Rozsudok – Zmluvy – Vlastníctvo bytov… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107229868
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1107229868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: M.. W. R., S.
I. XX., S., zastúpeného advokátskou kanceláriou Andelová & Co, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10H,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ Company Purchase s.r.o., v dodatočnej likvidácii, so sídlom Račianska
88B, Bratislava, IČO: 46 877 029, 2/ Q.. Y.. V. I., J.., S. I. X, S., zastúpená JUDr. Jánom Benčurom,
advokátom, so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, a JUDr. Radoslavom Olijášom, advokátom, so
sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, o zaplatenie 64 230,23 eur s príslušenstvom, o uloženie povinnosti
sprístupniť a vydať nehnuteľnosti a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.10.2021 č. k. 17C 132/2007 - 756, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný 2/má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému 1/uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
134 154,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 22.05.2014 do zaplatenia; vo

zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/v rozsahu
75%; žalovanej 2/priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Uviedol, že vo
veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.10.2014 sp. zn. 17C/132/2007 - 437, v znení opravného uznesenia
zo dňa 29.12.2014 sp. zn. 17C/132/2007 - 467, ktorým uložil žalovanému 1/povinnosť zaplatiť žalobcovi
64230,23eurspoluso6%úrokomzomeškaniaročneod24.12.2005dozaplateniaapovinnosťvydaním
kľúča sprístupniť a odovzdať nehnuteľnosti: byt č. XX na X. M.. polyfunkčného domu vchod B.L. XX, O..
Č.. XXXX na M.. Č.. XXXX/.X s podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a s podielom na pozemku 13564/500425,
a nebytový priestor - garáž č. C., suterén polyfunkčného domu vchod B.L. XX, O.. Č.. XXXX na
M.. Č.. XXXX/X, v spoluvlastníckom podiele 2/62 (2 x garážové státia), s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku: 168901/500425,
nachádzajúcim sa v k. ú. O. B., zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, do užívania žalobcu. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/, odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti žaloby, týkajúcej sa zaplatenia sumy
134 154,40 eur s príslušenstvom a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2006, v znení
dodatku zo dňa 17.04.2006, medzi žalovaným 1/a žalovanou 2/, zrušil a vo zvyšnej napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo predmetom konania rozhodovanie ožalobe žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty sume 134 154,40 eur s príslušenstvom a o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ dňa 10.03.2006. Konštatoval,
že z vykonaného dokazovania bolo ustálené, že žalobca a žalovaný 1/uzavreli dňa 06.03.2023 Zmluvu o

obstaraní výstavby bytu, predmetom ktorej bol záväzok obstarávateľa (žalovaný 1/) uzavrieť s klientom
(žalobca) budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a garáže a spoluvlastníckeho podielu k spoločným
častiam a zariadeniam domu špecifikovaných v článku II ods. 1 na základe výzvy klienta do 15 dní odo
dňa odovzdania a prevzatia predmetu obstarania uvedenom v článku II zmluvy do užívania klientovi a
podaťnávrhnapovolenievkladuvlastníckehoprávakpredmetuprevodu.PodľačlánkuVIIIbod1zmluvy

sa zmluvné strany dohodli, že ak obstarávateľ odovzdá predmet plnenia po dohodnutom termíne, pričom
omeškanie bolo spôsobené zavinením obstarávateľa je klient oprávnený požadovať od obstarávateľa
zaplatiť majetkovú sankciu vo výške 0,05% z celkovej ceny predmetu plnenia za každý deň omeškania.
Dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 134 154,40 eur, za
žalobcom uplatnené obdobie od 21.05.2011 do 21.05.2014, keď mal za preukázané, že žalovaný 1/ bol
v omeškaní s odovzdaním nehnuteľnosti a žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený

úrok z omeškania. Pri skúmaní dôvodnosti žaloby žalobcu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
uzavretej dňa 10.03.2006 medzi žalovanými 1/a 2/, vychádzal z existencie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a doplnil, že
žalobca podal dňa 06.11.2018 na Okresný súd Bratislava I proti žalovanému 1/žalobu o nahradenie
prejavu vôle k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti; ktoré

konanie je uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C/35/2018 zo dňa 17.09.2019 prerušené
do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 17C/132/2007 a možno tak súhlasiť s
argumentáciou žalobcu vo vzťahu k preukázaniu existencie naliehavého právneho záujmu na ním
požadovanom určení, že prípadné vyhovenie žalobe by priaznivo ovplyvnilo právne postavenie žalobcu
v tom smere, že jednak by mu vzniklo právo na prednostný prevod nehnuteľností do vlastníctva a jednak

by to značne posilnilo pozíciu žalobcu v sporovej veci sp. zn. 15C/35/2018. Bez rozhodnutia súdu o
žalobe žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.03.2006 v znení dodatku zo dňa
14.07.2006 je preto právne postavenie žalobcu neisté. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaní 1/a 2/uzavreli vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti dňa 28.04.2004 Zmluvu o
obstaraní výstavby bytu, následne dňa 10.09.2004 uzatvorili rovnaké zmluvné strany Zmluvu o výstavbe

bytu a Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho práva k pozemku. Podľa čl. III ods. 4 v spojení s čl. IV ods.
2 Zmluvy o výstavbe bytu, bola žalovaná 2/zaviazaná uhradiť celkom kúpnu cenu v sume 6 952 000 Sk
(230 764,12 eur), ktorú povinnosť si splnila až po podpise Zmluvy zo dňa 10.09.2004, dňa 14.09.2004,
kedy bola kúpna cena pripísaná na účet žalovaného 1/. Podľa potvrdenia Tatra banka, a. s. ku dňu
12.12.2019 nebola predmetná suma na účet žalovanej 2/vrátená. Nebolo sporné, že nahliadnutím do

spisu vedeného Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 10C/132/2004 získala žalovaná vedomosť o
spore, ktorého predmetom bola sporná nehnuteľnosť a nároky žalobcu k nej. Skutočnosť, že napriek
tomu dňa 10.03.2006 podpísala so žalovaným 1/kúpnu zmluvu vysvetľovala tým, že sa z jej pohľadu
nejednalo o totožné nehnuteľnosti ako to vyplýva z porovnania náležitostí zmlúv týkajúcich sa spornej
nehnuteľnosti uzatvorených žalovaným 1/so žalobcom a uzatvorených žalovaným 1/s ňou. Kúpnu cenu

uhradila žalovanému ešte 14.09.2004, pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy, k nadobudnutiu jej
vlastníckeho práva doposiaľ nedošlo, katastrálne konanie predmetom, ktorého je povolenie vkladu
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na základe predmetnej kúpnej zmluvy v prospech žalovanej
2/je prerušené, spornú nehnuteľnosť neužívala. K okolnostiam kúpy uviedla, že o možnosti kúpy sa
dozvedela z inzerátu, chcela zabezpečiť nové bývanie pre seba a svoju mamu pre pokojnú starobu,

väčší byt, páčila sa jej veľká terasa, vyhovovala aj poloha bytu. Finančné prostriedky na kúpu bytu
nadobudla predajom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam nadobudnutým v rámci reštitúcií.
Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, tvrdil, že účelom kúpy spornej nehnuteľnosti bolo poškodenie
žalobcu a vzájomné obohatenie žalovaných 1/ a 2/ na jeho úkor, z vykonaného dokazovania však

takýto záver nebol súdom zistený a nárok žalobcu na určenie neplatnosti napadnutého právneho
úkonu je preto nedôvodný. Dospel k záveru, že účel kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, ako
bol vyjadrený jej obsahom, nemožno považovať za účel, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Porušenie záväzku zo zmluvy o obstaraní výstavby bytu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/
dňa 06. marca 2003 žalovaným 1/pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy, t. j. medzi žalobcom a

žalovaným 1/a toto zmluvné porušenie nemá vplyv na právne postavenie žalovanej 2/ako tretej osoby.
Nezistil, že by žalovaný 1/pristupoval k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovanou 2/s úmyslom zámerného
poškodenia žalobcu, tvrdeného žalobcom, pričom zároveň nie je sporné, že uzavretím kúpnej zmluvy so
žalovanou 2/, žalovaní 1/porušil svoj záväzok zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu uzavrieť s klientom(žalobca) budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a garáže a spoluvlastníckeho podielu k spoločným
častiam a zariadeniam domu, na základe výzvy klienta do 15 dní odo dňa odovzdania a prevzatia
predmetu obstarania do užívania klientovi a podať návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k

predmetu prevodu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá v obdobnom prípade stanovila,
že z platnej zmluvy vznikajúce obligačno - právne účinky, teda obsah zmluvy (práva a povinnosti)
účastníkov nepochybne zaväzuje. Samotné opísané nedodržanie viazanosti zmluvou, v judikovanej
prípade zmluvou o budúcej zmluve, uzatvorením kúpnej zmluvy s treťou osobou (žalovaným 2) nerobí
túto kúpnu zmluvu neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho

zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2007 sp. zn. 1 Cdo 107/2006). Z uvedeného
vyplýva, že Najvyšší súd SR aj v prípadoch porušenia obligačnej povinnosti predávajúceho, resp. darcu
u opakovaného scudzenia tej istej nehnuteľnosti dospel k zhodným právnym záverom, že samotným
porušením skoršej zmluvnej povinnosti nenastáva neplatnosť následného právneho úkonu pre rozpor
s dobrými mravmi (napr. rozsudok sp. zn. 1 Cdo 31/2000 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87/2001, rozsudok sp. zn. 2 Cdo 124/03). Citovaná

judikatúra zvýrazňuje potrebu rozlišovania vecno - právneho účinku (vklad do katastra nehnuteľností)
od obligačného účinku zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorým je vznik nároku žiadať prevedenie
vlastníckeho práva. Nestotožnil sa preto s tvrdením žalobcu, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
10.03.2006 bolo poškodenie žalobcu a vzájomné obohatenie sa žalovanými. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že konanie žalovaných 1/a 2/, ktorým realizovali ich predchádzajúce obligačné

záväzkyvyplývajúcezoZmluvyovýstavbebytuzodňa10.09.2004,vzmyslektorejdošlodňa14.09.2004
k úhrade ceny predmetu prevodu, nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že žalobca nepreukázal rozpor kúpnej zmluvy zo
dňa 10. marca 2006 s dobrými mravmi. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil § 255
ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť v súlade s
jeho odvolaním a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z
dôvodu jeho nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia. Ak súd považoval za nesporné, že žalovaný
1/uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ porušil svoj záväzok zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu

uzavrieť so žalobcom budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a garáže, nie je zrejmé, na základe
akých skutočností a z akého dôvodu dospel k záveru, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
10.03.2006 nebolo poškodenie žalobcu a vzájomné obohatenie sa žalovanými. Okrem toho sa súd
nevysporiadal s kľúčovými otázkami pre správne a úplné rozhodnutie, keď z odôvodnenia nevyplýva,
akým spôsobom posúdil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu chýbajúcich náležitostí a

rozpor s dobrými mravmi pre nedobromyselnosť žalovanej 2/. Rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa
náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 C.s.p. Uviedol, že v konaní, naposledy v podaní zo dňa 10.08.2021,
odôvodňoval neplatnosť kúpnej zmluvy aj tým, že v nej chýbajú náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 182/1995 Z. z., čo má podľa ustálenej judikatúry za následok absolútnu neplatnosť tejto zmluvy.
Kúpna zmluva a neskôr aj jej dodatok č. 1 boli navyše uzatvorené v rozpore s vydaným predbežným

opatrením, t. j. v čase, keď bolo dispozičné právo žalovaného 1/ako prevodcu obmedzené. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 11/2009 zo dňa 19.10.2010, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21.02.2018 sp. zn. 6Sžr/20/2017 a uviedol, že kúpna zmluva neobsahovala
všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 182/1993 Z. z. (konkrétne § 5 ods. 1 písm. a) a f)) a

tiež prílohu vyžadovanú § 5 ods. 2, preto sa žalovaná 2 snažila odstrániť tento nedostatok podaním
zo dňa 24.03.2006, v ktorom však iba predložila rukou písané vyhlásenie, že pristupuje k zmluve o
spoločenstve vlastníkov. Toto vyhlásenie teda nebolo súčasťou zmluvy a ani dodatku k nej a neboli
odstránené ani nedostatky podľa § 5 ods. 1 písm. a) cit. zák. Tieto nedostatky boli odstránené až
uzatvorením dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 14.07.2006, avšak v tomto čase už bolo vydané a

na liste vlastníctva zapísané predbežné opatrenie na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 15.03.2006 č. k. 27C/38/2006 - 67, vykonateľné dňa 23.03.2006, ktorým súd zakázal nakladať s
predmetnýminehnuteľnosťami.Uzatvoreniedodatkuč.1bolopretovrozporesnariadenýmpredbežným
opatrením a je absolútne neplatné, pretože dispozičné právo žalovaného 1/bolo obmedzené. Uvedenévyplýva z obsahu pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. Sp/195/2006. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 zo
dňa 27.04.2017. S ohľadom na to, že kúpna zmluva neobsahovala pri svojom vzniku dňa 10.03.2006

všetky náležitosti vyžadované zákonom, ide o absolútne neplatný právny úkon a na tejto skutočnosti
nič nemení ani uzatvorenie dodatku zo dňa 14.07.2006, nakoľko kúpna zmluva ani nevznikla a nie
je možné odstraňovať vady neexistujúceho úkonu, navyše, keď uzatvorenie takéhoto dodatku je aj v
rozpore so zákonom - nariadeným predbežným opatrením. Je zrejmé, že tento dodatok č. 1 je neplatný
pre obmedzené dispozičné právo žalovaného 1/v čase jeho podpisu a nemohol ani odstrániť vady,

ktorými trpela kúpna zmluva a dodatočne ich zhojiť. Vzhľadom na to, že neboli platne odstránené všetky
nedostatky kúpnej zmluvy a táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z. z.,
ide o absolútne neplatný právny úkon, pričom na túto absolútnu neplatnosť mal súd prvej inštancie
zákonnú povinnosť prihliadať ex offo. K nedobromyseľnosti žalovanej 2/ uviedol, že z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2007 sp. zn. 1 Cdo 107/2006, na ktoré poukázal súd prvej inštancie,
možno vyvodiť, že v určitých konkrétnych situáciách môžu nastať okolnosti, ktoré spolu s nedodržaním

záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následným uzavretím
kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností s treťou osobou, budú mať za následok neplatnosť tejto kúpnej
zmluvy. Tieto okolnosti podľa jeho názoru spočívali vo vedomosti žalovaných 1/a 2/o tom, že žalobca so
žalovaným 1/uzavrel časovo skoršiu Zmluvu o obstaraní výstavby bytu zo dňa 06.03.2003, v znení jej
dodatkov a napriek tomu pristúpili k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čím žalobcu poškodili na jeho právach.

Z uvedeného je zrejmý minimálne nepriamy úmysel žalovaných 1/a 2/poškodiť žalobcu na jeho právach
tým, že mu bolo znemožnené uplatňovať jeho práva zo zmluvy pre svoje vlastné obohatenie a prospech.
S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.04.2012 sp. zn. 6 MCdo 1/2011 namietal, že
bolo potrebné v konaní zisťovať, či žalovaná 2/ bola pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľná, t. j.
či mala vedomosť o skoršej zmluve, uzatvorenej žalobcom so žalovaným 1/. Žalobca na preukázanie

tejto otázky predložil viacero dôkazov, z ktorých je preukázaná vedomosť žalovanej 2/o tejto skoršej
uzatvorenej zmluve a že okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ aj z hľadiska
údajnej úhrady kúpnej ceny, vykazovali známky účelovosti. Súd prvej inštancie však tieto dôkazy nevzal
do úvahy. Poukázal na účelovosť porovnania náležitostí zmlúv, keď žalovaná 2/ uviedla iba zmluvu o
výstavbe bytu zo dňa 10.09.2004 a kúpnu zmluvu z 10.03.2006, v ktorých poukazuje na to, že sa jedná

o byt postavený na inej parcele a na inom liste vlastníctva; účelovo však opomenula do porovnania
uviesť svoju v poradí prvú Zmluvu o obstaraní výstavby bytu zo dňa 28.04.2004, v ktorej je číslo
parcely a číslo listu vlastníctva totožné ako v zmluve, ktorú uzatvoril so žalovaným 1/žalobca; v týchto
zmluvách sa nachádza aj zhodné konštatovanie, týkajúce sa vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby
a stavebného povolenia; z porovnania náležitosti zmlúv vyplýva ďalej totožnosť garážového státia č.

XX. Za podstatné považoval aj to, že predmetom oboch zmlúv mal byť štvorizbový byt nachádzajúci sa
na X C. a v tejto súvislosti s poukazom na rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa
24.11.2004 a na údaje vyplývajúce z listu vlastníctva XXXX namietal, že žalovaná 2/ mala vedomosť
o tom že sa zmluva vzťahuje k bytu č. XX a ani táto vedomosť jej nezabránila uzatvoriť so žalovaným
1/ kúpnu zmluvu a tým poškodiť žalobcu na jeho právach pre svoj vlastný prospech. Poukázal aj na

okolnosti, za ktorých bola žalovaná 2/ dňa 06.04.2005 osobne nahliadnuť do spisu sp. zn. 10C/132/2004
a získala tak vedomosť o nárokoch žalobcu k predmetnému bytu, oboznámila sa so žalobcovou zmluvou
a získala aj vedomosť o predbežnom opatrení č. k. 10C/132/2004 - 49 zo dňa 07.07.2004, ktorým bolo
zakázané predať, prenajať byt č. J..X nachádzajúci sa na XNP. Namietal, že vzhľadom na uvedené
okolnosti nemohla byť žalovaná 2/ dobromyseľná. Pri zachovaní náležitej opatrnosti musela vedieť, že tu

jetretiaosoba,majúcaprednostnéprávoknehnuteľnostiažetátoosobabudekúpnouzmluvouukrátená
na svojich právach. Nemohla byť preto presvedčená o poctivosti svojho konania. Uviedol, že rovnako
nedobromyseľný bol aj žalovaný 1/, keď najskôr uzatvoril zmluvu so žalobcom a prevzal kúpnu cenu
a následne uzatvoril kúpnu zmluvu na tie isté nehnuteľnosti so žalovanou 2/, pričom vedel, že žalobca
rozporuje odstúpenie od zmluvy, rovnako žalobcovi nevrátil už uhradenú kúpnu cenu. Uvedené svedčí

o nepoctivosti žalovaného 1/a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.

3. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla,
že kúpna zmluva všetky zákonom vyžadované náležitosti obsahuje, čo je preukázané aj právoplatným

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2007 sp.zn. 3Sp/195/2006 - 27, ktorý rozhodoval
o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad jej vlastníckeho
práva podľa rozhodnutia V- 3537/06 zo dňa 19.10.2006. V čase uzavretia kúpnej zmluvy (10.03.2006)
zmluvná voľnosť zmluvných strán nebola obmedzená, v čase nariadenia predbežného opatrenia(15.03.2006)kúpnazmluvaužbolaplatneuzavretá;užsamotnákúpnazmluvazodňa10.03.2006všetky
zákonné náležitosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z. obsahovala; obsah Dodatku č. 1 nie je potom právne
významný. Absencia vyhlásenia nadobúdateľa (kupujúceho) bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve

vlastníkov bytov v kúpnej zmluve zo dňa 10.03.2006 túto zmluvu neplatnou nerobí; poukázala na to, že
v danej veci sa jednalo o prvý prevod bytu od zhotoviteľa stavby - vlastníka bytového domu - developera
prvémunadobúdateľovibytu-žalovanej2/.Spoukazomna§7aods.1,2,§8aods.4zákonač.182/1993
Z. z. v znení účinnom do 30.06.2007, namietala, že v predmetnom bytovom fungovalo Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tak zákonnú požiadavku § 7a ods. 1 cit. zák. splnila tým, že

písomne vyhlásila dňa 24.03.2006, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov. Predmetná
kúpna zmluva je platná, pretože účel a zmysel zákona bol splnený uzavretím samostatnej zmluvy o
spoločenstve žalovanou 2/, nakoľko sa jednalo o prvý prevod vlastníctva by bytu od developera, a bolo
potom už nadbytočné a formalistické vyžadovať, aby zmluva o prevode vlastníctva bytu obsahovala
vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpení k zmluve o spoločenstve pod sankciou absolútnej neplatnosti v
situácii, keď žalovaná 2/ uzavrela samostatnú zmluvu o spoločenstve. V čase vkladu jej vlastníckeho

práva do katastra dňa 27.03.2006 boli zmluva o spoločenstve aj kúpna zmluva platne uzavreté a obe
nadobudli právne účinky dňom vkladu vlastníckeho práva žalovanej 2/ do katastra. Uviedla, že nemá
za následok neplatnosť kúpnej zmluvy skutočnosť, že k návrhu na vklad neboli pôvodne priložené výpis
z obchodného registra prevádzajúceho a vyhlásenie spoločenstva, že prevádzajúci nemá nedoplatky
a má vysporiadané záväzky vzťahujúce sa k prevádzaným nehnuteľnostiam; vyhlásenie spoločenstva

podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. má byť len prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
teda netvorí jej obsahovú časť a rovnako aj výpis z obchodného registra prevádzajúceho podľa vtedy
účinného katastrálneho zákona bol povinnou prílohou návrhu na vklad do katastra, tieto sa dali doložiť
aj dodatočne, bez ujmy na platnosti zavkladovaného právneho úkonu. V danej veci obe tieto náležitosti
boli splnené tým, že vo vkladovom konaní č. V- 3537/06 boli dodatočne doložené. K jej k tvrdenej

nedobromyseľnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy poukázala na to, že dávno pred nahliadnutím do
spisu sp. zn.10C/132/2004 (06.04.2005) uzavrela so žalovaným 1/Zmluvu o obstaraní výstavby bytu
dňa 28.04.2004, ktorá bola následne nahradená Zmluvou o výstavbe bytu uzavretou dňa 10.09.2004;
obe zmluvy sa týkali tých istých nehnuteľností ako boli predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy zo dňa
10.03.2006 a v čase urobenia týchto všetkých právnych úkonov na listoch vlastníctva vzťahujúcich sa

na sporné nehnuteľnosti neboli zapísané žiadne zákazy ani obmedzenia dispozície s nimi. Suma 6
952 000 Sk zaplatená dňa 14.09.2004 sa stáva podľa vôle zmluvných strán platbou kúpnej ceny podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2006. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie kúpnej zmluvy dňa 10.03.2006
medzi žalovanými 1/a 2/bolo realizáciou a plnením ich skorších zmluvných vzťahov vzniknutých dávno
predtým, ako sa mohla dozvedieť o žalobcovi tým, že nahliadla dňa 06.04.2005 do spisu sp. zn.

10C/132/2004. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí R 4/2008 namietala,
že zmluva o budúcej zmluve žiadne absolútne, prednostné právo na prevod nehnuteľnosti nezakladá a
nevylučuje platnosť inej zmluvy o budúcej zmluve alebo zmluvy o prevode tej istej nehnuteľnosti tretej
osobe. Jej Zmluva o obstaraní výstavby bytu zo dňa 28.04.2004 aj Zmluva o výstavbe bytu zo dňa
10.09.2004 obsahujú záväzok na prevod sporného bytu a garážových státí na ňu a skoršia žalobcova

Zmluva o obstaraní výstavby bytu zo dňa 06.03.2003 nespôsobuje neplatnosť týchto dvoch zmlúv
v jej prospech. Žalobca v konaní nevyprodukoval žiadne skutkové tvrdenie a už vôbec nie dôkaz o
tom, že by v čase uzatvárania týchto dvoch uvedených zmlúv nemala byť dobromyseľná a za týchto
okolností potom spochybňovaná jej dobromyseľnosť čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2006
nie je právne významná. Jej nahliadnutie do spisu sp. zn. 10C/132/2004 svedčí o jej záujme chrániť si

vlastné práva v situácii, keď už za sporné nehnuteľnosti reálne zaplatila cenu (14.09.2004) na základe
písomnej zmluvy ešte pred nahliadnutím do spisu (06.04.2005). Zo spisu sa dozvedela aj to, že žalobca
rozporuje odstúpenie žalovaného 1/ od jeho zmluvy, a teda, že je sporné, či vôbec platí táto jeho
zmluva; v čase jej nahliadanie do spisu už bolo predbežné opatrenie ukladajúce zákaz nakladania s
nehnuteľnosťami,ktorébolipredmetomsporu,zrušenéanávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniabol

zamietnutý, čo práve oslaboval postavenie žalobcu a dôvodnosť jeho žaloby. Skutočnosť, že nemohla
mať jednoznačné a nespochybniteľné poznatky o tom, že v prípade žalobcovej Zmluvy o obstaraní
výstavby bytu zo dňa 06.03.2003 a jej Zmluvy o obstaraní výstavby bytu zo dňa 28.04.2004, Zmluvy
o výstavbe bytu zo dňa 10.09.2004 a kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2006, sa jedná o ten istý byt a
garážové státia, je preukázané práve predmetom uvedených zmlúv, tak ako je ich písomnom znení

obsiahnutý, porovnaním údajov k sporným nehnuteľnostiam a jej výpoveďou. K tvrdeniu žalobcu, že
pri porovnaní parametrov bytu a garážových státí opomenula Zmluvu o obstaraní výstavby bytu zo dňa
28.04.2004, uviedla, že v čase nahliadania do spisu dňa 06.04.2005 už bola uzavretá Zmluva o výstavbe
bytu zo dňa 10.09.2004, podľa ktorej bodu 11. 6. dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy stratilaplatnosť a účinnosť zmluva zo dňa 28.04.2004. Namietala aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu
- absolútnu neplatnosť žalobcovej Zmluvy o obstaraní výstavby bytu zo dňa 06.03.2003. Uviedla, že
ak sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2006 v znení dodatku č. 1 zo

dňa 14.07.2006 z dôvodu absencie zákonných náležitostí s poukazom na právny názor Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžo/20/2017 zo dňa 21.02.2018, tak tento právny názor sa vzťahuje aj na žalobcovu
Zmluvu o obstaraní výstavby bytu zo dňa 06.03.2003, ktorá postráda zákonné náležitosti platného
právneho úkonu. Ak je žalobcova zmluva absolútne neplatná pre absenciu zákonných náležitostí a
nemôže mu privodiť prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, tak nemôže mať aktívnu

legitimáciu a ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázala na to, že po rozhodnutí
odvolacieho súdu bol v Zbierke rozhodnutí NS a súdov SR publikovaný právny názor najvyššieho súdu
(predstavujúci zjednotenie doterajšej nejednotnej rozhodovacej praxe) rozsudok najvyššieho súdu z
21.02.2018 sp. zn. 6Sžo/20/2017 (R 38/2018), z ktorého vyplýva právny záver, že „v prípade vlastníctva
bytu je nutné zmluvu posudzovať aj podľa špeciálneho zákona, v tomto prípade zákona o vlastníctve
bytov,ktorýprecízneformulujepožiadavkynanáležitostizmluvyoprevodevlastníctva,ktorejpredmetom

je byt.“ Súčasne vyslovil právny názor, že zmluva týkajúca sa prevodu vlastníctva bytu sa spravuje aj
zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. a ak takáto zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, tak je absolútne neplatná. Žalobcova Zmluva
o obstaraní výstavby bytu zo dňa 06.03.2003 je absolútne neplatná, pretože neobsahuje zákonné
náležitosti vyžadované § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, konkrétne: uvedenie čísla vchodu

alebo aspoň jeho určiteľnosť, vymedzenie veľkosti (alebo aspoň spôsobu výpočtu) spoluvlastníckeho
podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na s spoločných častiach domu, spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve domu, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku
(ohľadom pozemkov zmluva aspoň obsahuje spôsob výpočtu veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ale
ten je v rozpore s § 5 ods. 1 písm. b) cit. zák. nakoľko berie do úvahy pri výpočte len podlahovú

plochu bytu, ale nie nebytového priestoru, ktorý je tiež predmetom zmluvy), uvedenie spôsobu výpočtu
uvedeného spoluvlastníckeho podielu v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, určenie a popis
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, úpravu práv
k pozemku zastavaného domom a priľahlému pozemku; zákonné náležitosti vyžadované § 42 ods. 2
písm. c) katastrálneho zákona, konkrétne: ohľadom úpravy práv k pozemku zastavanému domom a

priľahlému pozemku uvedenie parcelného čísla pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku,
druhu pozemku, výmery pozemku, spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku alebo
aspoň spôsobu ich výpočtu, výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel. Zmluva o obstaraní výstavby
bytu zo dňa 06.03.2003 neobsahuje dohodu, že obsah tejto zmluvy bude ešte doplnený a danie
nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo (§

50b Občianskeho zákonníka), preto nie je prípustné výkladom či inak nahrádzať či dopĺňať v zmluve
chýbajúce podstatné náležitosti, ktoré text zmluvy neobsahuje. Uviedla, že v konaní na Okresnom
súde Bratislava I sp. zn. 15C 35/2018 sa žalobca domáha uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľností s
neprípustným svojvoľným doplnením takých podstatných náležitostí, ktoré v zmluve zo dňa 06.03.2003
neboli obsiahnuté. Ďalej poukázala na to, že Daňový úrad Bratislava zriadil k sporným nehnuteľnostiam

daňové záložné právo vykonateľnými rozhodnutiami č. 100/934/117/2020 z 25.05.2020 (garáž) a č.
100/955/115/2020 z 03.06.2020 (byt), zapísanými na LV XXXX pod M. XXX/.XX (V.) X. M. XXX/.XX (byt),
obsahom, ktorých je zákaz žalovanému 1/nakladať so spornými nehnuteľnosťami podľa § 81 ods. 2 a 7
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Na sporný byt je na LV XXXX zapísané pod Z - 21097/2018, P
2310/2018 oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dražbe v prospech

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo má za následok podľa § 151l ods. 2
Občianskeho zákonníka zákonný zákaz previesť sporný byt. Podľa zápisu na LV XXXX pod P 1 - 197/09
ohľadom spornej garáže má žalovaný 1/zakázané nakladať aj predbežným opatrením Krajského súdu
v Bratislave z 26.06.2006 sp. zn. 2Co 12/06 - 77. Uviedla, že v dôsledku uloženia zákazov nakladania
s nehnuteľnosťami žalovanému 1/, tento nemá žiadnu právnu možnosť sporné nehnuteľnosti platne

previesť a ani súd rozhodujúci o nahradení prejavu vôle mu nemôže takúto povinnosť uložiť; tiež že
zanikli záväzky zo žalobcovej zmluvy o budúcej zmluve o prevode sporných nehnuteľností podľa § 50
a ods. 3 OZ. Namietala, že podaním žaloby voči žalovanému o nahradenie prejavu vôle žalobca stratil
naliehavý právny záujem na požadovanom určení; v tomto konaní žalované určenie má len povahu
predbežnej otázky pre konanie, v ktorom žalobca žaluje o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/.

Namietala aj premlčanie s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 16.08.2017,
z ktorého vyplýva, že bolo preukázané, že od 22.03.204 je žalovaný 1/v omeškaní s odovzdaním
nehnuteľnosti žalobcovi a v zmysle čl. 1 Zmluvy o obstaraní výstavby bytu, žalobca sa mal žalobou
v jednoročnej premlčacej dobe (§ 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka) domáhať nielen odovzdania aprevzatia predmetu obstarania, ale aj uzavretia budúcej zmluvy o prevode sporných nehnuteľností resp.
nahradenia prejavu vôle žalovaného 1/uzavrieť zmluvu o prevode.

4. Vo svojom druhom vyjadrení sa stotožnila so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, napadnutý rozsudok považovala za dostatočne a presvedčivo odôvodnený. Uviedla, že v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 10.03.2006 nebola zmluvná voľnosť žalovaného 1/ničím obmedzená a
nehnuteľnosť nebola ničím zaťažená. Ak žalovaný 1/porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o obstaraní výstavby bytu, podľa ktorej nebolo v katastri nehnuteľnosti vložené vlastnícke právo a tú

istú nehnuteľnosť previedol na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť kúpnej zmluvy v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu nemožno vyvodiť, že predmetná kúpna zmluva bola uzatváraná v rozpore s dobrými mravmi.
Účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 10.03.2006 nebolo poškodenie žalobcu a vzájomné obohatenie
žalovaných 1/a 2/. Konanie žalovaných, ktorí realizovali svoje obligačný vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy o
výstavbe bytu zo dňa 10.09.2004 v zmysle, ktorého došlo dňa 14.09.2004 k úhrade ceny predmetného

bytu, nemožno považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a následne nemožno z tohto dôvodu vyhlásiť tento právny úkon za neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca rozpor s dobrými mravmi v konaní nepreukázal. Za
nedôvodné považovala aj námietky, týkajúce sa chýbajúcich náležitostí uvedených v § 5 ods. 1 zákona
č. 182/1995 Z. z. Vytýkané nedostatky boli účastníkmi odstránené dodatkom č. 1 zo dňa 14.07.2006

a Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3Sp/195/2006 zo dňa 16.04.2006, právoplatným dňa
01.06.2007 a vykonateľným dňa 04.06.2007 konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 10.03.2006 s
dodatkom č. 1 zo dňa 14.07.2006 obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 5 ods.
1 písm. a) až g) zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobcom vytýkané nedostatky boli odstránené zákonným
spôsobom.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ zotrval na svojom odvolaní a námietkach
v ňom uvedených. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR namietal, že ani rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2007 sp. zn. 3Sp/195/2006 - 27 nemôže dodatočne odstrániť
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Uviedol, že žalovaná 2/ opomenula skutočnosť, že kúpna

zmluva mala aj nedostatky podľa § 5 ods. 1 písm. a) cit. zák., t. j. predmetná zmluva neobsahovala
špecifikáciu prevádzanej nehnuteľnosti (Rozhodnutie správy katastra č. V- 3537/06 zo dňa 19.06.2006);
nedostatok špecifikácie nehnuteľností spôsobuje neurčitosť predmetu prevodu, nakoľko sa v bytovom
dome nachádza viacero bytov a nebytových priestorov; absencia ich presného označenia a špecifikácie
spôsobí, že nebude možné presne určiť predmet prevodu. Žalovaná 2/tiež opomenula znenie § 5 ods.

1 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru
v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy musí byť
priamo obsiahnuté v prevodnej zmluve; toto ustanovenie je kogentné a nemožno akceptovať, že by
vyhlásenie mohlo byť urobené aj v separátnej forme. To, že žalovaná 2/nemala vedomosť o jeho
zmluve pri uzatváraní jej zmluvy dňa 28.04.2004 a dňa 10.09.2004 nepovažoval za relevantné, za

podstatné považoval jej vedomosť o jeho skoršej zmluve uzatvorenej so žalovaným 1/pri podpise kúpnej
zmluvy dňa 10.03.2006, a teda nebola dobromyseľná. K námietkam nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu a k zániku jeho zmluvy o obstaraní výstavby bytu uviedol, že uložené zákazy nakladania s
nehnuteľnosťou nemajú vplyv na predmet tohto konania; túto argumentáciu môže uplatniť žalovaný 1/
v konaní 15C/35/2018 a môžu byť tiež dôvodom, pre ktorý by sa žalobca mohol domáhať, že od neho

nemožno spravodlivo požadovať uzatvorenie zmluvy, žalobca však naďalej má záujem na jej uzavretí.
Nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania a ani námietku nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení vzhľadom na prebiehajúce konanie sp. zn. 15C/35/2018. Vo
vyjadrení k druhému vyjadreniu žalovanej 2 zotrval na svojej argumentácii, že kúpna zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom.

6. Žalovaná 2/vo svojich ďalších dvoch vyjadreniach k vyjadreniu žalobcu taktiež zotrvala na
svojej predchádzajúcej argumentácii. K námietke neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že neobsahuje
vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov príp. zmluve o výkone
správy, poukázala na to, že ani žalobcovia zmluva takúto podstatnú náležitosť neobsahuje a z rovnakého

dôvodu je neplatná.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s nariadením pojednávania (§ 385 ods. 1C.s.p.), na ktorom zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu § 384 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru,
žeodvolaniežalobcuniejedôvodné,čiastočneajzinýchdôvodovnežuvedenýchsúdomprvejinštancie.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými
1/a 2/dňa 10.03.2006 v znení dodatku zo dňa 17.04.2006, ktorou žalovaný 1/previedol predmetné
nehnuteľnosti na žalovanú 2/. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol, keď vychádzal z právneho
názoru odvolacieho súdu, že žalobca má naliehavý právny záujem na tomto určení, avšak dospel k
záveru, že predmetná kúpna zmluva nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, pretože nezistil, že

by žalovaný 1/pristupoval k jej uzavretiu so žalovanou 2/s úmyslom zámerného poškodenia žalobcu,
ale mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/, uzavretím kúpnej zmluvy realizovali ich predchádzajúce
obligačné záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o výstavbe bytu zo dňa 10.09.2004, v zmysle ktorej došlo
dňa 14.09.2004 k úhrade ceny predmetu prevodu, a toto ich konanie nemožno považovať za výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S týmto záverom súdu
prvej inštancie, ktorý je v súlade aj s judikatúrou NS SR, sa odvolací súd stotožnil a posúdil ako

nedôvodnénámietkyžalobcutýkajúcesanedobromyseľnostižalovanej2/.Nedobromyseľnosťžalovanej
2/ nemožno vyvodzovať len z toho, že pri nahliadnutí do spisu získala vedomosť o nárokoch žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam, vyplývajúcim mu zo zmluvy uzavretej so žalovaným 1/, keď existencia
týchto nárokov žalobcu bola spochybnená tým, že zároveň získala aj vedomosť o tom, že žalovaný 1/ od
zmluvy uzavretej so žalobcom odstúpil, pričom ani z judikatúry NS nevyplýva žiadna relevancia takejto

vedomosti strany neskôr uzavretej zmluvy.

9. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu absencie podstatných náležitostí podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s poukazom na právne závery NS SR uvedené v rozsudku

z 21. februára 2018 sp. zn. 6Sžo/20/2017, ani s argumentáciou žalovanej 2/, že uvedené závery
sa vzťahujú aj na Zmluvu o obstaraní výstavby bytu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 1/; s
týmito skutočnosťami sa nevysporiadal. Vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného
v zrušujúcom uznesení zo dňa 16.08.2017 sp. zn. 8Co 121/2015 - 509, podľa ktorého žalobca má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/a 2/.

Odvolací súd pritom vychádzal z posúdenia Zmluvy o obstaraní výstavby bytu uzavretej dňa 06.03.2003
medzi žalobcom a žalovaným 1/vo svojom predchádzajúcom uznesení č. k. 8Co 16/2013 - 299 zo dňa
16.04.2013 ako zmluvy zmiešanej podľa § 491 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ktorá je kombináciou
zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka a zmluvy o obstaraní veci v zmysle §
733 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobcovi vzniklo právo domáhať sa splnenia povinnosti

žalovaného 1/odovzdať predmet obstarania žalobcovi v zmysle čl. V Zmluvy o obstaraní výstavby
bytu, ktorého sa žalobca aj domáhal, pričom po jeho odovzdaní a prevzatí mal v zmysle čl. I zmluvy
právo aj na uzatvorenie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a garáže a spoluvlastníckeho
podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, a to na základe jeho výzvy do 15 dní odo dňa
odovzdania a prevzatia predmetu obstarania do jeho užívania. Vzhľadom na tieto nároky vyplývajúce

žalobcovi zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu uzavretej so žalovaným 1/, týkajúce sa nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.03.2006 medzi žalovanými 1/a 2/, odvolací súd
dospel k záveru, že vznikol medzi žalobcom a žalovaným 1/uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy medzi
žalovanými, stav objektívnej právnej neistoty a bez určenia platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy je
v danom prípade postavenie žalobcu ako zmluvnej strany zmluvy o obstaraní výstavby bytu uzatvorenej

so žalovaným 1/, neisté a ohrozené.

10. Po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením zo dňa 16.08.2017 bol vydaný rozsudok NS SR
z 21.02.2018 sp. z. 6Sžo/20/2017, ktorý bol aj uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.
4/2018 pod č. 38, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „V prípade vlastníctva bytu je nutné zmluvu

posudzovať aj podľa špeciálneho zákona, v tomto prípade zákona o vlastníctve bytov, ktorý precízne
formuluje požiadavky na náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva, ktorej predmetom je byt.“ Z uvedeného
rozhodnutia tiež vyplýva záver, že ustanovenie § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov je kogentného charakteru a v prípade chýbajúcich podstatných náležitostí zmluvy
o prevode vlastníctva bytu nie je možné tento nedostatok zmluvy dodatočne konvalidovať dodatkom

k zmluve, pretože ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc. Odvolací súd sa
stotožnil s argumentáciou žalovanej 2/, že tieto závery najvyššieho súdu sa vzťahujú aj na Zmluvu o
obstaraní výstavby bytu uzavretú dňa 06.03.2003 medzi žalobcom a žalovaným 1/, keďže obsahujezmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a garáže v zmysle § 50a OZ, ktorá musí obsahovať
všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá.

11. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., v znení účinnom ku dňu 06.03.2003, zmluva o prevode
vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie

rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí
vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu

alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o

spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú také objekty v dome, po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

12. Odvolací súd zopakoval dokazovanie Zmluvou o obstaraní výstavby bytu uzavretou medzi žalobcom

a žalovaným 1/ zo dňa 06.03.2003, Dodatkom č. III. zo dňa 04.12.2003, Dodatkom č. 1 zo dňa
10.03.2003 a Záznamom z prejednania úprav bytov v objekte „Polyfunkčný objekt - B.L. P. XX, S.“ z
hľadiska podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov,keďžesúdprvejinštancie dokazovanievykonanétoutozmluvouvyhodnotillenvovzťahuknároku
na priznanie zmluvnej pokuty. Z čl. I Predmet zmluvy o budúcej zmluve zistil, že obstarávateľ sa zaviazal

uzavrieť s klientom budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a garáže a spoluvlastníckeho podielu k
spoločným častiam a zariadeniam domu špecifikovaných v čl. II ods. 1 na základe výzvy klienta do 15
dní odo dňa odovzdania a prevzatia predmetu obstarania uvedenom v čl. II tejto zmluvy do užívania
klientovi a podať návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetu prevodu na Správe katastra
Bratislava, Katastrálneho úradu v Bratislave I. Podľa čl. II bod 1./Zmluvy sa obstarávateľ a klient dohodli

na obstaraní: výstavby bytu č.:J.. X. X.o celkovej ploche 182 m2, na X NP a o podlahovej ploche bytu 118
m2, terasy 60 m2 a ploche balkóna 4 m2, výstavbe garážového státia č.: XX X. XX na 2PP, a spoločných
zariadení a príslušenstva domu, prislúchajúcich k bytu č.:J..X.X. v Polyfunkčnom bytovom komplexe na
ulici B., A. S., na pozemku zapísaného na LV č. XXXX č. parc. XXXX, katastrálne územie Bratislava
M.č. Staré Mesto podľa schválenej projektovej dokumentácie stavby uvedenej v zmluve. Podľa čl. II

bod 2./zmluvy definícia spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva polyfunkčného domu
je určená ustanovením § 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení zák. č. 151/1995 Z. z., zmena a doplnenie
zák. č. 158/1998 Z.z. V Dodatku č. III. zo 04.12.2003 k predmetnej zmluve si strany dohodli zmenu
celkovej výmery bytu, podlahovej plochy bytu a terasy; v Dodatku č. 1 z 10.03.2003 sa dohodli na
zmene označenia garážového státia a v Zázname z 12.03.2003 sa dohodli na zmene označenia bytu

a to č. XX/.X NP. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o obstaraní výstavby
bytu v znení dodatkov, neobsahuje všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením, najmä
číslo vchodu, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu a nebytového priestoru v
dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve; určenie a popis
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva. V dôsledku absencie zákonom

stanovených náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome je táto
zmluva v zmysle vyššie uvedených záverov najvyššieho súdu absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto tieto nedostatky nie je možné
dodatočne konvalidovať napr. uzavretím dodatku k zmluve a z toho dôvodu na jej základe nemôžemať žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že odvolací súd výslovne uviedol, že zmluva nie je absolútne neplatná; tento záver odvolacieho
súdu sa vzťahoval len k námietke neurčitosti a z toho dôvodu absencie dohody o kúpnej cene a

odmeny za obstaranie. Z odôvodnenia je však zrejmé, že odvolací súd nedospel k záveru o absolútnej
neplatnosti zmluvy pre absenciu náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, a to z dôvodu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu
nebola rozhodovacia prax jednotná pokiaľ ide o možnosť dopĺňať tieto náležitosti napr. dodatkom, čo
vyplýva aj z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu R 38/2018, v ktorom najvyšší súd poukázal

aj na rozhodnutie 6Sžo/191/2010, v ktorom najvyšší súd z dôvodu chýbajúcej náležitosti podľa § 5
ods. 1 zákona o vlastníctve bytov v darovacej zmluve vyhodnotil, že bolo potrebné katastrálne konanie
prerušiť a umožniť navrhovateľovi doplnenie, resp. opravu zmluvy. Až rozhodnutím R 38/2018 došlo
k zjednoteniu rozhodovacej praxe a v zmysle právnych záverov najvyššieho súdu v tomto rozhodnutí
uvedených nemožno prihliadnuť ani na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť v čase uzavretia zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným 1/, ešte neexistovali, na ktoré poukazoval žalobca. Zároveň odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje aj na závery najvyššieho súdu uvedené v rozsudku sp. zn.1 MCdo 12/2010
z 30.01.2013, v zmysle ktorých „súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu
(ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je
povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (napríklad

z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu so
zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej
neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto
okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú
aktivitu účastníkov.“

13. Žalovaná 2/ už v prvoinštančnom konaní a aj v odvolacom konaní poukazovala na to, že Daňový
úrad Bratislava zriadil k sporným nehnuteľnostiam daňové záložné právo vykonateľnými rozhodnutiami
č.100/934/117/2020 z 25.05.2020 (garáž) a č. 100/955/115/2020 z 03.06.2020 (byt), ktoré sú zapísané aj
na LV č. XXXX pre kat. úz. O. B. pod P XXX/.XX (garáž) a P XXX/.XX (byt); obsahom ktorých je aj zákaz

žalovaného 1/nakladať s týmito nehnuteľnosťami podľa § 81 ods. 2 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní. Namietala, že v dôsledku uloženia zákazov nakladania s nehnuteľnosťami žalovanému 1/, tento
nemá žiadnu právnu možnosť sporné nehnuteľnosti platne previesť a ani súd rozhodujúci o nahradení
prejavu vôle mu nemôže takúto povinnosť uložiť; a že zanikli záväzky zo žalobcovej zmluvy o budúcej
zmluve o prevode sporných nehnuteľností podľa § 50 a ods. 3 občianskeho zákonníka, keďže okolnosti,

z ktorých účastníci pri uzavretí zmluvy vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo
požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Navrhla vykonať dokazovanie uvedenými rozhodnutiami Daňového
úradu Bratislava.
Žalobca tvrdenia žalovanej 2/ o zriadení daňových záložných práv k sporným nehnuteľnostiam s
obsahom zákazu žalovaného 1/nakladať s týmito nehnuteľnosťami nepoprel; vo svojich vyjadreniach len

namietal, že uložené zákazy nakladania s nehnuteľnosťou nemajú vplyv na predmet tohto konania; túto
argumentáciu môže uplatniť žalovaný 1/v konaní 15C/35/2018 a môžu byť tiež dôvodom, pre ktorý by
sa žalobca mohol domáhať, že od neho nemožno spravodlivo požadovať uzatvorenie zmluvy, žalobca
však naďalej má záujem na jej uzavretí. Vzhľadom na to odvolací súd vychádzal z tohto nesporného
tvrdenia v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. a žalovanou 2/navrhnuté dokazovanie posúdil ako nadbytočné a

z toho dôvodu ho nevykonal.

14. Najvyšší súd SR v rozsudku z 31.01.2024 sp zn. 1Cdo/47/2022, uverejnenom v Zbierke stanovísk
SR a súdov SR pod č. R 21/2024 dospel k záveru, že „Rozsudok nahrádzajúci prejav vôle žalovaného
nemôže byť prostriedkom obchádzania zákonných, súdnych alebo úradných obmedzení uložených

žalovanému. Ak súd zistí, že žalovaný síce bol zmluvne viazaný k nejakému právnemu úkonu (zmluvou
o budúcej zmluve), ale tento úkon nemohol vykonať pre obmedzenie, ktoré mu vyplývalo zo zákona
alebo zo súdneho alebo iného rozhodnutia, nemôže žalobe na nahradenie prejavu vôle vyhovieť.“

15. Odvolací súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať otázku, či záväzky žalovaného 1/

vyplývajúce mu zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej so žalobcom zanikli alebo nezanikli, pretože
nemôže v tomto konaní prejudikovať rozhodnutie v konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/k
uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/a 2/, ktorý musí existovať v čase rozhodovaniasúdu, je však potrebné prihliadnuť na to, že podľa tvrdení žalobcu po rozhodnutí odvolacieho súdu už
došlo k splneniu povinnosti žalovaného 1/odovzdať žalobcovi predmet obstarania v zmysle Zmluvy o
obstaraní výstavby bytu, keď došlo k vydaniu kľúčov a tým k sprístupneniu nehnuteľnosti žalobcovi, na

základe čoho žalobca vyzval žalovaného 1/, v lehote v zmluve dohodnutej, aj na uzavretie zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľností a keďže k uzavretiu zmluvy nedošlo, domáha sa proti žalovanému
1/nahradenia prejavu vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy v konaní vedenom pod sp. zn.15C/35/2018.
Uvedené konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy. Zároveň vzhľadom na zákazy nakladať s nehnuteľnosťami uložené žalovanému 1/v súvislosti

so zriadenými daňovými záložnými právami k týmto nehnuteľnostiam, je obmedzená jeho dispozícia s
týmito nehnuteľnosťami, a nie je preto predpoklad, že prípadné vyhovenie žalobe žalobcu v tomto konaní
by mohlo priaznivo ovplyvniť pozíciu žalobcu v konaní o nahradenie prejavu vôle, pokiaľ je dispozícia
žalovaného 1/ s nehnuteľnosťami obmedzená, keď podľa názoru najvyššieho súdu toto obmedzenie
nemožno obchádzať rozhodnutím nahrádzajúcim prejav vôle žalovaného 1/. Odvolací súd dospel k
záveru, že aj vzhľadom na tieto skutočnosti, nie je v čase rozhodovania súdu daný naliehavý právny

záujem žalobcu na požadovanom určení.

16. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z iného právneho posúdenia naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, a to vzhľadom
na vyššie uvedený judikatórny posun a aj ďalšie zistené skutočnosti. Strany sporu mali možnosť vyjadriť

sa k takémuto právnemu posúdeniu a aj sa k nemu vyjadrovali vo svojich písomných podaniach už
v prvoinštančnom konaní, ako aj v odvolacom konaní, preto rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno
považovať za prekvapivé.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovaná 2/, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu a žalovanému 1/náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvopohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).