Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 83Cb/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123363353
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123363353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu Slovenskej republiky

konajúcej prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44a,
827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832 proti žalovanému JAN, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 819 413, zastúpenému GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21,
851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 11.128,52 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 25.7.2023, postúpeným z upomínacieho konania Mestskému súdu Bratislava IV dňa 13.10.2023 a
postúpeným Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie sporu
5.6.2025, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
11.128,52 Eur z titulu vrátenia poskytnutej dotácie z dôvodu odstúpenia Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky od zmluvy o poskytnutí dotácie z 15.4.2021 uzatvorenej so žalovaným.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v rámci Schémy minimálnej pomoci na podporu malého a stredného

podnikania v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 (schéma pomoci de minimis) DM-XX/XXXX
a výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace
v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu uzavrelo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej ako „ministerstvo hospodárstva“) v postavení poskytovateľa so žalovaným v postavení príjemcu
dňa 15.4.2021 zmluvu o poskytnutí dotácie registračné číslo XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX (ďalej len
„zmluva o dotácii“), ktorá nadobudla účinnosť 21.4.2021. Na základe zmluvy o dotácii bola žalovanému
27.4.2021 poskytnutá dotácia vo výške 11.128,52 Eur. Na základe vykonanej kontroly 30.5.2023 žalobca

zistil porušenie povinností žalovaného tým, že žalovaný nepredložil ministerstvu hospodárstva žiadne
účtovné doklady za oprávnené obdobie roka 2020, za ktoré čerpal dotáciu 11.128,52 Eur. Z dôvodu
porušenia zmluvných podmienok žalovaným ministerstvo hospodárstva oznámilo listom z 2.6.2023,
že odstupuje od zmluvy o dotácii v celom rozsahu a zároveň vyzvalo žalovaného na vrátenie plnenia
11.128,52 Eur. Žalovaný sumu 11.128,52 Eur žalobcovi nevrátil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v spore 3.8.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný

odpor. Žalovaný považoval návrh žalobcu za nedôvodný a platobný rozkaz žiadal zrušiť. Žalovaný
potvrdil, že strany sporu 15.4.2021 uzatvorili zmluvu o dotácii na základe žiadosti o poskytnutie dotácie
podanej žalovaným 5.3.2021. Žalovaný však poprel, že došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti
podľa čl. IV ods. 3 zmluvy o dotácii, pretože zmluva o dotácii neurčuje taxatívnym spôsobom, akýmidokladmi má byť účel použitia dotácie preukázaný. Žalobca ani nedal žiadne usmernenie k typu
dokumentov, ktoré mali byť v zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy o dotácii predložené. Žalovaný predložil
žalobcovi vyúčtovanie dotácie, ktoré bolo zaslané poštou 21.7.2021. V rámci vyúčtovania dotácie bola

žalobcovi zaslaná aj žiadosť o dodanie platobných údajov k vráteniu časti dotácie vo výške 259,35
Eur, pretože žalovaný internou kontrolou zistil, že pri uvedení účtovnej straty došlo k chybe, ktorá
spôsobila, že mu bola poskytnutá dotácia vyššia o 259,35 Eur. Žalovaný po zistení tejto skutočnosti
obratom informoval žalobcu a žiadal ho o súčinnosť pri vrátení časti dotácie, avšak žalobca na uvedenú
žiadosť žalovaného nereagoval. Žalovaný opakovane kontaktoval žalobcu s emailovým dopytom, či

predloženádokumentáciajedostatočnáalebojepotrebnépredložiťďalšiedokumenty.Odpoveďžalobcu
z 23.5.2023 neobsahovala žiadne konkrétne požiadavky na doplnenie dokumentácie, iba informáciu,
že ešte neprebehla kontrola. Bez ďalších informácii o potrebe doplnenia dokumentácie preukazujúcej
účel použitia dotácie bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy o poskytnutí dotácie a výzva na
vrátenie plnenia vo výške nesplneného záväzku z 2.6.2023. Žalovaný namietal aj to, že z odstúpenia
nie je zrejmé, kto ho vyhotovil a kto ho podpísal. Žalovaný odpovedal na odstúpenie listom z 2.6.2023,

v ktorom poprel nesplnenie svojej zmluvnej povinnosti a uviedol, že poštou 21.7.2021 zaslal žalobcovi
dokumenty preukazujúce účel použitia dotácie, ktoré sa dostali do dispozície žalobcu 22.7.2021. Z
kontroly vykonanej 30.5.2023 vyplývalo, že žalovaný ako žiadateľ nepredložil prijaté faktúry a výdavkové
bločky potvrdzujúce vynaložené náklady v oprávnenom období. Keďže čl. IV ods. 3 zmluvy o dotácii
neupravoval exaktne, že príjemca dotácie má povinnosť predložiť prijaté faktúry a výdavkové bločky,

nemožno vyvodiť záver, že žalovaný porušil toto zmluvné ustanovenie. V tejto súvislosti žalovaný poprel
platnosť odstúpenia od zmluvy o dotácii zo strany žalobcu. Keďže žalovaný neporušil ustanovenia
zmluvy o dotácii, nebol naplnený dôvod na odstúpenie od zmluvy o dotácii podľa čl. V ods. 1, a teda nie
je ani naplnená podmienka na vrátenie dotácie podľa čl. V ods. 2 zmluvy o dotácii.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril vyjadrením z 1.10.2023, v ktorom uviedol, že 29.12.2020
vyhlásilo ministerstvo hospodárstva na základe schválenej schémy minimálnej pomoci na podporu
malého a stredného podnikania v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19, DM-XX/XXXX výzvu na
predkladaniežiadostíoposkytnutiedotáciepremikro,maléastrednépodnikypôsobiacevoblastikultúry
a kreatívneho priemyslu. Jej cieľom bolo poskytnúť dotáciu na nepokryté fixné náklady za obdobie, v

ktorom mali tieto podniky významne sťažené podmienky pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti
z dôvodu pandémie COVID-19 a prijatých opatrení na zamedzenie jej šírenia. Proces predkladania
žiadostí prebiehal tak, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie dotácie, ktorej povinnou
súčasťou bola aj podpísaná zmluva o dotácii. V zmluve o dotácii sa žiadateľ zaviazal, že do 90 dní od
poskytnutia dotácie predloží ministerstvu hospodárstva kompletnú účtovnú dokumentáciu preukazujúcu

účel použitia dotácie. Cieľom bolo v čo najkratšej dobe podnikom poskytnúť finančnú pomoc. Žiadosť
bola schválená a vyplatená na základe čestných prehlásení žalovaného, pričom kontrola oprávnených
nákladov prebiehala až po vyplatení dotácie. Účelom ex post kontroly bolo posúdenie oprávnenosti
poskytnutia dotácie v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie a išlo o kontrolu
údajov deklarovaných v žiadosti a dokumentácie preukazujúcej účel použitia dotácie v zmysle výzvy na

predkladanie žiadostí o dotáciu. V rámci kontroly bolo zistené, že žalovaný nepredložil všetky účtovné
doklady potvrdzujúce náklady, ktoré boli potrebné pre posúdenie oprávnenosti poskytnutia dotácie,
a to prijaté faktúry a pokladničné bloky. Žalobca zdôraznil, že zaslanie účtovnej dokumentácie zo
strany žalovaného nepreukazuje aj jej dostatočnosť a úplnosť pre posúdenie oprávnenosti poskytnutia
dotácie.Usmernenieainformácieodokumentochpotrebnýchprevyúčtovanieaposúdenieoprávnenosti

poskytnutia dotácie boli v čase podávania a vyúčtovania žiadosti prístupné na webe ministerstva
hospodárstva. Žalobca ďalej uviedol, že konateľ žalovaného požiadal o dotáciu aj pre spoločnosť Ôsmy
svetadiel s.r.o., ku ktorej bolo tiež 17.5.2023 zaslané čiastočné odstúpenie od zmluvy o poskytnutí
dotácie. V tejto súvislosti sa preto konateľ žalovaného dopytoval i na výsledok kontroly ku svojim
spoločnostiam GASP s.r.o., kde bola kontrola v poriadku a JAN s.r.o. V procese ex post kontroly však

už nebolo možné predkladanie a dopĺňanie žiadnych dokumentov. V lehote 90 dní od poskytnutia
dotácie ministerstvo hospodárstva neevidovalo žiadnu komunikáciu žalovaného, ktorou by sa žalovaný
informoval o dostatočnosti zaslanej dokumentácie, prípadne by sa bol býval dožadoval vysvetlenia
alebo usmernenia k vyúčtovaniu. Žalobca nepoprel prijatie zásielky s vyúčtovaním z 21.7.2021, avšak
dokumenty pripojené k odporu preukazujú, že žalovaný nedoručil všetky potrebné doklady v rámci lehoty

90 dní. Žalobca zdôraznil, že nebolo povinnosťou ministerstva hospodárstva vyzývať príjemcu dotácie
na doplnenie dokumentov s ohľadom na jasne stanové podmienky v schéme, výzve a zmluve o dotácii.
Cieľom ministerstva hospodárstva nebolo poškodiť príjemcu pomoci, avšak ako ústredný orgán štátnejsprávy je povinné nakladať s prostriedkami štátneho rozpočtu, z ktorého boli dotácie poskytované,
hospodárne a účelne.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava
IV dňa 22.11.2024. Žalovaný v celom rozsahu zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore. Pokiaľ
išlo o dokument pripojený žalobcom k jeho vyjadreniu z 3.10.2023, tento nebol súčasťou zmluvy o
dotácii a zmluva o dotácii naň ani žiadnym spôsobom neodkazovala, preto ním nemohol byť žalovaný
viazaný. Z bodu 2 dokumentu vyplývalo, že na preukázanie použitia dotácie bolo potrebné predložiť

účtovnú závierku za roky 2019 a 2020, vystavené faktúry, prípadne iné dokumenty, ako napr. schválenie
štátneho príspevku na zamestnancov, prijaté doklady o úhrade nákladových faktúr, napr. výpisy z
bankového účtu alebo iný daňový doklad o úhrade, účtovné knihy. Zo správy o výsledku kontroly
vykonanej 30.5.2023 vyplývalo, že žalovaný ako žiadateľ nepredložil prijaté faktúry a výdavkové bločky
potvrdzujúce vynaložené náklady v oprávnenom období. Požiadavka na predloženie týchto dokumentov
však nevyplýva ani zo zmluvy o dotácii a ani zo žalobcom dodatočne predloženého dokumentu, v ktorom

nie sú medzi dokumentáciou uvádzané výdavkové bločky. Pokiaľ išlo o prijaté faktúry, nebolo uvedené,
že je potrebné predložiť ich kópie, iba že je potrebné uviesť celkovú sumu. Žalovaný zdôraznil, že zmluvu
o dotácii vyhotovil a predložil žalobca, a preto ak v nej boli použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa javí spravodlivé vykladať ich v neprospech
toho, kto ich do zmluvy vložil.

6.1. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13.11.2025, na ktorom spor prejednal za účasti strán
sporu, resp. poverenej zamestnankyne ministerstva hospodárstva a právnej zástupkyne žalovaného.
Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich písomných podaniach predložených do konania.
6.2. Poverená zamestnankyňa ministerstva hospodárstva na pojednávaní doplnila, že žalovaný v rámci
žiadosti o poskytnutie dotácie vyplnil formulár, pričom suma dotácie bola vypočítaná automatizovane cez

kalkulačku. O dotáciu mohli žiadať len subjekty, ktoré v rozhodnom období vykazovali stratu. Žalovaný
však do 90 dní od poskytnutia dotácie nepredložil bloky a faktúry, pričom z výpisov z bankových účtov
vyplýva, že nakupoval napríklad v F., N. či v L., avšak nepreukázal, že nakupoval veci potrebné pre
jeho podnikanie. Vo výzve boli jasne uvedené doklady, ktoré mal žalovaný predložiť na preukázanie
použitej dotácie a ak mu bolo niečo nejasné, mohol kontaktovať žalobcu, avšak v lehote na predloženie

dokladov žalobca neeviduje žiadny takýto dotaz zo strany žalovaného. Vo vzťahu ku kontrole žalobca
uviedol, že žalovaný nie je oprávnený spochybňovať jej zákonnosť. Žalovaný predložil doklady k sume
nákladov 163.580,96 Eur, pričom z tejto sumy vedel žalobca identifikovať účel nákladov len k sume
14.872,58 Eur. Žalobca mal za to, že nebolo jeho povinnosťou špecifikovať v odstúpení od zmluvy aj
dôvod odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy obsahuje odkaz na ustanovenie, ktoré žalovaný porušil, a

preto žalobca nemusel uvádza, aké doklady žalovaný žalobcovi nepredložili. Pokiaľ išlo o podpísanie
odstúpenia, išlo o elektronický dokument, tento bol určite opatrený minimálne zaručenou elektronickou
pečaťou.
6.3. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní doplnila, že z odstúpenia od zmluvy o dotácii nie je
zrejmé, z akých dokladov predložených žalovaným nemal žalobca účel použitia finančných prostriedkov

preukázaný. Podstatnou náležitosťou právnych úkonov je aj ich určitosť a zrozumiteľnosť. Predložený
bol výpis z hlavnej knihy, ktorý obsahuje všetky údaje, ktoré obsahujú aj faktúry v zmysle zákona o
účtovníctve. Žalobca vykonal kontrolu v rozpore so svojou výzvou, pretože táto mala byť vykonaná v
zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. Ak by žalobca postupoval na základe zákona č. 357/2015 Z. z. a zistil
by chýbajúce doklady, žalovaný by ich mohol doplniť. Pokiaľ išlo o správu o výsledku kontroly, v tejto

bola uvedená suma celkových nákladov 14.872,58 Eur, pričom nebolo zrejmé, ako žalobca k tejto sume
dospel, keď tvrdí, že žalovaný nepredložil žiadne doklady. Pokiaľ išlo o predloženie blokov, napríklad v
prípade nákupu tričiek v L. pre vystupujúcich, žalobca by bez ďalšieho popisu žalovaného nezistil, že
tieto boli skutočne použité na účely podnikania. Nebolo preto zrejmé, prečo žalobcovi nepostačovala
predložená účtovná dokumentácia. Doklady boli vo vzťahu k všetkým nákladom predložené rovnaké,

pričom žalobca deklaroval ako nepredložené doklady len prijaté faktúry a výdavkové bločky. Žalovaný
musel urobiť predbežné účtovné závierky, ktoré musel nahrať do systému ešte pred podpísaním zmluvy
o dotáciu, takže účel bol deklarovaný už pred podpisom zmluvy.
6.4. Strany sporu po poučení súdom podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na pojednávaní 13.11.2025 uviedli, že vo veci nemajú

žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie platobného rozkazu a vyjadreniami strán sporu a vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä zmluvou o poskytnutí dotáciereg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX z 15.4.2021, výpisom z účtu ministerstva hospodárstva o
poskytnutí dotácie z 27.4.2021, správou o výsledku kontroly dotácie z 30.5.2023, odstúpením od zmluvy
o poskytnutí dotácie reg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX z 15.4.2021, výzvou na vrátenie plnenia z

2.6.2023 s doručenkou, žiadosťou o poskytnutie dotácie z 5.3.2021, výzvou na predkladanie žiadostí
o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho
priemyslu z 29.12.2020, podacím lístkom z 21.7.2021, emailmi z 19.5.2023 a 23.5.2023, odpoveďou
žalovaného na list č. XXXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX z 2.6.2023, sledovaním zásielky podacie číslo
V dokumentom - dotácia pre oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, dokumentáciou k prijatej dotácii

z 21.7.2021, žiadosťou o dodanie platobných údajov k vráteniu časti dotácie z 19.7.2021, hlavnou
knihou s medziúčtami po mesiacoch od 3/2019 do 12/2019, knihou po mesiacoch so začiatočným a
konečným zostatkom od 1.3.2020 do 31.12.2020, účtovnou závierkou žalovaného za obdobie od 3/2020
do 12/2020, jednoduchou výsledovkou za obdobie od 3/2020 do 12/2020, knihou záväzkov od 1.3.2020
do 31.12.2020, knihou pohľadávok od 1.3.2020 do 31.12.2020, pokladničnou knihou za obdobie od
1.3.2020 do 31.12.2020, evidenciou bankových výpisov žalovaného od 3/2020 do 12/2020, dlhodobým

majetkom - účtovnými odpismi k 16.7.2021, ako aj ostatným dôkazmi založenými do súdneho spisu.

8. Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
8.1. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) zo štátneho rozpočtu možno v súlade

so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.

8.2. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a
fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej

správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak
ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa
poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených
alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho
vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené

podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna
hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie
jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

8.3. Podľa § 8a ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť
orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu preukázať
účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje
skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

8.4. Podľa § 7 ods. 4 prvej vety zákona č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o
zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 290/2016 Z. z.“) podpora
podľa § 3 písm. a) sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej medzi
ministerstvom a prijímateľom podpory.

8.5. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 290/2016 Z. z. zmluva o poskytnutí podpory podľa odseku 4 obsahuje
a) označenie zmluvných strán, b) predmet zmluvy, c) vymedzenie účelu poskytnutia podpory, d) formu,
druh a výšku poskytnutia podpory, e) oprávnené výdavky, f) ďalšie podmienky, pri splnení ktorých sa
peňažnéprostriedkyposkytnúalebomôžubyťpoužité,g)spôsobkontroly,h)dôvodaspôsobodstúpenia

od zmluvy, i) vymedzenie času, na ktorý sa zmluva uzatvára, j) sankcie za porušenie podmienok zmluvy
nad rámec sankcií za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu, j) meno, priezvisko,
funkciu a podpis osoby oprávnenej konať za zmluvnú stranu.

8.6. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)

tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8.7. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

8.8. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.

8.9. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

8.10. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

8.11. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

8.12. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8.13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8.14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

8.15. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

8.16. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

8.17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie

na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) ak sa
vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem
a) zaručený elektronický podpis, rozumie sa tým kvalifikovaný elektronický podpis,
b) zaručená elektronická pečať, rozumie sa tým kvalifikovaná elektronická pečať.

9. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

10. Žalobca sa v konaní domáhal vrátenia sumy 11.128,52 Eur poskytnutej žalovanému na základe
zmluvy o dotácii z 15.4.2021, keďže ministerstvo hospodárstva odstúpilo od zmluvy o dotácii, pretože

žalovaný nepredložil v zmluvne dohodnutej lehote doklady na preukázanie účelu použitia dotácie.
Žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že v stanovenej lehote predložil ministerstvu hospodárstva
doklady na preukázanie účelu použitia dotácie, pričom v zmluve o dotácii nebol určený presný výpočet
dokladov, ktoré mal žalovaný v tejto súvislosti predložiť. Podľa žalovaného preto nebol daný dôvodna odstúpenie žalobcu od zmluvy o dotácii a na vrátenie dotácie. Okrem toho žalovaný namietal
nedodržanie písomnej formy odstúpenia od zmluvy, pretože z neho nebolo zrejmé, kto podpísal
odstúpenie od zmluvy o dotácii za ministerstvo hospodárstva.

11. V konaní neurobili strany sporným, že v rámci Schémy minimálnej pomoci na podporu malého a
stredného podnikania v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 (schéma pomoci de minimis) DM-
XX/XXXX a výzvy vyhlásenej 29.12.2020 na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro,
malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, uzatvorilo ministerstvo

hospodárstva v postavení poskytovateľa so žalovaným v postavení prijímateľa dňa 15.4.2021 zmluvu o
poskytnutí dotácie reg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX, ktorá nadobudla účinnosť 21.4.2021. Dotácia
bola žalovanému poskytnutá 27.4.2021 vo výške 11.128,52 Eur. Cieľom schémy pomoci de minis
bolo poskytnúť dotáciu na nepokryté fixné náklady za obdobie, v ktorom mali subjekty významne
sťažené podmienky pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti z dôvodu pandémie COVID-19 a
prijatých opatrení za zamedzenie jej šírenia. Proces predkladania žiadostí prebiehal tak, že žalovaný

predložil ministerstvu hospodárstva žiadosť o poskytnutie dotácie, ktorej povinnou súčasťou bola aj
podpísaná zmluva o dotácii. V zmluve o dotácii sa žiadateľ zaviazal, že do 90 dní od poskytnutia
dotáciepredložíministerstvuhospodárstvakompletnúúčtovnúdokumentáciupreukazujúcuúčelpoužitia
dotácie. Cieľom tohto postupu bolo poskytnúť podnikom finančnú pomoc v čo najkratšej dobe. Žiadosť
bola schválená a vyplatená na základe čestných prehlásení žalovaného, pričom kontrola oprávnených

nákladov prebiehala až po vyplatení dotácie. Ex post kontrola bola vykonaná za účelom posúdenia
oprávnenosti poskytnutia dotácie v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie, pričom
išlo o kontrolu údajov deklarovaných v žiadosti a dokumentácie preukazujúcej účel použitia dotácie v
zmysle výzvy na predkladanie žiadostí o dotáciu. Nesporné bolo, že na základe vykonanej kontroly
30.5.2023 ministerstvo hospodárstva konštatovalo porušenie povinností žalovaného, konkrétne, že

žalovaný nepredložil ministerstvu hospodárstva potrebné účtovné doklady - prijaté faktúry a pokladničné
blokyzaoprávnenéobdobieroka2020.Nespornébolotiež,žeministerstvuhospodárstvabolo22.7.2021
doručené vyúčtovanie dotácie žalovaného z 21.7.2021. V rámci vyúčtovania dotácie žalovaný žiadal
o poskytnutie platobných údajov za účelom vrátenia časti dotácie vo výške 259,35 Eur, pretože
žalovaný internou kontrolou účtovnej straty zistil, že došlo k chybe a bola mu poskytnutá dotácia

vyššia o 259,35 Eur, na ktorú mu ministerstvo hospodárstva neodpovedalo. Strany nesporovali, že
žalovaný emailom žiadal o informácie, či predložená dokumentácia je dostatočná alebo nie, na čo
mu ministerstvo hospodárstva odpovedalo 23.5.2023, že zatiaľ kontrola neprebehla. Rovnako nebolo
sporné, že ministerstvo hospodárstva oznámilo žalovanému listom z 2.6.2023, že odstupuje od zmluvy
o dotácii v celom rozsahu a vyzývalo žalovaného na vrátenie dotácie vo výške 11.128,52 Eur, pričom

žalovaný sumu 11.128,52 Eur nevrátil.

12. Sporným v konaní bolo právne posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy o dotácii z dôvodu,
že nebolo zrejmé, či bolo odstúpenie od zmluvy o dotácii podpísané osobou oprávnenou konať
za ministerstvo hospodárstva, ako aj z dôvodu spornosti porušenia povinnosti žalovaného predložiť

doklady na preukázanie účelu použitia dotácie ministerstvu hospodárstva, v dôsledku čoho ministerstvo
hospodárstva odstúpilo od zmluvy o dotácii. V tejto súvislosti bol sporný nárok žalobcu na vrátenie
dotácie v sume 11.128,52 Eur.

13. Pokiaľ ide o zmluvu o dotácii v jej záhlaví bolo uvedené, že bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho

zákonníka, § 8 ods. 2 a § 8a zákona č. 523/2004 Z. z., § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 290/2016 Z. z. o podpore
malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákon a č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií
v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dotácia
bola žalovanému poskytnutá podľa § 3 písm. a) bod 2 zákona č. 290/2016 Z. z. na kompenzáciu
ekonomickej straty podľa záväzných podmienok Schémy minimálnej pomoci na podporu malého a

stredného podnikania v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 DM - XX/XXXX a vyhlásenej výzvy
na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti
kultúry a kreatívneho priemyslu z 29.12.2020. Jej účelom bola náprava vážnej poruchy fungovania v
hospodárstve členského štátu, pričom má svoj právny základ na úrovni práva Európskej únie v čl. 107
a čl. 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Danou pomocou bol tak sledovaný

záujem štátu na riadnom fungovaní hospodárstva. Poskytovanie dotácie štátom žalovanému spadá pod
pojem zabezpečovanie verejných potrieb podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31.10.2023 sp. zn. 2Ndob/11/2023). Riadne fungovanie hospodárstva má
nepochybne pozitívny vplyv na verejné potreby. V konaní uplatnená pohľadávka vznikla zo záväzkovéhovzťahu medzi žalobcom ako subjektom verejného práva, týka sa zabezpečovania verejných potrieb a
žalovanýmakopodnikateľomprijehopodnikateľskejčinnostipodľa§261ods.2Obchodnéhozákonníka,
a preto na obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi stranami sporu je potrebné uplatniť ustanovenia

Obchodného zákonníka.

14. Súd zistil z čl. IV bodu 3. zmluvy o dotácii, že žalovaný ako príjemca sa zaviazal do 90 dní od
poskytnutia dotácie doručiť ministerstvu hospodárstva ako poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu
účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov resp. iných dokumentov

preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie. V zmysle čl. V. bodu 1. zmluvy o
dotácii bol poskytovateľ tiež oprávnený odstúpiť do zmluvy, ak príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé
údaje, alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odstúpenie bolo účinné dňom doručenia
písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy príjemcovi. V čl. V. bode 2. zmluvy o dotácii bolo
dohodnuté, že ak nastane situácia podľa bodu 1 tohto článku, t. j. poskytovateľ od zmluvy odstúpi,
príjemca je povinný do 30 dní od doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť

poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá. Podľa čl. V. bodu 5 zmluvy o dotácii sa odstúpenie
od zmluvy doručuje druhej zmluvnej strane písomne, doporučeným listom na adresnú sídla zmluvnej
strany uvedenú v záhlaví tejto zmluvy.

15. Zo správy o výsledku kontroly z 30.5.2023 mal súd preukázané, že ministerstvo hospodárstva

vykonalokontroluužalovaného,vrámciktorejbolozistené,žežalovanýakožiadateľnepredložildoklady
- prijaté faktúry, výdavkové bločky potvrdzujúce vynaložené náklady v oprávnenom období roku 2020 a
bol zistený kladný výsledok hospodárenia. Ministerstvo hospodárstva v správe o kontrole z 30.5.2023
uviedlo, že deklarované boli celkové náklady 163.580,96 Eur s výsledkom hospodárenia za rok 2020
v sume - 12.365,02 Eur, s požadovanou výškou dotácie 11.128,52 Eur, pričom zistené boli celkové

náklady 14.872,58 Eur a výsledok hospodárenia za rok 2020 v sume + 136.343,36 Eur, na základe čoho
bola vyčíslená ako neoprávnene poskytnutá dotácia vo výške 11.128,52 Eur. Z odstúpenia od zmluvy o
poskytnutí dotácie, výzvy na vrátenie plnenia zo zmluvy z 2.6.2023 mal súd preukázané, že ministerstvo
hospodárstva odstúpilo v celom rozsahu od zmluvy o dotácii s poukazom na čl. IV. bod 3, čl. V. bod 1
zmluvy o dotácii, pričom uviedlo, že na základe kontroly z 30.5.2023 vykonanej v súlade so zmluvou

a platnými právnymi predpismi SR ministerstvo hospodárstva zistilo porušenie povinností žalovaného,
a to tým, že ministerstvu nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie v celej výške -
nepredložil žiadne účtovné doklady za oprávnené obdobie roka 2020. S poukazom na čl. V. bod 2 zmluvy
o dotácii ministerstvo hospodárstva vyzvalo žalovaného na vrátenie dotácie 11.128,52 Eur na bankový
účet ministerstva v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Z pripojenej doručenky mal súd

preukázané, že odstúpenie od zmluvy o dotácii, výzva na vrátenie plnenia zo zmluvy bolo žalovanému
doručené elektronicky do jeho elektronickej schránky 2.6.2023.

16. Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je odstúpenie od zmluvy. Zmluva ako dvojstranný
právnym úkonom vzniká na základe dohody zmluvných strán, a preto sa môže meniť alebo rušiť v

zásade iba dohodou zmluvných strán. Len výnimočne je možné dosiahnuť tie isté alebo podobné právne
účinky na základe jednostranných právnych úkonov. Takýmto jednostranným právnym úkonom je aj
odstúpenie od zmluvy. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexná,
preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody
môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň

si dohodnúť dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Táto dohoda nesmie odporovať kogentným
ustanoveniam zákona. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie záväzkového vzťahu zo
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy v prípade porušenia povinností má sankčný charakter. Podľa § 344
Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo
tento alebo iný zákon. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného

záväzku. Odstúpenie od zmluvy je adresovaným jednostranným právnym úkonom. Zmluvná strana
môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov predpokladaných v zmluve a ak sa v zmluve nedohodli
na možnosti odstúpenia, tak jedine z dôvodov vymedzených v Obchodnom zákonníku, prípadne v
osobitnom zákone. Odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má až na výnimky (napr. §
356, § 547, § 552) sankčný charakter ako následok porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou

stranou. Odstúpenie od zmluvy sa uskutočňuje vo všetkých zákonom alebo zmluvou stanovených
prípadoch jednostranným, druhému účastníkovi adresovaným právnym úkonom, prejavujúcim vôľu
zrušiť zmluvu týmto spôsobom na základe uznaného dôvodu. Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá
chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorýod zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým
konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané
účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter

inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Aplikáciou
jednotlivých ustanovení § 266 Obchodného zákonníka umožňujúcich aplikáciu takého výkladu, ktorý
neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje, pred výkladom, ktorý zakladá neplatnosť právneho úkonu,
je možné odstrániť výlučne prípadne pochybnosti o obsahu právneho úkonu. Použitím výkladového
pravidla preferencie právneho úkonu nie je možné doplniť chýbajúce náležitosti právneho úkonu, ako je

dôvod odstúpenia od zmluvy alebo vymedzenie porušenia povinnosti žalovaným (R 62/2017).

17. Súd konštatuje, že v zmluve o dotácii si zmluvné strany dohodli, že ministerstvo hospodárstva ako
poskytovateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak žalovaný ako príjemca nesplní povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy (čl. V. bod 1 zmluvy o dotácii). Ministerstvo hospodárstva odstúpilo od zmluvy o dotácii so
žalovaným z dôvodu porušenia povinností žalovaného, ktoré spočívali v porušení čl. IV. bodu 3 zmluvy

o dotácii tým, že žalovaný ako prijímateľ nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie v
celej výške, pričom podľa odôvodnenia uvedeného v odstúpení od zmluvy žalovaný nepredložil žiadne
účtovné doklady za oprávnené obdobie roka 2020. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ministerstvo
hospodárstva v konaní nepoprelo, že žalovaný mu v rámci lehoty 90 dní od poskytnutia dotácie (čl. IV
bodu 3. zmluvy o dotácii) predložil viaceré účtovné doklady týkajúce rozhodného obdobia, konkrétne

hlavnú knihu s medzisúčtami po mesiacoch, účtovné knihy s tržbami a výnosmi a nákladmi, účtovnú
závierku za obdobie 3 - 12/2020, jednoduchú výsledovku, knihy pohľadávok a záväzkov, prehľad
bankových výpisov žalovaného, účtovné odpisy na preukázanie účelu poskytnutej dotácie, ktoré boli
nesporne doručené ministerstvu hospodárstva 22.7.2021. Napokon, aj zo správy o výsledku kontroly
uskutočnenej ministerstvom hospodárstva 30.5.2023 vyplýva, že žalovaný ako žiadateľ nepredložil len

prijaté faktúry a výdavkové bločky, a nie žiadne účtovné doklady.

18. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2016, sp. zn.
3Obdo/61/2016, R 62/2017 súd konštatuje, že pre platné odstúpenie od zmluvy o dotácii bolo
nevyhnutné, aby ministerstvo hospodárstva ako zmluvná strana, ktorá chcela prejaviť vôľu smerujúcu

k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzilo skutočný dôvod, pre ktorý chcelo od zmluvy
odstúpiť, vrátane konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola žalovaným jeho konaním alebo nekonaním
porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v
podobezánikuzmluvnéhozáväzku.Sohľadomnasankčnýcharakterinštitútuodstúpeniajenevyhnutné,
aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Uvedenie skutočného dôvodu odstúpenia od

zmluvy, vrátane jednoznačného vymedzenia porušenia povinností druhej zmluvnej strany je kľúčové pre
posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy ako právneho úkonu. Len v dôsledku platného odstúpenia
od zmluvy totiž zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a strany sú povinné vrátiť si poskytnuté
plnenie. Riadne vymedzenie skutočného dôvodu odstúpenia od zmluvy a okolností porušenia povinností
zmluvnej strany je podstatné zvlášť pre druhú zmluvnú stranu, aby táto mohla zvážiť, či sú dôvody

odstúpenia od zmluvy relevantné a nastali podmienky pre vrátenie poskytnutého plnenia, alebo naopak
tieto okolnosti nenastali a druhá zmluvná strana má trvať na platnosti zmluvy a jej riadnom plnení.

19. Súd konštatuje, že dôvod odstúpenia od zmluvy uvedený ministerstvom hospodárstva
nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom, keďže žalovaný predložil ministerstvu hospodárstva

viaceré účtovné doklady na preukázanie účelu poskytnutej dotácie, pričom ani samotná zmluva o dotácii
nevymedzovala zoznam účtovných dokladov taxatívne, ale len demonštratívne ako účtovné závierky,
účtovné knihy, resp. iné dokumenty preukazujúce výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie.
Aj z výsledku kontroly dotácie vyplýva len nepredloženie prijatých faktúr a výdavkových bločkov, nie
žiadnych účtovných dokladov, ako to uviedlo ministerstvo hospodárstva v odstúpení od zmluvy o dotácii.

Je teda zrejmé, že ministerstvo hospodárstva síce uviedlo ustanovenie zmluvy, ktoré mal žalovaný
porušiť a vyjadrilo dôvod odstúpenia od zmluvy o dotácii so žalovaným, avšak tento dôvod celkom
zrejme nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom, kedy ministerstvo hospodárstva v rámci ex
post kontroly preukázania účelu dotácie konštatovalo nepredloženie faktúr a bločkov, nie nepredloženie
žiadnych účtovných dokladov. Uvedený dôvod odstúpenia od zmluvy teda nenastal, a preto ani neboli

splnené podmienky na platné odstúpenie od zmluvy. Špecifikovanie konania, ktorým mal žalovaný
porušiť zmluvu a ktoré malo zakladať právo ministerstva hospodárstva na odstúpenie od zmluvy o
dotácii nenastalo, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť odstúpenia do zmluvy pre rozpor so zákonom, na
ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti súd dodáva, že ak ministerstvohospodárstva považovalo predložené účtovné doklady za nedostačujúce na preukázanie účelu dotácie,
bolo podľa názoru súdu potrebné v odstúpení od zmluvy uviesť ako dôvod konkrétne chýbajúce účtovné
doklady, ktoré neboli predložené a špecifikovať, prečo neboli žalovaným predložené účtovné doklady

dostatočné na preukázanie účelu poskytnutej dotácie. To aj s ohľadom na skutočnosť, že ministerstvo
hospodárstva bolo schopné z predložených účtovných dokladov identifikovať časť nákladov v sume
14.872,58 Eur. Nie je teda zrejmé, prečo predložené účtovné doklady postačovali na identifikovanie
časti nákladov a vo zvyšku boli nepostačujúce. Iba takéto vymedzenie dôvodu odstúpenia od zmluvy
by podľa názoru súdu mohlo viesť k posúdeniu odstúpenia od zmluvy ako platného právneho úkonu za

podmienky, že by porušenie zmluvy zo strany žalovaného skutočne nastalo.

20. Žalovaný namietal i to, že z odstúpenia od zmluvy o dotácii nie je zrejmé, kto ho vyhotovil a kto ho
podpísal. Žalovaný teda namietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy pre nedodržanie písomnej formy,
ktorá bola dohodnutá v čl. V. bode 1 zmluvy o dotácii.

21. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí - vyhotovenie
písomnosti a podpis konajúcej osoby. Písomný prejav nadobúda platnosť až po jeho podpise
konajúcou osobou. Písomná forma je zachovaná, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami
je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, resp.
kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ktoré nahradili

pojmy zaručený elektronický podpis a zaručená elektronickápečať používané v § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Ak nie je zachovaná zákonom predpísaná písomná forma právneho úkonu, potom je tento
absolútne neplatný.

22. Keďže na uzatvorenie zmluvy o dotácii zákon č. 290/2016 Z. z. ustanovuje písomnú formu, k

zrušeniu tejto zmluvy odstúpením môže dôjsť tiež len písomne s poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Žalobcadoručildokonaniaelektronickýdokumentodstúpeniaodzmluvyoposkytnutídotácie
z 2.6.2023 (vo formáte pdf), ktorý síce bol vyhotovený písomne, avšak nebol opatrený kvalifikovaným
elektronickým podpisom osoby konajúcej za ministerstvo hospodárstva, ani kvalifikovanou elektronickou
pečaťou. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že pri odstúpení od zmluvy o dotácii

bola dodržaná písomná forma, a preto je právny úkon odstúpenia od zmluvy o dotácii absolútne neplatný
i pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy.

23. Z dôvodu, že súd posúdil odstúpenie ministerstva hospodárstva od zmluvy o poskytnutí dotácie
z 2.6.2023 ako neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, ako aj pre absenciu uvedenia

skutočného dôvodu odstúpenia od zmluvy (dôvod odstúpenia od zmluvy o dotácii uvedený odstupujúcou
zmluvnou stranou nenastal), nedošlo k zániku zmluvy o dotácii, zániku práv a povinností zo zmluvy
o dotácii, ani k vzniku povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi plnenie poskytnuté na základe zmluvy o
dotácii v sume 11.128,52 Eur. Žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 11.128,52 Eur voči žalovanému z
titulu vrátenia poskytnutej dotácie pre odstúpenie ministerstva hospodárstva od zmluvy o dotácii, preto

nebola dôvodná a súd ju v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. Žalovaný bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu v celom
rozsahužalovanejpohľadávkyzamietol.Spoukazomnauvedenésúdpriznalžalovanémuvočižalobcovi
plný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).