Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12P/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824200994
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7824200994.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

A. O., P.. XX.XX.XXXX a X. O., P.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné Námestie 9, 040
01 Košice, deti rodičov: matka - G.. O. A. P., P.. XX.XX.XXXX, X..Č.. Y. U., Č. XX, práv. zast. JUDr.
Kristína Malá Piovarčíová, PhD.,advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, otec - G.. A. O., P..
XX.XX.XXXX, Y. U., Štúrova 19, práv. zast. JUDr. Kišeľak, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v
Prešove, Weberova 8, IČO: 53 916 425, v konaní o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletých detí, takto

r o z h o d o l :

I. Udeľuje za G.. A. O., P.. XX.XX.XXXX, otca mal. A., P.. XX.XX.XXXX a mal. X., P.. XX.XX.XXXX súhlas
matke detí G.. O. A. P., P.. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. A. z O. na A. a
podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. X. z O. na A..

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2024 sa matka domáhala udelenia súhlasu za otca
maloletých detí na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého A. z O. na A. a maloletej X. z O. na A..

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa s maloletými deťmi dlhodobo nestýka a nejaví o nich
skutočný záujem. O syna sa stará sama, za výraznej pomoci manžela Z. A.. Zo znaleckého posudku
zo dňa 09.06.2022 podaného v konaní sp.zn. 5P/84/2019 znalcom E.. U. Š., ako aj zo správy kolíznej
opatrovníčky zo dňa 10.04.2024 podanej v konaní sp.zn. 12P/26/2024 vyplýva, že deti nemajú s
biologickým otcom vytvorenú žiadnu vzťahovú väzbu, je pre nich cudzím človekom. Naproti tomu za otca
považujú jej manžela, Z. A., aj keď vedia, že nie je ich biologickým otcom. Maloleté deti nemajú s otcom
vytvorený žiadny citový vzťah, nepoznajú ho a nemajú záujem o vytvorenie si vzťahu s ním. S deťmi

nie je v kontakte ani rodina otca. Deti žijú s matkou a ona nosí priezvisko po manželovi a svoje rodné
priezvisko, „A. P.“. Veľmi blízky vzťah má maloletý so starou mamou zo strany matky, ktorá matke od ich
narodenia pomáhala pri starostlivosti o nich, aj s ohľadom na to, že spolužitie s otcom detí bolo ukončené
vo veľmi útlom veku detí, stará matka má priezvisko „P.“. Matkin manžel sa volá „A.“ a deti opakovane
verbalizovali svoju túžbu volať sa po ňom, lebo je pre nich po matke najbližšou vzťahovou osobou.
V matkinej širšej rodine i širšej rodine jej manžela, ktorú deti poznajú, majú ostatní členovia zhodné
priezvisko ako matka či jej manžel, a teda je v ich záujme, aby mali zhodné priezvisko ako všetci členovia

rodiny, v ktorej žijú, s ktorou sa stotožňujú a ku ktorej pociťujú spolupatričnosť. Súhlas otca so zmenou
priezviska deti si zabezpečiť nevie, lebo ich komunikácia je narušená. Maloleté deti matku a jej manžela
dlhodobo žiadajú o zmenu priezviska, ale k rozhodnutiu podať návrh dospeli až po zrelej niekoľkoročnej
úvahe, a najmä ako rodičia museli mať istotu, že ide o trvalé želanie detí, nielen ich chvíľkové prianie.X. ťažko nesie, že nemá priezvisko otca, ktorý sa o ňu stará, že ju nevedia deti zaradiť v basketbalovej
akadémii, že musí každému vysvetľovať, že jej skutočným otcom je matkin manžel, ktorý zabezpečuje
jej dochádzanie na tréningy a zápasy. Fantazíruje ako bude mať na svojom drese priezvisko A.. A. sa

za svoje priezvisko vyslovene hanbí, nechce nosiť priezvisko svojho biologického otca. Navyše zmena
priezviska má aj jeden z praktických rozmerov, a to že aj v mnohom uľahčí cestovanie: Pri cestovaní
do zahraničia vznikajú komplikované situácie, kedy matka musí prekladať čestné vyhlásenia, preložený
rozsudok o rozvode manželstva, teda preukazovať, že deti môžu s ňou vycestovať.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.05.2024 uviedol, že
zmena priezviska je závažným zásahom do práv maloletého dieťaťa ako aj do rodičovských práv a
k zásahu súdu do tak závažnej a podstatnej veci by mal súd pristúpiť jedine v prípade, že je zmena
priezviska v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, najmä ak k takému rozhodnutiu vedú
dôvody spočívajúce v tom, že rodič, proti ktorému takýto návrh smeruje, dlhodobo nemá záujem
stretávať sa s dieťaťom a dlhodobým odlúčením dochádza k vzájomnému odcudzeniu, ak si dlhodobo

zanedbáva vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud dieťaťa
alebo z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval,
rozvíjal a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. Rovnako je za daných okolností dôležitý
názor dieťaťa, na ktorý by mal súd pri tak závažnej veci akou je nahradenie súhlasu rodiča (proti vôli
druhého rodiča) na zmenu priezviska prihliadať. V danom prípade sa z pohľadu kolízneho opatrovníka

javí byť vypočutie maloletých detí súdom, teda zachovanie dispozičných práv maloletých detí, ktoré sú
vzhľadom k ich veku a rozumovej vyspelosti schopné vyjadriť samostatne svoj názor pre uvedené súdne
konanie, jedným z dôležitých dôkazných prostriedkov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, maloletých detí, oboznámil listinné

dôkazy, a to správu z poradensko-psychologického procesu, pripojené spisy tunajšieho súdu sp.zn.
5P/84/2019 a 12P/26/2024, ostatný spisový materiál a zistil takýto skutkový a právny stav:

5. Dňa 25.10.2024 súd vykonal výsluch maloletých detí. Obe deti vyjadrili svoju túžbu zmeniť priezvisko
O. na priezvisko A.. Manžela matky považujú za svojho skutočného otca, ktorý zabezpečuje všetky

formy starostlivosti. Venuje sa im pri voľnočasových aktivitách, pomáha im so školskými povinnosťami,
maloletej X. zabezpečuje odvoz na tréningy a zápasy. Je to osoba, ktorá je natrvalo súčasťou ich života,
vyplnila prázdny priestor v úlohe otca. Spolu s matkou a jej manželom tvoria skutočnú rodinu, a preto
majú záujem, aby niesli rovnaké priezvisko ako rodičia. S biologickým otcom nemajú vytvorený žiaden
vzťah, nestýkajú sa s ním, o styky nemajú záujem a nič iné okrem priezviska ich s biologickým otcom

nespája.

6. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 02.12.2024 vyhotovenej D.. U.P. Z.,
psychologičkou RPPS Košice, vyplýva, že vzťah otca a detí je hlboko narušený. Vnímajú ambivalenciu v
prežívaní detí, kedy deti vyjadrujú ľahostajnosť voči osobe otca, no zároveň sklamanie z jeho správania.

Rolu otca im supluje terajší partner matky, ku ktorému majú vytvorený pozitívny citový vzťah. X. a A.
smerovali k stretnutiu s otcom na RPPS, ktorého účelom mal byť priestor pre ospravedlnenie otca a
tiež priestor pre odpovede a otázky, ktoré v prežívaní detí rezonujú. Mal. A. so stretnutím nesúhlasil.
Mal. X. vyjadrila spočiatku nevôľu, no po objasnení účelu stretnutia súhlasila. Rodičom následne tieto
skutočnosti telefonicky komunikovali. Matka reagovala negatívne a bez súhlasu psychológa prizvala

ku telefónu mal. X. a vyzvala ju, aby psychológovi povedala, že na stretnutie s otcom nechce prísť,
čo dieťa aj následne urobilo. Matku upozornili, že týmto krokom hrubo narušila dôveru psychológ -
dieťa. Po chvíli ich matka kontaktovala opäť s tým, že obe deti na stretnutie prídu. Bohužiaľ, za týchto
okolností museli spoluprácu s deťmi ďalej odmietnuť. Matke uviedli, že v prípade, ak bude vnútorne
presvedčená o dôležitosti obnovenia kontaktu detí s otcom a pripravená nenarúšať poradenský proces,

môže ich kedykoľvek kontaktovať ohľadom pokračovania v spolupráci. S maloletými deťmi už pracovať
nemôžu,keďžemajúdôvodnúobavu,žepoichstretnutísopsychológommôžedochádzaťksekundárnej
viktimizácii dieťaťa. Otcovi maloletých detí odporúčali využiť vlastné spôsoby a kompetencie k obnove
kontaktu so svojimi deťmi.

7. Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2025 právna zástupkyňa matky uviedla, že návrh bol podaný
vyslovene na žiadosť maloletých detí, nie je to nejaké zbrklé rozhodnutie matky alebo detí, je to výsledok
dlhodobej úvahy a dlhodobej rodinnej situácie, kde je nutné poukázať na to, že vek maloletých detí
je XX N. XX rokov, kedy sú spôsobilé sa k danej otázke adekvátne vyjadriť. Sú spôsobilé prezentovaťsvoje myšlienky, svoje pocity, sú spôsobilé vyhodnotiť aj dôsledky tohto svojho rozhodnutia. Maloletý A.
je natoľko vyspelý, že požiadal svojho otca, aby mu tento súhlas udelil v čase, kedy menil základnú školu
za strednú školu. Komunikoval ohľadne tejto situácie s otcom, vysvetlil aj situáciu, že príde do nového

kolektívu, kde vie začať život v triede a rovesnícky život s novým priezviskom. Zároveň bola nastala aj
taká okolnosť, že sa stal držiteľom občianskeho preukazu, kde túto okolnosť rovnako mohol deklarovať
a mohol byť zapísaný už pod iným priezviskom. Nestalo sa tak, otec to stále podmieňoval nejakými
okolnosťami, resp. nebol ochotný sa o tom s ním baviť, čo rozhodne určite neprispelo k zlepšeniu ich
skoro žiadnych vzťahov. Táto situácia nastane u X. opäť v septembri 2025, kedy nastúpi na strednú

školu, kde jej túžba je rovnaká. Otec nie je s deťmi v žiadnom kontakte, nejaké bazálne primárne väzby,
citové ani iné nadviazané nie sú. S tým súvisí aj realizácia jeho rodičovskej role, tzn. že na výchove a
starostlivosti o deti sa nepodieľa nijako. Nepodieľal sa ani základnou povinnosťou, ktorú mal, a to bolo
platenie výživného, ktorú matka musela exekučne vymáhať. Zároveň je to osoba, voči ktorej je vedené
trestné stíhanie, čo rovnako neprispieva k vylepšeniu jeho obrazu v očiach detí. Priezvisko O. nenesie
nikto iný okrem neho, tzn. nie sú starí rodičia O., nie je teta O., pretože sestra otca nesie iné priezvisko.

Otec má jedine brata s týmto priezviskom, ktorého samotná matka detí videla raz za život, preto deti
nevedia o nijakej inej osobe s týmto priezviskom. Naproti tomu priezvisko A. je priezvisko, s ktorým sú
zžité, keďže manžel matky zastúpil rolu otca so všetkým čo k tomu patrí tak v rovine práv ako aj v rovine
povinností. Pochádza z rozvetvenej rodiny, majú množstvo jednak súrodencov (deti manžela matky),
bratrancov, je tam ešte stará matka A. a pod. Je to priezvisko, s ktorým sú stotožnení, dokonca A. chodí

so synovcom manžela matky aj do školy. Niet pochybností, že väzba na toto priezvisko je značná a
zároveň v tejto súvislosti je nutné sa vrátiť ešte aj k názoru detí, k vyjadreniu znalkyne ako k charakteru
ich rodinných vzťahov, ku správe kolízneho opatrovníka zo dňa 10.04.2024, kde bol vykonaný rozhovor
s deťmi, kde sa celkom jasne k tejto otázke vyjadrili. Je v záujme oboch maloletých detí, aby súd súhlas
matke na podanie žiadosti dal, pretože je úlohou každého rodiča prihliadať na blaho a pokoj detí, a je to

nielen rodičovské právo, ale je to aj jeho rodičovská zodpovednosť a vyriešenie tejto otázky nepochybne
k pokoju detí prispeje.

8.Právnyzástupcaotcanapredmetnompojednávaníuviedol,žeotecsnávrhomnesúhlasíanavrhujeho
zamietnuť. Je presvedčený, že nie je to v záujme maloletých detí. Jedná sa o krajný a nie je nevyhnutný

zásah do rodičovských práv otca. Nie je pravda, aby otec nemal záujem budovať vzťahy so svojimi
deťmi, A. a X.. Otec privítal nariadenie výchovného opatrenia, ku ktorému pristúpil súd v konaní ex offo
a ktoré aj napriek odvolaniu matky potvrdil krajsky súd svojím uznesením sp.zn. 24Cop/62/2024 - 79
zo dňa 16. júla 2024. Krajský súd v Prešove veľmi trefne v tomto odôvodnení svojho potvrdzujúceho
uznesenia uviedol, prečo bol názorovo súhlasný s názorom Okresného súdu Rožňava pri nariadení

výchovného opatrenia vo vzťahu k tomu, aby sa začali vytvárať vzťahy medzi otcom a jeho deťmi.
Otec, ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, resp. ÚPSVaR, RPPS Košice z 02.12.2024, sa
samozrejme podroboval tejto svojej povinnosti a právu, zúčastnil sa. Vynaložil snahu na obnovenie
kontaktu a zlepšenie rodičovskej komunikácie, ku ktorým malo smerovať toto výchovné opatrenie a
veril, že sa mu vytvorí konečne priestor na to, aby svojim deťom vysvetlil a ospravedlnil sa, resp.

nadviazal komunikáciu a zodpovedal na otázky, ktoré v prežívaní detí rezonujú. Táto všetka snaha,
ktorá bola vyvinutá zo strany Okresného súdu Rožňava a potvrdená Krajským súdom v Prešove, podľa
správy kolízneho opatrovníka, ÚPSVaR Košice, RPPS zo dňa 02.12.2024, bola zmarená správaním sa
matky, ktorá je popísaná v tejto správe a ktoré viedli k tomu, že D.. Z. ďalej nemôže na základe svojho
rozhodnutia ďalej pokračovať v spolupráci s rodičmi a s deťmi a musela spoluprácu s deťmi odmietnuť

z dôvodu nebezpečenstva sekundárnej viktimizácie detí v prostredí, v ktorom bývajú so svojou matkou.
Toto správanie a tieto všetky snahy jednoznačne prezentujú skutočnosti rozdielne, ktoré sú formálne
tvrdené v návrhu a teraz aj u právnej zástupkyne matky o tom, že deti niečo chcú, po niečom túžia.
A. o X,X roka má XX rokov veku. Pokiaľ sa rozhodne ako plnoletý človek zmeniť svoje priezvisko, a to
dokonca na priezvisko druhého manžela matky, nech to urobí, ale to až po dovŕšení 18 rokov a sám na

základe vlastného rozhodnutia. Dcéra X. mala záujem komunikovať s otcom, konečne nájsť priestor a
možnosť, ale pre zásah, ktorý je opísaný v tejto správe, proste to, aby sa začal budovať tento pretrhnutý
vzťah aspoň medzi X. a otcom, bol zmarený a odporúčanie pre otca bolo zo strany psychologičky RPPS,
aby už využil vlastné spôsoby a kompetencie k obnove kontaktu so svojimi deťmi. Nie je v záujme detí,
aby prijímali priezvisko druhého manžela matky, lebo aj keď to bude znieť možno necitlivo, ale aj to

druhé manželstvo môže skončiť nejakým spôsobom a aktuálne je matka presvedčená, údajne aj deti,
že priezvisko druhého manžela a matky deti chcú nosiť, to manželstvo teoreticky môže zaniknúť a deti
budúmaťpriezviskoúplneiné,akomajúnavšetkých svojichdokladochalistinách,všetkejsvojejidentite
doposiaľ preto, lebo sa tak matka rozhodla svojim návrhom, po zrelej úvahe. Otec si nemyslí, že nosiťpriezvisko O. pre deti je v rozpore s ich záujmom, alebo je pre nich na obtiaž, resp. predstavuje pre nich
negatívnu skutočnosť. Tieto prezentované formálne dôvody nie sú pravdivé a vôbec nepreukazujú nič o
tom, čo je v najlepšom záujme detí. Tieto deti, minimálne X. nazbierala v sebe podľa D.. Z. chcenie sa

stretnúť a komunikovať s otcom, ale nedošlo k tomu. Navrhli preto tento návrh zamietnuť ako nedôvodný.
Znalecký posudok z predchádzajúceho konania je z roku 2022, teda závery v tomto znaleckom posudku
nie sú aktuálne pre to, aby sa dali použiť pre rozhodnutie v tomto konaní. Všetko sa mení, deti rastú a
môžu sa meniť aj ich názory. Otec hľadá spôsob ako nadviazať kontakt s maloletými deťmi, mal záujem,
čovyplývaaj zjehostretnutíup.psychologičkyvrámcinariadenéhovýchovnéhoopatrenia.Jepotrebné,

aby aj matka spolupracovala a snažila sa deti pripraviť alebo smerovať k tomu, aby dochádzalo ku
kontaktu s otcom. Je toho názoru, že táto iniciatíva bude smerovať iba k následnej izolácii detí od otca.

9. Matka na predmetnom pojednávaní uviedla, že medzi deťmi a otcom nie je vytvorený žiadny vzťah tak,
ako to bolo viackrát konštatované, či už v správach kolízneho opatrovníka alebo v závere znaleckého
posudku. Zo znaleckého posudku rovnako tak vyplýva, že otec nemá k deťom vytvorený žiadny vzťah,

nechápe ich potreby. V súčasnosti nie je reálne, aby sa deti nejakým spôsobom stýkali s otcom. Čo sa
týkaotca,otecdetinekontaktuje,bolnajednombasketbalovomzápasemal.X..Matkamuposielasprávy
týkajúce sa maloletých detí, otec má aj telefonický kontakt na X., avšak ten kontakt s maloletými deťmi
je nedostatočný. Matka by veľmi privítala, keby otec tento deklarovaný záujem skutočne aj preukazoval.
Matku opakovane kontaktuje rôznymi SMS-kami z dôvodu exekučného konania, keďže otec si nesplnil

svoju povinnosť dlžného výživného. Keby takýmto spôsobom ju kontaktoval ohľadom maloletých detí,
alebo by kontaktoval maloleté deti, to by matka privítala. Tak ako bolo uvedené, jej manžel zabezpečuje
všetky potreby maloletých detí namiesto ich biologického otca, či už citové alebo materiálne. Vytvoril im
usporiadaný rodinný život a zázemie a z toho zrejme plynie túžba detí, aby niesli jeho priezvisko.

10. Matka na pojednávaní konanom dňa 06.03.2025 uviedla, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
abysúdvyhovelnávrhunazmenupriezviskamaloletýchdetí.Tietodôvodyjednoznačnevyplývajúnielen
zo základného konania, teda z konania o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ale aj
zo samotného výsluchu maloletých detí. Rovnako tieto dôvody vyplývajú zo znaleckých posudkov, ktoré
boli vypracované v konaní o rozvod manželstva, ako aj v konaní o zmene úpravy práv a povinností.

Jednoznačne zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloleté deti nemajú vytvorenú žiadnu citovú väzbu
k otcovi, že otec minimálne nerozumie citovému prežívaniu maloletých detí. Tento znalecký posudok
podrobne opísal osobnostné štruktúry rodičov, opísal vzťah matky k deťom, vzťah biologického otca,
vzťah detí k jej manželovi, ktorý je pre nich vzťahovou a zodpovednou osobou. Rovnako sa tiež zameral
na zistenie miery ovplyvňovania rodičov k postoju detí, kde jednoznačne bolo konštatované, že nijakým

spôsobom neovplyvňuje postoj maloletých detí k biologickému rodičovi. Aj znalkyňa konštatuje, že
súčasný rezignovaný postoj maloletých detí, alebo aj matkin formálny postoj k odporcovi, pramení z
jeho benevolentného správania sa, alebo prístupu k stretávaniu sa s maloletými deťmi, pričom on mal
aj podľa znaleckého posudku vytvorené optimálne podmienky na to, aby sa s deťmi stretával, aby tieto
styky realizoval, čo však nerealizoval dobrovoľne. Deti počas aj toho sporadického styku mali negatívne

skúsenosti s otcom. Tá vzťahová väzba tam nie je vytvorená žiadna, je tam absencia vzájomného
prežívania, komunikácie medzi deťmi a medzi rodičom, kde sa opakovane vyjadrujú, že je pre nich
biologický otec cudzím človekom. Nie je tu priestor hovoriť o tom, že či ľúbia alebo neľúbia. Toto je
výsledkom, dá sa povedať nezodpovedného prístupu, nezodpovedného správania sa otca potom, čo
opustil spoločnú domácnosť. Právny zástupca otca na minulom pojednávaní uvádzal, že je v najlepšom

záujme maloletých detí, aby nedošlo k zmene priezviska, Ak sa pozrieme na ten pojem „najlepší záujem
maloletých detí“, tak je to čisto všeobecný normatív, je to taký pojem všeobecný. Keď si to rozoberieme
na drobné, tak otec opustil spoločnú domácnosť, keď mala maloletá 9 alebo 10 mesiacov. Nemá s ňou
takmer žiadny kontakt, maloletá otca nepozná, je pre ňu cudzí človek, dokonca ešte aj na stykoch s
ním ho považovala za neznámeho človeka. Chodila tam len preto, že tam chodil A.. Rovnako sa to

týka A., kedy otec opustil spoločnú domácnosť, keď mal A. X rokov. Tieto styky boli sporadické, v tom
čase takmer žiadne. Teda dá sa povedať, že zavinením otca, tým že vlastne nerealizoval styky, tak
výsledkom je súčasný stav, kedy deti jednoznačne ako vzťahovú osobu považujú matkinho manžela,
ktorý zabezpečuje nielen materiálne ale aj citové potreby. Realizuje dobrovoľne práva a povinnosti,
ktorých sa otec, dobrovoľne vzdal. Matka po celý čas pripravila deti na styk a to, že otec nerealizoval

styk bez toho, aby o tom vôbec dal vedieť, že nepríde na styk, tak to iniciovalo v tomto prípade aj
konanie o zmenu úpravy styku tak, že by súd upravil styk tak, že sa nebude realizovať. Deti boli vždy
oblečené, boli vždy nachystané, boli pripravené. Ťarchu zodpovednosti otca nemožno prenášať na
matku a výsledkom toho je súčasný stav, kedy deti otca vôbec nepoznajú, ani nemajú záujem sa s nímstretávať. Skutočne matkin manžel prebral všetky rodičovské práva a povinnosti. O deti sa dobrovoľne
stará, nielen materiálne, učí sa s nimi, chodí s nimi na dovolenky, berie deti na pracovné cesty. Tu sa
stretávajú s rôznymi ľuďmi, či už diplomatmi, konzulami, s humanitárnymi pracovníkmi, matkin manžel

je pre nich vzorom, dá sa povedať a majú veľmi pozitívne zážitky a sú normálne rodinne založené
tie ich väzby. V prípade otca sa to nedá tak povedať, tá väzba tam chýba, taká prirodzená väzba,
prirodzené vzťahy, ale syn prišiel niekoľkokrát za matkou s tým, že vie, alebo má poznatky od svojich
známych, od svojich kamarátov, od svojich spolužiakov, o nedobrej povesti otca. Matka túto záležitosť
konzultovala so psychológom, akým spôsobom sa k tomu postaviť. Nevie zabrániť, aby tieto informácie

prenikali do ich domácnosti, pretože nevie ovplyvniť, kto akým spôsobom to deťom povie. Rovnako
tak aj nevie ovplyvniť to, že či ju niekto v práci alebo na nejakých udalostiach bude kontaktovať s
informáciami o otcovi, že bol napr. s inými ženami, alebo prípadne o jeho trestnej činnosti, takže to
sú takéto veci, ktoré sa donášajú do rodiny, a nie zavinením matky. Aj A. na to reagoval v školskom
kolektíve, že by bolo najlepšie, keby nenosil priezvisko O., aby ho to žiadnym spôsobom nespájalo
s biologickým otcom, teda ani toto priezvisko. K vyjadreniu alebo tvrdeniu právneho zástupcu otca

o tom, že A. by si mohol celkom dobrovoľne zmeniť priezvisko vo veku 18 rokov, tak obidve deti
sú dostatočne vyspelé, aby vedeli prezentovať jednoznačne svoj názor. Skutočne, zákon o mene a
priezvisku hovorí o tom, že ak chcú rodičia napr. zmeniť priezvisko svojho dieťaťa, tak tu je tá hranica 15-
tich rokov, kedy sa vyžaduje aj súhlas tohto mal. dieťaťa na zmenu priezviska, tak nevidí dôvod upierať
toto právo aj A., aby sa vyjadril, či chce alebo nechce zmeniť svoje priezvisko. Keď si môže maloletý

vybrať školu alebo svoje smerovanie, môže sa aj relevantným spôsobom vyjadriť k tomu, či chce nosiť
priezvisko svojho biologického otca alebo človeka, ktorého považuje za svojho skutočného otca. Čo
sa týka výchovného opatrenia, táto správa p. Z. je v zjavnom rozpore so znaleckými posudkami. Tiež
je v zjavnom rozpore s výsledkami doposiaľ vykonaného dokazovania v konaní o rozvod manželstva
a aj v rozpore napr. so správami kolíznebo opatrovníka aj tu prítomnej kolíznej opatrovníčky, ktorá

niekoľkokrát vykonala výsluch maloletých detí. Akceptuje a musí sa podrobiť rozhodnutiu Okresného
súdu Rožňava a aj Krajského súdu v Prešove, avšak podľa jej názoru to výchovné poradenstvo bolo
vykonávané neodborne, neprofesionálne. Pani psychologička veľmi nešťastným spôsobom viedla celé
toto výchovné poradenstvo, aby zámerne vyústili ich nezhody, alebo sa aj premietli do podanej správy
pre súd. Realizovali sa s matkou 2 stretnutia. Na tretie stretnutie priviedla maloleté deti. Čo sa týka

prvého stretnutia, rozumie tomu, že psychologička sa chcela oboznámiť so situáciou. Myslí si, že mala
k dispozícii nejaké podklady zo strany súdu alebo zo strany kolízneho opatrovníka, takže chcela sa
informovať ako sa to vyvinulo, prečo sú tu, prečo súd nariadil toto výchovné opatrenie, chcela nejakým
spôsobomrozoberaťminulosť.Matkapovedala,žeužsanatoniecelkompamätá,nechcelabysaktomu
vrátiť. Dokonca p. psychologička si dovolila polemizovať s rozhodnutím okresného súdu aj krajského

súdu, ale výsledkom toho bolo, že matka sa pýtala, čo ona navrhuje, ako chce ďalej pokračovať. Uviedla,
že za tejto situácie, ako jej ju opísala, tak nevidí dôvod, aby sa deti vôbec stretli so svojím otcom.
Potom oznámila ďalší postup, ktorý mal spočívať v tom, aby sa mali stretnúť spoločne s biologickým
otcom. Medzi týmito stretnutiami sa otec stretol náhodne s mal. X. pred DSS v blízkosti ZŠ. Maloletá
to prezentovala tým spôsobom, že videla „panoramatika“. Opýtala sa jej, či s ním nejakým spôsobom

komunikovala, či sa spolu rozprávali. Povedala, že nie, len tak prešiel a pokračoval ďalej. A na tomto
stretnutí ako prvé otvoril otec tému, že sa na neho pozrela ako na vraha, že mu takto vyjadrila svoj
nesúhlas. Celé sa to vyvinulo takým veľmi zvláštnym spôsobom, matka nevie, či bola odborne spôsobilá,
že či bola schopná ukočírovať celú tú diskusiu, aj tie rozhovory medzi nimi, lebo viackrát sa ponosovala,
že sa tam správajú ako na takom súdnom pojednávaní. Skutočne nebola zrelá na to, aby vedela

odkomunikovať veci. Už len to, že ich zmanipulovala do nejakej takej svojej schémy, ktorú chcela stále
dodržať. Ona na prvom stretnutí s matkou očakávala, aby sa matka vyjadrila, čo by chcela v tomto celom
procese. Ona trvala na tom, že je potrebné, aby sa matke otec ospravedlnil. Matka povedala, že takéto
ospravedlnenie nepotrebuje, pretože je to už dávno za nimi, to je prebolené, prežili si to, pokračujú v
nejakom normálnom režime ďalej. Na spoločnom stretnutí to bolo také mätúce, skutočne, viedla to takým

detinským spôsobom a bolo to také tragikomické, keď vyzývala priamo otca, alebo chcela akože počuť,
aby sa ospravedlnil, ako v materskej škôlke to úplne pripomínalo p. učiteľku Ľ. v komunikácii s malou
X.. Matka povedala, že otec môže X. zavolať, môže prvý zavolať, môže prísť pred školu, môže s nimi
komunikovať v jej neprítomnosti, zabezpečí, aby mal telefónnej číslo X., ktoré v tom čase nemal. X.
ho pošle, takže sa rozlúčili tým spôsobom, že kľudne môže iniciovať akékoľvek konanie vo vzťahu k

týmto deťom. Matka tomu nebude brániť. Nasledovalo potom, dá sa povedať, posedenie alebo účasť
maloletých detí. V tom čase sa pýtali, ako to bude prebiehať, matka povedala, že to bude prebiehať
rovnako ako to prebehlo pred kolíznou opatrovníčkou, p. Č.. V podstate, že môžu prejaviť svoj názor,
nebudú s ničím konfrontovaní, je to v poriadku, tak ako boli s p. sudkyňou. Boli celkovo spokojné aj sosamotným výsluchom pred súdom, boli naozaj spokojné, nemali z toho nejakú negatívnu skúsenosť,
takže minimálne očakávali takéto chovanie ako zo strany súdu, tak zo strany kolízneho opatrovníka.
Najprv bola vyslúchnutá X., potom bol vyslúchnutý A.. A. je už v takom veku, že už si vytvorí vlastný

názor na niektoré veci. Sú také deti, že pokiaľ pocítia nejakú argumentačnú prevahu, tak využijú to aj
vo svoj prospech, minimálne A., tak tam sa vyjadril spôsobom, že bolo to niečo strašne zábavné pre
neho alebo až smiešne. Skutočne to bolo len výsledkom toho chovania sa p. psychologičky k nemu,
kedy uviedol, že na začiatku mu povedala, že každá odpoveď sa ráta, takže keď aj vyplňoval nejaký
dotazník, tak vypĺňal ho ako keby opisoval vzťah k svojmu skutočnému otcovi - nebiologickému, na čo

sa psychologička, že vraj rozčúlila, že mal odpovedať na otázku vo vzťahu k biologickému otcovi. Na
to on jej povedal, že ona tvrdí, že každá odpoveď je správna. Takže povedal, že zrejme asi pochopila,
že ten vzťah s biologickým otcom rozvíjať nechce. V prípade mal. X., ktorá bola zjavne rozčarovaná a
bolo ju potrebné ukľudniť, aj manžel ju musel ukľudniť, nakoľko podľa jej tvrdení opakovane uvádzala p.
psychologičke, že nechce sa stretnúť, nemá záujem na tom, aby sa jej otec ospravedlnil, nechce, nemá
záujem, nepovažuje to za nutné, nechce sa s ním stretnúť, ale jej povedala, že aj napriek jej nesúhlasu

sa bude musieť s biologickým otcom stretnúť. Má už XX rokov predsa a na mnohé otázky jej chcela
odpovedať úplne iným spôsobom. Pýtala sa jej napr., že akú má pozíciu, aké má postavenie v rodine.
Tak hovorí, že tak som jednoducho mala povedať, že otrok, že bez práv? Boli z toho zmätené. Nepáčil
sa im spôsob vedenia tejto komunikácie. Následne zavolala o 2-3 týždne, kde oznámila, že A. odmietol
sa stretnúť s otcom a X. súhlasila, tak viedli spolu rozhovor. Prvý bol telefonický rozhovor, v trvaní 2-3

minút, druhý v trvaní 19 minút, kde sa dostali do sporu, matka ju prichytila pri niekoľkých klamstvách
pri manipulácii, dala na hlasitý odposluch a pri tomto bol aj manžel. Skutočne p. psychologička po celý
čas zavádzala deti, manipulovala a mala také techniky, ktoré sú normálne aj v rozpore, neproduktívne a
deti len týmto vystavila tlaku. Deti už nemajú dôveru v takéto inštitúcie, ako keby boli oklamané, pretože
mali odlišnú skúsenosť s pani kolíznou opatrovníčkou a dokonca mali opačnú skúsenosť so svojím

výsluchom na súde, kedy v obidvoch prípadoch boli obidve deti presvedčené o tom, že ich názor je v
tomto konaní dôležitý a že sa bude naň prihliadať. Mal. X. nikdy nevyjadrila svoj výslovný súhlas s tým,
aby sa stretla s otcom. Naopak aj u psychologičky sa vyjadrila, že sa s otcom stretnúť nechce, napriek
tomu jej psychologička povedala, že sa s otcom stretnúť musí. Mal. X. je nadpriemerne inteligentná,
potrebuje jasné pokyny, jasné odpovede, neznesie žiadne manipulácie, preferuje jasné, čisté vzťahy.

Keď vyšla od p. psychologičky, bola veľmi nešťastná, vynervovaná, viackrát zopakovala, že viackrát sa
pred p. psychologičkou vyjadrila, že sa nechce stretnúť s otcom. Napriek tomu p. psychologička trvala na
tom, že sa takéto stretnutie zrealizovať musí. Súčasný stav je výsledkom benevolentného správania sa
otca k stretávaniu sa s deťmi v minulosti. On sám zobral na seba riziko, že to nestretávanie sa s deťmi,
nevybudovanie si vzťahov s nimi, sa pretaví do súčasného stavu, kedy deti nemajú záujem na budovaní

tohto vzťahu. Deti ho nepoznajú, považujú ho za cudzieho človeka. Podstata je tá, že akú škodu otec
napáchal počas tých niekoľkých rokov v minulosti, na psychickom rozpoložení a psychickom stave detí,
kedy ho deti každú druhú sobotu čakali v obývačke, neprišiel, nedal vedieť, že nepríde. Čakali ho každý
druhý víkend bez toho, aby oznámil, či príde alebo nepríde. Bolo to obdobie nie že 2-3 mesiacov, bolo
to po dobu od roku 2015 do roku 2018. Toto konanie je podstatné pre deti, nakoľko sa chcú volať tak

ako matkin manžel, ktorý sa o nich stará. Maloleté deti majú negatívnu skúsenosť so svojím biologickým
otcom. Maloletý A. sa nechce volať tak, ako sa volá jeho otec, skrz negatívnych informácii, ktoré sa k
nemu dostali.

11. Otec na predmetnom pojednávaní uviedol, že s návrhom na zmenu priezviska jeho biologických detí

nesúhlasí. Je toho názoru, že tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré boli prezentované
zo strany matky. Aj dnešný prednes obsahuje subjektívne vnímanie udalostí, okolností, je tu množstvo
ťažko uveriteľných poloprávd alebo dokonca lží. Bol opísaný dramatický prístup k deťom v priebehu
výchovného opatrenia, od ktorého si ako otec nasľuboval, že pomôže zlepšiť vzťahy, nielen rodičov, ale
taktiež aj vzťahy s deťmi, avšak opak je pravdou. Bohužiaľ matka nemá problém označiť aj pracovníčku

ÚPSVaR za nekompetentnú, dokonca, že má nejakým spôsobom klamať. Nevie, aké by mala dôvody,
pre ktoré by to takto robila. Poukázal na spomínaný znalecký posudok, ktorý bol podaný do základného
spisu v roku 2022, z ktorého malo vyplývať, že ako otec nie je vhodná osoba na to, aby nejakým
spôsobom participoval na výchove svojich detí. V závere znaleckého posudku sa konštatuje, že obidvaja
rodičia majú predpoklady na to, aby mohli vplývať na zdravú výchovu a výživu detí, to znamená, že

ani u jedného z rodičov sa nezistili žiadne patologické vplyvy, ktoré by mohli potom poškodiť deťom.
To, že má povinnosti, ktoré si riadne plní, považuje za nesporné. Výživné po právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove bolo vyplatené v celom rozsahu matke,
napriek tomu matka aj teraz toto používa ako dôkaz, že otec si neplní svoje zákonné povinnosti, leboneplní predbežne vykonateľné rozhodnutie, ktoré sa týka situácie, keď deti naozaj strádajú, nevie si
predstaviť ako môžu strádať, aby sa rozhodlo k navýšeniu výživného na sumu 1500,- EUR. Ale je to
samozrejme že právo matky na to, aby to takto deklarovala. Ak sa tu uvádzajú nejaké fámy alebo

tvrdenia, že syn A. nechce nosiť rovnaké priezvisko, lebo sa mu dostalo do uší, nevie čo sa mu dostalo
do uší. Vie jedno, že matka opakovane operuje s faktami subjektívnym spôsobom, prezumpciu neviny
nepovažujezainštitút,ktorýbybolotrebadodržiavaťaoznačovaťotcaakonejakéhopodvodníka,trestne
stíhanú osobu, keď v dnešnej dobe získať trestné stíhanie alebo obvinenie taký veľký problém nie je.
Myslí si, že je tu z jej strany sústavný systematický proces na to, aby deti odcudzila voči jeho osobe,

snaží sa teraz deklarovať, že jej manžel ako keby to bol biologický otec, že plní všetky funkcie. No
neplní si funkcie, lebo ako otec naďalej platí vyživovaciu povinnosť a myslí si, že v súvislosti s tým,
sa nejako odbieha od faktu, to znamená, že má nielen povinnosti, ale aj práva, a k tým právam matka
odmieta akýmkoľvek spôsobom poskytnúť súčinnosť a aj dnes na pojednávaní opakovane odmieta
uviesť jasný zámer, že či chce sa podieľať na tom, aby tu boli vytvorené nejaké citové väzby. Bolo jasne
vyslovené, že majú obidvaja rodičia prispieť k tomu, aby tie vzťahy s deťmi boli u obidvoch rodičov

primerané, aby mali rovnaký prístup, toto sa dlhodobo nedeje. Preto nie sú tu dané také dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by mali v tomto prípade viesť súd k rozhodnutiu, že je potrebné u detí zmeniť
priezvisko tak, ako si to naplánovala matka v rámci svojho návrhu, ktorý podala pred rokom a ktorý
presne sedí do jej koncepcie. Keď sú kladené jej nejaké povinnosti, dlhodobo bojkotuje, pripomína
využitie všetkých procesných prostriedkov ochrany, ktoré jej dáva proces pri nariaďovaní znaleckého

dokazovania, nariadení výchovného opatrenia aj jej postoj v rámci tohto výchovného opatrenia, kedy
nemá problém označiť túto osobu, ktorá je zamestnancom štátu, ktorá má napomôcť celej veci, za
osobu, ktorá nie je vôbec, podľa jej názoru, spôsobilá na to, aby rozhodovala alebo napomáhala k vzťahu
detí s otcom, takže otec má naďalej evidentný záujem, aby sa s deťmi stretával. Ako sa X. vyjadrila
pri psychologičke, otec pri tom nebol, ani matka pri tom nebola. Napriek tomu bude vkladať do úst

svojej dcéry slová, ktoré ona v tom čase mala povedať inak, opisovala stretnutie s X. pred DSS, pretože
počas priebehu realizácie výchovného opatrenia, že takto sa mal otec správať. Nie je to pravda, pretože
DSS, ktorý sa nachádza pri škole X. navštevoval do júla 2024, lebo sa tam nachádzal jeho otec. Otec
zomrel 10. júla. Výchovné opatrenie sa realizovalo v mesiacoch september až november minulého roka.
Nesedí to časovo, napriek tomu to ona nemá problém tak odprezentovať. Nebola prítomná, nevie ako

dospela k tomu, že či videla teraz kamerové záznamy, či sa otec na ňu pozeral ako nejaký vrah alebo
ako to dnes označila, ale že ju neobjal. Vie si predstaviť opačnú situáciu, že by v tom momente, ako
išiel od otca, ktorý bol na smrteľnej posteli, tak by ju objal, povedal: X. som rád, že ťa vidím. Mohlo to
byť deklarované, že ju išiel napadnúť. To znamená, že takto manipuluje s faktami, ktoré sa ťažko dajú
rozporovať, pretože nikto iný, neexistujú iné dôkazy, ktoré by to potvrdzovali alebo vyvracali. A toto je jej

systematický postup, čiže osobne si myslí, že sa treba sústrediť v týchto poručenských veciach na to gro,
ktoré je tu potrebné vyriešiť, to znamená vzťah detí k obidvom rodičom a toto konanie považuje za úplne
neprimerané k situácii, ktorá medzi nimi je, vzhľadom na obsah jednotlivých súdnych spisov. Vníma to
výchovné opatrenie ako príležitosť na to, aby si vytvoril nejaký vzťah, psychologička ho upozornila na
to, v súvislosti s postojom detí, že je potrebné si priznať svoju vinu za chyby, ktoré boli v minulosti a

samozrejme, že urobil množstvo chýb, ktoré nemá problém priznať aj pred deťmi. Ak sa pýtala na ich
vzťahy ako rodičov, mali dve stretnutia za prítomnosti s matkou. Matka mala tendenciu vracať sa do
minulosti tak, že aj dnes uviedla, že čo sa udialo od roku 2015 do roku 2018. Celé to výchovné opatrenie
bral ako príležitosť k tomu, aby si odstupom času dokázali nájsť nejakú cestu a veľmi ho potešilo, keď
mu referovala psychologička, že čo sa týka A., je veľmi šikovný, múdry, nadaný, ale stretnúť sa nechce.

Je to pochopiteľné, kedy samozrejme cíti aj potrebu chrániť svoju matku aj za všetky tie veci, ktoré sa
stali v minulosti. Čo sa týka X., videla tam príležitosť na to, že X. prejavila záujem sa s otcom stretnúť. Ak
sa jej pýtal, že či má uskutočniť nejaké priame stretnutie s deťmi, povedala, nechávam to na vás. Otec
má vnútorne silnú obavu sa stretnúť s deťmi osobitne, pretože očakáva presne takú istú reakciu ako ju
dnes opisuje matka v súvislosti s tým, čo mala dokonca psychologička urobiť, akú traumu mala spôsobiť

deťom, že ak by neočakávane bez prítomnosti tretej osoby vyhľadal svoje deti, tak za chvíľu bude mať
na krku trestné oznámenie, že ich pomaly nejako týra, lebo nie je problém prekrútiť fakty do akejkoľvek
podoby, ako si to uzná za vhodné. Pokiaľ by sa na to pozrel zdravý človek, tak sa pozrie, aké má otec
vzťahy s inými deťmi, s inými ľuďmi a či je vnímaný ako nejaká hrozba, nebezpečie pre deti. Je možné
sa naozaj vrátiť ku znaleckému posudku, ktorý je síce 3 roky starý, ale otec si nemyslí, že by malo dôjsť

k nejakej zásadnej zmene jeho osobnosti, kde znalkyňa konštatovala, že obidvaja rodičia, čiže aj otec,
je schopný sa postarať riadne o svoje deti. Žije usporiadaným životom, stará sa o dcéru jeho súčasnej
manželky, ktorá je vo veku blízkeho X.. Majú dobrý vzťah, má priestor na to aj možnosti, aby sa staral
o všetky deti, avšak dlhodobo mu je v tomto bránené, čiže chcel by, aby sa vo výchovných opatreniachpokračovalo v nejakej podobe a prekonala sa táto bariéra, ktorú tu dlhodobo spôsobuje matka. Potom,
čo získal telefónne číslo na mal. X., poslal jej správu dňa 24.11. po basketbalovom zápase, kde na
jeho správu odpovedala iba OK. O dva týždne ju opakovane kontaktoval, znova odpovedala iba OK.

Nedokázala inak odpovedať, ani na prianie k vianočným sviatkom. Je evidentné, že maloletá odmieta s
otcom komunikovať takýmto spôsobom, preto bol naklonený k tomu, že prostredníctvom psychologičky
by bola táto komunikácia, alebo nejaké stretnutie omnoho vhodnejšie, avšak akonáhle psychologička
navrhuje takýto nejaký iný spôsob, matka ju označuje za nekompetentnú.

12. Na uvedenom pojednávaní bola vypočutá psychologička D.. U. Z., ktorá viedla odborné poradenstvo
nariadené tunajším súdom v konaní sp.zn. 12P/26/2024. S klientmi začala pracovať v septembri 2024
v rámci výchovného opatrenia, ktoré im bolo uložené. Prvé individuálne konzultácie sa konali tak isto
v septembri, ktorých účelom bolo objasnenie ochoty klientov spolupracovať alebo ich motivácie pre
spoluprácu. Taktiež na individuálnej konzultácii s klientmi uzatvárajú kontrakt o poradenskom procese,
ktorý je nevyhnutnou súčasťou a podmienkou pre budúci a ďalší efektívny poradenský proces. Kontrakt

s p. A. sa im nepodarilo uzatvoriť, to znamená, že kontrakt - dohoda medzi psychológom a klientom
o cieľoch spolupráce ohľadom účelu výchovného opatrenia a taktiež o spôsoboch alebo postupoch,
ktorými sa k tomuto cieľu chcú dopracovať, čiže v tomto bode konzultácie sa im to nepodarilo. S p. O.
sa dohodli na cieli a súhlasil tak isto s postupom, ktorý psychológ navrhol. Pani A. nesúhlasila s tým,
aby boli aj deti účastníkmi, aj keď to bolo nariadené, teda aby boli účastníkmi, ale aby bolo aj stretnutie

s otcom. Na prvej individuálnej konzultácii nesúhlasila, matka vravela, že ak sa deti majú stretnúť s
otcom, tak že to bude negatívna skúsenosť a úplne sa už ochladia vzťahy s otcom, ak by sa stretli.
Najprv chcela vedieť genézu, celý problém, ako sa ocitli v tej situácii, ako vie byť nápomocná, ako
sa vedia dohodnúť, aby mala spolupráca zmysel, aby to nebol iba nejaký trest, ale aby naozaj mohli
z toho ťažiť všetky strany a matka nenavrhla žiaden konkrétny cieľ, ktorý si myslí, že by mohol mať

pozitívny prínos pre poradenský proces. Ak ide o obnovu vzťahu rodiča a detí, postupujú štandardným
spôsobom, teda tým, že najprv prebehne individuálna konzultácia psychológa s deťmi a po ich súhlase
sa pristúpi k realizácii stretnutia toho ktorého rodiča a detí samostatne. Samozrejme podľa individuality
prípadov sa môže navrhnúť ešte aj ďalšie individuálne stretnutie detí a psychológa, ktoré závisí od
situácie. Na stretnutí s X., v závere stretnutia sa pýtala, či si vie predstaviť stretnutie s otcom na referáte

ÚPSVaR, na čo spočiatku odpovedala X. nie, ale po ďalšom priblížení alebo vysvetlení, čo budú na tom
stretnutí robiť, ako to bude vyzerať, čoho sa báť nemusí, povedala tak dobre. Snažila sa jej vysvetliť,
že výsledkom toho stretnutia, ak by sa stretla s otcom, nebude, že automaticky ju bude niekto nútiť
sa s ním stretávať alebo automaticky tým pádom bude nejaký kontakt aj vonku, ale že je to naozaj
stretnutie zamerané, možno skôr na to, aby mala priestor sa dopýtať otca nejaké veci, ktorým možno

nerozumie a ktoré jej idú hlavou a ktoré by možno otec rád jej vysvetlil a že si zahrajú aj takú hru a
potom aj ona sa môže pýtať, čo ju zaujíma a tak isto aj otec sa môže pýtať, čo zasa jeho zaujíma,
nakoľkosadlhonevideli.HlavneuA.tedavnímalarozporvemóciách,ženajednejstraneakobyverbálne
vyjadroval ľahostajnosť voči osobe otca alebo stretnutiu sa s ním, ale na strane druhej, pýtala sa, čo
by sa otca opýtal, keby tu teraz sedel, tak to boli situácie, prečo vtedy, keď ma stretol v meste, sa ku

mne neprihovoril, a podobne, že to bolo cítiť z tých jeho vyjadrení aj hnev alebo veľa nezodpovedaných
otázok na otca, preto je tam tá ambivalencia, že ľahostajnosť verzus nejaká negatívna emócia alebo
hnev, ale predsa len emócia, čo je lepšie ako ľahostajnosť. Potom, čo maloletá X. súhlasila so stretnutím
sotcomnaRPPS,psychologičkaopárdnítelefonovalamatkescieľomurčiťsitermínďalšiehostretnutia,
v ktorom ju p. A. konfrontovala s tým, že prečo klame, že dieťa chce prísť. P. A. prizvala X. ku telefónu,

že nech príde a povie p. psychologičke, že ona tam nechce prísť. No a to dieťa samozrejme aj následne
povedalo, malo prirodzene roztrasený hlas, na čo psychologička povedala dobre, v poriadku X., určite by
ju nepresviedčala o opaku. Na základe toho, čoho bola svedkom pri tomto telefonáte, lebo tam dieťa bolo
vystavené testu lojality alebo akoby nemohlo odpovedať spontánne, sa psychologička obáva reakcie
matky. Čo sa týka otca, spočiatku sa javilo, že ide možno na vec skôr tou takou právnou alebo faktickou

cestou, ale po konzultácii, kedy sa venovali aj nácviku konkrétnych reakcií otca na otázky dieťaťa, ktoré
by mohli odznieť pri prípadnom stretnutí otca, tak práveže reagoval veľmi vhodne v rámci toho, čo je
vhodné v ich veku, aké vysvetlenie možno počuť na nejakú zložitú otázku, a bol aj prístupný nejakým
radámalebodoplneniam,alevedelnaozajreagovaťvhodne,čižetýmpádomnepostrehla,čop.znalkyňa
napísala, čo ani nevyvracia, že otec nerozumie prežívaniu detí, nepozná ich, starostlivosť o deti súdu

cez svoje práva, pričom emočný rozmer vzťahu mu uniká. V rámci priebehu nariadeného výchovného
opatrenia nemal kedy nastať progres vo vzťahu medzi otcom a deťmi. Maloleté deti popisovali, že v
novej rodine sa cítia dobre a sú v nej šťastné. Súčasný partner matky vyplnil prázdne miesto v roli
otca. Napriek tomu, že túto tému neotvárala, deti sa samé vyjadrili, že chcú zmeniť priezvisko. Je to asiteraz ich ústrednou témou, tým, čím žijú. Svoju prácu v rámci nariadeného výchovného opatrenia vníma
ako kontraproduktívnu, nakoľko to bolo marené. Možno časom, keď budú deti väčšie, budú mať svoju
individualitu a osobnosť, tak možno už aj bez názoru matky, jej nejakého vplyvu, budú časom otvorenejší

a budú si pamätať, že tam ten záujem a vytrvalosť zo strany otca bola.

13. Na predmetnom pojednávaní bol vypočutý Z. A., súčasný manžel matky, ktorý uviedol, že je rád,
že môže vypovedať, lebo od roku 2018, kedy prišiel do rodiny, spoznal sa s A. aj s X., tak neustále
prebiehajú nejaké spory alebo súdne procesy a samozrejme, že je o tom prirodzene informovaný, vníma

tie veci do istej miery ako neporozumenie, nepochopenie celej situácie a mnohokrát aj nejaké záležitosti
týkajúce sa minulých sporov a revanšovania takýchto záležitostí. A. má dnes XX rokov, v júni bude mať
XX rokov, Terezka má XX rokov. Dostávajú sa do situácie, keď sa snažia vychovávať deti tak, aby boli
vzdelané, sebavedomé, čestné a úprimné k sebe a úprimné aj k nim, pretože považujú za veľmi dôležité,
aby dokázali spoznať seba, aby dokázali hovoriť o svojich dobrých vlastnostiach, o svojich chybách, aby
dokázali prezentovať to, akými sú a že to, akými sú, neznamená, že ich majú menej radi, čiže tá situácia

je dnes v spoločnosti taká aká je, preto sa snažia ich nejakým spôsobom povzbudzovať. Veľa času s
nimi trávia, veľa s nimi rozprávajú o ich problémoch a mnohé veci, ktoré s nimi preberajú, sú náročné, sú
ťažké, niektoré veci sa ani nedajú riešiť, lebo tie ich majú kvalitatívne odlišný emočný svet, to znamená
to nie je o tom, že je viac alebo menej hodnotný, sú iní, nie sú rovesníci a vnímajú veci rôznym spôsobom
alebo rôznou rýchlosťou, takže preto im pomáhajú pri tých veciach, ktoré zažívajú pri konfliktoch, pri

tých nárokoch, ktoré na nich majú a snažia sa, aby boli úprimní, aby čestne hovorili o tom, že aké
dôvody majú pre to svoje konanie. Nikdy ich nepustia z nejakého rozhovoru, kým nevysvetlia dôvod,
prečo niečo robia, prečo tak konajú. Aby sa aj obhájili samozrejme, oni sú rešpektovaní, to znamená
že nemusia sa hanbiť, nemusia sa skrývať, ľudia to robia prirodzene, hanbia sa za svoje zlé veci ak
niečo urobia, niečo pokazia, niekedy to trvá dlhšie, ale tým chce povedať, že majú veľmi dobrý vzťah

a snažia sa a majú synergicky názor na to ako vychovávať deti. Nie je záležitosť jedného roka, že
oni chceli zmeniť priezvisko, je to veľmi vážna vec a toto sa dialo od roku 2020-2021. Prichádzajú na
rodičovské združenie, na basketbalový zápas, deti majú svoje voľnočasové aktivity, majú iné mená ako
on s manželkou (matkou detí). Prídu na hotel, idú na dovolenku, majú iné priezvisko ako oni. Pýtajú sa:
„Prečo nemôžeme mať rovnaké meno?“ Otázka je: „A chceš mať to meno, prečo ho chceš mať?“ A takto

to bol proces, to nedozrievalo, nebola záležitosť jedného rozhodnutia, to by ani nedovolili. Samozrejme
sa snažili odfiltrovať to, aby to nebol nejaký úlet, alebo nápad. Ten čas to prevetrá, overí to, či ten záujem
je taký, že naozaj chcú mať to meno, chcú patriť do rodiny. Snažia sa vytvoriť tú rodinu, deti nemali
rodinu usporiadanú, lebo sa rozišli, deti ostali samé, to znamená niekto prirodzene vyplnil tú medzeru
a prečo tam bola medzera? Lebo síce p. O. je biologický otec, ale to dieťa, keď má nejaké konflikty

alebo niekto sa ho snaží terorizovať, robí naňho nátlaky v škole, niekde inde, je neúspešný v športe, ale
úspešný v niečom inom, tá bunka, v ktorej je ten kód biologického otca zapísaný, sa mu neprihovára.
Lebo keby sa mu prihovárala, tak ten biologický otec má s tým dieťaťom vzťah, ale on ho nemá. Niekto
iný tam musel byť. Niekto iný tam musel rozprávať s ním, musel kompenzovať to, že tam niečo nebolo a
to sa stalo. Matka hovorila o svojom emocionálnom pohľade, možno on hovoril o tom inom pohľade, ako

otec rozpráva a ako otec vníma pozíciu a budovanie rešpektu u syna medzi svojimi rovesníkmi, medzi
spoločníkmi.Detinemohlimaťvzťahkbiologickémuotcovi,lebosaimnevenoval.Otecsanestávaotcom
tým, že odovzdá gén, ale sa stáva otcom tým, že zdieľa všetky tieto veci, od výchovy, od úspechov, od
ponižovania, od lásky, od prvkov nenávisti, to všetko musí odfiltrovať ten rodič, to všetko s tým sa musí
nejakým spôsobom popasovať, musí sa o tom rozprávať. Deti boli vedené k tomu, aby mali sebaistotu,

aby vedeli formulovať svoj názor, aby ho sebavedomo prezentovali bez ohľadu na to, či majú defekt
vizuálny alebo rečový alebo akýkoľvek, ale aby boli rešpektovaní, a to že sme dnes tu a hovoríme o
zmene priezviska, nie je preto, že on a matka nejakým spôsobom sa snažili niečo riešiť a niekomu niečo
podsúvať, je to preto, že to chceli sami deti a chceli to dlhodobo. Pán O. nie je súčasťou ich života.
On nie je pri raňajkách v ich diskusiách, ani jeho podobizeň nemajú, vôbec sa o ňom nerozprávajú.

Čiže ako tu je celkom iracionálne si myslieť, že matka môže ovplyvniť deti, aby zaujali nejaký postoj
voči otcovi, keď tie deti si naňho ani nespomenú. Deti si spomenú na to, čo asi robí babka, alebo sú na
dovolenke, tak ako sa má asi ich kocúr Adam, lebo je u niekoho. Ako sa má ich spolužiak, ako sa má p.
učiteľka, nikdy si nespomenulo ani jedno dieťa na biologického otca. Nikdy v jeho prítomnosti. Čestne
to tu úprimne hovorí, takže toto je otcovstvo a ešte raz opakuje, podsúvať tu niečo také, že to je úplne

scestné vzhľadom na to, aký obrázok tej rodiny tuto svedčí o ňom, že niekto rieši ešte p. O. ako otca,
a že niekto má záujem komentovať ho a rozprávať o ňom. To je tak ako keď máte periférnu sústavu,
dýchame bez ohľadu na to, či viem, že máme vzduch alebo nemáme. Jasné, že keď niekto indukuje
alebo provokuje tú otázku, ako sa má otec a teraz ktorý otec? Alebo keď idú ku psychológovi alebo keďidú na poradňu a p. Č. sa pýtala detí, aký majú vzťah, atď., tak samozrejme musia rozprávať o tom, ale
sami a dobrovoľne o tom nerozprávajú. Nemajú ten vzťah. Keď ho stretnú, spoznajú ho, uvidia ho, tak sa
pýtajú: „Čo bolo, rozprávali ste sa?“ Odpoveď: „Nie. Nie, nevideli sme sa, len som ho zahliadol.“ Vnímajú

rolu otca inak ako rolu biologického otca. A preto súhlasili s tým, a vedeli, že zase idú do nejakého
konfliktu, zase to bude defraudovaným spôsobom podsúvané, že matka vytvára tlak. Vôbec to nie je
pravda, tie deti to dlhodobo chceli, oni to zdržiavali, boli naozaj opatrní, vysvetľovali im súvislosti a koniec
koncov treba si uvedomiť jednu vec, lebo tie potreby tých detí, oni nie sú triviálne, možnože sa zdajú
detinské, oni v tomto momente v tomto prežívaní v akom sú, oni to nevnímajú ako triviálnu záležitosť Je

to pre nich bytostná vec, a preto to chcú. Tu sa neverí tomu, že deti sú vychované tak, že sú schopné
sebavedomo formulovať svoje názory a svoje požiadavky. Jasné, že rodičia ich okresávajú, ich skúmajú,
analyzujú, ale neznamená to, že nemôžu im vyjsť v ústrety v tomto a toto sa udialo. Nepovažuje za
nutnosť osvojiť si maloleté deti, považuje to za normálny prirodzený proces to, že chcú meno, že žijú
nejakým spôsobom, že sa majú radi, že zdieľajú tie veci, to ešte neznamená, alebo nemusí to byť ten
prvý krok, ktorý smeruje ku osvojeniu. Osvojenie môže byť kedykoľvek, nevylučuje to, ani nepotvrdzuje,

ani sa nad tým nikdy nezamýšľal, lebo to primárne a najdôležitejšie prečo sú tu, lebo deti chcú mať meno
A., oni nechceli byť osvojené.

14. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že má za to, že návrh matky na zmenu
priezviska, teda na nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska je dôvodný a

vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že medzi maloletými deťmi a ich biologickým
otcom nie je žiadna citová väzba. Na druhej strane bolo jednoznačne preukázané, že majú pozitívny
vzťah k manželovi matky, ktorý nahrádza funkciu a rolu biologického otca v ich živote a tretia podstatná
vec, ktorá bola zistená, že je to otázka, ktorá je pre nich veľmi dôležitá a je to ich vlastné rozhodnutie,
bytostnesaichtýka,veľmiimnatomzáleží,abykzmenedošlo.Totosútripodstatnézisteniazvýsledkov

dnešného dokazovania, napriek tomu, že tu boli vnášané mnohé iné otázky, ktoré s predmetom
tohto konania nesúvisia. V konečnom dôsledku aj správa D.. Z., ktorá bola predmetom rozsiahleho
dokazovania v časti, či už ústnych prednesoch, alebo výsluchu samotnej psychologičky, konštatuje to,
že rolu otca supluje terajší partner matky, ku ktorému majú vytvorený pozitívny citový vzťah. Otázky
týkajúce sa úspešnosti výchovného opatrenia resp. nejakého ďalšieho vývoja prípadného styku otca

s maloletými deťmi je nesúvisiace s týmto konaním a v konečnom dôsledku je hudba budúcnosti. Pre
rozhodnutiesúduvovecisamejjedôležitýstavvčaserozhodovania,ktorýtujeamázato,ževykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že je v súlade s najlepším záujmom, X. N. A., aby mohli postupom na
aký pamätá zákon o mene a priezvisku dôjsť k zmene ich priezviska.

15. Právny zástupca otca v záverečnej reči uviedol, že navrhujú zamietnuť návrh matky. Neboli
preukázané hmotné právne predpoklady pre to, aby im súd vyhovel. Nie sú presvedčení, že bolo
preukázané v tomto konaní a aj v súvisiacich konaniach, aby bola v záujme maloletých detí zmena
priezviska na priezvisko druhého manžela matky. V záujme maloletých detí je rozvíjať vzťahy s ich
biologickým otcom, a to je ich základné právo, ktoré vyplýva z článku 3 ods. 3 Dohovoru práv dieťaťa,

článku 5 Zákona č. 36/2005 o rodine. Čo je v záujme maloletých detí, bohato podrobne opierajúc sa
o judikatúru vyslovil Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 24CoP/62/2024-79 zo dňa 16.07.2024.
Pokiaľ krajský súd povedal, že všetky zúčastnené osoby, matka, otec, by mali v záujme tých detí urobiť
všetko pre to, aby vzťah medzi maloletými deťmi a ich biologickým otcom, citová aj vzťahová väzba
bola vytvorená, tak práve matka uvedené nerešpektuje, čo bolo na predmetnom pojednávaní prekrásne

preukázané.VýsluchomD..Z.ahlavnetýmtosvojímkonanímkonápresneo180stupňovpresneopačne
ako Krajský súd v Prešove povedal, že je nielen v záujme, ale aj právo dieťaťa. Je ťažko uveriť, že 6
ročná X. nemá nič iné na robote, len niekoľko rokov chodiť za rodičmi, za p. A. a matkou, žiadať ich
o to, aby mala zmenené priezvisko. Neuveriteľné, potvrdila to aj D.. Z., že proste raritný prípad, aby
malé decko, XX ročné sa prišlo samo pochváliť psychologičke, že na tomto jednom jej záleží, nič iné ju

nezaujíma v jej pubertálnom veku. To isté aj mal. A.. Čiže jasné, D.. Z. povedala, žije v tom prostredí,
žije v tomto konaní, žije v potrebách matky. Bolo nesporne preukázané, že nie je záujme ani matky ani
tu prítomného svedka A. na tom, aby otec mal čo i len teoretickú šancu rozvíjať plné právo detí rozvíjať
vzťah so svojím biol. otcom - rodičom, proste nie. Lebo tak sa rozhodli a to je všetko. Všetky snahy, ono
to cítil zrejme aj súd, keď ex offo nariadil výchovné opatrenie. Krajský súd mu dal za pravdu v celom

rozsahu, i tak to bolo fakticky zmarené spôsobom, ktorý tu bol popísaný, ktorý vyplýva zo správy a to
len z toho jediného dôvodu, že proste otcovi to patrí. Matka sa rozhodla, že otec nie je. Jeho jedinou
úlohou je platiť výživné v nejakej výške a to je všetko. Právo otca, právo dieťaťa, proste nie je, lebo sa
tak rozhodli, že si založia rodinu a proste otec prestane existovať. Krajský súd v Prešove s odkazom narozhodnutia Krajského súdu v Nitre upozorňoval, že je to tento stav, ktorého prejavom pokračovaním je
toto konanie, tento návrh a rozsudok, ktorý bude vynesený a je obyčajné hazardovanie s budúcnosťou
dieťaťa, lebo mali by sa zohľadniť iné veci. Majú náhradného otca - otčima, ale majú biologického otca,

ktorý aktívne sa snažil a je to nesporné a myslím si, že súd mu uveril, že má záujem budovať vzťahy so
svojimi biologickým deťmi, ale nevie ako. Tak to povedal znalec, znalkyňa, tak to povedala D.. Z., ona
našla kľúč, že poďme hľadať, minimálne tú X., aby nevidela otca, nevnímala ho a veľakrát povedala, že
tieto deti vnímajú naučené prednesy, čo sa dozvedeli, čo zažili, nepamätajú si, len to jednoducho počuli
v kolektíve, v rodine, proste otec je zlý. Nevie ako by deťom malo prospieť to, že si zmenia priezvisko

na A.. Už pri prvom prednese uviedli, že či z akademického, teoretického názoru, ako nevyšlo prvé
manželstvo matke a svedkovi, nemusí vyjsť ani druhé manželstvo. Deti budú potom zrejme potrebovať
tretie priezvisko, lebo tak sa to bude vtedy hodiť. Je to hazard, je to krajný zásah do práv nielen detí,
ale aj otca, to čo sa tu matka snaží týmto návrhom docieliť. Proste a hlavne najhoršie a najobludnejšie
je na tom to, že je to ďalšie vymazanie už tak blednúcej spomienky na otca. Proste už ani po ňom sa
volať nebudú. Nemyslí si, že je to v záujme detí, nemyslí si, že je to v záujme otca, a preto navrhuje

zamietnuť tento návrh v celom rozsahu.

16. Kolízny opatrovník uviedol, že ak sa aj súd rozhodne nahradiť súhlas otca na zmenu priezviska, to
ešte neznamená, že skutočne sa toto priezvisko zmení. Vychádzajú z toho, že na zmenu priezviska je
priestor, ak sú na to závažné dôvody, jednak je to neplatenie výživného, zanedbanie, ale aj nevytvorená

dostatočná citová väzba medzi otcom a dieťaťom. Zmenou priezviska aj naďalej rodičovské práva a
povinnosti otca zostávajú zachované, a preto kolízny opatrovník je toho názoru, aby súd prihliadal na
názor, vôľu maloletých detí. Kolízny opatrovník pozitívne vníma postoj otca, že chce nejakú zmenu,
snaží sa nejakým spôsobom k svojim deťom priblížiť, avšak je pravdou, že pochybenia z minulosti sa v
súčasnostiveľmiťažkonaprávajú.To,žedetivyrastajúvosobnejstarostlivostimatky,samozrejmematka

má na nich nejaký vplyv a nemožno definitívne uzavrieť, že matka ich nejakým spôsobom ovplyvňuje
alebo nimi manipuluje.

17. Zo znaleckého posudku evidovaného v pripojenom spise tunajšieho súdu 5P/84/2019
vypracovaného znalkyňou E.. U. Š. vyplynuli nasledujúce skutočnosti: Maloletý A. znalkyni uviedol, že

s otcom nikdy nemali pravidelný kontakt. Keď mal prísť, neprišiel a oni ho vždy čakali. Uprednostňuje
svoju nevlastnú dcéru, ktorú má radšej ako ich. Otec pre nich nechodieval, raz napísal, že je v zahraničí
a videli ho doma na balkóne. Sem tam napísal na narodeniny alebo meniny, ale aj to až týždeň po nich.
K nevlastnej dcére otca maloletý nemá dobrý vzťah, je veľmi rozmaznaná. Rovnako k jeho manželke
nemá dobrý vzťah, nie je mu sympatická, vidno z nej, že je proti nim. Ak by otec mal záujem o kontakt

s ním, tak by mu písal, v bazéne, kde sa stretli, by k nim prišiel, ale neprišiel, nezaujímalo ho to, oni
ho nezaujímali. Keď bol mladší, chcel mať s otcom kontakt, ale teraz už nie. Keď vošli do čakárne,
ani otca nespoznal, keďže ho už dlho nevidel. Pri otcovi stráca nervy a bolo by mu jedno, že mu
ublíži. Otec mu ublížil, keď od nich odišiel, syn ho čakal a on neprišiel. Počas rozhovoru znalkyne s
maloletou X. o biologickom otcovi na maloletom dieťati badať zjavné rozrušenie a výrazné vnútorné

napätie. V čakárni, keď jej biologický otec podával rúško, ktoré nemala, sa fyzicky stiahla smerom
ku matke, nevzala si ho, ani sa nepozrela tým smerom. Maloletá znalkyni uviedla, že je pre ňu lepší
súčasný partner matky. Biologický otec na nich nemyslel, nemal na nich čas, nezaujímal sa o nich,
nechcel s nimi tráviť čas. Jej ocko Z. im spieva pesničky, hrá sa s nimi, chodí s ňou na basketbal,
povzbudzuje ju, učí sa s ňou, pomáha jej. S biologickým otcom nie sú spolu v kontakte. Nespieval

im pesničky, nechcel sa s nimi hrať. V závere znalkyňa konštatovala, že vzťah oboch maloletých detí
k matke je silne pozitívny, citovo sýtený, obe deti sú na matku emocionálne naviazané, považujú ju
za najdôležitejšieho človeka a oporu. U oboch detí znalkyňa zaznamenala tendenciu až k idealizácii
matky. To je vysoko pravdepodobné i dôsledkom odchodu otca od rodiny v útlom veku maloletých
detí, následnému nadmerne emočnému naviazaniu na matku, ako jediného stabilného rodiča v ich

živote, ale taktiež i adekvátnemu výchovnému prístupu matky ku svojim deťom. Vzťah oboch maloletých
detí k ich otcovi je aktuálne verbálne vyjadrovaný i v psychodiagnostických metodikách popisovaný
ako negatívny. Obe deti slovne otvorene voči otcovi prejavovali i výrazne silné negatívne city, city
odmietania až nenávisti, v tejto súvislosti môžeme uvažovať i o zavrhnutí jeho role otca ako takej.
Je potrebné si uvedomiť, že deti v ich veku, najmä vo veku mal. X., nepoznajú váhu svojich slov a

neprikladajú im taký význam, aký im reálne prináleží. Dlhodobo však obe maloleté deti voči svojmu
otcovi pociťujú hnev a aj bezmocnosť, nakoľko otca vnímajú ako zdroj problémov. Obe maloleté deti
si uvedomujú, že je to ich biologický otec, ale vzťahová väzba k nemu nie je t.č. vytvorená, hoci u
mal. A. v minulosti vysoko pravdepodobne vytvorená bola. Svoj vzťah k nemu opisujú aj na základeútržkov spomienok, ktoré majú v súvislosti s ním z doby štandardného fungovania rodiny. Tie majú
zväčša negatívny charakter, sú viazané najmä na ich matku, teda prístup otca ku ich matke, ale i
postoj otca k nim v čase po rozchode rodičov. Pozitívne spomienky na otca sú zjavne vytesňované z

vedomia maloletých detí, aktuálne nedokázali nájsť u otca žiadne pozitíva. Vzťah oboch rodičov k ich
maloletým deťom je pozitívny, obom rodičom záleží na fyzickom a duševnom zdraví a morálnom vývine
ich detí. Citový vzťah matky k jej deťom je výsostne kladný, bezpodmienečný, je na nich emocionálne
naviazaná, zaujíma voči nim ochraňujúci a úzkostnejší postoj, čo je zväčša typický postoj matky voči
svojim deťom. Matka má snahu rozumieť svojim maloletým deťom, rešpektuje ich názory a postoje,

uspokojuje ich potreby a záujmy v najširšom rozsahu. Citový vzťah otca k jeho deťom je taktiež kladný,
otecverbálneproklamujezáujempodieľaťsanavýchovesvojichdetí,avšakakosámuviedol,prekontakt
s deťmi, po rozchode rodičov, neurobil maximum. Zároveň si uvedomuje, že t.č. nejde o recipročný
postoj, nakoľko vie, že zo strany maloletých detí sa záujem o svojho otca aktuálne nejaví ako reálny.
Vzťah rodičov je významným spôsobom narušený, t.č. prognóza jeho zlepšenia je neistá až nepriaznivá.
Medzi rodičmi badať výrazné napätie, komunikácia absentuje, v popredí je vzájomné obviňovanie, deti

súrukojemníkmiichkonfliktu.Obajavočisebepociťujúnegatívnenastaveniesprejavmiirónie,vzájomne
sa devalvujú a spochybňujú nielen svoje role rodičov, ale aj iné role v ich živote, či už partnerské, ako
aj pracovné. Vzťah matky k otcovi je otvorene nepriateľský, z otcovho konania ako človeka, partnera a
otca jej detí, počas a po rozchode, bola pravdepodobne sklamaná, ponížená, miestami bezmocná, ale
zrejme i zlostná. Matka t.č. však už je dostatočne schopná objektívneho náhľadu a kritického úsudku na

vzniknutúsituáciu.Vzťahotcakmatkejetaktiežnegatívny,vsprávaníotcavočimatkesúprítomnéznaky
hnevu až agresie, miestami i arogancie voči jej osobe. Obe maloleté deti ešte nie sú v plnom rozsahu
schopné vzhľadom na svoj vek objektívne posúdiť postoje a názory rodičov. Každé dieťa v ich veku je
ovplyvniteľné, sugestibilné a manipulovateľné, ich názor nie je ešte stabilný, objektívny a trvalý. Svoje
správanie a prežívanie si obe maloleté deti prispôsobujú na základe osvojenia si reakcií najmä matky

na okolie. Vzhľadom k veku maloletých detí, ešte ani jedno z nich nie je schopné dostatočne vnímať a
následnerozumieťmatrimoniálnemukonfliktusvojichrodičov.Kupriamemunegatívnemuovplyvňovaniu
alebo manipulovaniu maloletých detí v zmysle štvania detí voči druhému rodičovi pravdepodobne
nedochádza. Ani jeden z rodičov cielene negatívne vplýva na svoje maloleté deti za účelom vedome
ich poškodiť. Vzhľadom k tomu, že maloleté deti nie sú dlhodobo v kontakte so svojim otcom a fyzicky

s ním netrávia čas, ovplyvňovanie z jeho strany je nepodstatné, t.j otec nie je de facto schopný ich
priamo ovplyvňovať. Nepriame ovplyvňovanie maloletých detí ich otcom môže vyplývať z jeho postupov,
resp. správania a konania v súvislosti s jeho snahou o udržanie kontaktu s nimi, čo deti vnímajú a
hodnotianegatívne.Vprípadematky,sktoroudetitráviaväčšinusvojhočasu,jenevedoméovplyňovanie
prípustné a prirodzené. Výchovné pôsobenie matky na jej deti je pozitívne, o čom svedčia i výsledky

komplexného psychodiagnostického vyšetrenia maloletých detí. Keďže otec sa dlhodobo, cca niekoľko
rokov, takmer a už vôbec nie intenzívne, nepodieľa na výchove svojich maloletých detí, jeho priamy
vplyv na formovanie ich osobností je minimálny. Nepriamy vplyv, v negatívnom smere, môže súvisieť s
jeho reálnym postojom voči maloletým deťom, prejavujúci sa najmä vo frekvencii a spôsobe kontaktu
s nimi. Popisovaný negatívny postoj maloletých detí k ich otcovi môže mať viacero dôvodov: - odchod

otca od rodiny v nízkom až rannom veku oboch maloletých detí, - záporné vnímanie otca zo strany
matky sa automaticky prenáša na deti, pričom s týmto vnímaním sa deti stotožnili, u matky absentuje
pozitívne vnímanie otca a jeho role, čo deti vnímajú a prijímajú za svoje, matkinu skúsenosť považujú za
svoju, - samotné osobné skúsenosti maloletých detí so správaním a konaním ich otca, keď vyzdvihovali
najmä jeho emočnú inhibovanosť, ľahkovážnosť až nezodpovednosť, nedostatok empatie, - bezpečná

vzťahová väzba medzi otcom a maloletými deťmi nebola rozvíjaná, - vzhľadom k ich nízkemu veku
v čase odchodu otca zo spoločnej domácnosti, deti nemali dostatok pozitívnych skúseností so svojim
otcom, - otec plne nevyužil možnosť intenzívneho kontaktu medzi ním a maloletými deťmi v minulosti,
- dlhší časový odstup od ich posledného osobného vzájomného kontaktu, - zároveň tým, že matka
svojho súčasného partnera prezentovala v roli otca, maloleté deti ho aj takto nazývajú, nasmerovala

svoje deti ku prijatiu jej terajšieho manžela do tejto pozície, čo ale korešpondovalo aj tým, že súčasný
manžel matky sa príkladne staral a aj aktuálne stará o jej deti ako o vlastné, čo podporilo jeho prijatie
maloletými deťmi ako náhrady otca. Obaja rodičia sú rovnako kognitívne i osobnostne uspôsobení na
výchovu svojich maloletých detí v rámci reálnych predpokladov každého z nich. Obaja rodičia dokážu
zabezpečiť základné životné potreby detí, majú primerané finančné zázemie. Osobnosť matky však t.č.

zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb detí, čo vzhľadom ku veku detí a bazálnej potrebe
istoty a bezpečia, je nevyhnutné. Matka sa doteraz príkladne starala o uspokojovanie ich základných
i emocionálnych potrieb, potrieb bezpečia a istoty. Vzhľadom k súčasnej situácii dokáže zabezpečiť
stabilnejšie výchovné prostredie a pravidelný denný režim pre deti. Schopnosť pozitívnej komunikáciea spolupráce rodičov je t.č. najmä zo strany matky obmedzená. Matka zrejme priamo nebráni deťom v
kontakte so svojim otcom, avšak ani tento kontakt aktívne nepodporuje. Je postoj je skôr pasívny, teda
nebráni, ale ani výdatne nesýti. Ako sa slovne jednoznačne vyjadrila, svojim postojom k otcovi len plní

vôľu svojich detí, teda že rešpektuje ich názor, že netuší, čo by im mohol ich otec ponúknuť do života,
že ich nemôže nútiť do kontaktu s ním, že oni už majú svoju rodinu, svojho otca a že styk detí s ich
otcom ani podporovať nebude. Je však nereálne, aby maloleté deti t.č. dokázali nadviazať intenzívny a
frekventovaný kontakt so svojim otcom bez aktívnej podpory matky. K tomu môže významnou mierou
dopomôcť matka, nakoľko z psychologického hľadiska, i vzhľadom ku veku oboch maloletých detí je

nepravdepodobné, aby si oni v tejto emočne vypätej situácii vedeli poradiť samé, bez podpory matky.
Podmienkou prirodzeného a dobrovoľného kontaktu otca s deťmi je pozitívne ladený, aktívny postoj
matky pri podporovaní vzťahu otec - deti. Je však vysoko pravdepodobné, že tento až rezignujúci matkin
postoj je okrem iného dôsledkom benevolentného postoja otca ku stretávaniu sa s jeho maloletými deťmi
po jeho odchode od rodiny. Otec objektívne nerozumie správaniu a prežívaniu svojich detí, nakoľko ich
dostatočne nepozná, čo vyplýva z ich extrémne minimálneho vzájomného kontaktu. Otec starostlivosť

o deti vníma skôr vecne, cez svoje a ich práva, emočný rozmer vzťahu mu niekedy uniká. Vzhľadom k
jeho štruktúre osobnosti nie je ani schopný takéhoto uhla pohľadu, vedome svojim deťom však nechce
uškodiť. Otec je viac zameraný na uspokojovanie svojich potrieb, čo môže byť dôsledkom i nestýkania
sa s deťmi. Otec sa t.č. zameral na dôsledné oficiálne riešenie vzniknutej situácie a intenzívne sa snaží
dostať ku svojim deťom, čo však môže po čase u neho skresľovať skutočnosti.

18. Podľa ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

19. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

20. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku (ďalej len „Zákona o mene a
priezvisku“), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko
hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa ust. § 8 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa
nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore
s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym
občanom iného štátu.

22. Určenie mena a priezviska dieťaťa patrí k právam oboch rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len
zákonným spôsobom. V prípade nedosiahnutia dohody rodičov o zmene priezviska maloletého dieťaťa
môže súd udeliť súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa vtedy, ak sú na
zmenupriezviskamaloletéhodieťaťazávažnédôvody.Tietomusiabyťvnajlepšomzáujmedieťaťa.Tieto

závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič, proti ktorému návrh
smeruje, dlhodobo nemá záujem stretávať sa s maloletým dieťaťom, dlhodobým odlúčením dochádza k
vzájomnému odcudzeniu, rodič dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu,
rodič dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud dieťaťa. V takých prípadoch nie je v záujme ďalšej
výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti bol s takýmto rodičom pestovaný a prehlbovaný (rozsudok

KS v Žiline sp.zn. 14CoP/196/2024 zo dňa 29.11.2024).

23. Dôležitým hľadiskom je názor maloletého dieťaťa, ktorému je potrebné prikladať vážnosť v závislosti
od vyspelosti a veku maloletého dieťaťa. Pokiaľ by si ale dieťa samo prialo zmenu svojho priezviska,
nie je to ešte dôvodom k tomu, aby bolo návrhu vyhovené. Právo dieťaťa vyjadriť sa ku všetkým

veciam, ktoré sa ho týkajú a venovať patričnú pozornosť týmto želaniam dieťaťa, má svoje vyjadrenie
nielen v zákone o rodine, ale aj v Dohovore o právach dieťaťa. Najvyšší súd SR (5CdO/47/2017,
7CdO/205/2016), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006 č.
18249/02) súčasne upozorňujú na to, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletéhodieťaťa bez ďalšieho prevzali, a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom
a komplexnom posudzovaní jeho záujmov.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti s otcom nemajú vybudovaný žiaden vzťah.
Potvrdzuje to znalecký posudok, správa psychologičky, ako aj vyjadrenia samotných detí. Napriek
tomu, že znalecký posudok bol vyhotovený ešte v roku 2022, od daného obdobia sa situácia žiadnym
spôsobom nezmenila, nedošlo k žiadnej náprave vzťahov, ani k realizácii stykov medzi otcom a
maloletými deťmi, dokonca ani k stretnutiu na RPPS. Preto tvrdenia, že tento znalecký posudok je

neaktuálny a nemožno ho použiť v tomto konaní neobstoja. Bolo by nanajvýš nehospodárne a absolútne
zbytočné nariadiť nové znalecké dokazovanie, nakoľko k žiadnej zmene pomerov nedošlo, a preto súd
aj v tomto konaní aplikoval závery z predmetného znaleckého posudku.

25. Akýkoľvek kontakt medzi otcom a maloletými deťmi sa dlhodobo, už niekoľko rokov nerealizuje. Deti
sa nestotožňujú so svojim biologickým otcom, nemajú na neho a jeho rodinu žiadne väzby, dokonca

ho oslovujú menom „panoramatik“, čo bolo v konaní viackrát spomínané, dokonca aj deťmi uvedené
na výsluchu pred súdom. Deti za svojho skutočného otca, ktorý sa im venuje, zabezpečuje ich potreby,
ktorý ich vychováva, je členom ich rodiny, považujú súčasného manžela matky. Je úplne prirodzené
vzhľadom na vzťah, ktorý medzi sebou majú, vzhľadom na to, že súčasný manžel matky sanuje všetky
ich potreby, že prejavujú vnútornú túžbu nosiť rovnaké priezvisko ako ich rodičia (matka a jej súčasný

manžel). Je to vzťah, ktorý sa budoval roky, naproti vzťahu s biologickým otcom, ktorý možno nazvať ako
neexistujúci. Biologický otec sa bráni tým, že pravidelne prispieva na výživu svojich maloletých detí a má
úprimnú snahu o vybudovanie vzťahu s nimi a naštartovanie stykov. Otec si však je vedomý svojich chýb
z minulosti, ako aj toho, že pre kontakt s deťmi po rozchode rodičov neurobil maximum. Nemožno teda
maloletým deťom zazlievať, že v takejto životnej situácii preferujú súčasného manžela matky, považujú

ho za svojho otca a chcú niesť jeho priezvisko.

26. Vzhľadom k veku detí, obzvlášť k veku maloletého A., kedy podlieha už aj trestnej zodpovednosti,
je úplne namieste, že dokáže svoj názor alebo požiadavku sformulovať veľmi presne a jednoznačne.
Maloletá X. je rovnako dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby dokázala popísať svoj vzťah s

biologickým otcom, vzťah so súčasným manželom matky, a aby si uvedomovala dôsledky súvisiace so
zmenou jej priezviska.

27. Maloleté deti k otcovi nemajú vytvorený žiaden vzťah, žiadnu citovú väzbu, nemožno teda ani
konštatovať, že by zmena priezviska mala efekt vzájomného odcudzenia. Za túto súčasnú situáciu je

zodpovedný aj otec v tom, že dlhodobo neprejavoval skutočný záujem o svoje maloleté deti. Otec mohol
a mal vynaložiť väčšiu snahu na zachovanie vzťahov so svojimi deťmi. Otcovstvo sa nepreukazuje
priezviskom, ale tým, ako sa otec k dieťaťu správa a aký si k nemu vytvorí vzťah. Ak je vzťah fungujúci
a prosperujúci, nemôže ho zmeniť ani zmena priezviska. Ak takýto vzťah neexistuje, nenahradí ho ani
to, ak sa dieťa volá rovnako, ako osoba, ktorá je zapísaná v jeho rodnom liste v kolónke „otec“.

28. Všetky tieto vyššie popísané dôvody, súd vzhliadol ako dôvody hodné osobitného zreteľa a
návrhu matky vyhovel. Zmenou priezviska rodičovské práva nezanikajú. Ak otec má úprimnú snahu
o vybudovanie vzťahu so svojimi maloletými deťmi (o náprave vzťahov nemožno hovoriť, nakoľko tu
vzťah nie je), mal by v nej pokračovať. Otec disponuje telefonickým kontaktom na maloletú X., vie,

akú školu navštevuje, kedy má basketbalové tréningy a zápasy, podľa udania matky má prístup na
edupage. Otec má pred sebou širokú škálu možností, aj bez pomoci a podpory matky, ukázať dcére
jeho skutočný záujem. Aj pani psychologička odporúčala otcovi využiť vlastné spôsoby a kompetencie
k obnove kontaktu so svojimi deťmi. Otec môže nenúteným spôsobom dcéru telefonicky kontaktovať,
zablahoželať jej k všetkým jej sviatkom a úspechom bez toho, aby očakával spätnú väzbu. Môže ju

osobne povzbudzovať na basketbalových zápasoch, môže jej poslať darček, aj keď by ho mala dcéra
odmietnuť. Iba tým, že vo svojej snahe vytrvá, dokáže ukázať nielen dcére, ale aj matke, svoj skutočný
a úprimný záujem. Budúcnosť svojho vzťahu s deťmi má otec plne vo svojich rukách. Deti sú už vo
veku, kedy sa dokážu rozhodovať samé a nie sú pod takým silným vplyvom matky, aby si nedokázali
vytvoriť svoj vlastný názor a nepokúsili sa o zmenu, pokiaľ je pre nich žiaduca. Otec je spôsobilý

zabezpečovať výchovu svojich maloletých detí, dokáže byť starostlivým a milujúcim otcom, to ho učiť
netreba. Otcovstvo sa však nepreukazuje priezviskom a je len na otcovi, ako dokáže zmobilizovať svoje
schopnosti.29. Otcovskú rolu v plnom rozsahu zabezpečuje súčasný manžel matky, vytvoril deťom rodinu, pocit
domova a bezpečia. Je preto v najlepšom záujme maloletých detí, aby mohli niesť rovnaké priezvisko
ako on a ich matka, teda priezvisko A..

30. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

32. Právna zástupkyňa matky žiadala, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania, nakoľko do
prvého pojednávania vo veci sa otec k podanému návrhu nevyjadril ani sa pojednávania nezúčastnil.
Otec má právo sa k podanému návrhu vyjadriť, rovnako tak má právo sa k nemu nevyjadriť.
Na pojednávaní bol prítomný jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil otcovu neúčasť a rovnako

pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu svedkov. Preto súd nevzhliadol žiaden dôvod na to,
aby matke bol priznaný nárok na náhradu trov konania. To, že otec odmietol dobrovoľne udeliť súhlas
so zmenou priezviska, alebo to, že s podaným návrhom nesúhlasil, sa súdu nejaví ako dôvod na to,
aby bol matke priznaný nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na okolnosti prípadu by podľa názoru
súdu nebolo spravodlivé ktorémukoľvek účastníkovi priznať nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.

1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).