Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Csp/202/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923204263
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7923204263.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišov,sudkyňaJUDr.EditaPavková,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.

D. X/XX, E., zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v
konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie bez úročnosti a bez poplatkovosti
spotrebiteľského úveru a iné, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy iných príjmov dlžníka č. 8300044051 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 27. 12. 2011, je n e p l a t n á .

II. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300044051 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27. 12. 2011, je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.112023 domáhala toho, aby súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 8300044051 zo dňa 27.12.2011, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Spolu so žalobou žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy do
právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a uloženia povinnosti
zamestnávateľovižalobkyne,Materskáškola-Óvoda,IČO:42250650,sosídlomF.G.XXXX/XXX,G.H.,
zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.
2. Tunajší súd uznesením sp. zn.: 10Csp/202/2023 zo dňa 28.11.2023 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8300044051 zo

dňa 27.12.2011, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovanému 2. rade súd uložil povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.
3. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
je podľa nej formulárová, typová, predtlačená spotrebiteľská zmluva. Žalobkyňa považuje zmluvu za
problematickú, nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a to najmä dohodu o zrážkach zo mzdy,

dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná.
Žalobkyni boli spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere predložené ďalšie obsiahle formulárové
dokumenty. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v Zmluve o úvere, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a pre jej neurčitosť je neplatná, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky uspokojeniektorej sa dohodou má vykonať. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje
z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a to spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z
uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná a tým aj neplatná zmluvná podmienka
v zmysle § 53 ods. 1 až 6 OZ. Žalobkyňa uviedla, že na veci má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí

akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských
právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej
otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež
navrhuje určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 3,4 OZ. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na

plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú
akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany
povinného na neprimeranosti.
Žalovaný prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO:
35 691 816 napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy,

a to listom zo dňa 20.9.2023. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by
uložilo žalobkyni povinnosť plniť, žalobkyni by boli vykonávané zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá
možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo
mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný požadoval od

zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 2 566,70
€, pričom poskytnutý úver bol vo výške 1 350 € (1 500 – 150 EUR poplatok). Z tohto dôvodu je žalobca
toho názoru, že uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť
klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je táto dohoda neplatná.
4. Žalobkyňa uviedla, že nemá k dispozícii Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300044051 zo dňa

27.12.2011.
5. K žalobe pripojila Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300044051 zo dňa
27.12.2011, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 20.9.2023 a plnú moc udelenú žalovaným
spoločnosti ANACO s.r.o. zo dňa 27.10.2014.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vo vzťahu k žalobe o určenie namieta jej

neprípustnosť v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca sa podanou žalobou sčasti domáha určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, teda právneho úkonu. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj
rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení CSP v
znení účinnom ku dňu podania žaloby ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje

osobitný predpis (t. j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o
neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné
predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Podaná žaloba je neprípustná podľa
§ 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d)
uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby v čase jej vyhotovenia a podania

neupravoval). V danom prípade pritom predmetná žaloba nepochybne spadá do vymedzenia, a teda
aj pod režim, žalôb podľa § 137 písm. c) a d) CSP, a pre jej prípustnosť sa tak vyžaduje, aby bol pri
nej odôvodnený a preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. aby takýto
naliehavý právny záujem alebo jej zmysluplná právna možnosť (potreba takého určenia) vyplývala
z osobitného predpisu. V zmysle § 131 CSP žaloba slúži (žalobcovi) na uplatnenie súdnej ochrany

jeho ohrozeného alebo porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé (súdnej) ochrany,
ktorého svojho konkrétneho (hmotného) subjektívneho práva a prečo sa žalobca osobitným určovaním
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tomto súdnom konaní vlastne domáha. Ak ide iba o požiadavku,
aby súd autoritatívne bez ďalších osobitných dôvodov resp. právneho záujmu - vyplývajúcich napr.
z nejakých dôležitých individuálnych okolností veci - deklaroval to, čo vyplýva (v prípade naplnenia

hypotézy právnej normy) priamo zo zákona, nie je zrejmé na ochranu akého ohrozeného alebo
porušeného práva žalobcu by to malo slúžiť (bez požadovaného rozhodnutia žalobcovi nehrozí žiadna
ujma na jeho právach, ich premlčanie, alebo preklúzia).7. K Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu o tom, že uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy by nemala obsahovať určenie druhu zabezpečenej pohľadávky a ďalej že
jej obsah má byť neurčitým. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy výslovne uvádza, že pohľadávka veriteľa

je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyššie (...). Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zabezpečovací prostriedok pohľadávok z konkrétnej úverovej zmluvy. To znamená,
že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky musí byť naviazané na túto zmluvu. Hoci právna úprava
nevymedzuje, ako má byť „zabezpečená pohľadávka“ definovaná, je podľa názoru žalovaného si možné
pomôcť napríklad právnou úpravou iných zabezpečovacích prostriedkov. Použitie tejto právnej úpravy

je prijateľné na základe podobnosti vyplývajúcej z toho, že ide rovnako o zabezpečovací prostriedok.
Napríklad z § 151b ods. 2 a § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka o pohľadávke zabezpečenej
záložným právom vyplýva, že zabezpečená pohľadávka sa určuje označením právneho vzťahu, z
ktorého vznikla a prípadne z ktorého môže vzniknúť. Súdna prax (napríklad uznesenie KS v Trnave,
sp.zn. 24Co/450/2012) ohľadne vymedzenia predmetu zabezpečenia (v danom prípade ručiteľského
záväzku) uviedla: „V súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka totiž žalovaný písomne prehlásil, že

veriteľa uspokojí ak dlžník voči nemu nesplní záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy, teda každý
záväzok z kúpnych zmlúv a zmlúv o dielo, ktoré strany uzavrú po dobu trvania predmetnej rámcovej
zmluvy. Tento záver je v súlade s rozsudkom NS ČR sp. zn. 32Cdo 2384/98, v ktorom Najvyšší súd
uviedol, že ručiteľské vyhlásenie podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť všetky finančné záväzky
dlžníka vzniknuté na základe úverovej zmluvy pokiaľ by ich neuhradil dlžník je určitý, pričom ide o

prípad, kedy sú ručením zaistené záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti v zmysle cit. § 304 ods. 2
Obchodného zákonníka. Obdobný záver prijal i Najvyšší súd ČR i v rozsudku sp. zn. 32Odo 629/2006,
v ktorej veci bol rovnako ručiteľský záväzok viazaný na rámcovú zmluvu a týkal sa záväzkov, ktoré
mali vzniknúť až v budúcnosti.“ Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy
obsahuje jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu (dlžníka) splatiť úver a jeho

príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vymedzením vzťahujúcim sa
na prípadné ostatné nároky vyplývajúce z daného zmluvného vzťahu – revolving, jeho príslušenstvo
či sankcie – vymedzuje také nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Určenie zabezpečovanej
pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým
spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že

základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka
vzniká. Právny vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky.
Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa
dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to, čo právny úkon
svojím obsahom znamená a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť obsah svoje

vôle jednoznačným spôsobom. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej
zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení
pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky, a tiež to, na základe čoho
konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné,
čo pohľadávka znamená.

8. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu v Prešove, č.k. 9C/171/2015. Žalovaný popiera
tvrdenia o vnútení dohody o zrážkach zo mzdy a má za to, že žalobkyňa neuviedla, aké skutočnosti
ju mali bezprávne nútiť uzavretiu právneho úkonu – zmluvy so žalovaným. Domnienka, že úver sa
poskytuje za podmienok želaných či predstavovaných spotrebiteľom je rovnako iluzórna ako aj v prípade
iných spotrebiteľských zmlúv (napríklad lístok do divadla neoprávňuje žiadať termín predstavenia podľa

želaniaspotrebiteľa).Takakovinýchprípadoch(spomenutýchvpredošlomtexte),ajpožiadavkanaúver
znamená možnosť jeho čerpania za podmienok, ktoré sú určené. Od roku 2006 žalobca neuviedol jedinú
skutočnosť o tom, čo ho nútilo konať ako spoludlžník a pristúpiť k záväzkom dlžníka z úverovej zmluvy,
ako takéto konanie inicioval žalovaný a na základe akých skutočností. Podaná žaloba je založená na
domnienke chápajúcej slobodu vôle ako stav, v ktorej by spotrebiteľ mal mať právo na poskytovanie

služieb či tovarov nie za podmienok určených dodávateľom, ale sebou samým. Takáto predstava je
nielen nereálna, ale un bloc absurdná.
9. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.12.2011 : „Spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.“ Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienkeje, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o (b) ustanovenie, ktoré sa
odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je taká podmienka, ktorá v

rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné
vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Čo

treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok
upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný príkladmo
poukazuje aj na ustálenú judikatúru Českej republiky (použiteľnú aj na prejedávaný prípad pre stále
pretrvávajúcu blízkosť právnej úpravy), keď Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 1845/11
uviedol, že zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa. Inými slovami, spotrebiteľ uzavretím konkrétnej dohody si nemá privodiť horšie postavenie,

ako mu vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno
považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu a to len preto, že na
základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za
neprijateľnúpodmienkubolomožnépovažovaťajzmluvnéustanovenieopovinnostizaplatiťkúpnucenu,
splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ

nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo
veci C-34/13, výrok 2. rozsudku : „Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom,
je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah
záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ V

tomto prípade má podľa napádaného rozsudku byť neprijateľnou podmienkou ustanovenie o zrážkach
zo mzdy, ktoré ale právna úprava tak v čase jeho uzavretia, ako aj v čase rozhodovania súdu výslovne
pripúšťala ako zákonom dovolený spôsob zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda
o zrážkach bola a stále aj je zákonom upravený spôsob zabezpečenia pohľadávky. Tým je logicky dané,
že táto forma zabezpečenia a jej realizácia nemôže spôsobovať protiprávnu nerovnováhu v právach a

povinnostiach keďže ide o zabezpečenie, ktoré zákon predpokladá. Regulácia spotrebiteľských zmlúv
stále upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako formu povoleného zabezpečenia. Aj napriek viacerým
legislatívnym zmenám (porov. zákon č. 438/2015 Z.z. či zákon č. 102/2014 Z.z., ktorých cieľom bolo
zvýšenie ochrany spotrebiteľa) dohoda o zrážkach zo mzdy nebola zakázaná, naopak je zaradená
medzi tri prípustné spôsoby zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Takisto nebola

zavedená podmienka individuálneho dojednania. Išlo pritom o zmeny v právnej úprave, ktoré boli
vykonané po záveroch komisie z 21.01. 2011 či pripomienkach európskej komisie vo veci C-30/12,
ktoré zákonodarca nepovažoval ani za vhodné a ani dôvodné na to, aby upravil vnútroštátnu úpravu
podľa nich. Súd prvej inštancie „hrubú nerovnováhu“ odôvodňuje v napádanom rozsudku dôvodmi
ako sú „umožňuje sa veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez

predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou“, „v podstate ide o exekúciu majetku
s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd“ „umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť si
plnenia.“Tosúvšetkoaleskutočnosti,ktorévyplývajúzprávnehoporiadkuresp.právnyporiadokichsám
spôsobuje. Nie sú výsledkom toho, že si dodávateľ dohodne so spotrebiteľom. Ide o zákonom stanovené
dôsledky (rovnako ako je zákonom stanovený dôsledok poskytnutia úveru povinnosť pre dlžníka úver

vrátiť). Podľa žalovaného preto dané skutočnosti nemôžu byť protiprávne, a teda byť dôvodom pre záver
o neprijateľnej podmienke.

10. Podľa názoru žalovaného sa žalobca domáha retroaktívnej aplikácie zákona na skutkový stav, ktorý
vznikol ešte pred účinnosťou uvedeného ustanovenia. Žiadny zákon nepripúšťa retroaktívnu aplikáciu §

5a ods. 1 písmeno a), čo je zrejmé z prechodných ustanovení § 29b : Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm.
b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014. Kým teda v prípade § 5a ods. 1 písmeno b) zákonná úprava zaviedla tzv. nepravú
retroaktivitu, v prípade ustanovenia pod písmenom a) ani to nebolo v zákone upravené. Taktiež žalobca

nedôvodne tvrdí, že čl. V. dohody o zrážkach zo mzdy má byť v rozpore s § 9 ods. 2 písm. w) zákona č.
129/2010 Z. z. –daný zákon také ustanovenie neobsahuje a ani nikdy neobsahoval.11. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného, v podaní zo dňa 12.3.2024, uviedla, že je predmetom
konania je nesporne nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej úprava je stanovená zákonom
č.129/2010 Z. z.. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a

preto je ho potrebné v zmysle § 52 ods. 2 OZ považovať za dodávateľa. Žalobca ako fyzická osoba
pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 OZ za spotrebiteľa a predmetnú
zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca nepoužil poskytnuté finančné prostriedky za účelom
výkonu zamestnania. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo

vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený
kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu

zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný
právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na
stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku
nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny
priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne

plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je
v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či
možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými
podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť.

12. Podľa žalobcu v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že dohoda o
zrážkach zo mzdy uzavretá so žalobcom je platným právnym úkonom. Platný právny úkon vyžaduje,
aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak žalobca vôbec nevedel
o tom, že mu je predložená na podpis dohoda o vykonávaní zrážok, ťažko možno uvažovať o tom,

aby slobodne a vážne chcel uzavrieť takýto právny úkon. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Rovnako v rozpore s dobrými mravmi tak, bolo predloženie dohody o zrážkach zo mzdy
na podpis žalobcovi s úmyslom obísť právnu úpravu ochranu žalobcu ako spotrebiteľa. Nie je možné
poskytnúť právnu ochranu takému konaniu žalovaného, ktoré smeruje k porušeniu práv spotrebiteľa

ako slabšej strany vo vzťahu k dodávateľovi. Žalobca pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom
reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia

spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná za situácie, keď bola ako
formulárová dohoda predostretá žalobcovi, ktorý nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Za daného stavu
nie je možné považovať túto dohodu o zrážkach zo mzdy za individuálne dojednanú. K námietke
žalovaného, že aj pri spotrebiteľských vzťahoch je možné uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy uvádza,
že áno, no musí spĺňať takáto dohoda všetky zákonné kritéria a to aj tie, ktoré slúžia na ochranu

spotrebiteľov. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti / zmluvy o revolvingovom úvere
č 8300044051 zo dňa 27.12.2011 čiastku vo výške 1 500 Eur s tým, že v prípade riadneho splácania
mohol byť žalobkyni poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu, teda dohoda len opisuje možné

spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým, že
touto sú pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované dohodou a sú tvorené úverom, vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhanímuvedených pohľadávok voči dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré
vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, je neurčité, a teda
v zmysle ust.§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo

mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

13. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, no predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená na predtlače žalovaného, a

preto je nepochybné, že žalovaný ju používal pri mnohých právnych vzťahoch, keďže do formulárovej
predtlače boli len vpísané údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo zabezpečenie
vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo predtlačené. Takáto dohoda
svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľa. V predmetnej dohode ani nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne v čase uzavretia
dohody. Táto skutočnosť potom navodzuje dojem, že žalovaný predmetnú skutočnosť osobitne od

žalobkyne pri uzatváraní dohody ani nezisťoval. Takýto predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý
a individuálny prejav vôle spotrebiteľa. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku, ako je to v tomto prípade. S poukazom na uvedené je predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy neprijateľnou, a preto neplatnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1,5 Občianskeho

zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať
ako súčasť typovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia
ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z premlčaného nároku a neprijateľných
zmluvných podmienok. Žalobkyňa nebola oboznámená o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ako aj
o jeho následkoch. V tomto prípade sa taktiež dá usudzovať o nedostatku slobodnej, určitej a vážnej vôle

konajúcej osoby, teda žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Žalobkyňa ďalej
poukázala na to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať
ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ňou vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu.

14. Na výzvu súdu zo dňa 23.5.2024, predložil žalovaný kópiu zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300044051 zo dňa 27.12.2011.

15. Nakoľko žalobkyňa v čase podania žaloby nedisponovala Zmluvou o revolvingovom úvere č.
8300044051 zo dňa 27.12.2011, po obdržaní kópie zmluvy navrhla zmenu žaloby, a to doplnením

rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

16. Vo svojich podaniach zo dňa 6.6.2024 a 13.6.2024 uviedla, že ide o formulárovú typovú
spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bola žalobkyni schválená výška úveru /úverový limit/ 1 500 €,
počet splátok 42 s mesačnou splátkou 80,37 €. RPMN za úver činila 65,02% a ročná úroková sadzba

70,01%. Žalovaný žalobkyni reálne vyplatil sumu 1 224,25 €. Žalovaný od sumy 1 500 € odpočítal
sumu 275,75 € ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí
služby. Jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu vo výške 112,08 €. Popri úroku 70,01 %, tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške.
Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad

splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 18,38% z výšky úveru
neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z výšky odložených splátok a nieto ešte ako 18,38%
z výšky úveru. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods.
1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 Zmluvy bola
viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka.

17. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (70,01%), pričom úrokové miery (stanovené
NárodnoubankouSlovenska)podobnéhoúveruvbankáchprispotrebiteľskomúveresosplatnosťounad
1rokdo5rokov,vdecembri2011bolivovýške12,93%.Zuvedenéhojezrejmé,žeúrokdohodnutýmedzi
účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. Takto dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, a teda

dojednanie o úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a zároveň v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.).18. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok, a to poplatku za odklad splátok a neplatnú odplatu za úver. Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t.j. dňa

27.12.2011. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako dlžník nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím
bolo podmienené poskytnutie úveru. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa – žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú
zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho

zákonníka, neplatná.

19. Žalobkyňa navrhla zmenu žaloby, a to o rozšírenie žalobného návrhu o určenie bezúročnosti a
bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
vymenovanév§9ods.2zákona129/2010Z.z.amedzinimipodpísm.f/jeuvedenádobatrvaniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve absentuje údaj o

dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou
úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok,
pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok
teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f/ citovaného ustanovenia iný
výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.

20. Podľa výpočtu, by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve – výška poskytnutého úveru v sume
1 500 € a 42 dohodnutých splátkach vo výške 80,37 € pri zohľadnení poplatku zo poskytnutie úveru vo
výške 215,75 € predstavovala RPMN 67,58 % a nie v zmluve uvedených 65,02 %. Žalovaný žalobkyni
reálne vyplatil sumu 1 284,25 €. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa má

za následok, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. d) citovaného
zákona za bezúročný a bez poplatkov.

21. Žalovaný sa k podaniam žalobkyne nevyjadril, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho
neprítomnosti.

22. Súd na pojednávaní konanom dňa 17.5.2024 a dňa 10.1.2025 vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 14.10.2019, Žiadosťou o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typ/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č.
zmluvy (VS): 8300044051 zo dňa 27.12.2011, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8300044051 zo dňa 27.12.2011, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa
20.9.2023, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 3.12.2023, replikou žalobcu zo dňa
12.3.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 6.6.2024, potvrdením o priemernej úrokovej miere z úverov,
podaním žalobcu zo dňa 13.6.2024, výpisom z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN Ministerstva

financií SR, a zistil tento skutkový stav veci:

23.Medzižalobkyňouakodlžníkomažalovanýmakoveriteľomdošlodňa27.12.2011kuzavretiuZmluvy
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe Žiadosti žalobcu zo dňa
22.12.2011, ktorej text obsahoval identifikačné údaje žalobcu a žalovaného. V bode 5. Zmluvy boli

údaje o požadovanom úvere a v časti bodu 6. boli údaje o schválenom revolvingovom úvere, zapísané
ručne. Výška poskytnutého úveru v zmysle Zmluvy predstavovala sumu 1.500 Eur, ktorú mala žalobkyňa
zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť na
poskytnutý úver vrátane nákladov, predstavovala výšku 3.375,54 Eur, RPMN predstavovala 65,02 %,
priemerná RPMN bola vo výške 45,66 %, ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 70,01 %. Súčasťou

zmluvy bola dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v odklade maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru
za poplatok vo výške 112,08 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.. Dňa 27.12.2011
strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX.

24. Z tvrdení strán sporu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo popri uzatvorení
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj k uzatvoreniu Dohody o poskytovaní služieb. Rovnako
nesporné je, že sa medzi stranami sporu jedná o spotrebiteľský právny vzťah, čo vyplýva z povahyzáväzku, z názvu zmluvy, ako aj z právneho postavenia strán sporu, pričom túto skutočnosť strany sporu
nenamietajú.

25. Za spornú skutočnosť súd považuje otázku platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola
uzatvorená spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.

26. Ďalšími spornými skutočnosťami medzi stranami sporu je správnosť uvedenia údaja o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, správnosť uvedenia údaja o výške RPMN, ako aj otázka správneho

uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru v spotrebiteľskej zmluve revolvingového typu.

27. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ako aj z tvrdení strán sporu vyplýva, že
žalovaný poukázal na účet žalobcu úver vo výške 1.224,25 Eur - žalovaný túto sumu nerozporoval, a
to z dôvodu, že žalovaný si po poskytnutí úveru automaticky započítal poplatok za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splátok voči žalobcovi.

28. Zo Zmluvy vyplýva, že RPMN bola dojednaná vo výške 65,02 %. Na druhej strane z prepočtu žalobcu
podľa internetovej kalkulačky vyplýva, že pri úvere vo výške 1.224,25 Eur, 42 mesačných splátkach vo
výške 80,37 Eur, a uhradenom poplatku za poskytnutie úveru/služby vo výške 215,75 Eur je zrejmé, že
RPMN z poskytnutého úveru je vo výške 67,58 %.

29. Zo Zmluvy vyplýva, že neobsahuje presný termín konečnej splatnosti úveru, ani údaj o splatnosti
prvej splátky. Z jej obsahu vyplýva iba údaj o počte mesačných splátok, a to 42.

30. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná

žaloba je dôvodná.

31. Podľa § 137 písm. a), b), c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä: a) o splnení
povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a určenia,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je bezúročná a bez poplatkov, súd v prvom rade

skúmal prípustnosť uvedenej žaloby v zmysle § 137 CSP. Súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu
na takomto určení. Zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ZoSÚ. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je účinným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či je možné žalobou dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne

konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne
okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok umožňujúcich riešenie práva,
resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem
na určení práva má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie, ako slabšej strany v spore,

osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov, vnútroštátna právna
úprava.

33. V danom prípade, postavenie žalobcu pri vyslovení (ne)existencie nároku žalovaného na zrážky zo
mzdy, nároku žalobcu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, aj v súvislosti s namietanými

neprijateľnými zmluvnými podmienkami, sa stane istejšie, lebo žalobca nebude vystavený, zo strany
žalovaného riziku vymáhania úveru vo výške, ktorá by mu neprináležala z dôvodu nedodržania
zákonných podmienok pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to zvlášť za stavu, pokiaľ si
žalovaný zabezpečoval úhrady prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca nedokázal ovplyvniť
zastavenie zrážok zo mzdy bez súdneho rozhodnutia, pretože jeho zamestnávateľ by vykonával zrážky

zomzdynaďalej,riadiacsalenpokynmižalovaného.Keďžejenepochybné,žezmluvaospotrebiteľskom
úvere revolvingového typu a s ňou súvisiace dohody sú stále platné a žalobca sa nedomáha v danom
konaní aj splnenia povinnosti, teda vydania bezdôvodného obohatenia, mal súd za to, že v zmysle
uvedeného existuje u žalobcu naliehavý právny záujem na predmetných určeniach. Taktiež je možnéodvodiť existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, a to s poukazom
na znenie § 11 ods. 4 ZoSÚ (platný v čase rozhodovania súdu), podľa ktorého spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Naliehavý právny záujem žalobcu na
určovacej žalobe vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

37. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 2,3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä: k) ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k

dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.
42. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

43. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, celkovou výškou spotrebiteľského úveru
je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

44. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

45. Podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského
úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou rovnicou, ktorá vyjadrujeročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu
čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na
strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

46. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzatvára
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar

alebo služby so zárukou kvality.

47. Zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a

povinnostiach, ale v neprospech spotrebiteľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola
neplatná. Čo treba rozumieť „značnou nerovnováhou“, možno vydedukovať z úpravy neprijateľných
podmienok upravených v § 53 ods. 4 OZ. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými
sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov

vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia
od zmluvy.

48. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa zákonodarca uzákonil aj v osobitných právnych predpisoch, ktoré
majú k OZ špeciálny vzťah, lebo konkretizujú a dopĺňajú ochranu spotrebiteľa pri rôznych záväzkoch,

v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako zmluvná strana. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj
ZoSÚ, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Okrem vyššie
spomenutých upravuje aj formy porušenia povinnosti dodávateľom s dôsledkom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru (§11 ZoSÚ).

49. Ako už vyššie súd ustálil, vzťah strán sporu je vzťahom spotrebiteľským, a teda uvedená zmluva

spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a nasl.
OZ a tiež v zmysle ZoSÚ, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. Daný vzťah
založený zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa
spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, je neprípustná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a

nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Žalovaný vo vzťahu k Dohode o
zrážkach zo mzdy poukazoval na skutočnosť, že predmetná dohoda nebola podmienkou pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru a spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť jej uzavretie. Zároveň tvrdil, že predmetná
dohoda je individuálnym zmluvným dojednaním. Niet pochýb o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení,

ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak
ako je naformulovaná nespĺňa podmienku, že nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená síce na samostatnom tlačive, no toto tlačivo malo typový formulárový charakter,
ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi

určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Žalovaný síce deklaruje v znení
dohody možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju Dlžník nepodpíše, avšak ako vyplýva
z bežnej praxe pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, veritelia poskytujú úvery iba v tom prípade, žespotrebiteľ zároveň podpíše aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Tak tomu bolo aj v tomto konkrétnom
prípade. Z vyššie uvedeného možno preto taktiež dospieť k názoru, že predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a je v rozpore

s § 53 OZ.

50. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods.4 OZ patria
okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku § 53 ods. 4 písm. k),

obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana §
53 ods. 4 písm. l) OZ a ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade
so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi § 53 ods. 4 písm.
o). Práve uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné
podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa

vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez
toho, aby uvedená žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom
jej oprávnenosti. V danom prípade je nepochybné, že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo
mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Ako vyplýva zo samotného znenia Dohody
o zrážkach zo mzdy, zamestnávateľ spotrebiteľa je povinný tieto splátky a teda zrážky zo mzdy

vykonávať v prospech veriteľa až do doby, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky
jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené
a teda do vyplatenia všetkých úverov, prípadných revolvingov s príslušenstvom, zmluvných pokút a
nákladov súdnych (rozhodcovských) konaní, ak vznikli preukázateľne. Je teda možné, že v rámci takto
žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto

vyňatá zo súdneho prieskumu. Súd konštatoval, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
žalovanému obchádzať účinnú justičnú kontrolu a z toho dôvodu ju súd považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda podľa § 53 ods. 5 OZ za neplatnú.

51. V súvislosti s nesprávne uvedenou hodnotou RPMN súd poukazuje na to, že presný výpočet

hodnotyRPMNzaručujepoužitievzorcastanovenéhoprevýpočettejtohodnoty,ktorýtvoríprílohuZoSÚ.
Použitie interaktívnej kalkulačky zverejnenej na portáli finančnej osvety pre výpočet hodnoty RPMN je
orientačného charakteru, nakoľko vyššie uvedený vzorec obsahuje širší rozsah parametrov potrebných
pre výpočet RPMN. Žalovaný postupoval na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a
uvedená RPMN nepresahovala dvojnásobok RPMN zverejneného na webovej stránke Národnej banky

Slovenska.

52. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. f) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, vyplývala požiadavka
zákonodarcu, aby zmluva obsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na správnosť tvrdení žalovaného

o tom, že náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že
došlo k zmene ZoSÚ a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená.
Stalo sa tak novelou č. 279/2017 Z. z. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnené tým, že
ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15
HomeCredit Slovakia, a.s./G. I. a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z jazykového
výkladu súčasného znenia § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ, vyplýva, že zákonodarca požaduje uvedenie doby
trvania a nie lehoty trvania spotrebiteľského úveru, pričom doba trvania zmluvy môže byť vyjadrená tak
konkrétnym dátumom, ako aj iným určitým a zrozumiteľným vyjadrením časového úseku. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dostatočne

presné vyjadrenie doby trvania zmluvy. Zo Zmluvy je zrejmý iba údaj o 42 mesačných splátkach,
ktorý sám o sebe nepostačuje pre logický výpočet doby trvania zmluvy. Žalovaný medzi údaje o
požadovanom a schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu neuviedol ani konkrétny a
presný dátum splatnosti prvej mesačnej splátky, ktorý by v spojitosti s počtom mesačných splátok
poskytol spotrebiteľovi možnosť jednoduchým výpočtom určiť dobu trvania zmluvy. Z uvedeného dôvodu

súd konštatuje, že v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy, čo má za následok bezpoplatkovosť a
bezúročnosť spotrebiteľského úveru.53. Súd v súlade so zásadou ex offo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľskýchzmluváchdopĺňa,ževpredmetnejzmluveospotrebiteľskomúvereabsentujenáležitosť
týkajúca sa uvedenia predpokladov potrebných pre výpočet RPMN. Žalovaný neuviedol jasne a

zrozumiteľne, ktoré konkrétne údaje boli použité pre výpočet RPMN, vrátane matematického výpočtu
RPMN podľa príslušného vzorca. Takéto uvedenie je podstatné z pohľadu orgánov kontroly a
informovania spotrebiteľa. O tom, že je v zmluve o spotrebiteľskom úvere potrebné bližšie špecifikovať
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN svedčí aj znenie dôvodovej správy k zákonu o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej „v záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné

podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu
informácií“. Právnym následkom porušenia vyššie uvedenej povinnosti žalovaného je bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.

54. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (70,01%), pričom úrokové miery (stanovené
Národnou bankou Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou

nad 1 rok do 5 rokov, v decembri 2011 boli vo výške 12,93%. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý
medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. Takto dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi,
dojednanie o úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 OZ. Predmetný úver je
úžerný, preto odporuje dobrým mravom. Žalovanému vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 1.225,
25 € (1500 € -275,75 €). Vzhľadom na uvedené, je dohoda o úroku v zmysle § 39 OZ v hrubom rozpore

s dobrými mravmi a zároveň v rozpore s § 53 ods. 6 OZ.

55. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) a § 10 ods. 1.

56. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a citovanými zákonnými ustanoveniami súd konštatuje,
že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300044051 zo dňa 27.12.2011 neobsahuje
obligatórne náležitosti, a to podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j) ZoSÚ účinného v čase uzavretia
zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd určil, že spotrebiteľský úver podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu č. 8300044051 zo dňa 27.12.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

57. Riadiac sa vyššie uvedenými citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného
skutkového stavu veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

61. Súd v súlade so zásadou úspechu v konaní rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, na základe ktorých by sporovým stranám
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnenéprocesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v exekučnom

konaní.