Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121214233
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4121214233.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, obaja zastúpení Mgr. Romanou
Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 2/3, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, 2. H. G., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, obaja zastúpení BIZOŇ & PARTNERS,
s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533,
o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
12. januára 2023 č. k. 7C/68/2021-883 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. februára 2023 č.

k. 7C/68/2021-943 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
zdržať sa nad mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych
zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285,
evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. C., obec C., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“ parcelné
číslo 2168/351, parcelné číslo 2168/352, parcelné číslo 2232/20, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo
2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278 evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne

územie C., obec C., I. J..

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.), zrušil uznesenie Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/25/2022-280 zo dňa 21. 04. 2022, ktorým odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a nariadil vo veci neodkladné opatrenie (II.) a žalovaným priznal proti žalobcom
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku(III.).Rozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami

§ 1 bod 1 a 2, § 2 bod 1, 3 písm. a), § 3 bod 1, 2, 7, 8, § 4 bod 1 veta prvá, § 6 bod 1 až 7, § 15 bod
2, 6, § 16 Všeobecného záväzného nariadenia obce Zbehy č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat a
ich chovu na území obce Zbehy, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 335 ods.
1, § 236 ods. 4 CSP a vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami sporu sú narušené susedské
vzťahy, a to v dôsledku chovu kohútov a sliepok žalovanými, pričom táto situácia trvá už niekoľko
mesiacov. Vzhľadom k tomu, že orgány, na ktoré sa obrátili, im neposkytli potrebnú ochranu, obrátili
sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že

uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/25/2022-280 zo dňa 21. 04. 2022 odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanej v
1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov v 1. a 2. rade nad mieru
primeranú pomerom šírením hluku spôsobeného chovom malých hospodárskych zvierat, ktorý prenikáz pozemkov žalovaných, výrokom II. žalobcom uložil povinnosť, aby do 60 dní od právoplatnosti toho
uznesenia podali proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade žalobu o určenie povinnosti zdržať
sa obťažovania žalobcov v 1. a 2. rade nad mieru primeranú pomerom šírením hluku z chovu malých

hospodárskych zvierat a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobcovia
priložili množstvo fotografií, z ktorých vyplýva využívanie vlastného pozemku na relax a oddych, ktoré
v súčasnosti podľa ich tvrdení nemôžu užívať pre imisie zo susedného chovu hydiny. Na priložených
fotografiách žalobcami vidno umiestnenie kurínov v blízkosti pletivového plota, ktorý je umiestnený
na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Žalobcovia predložili aj početné zvukové záznamy, pri

ktorých je evidovaný dátum a čas, kedy boli tieto nahrávky zaznamenané, pričom ide o záznamy z
obdobia september 2021 až jún 2022 v rôznom trvaní. Na zvukových záznamoch je zaznamenaný zvuk
vydávaný kohútmi a sliepkami v čase medzi polnocou a ránom. Žalobcovia odôvodňujú žalobu najmä
svojim nepriaznivým zdravotným stavom. K uvedenému predložili lekárske správy, týkajúce sa diagnóz
dlhodobého charakteru, ktorými trpia. Z vyjadrenia Obce Zbehy zo dňa 30. 03. 2022 vyplýva, že na
obecnom úrade nebol nahlásený chov hydiny nad 30 ks na pozemku žalovaných. Žalovaní predložili

úradný záznam o veterinárnej kontrole, z ktorého vyplýva, že kontrola sa konala 05. 11. 2021, pričom v
čase kontroly sa nachádzalo na pozemku 55 ks hydiny, voliéry 4 x 4-1 ks, 4 x 3-4 ks, pričom výsledky
kontroly uviedli, že neboli zistené porušenia v hygiene chovu.

1.2. Z Protokolu o meraní hluku č. 224000133, vyhotoveného technickým skúšobným ústavom Piešťany,

š. p. zo dňa 27. 10. 2022 vyplýva, že predmetom merania bolo určenie hluku súvisiaceho so zvukovými
prejavmi domácej hydiny, kohútov a sliepok, chovaných na pozemku rodinného domu č. p. 559, Zbehy
v priamom susedstve s pozemkom rodinného domu objednávateľa s ohľadom na požiadavky zákona
NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v nadväznosti na súvisiace právne dokumenty. Výsledky merania budú slúžiť pre

účely posúdenia vplyvu hluku na blízke okolie podľa požiadaviek vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku,
infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Meranie sa uskutočnilo so súhlasom majiteľky rodinného domu č. p. 561, Zbehy a bude slúžiť pre
účely súdneho konania č. k. 7C/68/2021, Okresný súd Nitra, so začiatkom 17. 10. 2022 o 20.25 hod. a

koncom 19. 10. 2022 o 17.15 hod. Merací mikrofón bol umiestnený vo výške cca. 1,5 m nad trávnatým
terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a parc. č. 2168/129. Hlavným a jediným posudzovaným
zdrojom hluku je hluk spôsobovaný aktivitou domácej hydiny, kohútov a sliepok chovaných na dvore
rodinného domu č. p. XXX, C.. Všetky ostatné hlukové udalosti spojené boli považované za rušivý
hluk pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia. Na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z

predložených výsledkov merania hluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny
vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách
na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a
sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, C. v

posudzovanom mieste MB1 bola prekročená.

1.3. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie
dôkazného bremena žalobcov. Súd pri rozhodovaní primárne bral do úvahy miesto, kde je spor
situovaný, nakoľko táto skutočnosť má svoj odraz v právnej norme § 127 OZ, keďže určenie, či ide o

obťažovanie nad mieru primeraným pomerom, je závislá od typu konkrétnej lokality pomerov. Prostredie
obce, v ktorej sa títo susedia sporia, je typickým dedinským prostredím západného Slovenska, kde vo
všeobecnosti je možné chovať akékoľvek zvieratá. V tomto spore sa jedná o chov drobnej hydiny, čo v
tomto duchu predstavuje očakávateľný štandard danej obce, t.j. je absolútne pomerom primerané, že
chovdrobnejhydinysabudetýkaťväčšinyporovnateľnýchnehnuteľnostívdanommieste.Zvykonaného

dokazovaniavyplynulo,ževdanejobcijechovhydinybežnýmjavom,ajvokolítýmtosusedskýmsporom
dotknutých nehnuteľností, pričom z pohľadu okolia chovu žalovaných nebolo zo strany obyvateľov
okolitých nehnuteľností namietané voči chovu. Subjektívne vnímanie žalobcov, ktorí obývajú svoju
nehnuteľnosť dlhší čas a zažili pomery na susednom pozemku pred tým, ako ho kúpili žalovaní, môže
vnímať súd jedine v tej rovine, že vnímanie tejto zmeny zadalo príčinu, ktorá ich doviedla k riešeniu

veci súdnou cestou. Tieto subjektívne skutočnosti na strane žalobcov z pohľadu primeranosti pomerov
však súd môže hodnotiť celkom výnimočne, pričom súd v tomto konkrétnom prípade takúto výnimočnú
situáciu nevzhliadol, a to i napriek zdravotným problémom, najmä u žalobcu v 2. rade, ako aj veku
žalobcov, na čo žalobcovia poukazovali.1.4. Žalobcovia v priebehu sporu poukazovali na VZN obce Zbehy, pričom súd poznamenal, že
predmetnéVZNsanaprávnevzťahyžalobcovažalovanýchnevzťahuje,atospoukazomna§15bod2a

3 VZN obce Zbehy. Jediným ustanovením, ktoré sa môže aplikovať vo vzťahu k žalovaným, je povinnosť
ohlásiť chov do 3 mesiacov od účinnosti VZN. Ani zo záznamu o veterinárnej kontrole č. NR/211105,
keď kontrola sa konala 05. 11. 2021, nevyplynulo, že by boli zistené porušenia v hygiene chovu, pričom
súd mal preukázané, že chov je riadne registrovaný. Z vykonaného dokazovania vyplynul súčasný stav
chovu drobnej hydiny o počte do cca 50 kusov, čo považoval súd v daných miestnych pomeroch za

daných okolností za akceptovateľný počet, pričom z uvedeného sú 4 kohúti, čo bolo preukázané aj
miestnou ohliadkou súdu.

1.5. Súdna ochrana v zmysle § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka sa poskytuje len proti takým
zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv suseda.
Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnený zásah, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní

v rámci tolerantnosti navzájom strpieť alebo ktoré sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností,
žalobu bude nevyhnutné zamietnuť. Pri posudzovaní miery hluku primeranej pomerom je potrebné
vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové,
opakované, úmyselné a podobne. Pre posúdenie obťažovania hlukom je zvyčajne potrebné znalecké
dokazovanie, pričom žalobcovia na podporu svojej žaloby predložili súdu ako dôkaz - Protokol o meraní

hluku, pričom súd tento dôkaz vyhodnotil ako neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací mikrofón
bol umiestnený vo výške cca 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a
parc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva, že tento
prístroj bol umiestnený cca 30-40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej strany
plotu sa nachádzajú cca 50 cm od plotu kuríny a voliéry s hydinou, tento zvuk bude najintenzívnejší

priamo pri objekte merania. Je zrejmé, že tento dôkaz nemá výpovednú hodnotu, nakoľko žalobcovia
v priebehu sporu argumentovali, že intenzívnym hlukom sú rušení na celom pozemku a v rodinnom
dome musia mať pozatvárané okná, nakoľko ich tento hluk ruší. Predmetné meranie sa nevykonalo vo
všetkých namietaných miestach, preto súd nemohol prevziať závery z protokolu, že prípustná hodnota
určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.

549/2007Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostioprípustnýchhodnotáchhluku,infrazvukuavibráciíao
požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch
kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p.
XXX, C. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená. Z predmetných tabuliek zároveň vyplýva, že
hluk v nočných hodinách bol prekročený len nepatrne.

1.6. V danom prípade vykonaným dokazovaním, najmä ohliadkou na mieste samom, ako aj dôkazmi
predloženými žalobcami, nebolo preukázané, že by chovom drobnej hydiny na pozemku žalovaných
dochádzalo k nepovoleným imisiám na susedný pozemok žalobcov, a teda, že by žalovaní nad mieru
primeranú pomerom v danej lokalite obťažovali žalobcov ako susedov hlukom, prachom, pachom,

exkrementami, pevnými a tekutými odpadmi a pod. Vzhľadom na to, neboli splnené podmienky §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre poskytnutie im ochrany súdom. Keďže predmetný zásah
neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde teda o zásah neoprávnený, proti ktorému by bolo možné
dovolať sa úspešne súdnej ochrany.

1.7. Súd na záver uviedol, že žalobcovia sa okrem iného domáhali umiestnenia objektov určených na
dočasný a trvalý chov, držania a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti
1 meter od hranice pozemkov. Súd v tejto časti petitu poukázal na to, že žalobcovia dožadujúci sa
súdnejochranysamôžudovolávaťibauloženiapovinnostivlastníkoviveci,abysazdržalneoprávnených
zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Z uvedeného

vyplýva, že súd by vyhovením takto formulovanému petitu porušil právo tým, že by zasiahol do
vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom. Nakoľko súd vo veci samej zamietol žalobu,
mal za to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd uznesenie,
ktorým bolo vo vzťahu k žalovaným nariadené neodkladné opatrenie, zrušil.

1.8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným súd
náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech a v konaní neboli zistené
žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu, a
to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.2. Uznesením zo dňa 13. 02. 2023 č. k. 7C/68/2021-943 súd prvej inštancie opravil dátum vyhotovenia
rozsudku na 12. 01. 2023.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, odôvodniac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Mali za to, že súd rozhodol
vo veci jednostranne v prospech žalovaných, niektoré dôkazy nevyhodnotil správne, neprijal ani jeden
z dôkazov žalobcov a nezohľadnil viaceré podstatné skutočnosti. Mali za to, že súd nesprávne určil

mieru primeranú pomerom v posudzovanej lokalite. I. K. C. nebol nahlásený žiaden chov nad 30 ks
hydiny. K Všeobecne záväznému nariadeniu obce Zbehy č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat
a ich chovu na území obce C. uviedli, že žalovaný počas sporu a súčasne po účinnosti VZN vytvoril
účelovo nový chov v snahe rozložiť veľké množstvo hydiny na 2 majiteľov, pričom na nový chov sa VZN
obce vzťahuje. Miera primeraná pomerom je daná nie len znením VZN, ale aj samotnou skutočnosťou,
že v obci Zbehy nikto nechová hydinu v počte viac ako 30 kusov, preto bola miera primeraná pomerom

v konaní jednoznačne preukázaná. Konštatácia súdu o počte 50 kusov hydiny z toho 6-7 kohútov nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a nezodpovedá miere primeranej pomerom v posudzovanej lokalite.
Tento názor súdu je absolútne nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akých
konkrétnych skutočností súd vychádzal. Pri 4 kohútoch meranie hluku akreditovaným pracoviskom na
meranie hluku - TšU Piešťany, š. p. preukázalo výrazne prekračovanie povolenej hranice v referenčnom

čase deň (63,8 dB), pričom denne zvukové udalosti v maximách dosahovali až 90 dB. Pri šírke pozemku
žalovaných 15 m, pri veľkosti chovu a pri jeho umiestnení úplne na hranici pozemku so žalobcami sa
dá tvrdiť, že bez účinnej bariéry proti imisiám budú tieto nad mieru primeranú pomerom. Žalobcovia
poskytli súdu množstvo nahrávok z rôznych miest ich nehnuteľnosti o tom, ako vyzerá hluk hydiny
žalovaných pri 6 a viac kohútoch. Žalobcovia žiadajú, aby žalovaní urobili také účinné opatrenia, aby

imisie chovu smerom na pozemok žalobcov znížili na úroveň obvyklého dedinského chovu. Uviedli, že
nesúhlasia s označením merania hluku akreditovaným pracoviskom na meranie hluku a predložením
protokolu o meraní za dôkaz, ktorý nemá výpovednú hodnotu a je neobjektívny. Žalobcovia požiadali
akreditované pracovisko na meranie hluku TŠU Piešťany, š. p. o vykonanie merania, vypracovanie
protokolu a posúdenie hluku. Toto meranie sa uskutočnilo s ohľadom na požiadavky zákona NR SR č.

355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v nadväznosti na súvisiace právne predpisy. Určenie hluku sa uskutočnilo podľa požiadaviek vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách
hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom
prostredí. Meranie sa uskutočnilo vo vonkajšom prostredí, pri dodržaní metodiky merania sa určoval hluk

v chránenom území II (vyhláška MZ SR č. 549/2007) - vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území,
konkrétne išlo o priestor relaxačnej časti záhrady bezprostredne pri bazéne. Merací bod bol umiestnený
v súlade s predpismi. Poukázali na to, že zákon im priznáva právo v každom mieste svojho pozemku
nevystavovať sa prekračovaniu limitných hodnôt hluku, a to dlhodobo a s každodenným opakovaním.
Uviedli, že ak je prekročený limit hluku upravený predpisom, ide o obťažovanie nad mieru primeranú

pomerom. Dali do pozornosti, že obhliadka na mieste samom sa uskutočnila dňa 25. 09. 2022 a žalovaní
priznali, že pred obhliadkou z chovu odstránili 8 kohútov. Meranie hluku sa uskutočnilo dňa 17. - 19. 10.
2022, teda v čase po účelovej a špekulatívnej redukcii veľkosti chovu a počtu kohútov a aj napriek tomu
bolo preukázané významné prekračovanie denných aj nočných povolených hodnôt len 4 kohútmi počas
2 dní merania. Žiadnym iným spôsobilým dôkazom neboli v konaní závery protokolu o meraní hluku

spochybnené. O to viac je zarážajúce stanovisko súdu, že predložený dôkaz nemá výpovednú hodnotu
a je neobjektívny. Konajúci súd riešil otázku intenzity hluku v čase vykonaného merania, resp. v čase
obhliadky miesta, nezaoberal sa však podstatnou okolnosťou, a tou je dlhodobosť trvania hluku. Miera
intenzity pôsobenia určitej činnosti na subjekt sa práve zintenzívňuje svojou dĺžkou trvania. Žalobcovia
majú za to, že v tomto smere je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, a to z dôvodu, že žalobcovia opierali

svoju žalobu aj o dobu pôsobenia hluku na ich domácnosť a majetok, ako aj na žalobcov samotných.
Uviedli tiež, že sa nestotožňujú s tým, že súd nevzhliadol dôvod pre zohľadnenie subjektívneho hľadiska
v pomeroch osoby, ktorá sa ochrany domáha. Majú za to, že zdravotný stav oboch žalobcov nebol
dostatočne zohľadnený z hľadiska nepriaznivého vplyvu neustáleho a opakujúceho sa hluku a stresu z
neho. Ochorenia sa prehlbujú pod vplyvom nepokoja, stresu z hluku, nemožnosti používať odporúčaný

vonkajší priestor na zotavenie. Sú toho názoru, že prihliadnutie na okolnosti v osobe alebo pomeroch
žalobcov je na mieste, pretože stav hluku a neustáleho nepokoja ním spôsobeného neumožňuje
žalobcomchrániťsvojezdraviepredprehlbovanímzdravotnýchproblémovaaniimneumožňujeriadiťsa
naliehavými odporúčaniami lekárov. Poukázali na to, že obhliadka na mieste samom nemohla poskytnúťreálny obraz o dlhodobom, opakovanom a každodennom stave obťažovania imisiami s premenlivým
charakterom. Žalovaní sa na ohlásenú obhliadku pripravili. Počet kohútov pred ňou účelovo znížili na
4 kusy. Aj nadmerný zápach a iný odpad, perie, exkrementy a pod. odstránili účinnejším vyčistením

chovu. Celkom iné imisné pomery nastávajú v letných horúčavách a v čase preperovania, či v závislosti
od počasia alebo v čase vetra. Na jednotlivých pojednávaniach poskytovali rôzne informácie o počtoch
kohútov, čo tiež poukazuje na premenlivosť chovu. Všetky údaje od žalovaných súd prijal za pravdivé.
Na druhej strane, údaje a vyjadrenia žalobcov sa bagatelizovali, zosmiešňovali, videá a nahrávky
sa spochybňovali. Súd tiež nezohľadnil ani to, že intenzita obťažovania je úplne závislá od konania

žalovaných. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením súdu, že žalovaní urobili opatrenia už pred podaním
žaloby a pomery oproti nariadenému neodkladnému opatreniu sa zmenili. Chov nebol po právoplatnosti
neodkladného opatrenia zredukovaný ustáleným spôsobom. Uviedli, že odôvodnenie rozsudku trpí
vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko sa súd riadne nevysporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, čo je porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Súd svojím rozhodnutím založil stav právnej

neistoty,hocinazákladevykonanéhodokazovaniabolojednoznačnepreukázané,ženastranežalobcov
existuje naliehavá potreba úpravy susedských práv a povinností. Prostredníctvom podanej žaloby sa
žalobcovia snažili dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov konania. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne prizná žalobcom nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Následne súdu doložili aktuálne lekárske správy žalobcov a Stanovisko
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k meraniu hluku a záveru protokolu o meraní hluku
č. 224000133.

4. Žalovaní vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcov uviedli, že sa v celej miere stotožňujú s procesným

postupom a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie považujú za vecne správne,
presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, rešpektujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces. K odvolacej námietke o miere zvuku primeranej pomerom poukázali na ustanovenia § 366, §
153 ods. 1 CSP a uviedli, že žalobcovia zahltili svoje odvolanie novými dôkazmi. Žiaden z predložených
dôkazov nespĺňa žiadnu z alternatív prípustnosti novoty v odvolacom konaní, preto je odvolací súd

povinný na ne neprihliadať. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že sa im podarilo preukázať, že ich
kohúty a sliepky vydávajú zvuky nad mieru primeranú pomerom, uviedli, že tieto sú ničím nepodložené.
Žalobcovia do konania nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, aká je miera zvuku
hydiny primeraná pomerom vo vidieckej lokalite obce C. a o koľko ju prekračujú. Žalobcovia mieru
hluku preukazovali len tisíckami amatérskych nahrávok, z ktorých však nebolo možné zistiť, kedy,

kde a v akom čase boli zaznamenané a rovnako tak nebolo možné zistiť, akú mieru hluku vlastne
zaznamenávajú. Poukázali na čl. 16 ods. 2 základných princípov CSP, § 187 ods. 1 CSP a § 12
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a uviedli, že okrem toho, že uvedené
nahrávky žalobcov nemajú žiadnu výpovednú hodnotu pre toto konanie, tak zároveň boli tieto nahrávky
získané v rozpore so zákonom. K vyhotoveniu obrazových a zvukových záznamov ich, ich pozemku

a majetku nikdy nedali žiaden súhlas, preto vyhotovovanie zvukových a obrazových záznamov považujú
za konanie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Uvedené konanie žalobcov teda nemôže požívať
žiadnu právnu ochranu a dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, súd nemôže pri rozhodovaní vo veci
zohľadňovať. K odvolacej námietke o spochybnení merania zvuku akreditovanou inštitúciou uviedli,
že objektivitu merania zvuku nikto nespochybnil, ale vzhľadom na okolnosti prípadu, je takýto dôkaz

pre konanie irelevantný, a to z dôvodov, že bol umiestnený na úplnej hranici pozemkov, v tesnej
blízkosti kurínov, a teda v žiadnom prípade nepreukazuje intenzitu hluku u žalobcov v dome a spálni
a vyhláška č. 594/2007, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú, sa vzťahuje len na hluk vznikajúci ľudskou
činnosťou, nie zvieratami. Práve hlukom v dome a spálni pritom žalobcovia dôvodili svoju žalobu.
Poukázali na to, že hodnoty podľa uvedenej vyhlášky boli prekročené len mierne, a to napriek tomu,

že boli zaznamenávané na najhlučnejšom mieste z celého pozemku žalobcov. K zmene pomerov
uviedli, že odkazujú na svoje predošlé vyjadrenia a len dodávajú, že tieto vedome lživé tvrdenia
popierajú. Žalobcovia nijak nepreukázali, že by v súčasnosti chovali viac ako štyroch kohútov, a napriek
tomu žiadajú súd, aby rozhodoval podľa skutkového stavu, ktorý už dávno netrvá. K nedostatočnému
odôvodneniurozhodnutiauviedli,žežalobcovianeuvádzajú,sakýmirelevantnýmiskutočnosťamisasúd

nevysporiadal. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil. Žiadali priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.5. Žalovaní k stanovisku hlavného hygienika uviedli, že meracie zariadenie bolo umiestnené na úplnej
hranici pozemkov, v tesnej blízkosti kurínov, a teda v žiadnom prípade nepreukazuje intenzitu hluku
žalobcov v dome a spálni. Vyhláška č. 594/2007 Z. z., na ktorú sa žalobcovia odvolávajú sa vzťahuje len

na hluk vznikajúcu ľudskou činnosťou, nie zvieratami. Protokol nevypovedá nič o hluku v dome a spálni,
pričom práve hlukom v týchto častiach domácnosti žalobcovia odôvodňovali svoju žalobu. Hluk v spálni
žalobcov musí byť teda logicky menší, v žiadnom prípade neprekračujúci povolené hodnoty.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že v rámci odvolacieho konania predložili

súdu podanie „Stanovisko k meraniu hluku a záveru protokolu o meraní hluku č. 224000133 zo dňa
16. 02. 2023, z ktorého vyplýva, že meranie hluku sa vykonáva na hranici pozemku sťažovateľa alebo
najbližšieho chráneného objektu, na základe čoho bol merací bod MB1 zvolený správne. Hluk, ktorý
produkuje hydina žalovaných, je výsledkom ľudskej činnosti. Stanovisko hlavného hygienika SR presne
označuje zdroj meraného hluku, a to zvukové prejavy hydiny, ich správne posúdenie a meranie podľa
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. o prípustných hodnotách hluku. Na základe

výsledkov merania sa v ňom konštatuje, že zvukové udalosti hydiny sú výrazné, a nie mierne. Hlavný
hygienik SR vyslovuje záver, že za posudzovaného stavu (4 kohúti a 50 sliepok – údaj žalovaných) nie
je v danej veci zabezpečená ochrana verejného zdravia. Toto stanovisko potvrdzuje v celom rozsahu
správnosť predmetného merania hluku, jeho záverov a aj umiestnenie meracieho bodu. V konaní až
do vyhlásenia rozsudku nebolo meranie akreditovanou inštitúciou žiadnym relevantným spôsobom

spochybnené, dokonca ani zo strany súdu. Námietky žalovaných z dôvodu nedostatku odborných
znalostí nemožno považovať za relevantné. Až počas vyhlásenia rozhodnutia a následne z odôvodnenia
rozsudku sa žalobcovia dozvedeli, že súd daný dôkaz považoval za neobjektívny. S poukazom na
uvedené, nebolo potrebné predkladať tento dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa jedná
o dôkaz, ktorý potvrdzuje závery iného dôkazu, riadne predloženého a vykonaného na pojednávaní.

V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že žalobcovia v priebehu sporu argumentovali, že intenzívnym
hlukom sú rušení na celom pozemku, pričom práve uvedeným meraním, ktoré bolo označené ako
neobjektívne, bolo preukázané, že k výraznému prekračovaniu prípustných hodnôt hluku na pozemku
žalobcov skutočne dochádza, a to aj po tom, ako žalovaní cielene svoj chov zredukovali.

7. Následne žalobcovia v priebehu odvolacieho konania predložili odvolaciemu súdu ďalšie podanie, v
ktorom uviedli, že považujú za dôležité oznámiť odvolaciemu súdu zmeny popisujúce aktuálny skutkový
stav. Uviedli, že zdravotný stav najmä XX-XXXXXXX žalobcu sa za posledných 7 až 8 mesiacov opäť
zhoršil, k čomu doložili lekárske správy. Uviedli tiež, že požiadali o ďalšie meranie hluku vo vonkajšom
prostredí podľa platných predpisov, keďže žalobcovia za celé dni zdržujú doma a záhrade, lebo ich

zdravotný stav iné nedovoľuje. Výsledky merania opäť potvrdzujú prekračovanie limitov. Meranie sa
uskutočňovalo v dvoch bodoch, pričom v oboch boli prekročené limitné hodnoty hluku. Poukázali aj
na zmeny v chove hydiny žalovaných, ako zmenu v množstve hydiny a kohútov, pribudnutie nového
plemena sliepok a pribudnutím chovu kačíc.

8. O odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 11. apríla 2024
č. k. 9Co/36/2023-1225, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaní sú povinní
zdržať sa nad mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych
zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely registra „C“ parc. č. 2168/129 a parc. č. 2168/285 evidovaných
na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“ parc. č. 2168/2,

parc. č. 2168/174, parc. č. 2232/7 a parc. č. 2168/278, evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne
územie C., obec C., okres Nitra a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý rozsudok potvrdil.
Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Proti tomuto rozsudku Krajského
súdu v Nitre podali žalovaní dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 30. septembra 2025 sp. zn. 5Cdo/134/2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. apríla

2024 sp. zn. 9Co/36/2023 zrušil v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania
vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku – ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalobcami,

v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom nanariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a po zopakovaní (§ 284 ods. 1 CSP) a doplnení
(§ 384 ods. 2 CSP) dokazovania a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné podľa

§ 388 CSP zmeniť.

10.PredmetomkonaniapopripustenejzmenepetituI.bolažalobažalobcov,ktorousadomáhaliuloženia
povinnosti žalovaným zdržať sa nad mieru primeranú pomerom šírenia hluku, pachu, prachu, peria,
exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich z chovu malých hospodárskych

zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely registra ,,C" parc. č. 2168/129 a parc. č. 2168/285 evidovaných
na LV č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres Nitra na pozemok parcely registra ,,C" parc. č. 2168/2, parc. č.
2168/174, parc. č. 2232/7, parc. č. 2232/20 a parc. č. 2168/278, evidovaných na LV č. XXX pre k. ú C.,
obec C., okres Nitra a umiestniť objekty určené na dočasný a trvalý chov, držanie a voľný výbeh malých
hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov parcely registra ,,C"
parc. č. 2168/129 a parcely registra ,,C" parc. č. 2168/285 evidovaných na LV č. XXX pre k. ú C., obec

C., okres Nitra a pozemkov parcely registra ,,C" parc. č. 2168/2 a parcely registra ,,C" parc. č. 2168/174,
evidovaných na LV č. XXX pre k. ú C., obec C., okres Nitra. Keďže rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2025 sp. zn. 5Cdo/134/2024 bol rozsudok Krajského súdu
v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023 zrušený len v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom
výroku o trovách konania, potvrdzujúci výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. apríla 2024

sp. zn. 9Co/36/2023 zostal právoplatný a predmetom opätovného prieskumu odvolacieho súdu je už
len zdržanie sa nad mieru primeranú pomerom šírenia hluku.

11. V priebehu odvolacieho konania (po zrušení prvého rozhodnutia odvolacieho súdu NS SR) právna
zástupkyňa žalobcov v podaní zo dňa 02. 02. 2026 žiadala pripustiť zmenu petitu z dôvodu zmeny

parcelných čísiel, ktoré sú predmetom konania. Odvolací súd toto jej podanie nepovažoval za zmenu
žaloby v zmysle § 371 CSP, pretože žaloba sa týka stále tých istých parciel a k zmene dochádza len
z dôvodu ich prečíslovania. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 5. marca 2026 uviedol, že
predmetom konania je uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa nad mieru primeranú pomerom šírenia
hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely registra

„C“ parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. C.,
obec C., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 2168/351, parcelné číslo 2168/352,
parcelné číslo 2232/20, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné
číslo 2168/278 evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Nitra.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Jednou z odvolacích námietok žalobcov bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
a tiež nesprávne právne posúdenie veci. Napriek tomu, že odvolací súd sa s týmito odvolacími

námietkami stotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie vec v časti nesprávne právne posúdil a aj
nedostatočne odôvodnil, odvolací súd v záujme čo najskoršieho rozhodnutia vo veci zvolil postup, kedy
vo veci vytýčil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a strany vyzval podľa
§ 182 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu právnych predpisov, ktoré je potrebné na vec aplikovať,
a ktoré súd prvej inštancie vo veci neaplikoval, aby si vytvoril podklad pre odlišné skutkové a právne

závery, ako urobil súd prvej inštancie.

14. Každá osoba, ktorá je nositeľom vlastníckeho práva ku konkrétnemu majetku, je zároveň
zodpovedná za takú realizáciu jeho užívacieho komponentu, ktorou nebude nadmerne ohrozovať alebo
poškodzovať práva a právom chránené záujmy iných osôb. Výstižným je v tomto ohľade odkaz na čl.

20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého záväzok plynúci z vlastníctva znamená, že výkon
vlastníckeho práva nesmie nad ustanovenú mieru poškodzovať okrem iného ani ľudské zdravie. Vlastník
znáša zodpovednosť za to, aby využívanie jeho vlastníckeho práva neviedlo k neprimeraným rizikám
voči zdraviu ostatných osôb. Na tento účel je však povinný podrobiť sa iba takým obmedzeniam, ktoré
sú na účel ochrany verejného zdravia nevyhnutné (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.

ÚS 206/2018 zo 16. septembra 2021).15. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 127 Občianskeho
zákonníka a s tým súvisiaca otázka týkajúca sa posúdenia miery primeranej pomerom obťažovaním
hlukom hydiny.

15.1. Obdobnou vecou sa zaoberal NS SR v rozhodnutí 6Cdo/45/2023 z 31. 07. 2024, v ktorom
po skonštatovaní prípustnosti dovolania pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu dovolateľmi
nastolenej otázky týkajúcej sa posúdenia miery primeranej pomerom obťažovania hlukom exotického
vtáctva a skúmal, či pri riešení uvedenej právnej otázky napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. NS SR v tomto rozhodnutí uviedol:

15.2. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

15.3. Citované zákonné ustanovenie upravuje dva okruhy prípadov, kedy je možné vlastníka veci
obmedziť vo výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníka
veci, ktorým sa má zamedziť, aby obťažoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V L. ide
o také obmedzenie, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych
práv suseda pri výkone vlastníckych práv. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide najmä o úpravu

vzťahov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností - o základné ustanovenie tzv. susedského práva
v občianskom práve. Ochrana poskytovaná v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka síce zahrňuje širší
okruh subjektov, napriek tomu spravidla pôjde o vlastníkov susediacich nehnuteľností. Obťažovanie
v susedských vzťahoch nebráni výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však rušivo - znepríjemňuje
užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej užívanie (obťažuje suseda), pričom účinky obťažovania sa

nazývajú imisie. V dôsledku imisií škoda spravidla nevzniká ani nehrozí.

15.4. Pojmy ,,miera primeraná pomerom“ alebo ,,vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú
hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania sa
prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1

Občianskehozákonníka.Prisúdnejochranetýchtoprávmusísúdvždydôslednezistiťkonkrétnusituáciu
a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi,
ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní
navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Zákon bližšie nevymedzuje obsah
slov nad mieru primeranú pomerom, určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním

od optimálneho stavu po stav ešte prípustný a nedovoleným správaním sa nad prípustnú mieru, a to
vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim
pomerom, ktoré v tom ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa
totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase, a nie
podľa pomerov, ktoré sú žiaduce, a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne

ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných
fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho
vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemôže
obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa ostatných
subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom, ktoré by mali byť. Naproti tomu vážne

ohrozenie výkonu práv predstavuje konanie suseda na jeho pozemku, ktorého dôsledkom nemusia byť
imisie, ale ohrozenie obvykle práv vlastníka susediacej nehnuteľnosti, a to v takej miere, že v budúcnosti
môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná ujma, napr. zánik veci alebo jej významné poškodenie alebo
bude môcť vykonávať ohrozené právo len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniam, ktoré
mu zákon ako vlastníkovi dáva. Pri vážnom ohrození teda nejde len o znepríjemnenie výkonu práva

alebo o sťaženie jeho výkonu, ale o hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva.
Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch - škody. Vážnym ohrozením výkonu práv podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa teda rozumie konanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá negatívny dopad na výkon práv iného,je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v dôsledku tohto konania výkon práva
susedavážneobmedzenýaleboznemožnený,pričomniejeisté,čibudemožnévážneškodlivénásledky
odstrániť v dobe, kedy nastanú. V takomto prípade nemožno žiadať, aby ohrozovaný vyčkal do doby,

kedy jeho právo bude vážne narušené a až potom sa domáhal súdnej ochrany. Ochrana podľa tohto
ustanovenia nesmeruje k tomu, aby boli rušiteľovi uložené konkrétne opatrenia, z ktorého dôvodu mu
v súdnom konaní nemôže byť uložená povinnosť konať niečo pozitívne. Ak teda došlo k neoprávnenému
zásahu tzv. imisiami, je prostriedkom ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia s tým,
že je na samotnom povinnom (rušiteľovi) učiniť také konkrétne opatrenia, aby splnil súdom mu uloženú

povinnosťazamedzilobťažovaniualeboohrozovaniuvýkonuprávsusednéhovlastníka.Vtomtoprípade
už nejde o preventívnu, ale o represívnu ochranu, a to proti už jestvujúcemu, nie teda iba hroziacemu
rušeniu. V prípade vážneho ohrozenia, keď hrozí vznik škody, možno žiadať, aby bola rušiteľovi uložená
ipovinnosťniečokonať,takátožalobavšaknemáoporuv§127Občianskehozákonníka,alev§417ods.
2Občianskehozákonníka.Jevšakprípustné,abyvjednomnávrhusakumulovalaakožiadosťozdržanie
sa konkrétneho zásahu, tak i o vykonanie vhodných opatrení na odvrátenie škody. Rozdiel medzi

obťažovaním a vážnym ohrozením spočíva v tom, že obťažovanie nebráni výkonu práva, ale ho robí
obťažnejším. Ohrozenie sa týka priamo výkonu práva, resp. exekúcie.

15.5. Z citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka vyplýva
demonštratívny výpočet zakázaných imisií, ktoré obsahovo nadväzujú na generálnu klauzulu vyjadrenú

v prvej vete daného ustanovenia. A. sa okrem iného zakazuje nad mieru primeranú pomerom obťažovať
susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi,
svetlom, tienením a vibráciami. Jedná sa o obťažovacie imisie, ktorých prenikanie je dané výsledkom
prírodných síl, a to šírením zvuku, prúdením vzduchu alebo prejavom vlastnosti prenikajúcich látok.

15.6. Právna teória považuje ,,obťažovanie“ za taký výkon vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky
fyzicky presahujú vec samotnú a pôsobia buď na iné osoby, alebo na veci vo vlastníctve niekoho
iného, a to preukázateľne negatívne. Súdna prax pod pojmom ,,imisia“ rozumie spravidla prenikanie
účinkov činnosti vykonávanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú (napr. R 37/1985).
V prípade nadmerného hluku, ktorý je javom nesporne negatívnym, pôjde vždy o imisiu. Hlukom sa

rozumie nežiadúci a rušivý zvuk, ktorý možno zaradiť medzi zvukové imisie, ktoré v zásade nie sú
vnímané negatívne. Pri obťažovaní hlukom sa prihliada na to, či ide o jednorazové, opakujúce sa
alebo neustále rušenie, či k jeho vzniku dochádza úmyselnou činnosťou alebo nedbanlivostne, jeho
intenzita sa dá presne zmerať. Ochrana pred hlukom je upravená zákonom č. 355/2007 Z. z. v znení
vyhlášky č. 549/2007 Z. z., v zmysle ktorej je ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami

zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako
prípustné hodnoty.

15.7. Občiansky zákonník nedefinuje, čo sa považuje za ,,chované zvieratá“. V praxi pod tento pojem
patrí všetko, čo možno prírodovedecky označiť za zviera a čo sa na pozemku chová bez ohľadu na

to, či ide o dôvody zárobkové, pre zábavu alebo z iných dôvodov. Patria sem kone, hovädzí dobytok,
ošípané, ovce, kozy, hydina každého druhu, a to bez ohľadu na to, či ide o poľnohospodársky alebo
nepoľnohospodársky účel. Do tejto kategórie sa samozrejme zaraďujú aj psy, mačky, ale aj nutrie, líšky
alebo aj iné domestikované zvieratá bez ohľadu na účel ich chovu. Nemožno vylúčiť ani zoologické
záhrady, voliéry, teráriá a pod. Takže do tejto kategórie patria aj vtáky ako napr. papagáje, kanáriky

a chované holuby.

15.8. Zo skutkových okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobcovia sa v zmysle § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka v konaní domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania
nadmerným hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného vo voliére

nachádzajúcej na pozemku žalovaných, ktorý hluk preniká na pozemok vo vlastníctva žalobcov. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania, ich zhodnotením jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
v súlade s § 191 CSP, vychádzajúc najmä zo znaleckého posudku č. 01/204000133/ZP, vypracovaného
znalcom ustanoveným ad hoc W.. K. C., z jeho záveru o neprekročení posudzovanej hodnoty určujúcej
veličiny s prípustnou hodnotou určujúcej veličiny hluku vo vonkajškom prostredí pri hlasovej aktivite

exotického vtáctva, a to v dennom ani vo večernom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného
domu č. p. XX A. Rovnako aj z vyjadrenia znalca na pojednávaní, na ktorom na vysvetlenie ozrejmil,
že vzhľadom na premenlivý zdroj hluku pri výpočte posudzovanej hladiny hluku vychádzal z korekcie
+5dB+2,3dB, ktorú považoval za dostatočne vysokú pre zohľadnenie nepríjemnosti posudzovanéhohluku. Zároveň skonštatoval, že ak by v danom prípade pri výpočte aj vynechal časové pôsobenie hluku
vtáctva a použil by korekciu +5dB, stále by bol posudzovaný hluk pod hodnotou prípustného hluku.
Vychádzajúc z uvedeného odborného záveru znaleckého posudku, ktorý bol pre posúdenie otázky, či

dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom hlukom exotického vtáctva kľúčový, súd prvej
inštancie následne žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcami zamietol. S uvedeným
záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

15.9. Dovolací súd, posudzujúc namietané nesprávne právne posúdenie miery primeranej pomerov

poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR v takejto otázke a na záver uviedol, že pokiaľ z rozsiahleho
vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania týkajúceho sa posúdenia posudzovanej
hodnoty intenzity hluku šíreného piskotom, škretom a revom exotického vtáctva, šíriaceho sa
z pozemku žalovaného na pozemok žalobcov vyplynulo, že uvedený hluk neprekračuje stanovenú
hodnotu právnymi predpismi, nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť. Správnosť záverov znalca
o neprekročení posudzovanej hodnoty intenzity hluku, bola potvrdená aj stanoviskom Úradu verejného

zdravotníctva SR. Na záver uviedol, že posudzovaná otázka konkrétne obťažovania hlukom exotického
vtáctva v rozhodovacej praxi nebola doposiaľ riešená, preto dovolací súd vecne preskúmal napadnuté
rozhodnutie, avšak namietané nesprávne právne posúdenie nepovažoval za dôvodné.

16. Keďže negatívnym dôsledkom správania sa žalovaných má byť hluk ich hydiny, ktorý prekračuje

mieru primeranú pomerom, odvolací súd posudzoval vec aj podľa právnych predpisov, upravujúcich
hluk a ochranu zdravia ľudí súvisiacu s hlukom (na rozdiel od súdu prvej inštancie), pričom stranám
sporu v priebehu odvolacieho konania umožnil, aby sa k aplikácii týchto ustanovení vyjadrili.

17. Podľa § 3 písm. a) zák. č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a

o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení
neskorších predpisov na účely tohto zákona hluk vo vonkajšom prostredí je nežiaduci alebo škodlivý
vonkajší zvuk vytvorený ľudskými činnosťami, najmä hluk z dopravy na pozemných komunikáciách,
železničnej dopravy, leteckej dopravy a priemyselnej činnosti.

18. Podľa § 1 písm. g) zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov tento zákon ustanovuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

19. Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba-podnikateľ a právnická

osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca
pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a
prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov
hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola
čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom

podľa § 62 písm. m).

20. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 549/2007 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách
hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií a v životnom
prostredí táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku,

infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

21. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky táto vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré
sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v
súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení.

22. Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je
zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako
prípustné hodnoty.

23. Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú
v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné
hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.24.Podľa§6ods.1citovanejvyhláškynameraniehluku,infrazvukuavibráciíjepotrebnépoužiťpostupy,
ktoré umožnia stanoviť posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe.

25. Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky hluk a infrazvuk sa hodnotia v miestach, na ktoré sa vzťahujú
prípustné hodnoty podľa § 3 takto:
a) hluk vo vonkajšom prostredí mimo budov sa hodnotí vo výške 1,5 ± 0,2 m nad terénom,
b) hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov sa hodnotí vo vzdialenosti 1,5 m ± 0,5 m
od steny a vo výške 1,5 m ± 0,2 m nad podlahou príslušného podlažia.

26. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia na úseku ochrany zdravia
pred hlukom ukladá povinnosti fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám, teda nevyplýva
z neho, že by sa mal aplikovať aj na právne vzťahy medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi (ako
je tomu v prejednávanom prípade). Odvolací súd však v zmysle širšieho výkladu aplikoval uvedený
zákon na danú vec, a to už aj v prvom rozhodnutí, keďže vzhľadom k neexistencii inej právnej úpravy

dospel k záveru, že tento právny predpis je potrebné aplikovať aj pre všetky prípady týkajúce sa hluku
súvisiaceho s aktivitou ľudí. Na aplikácii týchto právnych predpisov na danú vec odvolací súd zotrváva
naďalej. K obdobnej aplikácii tohto zákona dospeli súdy aj pri rozhodovaní vo veci vedenej na OS
Skalica pod sp. zn. 3C/115/2013, KS v Trnave sp. zn. 10Co/95/2021 a NS SR sp. zn. 6Cdo/45/2023,
z ktorého rozhodnutia odvolací súd časť vyššie citoval. V tejto veci okresný súd na vec aplikoval

zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a vykonávací predpis
vyhlášku č. 549/2007 Z. z., pričom sa zaoberal tým, či sú v danej veci dodržané prípustné miery
stanovené technickou normou. Súd prvej inštancie v tejto veci uviedol, že sa stotožnil s názorom svedka
(t.j. odborne spôsobilou osobou na meranie hluku), ktorý uviedol, že vzhľadom na neexistenciu inej
právnej úpravy je potrebné citovanú vyhlášku aplikovať pre všetky prípady týkajúce sa hluku súvisiaceho

s aktivitou ľudí. Tieto závery boli následne predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ako aj NS SR,
pričom NS SR v tejto veci pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu dovolateľmi nastolenej otázky
týkajúcej sa posúdenia miery primeranej pomerom obťažovania hlukom exotického vtáctva, pričom
dospel k záveru, že pokiaľ z rozsiahleho vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania
týkajúceho sa posúdenia posudzovanej hodnoty intenzity hluku šíreného piskotom škrekotom a revom

exotického vtáctva, šíriaceho sa z pozemku žalovaného na pozemok žalobcov, vyplynulo, že uvedený
hluk neprekračuje stanovenú hodnotu právnymi predpismi, nebolo možné žalovanému návrhu vyhovieť.
Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že išlo o susedský spor fyzických osôb, ako je aj v tejto veci,
súdy na vec aplikovali ustanovenia zák. č. 355/2007 Z. z., ako aj vyhlášku č. 549/2007 Z. z.

27. Toto právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo zrejmé už z jeho skoršieho rozhodnutia a po
zrušení veci Najvyšším súdom SR bolo opätovne namietané žalovanými, ktorí uvádzali, že táto vyhláška
bola koncipovaná pre technické zdroje hluku, prevádzky a merateľné zariadenia, nie pre prirodzené
prejavy života fyzickej osoby nepodnikateľa. Vyhláška nevie pracovať s biologickým, spontánnym
a nepredvídateľným zvukom zvierat. Sama metodika je nastavená na prostredie, a nie na konkrétny

zdroj, čo vylučuje jej použitia ako dôkazu o údajnej protiprávnosti nepodnikateľského chovu. Mali preto
za to, že protokol o meraní, teda dôkaz založený výlučne na meraní hluku, je v takomto spore zásadne
nedostatočný a vo svojej podstate nepoužiteľný. Dokumentuje existenciu zvuku, nie jeho právnu kvalitu
ani pôvod. Aplikáciu vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. považoval za postup v rozpore s jej účelom,
systematikou aj ustáleným výkladom susedského práva, čo by znamenalo nahradenie hodnotiaceho

posúdenia primeranosti v konkrétnych miestnych pomeroch čisto technickým kritériom určeným pre
odlišný právny režim. Prenesenie jej limitov do susedského sporu ako automatického kritéria by
znamenalo popretie samotného zmyslu § 127 Občianskeho zákonníka, ktorý stojí na relatívnom
hodnotení primeranosti, nie na rigidnom číselnom limite. Pokiaľ ide o namietanie toho, že vyhláška nevie
pracovať s biologickým, spontánnym a nepredvídateľným zvukom zvierat, k tomu odvolací súd uvádza,

že žalobcovia odvolaciemu súdu predložili vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
v Nitre zo dňa 30. 12. 2025, ktorý sa v 5. otázke zaoberal aj tým, čím sa líši celistvé 24-hodinové meranie
nepravidelnéhoanáhodnéhohlukuvovonkajšomprostredí zchovuhydinysúkromnejosobyodmerania
hluku vo vnútornom prostredí napr. z reštaurácie s hudobnou produkciou prenikajúceho do bytov
v obytnom dome z hľadiska náročnosti získania materiálu na vyhodnotenie, samotného vyhodnotenia

a následného vypracovania skúšobného protokolu, kde dal na túto otázku odpoveď, z ktorej je zrejmé,
že podľa vyhl. č. 549/2007 Z. z. sa môže použiť aj na meranie nepravidelného a náhodného hluku
vo vonkajšom prostredí z chovu hydiny, pričom ide o časovo náročnejšie meranie, časovo náročnejšie
spracovanie a vyhodnotenie merania, ktoré je možné uskutočniť iba za určitých klimatických podmienok,pričom v oboch prípadoch je potrebné dosiahnuť objektívne posúdenie. K tomuto dôkazu, predloženého
žalobcami až v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že až do rozhodnutia súdu prvej inštancie
žalobcom nebolo známe, či súd prvej inštancie bude vychádzať z nimi predloženého prvého Protokolu

o meraní hluku č. 224000133 a ako sa vysporiada s posúdením tohto dôkazu, preto predloženie
tohto dôkazu v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za novotu. Odvolací súd ešte dodáva, že
tento dôkaz nie je z hľadiska rozhodnutia veci rozhodujúci, avšak ozrejmuje niektoré odborné otázky
súvisiace s posúdením veci. Tvrdenie žalovaných o tom, že táto vyhláška nevie pracovať s biologickým,
spontánnym a nepredvídateľným zvukom zvierat, je otázkou odbornou, teda bolo potrebné, aby toto ich

tvrdenie aj preukázali, čo však neurobili.

28.Napriekopakovanémunamietaniuaplikácievyhl.č.549/2007Z.z.nadanúveczostranyžalovaných,
odvolací súd na svojej argumentácii zotrval a tieto ustanovenia, z ktorých vychádzali aj odborne
spôsobilé osoby na meranie hluku pri vypracovaní protokolov o meraní, na vec aplikoval, keď túto
námietku žalovaných nepovažoval za dôvodnú.

29. Predmetom odvolacieho konania je t. č. už len žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia
povinnosti zdržať sa šírenia hluku, teda ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa
preto zaoberal tým, či žalobcovia v konaní preukázali, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom
obťažujú hlukom vznikajúcim z ich chovu, pričom odvolací súd hodnotil v konaní vykonané dôkazy

ohľadom tohto rušenia jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

30. Aj keď absolútny zákaz chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat by bol v rozpore s čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky a žiadny právny predpis množstvo hydiny, ktorú fyzické osoby môžu na svojom
pozemku chovať vo vzťahu k obťažovaniu susedov neurčuje, pri posudzovaní prekročenia miery hluku

primeranej pomerom je potrebné zohľadniť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica
bola prekročená, lebo ochranu možno priznať len pred zásahmi, ktoré prekračujú dovolenú mieru,
a nie sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť a sú spojené
s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. V prípade, ak by bolo preukázané, že obťažovanie prekračuje
hranice stanovené právnym predpisom, v takom prípade presahuje aj mieru primeranú pomerom. Pokiaľ

žalovaní uvádzali, že ich chov je riadne registrovaný ako uznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom
kontrola Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra nezistila žiadne porušenia hygieny v chove,
k tomu odvolací súd uvádza, že z pohľadu zisťovania prekročenia miery primeranej pomerom, sú
tieto dôvody irelevantné. Dokazujú skutočnosti, že žalovaní sa o chov riadne starajú, majú ho riadne
evidovaný, avšak tieto skutočnosti nie sú pre posúdenie veci rozhodujúce. Rovnako tak pre posúdenie

veci nie je rozhodujúce, či žalovaní nimi chovanú hydinu a vajíčka ponúkajú na predaj, pričom tieto
dôkazy v konaní predkladali žalobcovia.

31. Ohľadne hluku žalobcovia okrem tvrdení o množstve hydiny chovanej žalovanými predložili do
konania množstvo zvukových záznamov vyhotovených samotnými žalobcami, ktorými preukazovali

hluk spôsobovaný hydinou žalovaných. Predložili do konania fotografie a náčrty pozemku žalobcov
a žalovaných, umiestnenie domov na nich a kurínov na pozemku žalovaných. Žalobcovia predložili súdu
Všeobecne záväzné nariadenie obce C. č. 4/2021 o podmienkach držania zviera a ich chodu na území
obce C. prijaté dňa 15. 11. 2021, účinné od 03. 12. 2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že chovať
a držať malé hospodárske zvieratá v počte nad 30 ks je možné len s písomným súhlasom vlastníkov

susednýchnehnuteľnostíaobjektyvrátanevýbehovurčenénadočasnýalebotrvalýchov,držaniezvierat
sa umiestnia od uličnej čiary minimálne na 10 m, od objektov určených na bývanie minimálne 10 m
a minimálne 1 m od hranice susednej nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní predložili vyjadrenie susedov
k chovu žalovaných, z ktorého vyplýva, že súhlasia s chovom ich hospodárskych zvierat v takom
rozsahu, akým bol realizovaný doteraz a nevadia im zvuky ani pachy z chovu hospodárskych zvierat.

Toto vyjadrenie bolo súdu predložené v septembri 2022. Súd prvej inštancie vo veci vykonal obhliadku
na mieste samom dňa 28. 09. 2022, počas ktorej zaznamenával hluk na rôznych miestach na pozemku
žalobcov, pričom počas obhliadky vyhotovil aj fotodokumentáciu a vypočul aj svedkyňu B. B., ktorá
je susedou žalovaných z druhej strany a z ktorej výpovede vyplýva, že chov hydiny žalovanými ju
nevyrušuje a nevadí jej. Na pozemku nemajú z chovu žalovaných neporiadok, ani perie. Zvuk kikiríkania

kohúta jej neprekáža, skoro v každom dvore je kohút. Žalobcovia následne v priebehu sporu predložili
súdu Protokol o meraní hluku č. 224000133, vypracovaný Technickým skúšobným ústavom Piešťany,
š. p., ktorého predmetom bolo meranie hluku vo vonkajšom prostredí zo zvukových prejavov kohútov
a sliepok chovaných v susedstve pre účely súdneho konania, ktorého objednávateľom bola žalobkyňav 1. rade. Meranie hluku sa uskutočnilo od 17. 10. 2022 od 20.25 hod. do 19. 10. 2022 do 17.15
hod. Z tohto protokolu vyplýva, že v súvislosti s celkovým posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom
prostredíbolpoobhliadkemiestazvolenývsúlade vyhl.č. 549/2007Z.z.posudzovanýmeracíbodMB1

v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov. Merací mikrofón bol umiestnený vo výške 1,5
m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane v meracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí.
Hlavnýmajedinýmposudzovanýmzdrojomhlukujehlukspôsobovanýaktivitoudomácejhydiny,kohútov
a sliepok chovaných na dvore rodinného domu č. p. XXX, C.. Všetky ostatné hlukové udalosti spojené
s využívaním priľahlého vonkajšieho územia obce boli považované za rušivý hluk pozadia a neboli

zahrnuté do posúdenia. Meranie sa uskutočnilo ako spojité dlhodobé meranie vo vonkajšom prostredí
na pozemku rodinného domu č. p. XXX, C.. Majiteľ susedného pozemku rodinného domu č. p. XXX, C.,
ktorýjechovateľomdomácejhydiny,nebolomeraníinformovaný.Včasemeranianeboladomácahydina
žiadnym nie bežným spôsobom rušená ani plašená. Hlavnými zdrojmi hluku pozadia sú hluk z prejazdov
motorových vozidiel po miestnych komunikáciách, hluk z prejazdov vlakov po vzdialenej železničnej trati,
náhodný hluk okolia spojený s využívaním obytného územia, napr. obyvatelia susedných domov, štekot

psov, ostatné domáce zvieratá a pod. Ústav v posudku uviedol, z ktorých právnych predpisov vychádzal,
zobrazil časový priebeh hladiny zvuku v nočnom čase, dennom čase a vo večernom čase s tým, že
pri jednotlivých časových úsekoch uviedol, či boli zaznamenané významné zvukové udalosti pri aktivite
kohútov, uviedol hodnoty nameraného hluku v decibeloch pre časový interval „NOC“, „DEŇ“ a „VEČER“
a na záver uviedol, že na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov

merania hluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí
podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu
hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom
aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, C. v posudzovanom

mieste MB1 bola prekročená. V konaní bol ako svedok vypočutý syn žalobcov M. B., ktorý sa vyjadril
k ochoreniam rodičov, vplyvu hluku z kohútov na zdravotný stav jeho rodičov, pričom k hluku uviedol, že
pred zredukovaním chovu žalovaných to bolo katastrofálne, ale aj teraz je ich tam stále dosť. Ostatní
susedia chovajú cca 10 ks sliepok a 1 kohúta, čo nie je rušivé. Opísal tiež konfliktné situácie a zhoršenie
vzťahov medzi žalobcami a žalovanými z dôvodu chovu hydiny žalovanými. V konaní bola ako svedkyňa

vypočutá B. E. (žalobcovia sú rodičia jej partnera), ktorá sa vyjadrila k zdravotnému stavu žalobcov,
uviedla, že veľa času trávili v záhrade, čo sa z dôvodu chovu žalovaných zmenilo a vyjadrila sa aj ku
konfliktu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 2. rade.

32. Odvolací súd vychádzal z toho, že pri posudzovaní prekročenia hluku nad mieru primeranú pomerom

nie sú podstatné všetky dôkazy predložené stranami konania a vykonané súdom prvej inštancie.
Odvolací súd obhliadku na mieste samom v čase jeho prvého rozhodovania vo veci nepovažoval za
potrebné zopakovať, keďže veľkosť pozemkov, rozmiestnenie kurínov bolo odvolaciemu súdu známe
z dôkazov založených v spise a hluk počas obhliadky by neodzrkadľoval celkovú situáciu, ale len
v krátkom časovom úseku a hodnotenie hluku hydiny by bolo subjektívne. Z výpovedí strán sporu bolo

zrejmé, že ide už o roky trvajúci susedský spor, pričom situácia sa v priebehu konania mení v závislosti
od množstva hydiny, ktorú žalovaní chovajú, pričom na začiatku konania boli počty hydiny žalovaných
oveľa vyššie. Pokiaľ právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať aj výsluch svedkov, p. B., B.
a E., zopakovanie výsluchu týchto navrhovaných svedkov považoval odvolací súd za nadbytočné,
keď súd prvej inštancie neuviedol, čo mal ich výpoveďami preukázané a záver o nedôvodnosti žaloby

z ich výpovedí ani neodôvodňoval. Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu, USB
kľúčmi so zvukovými nahrávkami hydiny a v konaní predloženými listinnými dôkazmi a vychádzal z toho,
že vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú susedia, pričom
ich záhrady oddeľuje len pletivový plot, na ktorom je textília. Z druhej strany je plot žalovaných od
susedného pozemku oddelený betónovým plotom, teda už v tom sú podmienky pre šírenie hluku odlišné.

Susedmi z tejto strany sú B., avšak len v prednej časti pozemku, kde majú žalovaní dom, v záhradnej
časti, kde je umiestnená hydina, sú susedmi A. a p. F. F.. Ostatní susedia sú vzdialenejšími susedmi
(N., O., D., B.), a keďže hluk so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja hluku približne kvadraticky
klesá, nie sú vyjadrenia týchto svedkov pre posúdenie veci rozhodujúce. Najbližšie od zdroja hluku
z hydiny žalovaných bývajú a majú pozemok práve žalobcovia. Žalovaní na svojom pozemku majú

zriadený uznávaný kontrolovaný chov hydiny. V dôsledku veľkého množstva hydiny v chove žalovaných
došlo k podstatnému zhoršeniu vzťahov medzi žalobcami a žalovanými, čo bolo v konaní preukázané
výpoveďami samotných žalobcov a žalovaných. V konaní bolo tiež preukázané, že v úvode sporu
k zhoršeniu susedských vzťahov medzi žalobcami a žalovanými prispievali aj samotní žalobcovia svojimsprávaním, búchaním na plot, plynovú skrinku žalovaných, vykrikovaním, pričom žalobkyňa v 1. rade na
odvolacom pojednávaní priznala, že bola nervózna z tejto situácie (hluku), spôsobovala na ulici hluk,
pričom si uvedomila, že zostala v dedine na posmech a teraz to už nerobí. Pre posúdenie veci, hluku

z hydiny bolo potrebné, aby žalobcovia v konaní tvrdili a preukázali, že hluk spôsobený chovom hydiny
prekračuje mieru primeranú pomerom.

33. Žalobcovia v odvolacom konaní (pri prvom rozhodovaní odvolacieho súdu) odvolaciemu súdu
predložili Stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 16. 02. 2023 k meraniu hluku a záveru

protokolu o merní hluku č. 224000133, z ktorého vyplýva, že Protokol o meraní hluku č. 224000133
bol vydaný dňa 27. 10. 2022 Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p. Predmetom merania bolo
určenie hlukových pomerov súvisiacich s chovom hydiny na pozemku rodinného domu č. p. XXX, XXX
XX C.. Nakoľko zvukové prejavy hydiny na pozemku rodinného domu sú považované za hluk v životnom
prostredí,taksaprepotrebyobjektivizáciehlukupostupovalopodľaOdbornéhousmerneniaMinisterstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje postup pri objektivizácii fyzikálnych faktorov

životného prostredia a pracovného prostredia. Posúdenie výsledkov merania hluku a záveru protokolu
bolo vykonané v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách
na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“). Meranie hluku sa vykonáva na hranici pozemku sťažovateľa alebo

najbližšieho chráneného objektu, na základe čoho bol merací bod MB1 zvolený správne. Miesto merania
bolo z hľadiska kategorizácie podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z. správne zaradené do kategórie územia
II. – priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, vonkajší priestor v obytnom
a rekreačnom území. Pre pôsobenie hluku z iných zdrojov v danej kategórii územia sú platné prípustné
hodnoty pre deň LAeq,d = 50 dB, večer LAeq,v = 50 dB a noc LAeq,p = 45 dB. Meranie sa uskutočnilo

kontinuálne cca 45 hodín, so začiatkom merania 17. 10. 2022 o 20.25 hod. do 19. 10. 2022 17.15 hod.
V protokole boli posúdené zvlášť posudzované hodnoty pre referenčný časový interval deň od 06.00 do
18.00 hod. (18. a 19. 10. 2022) a nočný referenčný časový interval od 22.00 do 06.00 hod. z 17. 10. 2022
na 18. 10. 2022 a z 18. 10. 2022 na 19. 10. 2022. Večerný referenčný časový interval od 18.00 do 22.00
(18. 10. 2022) nebol posudzovaný, nakoľko v tom čase neboli zaznamenané výrazné zvukové udalosti

meraného zdroja (hydiny). Z protokolu vyplynulo, že zvukové udalosti kohútov sú výrazné, rozdiel medzi
hlukom pozadia a zvukovým prejavom kohúta je cca 35 dB. Z tohto dôvodu je korekcia na pozadie
nulová a bola správne použitá korekcia na zvlášť rušivý hluk + 5 dB v čase pôsobenia rušivého hluku.
Z protokolu jednoznačne vyplýva prekročenie prípustných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí pre
referenčný časový interval deň o 11,4 dB (18. 10. 2022) a 13,8 dB (19. 10. 2022) a pre referenčný časový

interval noc o 2,1 dB (z noci 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022) a 3,3 dB (z noci 18. 10. 2022 na 19. 10.
2022). Hluk je fyzikálny faktor, ktorý pôsobí predovšetkým ako stresový faktor a pri dlhodobom vystavení
jeho nepriaznivým účinkom má preukázateľne negatívne vplyvy na zdravie obyvateľstva. Protokol bol
vypracovaný v zmysle platnej legislatívy a technických postupov. Ochrana zdravia nie je zabezpečená
v prípade, keď posudzovaná hodnota hluku prekračuje prípustné hodnoty hluku stanovené vyhláškou č.

549/2007 Z. z. V zmysle protokolu boli posudzované hodnoty hluku prekročené pre referenčný časový
interval deň a noc. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že nie je zabezpečená ochrana
verejného zdravia.

34. Následne žalobcovia odvolaciemu súdu predložili Skúšobný protokol č. 234000112 z merania hluku

vo vonkajšom prostredí, vypracovaný Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p. zo dňa 10.
10. 2023, ktorého predmetom bolo meranie hluku vo vonkajšom prostredí zo zvukových prejavov
domácej hydiny chovanej v susedstve, ktorého objednávateľom bola žalobkyňa v 1. rade. Meranie hluku
sa uskutočnilo od 11. 08. 2023 od 14.45 hod. do 14. 08. 2023 do 16.45 hod. a od 18. 08, 2023
od 21.30 hod. do 21. 08. 2023 do 16.50 hod. Z tohto protokolu vyplýva, že v súvislosti s celkovým

posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí bol po obhliadke miesta zvolený v súlade s vyhl.
č. 549/2007 Z. z. posudzovaný merací bod MB1 pred oknom rodinného domu č. p. XXX. Merací
mikrofón bol umiestnený pred oknom obytnej izby vo výške 2. nadzemného podlažia a upevnený na
stojane v meracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí. Meranie v tomto meracom bode sa
uskutočnilo v dňoch 11.8. – 14.8.2023. Pre účely zdokumentovania miestnej situácie a aktivity domácej

hydiny bol zvolený doplnkový merací bod MB2 vo vzdialenosti cca 3,5 m od hranice susediacich
pozemkov parc. č. 2166/2 a parc. č. 2168/129. Stojan s meracím mikrofónom, ktorý bol vo výške 1,5
m nad terénom, bol umiestnený pod prístreškom, aby nebol viditeľný z pozemku chovateľov domácej
hydiny. Meranie v tomto meracom bode sa uskutočnilo v dňoch 18. 08. až 21. 08. 2023. Hlavnýma jediným posudzovaným zdrojom hluku je hluk spôsobovaný aktivitou domácej hydiny, kohútov, sliepok
a kačíc chovaných na dvore rodinného domu č. p. XXX, C.. Všetky ostatné hlukové udalosti spojené
s využívaním priľahlého vonkajšieho územia obce boli považované za rušivý hluk pozadia a neboli

zahrnuté do posúdenia. Meranie sa uskutočnilo ako spojité dlhodobé meranie vo vonkajšom prostredí
na pozemku objednávateľky (žalobkyne) v meracom bode MB1 a MB2. Majiteľ susedného pozemku
rodinného domu č. p. XXX, C., ktorý je chovateľom domácej hydiny, nebol o meraní informovaný. V čase
merania nebola domáca hydina žiadnym nie bežným spôsobom rušená ani plašená. Hlavnými zdrojmi
hluku pozadia sú hluk z prejazdov motorových vozidiel po miestnych komunikáciách, hluk z prejazdov

vlakov po vzdialenej železničnej trati, náhodný hluk okolia spojený s využívaním obytného územia,
napr. obyvatelia susedných domov, štekot psov, ostatné domáce zvieratá a pod. Ústav v posudku
uviedol, z ktorých právnych predpisov vychádzal, zobrazil časový priebeh hladiny zvuku v nočnom
čase, dennom čase a vo večernom čase pre oba meračské body s tým, že pri jednotlivých časových
úsekoch uviedol, či boli zaznamenané významné zvukové udalosti pri aktivite kohútov a domácej hydiny,
uviedol hodnoty nameraného hluku v decibeloch pre časový interval „NOC“, „DEŇ“ a „VEČER“ a na

záveruviedol,ženazákladecelkovéhoposúdeniaaktuálnehostavuazpredloženýchvýsledkovmerania
hluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa
ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
oprípustnýchhodnotáchhluku,infrazvukuavibráciíaopožiadavkáchnaobjektivizáciuhluku,infrazvuku
a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch domácej hydiny v dennom aj nočnom čase

vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, C. v posudzovanom mieste MB1 bola
prekročená.

35. Žalobcovia odvolaciemu súdu predložili aj Vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
v Nitre zo dňa 18. 12. 2023 k žiadosti o stanovisko k meraniu hluku a záveru protokolu č. 234000112,

z ktorého vyplýva, že predmetom merania bolo objektivizovať hlukové pomery vo vonkajšom prostredí
rodinného domu C. O. XXX, stanovenie posudzovaných hladín hluku zvukových prejavov domácej
hydiny chovanej na pozemku rodinného domu C. O. XXX a posúdenie súladu výsledkov merania imisií
hluku s prípustnými hodnotami hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle vyhl. Ministerstva zdravotníctva
SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku

a vibrácií a o požiadavkách a na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí. Meranie
bolo vykonané vo všetkých referenčných časových intervaloch v termínoch 11.8.23023 -14.8.2023 a
18.8.2023 - 21.8.2023. Výsledky merania hluku z iných vonkajších zdrojov majú charakterizovať úroveň
hluku v meracích miestach za účelom posúdenia hlukovej záťaže vonkajšieho chráneného priestoru
pre referenčné časové intervaly - deň (Tref = 12 hodín, v čase od 0600 h do 1800h), večer (Tref = 4

hodiny, v čase od od 1800 h do 2200h) a noc (Tref = 8 hodín, v čase od 2200 h do 0600h). Posudzovaná
hodnota LR,Aeq,Tref je ekvivalentná hladina A akustického tlaku pre zodpovedajúci referenčný časový
interval zväčšená o hodnotu rozšírenej neistoty merania. Uviedol vyhláškou stanovené prípustné
ekvivalentné hladiny hluku vo vonkajšom prostredí a uviedol, že meracie body je potrebné voliť tak,
aby korešpondovali s kategóriou územia a spôsobom využívania priestoru. V prípade merania na

pozemku bytového alebo rodinného domu je vhodné zvoliť merací bod pred oknom chránenej miestnosti
domu alebo na pozemku tohto domu, ak tomuto pozemku je možné prisúdiť rekreačný (oddychový)
charakter. Právo na ochranu pred hlukom má aj pozemok rodinného domu, kde jeho majiteľ chce
oddychovať a tráviť voľný čas. Presné umiestnenie meracieho bodu (výška nad terénom, podlahou,
vzdialenosť od fasády a pod.) stanovujú príslušné technické normy. V prípade predloženého protokolu

č. 234000112 je možné konštatovať, že meracie body boli zvolené správne. Posudzovaná hladina
zvuku pre daný referenčný časový interval je vypočítaná ako energetický priemer zaznamenaných
hladín zvuku v danom časovom intervale zväčšená o hodnotu rozšírenej neistoty merania a korekcie
na rušivosť a reziduálny zvuk a táto hladina je porovnávaná s prípustnou hladinou zvuku. Ak hluku vo
vonkajšom prostredí v kategórii územia II alebo III je možné prisúdiť rušivý charakter, je potrebné k

danému špecifickému hluku pripočítať korekciu v zmysle tabuľky č. 2. V prípade merania hluku hydiny je
preukázaný výrazný odstup špecifického zvuku (zvuku hydiny) od reziduálneho zvuku (zvuku pozadia),
čím je naplnená podstata použitia korekcie na rušivosť zvuku +5,0dB. Na základe časových záznamov
zvuku uvedených v predloženom protokole je zrejmé, že hlasové prejavy domácej hydiny, ktoré boli
predmetom posudzovania, výrazne prekračovali reziduálny zvuk (v priemere o 2(b30dB), čím tento

špecifický zvuk je možné označiť ako zvlášť rušivý. Z protokolu je jednoznačne zrejmé, že prípustné
hladiny hluku pre referenčné časové intervaly deň a noc boli prekročené.36. Po zrušení prvého rozsudku odvolacieho súdu NS SR žalobcovia odvolaciemu súdu predložili
Skúšobný protokol č. 244000114 z merania hluku vo vonkajšom prostredí zo dňa 24. 04. 2025,
vypracovaný Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p., ktorého predmetom bolo určenie hluku

súvisiaceho so zvukovým prejavmi domácich hospodárskych zvierat, hydiny (kohútov, sliepok, husí,
kačíc a perličiek) chovaných na pozemku rodinného domu č. p. 559 v priamom susedstve s pozemkom
rodinného domu objednávateľky (žalobkyne) s ohľadom na požiadavky zákona NR SR č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti
na súvisiace právne dokumenty. Výsledky merania budú slúžiť pre účely posúdenia vplyvu hluku na

blízke okolie podľa požiadaviek vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. a bude slúžiť pre účely súdneho
konania. Meranie hluku sa uskutočnilo od 04. 03. 2025 od 21.30 hod. do 05. 03. 2023 do 22.15 hod.
Z tohto protokolu vyplýva, že pre účely zdokumentovania miestnej situácie a aktivity domácej hydiny
bol po obhliadke miesta zvolený merací bod MB1 vo vzdialenosti cca 1,5 m od hranice susediacich
pozemkov parc. č. 2168/2 a parc. č. 2168/129. Merací mikrofón bol vo výške cca 1,5 m nad terénom
upevnený na stojane v meracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí. V súvislosti s celkovým

posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí bol zvolený merací bod MB2 pred oknom rodinného
domu č. p. 562. Merací mikrofón bol pred oknom obytnej izby vo výške 2. nadzemného podlažia.
V oboch meracích bodoch bolo realizované časovo spojité meranie hladín A zvuku pre referenčné
časové intervaly „Deň/Večer/Noc“ v súlade s vyhl. č. 549/2007 Z. z. Hlavným a jediným posudzovaným
zdrojom hluku je hluk spôsobovaný aktivitou domácich hospodárskych zvierat, hydiny (kohútov, sliepok,

husí, kačíc a perličiek) chovaných na dvore rodinného domu č. p. XXX, C.. Všetky ostatné hlukové
udalosti spojené s využívaním priľahlého vonkajšieho územia obce boli považované za rušivý hluk
pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia. Meranie sa uskutočnilo ako spojité dlhodobé meranie vo
vonkajšom prostredí na pozemku rodinného domu č. p. XXX, C.. Meranie sa uskutočnilo ako spojité
dlhodobé meranie vo vonkajšom prostredí na pozemku objednávateľky v meracom bode MB1 a MB2.

Majiteľ susedného pozemku rodinného domu č. p. XXX, C., ktorý je chovateľom domácej hydiny nebol
o meraní informovaný. V čase merania nebola domáca hydina žiadnym nie bežným spôsobom rušená
ani plašená. Hlavnými zdrojmi hluku pozadia sú hluk z prejazdov motorových vozidiel po miestnych
komunikáciách, hluk z prejazdov vlakov po vzdialenej železničnej trati, náhodný hluk okolia spojený
s využívaním obytného územia, napr. obyvatelia susedných domov, štekot psov, štebot vtákov,

ostatné domáce zvieratá a pod. Ústav v posudku uviedol, z ktorých právnych predpisov vychádzal,
zobrazil časový priebeh hladiny zvuku v nočnom čase, dennom čase a vo večernom čase pre oba
meračské body s tým, že pri jednotlivých časových úsekoch uviedol, či boli zaznamenané významné
zvukové udalosti pri aktivite domácej hydiny, uviedol hodnoty nameraného hluku v decibeloch pre
časový interval „NOC“, „DEŇ“ a „VEČER“ a na záver uviedol, že na základe celkového posúdenia

aktuálnehostavuazpredloženýchvýsledkovmeraniahlukujemožnékonštatovať,žeprípustnáhodnota
určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.
549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií
a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových
prejavoch domácich hospodárskych zvierat – hydiny (kohútov, sliepok, husí, kačíc a perličiek) v dennom

čase, večernom čase a v nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p.
XXX, C. v posudzovanom mieste MB1 a MB2 bola prekročená. Skúšobným technikom bol P. L. B.,
pričom k posudku bolo priložené osvedčenie o jeho odbornej spôsobilosti, vydané Úradom verejného
zdravotníctva SR a Osvedčenie o akreditácii vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou pre
Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., ktorý protokol o meraní vypracoval.

37. Žalobcovia odvolaciemu súdu predložili aj Vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
v Nitre zo dňa 27. 05. 2025 k žiadosti o stanovisko k meraniu hluku a záveru protokolu č. 244000114,
z ktorého vyplýva, že predmetom merania bolo objektivizovať hlukové pomery vo vonkajšom prostredí
rodinného domu C. O. XXX, stanovenie posudzovaných hladín hluku zvukových prejavov domácej

hydiny chovanej na pozemku rodinného domu C. O. XXX a posúdenie súladu výsledkov merania imisií
hluku s prípustnými hodnotami hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle vyhl. Ministerstva zdravotníctva
SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku
a vibrácií a o požiadavkách a na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí. Meranie
bolo vykonané vo všetkých referenčných časových intervaloch v termíne 4.3.2025-5.3.2025. Výsledky

merania hluku z iných vonkajších zdrojov majú charakterizovať úroveň hluku v meracích miestach za
účelom posúdenia hlukovej záťaže vonkajšieho chráneného priestoru pre referenčné časové intervaly
- deň (Tref = 12 hodín, v čase od 0600 h do 1800h), večer (Tref = 4 hodiny, v čase od od 1800 h
do 2200h) a noc (Tref = 8 hodín, v čase od 2200 h do 0600h). Posudzovaná hodnota LR,Aeq,Trefje ekvivalentná hladina A akustického tlaku pre zodpovedajúci referenčný časový interval zväčšená o
hodnotu rozšírenej neistoty merania. V tabuľke uviedol, ako bola v zmysle uvedenej vyhlášky stanovená
prípustná ekvivalentná hladina hluku LAeq,p vo vonkajšom prostredí. Meracie body je potrebné voliť

tak, aby korešpondovali s kategóriou územia a spôsobom využívania priestoru. V prípade merania na
pozemku bytového alebo rodinného domu je vhodné zvoliť merací bod pred oknom chránenej miestnosti
domu alebo na pozemku tohto domu, ak tomuto pozemku je možné prisúdiť rekreačný (oddychový)
charakter. Právo na ochranu pred hlukom má aj pozemok rodinného domu, kde jeho majiteľ chce
oddychovať a tráviť voľný čas. Presné umiestnenie meracieho bodu (výška nad terénom, podlahou,

vzdialenosť od fasády a pod.) stanovujú príslušné technické normy. V prípade predloženého protokolu
č. 244000114 je možné konštatovať, že meracie body boli zvolené správne. Posudzovaná hladina
zvuku pre daný referenčný časový interval je vypočítaná ako energetický priemer zaznamenaných
hladín zvuku v danom časovom intervale zväčšená o hodnotu rozšírenej neistoty merania a korekcie
na rušivosť a reziduálny zvuk a táto hladina je porovnávaná s prípustnou hladinou zvuku. Ak hluku vo
vonkajšom prostredí v kategórii územia II alebo III je možné prisúdiť rušivý charakter, je potrebné k

danému špecifickému hluku pripočítať korekciu v zmysle tabuľky č. 2. V prípade merania hluku hydiny je
preukázaný výrazný odstup špecifického zvuku (zvuku hydiny) od reziduálneho zvuku (zvuku pozadia),
čím je naplnená podstata použitia korekcie na rušivosť zvuku +5,0dB. Na základe časových záznamov
zvuku uvedených v predloženom protokole je zrejmé, že hlasové prejavy domácej hydiny, ktoré boli
predmetom posudzovania, výrazne prekračovali reziduálny zvuk (v priemere o 2(b30dB), čím tento

špecifický zvuk je možné označiť ako zvlášť rušivý. Z protokolu je jednoznačne zrejmé, že prípustné
hladiny hluku pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc boli prekročené.

38. Keďže uvádzané nové dôkazy predložili žalobcovia až odvolaciemu súdu, odvolací súd sa musel
v prvom rade vysporiadať s otázkou, či ide v zmysle § 366 písm. d) CSP o prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré možno v odvolaní použiť, a to len vtedy, ak ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Úlohou žalobcov teda bolo preukázať,
že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“,
nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia,
na novoty by odvolací súd nemohol prihliadnuť.

39. Čo sa týka lekárskych správ, predložených žalobcami v odvolacom konaní, tieto dokumentujú
zdravotný stav žalobcov v priebehu odvolacieho konania, teda ide o dôkaz, ktorý žalobcovia nemohli
predložiť už skôr, preto ich odvolací súd nepovažoval za novoty. Čo sa týka predloženia Stanoviska
Úradu verejného zdravotníctva (ďalej len ÚVZ) Slovenskej republiky zo dňa 16. 02. 2023, predloženie

tohto stanoviska v odvolacom konaní žalobcovia odôvodňovali tým, že žalobcovia sa až na základe
konštatácie súdu prvej inštancie v rozsudku dozvedeli o spochybnení nimi predloženého dôkazu –
merania hluku, preto až následne požiadali ÚVZ o stanovisko a predložili ho do konania. Je pravdou, že
žalobcovia sa až z rozhodnutia súdu prvej inštancie dozvedeli o neprihliadnutí na nimi predložený dôkaz
(protokol o meraní hluku) z dôvodu nesprávne určeného meračského bodu, na čo v konaní poukazovali

žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda žalobcovia sa mohli domnievať, že súd prvej
inštancie bude z tohto dôkazu vychádzať, a preto nebol dôvod z ich strany ďalšie dôkazy na preukázanie
záveru merania predkladať. Keďže súd prvej inštancie z neho nevychádzal, keď jeho závery spochybnil,
dospel odvolací súd k záveru, že predloženie tohto dôkazu v odvolacom konaní nie je novotou, na ktorú
by odvolací súd nemohol prihliadnuť. Čo sa týka predloženia Skúšobného protokolu č. 234000112 zo

dňa 10. 10. 2023 v odvolacom konaní a naň nadväzujúceho Vyjadrenia Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva v Nitre zo dňa 18. 12. 2023 k žiadosti o stanovisko k meraniu hluku a záveru protokolu
č. 234000112, predloženie týchto dôkazov súviselo so zmenou chovu žalovaných, ktorý sa v priebehu
konania výrazne menil, a to aj čo do počtu a neskôr aj do druhu chovanej hydiny. Pokiaľ v čase prvého
merania tak žalobkyňa v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade uvádzali, že celkový počet hydiny bol 50 ks,

z toho 4 kohúti, v čase druhého merania už uvádzali celkový počet 45 ks, z toho 2 (žalovaný v 2. rade)
alebo 4 (žalobkyňa v 1. rade) kohúti a 7 kačíc. Skutočnosť, že v čase prvého rozhodovania odvolacieho
súdu sa celkový počet hydiny oproti prvému meraniu a rozhodovaniu súdu prvej inštancie zmenil, znížil,
spôsobilo, že z prvého merania už nebolo možné vychádzať, a preto predkladanie týchto dôkazov
súviselo so zmenenou skutkovou situáciou oproti rozhodovaniu súdu prvej inštancie, vyvolanú konaním

žalovaných, na ktorú žalobcovia reagovali, preto predkladanie týchto dôkazov odvolací súd nepovažoval
za neprípustné novoty. Rovnako tomu bolo aj v čase po rozhodnutí NS SR a vrátení veci odvolaciemu
súdu, kedy opätovne došlo k zmene stavu hydiny chovanej žalovanými, tak čo do množstva, ako aj
čo do druhov hydiny. Žalobkyňa v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade uvádzali, že žalovaní majú husi,kohútov, perličky, kačice a sliepky, pričom žalovaný v 2. rade uvádzal, že ich je celkovo 35 ks (3 husi,
15 kačíc, 2 kohúti, 13 sliepok, 2 perličky), žalobkyňa v 1. rade presný počet hydiny nevedela uviesť, ale
potvrdila, že majú husi, kohútov, perličky, kačice a sliepky, pričom uvádzala, že počty, ktoré žalovaní

v priebehu konania uvádzali, neboli nikým overené. Odvolací súd z tohto dôvodu vykonal obhliadku,
pričom jej účelom nebolo posúdenie hluku z hydiny (pretože išlo o veľmi krátky časový úsek a išlo by
o subjektívne hodnotenie v krátkom časovom úseku, aj keď jej celý priebeh bol nahrávaný), ale overenie
počtu hydiny uvádzanej žalovanými. Napriek vykonanej obhliadke sa presný počet hydiny nepodarilo
zistiť, pretože sa pohybovala a skryla pod strom, avšak obhliadka postačovala na to, aby bolo možné

vychádzať z počtov uvádzaných žalovanými, pretože to, že by žalovaní mali výrazne vyšší počet hydiny
obhliadkou preukázané nebolo. Za takéhoto stavu sa celkový počet hydiny oproti druhému meraniu
zmenil, znížil, pričom pribudli aj nové druhy hydiny, čo spôsobilo, že ani z druhého merania už nebolo
možné vychádzať, a preto predloženie tretieho protokolu zo dňa 24. 04. 2025 a vyjadrenia Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva opätovne súviselo so zmenenou skutkovou situáciou oproti stavu v čase
prvého rozhodovaniu odvolacieho súdu, spôsobenou konaním žalovaných, preto ani predloženie týchto

dôkazov odvolací súd nepovažoval za neprípustné novoty, preto odvolací súd vychádzal aj z týchto
dôkazov.

40. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

41. Na objektivizovanie hluku (jeho meranie) a posúdenie toho, či hluk spôsobovaný chovom žalovaných
prekračuje prípustné hodnoty veličín hluku, je skutočnosťou, na ktorú treba odborné znalosti. Na
preukázanie hluku žalobcovia súdu predložili zvukové záznamy nahraté na ich pozemku, ktorými
poukazovali na hluk z hydiny a následne súdu predložili aj tri protokoly o meraní hluku, Protokol o meraní

hluku č. 224000133 zo dňa 27. 10. 2022, Skúšobný protokol z merania hluku vo vonkajšom prostrední
č. 23400012 zo dňa 10. 10. 2023 a Skúšobný protokol z merania hluku vo vonkajšom prostredí č.
244000114 zo dňa 24. 04. 2025. Keďže prvé dve merania hluku boli vypracované za odlišnej skutkovej
situácie (vyšší počet hydiny a iné druhy hydiny), ako je tomu v čase druhého rozhodovania odvolacieho
súdu v tejto veci, odvolací súd z nich nemohol vychádzať. Skúšobný protokol z merania hluku vo

vonkajšom prostredí č. 244000114 zo dňa 24. 04. 2025 bol však vypracovaný za skutkového stavu
– počtu a druhov hydiny veľmi obdobnom ako je aj teraz, v čase druhého rozhodovania odvolacieho
súdu, preto z neho odvolací súd vychádzal. Podľa žalovaného v 2. rade sa počet hydiny v čase
merania začiatkom marca 2025 oproti terajšiemu stavu líši len o 2 sliepky, ich stav je teraz nižší,
pričom z hľadiska hlučnosti je sliepka pôvodcom najmenšieho hluku zo žalovanými chovanej hydiny,

preto mal odvolací súd za to, že z tretieho protokolu o meraní je možné vychádzať. Zo záveru tohto
protokolu vyplýva, že na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov
merania hluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí
podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu

hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch domácich hospodárskych
zvierat – hydiny (kohútov, sliepok, husi, kačíc a perličiek) v dennom čase, večernom čase a nočnom
čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX (zrejmá chyba, keďže rodinný
dom žalobkyne má súp. č. XXX), C. v posudzovanom mieste MB1 a MB2 bola prekročená. Išlo
pritom o dôkaz, odborné vyjadrenie, ktoré je z časového hľadiska a nákladov priorizované pred

znaleckým posudkom a odvolací súd považuje takýto dôkazný prostriedok pre potreby tohto súdneho
konania za postačujúci. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odborný posudok bol vypracovaný
vhodnou odbornou osobou, zadaná otázka je relevantná pre toto konanie a z posudku vyplýva, že
bol vypracovaný pre súdne konanie, preto z tohto dôkazu vychádzal. Keďže žalobcovia v konaní
tvrdili, že hlukom sú obťažovaní a rušení tak v dome, ako aj v ich záhrade, ktorú majú udržiavanú ako

okrasnú (čo je preukázané fotografiami z ich záhrady), so zámerom jej využitia ako relaxačnej časti
(altánok, bazén), pre konanie postačovalo, aby preukázali, že hluk je prekročený v záhrade, avšak
z tohto protokolu vyplýva, že prípustná hodnota určujúcej veličiny hluku vo vonkajšom prostredí pri
zvukových prejavoch domácich hospodárskych zvierat – hydiny v dennom čase, večernom čase a
nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p, XXX, C. (zrejmá chyba, malo

byť uvedené č. p. XXX) v oboch posudzovaných bodoch, teda aj v záhrade, aj pred oknom spálne
žalobcov,bolaprekročená.Ksamotnémumeračskémuboduzhotoviteľodbornéhovyjadreniauviedol,že
pre účely zdokumentovania miestnej situácie a aktivity domácej hydiny bol po obhliadke miesta zvolený
merací bod MB1 vo vzdialenosti cca 1,5 m od hranice susediacich pozemkov parc. č. 2168/2 a parc.č. 2168/129. Merací mikrofón bol vo výške cca 1,5 m nad terénom upevnený na stojane v meracej
sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí. V súvislosti s celkovým posúdením hlukovej situácie vo
vonkajšom prostredí bol zvolený merací bod MB2 pred oknom rodinného domu č. p. XXX. Merací

mikrofón bol pred oknom obytnej izby vo výške 2. nadzemného podlažia. V oboch meracích bodoch bolo
realizované časovo spojité meranie hladín A zvuku pre referenčné časové intervaly „Deň/Večer/Noc“
v súlade s vyhl. č. 549/2007 Z. z. Z uvedeného je teda zrejmé, že meracie body boli zvolené v súlade s
§ 6 ods. 3 vyhl. č. 549/2007 Z. z., ktorý upravuje, ako majú byť miesta, v ktorých je hluk posudzovaný
stanovené, čo opakovane namietali žalovaní. Odvolací súd preto považoval námietky žalovaných voči

umiestneniu meracích bodov za nedôvodné, keď ich tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázali a závery
osoby odborne spôsobilej na vykonanie merania relevantným spôsobom nespochybnili. Žalovaní tiež
namietali, že z meracích protokolov vyplýva, že počet hydiny sa postupne znižoval, avšak počet
zaznamenaných sekvencií hluku v niektorých prípadoch výrazne stúpal a v referenčnom čase „deň“
bolo pri nižšom počte hydiny zaznamenaných niekoľkonásobne viac sekvencií než pri vyššom počte
kusov. Tento nepomer je objektívne nelogický, ak by bol zdroj hluku výlučne viazaný na počet zvierat.

Rovnako problematické je porovnanie vzdialeností merania. V niektorých prípadoch boli pri väčšej
vzdialenosti od chovu zaznamenané vyššie hodnoty sekvencií a vyššia intenzita hluku než pri bližšom
meraní. Takýto výsledok je v rozpore so základnou fyzikálnou vlastnosťou šírenia zvuku, podľa ktorej
intenzita s rastúcou vzdialenosťou prirodzene klesá, pokiaľ nejde o špecifické odrazy alebo iný zdroj.
Uvádzali tiež, že zvýšené hodnoty sa objavovali v časoch, ktoré korešpondujú s bežnou dopravnou

aktivitou. Ide o otvorené vonkajšie prostredie, kde nie je možné izolovať zdroj hluku bez súčasného
vizuálneho a zvukového záznamu umožňujúceho presnú identifikáciu zdroja. Z meracích protokolov
nevyplýva, že by všetky zaznamenané zvukové prejavy pochádzali výlučne z ich chovu. V okolí sa
nachádzajú ďalšie chovy, dopravné komunikácie, ako aj iné zdroje zvuku. Nemožno s istotou tvrdiť,
že každá zaznamenaná hodnota je dôsledkom ich chovu. K tomuto odvolací súd uvádza, že súčasťou

Skúšobného protokolu č. 244000114 zo dňa 24. 04. 2025 je aj popis posudzovaného zdroja hluku,
v ktorom je uvedené, že hlavným a jediným posudzovaným zdrojom hluku je hluk spôsobovaný aktivitou
domácich hospodárskych zvierat, hydiny (kohútov, sliepok, husí, kačíc a perličiek) chovaných na
dvore rodinného domu č. p. XXX, C.. Všetky ostatné zvukové udalosti spojené s využívaním priľahlého
vonkajšieho územia obce boli považované za rušivý hluk pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia.

Hlavnými zdrojmi hluku pozadia sú hluk z prejazdov motorových vozidiel po miestnych komunikáciách,
hluk z prejazdov vlakov po vzdialenej železničnej trati, náhodný hluk okolia spojený s využívaním
obytného územia, napr. obyvatelia susedných domov, štekot psov, štebot vtákov, ostatné domáce
zvieratá a pod. V tejto časti protokolu sa teda jeho zhotoviteľ vyporiadal s námietkami žalovaných,
pričom otázky, ktoré žalovaní namietali, sú odborné otázky, na zodpovedanie ktorých sú potrebné

odborné vedomosti a na spochybnenie záverov tohto odborného vyjadrenia, protokolu nepostačuje len
tvrdenie strán sporu, prípadne ich právneho zástupcu, bez adekvátneho odborného vzdelania. Na to,
aby spochybnili záver protokolu alebo jeho čiastkové tvrdenia, bolo potrebné, aby predložili taký dôkaz,
ktorý by to mohol preukázať, teda odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, pričom takýto dôkaz
nepredložili a ani nenavrhovali vykonať. To, že by zvukové prejavy, ktoré boli zohľadnené pri vypracovaní

protokolu o meraní hluku nepochádzali len z ich chovu, žalovaní v konaní nepreukázali. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nesprávnosť záverov uvedených v protokole o meraní
hluku vo vonkajšom prostredí nebola žalovanými preukázaná, z tohto dôkazu je potrebné vychádzať
aprekročeniehladinyhlukuzchovužalovanýchpovažovaťzapreukázané.Odvolacísúdprivyhodnotení
vykonaného dokazovania vychádzal aj zo zvukových nahrávok žalobcov, ktoré preukazovali zvukové

prejavy hydiny na pozemku žalovaných, ale nepostačovali na preukázanie, že zo strany žalovaných
dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Odvolací súd zohľadnil aj záver obhliadky
odvolacieho súdu, ktorou mal preukázané, že možno vychádzať z počtu hydiny uvádzaného žalovaným
v2.radeaztoho,žeprotokolzodňa24.04.2025jepoužiteľnýajvčaserozhodovaniaodvolaciehosúdu,
keďže počet a druhy hydiny sa od tohto merania v podstate nezmenili. Za takéhoto stavu považoval

odvolací súd za preukázané, že z rozsiahleho vykonaného dokazovania, vrátane odborného vyjadrenia,
Skúšobného protokolu č. 244000114 týkajúceho sa posúdenia posudzovanej hodnoty intenzity hluku
šíreného hydinou, šíriaceho sa z pozemku žalovaných na pozemok žalobcov vyplýva, že uvedený hluk
prekračuje stanovenú hodnotu právnymi predpismi, teda prekračuje aj mieru primeranú pomerom, čo
malo za dôsledok, že odvolací súd žalobe žalobcov ohľadom obťažovania hlukom vyhovel. Správnosť

záverov odborného vyjadrenia predloženého žalobcami o prekročení posudzovanej hodnoty intenzity
hluku bola potvrdená aj stanoviskom k meraniu hluku a záveru protokolu Regionálneho úradu verejného
zdravotníctvavNitre,oddelenímobjektivizáciefaktorovživotnýchpodmienokzodňa27.05.2025.Zjeho
obsahu vyplýva, že prípustné hladiny hluku pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc boliprekročené.Sprihliadnutímna individuálneskutkovéokolnosti danejveci, viazanosti žalobnýmpetitom
dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdených
skutkových okolností vo vzťahu k obťažovaniu hlukom nad mieru primeranú pomerom. Negatívny vplyv

obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom, chov hydiny na dedine v množstve a zložení
chovu, akú majú žalovaní, predstavuje naplnenie hypotézy právnej normy vyplývajúcej z § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

42. Odvolací súd ešte dodáva, že výpoveďami samotných žalovaných, ktorí ako osoby, ktoré sa chovom

hydiny vo svojom voľnom čase zaoberajú a aj o iných chovoch hydiny v ich obci majú informácie,
bolo preukázané, že rozsah chovu žalovaných v čase podania žaloby – 90 až 100 kusov hydiny,
z toho 10 kohútov (údaje, ktoré uviedli žalovaní na odvolacom pojednávaní), vysoko prekračoval obvyklý
chov hydiny v ich obci a ani žalovaní neuvádzali, že by o chove v takomto rozsahu v ich obci vedeli.
Uvádzali, že vedia o ďalších dvoch, ktorí majú viac ako 30 kusov hydiny a jeden alebo dvaja ďalší majú
okolo 40 kusov hydiny. Počet hydiny žalovaných sa v priebehu konania menil a ku dňu rozhodovania

odvolacieho konania bol najnižší. Merania hluku, predkladané žalobcami však preukazujú, že hluk
z hydiny nie je ovplyvnený len počtom kusov hydiny, ale aj druhmi hydiny, pretože zvukové prejavy
jednotlivých druhov hydiny sú odlišné. Za mieru primeranú pomerom preto odvolací súd na rozdiel
od jeho skoršieho rozhodnutia nepovažoval spôsob, kedy stanovil maximálny počet hydiny (do 30
kusov, z toho maximálne dvoch kohútov), pretože v tom čase mali žalovaní len kohútov a sliepky, ale t.

č. majú kohútov, sliepky, husi, kačice a perličky, pričom každý druh má iný zvukový prejav. Zloženie
chovu, čo do druhov, výrazne ovplyvňuje hluk z hydiny, pričom to závisí len od konania žalovaných. Za
takejto situácie považoval odvolací súd za potrebné určiť mieru primeranú pomerom tak, že žalovaní
sú povinní zabezpečiť účinné opatrenia na zníženie imisií hluku šíriaceho sa z chovu ich hydiny tak,
aby hladina zvuku zodpovedala prípustným hodnotám. Odvolací súd má za to, že nejde o mechanické

prebratie limitov z vyhlášky, bez ohľadu na kontext a účel tejto normy, pretože k takémuto určeniu
miery primeranej pomerom odvolací súd dospel práve z dôvodu, že počas niekoľko rokov trvajúceho
sporu sa počet a druhy hydiny u žalovaných výrazne menili, pričom tri meračské protokoly, vypracované
z troch odlišných počtov a druhov hydiny, práve preukázali to, že jediným kritériom nemôže byť len počet
hydiny, pretože aj od zloženia chovu závisí hluk z hydiny. Zohľadnil aj to, že právom žalovaných je

vybrať si to, aké druhy hydiny a v akom počte chcú chovať, avšak hluk z nimi chovanej hydiny musí
zodpovedať prípustným hodnotám stanoveným vo vyhláške. Pokiaľ ide o stanovenie miery primeranej
pomerom v danej lokalite, odvolací súd zohľadňoval to, že ide o zastavanú časť obce, veľkosť pozemku
žalovaných neumožňuje umiestnenie voliér tak, aby neboli v blízkosti domu žalobcov. Inak by bolo
možné situáciu posudzovať vtedy, ak by pozemok žalovaných bol väčší alebo by bol umiestnený na

okraji obce alebo v časti nezastavanej rodinnými domami. Aj keď pozemky sú situované v dedine,
kde bolo chovanie hydiny v minulosti bežné, postupom času klesá počet majiteľov rodinných domov
a pozemkov, ktorí chovajú hydinu. Žalovaná v 1. rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že susedia
v ich okolí, a to oproti ich domu cez cestu nemajú takéto zvieratá, ale vnuci B., ktorí bývajú oproti domu
B. cez cestu, majú ovce, kačice, sliepky a aj kohútov. Jeden ďalší sused chová jedno prasa. Žalovaný

v 2. rade na odvolacom pojednávaní uviedol, že v okolí ich domu majú susedia tiež hydinu, pán F.,
ktorý s nimi susedí cez záhradu, má tiež hydinu, ale nevie počet kusov. V dome oproti B. majú sliepky,
asi 10 ks a prasa, ďalší susedia majú kačice, sliepky, ovce, k počtu sa vyjadriť nevedel. K tomuto ich
vyjadreniu a namietaniu žalovaných, že z protokolu o meraní nevyplýva, že zvukové prejavy pochádzali
iba z ich chovu, odvolací súd má za to, že uvedené skutkové tvrdenia žalovaných nie sú dostatočné

na to, aby uniesli bremeno tvrdenia vo vzťahu k ich námietke, že zvukové prejavy nepochádzali len
z ich chovu, pretože sú neurčité, keď neuvádzajú, ktorí konkrétni susedia, aký chov majú, z čoho je
zložený a z akého počtu sa skladá, pričom pokiaľ ide o B., ide o vzdialenejší dom (nesusedí so stranami
sporu), a tak ani nie je zrejmé, zvukové prejavy ktorých zo susedov mohli byť podľa nich pri meraní
hluku zahrnuté. Pokiaľ žalobcovia v konaní predkladali súdu Všeobecne záväzné nariadenie obce C.

(ďalej len VZN) č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat a ich chovu na území obce C. prijatého dňa
15. 11. 2021 a účinného od 03. 12. 2021, na chov žalovanej v 1. rade sa toto VZN nevzťahuje,
keďže ho mala zriadený pred prijatím tohto VZN, a aj keď by sa na registrovaný chov žalovaného v
2. rade toto VZN už malo vzťahovať, Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. II. ÚS 59/97 z 15. októbra
1997 uviedol, že ak orgán územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením ustanoví predpoklady

obmedzujúce základné práva a slobody, koná nielen nad rámec úpravy podľa čl. 68 Ústavy SR, ale
zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13
ods. 2 a 3 Ústavy SR. Dochádza k tomu, že obec svojim všeobecne záväzným nariadením upraví otázky,
ktoré ústava dovoľuje regulovať jedine zákonom. V Náleze sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. mája 1997 Ústavnýsúd SR uviedol, že normotvornú právomoc podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky môže obec uplatniť
kedykoľvek, bez splnomocnenia v zákone. Túto právomoc nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej
miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode orgánu územnej

samosprávy. Normotvornú právomoc môže uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí,
ktorou realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky. Aj v právnych vzťahoch,
ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je
predmetomochranyzaručenepodľačl.20ÚstavySlovenskejrepubliky,zahŕňanielenveci,aleajprávaa
iné majetkové hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu objektu práva

vlastniť majetok zaručeného podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne záväzné nariadenie
obce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možno ustanoviť
oprávnené zásahy do súkromného a rodinného života. Vychádzajúc z uvedených nálezov ústavného
súdu, odvolací súd VZN na vec neaplikoval.

43. Čo sa týka zvukových a obrazových záznamov, predkladaných žalobcami, tieto žalovaní

spochybňovali, uvádzali, že nimi bolo manipulované a ide o nelegálne dôkazy, na ktoré súd nemôže
prihliadnuť. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobcovia zvukové záznamy uskutočnili na vlastnom
pozemku, nie na pozemku žalovaných, išlo o nahrávky zvuku hydiny, pričom bol na nich zaznamenávaný
zvuk hydiny, nie komunikácia žalovaných, ktorým preukazovali frekvenciu, intenzitu a každodennosť
týchto zvukových prejavov hydiny, preto dospel odvolací súd k záveru, že išlo o vhodný a potrebný

dôkaz,spôsobilýnapreukázaniežalobcamitvrdenýchskutočností,ktorýmbolopreukázanékaždodenné
obťažovanie žalobcov hlukom z hydiny. Tieto nahrávky boli súdu predkladané v rokoch 2021
a 2022, následne takéto dôkazy súdu už nepredkladali. Nahrávaním zvukových prejavov hydiny (nie
žalovaných) podľa odvolacieho súdu nedošlo k takému zásahu do práv žalovaných, ktorý by bol
neprimeraný. Takýmto dôkazom sa preukázala frekvencia a opakovanosť obťažovania, pričom intenzita

bola preukázaná odborným vyjadrením. Vzhľadom na časový rozsah merania hluku, boli odborným
vyjadrením, skúšobným protokolom preukázané iné skutočnosti. Čo sa týka obrazových záznamov,
predložených žalobcami, tieto zachytávali pozemok žalobcov s tým, že v diaľke bolo vidieť pozemok
žalovaných, niektoré z nich zachytávali záhradnú časť pozemku žalovaných, tú časť, kde sa nachádza
hydina, avšak tieto boli vyhotovené z ich pozemku, prípadne smerovali na pozemok žalovaných. Aj

žalovaní predložili súdu obrazové záznamy, na ktorých zachytávali búchanie žalobcov, ich kosačku, to,
ako ich žalobca v 2. rade nahrával mobilom, avšak aj tieto boli vyhotovené z ich pozemku, prípadne
smerovalinapozemokžalobcov.Obrazovézáznamybolisúdupredkladanévroku2022.Žalobcovianimi
preukazovali hluk hydiny, žalovaní obťažovanie žalobcami v úvode sporu. Odvolací súd nepovažoval
tieto dôkazy za nelegálne, z ktorých by súd nemohol vychádzať, avšak išlo len o jeden z dôkazov, na

ktorom odvolací súd v podstatnej miere nezaložil svoje rozhodnutie, keď mal za to, že pre posúdenie veci
boli rozhodujúcimi dôkazmi protokoly o meraní hluku, realizované odborným subjektom, pričom v čase
rozhodovania odvolacieho súdu to bol Skúšobný protokol č. 244000114 zo dňa 24. 04. 2025 a Vyjadrenie
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre zo dňa 27. 05. 2025.

44. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či z hľadiska primeranosti pomerov bolo v danej veci potrebné zohľadniť
aj zdravotný stav žalobcov, na ktorý počas celého konania poukazovali, a ktorý žiadali zohľadniť,
k tomu odvolací súd uvádza, že subjektívne hľadisko osoby, ktorá sa ochrany vlastníckeho práva
domáha by malo byť zohľadnené len výnimočne, a to, ak si to vyžaduje verejný záujem, dobré mravy
alebo spoločensky akceptované zvyklosti. Žalobca v 2. rade je XX-XXXXX L. s množstvom vážnych

zdravotných problémov (napr. 2x prekonal infarkt myokardu, liečený na srdce, cukrovku, vysoký
krvný tlak, ochorenie ciev, viackrát operovaný), roky dialyzovaný, ktorý celé dni trávi práve v rodinnom
dome a záhrade, ktorá je udržiavaná na relax, bez úžitkovej časti a bez chovu na ich pozemku. To,
že je dialyzovaný niekoľkokrát do týždňa, mu neumožňuje na dlhší čas sa zdržiavať mimo domu.
Žalobkyňa v 1. rade je ešte pracovne aktívna, avšak trpiaca zdravotnými problémami, aj keď podstatne

menšej závažnosti ako žalobca v 2. rade, pričom z jej neurologického nálezu, ako aj psychologického
vyšetrenia vyplýva, že pravidelne navštevuje psychologickú ambulanciu, dominuje u nej stresová,
neurotická symptomatika, tetanické stresové prejavy, celkovo známky neurovegetatívnej lability a má
poruchy spánku. Zdravotný stav oboch žalobcov mal odvolací súd preukázaný lekárskymi správami,
ktoré žalobcovia v priebehu konania súdu predkladali a bolo nimi preukázané, že pre ich zdravotný

stav je potrebné, aby žili v pokojnom, tichom prostredí, bez vyhýbaniu sa stresu. Za takejto situácie
odvolací súd dospel k záveru, že nezohľadnenie zdravotného stavu žalobcov by bolo za danej situácie
v rozpore s dobrými mravmi, ako pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti
uznávané. Je však potrebné ešte dodať, že z pohľadu rozhodnutia veci nejde o dôkazy rozhodujúce,avšak podporujúce záver o dôvodnosti vyhovenia žalobe v tejto časti. Z uvedených dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že v časti obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom je žaloba žalobcov
dôvodná, keď v tejto časti žalobcovia uniesli tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a v konaní

preukázali, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom rušia hlukom z chovu ich hydiny, preto v tejto
časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

45. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať výsluch svedkov
p. B., p. E. a p. B.. Odvolací súd nepovažoval zopakovanie výsluchu týchto navrhnutých svedkov

za potrebné, preto ich nevykonal. Odvolací súd nepovažuje tieto dôkazy pre posúdenie veci za
rozhodujúce (subjektívny názor svedka by nezmenil záver merania hluku akreditovaným subjektom)
a svoje rozhodnutie odvodzuje od iných v konaní vykonaných dôkazov. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd tento návrh právneho zástupcu žalovaných zamietol. Aj po zrušení prvého rozhodnutia odvolacieho
súduprávnyzástupcaopätovnepriobhliadkenavrholvykonaťvýsluchp.B.ap.N.,pričomnaodvolacom
pojednávaní uviedol, že sa ich chcel spýtať, či im hluk z hydiny žalovaných prekáža a či je pravdivé

tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že vysokozdvižný vozík nepoužíva a chcel sa spýtať aj na hluk - štekot
psa syna žalobcov. Odvolací súd tieto návrhy na vykonanie dokazovania na pojednávaní zamietol,
pričom dospel k záveru, že ani opätovné vyjadrenie svedkyne B., že jej hluk neprekáža, by vzhľadom
na iné dôkazy nemal vplyv na záver súdu. Svedka p. N. odvolací súd nepovažoval za potrebné vypočuť,
pretože jednak nie je bezprostredným susedom žalovaných, teda vnímanie hluku z hydiny ním by bolo

z tohto dôvodu iné a jeho názor by bol jeho subjektívnym hodnotením situácie, ktorý by vzhľadom na
iné dôkazy (protokol o meraní a stanovisko k meraniu hluku a záveru protokolu) nemal vplyv na závery
vykonaného dokazovania. Zisťovanie hluku z vysokozdvižného vozíka a štekotu psa syna žalobcov nie
je pre posúdenie veci potrebné, pretože obťažovanie hlukom z týchto zdrojov nie je predmetom tohto
konania.

46. Právny zástupca žalovaných v písomnom podaní, doručenom odvolaciemu súdu dňa 04. 03.
2026 uviedol, že považuje za potrebné doplniť skutkovú okolnosť, ktorá bola v konaní opakovane
spomínaná, a to odstránenie hustého živého plotu z tují, nachádzajúceho sa medzi pozemkami strán
sporu. Tento živý plot dlhodobo tvoril prirodzenú bariéru medzi pozemkami, nielen vizuálnu, ale aj

akustickú. Za účelom objasnenia tejto otázky oslovili súdneho znalca z oblasti dendrológie, ktorý sa vo
svojej odbornej práci zaoberá vlastnosťami vegetácie a jej vplyvom na prostredie. V prílohe k tomuto
podaniu preložil jeho e-mailovú odpoveď, z ktorej jednoznačne vyplýva, že hustý živý plot z drevín
predstavuje akustickú aj vizuálnu bariéru a jeho odstránenie vedie k zmene akustických pomerov
medzi susednými pozemkami. Týmto preukazovali, že odstránenie predmetného živého plotu z tují

objektívne spôsobilo, že zvuky zo susedného pozemku sa medzi pozemkami šíria voľnejšie než v čase,
keď táto prirodzená bariéra existovala. Žalobcovia odstránením hustého živého plotu sami zásadne
zmenili akustické pomery medzi pozemkami a následne začali tvrdiť zvýšené vnímanie zvukov z ich
chovu. Z e-mailu B. H., adresovaného právneho zástupcovi žalovaných, vyplýva, že výsadba drevín,
napr. vo forme hustého živého plotu predstavuje vizuálnu a akustickú prekážku a má vplyv na šírenie

zvuku a snímania vizuálnych vnemov a v prípade, že sa takáto prekážka nachádza medzi prijímateľom
a vysielateľom impulzu a došlo k jej odstráneniu, mohlo dôjsť k zmene akustického aj vizuálneho
vnemu. Pre presnejšiu identifikáciu súvislostí a potenciálnych zmien je treba definovať širší rámec
okolností. Právny zástupca žalovaných následne na pojednávaní navrhol umožniť im v lehote 15 dní
predložiť súdu odborné znalecké vyjadrenie p. H.. Keďže tento dôkaz – mail p. B. H. bol odvolaciemu

súdu predložený v odvolacom konaní, bolo potrebné sa zaoberať tým, či je takéto predloženie dôkazu
prípustnou novotou, na ktorú môže odvolací súd prihliadnuť. Vzhľadom k tomu, že argument o vypílení
tují a odstránení prirodzenej bariéry pred imisiami uviedli žalovaní už pred súdom prvej inštancie,
v podaní zo dňa 31. 03. 2022, odvolací súd dospel k záveru, že mail p. B. H., predložený žalovanými
v odvolacom konaní je neprípustnou novotou, na ktorú nebude prihliadať, a preto aj návrh právneho

zástupcu žalovaných na predloženie odborného znaleckého vyjadrenia p. H. zamietol. Aj keď to, že tuje
na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných boli žalobcami odstránené, bolo v konaní preukázané, to,
aký vplyv to má na závery meraní hluku, žalovaní v konaní nepreukázali (pričom ide o odbornú otázku),
keď pred súdom prvej inštancie takýto dôkaz nenavrhovali, a to napriek tomu, že žalobcovia už v tom
čase do konania predložili prvý protokol o meraní hluku, z ktorého vyplývalo, že prípustná hodnota

určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj
nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, C. v posudzovanom mieste
MB1 bola prekročená. Takýto návrh predložili až na poslednom pojednávaní odvolacieho súdu, pred
vyhlásením rozsudku, čo by okrem toho, že ide o neprípustnú novotu, znamenalo aj ďalšie oddialenierozhodnutia veci a odročenie pojednávania, preto odvolací súd takýto dôkaz nepripustil a nevykonal. Za
takejto situácie potom odvolací súd vychádzal z toho, že to, že by vypílenie tují žalobcami ovplyvnilo
závery merania hluku do takej miery, že by žalobcami predložený Skúšobný protokol č. 244000114

nebolo možné pri rozhodovaní vo veci zohľadniť a vychádzať z neho, v konaní nebolo žalovanými
preukázané.

47. Žalovaní odvolaciemu súdu predložili dňa 24. marca 2026, teda v čase po vyhlásení uznesenia
o skončení dokazovania a pred vyhlásením rozsudku odvolacieho súdu, upovedomenie o vydaní

súdneho rozhodnutia, v ktorom odvolaciemu súdu uviedli, že Okresný súd Nitra vydal medzi tými istými
stranami neodkladné opatrenie, v ktorom osvedčil, že konanie žalobcov spočívajúce v dlhodobom
a systematickom monitorovaní a zaznamenávaní zvukov z nehnuteľnosti žalovaných predstavuje zásah
do ich práva na súkromie a ochranu osobnosti a vyhotovovaním záznamov a neutrálnym monitorovaním
dochádzakzásahomdoprávanasúkromiearodinnýživotžalobcov(vtomtokonanížalovaných).Maliza
to, že uvedené závery majú zásadný význam aj pre prejednávanú vec, keďže potvrdzujú, že žalobcovia

získavali a získavajú podstatnú časť nimi predkladaného dôkazného materiálu spôsobom, ktorý bol
súdom vyhodnotený ako neoprávnený zásah do základných práv žalovaných, čo má byť zohľadnené
aj pri hodnotení dôkazov v tomto konaní, a to z pohľadu ich použiteľnosti, vierohodnosti a zákonnosti.
Vydanie neodkladného opatrenia Okresným súdom Nitra dňa 18. marca 2026 č. k. 8C/14/2026-25 je
takou skutočnosťou, ktorá žalovaným v čase odvolacieho pojednávania dňa 5. marca 2026 nebola

známa,tedatentodôkaznemoholbyťpredloženýskôr,pretosaodvolacísúdzaoberaltým,čijepotrebné
vo veci znovu otvoriť dokazovanie a tento dôkaz vykonať, alebo to nie je potrebné pre jeho irelevanciu.
Odvolací súd po oboznámení sa so žalovanými predloženým uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.
8C/14/2026 dospel k záveru, že skutočnosť, či je pozemok žalovaných nepretržite monitorovaný 24
hodín denne, sedem dní v týždni až doposiaľ, čím podľa súdu dochádza k zásahom do osobnostných

práv žalobcov (v tomto konaní žalovaných), nie je pre posúdenie tejto veci relevantná. Na začiatku
sporu žalobcovia opakovane predkladali súdu najmä zvukové, ale aj obrazové nahrávky, ktorými sa
snažili preukázať ich obťažovanie hlukom z hydiny, v tom čase ešte aj perím. Posledné v konaní
predložené sú z roku 2022, následne už súdu v tejto veci neboli predkladané, keďže hluk hydiny
žalobcovia preukazovali meraniami hluku. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, zvukové a obrazové

nahrávky boli jedným z dôkazov v konaní, avšak nie podstatnými, pretože prekročenie miery primeranej
pomerom bolo v konaní preukázané predložením Skúšobného protokolu o meraní hluku a vyjadrením
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre. Okrem toho, tým, ako posúdil súd prvej inštancie
návrh žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci,
nie je odvolací súd v tejto veci viazaný, preto dospel k záveru, že v danej veci nie je potrebné znovu

otvoriť dokazovanie a tento dôkaz na odvolacom pojednávaní vykonať, pretože na rozhodnutie vo veci
by to nemalo vplyv.

48. O trovách konania a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods.
1, 2 a § 453 ods. 1, 3 CSP, a keďže žalobe žalobcov bolo vyhovené čiastočne, ohľadom ochrany pred

imisiami boli čiastočne úspešní (hluk) a vo zvyšku ohľadom imisií a druhého petitu boli neúspešní, teda
obe strany mali v konaní čiastočný úspech a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti menil
a v časti potvrdil, odvolací súd rozhodol o trovách konania a dovolacieho konania tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania a dovolacieho konania právo, pričom vychádzal z charakteru sporu
a z toho, že zohľadňovanie čisto matematického výpočtu úspechu v tomto spore nie je pre takýto druh

sporu aplikovateľné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).