Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100627.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: žalobcu: Mesto Moldava nad Bodvou, so sídlom:
Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 00 324 451, právne zastúpený: ALENA ZADÁKOVÁ –
advokát s.r.o., Kováčska 32, 040 01 Košice, IČO 53 209 451, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce,Masarykova1887/10,04001Košice,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovaného
č.k.: NIP/NIP_PO/BEZ/2025/3719, O-211/2025 zo dňa 17.09.2025, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.10.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k: NIP/NIP_PO/
BEZ/2025/3719, O-211/2025 zo dňa 17.09.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, právne oddelenie 2.3,
č. IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2025/1038 zo dňa 19.06.2025 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa“), ktorým správny orgán prvého stupňa uložil, podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č.
125/2005 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“), žalobcovi pokutu vo výške 5.000,00 eur za porušenie povinností

uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, v spojení s ustanovením § 47 ods.1
písm. a) a § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
1.1 Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z
dôvodu podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Žalobca
svoj návrh na odkladný účinok odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého opatrenia by žalobcovi hrozila závažná ujma alebo finančná škoda a priznanie odkladného

účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
1.2 Zároveň žalobca konštatuje, že vyhovením návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie.
1.3 Taktiež má žalobca za to, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebudú porušené práva
žalovaného ani hmotné práva tretích osôb.
1.4 Žalobca má za to, že uloženie pokuty za porušenie povinností žalobcu v postavení zamestnávateľa

vo výške 5.000,00 eur by vytvorilo nezvratnú a trvalú ujmu na majetku žalobcu.
1.5 Ako ďalší argument žalobca uvádza aj to, že by mu vznikla ujma na dobrej povesti, nakoľko by sa
tým dokonalo konanie o uložení pokuty za nedodržiavanie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa
zo Zákonníka práce, hoci žalobca trvá na tom, že postupoval správne a zákonne, pokiaľ voči
svojmu zamestnancovi uplatňoval len zákonné povinnosti, ktoré uplatňuje a musí uplatňovať voči
zamestnancom vo verejnej službe.2. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom
písomnom podaní zo dňa 26.01.2026, v ktorom žalovaný poukázal na konštatovanie žalobcu, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná

ujma alebo finančná škoda, vytvorila by sa nezvratná a trvalá ujma jeho na majetku a vznikla by aj ujma
na dobrej povesti žalobcu, a že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore v
verejným záujmom, k čomu žalovaný uvádza, že tieto právnym zástupcom predostreté argumentácie
nie sú podložené žiadnymi relevantnými dokladmi a nijakým spôsobom v reálnych rysoch nenaznačujú
možnú hrozbu závažnej ujmy, či možný vznik značnej hospodárskej, príp. finančnej škody, ktorá by

žalobcovi mala, resp. mohla hroziť. Preto navrhuje správnemu súdu nepriznať správnej žalobe odkladný
účinok.

3. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

6. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení

žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým

výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil len
všeobecne tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého opatrenia by
žalobcovi hrozila závažná ujma alebo finančná škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom, a že vyhovením návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Zároveň žalobca uviedol, že priznaním odkladného
účinku správnej žalobe nebudú porušené práva žalovaného ani hmotné práva tretích osôb, a uloženie
pokuty za porušenie povinností žalobcu v postavení zamestnávateľa vo výške 5.000,00 eur by vytvorilo
nezvratnú a trvalú ujmu na majetku žalobcu. Ako ďalší argument žalobca uviedol, že by mu vznikla ujma
na dobrej povesti, nakoľko by sa tým dokonalo konanie o uložení pokuty za nedodržiavanie povinností

vyplývajúcich pre zamestnávateľa zo Zákonníka práce, hoci žalobca trvá na tom, že postupoval správne
a zákonne, pokiaľ voči svojmu zamestnancovi uplatňoval len zákonné povinnosti, ktoré uplatňuje a musí
uplatňovať voči zamestnancom vo verejnej službe. Tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy neboli
nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané. Žalobca nepredložil žiadne relevantné údaje vo vzťahu k jeho
hospodárskej situácii, údaje o stave majetku, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, alebo iné

listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že
existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu.
Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti s výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho
reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku,

neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a do akých dôsledkov mu hrozí
bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou žalobou napadol a nebolo z jeho
strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované iné konkrétne kroky. Priznať správnej
žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité
peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za

ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom
bola uložená pokuta, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len
preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných
podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy
alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady pokuty.

13. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia
žalovaného, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva
by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného by bol
v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok.

Správny súdny poriadok však takýto postup neupravuje.

14. Tvrdenia o existencii hrozby závažnej ujmy, škody a nenapraviteľného následku žalobca podložil
len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca neuviedol a
neosvedčil také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie

vyrubeného rozdielu dane by pre žalobcu mohlo byť ujmou zadefinovanou v § 185 ods. 1 písm. a)
SSP. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného
skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie
princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných

situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným
rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ
nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto
rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené
len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b)

SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme
na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom
dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm.a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho
opodstatnenosť.

15. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

16. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia na plnenie, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú
mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry

povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody
akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie
zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti
takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca
to však tak neupravil.

17. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

18. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a/ SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia,

musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu
napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu
verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú
ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

19. Žalobca žiaden z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdil a ani nepreukázal.
Vzhľadom na to správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby, t. j.
neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup súd preto ani nepristúpil.

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (139 ods. 4

SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).