Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100056
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom: C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Milan Vavrek MSc., MBA, advokát, so sídlom
Baštová 6, 060 01 Kežmarok, IČO: 37 668 285, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
27.01.2025 sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom
Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2024 (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2024 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správnou žalobou žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ústredia a priznať žalobkyni náhradu trov konania v plnej
výške 100 %. Okrem uvedeného sa žalobkyňa domáhala, aby správny súd prikázal rozhodnúť o novom
prehodnotení žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok a priznať jej rozsah miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť najmenej 45 %.

II. Administratívne konanie

2. Ústredie prvostupňovým rozhodnutím zamietlo žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že
podľa odborného posudku posudkového lekára zo dňa 19.06.2024, žalobkyňa nie je invalidná podľa §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“),
pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ústredie záverom konštatovalo, že
v odbornom posudku o invalidite z 19.06.2024 (ďalej aj ako „OPoI 1“), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
prvostupňového rozhodnutia sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na

vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení.3. Podľa OPoI 1, boli u žalobkyne pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a vyhodnoteniu prípadnej invalidity zohľadnené choroby: chronický vertebrogénny bolestivý
syndróm, iná alimentárna obezita, zmiešaná úzkostne depresívna porucha, diabetes mellitus nezávislý

od inzulínu, stav po tachykardii v anamn., Sjögrenov syndróm v anamn., hypoteryóza bez liečby
pre malcompliance pacientky. Podľa zisteného zdravotného stavu žalobkyne z odborných nálezov
neurologického vyšetrenia diabetologického vyšetrenia, psychiatrického vyšetrenia, EMG vyšetrenia
a interného vyšetrenia, bol rozsah invalidity a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
žalobkyne určený na 30 %. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bolo určené podľa kapitoly

XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena
b – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. V rámci OPoI 1 bolo konštatované, že žalobkyňa trpí
chronickým vertebrogénnym bolestivým syndrómom s exacerbáciami – v klinickom obraze radikulárny
syndróm L5 na DKK v minulosti verifikovaný EMG vyšetrením MRI náleze na driekovej chrbtici (bez

hernie diskov). Toto postihnutie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím s mierou poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť 30 %. Cukrovka 2. typu bez komplikácií, stav po paroxyzme SVT spontánna verzia
na SR s hyperventiláciou (úzkostný stav), bez kolapsov, subjektíne udávala palpitácie, vízus oboch
očí s korekciou v norme, stav po reaktívnej artritíde pri chlamýdiovej infekcii, Sjögrenov syndróm sú
posudkovo nevýznamné ochorenia.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas
s postupom a závermi posudkového lekára Sociálnej poisťovne, keďže podľa žalobkyne nebola
zohľadnená duševná choroba, ktorou roky trpí a ktorá jej bráni zamestnať s tým, že jej celkový zdravotný
stav sa postupom času zhoršuje.

5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím v úvode ktorého v krátkosti zhrnul
skutkový stav a poukázal na zákonné ustanovenia súvisiace s posudkovou činnosťou a podmienkami
vzniku invalidity a skonštatoval, že na základe odvolania žalobkyne bol opätovne dňa 06.11.2024
posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom so záverom, že žalobkyňa bola už v roku 2017

hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre prejavy koreňového dráždenia v driekovej oblasti
chrbtice, pri MRI popisovaných miernych degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových
platničkách s kompresiou nervových štruktúr prvé až druhého stupňa v oblasti L5, potvrdených aj
EMG vyšetrením z júna 2019, s korelátom v klinickom obraze, s doporučením kontrolného vyšetrenia
o pol roka, už nerealizovaného. K žiadosti o invalidný dôchodok bolo dokladované neurologické

vyšetrenie z februára 2024, s objektívnym nálezom korelujúcim s prejavmi dráždenia nervov a svalov
(bez zmeny oproti roku 2019) čo podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
30 %, t. j. v hornej hranici percentuálneho rozpätia pre recidivujúce prejavy dráždenia nervov a
svalov (so sporadickým výskytom - podľa ošetrení u neurológa), s vyhodnotením bazálnej analgetickej
liečby. Pocity búšenia srdca pri supraventrikulárnej tachykardii a typickej AVNRT (Atrioventrikulárna

nodálna reentry tachykardia - porucha srdcového rytmu, ktorá vzniká v oblasti AV uzlu a vedie k
rýchlej srdcovej činnosti), ktoré viedli v októbri 2024 k invazívnemu zákroku - rádiofrekvenčnej ablácii
(RFCA) pomalej dráhy s dobrým efektom, či cukrovka II. bez chronických komplikácií s primeranou
kompenzáciou, podobne ako arteriálna hypertenzia na liečbe kompenzovaná, bez morfologických
zmien na cieľových orgánoch, podmieňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

maximálne 15 % až 25 %. Od marca 2018 je aj vsporadickej liečbe psychiatra pre úzkostne
depresívnu poruchu, zhoršenú po úmrtí otca, avšak naďalej na bazálnej liečbe s poslednou kontrolou
vo februári 2024, dokladovannou aj k odvolaniu, aj dodatočne v októbri 2024, dokumentujúcou ľahkú
až stredne ťažkú formu, ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
maximálne 15 % až 25 %. Ostatné dokladované vyšetrenia z minulosti, z rokov 2019 až 2023, sú

posudkovo nezávažné, popisujúce zmeny z minulosti. Ide predovšetkým o infekčné, gastroenterologické
a reumatologické vyšetrenia, ktoré neobjektivizujú funkčnú poruchu organizmu a v súčasnosti si
nevyžadujú liečbu. Anémia z chronických strát, s potrebou parenterálneho doplnenia železa v roku 2023,
jeliečiteľnáliečbouprimárnehoochorenia,nakoľkonejdeprimárneochoreniekrvotvorby,alesnajväčšou
pravdepodobnosťou ide o sekundárne ochorenie z nadmerného krvácania gynekologického charakteru.

Po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie a na základe vyššie uvedeného sa posudkový
lekár sociálneho poistenia Ústredia stotožnil so záverom posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý zaradil rozhodujúce ochorenie podľa prílohy číslo 4 k Zákonu o
sociálnom poistení do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) v hornej hranici percentuálnehorozpätia od 20 % do 35 %, bez možnosti iného zaradenia a bez možnosti zvýšenia, nakoľko sa podľa
§ 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nespočítavajú a ani jedno z dokladovaných ochorení nepresahuje mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %.

6. Žalovaný tiež uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho
poistenia Ústredia určil ochorenie - chronický vertebrogénny bolestivý syndróm, podľa prílohy číslo
4 k Zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového

aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b – s miernym funkčným postihmutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cerkvikobrachiálny
syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov),
slabosť svalov z korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. V ďalšom

texte napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval rovnaký záver aký uviedol posudkový lekár
Ústredia s tým, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita teda v danom prípade s ohľadom na ust. § 71 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení nevznikla. Žalovaný skonštatoval žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky
stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný mal za to, že skutkové

okolnosti týkajúce sa posudzovania zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné a dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Záverom žalovaný
skonštatoval, že žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej
zdravotného stavu, ktoré by následne viedli k zmene rozhodnutia.

III. Konanie na správnom súde

7. Žalobkyňa následne podaním správnej žaloby iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.
V správnej žalobe vyjadrila nesúhlas s určením celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v rozsahu 30 % a tiež nesúhlas s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Mala za to,
že skutkový stav, resp. jej zdravotný stav nebol zistený dostatočne a nebolo zohľadnené jej vyšetrenie,
bolesti a subjektívne ťažkosti, ktoré uvádzala, teda nebolo zohľadnené ustanovenie § 196 Zákona
o sociálnom poistení. Záverom požiadala, aby jej zdravotný stav bol vyhodnotený inou posudkovou
komisiou.

8. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17.02.2025, v ktorom uviedol,
že v podkladom napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok zo dňa 06.11.2024, podľa ktorého
žalobkyňa nie je invalidná. Zopakoval rozhodujúce ochorenie žalobkyne a jeho zaradenie podľa prílohy
č. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosťžalobkyne30%.Ostatnéochoreniažalobkynepodľažalovanéhoodvolávajúcehosanauvedený
posudok nepodmieňujú zvýšenie tejto miery. Žalovaný mal za to, že odborný lekársky posudok, ktorý
podpodkladomprenapadnutérozhodnutiejedostatočneodôvodnený,presvedčivýaúplnýazodpovedá
kritériám podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa podľa žalovaného nepredložila také listinné
dôkazy, ktorými by spochybnila závery lekárskeho posudku. Na základe uvedeného žalovaný záverom

navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalobkyňa sa po výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach

(§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu
a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

11. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné

nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, rozhodol v predmetnej veci bez
nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením
rozsudku dňa 20.03.2026, ktorým správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému
nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhláseniarozsudku dňa 20.03.2026 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade
s § 137 ods. 4 SSP dňa 04.03.2026.

IV. Právne východiská

12. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.

SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom
súdnom konaní.

13. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

17. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby.

21. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.22. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia je aj lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia.

27. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

28. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne
za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

29. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., oddielu E, položky 3, Degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm
cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia

blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku – miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % – 35 %,
písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia
nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu
– miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % – 50 %.

V. Závery a právny názor správneho súdu

30. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústredia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne

o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky invalidity, t. j., že pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bol
stanovený len na 30 %.

31. Žalobná argumentácia žalobkyne smerovala primárne voči zisteniu skutkového stavu a posúdeniu
jej zdravotného stavu v súvislosti s hlavnou diagnózou (degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím) v spojení s psychickým ochorením
žalobkyne.

32. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení možno priznať nárok na invalidný dôchodok po splnení troch podmienok. Jednou z týchto
podmienok je, že poistenec/žiadateľ sa stal invalidným. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnostivykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V danom
prípade bola dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok práve skutočnosť, že
žalobkyňa dosiahla pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 30 %. Je potrebné tiež uviesť,

že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa § 153 ods. 3 písm. a)
Zákona o sociálnom poistení zahrnuté pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú podľa § 153 ods. 5
Zákona o sociálnom poistení vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia. Jednotlivé podmienky
posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú potom uvedené v § 71 ods. 3
a nasl. Zákona o sociálnom poistení. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že v tomto prípade

sa jedná o posúdenie otázky vyslovene medicínskeho charakteru, na kvalifikované zodpovedanie
ktorej sú nevyhnutné odborné medicínske znalosti, ktorými správny súd nedisponuje. Oprávnenie
posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie invalidného dôchodku, ako
už bolo uvedené, Zákon o sociálnom poistení zveril „do rúk“ (§ 153 ods. 5) posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, ktorí majú špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo a o závery odborného
lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Na základe uvedeného

však nemožno prijať ani záver, že posudkový lekár môže konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne. Práve naopak, závery lekárskeho
odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických
súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárske správy (§ 71 ods. 4 Zákona o sociálnom
poistení) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto

záverov preskúmateľnými a aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj
subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t. j. napr. žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého
zdravotný stav sa posudzuje, ale tiež správny súd, ktorý následné rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
v prípadoch kedy je napadnuté správnou žalobou, podrobuje súdnemu prieskumu zákonnosti. Keďže
správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania nároku na invalidný dôchodok, môže
preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového
lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Správny súd teda nemá oprávnenie prehodnocovať
medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, že by vyhodnotil určitú
diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť
odôvodneniaodbornéholekárskehoposudkuvnadväznostinanímzohľadnenéaposudzovanélekárske
správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

33. Správny súd považuje za nevyhnutné tiež uviesť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje

na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, avšak nie na základe
subjektívnych pocitov žiadateľa (t. j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t. j. tak,
ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom
na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom. Rovnako tak miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo vzťahu ku konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne
zákonom určená v prílohe č. 4 k Zákona o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím.
Posudkový lekár teda posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí,
toto ochorenie subjektívne prežíva.

34. V zmysle uvedeného teda správny súd v danom prípade venoval náležitú pozornosť obsahu
a záverom odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.11.2024, a to najmä vo vzťahu k žalobnej
argumentácii žalobkyne a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. V predmetnom odbornom
lekárskom posudku je zoznam 12 lekárskych správ, ktoré posudkový lekár zohľadňoval pri posúdení

zdravotného stavu žalobkyne a určení miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tieto
evidentne premietol do celkového odôvodnenia, v ktorom relatívne podrobne opísal zdravotný stav
žalobkyne a dopady jej ochorení na prípadný pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zoznam uvedených lekárskych správ v zásade korešponduje s lekárskymi správami predloženými
žalobkyňou do predmetného správneho súdneho konania. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila,

na základe akých skutočností a záverov z lekárskych vyšetrení mali byť jej choroby vyhodnotené vyššou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so závermi posudkového lekára
Sociálnej poisťovne a tieto skutočnosti nevyplynuli pre správny súd ani z obsahu administratívneho
spisu. Posudkový lekár sa v lekárskom posudku náležite vyjadril aj k najnovším lekárskym správamsúvisiacim s hospitalizáciou žalobkyne októbri 2024, k neurologickému vyšetreniu z februára 2024
a k psychiatrickej liečbe žalobkyne a k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v súvislosti s týmito ochoreniami. Na tomto mieste správny súd pripomína, že v zmysle § 71 ods. 7

Zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú. S ohľadom na posudkovým lekárom konštatovanú nízku závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí, v danom prípade nebola na mieste ani aplikácia § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom
poistení, teda zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.

35. Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a jeho zaradeniu v rámci kapitol prílohy č. 4
k Zákonu o sociálnom poistení posudkový lekár Sociálnej poisťovne v odbornom lekárskom posudku
opísal dôsledky tohto ochorenia vo vzťahu k miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosť, teda že v danom prípade žalobkyne ide o mierne funkčné postihnutie pri degeneratívnych
zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách. Uvedené závery žalobkyňa žiadnym spôsobom
v rámci svojej žalobnej argumentácie nevyvrátila a takéto skutočnosti nevyplynuli pre správny súd ani

z obsahu spisu, teda napr., že v prípade žalobkyne by malo ísť o degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcovýchplatničkáchstrvalýmťažkýmpostihnutímfunkcieačastorecidivujúcimi,dlhotrvajúcimi
prejavmidráždenianervovasvalov,sťažkouporuchoustatikyadynamikychrbtice,svýraznouporuchou
svalového korzetu, pri ktorých je podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 % do 50 %.

36. V súvislosti s lekárskymi správami predloženými žalobkyňou správny súd uvádza, že v zmysle §
135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu
verejnej správy, a teda správny súd nemôže žalovanému vytknúť pochybenie v súvislosti s tým, ak by
nezohľadnil lekárske správy vyhotovené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že ich

obsah by mohol v nejakej miere korigovať závery uvedené v napadnutom rozhodnutí.

37. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že toto vyhodnotil ako
zrozumiteľné a preskúmateľné, plne v súlade s ustanoveniami § 209 Zákona o sociálnom poistení,
v ktorých sú upravené náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

38. K návrhu žalobkyne, aby správny súd prikázal rozhodnúť o novom prehodnotení žiadosti žalobkyne
o invalidný dôchodok a priznať jej rozsah miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
najmenej 45 %, správny súd uvádza, že v prípade správnych žalôb v sociálnych veciach Správny
súdny poriadok umožňuje správnemu súdu po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia buď

to správnu žalobu zamietnuť alebo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, avšak neumožňuje
správnemu súdu, aby prikázal Sociálnej poisťovni konať a rozhodnúť konkrétnym spôsobom tak, ako
to navrhla žalobkyňa.

39. Po komplexnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho

administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu
v administratívnom spise, v riadne zistenom skutkovom stave a správny súd na podklade žalobnej
argumentácie ani vlastného prieskumu, neidentifikoval žiadne nedostatky spôsobilé privodiť záver o jeho
nezákonnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nebol naplnený

žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1
SSP, a tak správnu žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa § 190 SSP, zamietol.

40. Záverom správny súd dodáva, že je pochopiteľné, že žalobkyňa má zo svojho subjektívneho
pohľadu a vlastného prežívania jej zdravotných komplikácií za to, že spĺňa podmienky priznania

nároku na invalidný dôchodok, avšak tak ako pri iných postupoch, aj v prípade vyhodnotenia žiadosti
o invalidný dôchodok, je zo strany Sociálnej poisťovne nevyhnutné aplikovať objektívne pravidlá
obsiahnuté v prislúchajúcich zákonných ustanoveniach a v danom prípade správny súd neidentifikoval
žiadne porušenie týchto pravidiel, či práv žalobkyne, ktoré by malo za následok záver o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnenétrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému
nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.