods. 3 zákona o pohľadávkach
štátu Slovenská konsolidačná, a.s. vykonáva konsolidáciu pohľadávok štátu na základe zmluvy o
vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet. Podľa článku 11 ods. 7 Organizačného

poriadku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 34/2017
zo dňa 31. mája 2017 (ďalej len „Organizačný poriadok“) generálneho riaditeľa zastupuje v rozsahu
jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne spravidla ním určený
riaditeľ odboru. Predmetný dodatok č. 1 za MZVEZ SR podpisovali v súlade s § 20 ods. 2 OZ a
Organizačným poriadkom I. I. J., riaditeľka finančného odboru sekcie ekonomiky a všeobecnej správy

a Ing. Tibor Králik, generálny riaditeľ sekcie ekonomiky a všeobecnej správy, ktorého zastupovala
v rozsahu jeho práv a povinností v súlade s Občianskym zákonníkom, Organizačným poriadkom a
príslušnými pracovnoprávnymi predpismi ním určená riaditeľka odboru Ing. Ivana Čermáková. Uvedení
zamestnanci MZVEZ SR svoje oprávnenie konať v mene právnickej osoby podpísaním predmetného
dodatku č. 1 neprekročili. Tvrdenie žalovaného, že I. K. L. nemôže zastupovať I. I. J. z dôvodu rozporu

so zákonom, obchádzania zákona a interných noriem MZVEZ SR nemá žiadnu relevanciu. K obdobnej
problematike sa vyjadroval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 158/06-18 podľa
ktorého môže jeden konateľ splnomocniť na konanie druhého konateľa a uskutočniť tak právny úkon
spoločnosti sám vo svojej konateľskej pozícii a súčasne aj ako splnomocnenec druhého konateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za to, že predmetným dodatkom č. 1 došlo k riadnemu

postúpeniu práva uplatňovať žalovanú pohľadávku, pričom tvrdenia žalovaného nemajú oporu v zákone.
S tvrdením žalovanej, že sa v tejto veci považuje za spotrebiteľa, žalobca nesúhlasil. Ministerstvo
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej tiež „MZVEZ SR“) je ústredným orgánom štátnej
správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy Slovenskej republiky k ostatným štátom, medzinárodným
organizáciám a zoskupeniam a európskym inštitúciám, ktorý nemá postavenie dodávateľa v zmysle §

52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. MZVEZ SR nevykonáva žiadnu obchodnú ani podnikateľskú
činnosť (obdobne ako v prípade ŠFRB: uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 106/2018, uznesenie NS SR sp.
zn. 8Cdo/9/2019, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/164/2020). MZVEZ SR je ústredným orgánom štátnej
správy, ktorý prostredníctvom svojich organizačných útvarov v zahraničí vykonáva konzulárne činnosti
v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskej únie,

všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútroštátnymi právnymi predpismi
prijímajúceho štátu. MZVEZ SR poskytlo žalovanej na jej žiadosť konzulárnu ochranu, ktorá predstavuje
súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými zabezpečuje podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej
situácii, pričom jej poskytnutie nenapĺňa atribúty obchodnej ani podnikateľskej činnosti. V ďalšom
poukázal na to, že výška nákladov na repatriáciu v roku 2020 v kontexte vypuknutia pandémie ochorenia

COVID-19 bola určovaná operatívne na základe telefonickej a e-mailovej komunikácie MZVEZ SR
a Ministerstva vnútra SR (ďalej tiež „MV SR“). Hlavnými parametrami pri výpočte nákladov na repatriáciu
na 1 osobu bola predbežná cenová kalkulácia letu predložená zo strany MV SR a počet osôb, ktorí
požiadali o poskytnutie konzulárnej ochrany formou repatriácie. V nadväznosti na repatriáciu osôb
z Kanárskych ostrovov do Bratislavy dňa 31.03.2020 vystavilo MV SR faktúru číslo 260038178 na

sumu vo výške 29.247,15 eur, ktorú uhradilo MZVEZ SR dňa 06.08.2020. V súvislosti s repatriáciou
občanov Rakúska vystavilo MZVEZ SR FA č. 5072000168/2020 na celkovú sumu vo výške 7820,00
eur, ktorú uhradilo Rakúsko prostredníctvom svojho Zastupiteľského úradu dňa 14.05.2020. Čo sa týka
repatriácie občanov Českej republiky štáty Českej a Slovenskej republiky sa dohodli, že občanov budúrepatriovať recipročne bez toho, aby si vystavovali faktúru za vzniknuté náklady. Tvrdenia žalovanej,
že podpísanie prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany bolo vykonané v tiesni a
pod nátlakom, považoval za účelové. Konzulárna ochrana vo forme repatriácie sa poskytuje len tým

občanom a nezastúpeným občanom, ktorí o to požiadajú a nie sú schopní situáciu riešiť vlastnými
silami. Osoby, ktoré mali záujem o repatriáciu v roku 2020 v kontexte vypuknutia pandémie ochorenia
COVID-19, boli o tejto možnosti s uvedením priameho linku zriadeného na webovej stránke MZVEZ
SR informované prostredníctvom zastupiteľských úradov SR v zahraničí, a to hromadným emailom
alebo cez sociálne siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí. V nadväznosti na uvedené, ak občan

mal záujem o repatriáciu, bolo nevyhnutné, aby cez link zriadený na webovej stránke MZVEZ SR
vyplnil prísľub vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme repatriácie, v rámci
ktorého požiadal o poskytnutie konzulárnej ochrany formou repatriácie, uviedol všetky nevyhnutné
osobné údaje a súčasne sa zaviazal, na požiadanie MZVEZ SR, uhradiť konkrétnu výšku nákladov na
účely repatriácie alebo v súvislosti repatriáciou jeho osoby a jeho rodinných príslušníkov, ktorí ho na
repatriačnom lete sprevádzali. Súčasťou predmetného prísľubu je aj vyhlásenie, že občan, ktorý žiada

o repatriáciu rozumie a súhlasí s podmienkami v ňom uvedenými. Žalovaná preto slobodne a vážne
podpísala prísľub, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5 zákona o zahraničnej službe a je spoločný
pre občanov a nezastúpených občanov v zmysle transponovanej smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20.
apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených
občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES. Tiež poukázal na to, že nariadenie

MV SR o vyžadovaní a schvaľovaní letov (čiastka č. 29 Vestníka MV SR, bod 50) nie je všeobecne
záväzným právnym predpisom, pričom tento dokument zaväzuje výlučne MV SR a jeho útvary. Vo
vzťahu k vykonávaniu letov lietadiel v policajných službách ostatnými ústrednými štátnymi orgánmi
sú relevantné Zásady vykonávania letov lietadiel v policajných službách schválené vládou Slovenskej
republiky uznesením č. 411/2006 z 10.5.2006. Podľa čl. 2 ods. 1 uznesenia vlády č. 411/2006 disponuje

MV SR diskrečnou právomocou vo vzťahu k úhradám priamych nákladov za vykonané lety štátnych
lietadiel, a to v rámci svojich finančných zdrojov. Taktiež poukázal na skutočnosť, že tzv. repatriačné lety
nespadajú do kategórie „bez úhrady“ v zmysle čl. 2 ods. 2 uznesenia vlády č. 411/2006. Bez ohľadu na
uvedený správny postup MV SR je však nevyhnutné uviesť, že tieto predpisy nemajú povahu všeobecne
záväzných právnych predpisov a fyzické a právnické osoby sa v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky nemôžu priamo dovolávať na práva a povinnosti potenciálne z nich vyplývajúce. Relevantná
je teda skutočnosť, že MV SR vykonalo repatriačný let dňa 31.3.2020 z Tenerife na územie Slovenskej
republiky, ktorým bola repatriovaná aj žalovaná, na základe požiadavky MZVEZ SR, pričom tieto náklady
bolináslednefakturovanéMZVEZSR,ktoréichuhradilo06.08.2020.Právnymzákladom,atovšeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorý priamo ukladá práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám

v zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, je zákon o zahraničnej službe. Podľa
§ 14h ods. 15 zákona o zahraničnej službe je MZVEZ SR oprávnené požadovať úhradu finančných
nákladov poskytnutej konzulárnej ochrany, ktorá bola v prípade odporcu realizovaná MZVEZ SR formou
repatriácie podľa § 14 g ods. 4 písm. e) zákona o zahraničnej službe. Tomuto oprávneniu korešponduje
povinnosť repatriovanej osoby uhradiť finančné náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu. Keďže

MZVEZ SR vynaložilo finančné náklady na repatriáciu žalovaného z Tenerife na územie Slovenskej
republiky dňa 31.3.2020, MZVEZ SR je podľa § 14h ods. 15 zákona o zahraničnej službe oprávnené
žiadať od žalovanej úhradu týchto nákladov a tá má povinnosť podľa § 14h ods. 15 zákona o zahraničnej
službe uhradiť tieto náklady. Pre úplnosť dodal, že v prípade akéhokoľvek iného výkladu predmetnej
situácie by bol popretý záujem zákonodarcu vyjadrený v ustanovení § 14h ods. 15 zákona o zahraničnej

službe,keďže,aplikujúcargumentáciužalovanej,byorgánySlovenskejrepublikynebolioprávnenénikdy
požadovať úhradu nákladov za konzulárnu ochranu realizovanú formou repatriácie prostredníctvom
letov štátnych lietadiel, zatiaľ čo však pri iných formách konzulárnej ochrany či repatriácie by týmto
oprávnením disponovali. Odporcova argumentácia je teda zavádzajúca, nesprávna a nemá oporu
v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. Vo vzťahu k údajnému premlčaniu žalovanej

pohľadávky podľa § 108 OZ žalobca poukázal na to, že predmetné ustanovenie sa aplikuje na práva
uplatnené buď cestujúcim alebo odosielateľom u dopravcu a vyplývajúce z § 760 až 773 OZ. Právnym
základom žiadosti žalovanej o poskytnutie konzulárnej ochrany pri repatriácií je však § 14g ods. 7
v spojení s § 14h ods. 15 zákona o zahraničnej službe. Nárok na úhradu finančných nákladov na
konzulárnu ochranu poskytnutú podľa zákona o zahraničnej službe nie je právom z prepravy podľa § 760

OZ, ktoré podlieha premlčaniu podľa § 108 OZ, ale právom, ktoré podľa § 101 OZ podlieha všeobecnej
premlčacej dobe v dĺžke 3 rokov. Navyše, nakoľko sa žalovaná v súlade s § 14h ods. 15 zákona o
zahraničnej službe prísľubom vo forme záväzku zaviazala na požiadanie MZVEZ SR zaplatiť svoj dlh
určený čo do výšky i dôvodu, nárok žalobcu podľa § 110 OZ podlieha premlčacej dobe v dĺžke trvania10 rokov. Prísľub, ktorý podpísala žalovaná vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe č. 5 zákona o
zahraničnej službe a je spoločný pre občanov a nezastúpených občanov, pričom sa naň vzťahuje právny
poriadok členského štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom.

5. V duplike žalovaná namietala diskrimináciu prepravovaných osôb. Uplatňovanie nároku
nezohľadňovalo bezprecedentnú situáciu spôsobenú štátnickými rozhodnutiami a považovala ho za
rozporné s dobrými mravmi. Pýtala sa, prečo Slovenská republika nepožiadala o príspevok na
preplatenie repatriačného letu z na to vyčlenených fondov EÚ, keď podmienka prepravy štátnych

príslušníkov aspoň dvoch členských štátov EÚ splnená bola a išlo o prepravu občanov EÚ na
kontinentálne územie Európy z autómnej ostrovnej oblasti Španielskeho kráľovstva nachádzajúce v
Atlantickom oceáne. Uviedla, že pre jej rodinu to nebol let zadarmo, prepadli im spiatočné letenky
zakúpené v termíne na konci júna 2020 (komerčné linky neboli obnovené ani vtedy), prišli o depozit
na prenajatý byt, museli zanechať značnú časť hnuteľného majetku na ostrove, keďže batožina
bola striktne limitovaná. Záverom poukázala na to, že bezprecedentným zrušením komerčných letov

došlo k ničím nekompenzovanému zásahu do práv európskeho občianstva a ústavných práv voľného
pohybu (po splnení protipandemických opatrení), práv spravovať vlastný majetok na území iného
členského štátu a pod. Tou kompenzáciou mala byť minimálne náležitá komunikácia zo strany štátnych
predstaviteľov. V prvých dňoch zavedenia lockdownu situácia, panika a chaos nasvedčovala tomu,
že idea európskej súdržnosti prestala existovať. Ako matka som riešila jedinú otázku, či poskytovanie

zdravotnej starostlivosti bude na území Španielska poskytované naďalej rovnocenne bez rozdielu, či
pôjde o občana M. alebo občana iného členského štátu EÚ. Nakoľko v španielskej štátnej televízii
dookola vysielali správy z miestnych nemocníc s alarmujúcimi oznámeniami, že situácia je kritická
a lekári vyberajú spomedzi chorých tých, ktorí majú väčšie šance na prežitie. To kritérium bolo
ale len všeobecné – a to vek pacienta. N. mali prednosť pred staršími. Nakoľko španielski vládni

predstavitelia sa napriek dlhoročnému členstvu ich krajiny v EÚ prihovárali výhradne len M., akoby na
území Španielska boli len Španieli (obdobne to bolo i na Slovensku k Slovákom), nadobudla pocit,
že ďalším možným kritériom selekcie pacientov bude štátna príslušnosť. Ak by pomoc potreboval jej
syn a španielske dieťa, nevedela sa ubrániť pocitu, že pomoc by dostalo španielske dieťa. A to aj
keby nebolo mladšie ako jej syn. Žalobu navrhla zamietnuť s poukazom na narušenie princípu právnej

istoty a bezprecedentnú situáciu, Slovenská republika mala možnosť žiadať o príspevok z fondu EÚ na
repatriačnéletyatútomožnosťnevyužila,anisaotonepokúsilaajaakoobčansomtakútožiadosťpodať
nemohla. Zo strany veľvyslanectva mi bola podaná informácia, že to sa bude riešiť potom. Informácie
nemali ani štátne inštitúcie, o dobrovoľnosti rozhodovania neinformovaného občana v takejto situácii
nemôže byť ani reči.

6. Dňa 3.5.2023 súd vyhlásil rozsudok č.k. 18Csp 3/2023-151, ktorým bola žalovaná zaviazaná na
úhradu 1380 eur. Žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná.

7. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 18CoCsp

35/2023-345 z 31.5.2024 zrušil rozsudkom a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie. Zrušujúce uznesenie odôvodnil tým cit: „22. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje
na to, že súd prvej inštancie sa doposiaľ nevenoval právnemu posúdeniu, či žalobný nárok na úhradu
nákladov na repatriáciu žalovanej a jej rodinných príslušníkov možno vzhľadom na konkrétne okolnosti
tejto veci posudzovať ako výkon existujúceho práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v zmysle

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.23. I keď žalobca v konaní svoj nárok riadne preukázal a možno
prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie o jeho zákonnosti, dôvodnosti a správnosti, nemožno opomenúť
ďalšie špecifické okolnosti veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 9C/2/2023-112 zo dňa 20.09.2023 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 8Co/65/2023-18/2 zo dňa17.04.2024, v ktorých súdy zohľadnili kategóriu dobrých

mravov podľa § 3 ods. 1 OZ v obdobnej veci uplatneného nároku totožného žalobcu na úhradu
nákladov na repatriáciu voči žalovanému ako refakturáciu nákladov za leteckú prepravu 4 osôb na
základe Prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutíkonzulárnej ochrany vo forme repatriácie – let z
Tenerife, Gran Canaria do Bratislavy dňa 31.03.2020 ( t.j. totožný let ako v prejednávanej veci).“

8. Proti zrušujúcemu uznesenie odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.9. Súd prvej inštancie následne bez predloženia veci dovolaciemu súdu žalobu vecne prejednal a
rozsudkom č.k. 18Csp 3/2023-388 z 14.8.2024 žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 18CoCsp
2/2025-523 z 31.5.2024 opätovne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie. Zrušujúce uznesenie odôvodnil tým cit: „33. Podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzalo
do úvahy nerozhodovať o aktuálnom odvolaní žalobcu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na postup podľa

§ 436 a násl. CSP bez rozhodnutia o odvolaní, a tak vytvoriť pre dovolací súd priestor na postup podľa
§ 449 ods. 2 CSP. Ako už odvolací súd uviedol, nemožno prejudikovať rozhodnutie dovolacieho súdu.
Navyše v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho
súdu napadnutého dovolaním, sú čo do právneho posúdenia odlišné. Preto v záujme právnej istoty
a nevnášania zbytočného chaosu do prejednávanej veci, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len
zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods.

1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 34. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude
jeho povinnosťou vykonať úkony spojené s dovolaním žalobcu doručeným súdu dňa 02.09.2024, a
to v zmysle § 436 a násl. CSP. V prípade, ak žalobca nebude v dovolacom konaní úspešný, súd
prvej inštancie sa náležite vysporiada s inštrukciami odvolacieho súdu vyjadrenými v uznesení zo dňa
31.05.2024, najmä pokiaľ ide o posúdenie nároku v kontexte § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Totiž

rozsudok súdu prvej inštancie je z pohľadu výrok - odôvodnenie rozporuplný, pričom odôvodnenie
obsiahnutévbode46.rozsudkunenaznačuje,abysisúdprvejinštanciedostatočneuvedomovalvýznam
§ 391 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že strana má vždy právo
na to, aby jej súdna ochrana bola poskytnutá v požadovanej kvalite, nevynímajúc dôvody rozhodnutia,
ktoré by mali byť jasné a mali by dávať odpoveď na zásadné otázky. To však neznamená, že súd prvej

inštancie je nútený zmeniť právny názor. Je však povinný preskúmať rozpor nároku žalobcu s dobrými
mravmi a svoje úvahy riadne odôvodniť. Súd zároveň rozhodne o trovách celého konania (§ 396 ods. 3
CSP). Samozrejme, v prípade úspešnosti žalobcu v dovolacom konaní, súd prvej inštancie predloží vec
na rozhodnutie o odvolaní voči v poradí prvému rozsudku zo dňa 03.05.2023.“

11. Následne bola preto vec predložená dovolaciemu súd na rozhodnutie o dovolaní v zmysle pokynu
odvolacieho súdu.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo 191/2025 z 11.5.2025 dovolanie odmietol
a žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania.

13. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cit: „20. K situácii druhovo totožnej s tou v tentoraz
prejednávanej veci, že dovolanie smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
bola vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu
prijalo stanovisko publikované pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu,

ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je
rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým
je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku.“ V danej veci nejde
teda o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej a ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto
prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť. Taktiež tu nejde ani o rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo toto zmenil, preto
nemožno vyvodiť prípustnosť dovolania ani z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. 21. Vzhľadom na to, že
dovolanie žalobkyne nie je podľa § 420 CSP a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné, dovolací
súd ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.“

14. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

15. Z prísľub vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme repatriácie (ďalej tiež
„Prísľub“) plynie, že žalovaná žiada o poskytnutie konzulárnej ochrany pri repatriácii a súčasne sa

zaväzuje na požiadanie MZVEZ SR uhradiť ekvivalent všetkých nákladov na účely repatriácie alebo
v súvislosti s repatriáciou jej osoby a jej rodinných príslušníkov, ktorí ju sprevádzali na repatriačnom lete
dňa 31.3.2020 o 14:30 z Tenericfe, Gran Canaria do 16:00 Bratislava. Rodinní príslušníci boli synovia E.B. a G.. Náklady sú 460 eur na jednu osobu. Uvedené plynie aj z informácii o registrácii prostredníctvom
emailovej komunikácie.

16. Žalovanej bola dňa 15.4.2020 vystavená faktúra na sumu 1380 eur s lehotou splatnosti do 14.5.2020
ako refakturácia nákladov za tri osoby za leteckú prepravu na základe „Prísľubu vo forme záväzku pri
poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme repatriácie“ – let z Teneriffe, Gran Canaria do Bratislavy dňa
31.3.2020.

17. Dňa 14.5.2020 bol poslaný email MZVEZ SR zo strany žalovanej s predmetom nesúhlas s výškou
a splatnosťou faktúry č. : 507200156/2020, žiadosť o informovanie o možnosti čerpania prostriedkov
EÚ určených na repatriačné lety občanov EÚ/eventuálne v kombinácii s uplatnením dovolenkového
poukazu a výzva na celkové prehodnotenie vyúčtovania nákladov repatriačného letu pre slovenských
štátnych občanov (zároveň občanov EÚ) z izolovaného ostrovného územia Európskej únie počas
vyhláseného núdzového stavu na území Španielskeho kráľovstva. Plynie z neho, že v čase 31.3.2020

boli všetky súkromné lety zrušené a Španielske kráľovstvo bolo v núdzovom stave s tým, že reálne
šance a vyhliadky na bezpečnú a bezproblémovú cestu s 2 maloletými deťmi využitím leteckej alebo
námornej dopravy v kombinácii s následným presunom po európskom kontinente na územie Slovenskej
republiky boli v nastávajúcom období mizivé a veľmi obtiažne. Žiadala prehodnotiť splatnosť faktúry.
Uviedla v ňom ďalej, že s dvomi maloletými synmi odcestovala na územie Kanárskych ostrovov (ostrov

Tenerife) z dôvodu ich chronicky zhoršeného zdravotného stavu a aby sa stali prirodzene bilinguálnymi
a naučila sa španielsky jazyk. Pobyt trval od polovice októbra 2019 do marca 2020, pričom využívala
nízkonákladové lety na územie európskeho kontinentu, ak potrebovala zariadiť záležitosti v domovskom
štáte. Ďalej uviedla, že možnosť repatriačného letu využila pod tlakom, v krízovej situácii a zo strachu
o obavy o jej dve maloleté deti.

18. O. zo dňa 29.3.2020 žalovaná potvrdila záujem o miesta v lietadle na Slovensko, repatriačný let –
utorok 31.3.2020.

19. Žalovaná podaním zo dňa 7.4.2020 žiadala svojho zamestnávateľa (Okresný súd Prešov)
o prerušenie rodičovskej dovolenky, na čo jej bolo oznámené dňa 15.4.2020, že od 1.6.2020 bude

zaradená na funkciu vyššieho súdneho úradníka.

20. Podaním zo dňa 17.7.2020 doručeným žalovanej dňa 25.7.2020 sa MZVEZ SR vyjadrilo k jej listu
z 14.5.2020, kde okrem iného poukázali na to, že je možné uzavretie dohody o splátkach a nie je možné
prehodnotiť výšku nákladov, záväzok je platný založený na Prísľube.

21. Dňa 30.9.2020 MZVEZ SR urgovalo zaplatenie nákladov na účely repatriácie.

22. Dňa 21.7.2022 bol spísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2022/MZVEZ
SR a z jeho prílohy č. 1 plynie, že jeho predmetom je faktúra č. 507200156 vystavená dňa 15.4.2020

a splatná 14.5.2020 vo výške 1380 eur.

23. MZVEZ SR fakturovalo rakúskemu zastupiteľskému úradu sumu 7820 eur za konzulárnu ochranu
pri repatriačnom lete 31.3.2020 z Gran Canaria/Teneriffe do Bratislavy.

24. Z emailovej komunikácie zo dňa 31.3.2020 medzi MZVEZ SR a MV SR plynie komunikácia vo vzťahu
k letu z Teneriffe, kde sa pýtajú na cenu za prepravu a kapacitu lietadla s tým, že má ísť o Airbus A 319
OM – BYK, celková cena za let 17 500. Na otázku, koľko bude pasažierov, bolo odpoveď, že avizovaných
je 56 osôb. Dňa 1.4.2020 si zaslali medzi sebou predbežnú kalkuláciu jednotlivých letov.

25. Z predbežnej kalkulácii letov plynie, že pri lete z destinácie Kanárske ostrovy, lietadlo Airbus A 319
ide o sumu 29 000 eur.

26. Z faktúry a jej prílohy vystavenej MV SR (dodávateľ) MZVEZ SR (odberateľ) plynie, že na základe
objednávky a Uznesenia vlády SR č. 411/06 fakturujú náklady za dodanie palubného občerstvenia, let na

trese Bratislava – Tenerife – Gran Canaria – Bratislava dňa 31.3.2020 v celkovej úhrade 29 247,15 eur.27. Žalovaná emailom zo dňa 29.3.2020 potvrdila záujem o miesta v lietadle na Slovensko – repatriačný
let – utorok 31.3.2020 pre ňu a jej dvoch maloletých synov a následne žiadal o spätné potvrdenie, že
boli ako pasažieri zaevidovaní.

28. Zo žiadosti o repatriačný let na Slovensko datovaný 24.3.2020 adresovanej Vláde SR plynie, že 64
občanov Slovenskej a Českej republiky žiada o pomoc.

29. Zo sprístupnenia informácií podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Ministerstva zahraničných

vecí a európskych záležitosti SR z 22.4.2023 plynie, že celkové náklady na autobusovú dopravu boli vo
výške 449 054,87 eur (čl. 180 a čl. 173-174).

30. Zo sprístupnenia informácií podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitosti SR z 11.7.2023 plynú faktúry uhradené dodávateľom za náklady na autobusovú
prepravu, na základe ktorých bola poskytovaná konzulárna ochrana formou repatriácie Zastupiteľským

úradom Slovenskej republiky v Madride z územia Španielska na územie Slovenskej republiky v období
pandémie COVID-19, a to faktúra č. 20KA1249 na sumu 5000 eur, faktúra č. 20KA 1155 na sumu 7000
eur, faktúra č. 2020114 na sumu 10 733,15 eur, faktúra č. 202000256 na sumu 30 425 eur.
31. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z.z.“), na účely tohto zákona sa konsolidáciou pohľadávok
štátu rozumie centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch,
zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom
jedinej právnickej osoby.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 374/2014 Z.z., konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená osoba
na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z., Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu správca

a) postupuje na poverenú osobu právo uplatňovať pohľadávku štátu,
b) sa zaväzuje zaplatiť poverenej osobe za vymoženie pohľadávky štátu alebo za vymoženie jej časti
odmenu,
c) je povinný odovzdať poverenej osobe všetky doklady a poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú
vymáhanej pohľadávky štátu, ktorá je predmetom zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o
prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 108 OZ, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.

Podľa § 760 OZ, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa čl. 11 ods. 7 Organizačného poriadku MZVEZ SR č. 34/2017 zo dňa 31. mája 2017, generálneho
riaditeľazastupujevrozsahujehoprávapovinnostívčasejehoneprítomnostinepresahujúcejdvatýždne
spravidla ním určený riaditeľ odboru.

Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zahraničnej službe“) Príslušný organizačný útvar ministerstva
v Slovenskej republike (ďalej len „príslušný útvar ministerstva“), diplomatická misia a konzulárny úrad
vykonávajú konzulárne činnosti v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná,12b) právom Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky
a vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho štátu.

Podľa § 14a ods. 2 zákona o zahraničnej službe, konzulárnymi činnosťami sú
a) konzulárne funkcie,
b) konzulárna ochrana.

Podľa § 14g ods. 1 zákona o zahraničnej službe, konzulárna ochrana je súbor opatrení, úkonov a
konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi
a v krízovej situácii.

Podľa § 14g ods. 4 zákona o zahraničnej službe, konzulárna ochrana sa poskytuje najmä

a) v prípade zatknutia alebo iného obmedzenia osobnej slobody,
b) ak je občan a nezastúpený občan obeťou trestného činu,
c) v prípade vážnej nehody alebo závažnej choroby,
d) v prípade úmrtia,
e) pri repatriácii,

f) v prípade potreby vydania náhradného cestovného dokladu alebo náhradného cestovného dokladu
Európskej únie,12o)
g) ak môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku väčšieho počtu osôb.

Podľa § 14g ods. 7 zákona o zahraničnej službe, diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú

konzulárnu ochranu podľa odseku 4 písm. c) a e) až g) občanovi a nezastúpenému občanovi, ak o to
požiada a nie je schopný situáciu riešiť vlastnými silami.

Podľa § 14h ods. 15 zákona o zahraničnej službe, s prihliadnutím na okolnosti diplomatická misia
a konzulárny úrad si od občana a nezastúpeného občana môžu vyžiadať prísľub vo forme záväzku,

že členskému štátu, ktorého je štátnym občanom, uhradí finančné náklady na poskytnutú konzulárnu
ochranu. Vzor prísľubu vo forme záväzku je uvedený v prílohe č. 5. Na tento prísľub vo forme záväzku
sa vzťahuje právny poriadok členského štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného

postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.1a)

32. V súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje a argumentáciou
žalobcu a poukazuje na ňu, teda že Slovenská konsolidačná, a.s. vykonáva konsolidáciu pohľadávokštátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet. Podľa článku
11 ods. 7 Organizačného poriadku generálneho riaditeľa zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností v
čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne spravidla ním určený riaditeľ odboru. Predmetný

dodatok č. 1 za MZVEZ SR podpisovali v súlade s § 20 ods. 2 OZ a Organizačným poriadkom I. I. J.,
riaditeľkafinančnéhoodborusekcieekonomikyavšeobecnejsprávyaIng.TiborKrálik,generálnyriaditeľ
sekcie ekonomiky a všeobecnej správy, ktorého zastupovala v rozsahu jeho práv a povinností v súlade
s Občianskym zákonníkom, Organizačným poriadkom a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi ním
určená riaditeľka odboru Ing. Ivana Čermáková. Ani označenie žalobcu (aj to v hlavičke) v ospravedlnení

neúčasti na pojednávaní podaním z 8.3.2023 SR – Slovenská konsolidačná a.s. nemení nič na tom, že
žaloba je podaná Slovenskou konsolidačnou a.s., keďže priamo v tomto podaní žalobca identifikuje cit.
„ SK, a.s. ako žalobca v tomto konaní...“. Napokon je to zrejmé zo žaloby, z repliky, kde žalobca uvádza,
žeSlovenskákonsolidačná,a.s.vykonávakonsolidáciupohľadávokštátunazákladuzmluvyovymáhaní
pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet i z ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.

33. Rovnako sa súd musel vyporiadať s námietkou vo vzťahu k postaveniu žalovanej, ktorá sa domáhala
postavenia spotrebiteľa. Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Slovenská republika poskytujúca
konzulárnu ochranu svojím štátnym občanom nevystupovala ako osoba konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda žalovanej nesvedčí postavenie spotrebiteľky,
aj keď táto ako fyzická osoba nepochybne pri podpise Prísľubu nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah založený na základe Prísľubu nie
je príznačný nerovnováhou a silnejším postavením dodávateľa, práve naopak ide o formu ochrany
príslušníkov vlastného štátu, ktorý sa v cudzine nachádzajú v podmienkach, ktoré vyžadujú pomoc ich
domovského štátu.

34. Súd pri svojom prvom rozhodnutí vychádzal z nemeckej judikatúry v obdobných veciach –
repatriačných letov v období pandémie COVID-19, a to predovšetkým z rozhodnutia Berlínskeho
správneho súdu z 17.12.2021 sp. zn. 34K 313/21 (https://openjur.de/u/2388292.html), nakoľko súdna
prax najvyšších autorít v danom čase absentovala.

35. Vzhľadom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktorú súd musí prihliadať, a to
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 141/2024 z 30.9.2025, súd konštatuje
nasledovné.

36. Napriek tomu, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na základe žiadosti

žalovanej poskytol žalovanej a jej dvom ďalším rodinným príslušníkom konzulárnu ochranu formou
repatriácie podľa § 14 g ods. 4 písm. e) zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe, konkrétne leteckú
dopravu troch osôb z Tenerife na územie SR, dňa 31.03.2020,v súvislosti s pandémiou COVID - 19,
pričom žalovaná podpísala podľa § 14h ods. 15 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe prísľub
vo forme záväzku, že uhradí finančné náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu, súd nemôže priznať

uplatnenému nároku ochranu z dôvodu rozporu výkonu práv žalobcu, resp. MZVEZ SR, s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ.

37. Žalobný nárok na úhradu nákladov na repatriáciu žalovanej a jej rodinných príslušníkov možno
vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci posudzovať ako výkon existujúceho práva žalobcu v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.

38. Výkon práva predstavuje jeden zo spôsobov realizácie práva, ktorý však nie je bezhraničný a má
svoje limity: právo (povinnosť) musí v dobe výkonu existovať; výkon práva nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, nesmie dôjsť k zneužitiu práva alebo k jeho

šikanóznemu výkonu; výkon práva nesmie byť uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, hoci
sú nepochybne zákonným pojmom, nie sú zákonom presne definované. V zmysle odbornej literatúry
(STRAPÁČ, Peter. § 3 [Výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov]. In: ŠTEVČEK, Marek,
DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek
a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 26) ich obsah spočíva vo všeobecne

platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované
i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v každom prípadeposudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období
anajehovtedajšiepostavenie.Súladsdobrýmimravmimusíbyťposudzovanývždybezohľadunato,že
obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a takisto bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor

s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere. Vybočenie z rámca zákonných
podmienok výkonu práva (§ 3 ods. 1 OZ) má za následok, že na inak zákonný výkon práva sa uplatňuje
celý rad sankcií. Osobitnou sankciou je odopretie právnej ochrany. Neposkytnutie právnej ochrany však
nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany.

39. Nemožno opomenúť špecifické okolnosti veci, ktoré bránia tomu, aby súd mohol tomuto nároku
žalobcu priznať súdnu ochranu. Za rozhodujúci je nesporný fakt, že v rovnakom období, do ktorého
spadá i žalovaný nárok, a dokonca i rovnakým letom, ako využila žalovaná a jej rodina, bola rovnakým
subjektom poskytnutá bezodplatne repatriácia občanom Českej republiky a fakt, že vzhľadom na to, že
oba štáty (Slovenská republika a Česká republika) si dohodli recipročnú repatriáciu svojich občanov, by
žalovaná a jej rodinní príslušníci pri využití repatriácie lietadlom Českej republiky, teda iného štátu, boli

transportovaní do vlasti bezodplatne. Naviac, repatriácia formou autobusovej dopravy bola občanom SR
taktiežposkytovanábezodplatne.Jepotrebnésiuvedomiťito,žepríslušnýsubjektjevzmysle§14hods.
15 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe oprávnený - s prihliadnutím na okolnosti - (teda
nie za každých okolností povinný) vyžiadať si od osoby prísľub vo forme záväzku, že štátu uhradí
finančné náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu, pričom existujú výnimočné situácie, upravené

napr. nariadením Ministerstva vnútra SR o vyžadovaní a schvaľovaní letov č. 50/2012, kedy je možné
výnimočne, za účelom pomoci občanom vykonávať lety i bez úhrady priamych prevádzkových nákladov.

40. Žalobca, i keď dôvodí, že výkon práva nie je v rozpore s dobrými mravmi, v konaní neuviedol
ani jeden dôvod, pre ktorý by situáciu, v akej sa ocitla žalovaná a jej rodina v marci 2020, nebolo

možné považovať za tieseň, resp. krízu a z akého dôvodu nemožno ich prepravu do vlasti za situácie
celosvetovej pandémie považovať za humanitárny let, ktorý je možné realizovať i bez úhrady zo strany
občana SR (žalovanej a jej rodinných príslušníkov). Vychádzajúc z uvedeného stavu je v rozpore
so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov
spoločnosti požadovať zo strany žalobcu úhradu nákladov repatriácie od žalovanej a jej rodinných

príslušníkov ako štátnych občanov SR.

41. Dovolací súd práve v skutkovo obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 141/2024 uviedol cit:
„14.1. Súdy nižších inštancií vo svojej argumentácii vychádzali zo skutkových okolností danej veci
(ktoré navyše v konaní spochybnené neboli), predovšetkým jej jedinečnosti, a to, že žalovaná požiadala

o repatriáciu výlučne z dôvodu, že sa na ostrove Tenerife ocitla v čase vyhlásenia celosvetovej
pandémie v súvislosti so šíriacim sa vírusom COVID (a s tým súvisiacimi masívnymi informáciami
o jeho nebezpečnosti), a to spolu so svojou matkou (67 ročnou dôchodkyňou, ktorú bolo možné
zaradiť do vysokorizikovej skupiny ohrozených osôb), a jej dvoma maloletými deťmi (10 a 5 rokov
- rovnako riziková skupina osôb), s tým, že na danom ostrove boli prijaté také prísne opatrenia, že

napr. dva týždne boli uzatvorení, nemohli vychádzať z apartmánov, po uliciach chodili vojenské vozidlá,
vrtuľníky. Prísne opatrenia v Španielsku (spolu s informáciami o nebezpečnosti nekontrolovateľne
šíriaceho sa vírusu a o ohrozených skupinách obyvateľstva) potom dôvodne u žalovanej vyvolali obavu
z toho, že jej matka alebo deti tam môžu ochorieť a nebude im poskytnutá primeraná zdravotná
starostlivosť s ohľadom na vtedy známe informácie o preťažení zdravotného systému napr. v K..

Bolo potom prirodzené, že keď prišla ponuka na repatriačný let, žalovaná (vo svojom psychickom
rozpoložení) túto možnosť okamžite využila a dokumenty podpisovala v strese (podľa jej názoru pod
nátlakom). Média na dennej báze v tom čase rozsiahlo informovali, že COVID svojimi smrtiacimi
účinkami postihuje najmä starých ľudí, a preto je pochopiteľné, že žalovaná sa snažila všemožným
spôsobom v zdraví dostať mamu a deti domov (nevedela, či takáto možnosť ešte nastane a ako

dlho bude trvať). V tom čase ešte neexistovali vakcíny proti tomuto vírusu. Ak potom súdy nižších
inštancií všetky tieto okolnosti pri svojom rozhodovaní zohľadnili, a v týchto okolnostiach (napriek
riadnemu preukázaniu žalovaného nároku žalobcom, ako aj jeho zákonnosti, dôvodnosti a správnosti)
jeho priznanie nepovažovali za súladné s dobrými mravmi (resp. vzhliadli dôvod na nepriznanie súdnej
ochrany takémuto nároku), nemožno ich úvahy označiť za svojvoľné a odôvodnenie ich rozhodnutí

za nepreskúmateľné. Tieto skutkové okolnosti zohľadnené súdmi pri rozhodovaní neboli v konaní
navyše sporné a dovolateľ v dovolaní skôr argumentuje zákonnosťou svojho nároku (s poukazom na
jeho tvrdenia o nemožnosti uplatnenia Nariadenia Ministerstva vnútra SR ako vnútorného predpisu
MV SR, príp. že tzv. repatriačné lety nespadajú do kategórie „bez úhrady“ v zmysle čl. 2 ods. 2uznesenia vlády č. 411/2006 a pod.), avšak skutkové okolnosti, ktoré viedli k záveru súdov o existencii
dôvodov na nepriznanie súdnej ochrany uplatnenému nároku nijako nespochybňuje (dovolateľ nijako
nespochybnil výpoveď žalovanej ohľadne situácie, aká nastala na Tenerife v čase, kedy žalovaná

požiadala o repatriačný let - pričom tieto boli východiskom súdov pre aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Súdy mali za to, že za vzniknutej situácie požadovať od žalovanej úhradu nákladov za
repatriačný let, by bolo v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi
právneho štátu a občianskej spolupatričnosti a elementárnou slušnosťou v spoločensky vhodnej miere
a únosnosti. 14.2. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-

právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými
mravmi a v prípade ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem
základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú
podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. 14.3. Dobré mravy
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť,

nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd Slovenskej republiky už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne
so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od
vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Rovnako v tejto súvislosti možno
súhlasiť s názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo

49/96 (publikovaným v časopise Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie
ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych,
elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. 14.4.. Súdna prax zaujala názor,
že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy

k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť
či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva
vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení
niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty

a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Pri
skúmaní platnosti právneho úkonu z hľadiska dobrých mravov je v neposlednom rade treba vziať do
úvahy celkové okolnosti úkonu a pohnútky, ktoré k nemu viedli. Podľa názoru dovolacieho súdu súdy
nižšej inštancie tieto závery s ohľadom na špecifickosť situácie v akej sa žalovaná ocitla (kedy bola
výslovne odkázaná len na pomoc domovského štátu), aplikovali správne.“

42. Majúc na zreteli uvedené, súd žalovaný nárok považoval za nedôvodný (§ 3 OZ), a preto žalobu
zamietol.

43. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, vzhľadom na vyššie uvedené nebol dôvod sa ňou

zaoberať.

44. Súd považoval za nehospodárne vykonávať dokazovania vyžiadaním vyhlásení slovenských
politikov v čase pandémie, keďže otázka bezplatnej autobusovej repatriačnej dopravy a fakturácie
repatriačných letov repatriantom nebola v konaní spornou. Rovnako tak nepovažoval za hospodárne

vykonávaťdokazovanielistinnýmidôkazmivovzťahukinýmrepatriačnýmletov,správamzinternetových
novín, tlačové správy, resp. dlhodobý plán rozvoja, či správa o financovaní mobilných odberných miest,
žiadosti o sprístupnenie informácií a rozhodnutí o nich, odôvodnenie rozkladu, prípadne rozhodnutie o
rozklade a tiež súhlasy kancelárie Ministerstva vnútra SR, nakoľko vzhľadom na záver o uplatnenom
nároku odporujúcemu dobrým mravom, a teda že ide o dôkazy bez relevantnej súvislosti s predmetom

konania.

45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p..

Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, preto jej voči žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.