Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125232501
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125232501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: PQH, s.r.o., so sídlom 065

32 Kamienka 91, IČO: 47 845 571, právne zastúpeného: ATTOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Plynárenská 1, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 55 958 834, proti žalovanému: Lukáš
Karaš, s miestom podnikania 065 32 Kamienka 233, IČO: 53 656 474, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad,
IČO: 47 257 113, o zaplatenie 2640,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v znení jej zmeny sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.644,20 Eur, paušálnu náhradu nákladov vo výške 200 Eur a
úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 718,20 Eur od 23.06.2023 do 30.06.2023, 12 % ročne
zo sumy 718,20 Eur od 01.07.2023 do 31.12.2023, 12,5 % ročne zo sumy 718,20 Eur od 01.01.2024 do
30.06.2024, 12,25 % ročne zo sumy 718,20 Eur od 01.07.2025 do 31.12.2024, 11,15 % ročne zo sumy
718,20 Eur od 01.01.2025 do zaplatenia, 12 % ročne zo sumy 1.122 Eur od 15.12.2023 do 31.12.2023,

12,5 % ročne zo sumy 1.122 Eur od 01.01.2024 do 30.06.2024, 12,25 % ročne zo sumy 1.122 Eur od
01.07.2024 do 31.12.2024, 11,15 % ročne zo sumy 1.122 Eur od 01.01.2025 do zaplatenia, 12,5 %
ročne zo sumy 800 Eur od 06.06.2024 do 30.06.2024, 12,25 % ročne zo sumy 800 Eur od 01.07.2024
do 31.12.2024, 11,15 % ročne zo sumy 800 Eur od 01.01.2025 do zaplatenia, 12,25 % ročne zo sumy
800 Eur od 15.11.2024 do 31.12.2024, 11,15 % ročne zo sumy 800 Eur od 01.01.2025 do zaplatenia,
11,15 % ročne zo sumy 204 Eur od 26.04.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalovaným
zmluvu o sprostredkovaní obchodnej príležitosti na výkon podnikateľskej činnosti pre zahraničné
podnikateľské subjekty. Na základe tejto zmluvy žalobca sprostredkoval žalovanému obchodné
príležitosti, čím mu vznikol nárok na províziu v mesiacoch máj 2023, november 2023 a máj 2024.

3. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá výška provízie, ktorú žalobca vyúčtoval prostredníctvom
nasledovných faktúr: faktúra č. FV230032 zo dňa 08.06.2023, faktúra č. FV230118 zo dňa 30.11.2023,

faktúra č. FV240058 zo dňa 22.05.2024.

4. Žalobca uviedol, že mu ako sprostredkovateľovi vzniklo právo na províziu samotným obstaraním
príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Dňa 09.12.2024 žalobca prostredníctvom svojho právnehozástupcu písomne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vyplývajúcej z vystavených faktúr, čím mu
zároveň poskytol dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku. Predžalobná výzva bola právnemu
zástupcovi žalobcu vrátená ako neprevzatá zásielka dňa 02.01.2025.

5. Upomínací súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/178/2025 dňa 26.02.2025, proti ktorému podal
žalovaný odpor.

6. Odpor žalovaného (č. l. 27)

7. Žalovaný vo svojom odpore namietal tvrdenie žalobcu, že medzi nimi bola uzatvorená zmluva o
sprostredkovaní obchodnej príležitosti a ubytovania v zahraničí, z ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na
províziu v máji 2023, novembri 2023 a máji 2024. Komunikácia medzi žalovaným a žalobcom prebiehala
prostredníctvom A. B., brata žalovaného, ktorý mal ústne dohodnúť podmienky spolupráce. Žalovaný
však uviedol, že žiadna písomná zmluva nebola nikdy podpísaná a spolupráca sa začala už v roku 2021.

8. V roku 2022 žalovaný uzatvoril dohodu s rakúskou spoločnosťou, pričom žalobca sa na tomto procese
podieľal. Dohoda bola platná do konca roka 2022. Dňa 14. októbra 2022 žalovaný prostredníctvom
svojho brata telefonicky oznámil žalobcovi ukončenie spolupráce, keďže už nepotreboval jeho služby.
Odvtedy si žalovaný zabezpečoval pracovné príležitosti a ubytovanie v zahraničí samostatne, bez účasti

žalobcu. Žalobca túto skutočnosť počas telefonátu nespochybnil.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúry vystavené žalobcom nemali právny základ, keďže v čase ich
vystavenia neexistovala žiadna zmluva a žalobca neposkytol žiadnu službu, ktorú by si žalovaný
objednal. V rokoch 2023 a 2024 medzi stranami neprebiehala žiadna komunikácia a žalobca

nesprostredkoval žalovanému ani prácu, ani ubytovanie. Preto žalovaný považoval faktúry za
neopodstatnené a vystavené bez právneho dôvodu.

10. Okrem toho spochybnil aj nárok žalobcu na náhradu trov konania za úkon predžalobnej výzvy.

11. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného (č. l. 44)

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného boli nepravdivé,
zavádzajúceaúčelové.Zdôraznil,ženikdynetvrdil,žemedzistranamibolauzatvorenápísomnázmluva,
pretože zmluva o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka nevyžadovala písomnú formu. Tvrdil,
že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah na základe ústnej dohody a následnej spolupráce, počas
ktorej žalobca pre žalovaného sprostredkoval pracovnú príležitosť u rakúskej spoločnosti.

14. Žalobca považoval za nesporné, že žalovaný uzatvoril so zahraničnou spoločnosťou zmluvu „v
spolupráci so žalobcom“, čím sám potvrdil výkon sprostredkovateľskej činnosti. Podľa žalobcu si
žalovaný bol plne vedomý, že sprostredkovateľská činnosť bola spoplatnená, čo vyplývalo aj z ich
komunikácie a z toho, že žalovaný poskytol svoje identifikačné údaje na účely sprostredkovania.

15. Namietal tvrdenie žalovaného, že spoluprácu telefonicky ukončil prostredníctvom svojho brata,
pričom poukazoval na vnútorné rozpory v jeho výpovedi – žalovaný najskôr popieral existenciu zmluvy,
potom ju potvrdil a napokon tvrdil, že ju ukončil. Žalobca uviedol, že k žiadnemu ukončeniu zmluvy
nedošlo, a preto mu aj naďalej patrila odmena počas trvania sprostredkovaného zmluvného vzťahu. Na

preukázanie týchto tvrdení navrhol výsluch štatutárneho zástupcu C. D. a samotného žalovaného.

16. K námietkam žalovaného o neopodstatnenosti faktúr žalobca uviedol, že tieto boli vystavené
oprávnene, pretože zmluvný vzťah trval a žalobcovi vznikol nárok na odmenu. Odmietal aj tvrdenie, že
komunikácia po roku 2022 neprebiehala, keďže prostredkovanie podľa neho naďalej trvalo.

17. Žalobca považoval aj námietky žalovaného k trovám konania za irelevantné, pretože žalovaný
odkazoval na staršiu judikatúru, ktorá po novelizácii vyhlášky o odmenách advokátov už nebola
aplikovateľná.18. V nadväznosti na pokračujúce sprostredkovanie žalobca rozšíril žalobu o ďalšie dve neuhradené
faktúry vo výške 800 Eur a 204 Eur, a preto celkový uplatňovaný nárok predstavoval 3 644,20 Eur s

príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov 200 Eur.

19. Žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 3 644,20 Eur s úrokmi z omeškania, prizná žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu, a žalovanému neprizná žiadnu náhradu trov konania.

20. Po doručení uznesenia podľa § 167 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) žalobca doplnil, že medzi ním a žalovaným došlo k založeniu obchodnej zvyklosti, keďže
sprostredkovanie obchodných príležitostí sa uskutočňovalo už v minulosti a žalovaný uhrádzal faktúry
vystavené žalobcom. Týmto chcel žalobca preukázať, že medzi stranami existoval dlhodobo trvajúci
zmluvný vzťah o sprostredkovaní, ktorý nebol ojedinelý, ale nadviazal na predchádzajúcu spoluprácu.

Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil dôkazy o predchádzajúcich obdobiach faktúru č. 2021036
zo dňa 10.08.2021, faktúru č. 2022004 zo dňa 15.06.2022 a faktúru č. 2022059 zo dňa 31.08.2022, ktoré
žalovaný uhradil. Tieto skutočnosti mali podľa žalobcu preukazovať, že medzi účastníkmi existovala
ustálená forma spolupráce a že sprostredkovateľská činnosť žalobcu bola vykonávaná sústavne a za
odplatu, čím sa potvrdzovala oprávnenosť uplatneného nároku.

21. Vyjadrenie žalovaného (č. l. 71)

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poprel, že by v rozhodnom období rokov 2023 až 2024,
za ktoré boli žalobcom vystavené sporné faktúry, akýmkoľvek spôsobom spolupracoval so žalobcom.

Uviedol, že sprostredkovateľská činnosť zo strany žalobcu nebola v tomto období poskytovaná,
vykonávaná ani zo strany žalovaného vyžiadaná. Žalobcom tvrdenú neformálnu dohodu, podľa ktorej
mala spolupráca trvať aj v týchto rokoch, označil za nepreukázanú, bez akéhokoľvek kontaktu či
objednávky zo svojej strany a v rozpore s obchodnou praxou, ktorá si vyžaduje vždy samostatný prejav
vôle pri každom sprostredkovaní.

23. Žalovaný zdôraznil, že neexistoval žiadny konkrétny dôkaz o aktívnom plnení zo strany žalobcu
v danom období, a preto pre vystavené faktúry chýbal právny dôvod – chýbal právny titul. Uviedol,
že ak žalobca tvrdil, že mu sprostredkovával prácu či zabezpečoval služby, išlo len o tvrdenie bez
dôkazov, pretože zmluvný vzťah, ktorý žalovaný uzatvoril so zahraničnou spoločnosťou, trval len do

konca roka 2022. Po tomto období podľa žalovaného neexistoval žiadny právny ani faktický základ na
vystavenie ďalších faktúr. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil zmluvu s treťou stranou zo
dňa 05.07.2022 a zároveň navrhol výsluch A. B., ktorý mal preukázať, že v telefonickom rozhovore
jasne oznámil žalobcovi ukončenie spolupráce a že v tejto veci pravidelne komunikoval so žalovaným.
Ďalej žalovaný uviedol, že medzi stranami po roku 2022 neprebiehala žiadna komunikácia ani neboli

podané objednávky na ďalšie služby. Žalovaný neudelil žalobcovi žiadny pokyn, neposlal správu,
e-mail ani nijako inak neobjednal služby, ktoré boli žalobcom fakturované. Tvrdil, že ak žalobca
fakturoval „sprostredkovanie práce v Rakúsku“, musel by preukázať, že v danom období žalovaný
skutočne vykonával prácu sprostredkovanú žalobcom, čo sa nestalo. Akékoľvek tvrdenie o pokračujúcej
spolupráci označil žalovaný za nepodložené a v rozpore s realitou obchodnoprávnych vzťahov.

24. Žalovaný tiež poukázal na rozporuplnosť fakturovaných súm, keďže každá z faktúr obsahovala len
všeobecné označenie „práca v Rakúsku“ bez uvedenia konkrétnej zmluvy, obdobia ani výšky odmeny
podľa dohody. Podľa žalovaného z týchto faktúr nebolo možné určiť, čo presne bolo fakturované
a z akého dôvodu, pretože žalobca nepreukázal žiadny konkrétny výpočet odmeny ani dohodnuté

podmienky sprostredkovania. Žalovaný tiež reagoval na návrhy dôkazov žalobcu. Namietal vykonanie
dôkazu výsluchom E. F., keďže podľa neho nebolo zrejmé, kto táto osoba je a akým spôsobom by
mohla objasniť skutkový stav. Namietal aj výsluch žalovaného, a akým pretože sa dlhodobo zdržiava
v zahraničí a všetky okolnosti prípadu pozná jeho brat A. B.. Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, pretože nepreukázal existenciu právneho vzťahu ani poskytnutie akejkoľvek služby

v rozhodnom období. Navrhol preto, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.

25. Súd nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom
štatutárneho zástupcu žalobcu C. D., výsluchom žalovaného ako aj výsluchom svedka A. B..26. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrami, z ktorých vyplýva, že žalobca žalovanému fakturoval
odmenu za „Sprostredkovanie práce v Rakúsku“, a to : Faktúrou č. FV230032 zo dňa 08.06.2023 (dátum

dodania 31.05.2023, splatnosť 22.06.2023) na sumu 718,20 Eur s DPH.

27. Faktúrou č. FV230118 zo dňa 30.11.2023 (dátum dodania 30.11.2023, splatnosť 14.12.2023) na
sumu 1 122,00 Eur s DPH.

28. Faktúrou č. FV240058 zo dňa 22.05.2024 (dátum dodania 22.05.2024, splatnosť 05.06.2024) na
sumu 800,00 Eur s DPH.

29. Faktúrou č. FV240116 zo dňa 31.10.2024 (dátum dodania/pzp 31.10.2024, splatnosť 14.11.2024)
na sumu 800,00 Eur s DPH.

30. Faktúrou č. FV250036 zo dňa 11.04.2025 (dátum dodania/pzp 31.03.2025, splatnosť 25.04.2025)
na sumu 204,00 Eur s DPH. Podľa uvedených faktúr žalobca žalovanému za uvedené plnenie celkovo
fakturoval sumu 3 644,20 Eur (vrátane DPH).

31. Podľa elektronickej (WhatsApp) komunikácie (č.l.49) medzi žalobcom a osobou vystupujúcou pod

menom „ElektrikarKarasLukas“, v období od 26.05.2021 do 16.07.2021, prebiehala dohoda týkajúca sa
sprostredkovania práce a zabezpečenia výkonu práce v Rakúsku, vrátane poskytnutia identifikačných
a kontaktných údajov (meno a priezvisko, adresa, dátum narodenia, telefónne číslo, IČO, DIČ a IBAN),
ďalej dohoda o ubytovaní, jeho adrese a cene, ako aj dohoda o čase a mieste nástupu do práce. Z
obsahu komunikácie je zrejmá akceptácia dohodnutých podmienok druhou stranou, čo je potvrdené

viacerými súhlasnými reakciami (napr. „Dobre“, „Ďakujem“, „Áno“) a následnou koordináciou nástupu
do práce.

32. Z listinného dôkazu potvrdenia spoločnosti Elektro Margreiter GmbH, so sídlom Zauberwinklweg 7,
6300 Wörgl, Rakúsko (č. l. 96), zo dňa 12.11.2025, vyplynulo potvrdenie o existencii priamej spolupráce

medzi spoločnosťou Elektro Margreiter GmbH a žalovaným. Z uvedeného potvrdenia zároveň vyplynulo,
že prvý kontakt medzi uvedenými subjektmi bol nadviazaný dňa 10.06.2022 prostredníctvom tretej
osoby, na základe ktorého bola dňa 05.07.2022 uzatvorená zmluva o dielo na dobu určitú do 31.12.2022,
pričom následné zmluvné vzťahy boli uzatvárané výlučne priamo so žalovaným, resp. v spolupráci s jeho
bratom. Súčasne z tohto listinného dôkazu vyplynulo, že spoločnosť Elektro Margreiter GmbH nemala

a nemá žiadny zmluvný vzťah so spoločnosťou PQH, s. r. o..

33. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že so žalovaným pochádzali z jednej obce a poznali sa,
preto medzi nimi fungovala spolupráca na báze dôvery bez písomnej zmluvy či uznania záväzku, čo
žalobca neskôr oľutoval. Uvádzal, že mal kontakty v zahraničí a sprostredkovával práce (najmä pre

elektrikárov), pričom to vnímal ako podnikateľskú príležitosť. Skupina záujemcov (vrátane žalovaného
ako dominantného člena, jeho brata, bratranca a ďalších osôb, vrátane Jara Mrkvu) ho na jar
2022 (presný dátum si nepamätal, pripúšťal aj rok 2023, skôr však 2022) oslovila so žiadosťou o
sprostredkovanie zákaziek v zahraničí, zároveň uviedol, že mali založenú aj s. r. o. Žalobca vypovedal,
že odmena bola pôvodne 140 Eur + DPH, neskôr ju pre vyšší dopyt zvýšil na 170 Eur + DPH,

a záujemcovia o podmienkach vedeli. Komunikácia prebiehala ústne, telefonicky a cez WhatsApp,
žalobca od nich žiadal údaje (kontakty, živnosť, e-mail), ktoré následne posúval zahraničným firmám.
Ako príklady uvádzal spoluprácu so spoločnosťami ER Service a najmä Elektro Margreiter, kde mal
komunikovať s konkrétnou osobou a zabezpečiť „dohodenie“ práce. Podľa žalobcu jeho činnosť
spočívala v telefonovaní a vyhľadávaní zákaziek, dohadovaní práce, zabezpečení ubytovania (aj pri

zmenách pracoviska a cez víkendy) a v administratívnom sprostredkovaní kontaktov, samotné zmluvy si
však mali uzatvárať už žalovaný a ostatní priamo s poskytovateľom prác. Faktúry vystavoval priebežne
a poslednú vystavil paušálne (uvádzal sumu 200 Eur, resp. že fakturoval 204 Eur), keď nadobudol
dojem, že spolupráca nie je vzájomná a že dochádzalo k mareniu kontaktov, pričom následne mal
už majiteľ firmy spolupracovať s nimi priamo. Zdôraznil, že nevystupoval ako zhotoviteľ, ale len ako

sprostredkovateľ, a že si účtoval skôr minimálnu paušálnu odmenu (uvádzal, že išlo približne o „jedno
euro z hodinovej mzdy“) bez záujmu „zdierať“ ich. K trvaniu dohody žalobca uvádzal, že provízia
mala byť platená počas pôsobenia v tej firme, ktorú im sprostredkoval, keď odišli skôr, aj tak im
fakturoval paušálne mesačne, avšak ak boli určitý čas doma a nepracovali, poplatok si za dané obdobieneuplatňoval. Uviedol, že mu v októbri oznámili, že už mu platiť nebudú, a tým ho „odstavili“. Ďalej
uvádzal, že mu žalovaný (cez brata) oznámil ukončenie sprostredkovania, no žalobca mu oponoval, že
„takto to nefunguje“, keďže podľa jeho názoru ešte stále pre sprostredkovanú firmu pracovali. Na otázky

žalovaného žalobca vysvetľoval, že konkrétne sprostredkované aktivity v žalobe detailne neuvádzal,
lebo to považoval za zrejmé z kontextu (ER Service, Elektro Margreiter). Zároveň uviedol, že žalovaný
mal podľa jeho vedomosti v Elektro Margreiter pôsobiť aj po 01.01.2023 a dokonca „dodnes“, prípadne
aj v prepojenej spoločnosti (uviedol JQL elektro).

34. Žalovaný uviedol, že bolo pravdou, že žalobca im sprostredkoval práce v zahraničí, pričom on už
predtým pracoval v zahraničí aj samostatne. Uviedol, že hoci vedeli s firmou komunikovať aj bez žalobcu
(brat vedel po nemecky) a časť vecí si vedeli zabezpečiť sami, rozhodli sa ísť „cez žalobcu“. Spoluprácu
však podľa neho ukončili ku koncu roka 2022, žalobcovi oznámili, že končia, pretože im už následne
neposkytoval sprostredkovateľské služby a všetko si od tej chvíle zabezpečovali sami.

35. K roku 2023 žalovaný uviedol, že novú zmluvu zabezpečil jeho brat, ktorý dojednal aj inú cenu,
pričom ostatné podmienky mali zostať v zásade rovnaké ako predtým. K faktúram vystavovaným za
rok 2023 a ďalšie obdobia uvádzal, že so žalobcom už nekomunikovali, a namietal, že faktúry podľa
neho neobsahovali bližšie údaje (najmä za aké obdobie boli vystavené). Zdôraznil, že ak by nepracovali,
nevidel dôvod, aby im boli účtované ďalšie sumy.

36.Zároveňpotvrdil,ževminulostifaktúryzasprostredkovanieuhrádzali.Kpodmienkamvzťahuuviedol,
že so žalobcom priamo nekomunikoval, všetko riešil brat, avšak o podmienkach vedel. Ako príklad
uviedol situáciu, keď pracovali len jeden týždeň a žalobca im vystavil len alikvotnú (pomerne zníženú)
faktúru za toto obdobie. Následne však tvrdil, že po skončení spolupráce (uvádzal dátum 14.10.2022,

s opravou, že možno išlo o rok 2021) si všetko zabezpečovali sami, a preto nevidel dôvod ďalej platiť
za sprostredkovanie.

37. Na otázky o pokračovaní spolupráce s danými zamestnávateľmi žalovaný uvádzal, že všetko
riešil brat, ktorý dojednal aj novú cenu. K tomu, či by brat mal kontakt na zamestnávateľa bez

prvotného sprostredkovania žalobcom, odpovedal, že nevie. K otázke obchodného prospechu vyhlásil,
že v podstate mali prospech aj vďaka žalobcovi, ale zároveň aj vlastnou zásluhou, lebo podľa neho
rozhodujúca bola kvalita ich práce (uvádzal, že niektorých ľudí vraj vyhodili už po pár dňoch).

38. Svedok A. B., brat žalovaného, potvrdil, že so žalobcom spolupracovali len do polovice októbra 2022.

Uviedol, že zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom ukončili (vypovedal aj v tom zmysle, že k ukončeniu
došlo už v októbri 2021, čo však nie je v súlade s inými dôkazmi správne išlo o rok 2022) preto, lebo
žalobcaimužneposkytovalžiadneslužby,nekontaktovalisaakomunikáciusozamestnávateľomprebral
výlučne svedok. Spresnil, že od polovice októbra komunikoval so zamestnávateľom už iba on a všetky
nasledujúce zmluvy boli uzatvárané výlučne jeho prostredníctvom. K ukončeniu spolupráce uviedol,

že reakcia žalobcu nebola žiadna, a preto to vnímali tak, že ukončenie akceptoval. Zdôraznil, že po
oznámení ukončenia spolupráce už žalobca nevykonával žiadne činnosti smerujúce k sprostredkovaniu
práce ani k dojednaniu ďalšej zmluvy, podmienky ďalšej spolupráce si zabezpečovali sami. Svedok
zároveňpripustil,žeprvýkontaktsospoločnosťouElektroMargreiterbolcezžalobcu,hocipodľanehoby
sa dnes dali takéto kontakty získať aj cez internet (pričom dodal, že môže byť dôležitá znalosť nemčiny).

K zmluve na rok 2023 uviedol, že bola uzavretá opäť na jeden kalendárny rok, čo považoval za bežné
pravidlo pri živnostníkoch. K otázke, či by žalovaný dostal prácu aj bez žalobcu, svedok vyjadril názor,
že áno, pretože žalovaný bol kvalifikovaný, poukazoval na to, že cez žalobcu sa do firmy dostali aj ľudia,
ktorí vydržali len pár dní pre nedostatočnú kvalifikáciu, náradie alebo komunikáciu. Zároveň uviedol,
že nevie posúdiť rozsah kontaktov žalobcu v zahraničí. Na záver vyhlásil, že prvotné sprostredkovanie

kontaktu žalobcom považoval za dôležité, avšak ďalší priebeh a pokračovanie spolupráce pripisoval
najmä šikovnosti žalovaného a tomu, že si následné veci zabezpečoval už sám.

39. Súd vykonal dokazovanie aj Zmluvou o poskytovaní služieb (Zmluvou o dielo), uzavretou medzi
Elektro Margreiter GmbH, G. X, XXXX H., IČ DPH I. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom.

Zo zmluvy vyplynulo, že objednávateľ si u zhotoviteľa objednal elektroinštalačné práce v stavebníctve
(bytová výstavba). Zhotoviteľ sa zaviazal dodržať požadované špecifikácie, najmä mať ukončené
vzdelanie v oblasti elektrotechniky, dodržiavať príslušné stavebné a bezpečnostné predpisy (vrátane
rakúskych elektrotechnických predpisov OVE). Zmluva upravovala aj plnenie povinností strán, keďzhotoviteľ sa zaviazal poskytovať dohodnuté služby odborne a priebežne informovať objednávateľa o
priebehu prác (vrátane evidencie odpracovaných hodín a činností), pričom objednávateľ sa zaviazal
poskytnúť potrebnú súčinnosť a umožniť prístup do priestorov a areálu stavby; zhotoviteľ mal zároveň

vrátiť nevyužitý materiál obstaraný objednávateľom. Zmluva obsahovala ustanovenie o termíne plnenia,
podľa ktorého malo byť dielo ukončené do 31.12.2022, pričom splatnosť bola určená na 10 dní
od doručenia riadnej faktúry. Zmluva ďalej obsahovala ustanovenia o zodpovednosti a o povinnosti
mlčanlivosti zhotoviteľa počas trvania obchodného vzťahu aj po jeho skončení.

40. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou

osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

42. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

43. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len
zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

44. Podľa § 646 Obchodného zákonníka, ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu

až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok
takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah
plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

45. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa

uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

46. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

47. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak nemožno prejav vôle vyložiť podľa odseku 1, vykladá
sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení adresáta prejavu vôle. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im v tomto styku spravidla prikladá.

48. Podľa § 266 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, pri výklade prejavu vôle podľa odsekov 1 a 2 sa

prihliadanavšetkyokolnostisúvisiacesprejavomvôle,vrátanerokovaniaouzavretízmluvy,praxemedzi
stranami a následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, sa pri pochybnostiach vykladá na ťarchu tej strany, ktorá tento výraz použila
ako prvá.

49.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

50. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.51. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

52. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

53. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje
za nesporné.

54. Súd predmetný spor posúdil ako spor obchodnoprávny, s poukazom na skutočnosť, že žalobca i
žalovaný sú podnikateľmi a žalobou uplatnený nárok sa týka podnikateľskej činnosti sporových strán.

55. Vychádzajúc z obchodnoprávneho vzťahu sporových strán a kontradiktórnosti civilného sporového
konania bolo na sporových stranách, aby na podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli
vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané skutočnosti preukázali.

56. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 644,20 Eur s
príslušenstvom (úroky z omeškania). Svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o
sprostredkovaní obchodnej príležitosti (ústne), na základe ktorej žalovanému sprostredkoval pracovné
príležitosti u zahraničných subjektov, čím mu vzniklo právo na províziu, ktorú vyúčtoval faktúrami za
obdobia máj 2023, november 2023, máj 2024 a po rozšírení žaloby aj za október 2024 a apríl 2025.

Žalobca zároveň tvrdil, že právo na províziu mu vzniklo už samotným obstaraním príležitosti uzavrieť
zmluvu s treťou osobou, poukazoval na predošlú spoluprácu strán a uhrádzané faktúry z rokov 2021–
2022 (obchodná zvyklosť) a na podporu tvrdení označil aj komunikáciu strán.

57. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal

najmä,žemedzistranamivrozhodnomobdobírokov2023až2025neexistovalžiadnyzmluvnývzťahani
spolupráca, že sprostredkovanie zo strany žalobcu bolo ukončené najneskôr v októbri 2022 a následne
si žalovaný pracovné príležitosti a ubytovanie zabezpečoval samostatne bez účasti žalobcu. Tvrdil,
že žalobca mu v období, za ktoré fakturoval provízie, neposkytol žiadnu objednanú službu, vystavené
faktúry preto považoval za neopodstatnené a bez právneho dôvodu, pričom namietal aj neurčitosť faktúr

(všeobecné označenie bez konkretizácie plnenia).

58. Zmluva o sprostredkovaní je záväzkovým vzťahom, v ktorom sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať
činnosťsmerujúcuktomu,abyzáujemcazískalpríležitosťuzavrieťurčitúzmluvustreťouosobou,pričom
záujemca sa zaväzuje zaplatiť za túto činnosť odplatu (províziu). Podstatou záväzku sprostredkovateľa

je teda výkon faktickej činnosti smerujúcej k prepojeniu ponuky a dopytu, nie garantovanie konkrétneho
výsledku, z toho však zároveň vyplýva potreba odlíšiť obsah záväzku sprostredkovateľa od vzniku
nároku na províziu.

59. Pokiaľ ide o vznik práva na províziu, Obchodný zákonník obsahuje dispozitívnu úpravu (§ 644

až § 646 Obchodného zákonníka), pričom ak si strany nedohodli iný okamih vzniku provízie, uplatní
sa pravidlo podľa § 644 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na províziu vzniká spravidla
uzavretím zmluvy, ktorá je predmetom sprostredkovania. Zmluvné strany však môžu dohodou viazať
vznik nároku na províziu aj odlišne, a to už na obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu (§ 645 Obchodného
zákonníka), prípadne až na splnenie záväzku z uzavretej zmluvy (§ 646 Obchodného zákonníka), takáto

dohoda musí byť v konaní tvrdená a preukázaná.

60. Z uvedeného preto vyplýva, že pre úspech nároku na zaplatenie provízie nestačí samotná
existencia faktúr alebo všeobecné tvrdenie o spolupráci, ale bolo potrebné preukázať vznik zmluvy
o sprostredkovaní (aj ústne, keďže zákon písomnú formu nevyžaduje), konkrétne vymedzenie

sprostredkúvanej zmluvy obchodnej príležitosti a najmä to, na akú skutočnosť bol dohodou strán viazaný
vznik provízie (či na obstaranie príležitosti, uzavretie zmluvy alebo splnenie záväzku), pričom dôkazné
bremeno v tomto smere mal, kto z existencie a obsahu sprostredkovania vyvodzuje právo na províziu,
teda žalobca.61. Zo skutkových zistení vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol v minulosti záväzkový
vzťah, ktorý mal povahu zmluvy o sprostredkovaní (príp. rámcovej nepomenovanej dohody s prvkami

sprostredkovania),keďžežalobcazabezpečilprvýkontaktžalovanéhosrakúskymsubjektomažalovaný
v minulosti uhrádzal žalobcom vystavené faktúry za sprostredkovanie. Súčasne však rozhodujúcim bolo
pre posúdenie žalobou uplatnených faktúr za roky 2023–2024, či žalobcovi vznikol nárok na províziu
podľa § 644 Obchodného zákonníka (prípadne podľa § 645 alebo § 646 Obchodného zákonníka), a to
konkrétne za obdobia fakturované spornými faktúrami.

62. Podľa výkladu § 644 Obchodného zákonníka platí, že ak nie je dohodnuté inak, sprostredkovateľovi
vzniká nárok na províziu až uzavretím zmluvy, ktorá je predmetom sprostredkovania. Odchýlne si strany
môžu dohodnúť vznik nároku už „za obstaranie príležitosti“ (§ 645 Obchodného zákonníka), resp. až
po splnení záväzku tretej osoby (§ 646 Obchodného zákonníka). Ide však o dispozitívnu úpravu – teda
rozhodujúci je obsah dohody, ktorý musí byť preukázaný.

63.Vprejednávanejvecibolopreukázané,žeprvýkontaktmedzispoločnosťouElektroMargreiterGmbH
a žalovaným bol nadviazaný prostredníctvom tretej osoby (žalobcu) dňa 10.06.2022, na základe toho
bola dňa 05.07.2022 uzavretá zmluva so žalovaným na dobu určitú do 31.12.2022, následné zmluvné
vzťahy po 31.12.2022 však boli uzatvárané už výlučne priamo so žalovaným, resp. v spolupráci s jeho

bratom, bez účasti žalobcu uvedené vyplynulo z potvrdenia Elektro Margreiter, zhodne aj z výpovede
žalovaného a svedka, žalovaný a svedok presvedčivo uvádzali ukončenie spolupráce so žalobcom
najneskôr v októbri 2022 a absenciu akejkoľvek sprostredkovateľskej činnosti žalobcu po tomto období,
žalobca naopak nepreukázal konkrétnu sprostredkovateľskú aktivitu v rokoch 2023–2024 smerujúcu
k uzavretiu novej sprostredkovávanej zmluvy, ani nepreukázal, že by v týchto obdobiach žalovaný

uzatváral zmluvy s treťou osobou „v dôsledku“ činnosti žalobcu.

64. Z uvedeného súd vyvodil, že hoci žalobca v minulosti sprostredkovanie vykonal (a za toto obdobie
bola provízia reálne aj platená), v rozhodných obdobiach fakturovaných spornými faktúrami (máj 2023,
november 2023, máj 2024 a ďalšie) nebolo preukázané splnenie základnej podmienky vzniku práva

na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka t. j. uzavretie zmluvy, ktorá by bola predmetom
sprostredkovania žalobcom v týchto obdobiach.

65. Rovnako nebolo preukázané, že by si strany platne dohodli osobitný režim podľa § 645 Obchodného
zákonníka (vznik nároku už za samotné „zaobstaranie príležitosti“) spôsobom, ktorý by zakladal

žalobcovi právo na opakovanú mesačnú províziu aj po skončení pôvodne sprostredkovaného kontraktu
do 31.12.2022, a to bez ďalšej sprostredkovateľskej činnosti. Žalobcom tvrdený model „paušálu počas
pôsobenia vo firme“ nebol v konaní preukázaný ako jasne dohodnutá podmienka trvania odmeňovania
aj po skončení sprostredkovanej zmluvy, najmä pri existencii priameho uzatvárania následných zmlúv
bez žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalovaný v minulosti uhradil niektoré faktúry, síce preukazovala

predchádzajúcu spoluprácu, avšak nepreukazovala automatické pokračovanie nároku na províziu do
ďalších rokov bez právneho titulu a bez preukázania splnenia podmienok vzniku nároku.

66. Preto súd dospel k záveru, že žalobca v časti nárokov vyúčtovaných faktúrami za roky 2023–
2024 (a následne) neuniesol dôkazné bremeno o existencii právneho dôvodu vzniku provízie. Za tejto

situácie nemohli byť sporné faktúry považované za riadne vyúčtovanie splatnej provízie zo zmluvy o
sprostredkovaní,keďžeabsentovalpreukázanýprávnytitul(vznikprávanaprovíziuviazanýnauzavretie
sprostredkovávanej zmluvy, prípadne inak dohodnutý mechanizmus).

67. Z uvedených dôvodov žalobcovi nevznikol nárok na províziu za obdobia uvedené v sporných

faktúrach, a preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na uplatnené príslušenstvo. Žalobca nepreukázal
vznik nároku na províziu a žaloba nebola dôvodná.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Keďžežalovaný

mal vo veci plný úspech (žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.69.Vsúlades§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkusúdrozhodolonárokunanáhradutrovkonania
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.