Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125014207
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1125014207.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a
sudcov JUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného O. B., pre zločin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné,
o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 43Pp/60/2025 zo dňa
15.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje sa uznesenie Mestského súdu Bratislava I z
15.01.2026, sp. zn. 43Pp/60/2025.

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa zamieta žiadosť
odsúdeného O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., t.č. vo výkone trestu v V. a ÚVTOS Bratislava
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava zo dňa 24.07.2023, sp. zn. 12T/15/2023, právoplatného dňa 24.07.2023 a
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.07.2022 sp. zn. 12T/40/2022, právoplatného dňa
28.07.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 06.10.2023, sp. zn. 12T/40/2022
právoplatného dňa 06.10.2023 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Mestského súdu Bratislava I z 15.01.2026 sp. zn. 43Pp/60/2025 podľa § 415 ods. 1

Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona bol odsúdený O. B.
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava z 24.07.2023 sp. zn. 12T/15/2023, právoplatným dňa 24.07.2023 a trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo 04.07.2022 sp. zn. 12T/40/2022, právoplatným dňa 28.07.2022
v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 06.10.2023 sp. zn. 12T/40/2022, právoplatným
dňa 06.10.2023. Zároveň podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona bola odsúdenému určená skúšobná doba

v trvaní 3 roky a nad odsúdeným bol nariadený probačný dohľad v trvaní 2 roky. Napokon podľa § 51
ods. 4 písm. k) Trestného zákona bola odsúdenému uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil samostatným
písomným podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava I dňa 03.02.2026. V písomnom odôvodnení

sťažnosti uviedol, že napadnuté výroky sú nesprávne, nakoľko na podmienečné prepustenie
odsúdeného O. B. neboli splnené predpoklady podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona. Čo sa týka
formálnych podmienok na podmienečné prepustenie v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,
tieto boli splnené. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba
vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, včítane jeho správania pred spáchaním
trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo výkone trestu odňatia

slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných
súvislostiach. Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie sa odsúdeného a plneniajeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa
prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich
nádej, že v budúcnosti povedie riadny život. Z podanej žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie

nemožno vyvodiť žiadne konkrétne skutočnosti, jedná sa v zásade o formálny návrh, keďže odsúdený
argumentuje iba splnením formálnej podmienky vykonaním príslušnej časti uloženého trestu. Návrh na
podmienečné prepustenie bol podaný v zásade ihneď po splnení formálnej podmienky. Na verejnom
zasadnutí k prejednaniu jeho návrhu uplatnil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Taktiež
nepredniesol ani samostatný záverečný návrh. Dokazovaním tak nebolo možné preveriť pohnútky

odsúdeného, mieru jeho nápravy a podobne. Prístup odsúdeného k podanej žiadosti tak hodnotím ako
príkro formálny. K žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdený pripojil čestné prehlásenie osoby O.
K., bytom A. XXX/X, zo dňa 01.07.2024, kde sa uvádza, že ako jediný majiteľ rodinného domu na
uvedenej adrese súhlasí, aby O. B. býval v jeho dome na dobu neurčitú. Prokurátor poukázal na značný
časový odstup od tohto čestného prehlásenia k dátumu podania žiadosti o podmienečné prepustenie.
OdsúdenýbližšieneobjasnilaktuálnyvzťahsosobouO.K..ZhodnoteniaÚVTOSBratislavasícevyplýva

v zásade pozitívne hodnotenie k správaniu sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, avšak
resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá, je ovplyvnená predovšetkým vyšším počtom jeho
doterajších odsúdení. Prokurátor má za to, že uvedené hodnotenie je jedným z kľúčových pre posúdenie
toho, či je daný predpoklad, že odsúdený O. B. po prepustení na slobodu bude viesť riadny život.
Z odpisu registra trestov odsúdeného O. B. vyplýva 9 odsúdení (z toho pri 6 sa naňho hľadí, akoby

nebol odsúdený), pričom výkon trestu odňatia slobody vo veci sp. zn. 12T/40/2022 mu bol nariadený
práve pre spáchanie špeciálnej recidívy vo veci sp. zn. 12T/15/2023, teda toho istého trestného činu
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona. Uvedené nasvedčuje tomu, že
ani uložený trest, podmienečne odložený, nemal dostatočný výchovný vplyv na odsúdeného, aby sa
vyvaroval ďalšej trestnej činnosti. Uvedené je možné aj vyvodiť z toho, že O. B. bol opakovane ukladaný

v priebehu rokov podmienečne odložený trest odňatia slobody, pri ktorom sa síce vždy osvedčil, avšak
vždy sa dopustil ďalšieho trestného činu po uplynutí skúšobnej doby. Je tak otázne, či podmienečne
uložené tresty mali naňho dostatočný vplyv na prevýchovu, keďže cieľom podmienečne odloženého
výkonu trestu má byť páchateľa prevychovať, primäť k tomu, aby si uvedomil závažnosť svojho konania
a v budúcnosti sa takého konania vyvaroval úplne, a nie iba do času, kým mu uplynie skúšobná doba

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k sklonom odsúdeného O. B. konať
v rozpore s právnymi predpismi prokurátor poukázal na výpis z evidencie priestupkov a správnych
deliktov, v ktorom má odsúdený O. B. 39 záznamov, pričom z toho za roky 2019 až 2023 ide o 38
záznamov, čo je veľmi vysoké číslo. Prokurátor má tak za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy, keď dospel k záveru, že možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny

život. Samotná skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu
odňatia slobody v 6 prípadoch osvedčil neznamená, že odsúdený nemá sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Opakované páchanie trestnej činnosti skôr práve nasvedčuje sklonom k páchaniu trestnej
činnosti. Sklonom k nedodržiavaniu právnych predpisov nepochybne nasvedčuje množstvo priestupkov.
Formálny postoj odsúdeného k samotnej žiadosti taktiež nepodporuje závery súdu o tom, že možno

od jeho postoja, osoby očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Nie je zrejmé, na základe
akých konkrétnych skutočností, záruk, preukazujúcich zmenu postoja odsúdeného k rešpektovaniu
právnych noriem sa možno teraz domnievať, že bude viesť riadny život. Prokurátor má za to, že iba
plnenie si povinností, dobré správanie počas výkonu trestu (ktoré by malo byť samozrejmosťou) nie
je dôvodom a podkladom pre vyslovenie záveru, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa názoru

prokurátora sa súd s vyššie uvedenými negatívnymi faktormi prítomnými u odsúdeného dostatočne
nevysporiadal. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok.
Tieto žiadosti by sa nemali posudzovať formálne, za splnenia formálnych podmienok, takmer okamžite
po uplynutí príslušnej časti výkonu trestu, ale osoba odsúdeného by sa mala hodnotiť komplexnejšie,
jeho postoj k samotnej žiadosti, postoj k trestnej činnosti, možnosti nápravy, jeho minulosť, príčinám,

ktoré ho v minulosti viedli k páchaniu trestnej činnosti, najmä, ak k nej dochádzalo opakovane a pod. Na
základe uvedených skutočností je prokurátor toho názoru, že materiálna podmienka na rozhodnutie o
podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zatiaľ splnená nebola, pretože
sa nedá očakávať, že bez ďalšieho vykonávania trestu odňatia slobody (iba 3 mesiace po uplynutí
lehoty na podanie žiadosti) a pôsobenia výkonu trestu na odsúdeného by odsúdený začal viesť na

slobode riadny život. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 194
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
43Pp/60/2025 zo dňa 15.01.2025 a žiadosť odsúdeného Jána Daniša zamietol.Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v
zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Sťažnostný súd z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu zistil, že odsúdený
O. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 24.07.2023 sp. zn. 12T/15/2023, právoplatným
dňa 24.07.2023, uznaný za vinného pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods.

1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd ďalej zistil, že odsúdený O. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 04.07.2022
sp. zn. 12T/40/2022, právoplatným dňa 28.07.2022, uznaný za vinného pre prečin neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
15 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Trnava z 06.10.2023 sp. zn. 12T/40/2022, právoplatným dňa 06.10.2023,
bolo podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovené, že odsúdený O. B. sa v skúšobnej dobe vyššie

uvedeného podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 27.10.2025 bolo Mestskému súdu Bratislava I doručené písomné podanie odsúdeného O. B.,

ktorýmpodalnávrhnapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody.Svojnávrhodôvodnilv
podstate iba tým, že ku dňu 25.10.2025 spĺňa všetky materiálne a formálne podmienky podmienečného
prepustenia a toho času vykonáva trest na otvorenom oddelení.

Z odpovede na lustráciu v ZVJS a skráteného výpisu odsúdeného predloženého zo strany Ústavu na

výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Bratislava“)
vyplynulo, že odsúdený O. B. má oba uvedené tresty odňatia slobody vykonávať postupne po sebe a
to od 25.04.2023 do 25.04.2027. Splnenie formálnej podmienky spočívajúcej vo výkone pomernej časti
oboch uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody (dve tretiny z jedného odsúdenia a polovice
z druhého odsúdenia) pripadol na deň 25.10.2025.

V odpise registra trestov má odsúdený O. B. 9 záznamov, pričom v 6tich prípadoch sa naňho
hľadí ako keby nebol odsúdený. U odsúdeného išlo rôznorodú trestnú činnosť ako trestné činy
krádeže, sexuálneho zneužívania, zanedbania povinnej výživy, marenie výkonu úradného rozhodnutia a
neoprávnené nakladanie s odpadmi. V dvoch prípadoch bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest,

v jednom prípade došlo k premene pôvodne podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody
(trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/40/2022 zo dňa 04.07.2022).

Z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Bratislava z 27.10.2025 krajský súd zistil skutočnosti, ktoré
v odôvodnení napadnutého uznesenia rozviedol už súd prvého stupňa a ktoré sú pre odsúdeného

priaznivé s odporúčajúcim stanoviskom riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu uložených trestov odňatia slobody s probačným dohľadom.

Na verejnom zasadnutí, ktoré prvostupňový súd nariadil za účelom prejednania podaného návrhu,
odsúdený využil právo nevypovedať, pričom uviedol, že zotrváva na podanej žiadosti.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že dosiahnutý stupeň nápravy sa má posudzovať nielen
podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci počas výkonu trestu odňatia slobody, ale tiež

s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu,
pre ktorý bol odsúdený a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne.
Závažnosťspáchanéhotrestnéhočinu,rovnakoakoskutočnosť,doakéhoústavujeodsúdenýzaradený,
je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu a
jeho vzťah k práci, je výrazom jeho skutočného polepšenia a či je možné od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život (stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 13/1972 uverejnené v Zb. NS
pod publikačným číslom 37/1973). Z materiálneho hľadiska teda nie je pre rozhodnutie o podmienečnom
prepustení rozhodujúce iba správanie sa odsúdeného a jeho pomer k práci vo výkone trestu, ale musí
byť splnená aj ďalšia podmienka explicitne upravená v návetí § 66 ods. 1 Trestného zákona, ktorou je
dôvodnéočakávanievedeniariadnehoživotavbudúcnostizostranyodsúdeného.Podpornýmikritériami
pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení sú tiež povaha spáchaného trestného činu a zaradenie

odsúdeného do ústavu na výkon trestu toho ktorého stupňa stráženia.

V prejednávanej trestnej veci síce z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Bratislava vyplývajú pozitívne
poznatky o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a o riadnom plnení si povinnosti
v rámci jeho pracovného zaradenia vo výkone trestu, v dôsledku čoho bol aj trikrát disciplinárne

odmenený, avšak toto hodnotenie nemožno posudzovať izolovane bez zreteľa na ostatné skutočnosti
významné pre záver, či od odsúdeného skutočne možno očakávať vedenie riadneho života v prípade
jeho predčasného prepustenia na slobodu. V tomto smere ani krajský súd nemohol prehliadnuť ten
fakt, že odsúdený O. B. sa dopúšťal okrem majetkovej trestnej činnosti (krádeží) a trestných činov
zanedbania povinnej výživy aj trestného činu sexuálneho zneužívania a napokon aj trestných činov

neoprávneného nakladania s odpadmi, pričom prvý krát išlo o prečin neoprávneného nakladania s
odpadmi v značnom rozsahu, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest a počas plynutia skúšobnej
doby spáchal dokonca zločin neoprávneného nakladania s odpadmi a to vo veľkom rozsahu. Ani jedno
z predchádzajúcich odsúdení tak evidentne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu vyjadreného v § 34
ods. 1 Trestného zákona. Za tejto situácie bolo vecou odsúdeného, aby v rámci svojich písomných a

ústnych prejavov (na verejnom zasadnutí) vyvinul maximálne úsilie k tomu, aby súd presvedčil, že v jeho
prípade skutočne došlo k náprave a že už doposiaľ vykonávaný trest odňatia slobody možno považovať
za postačujúci, umožňujúci vysloviť odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť riadny život.
Odsúdený O. B. však priestor, ktorý mu za týmto účelom poskytovala možnosť v písomnom návrhu na
podmienečné prepustenie, ako aj pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí pred súdom presvedčivo

rozviesť a vysvetliť, že v jeho prípade už skutočne došlo k takému stupňu nápravy, ktorý očakávanie
vedenia riadneho života robí dôvodným, dostatočne nevyužil, resp. nevyužil vôbec. Pokiaľ ide o otázku
jeho vnútorného prerodu, odsúdený v návrhu uviedol, že spĺňa formálne podmienky podmienečného
prepustenia, a preto navrhuje podmienečné prepustenie a na verejnom zasadnutí odmietol vypovedať.
V nijakom smere sa nevyjadril ani k príčinám, ktoré ho opakovane viedli k páchaniu trestnej činnosti

a k tomu, že ich už v jeho prípade nemožno považovať za aktuálne, t.j. že pominuli, na základe čoho
by bolo možné rozumne očakávať, že k páchaniu identickej a ani žiadnej inej trestnej činnosti už z
jeho strany dochádzať nebude a že sa nebude dopúšťať ani iného protiprávneho konania. K písomnej
žiadosti o prepustenie doložil potvrdenie od osoby O. K., ktorý potvrdzuje pre odsúdeného, že ako
majiteľ rodinného domu súhlasí, aby býval na adrese A. XXX/X, pričom toto potvrdenie je datované

dňa 01.07.2024, teda 15 mesiacov pred podaním žiadosti o podmienečné prepustenie. V tomto smere
krajský súd súhlasí so sťažnostnými námietkami prokurátora, že odsúdený O. B. ani neobjasnil aktuálny
vzťah s osobou O. K., ako aj nevysvetlil značný časový odstup odo dňa tohto čestného prehlásenia.
OdsúdenýO.B.satedaaniprisvojichvyjadreniach(písomnýchajústnych)nijakonesnažilpreukázať,že
si uvedomil príčiny a dôsledky svojej predchádzajúcej protiprávnej činnosti a že práve v dôsledku svojho

polepšenia sa zbavil záporných vlastností a sklonov, alebo ich aspoň eliminoval na takú akceptovateľnú
úroveň, ktorá nebude vyvolávať opodstatnené pochybnosti o možnom opätovnom zlyhaní odsúdeného.
Ako už bolo naznačené priestor na takýto aktívny prístup odsúdeného je daný nielen pri odôvodnení ním
podaného návrhu na podmienečné prepustenie, ale predovšetkým na verejnom zasadnutí, na ktorom
je súd povinný odsúdeného v súvislosti s takýmto predmetom konania vypočuť (§ 417 ods. 2 Trestného

poriadku). Ak teda odsúdený osobne nevyvíja v naznačenom smere žiadnu aktivitu, alebo ju vyvíja len
minimálne, je opodstatnený dôvod pochybovať, či pozitívne prvky v jeho správaní vo výkone trestu sú
výrazom jeho skutočného polepšenia a nie iba formálnym a účelovým prejavom motivovaným snahou o
zabezpečenie si kladného hodnotenia bez toho, aby jeho správanie bolo reálnym odrazom jeho postoja ktrestnej činnosti a k budúcemu správaniu. So zreteľom na vyššie zmienené prejavy odsúdeného možno
konštatovať, že ani postoj odsúdeného nesvedčí pre také očakávania ohľadne jeho budúceho správania
sa na slobode, s akými Trestný zákon spája pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa konštatoval, že z hodnotenia odsúdeného vyplýva, že účel trestu plní u neho
svoj účel, a že doposiaľ vykonaný trest viedol k jeho polepšeniu, a teda možno od neho očakávať,
že povedie riadny život. K uvedenému tvrdeniu sťažnostný súd uvádza, že zákonodarca neurčil

povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva výlučne na úvahu súdu
na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel dovtedy vykonaného trestu odňatia slobody, teda aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Na posúdenie,
či došlo k polepšeniu je potrebné posúdiť proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý
sa navonok prejavuje v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba rozlišovať,

kedy je správanie a plnenie povinnosti vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať jeho polepšenie. Aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či odsúdený preukázal polepšenie,

je nevyhnutné napríklad poznať, čo bolo u neho príčinou páchania trestnej činnosti a aký je jeho reálny
postoj k jej spáchaniu. Zo žiadosti ani z prejavu odsúdeného však nebolo možné vyvodiť žiadnu
väčšiu iniciatívu v rámci vlastnej sebareflexie. Podľa sťažnostného súdu je tak správanie odsúdeného
vo výkone trestu dané skôr formálnym prispôsobením sa podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody,
než výrazom jeho skutočného polepšenia, nevyvolávajúcom dôvodné pochybnosti o jeho prípadnom

opätovnom zlyhaní v prípade prepustenia na slobodu.

Zhodnotenímvšetkýchrelevantnýchskutočnostíjetaksťažnostnýsúdtohonázoru,ženaodsúdenéhoje
potrebné pôsobiť v rámci programu zaobchádzania počas výkonu celej súdom určenej výmery postupne
vykonávaných trestov odňatia slobody. Sťažnostný súd dospel k záveru, že materiálna podmienka

spočívajúca v očakávaní vedenia riadneho života u odsúdeného O. B. splnená nebola. Na tomto základe
je teda namieste konštatovať, že samotné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
samé osebe nedáva rozumný základ pre záver, že došlo k dovŕšeniu jeho nápravy v takom rozsahu, pre
ktorý by bolo možné považovať podmienečné prepustenie v jeho prípade za opodstatnené.

S poukazom na všetky uvedené zistenia a prezentované úvahy krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku na podklade sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol
podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona tak, že zamietol žiadosť odsúdeného O. B. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.