Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202718.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom
Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 54 061 857, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie neprijateľnosti

zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
09.10.2017, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania
s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
10,00 % ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 05,25 % ročne.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 09.10.2017, bod 9., v znení: „Účastníci sa
dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky,
SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v záhlaví zmluvy,
dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené
na webovej stránke veriteľa www.pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti).

Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov
elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2024 domáhala voči žalovanému

určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 09.10.2017,
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou
svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00
% ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 05,25 % ročne.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkouaďalejurčenia,žezmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutia
úveru k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 09.10.2017, bod 9., v znení: 4

„Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek
upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v
záhlaví zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské kontoklienta vytvorené na webovej stránke veriteľa www.pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné
skutočnosti).Spotrebiteľsúhlasístým,abyveriteľmuposielaloznámeniaajpomocouautomatizovaných
prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Zároveň navrhovala priznať náhradu trov konania.
1.2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.10.2017. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania
s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 05,25 % ročne.“ K neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky uviedla, že zmluvnú pokutu si so žalovaným individuálne nedojednala.
Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok, na vopred pripravenom tlačive zo
strany žalovaného, pričom ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Aj k tejto zmluvnej podmienke
ako neprijateľnej, sa už súdy vyjadrili. Priamo vo vzťahu k žalovanému poukázala na právoplatný
rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 7Csp/177/2020, zo dňa 29.03.2021, najmä na odsek 29.

a 30. odôvodnenia, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 1CoCsp/11/2021, zo dňa
28.09.2021; rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 8Csp/62/2017, zo dňa 22.05.2017.
Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré sú uvedené v zmluve vo výške 05,25 % ročne poukázala na to, že
sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.
1.3. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 9., v znení: „Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný
súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a
e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v záhlaví zmluvy, dodatočne oznámené klientom

alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené na webovej stránke veriteľa
www.pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby
veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej komunikácie
bez účasti človeka.“ O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému
poukázala na rozsudok Okresného súdu Poprad, sp.zn. 17Csp/95/2021, z 12.04.2022, ktorý bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3CoCsp/33/2022, zo 06.12.2022. K neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky, poukázala z podnetu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich, z 11.12.2012, na odôvodnenie bodu 10.2: „Komisia posúdila zmluvné podmienky ako
nevyvážené, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Predmetné zmluvné
podmienky umožňujú nepredvídateľné konanie dodávateľa spojené s neistým postavením spotrebiteľa
v danom zmluvnom vzťahu. Komisia nepovažuje za primerané a v súlade s požiadavkou dobrých
mravov, aby dodávateľ formou štandardnej zmluvnej klauzuly prezumoval súhlas spotrebiteľa s
nahrávaním telefónnych hovorov, zasielaním správ, informácií a inej obchodnej komunikácie. Vylúčenie

skutočnej možnosti voľby spotrebiteľa, či súhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považuje Komisia za
neprijateľné.“ K tomu dodala, že predmetná zmluvná podmienka neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré
by umožňovali brániť dodávateľovi nadmerne obťažovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka
jej obsahu, početnosti, používania v dňoch pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej
by mohla byť komunikácia uskutočňovaná, pričom nadmerné obťažovanie umožňuje aj slovné spojenie

„a iné skutočnosti“, keď v tejto časti je sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti
tohto súhlasu ako platného prejavu vôle.

2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25.10.2024 k žalobe uviedol, že napadá procesnú
neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobkyňa podala žalobu v zmysle

ustanovenia § 137 písm. d) CSP, teda určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. V zmysle uvedeného jediným predpokladom predmetnej žaloby o určenie je, ak to vyplýva z
osobitnéhopredpisu.Žalobkyňanepreukázalazakéhoosobitnéhopredpisuvyplývadomáhaťsaurčenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný zároveň uviedol, že zo žiadneho osobitného predpisu
domáhať sa takéhoto určenia nevyplýva. Civilný sporový poriadok jasne a určito uvádza za akých

podmienok možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Vyššie uvedené ustanovenie § 137 CSP
písm. c/ pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom ako § 80 písm.
c) OSP (Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov)) a vo vzťahuk právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis (napr. dobrovoľná dražba,
uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie pracovného pomeru).
2.2. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 04.03.2009 zmluvu o úvere č. 8810080,

na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 600,- Eur. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa uhradila svoj záväzok v celom rozsahu a teda v prípade určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľný,
ani aplikovateľný. V prípade, ak by súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, nevyriešilo by to aj tak
s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť

danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na
plnenie. Rozhodnutie o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ak by to bolo vôbec možné) v tomto
konaní, by nevytvorilo podľa pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej
žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie
zo zmluvy, jednou zo sporových strán. Až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou platnosťou sporné
práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je aplikovateľný a vykonateľným

titulom. Vzhľadom na to, že zmluva je uhradená a záväzok žalobcu zanikol splnením, nezakladalo by
takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi účastníkmi konania žiadne práva
ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil, nič by takéto rozhodnutie nespôsobilo. Rovnaká otázka
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade uhradenia zmluvy bola posúdená v konaní na Okresnom
súde Prešov, sp. zn. 11Csp/244/2017 zo dňa 9.3.2018, ktorý žalobu žalobcu zamietol, nakoľko vo

svojom odôvodnení konštatoval, že „Pokiaľ ide o žalobu o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
súd zastáva názor, že niet dôvodu na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v individuálnom
spotrebiteľskom spore, ak zmluvný vzťah medzi stranami je už ukončený plnením a súd nevyhovuje
žalobe o plnenie, ktoré súvisí s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to vyplýva z § 299 CSP.
Aktuálny sporový poriadok totiž umožňuje podať žalobu o určenie právnej skutočnosti (čo sú žaloby o

vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/
CSP). Týmto osobitným predpisom je zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.), konkrétne
možno poukázať na § 3 ods. 3, 5. Aktuálna právna úprava neumožňuje podávanie nezmyselných
žalôb, ktoré nič neriešia. Ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami poskytuje
predovšetkým konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktoré je upravené v § 301 až

306 CSP, v ktorom príslušný súd uvedený v § 31 ods. 1 CSP skúma neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách. Účelom danej právnej úpravy je prispieť k zjednoteniu judikatúry v
spotrebiteľských veciach a k prehľadnosti systému právnej ochrany spotrebiteľov. Predíde sa ňou tomu,
aby súdy rôzne posudzovali tú istú zmluvnú podmienku, keďže niektoré ju považovali za neprijateľnú a
iné dospeli k opačnému záveru. Na podporu tohto názoru možno poukázať aj na komentár CSP autorov

Števček a spol., vydavateľstvo B.H.BECK str. 1037. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie
čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
2.3. S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené,
konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto
rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými

účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v
rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania.

3. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 01.12.2024 k vyjadreniu žalovaného poukázal na
ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení zák. č. 279/2017 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2018.

Nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom, že od 1.1.2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom
domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.
z. výslovne umožňuje, a to práve s odkazom na § 137 CSP. Ak ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010
Z. z. v platnom znení práve s odkazom na § 137 CSP umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa spotrebiteľ

môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže domáhať
žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je taktiež
určením neplatnosti zmluvy. Zdôraznila, že určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v
zákone aj pred 1.1.2018, v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53a

OZ. Určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným
prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ, v zmysle smernice Rady 93/13/EHS. Z úniovej,
ale aj z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky zamietnuť len v jednom prípade, a to v prípade, keď zistí, že sa v súdenej veci nejedná oneprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 6Cdo/27/2018, z 28.3.2019: „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu,
ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných

podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou
v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má
podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý

právny záujem.“ Ku skutočnosti, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na možnosť vyhovieť
žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky osobitne poukazujem na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019, z ktorého vyberám: „Podľa dovolacieho súdu v prípade
žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov)
nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu(nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,

podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať

žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v
prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len „Smernica“).“

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 22.12.2024 uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku
všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich všetkých predošlých podaní a vyjadrení,

na ktorých trvá v celom rozsahu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.04.2025 na ktoré riadne a včas predvolal právneho
zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
žalobkyne. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Žalovaný podaním doručeným

súdu dňa 15.04.2025 ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Keďže boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu
žalovaného, súd vec postupom podľa § 180 C.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok, ktoré
sú obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu. V celom rozsahu
poukázala na argumentáciu obsiahnutú v písomných podaniach.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8.1. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 09.10.2017 medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom vyplýva, že podľa bodu 1 zmluvy žalovaný sa zaviazal

poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.100,00 Eur a žalobkyňa ako
spotrebiteľsazaviazalaposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúrokspojenýsospotrebiteľským
úverom vo výške 646,80 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2.746,80 Eur.
8.2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala dojednanie v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa

zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania
vo výške 05,25 % ročne.“
8.3.Bod9.Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaspotrebiteľskéhoúverujevznení„Účastnícisadohodli,
že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správyna mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v záhlaví zmluvy, dodatočne
oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené na webovej
stránke veriteľa D. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby

veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej komunikácie
bez účasti človeka.“

9. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.

25. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

28. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých

sa strany dohodli, súd neprihliada.29. Súd o veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 C.s.p.), ku ktorému dospel na
základe výsledkov vykonaného dokazovania (§ 185 a nasl. C.s.p.) a zároveň v zmysle § 151 ods. 1
C.s.p. považoval za nesporné aj skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela.

30. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.10.2017, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý
zo strany žalovaného úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s úrokom. Uvedené skutočnosti
neboli medzi stranami sporné.

31. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom
úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň
podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č.

129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ako fyzická osoba, pričom zo zmluvy nevyplýva, aby
úver brala na účel výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda má v zmysle § 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. zmluvou spotrebiteľskou.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

33. V prvom rade súd konštatuje, že nesúhlasí s namietanou neprípustnosťou žaloby o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok. Súd považuje za potrené uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu,

v danom prípade z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd v uvedenom
smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018, v ktorom bolo
konštatované nasledujúce:
„14. V preskúmavanej veci dovolateľ opodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie veci
odvolacímsúdom.Tátonesprávnosťboladanáposudzovanímvecipodľanesprávnejprávnejnormy,ato

podľa ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., ktorého použitie v danej veci neprichádzalo do úvahy. Žaloba,
ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha
vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z
dôvoduneprijateľnosti,niejeurčovacoužalobouvzmysle§137ods.1písm.c)C.s.p.(predtýmvzmysle
§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). K tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší

súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. 6 Cdo 127/2017, v ktorom uviedol, že ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4
a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že

dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je
založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe
sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v
spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným
je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).

15. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad
v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany
práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo vprípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že
bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako
osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená

už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí
najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod

úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“

34. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke

nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

35. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedeného, súd dospel k záveru,
že obe žalobkyňou napadnuté zmluvné podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úveru alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Pokiaľ ide o samotné znenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a osobitne dojednanie o zmluvnej
pokute, súd je toho názoru, že z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalovaným vopred predformulované

zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalobkyňa nemala možnosť
ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne
dojednaná v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže vôbec nezohľadňuje sumu, s ktorou je
dlžník v omeškaní, len konštatuje, že je to 10 % ročne z dlžnej čiastky. Takto paušálne dohodnutú
zmluvnú pokutu je podľa právneho názoru súdu možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienkach vo všetkých zmluvách v obdobných prípadoch
a dokonca aj jej suma je v úverovej zmluve uvedená vo vopred predtlačenom texte, takže žalovaný
nemení ani jej výšku. Základným princípom všetkých spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takýchto zmluvných dojednaní. V prípade spotrebiteľských vzťahov musí byť zmluvná pokuta dojednaná
tak, aby obstála v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky okolnosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti
na strane oboch účastníkov zmluvy. Už pri samotnom uzatvorení úverovej zmluvy podľa názoru súdu
bolo nastavené prísnejšie sankcionovanie zmluvnou pokutou na strane spotrebiteľa žalobkyne, t.j.
povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo
je podľa názoru súdu dojednanie výrazne v neprospech iba jedného účastníka zmluvy, čo už samo o

sebe spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy. Okrem toho, súd
je presvedčený, že suma zmluvnej pokuty je už vopred v predtlačenom texte úverovej zmluvy. Táto
zmluvná pokuta totiž nereflektuje závažnosť porušenia tej - ktorej zmluvnej povinnosti, a to aj z hľadiska
úverovanej sumy, takže to znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Je neakceptovateľné podľa
názoru súdu dojednanie zmluvnej pokuty bez zohľadnenia výšky pohľadávky vzniknutej porušením

záväzku.

37. Pokiaľ ide o bod 9. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tak súd poukazuje
na rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 26.02.2021, v zmysle ktorého bola žalovanémuuložená pokuta za porušenie práv finančných spotrebiteľov a porušenie povinností v oblasti ochrany
finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov tým, že účastník konania porušil ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. c) v spojení s ustanovením § 7 ods. 1, ods. 4 a § 8 ods.1 písm. d) zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkochvzneníúčinnomvčasespáchaniaporušeniatak,ževobdobíod22.09.2014do26.06.2018
v súvislosti so zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzatváranými v období od 22.09.2014 do 07.12.2015,
týmito zmluvami uzatváranými so spotrebiteľmi, dohodami o splátkach uzatváranými spolu s týmito
zmluvami, výzvami v listoch a upomienkami vo forme listov alebo SMSspráv, informoval spotrebiteľov

o nepravdivej výške dlhu, zahŕňajúcej neexistujúci úrok a neexistujúci poplatok, ako dôsledok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN)
v neprospech spotrebiteľa, čím zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že spotrebitelia urobili rozhodnutia o
úhrade dlhu, ktoré by inak neurobili a tým sa dopustil používania nekalej obchodnej praktiky. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žalovaný v minulom období na základe takto dojednanej zmluvnej podmienky
neprípustným spôsobom poskytoval spotrebiteľom klamlivé údaje. Táto podmienka je nevyvážená

spôsobujúca hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán sporu v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Nesúladné so zákonom je, aby veriteľ formou štandardnej zmluvnej podmienky prezumoval
súhlas spotrebiteľa so zasielaním správ, informácií formou SMS správ a emailov. Vylúčenie skutočnej
voľby spotrebiteľa, či súhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považoval súd za neprijateľné. Preto táto
podmienka bola posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené v I. a II. výroku tohto
rozsudku.

39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §

262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).