Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200438
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
INGEMA s.r.o., so sídlom: Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia, Slovenská republika, IČO: 36 575 411, právne
zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice - mestská časť
Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 11993448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42499500 o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101026017/2021 zo dňa 11. júna 2021, vo veci vyrubenia dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 a jemu predchádzajúceho administratívneho

konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02.07.2021 doručenou dňa 02.07.2021 pôvodne Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 101026017/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 100380704/2021 z 04.03.2021, ktorým bol podľa

§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvúčinnomznení(ďalejaj„Daňovýporiadok“)žalobcovivyrubenýrozdieldanenadanizpridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 78 808,55 EUR. Žalobca žiadal,
aby súd prípadne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania.

2. Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“alebo

„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 09.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.

Administratívne konanie3. Správca dane vykonal na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní daňovú kontrolu u žalobcu,
ktorá sa začala dňa 06.09.2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101697395/2017 zo
dňa 04.08.2017, vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia (august 2012 až

december2012).Vrámcidaňovejkontrolybolvykonanývýsluchkonateľa,výsluchsvedkov,zadovážené
listinné doklady, zadovážené dôkazy od vyšetrovateľa PZ, ako i zisťované informácie prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií, v dôsledku ktorej bola daňová kontrola prerušená. Výsledkom
daňovej kontroly bol protokol č. 102272514/2019 zo dňa 01.10.2019, s ktorým sa žalobca oboznámil
a podaním zo dňa 29.10.2019 zaslal písomné vyjadrenie.

4. Na podklade výsledkov z daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie zo dňa 16.12.2019 (v
poradí prvé rozhodnutie), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 78 808,55 EUR na DPH za
zdaňovacie obdobie október 2012. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 16.12.2019,
pričom žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.06.2020 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.12.2019
a vrátil vec na ďalšie konanie. Po vrátení veci správca dane doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie

č. 100380704/2021 zo dňa 04.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods.
5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 78 808,55 EUR za zdaňovacie obdobie
október 2012.
5. Správca dane prvostupňové rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca podnikal a stále podniká v oblasti
maloobchodného a veľkoobchodného predaja inštalačného materiálu (voda, kanalizácia) a kompletného

vybavenie kúpeľní, obkladov a dlažieb, ako aj so stavebnou činnosťou. V rámci obchodnej činnosti
začal obchodovať aj s komoditami - repka, jačmeň, repkový olej, sójový olej, repkové výlisky. Správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti VENAS, a.s.
(toho času vymazaná ex offo z obchodného registra) a to z faktúr č. 1210004, 1210001, 1210002,
1210003, 1210006, 1210007, 1210005,1210011, 1210009, 1210010, 1210018 s predmetom dodania

repkových výliskov a repkového oleja. Dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH bola žalobcova
účasť na daňovom podvode. Zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH boli
súčasťou obchodného reťazca LECRAST, spol. s r.o. -> PAFOS SK, s. r. o. -> QANT, spol. s r.o. -
> ASTRON, s.r.o. -> SECRET GROUP, s.r.o. -> PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. -> VENERG, s.r.o. -
> MVR s.r.o. -> VENAS, a.s. -> žalobca. Tovar bol dovážaný od dodávateľov z Poľska a Maďarska

a prepravovaný priamo do areálu spoločnosti VENAS, a.s.. Na začiatku reťazca bola spoločnosť
LECRASTs.r.o.,ktoránevykonávalažiadnupodnikateľskúčinnosť,jejkonateľombolbezdomovec,ktorý
za úhradu podpisoval dokumenty spoločnosti bez toho, aby vedel, čo je ich obsahom, za spoločnosť
dojednával obchody a komunikoval s dodávateľmi A. B. (štatutárny zástupca spoločnosti VENAS
a.s.), ktorý uvedenú skutočnosť sám potvrdil. Jednotlivé subjekty zapojené do fakturačného reťazca

nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi ani nezabezpečovali prepravu, neviedli účtovníctvo a
na podávaných daňových priznaniach k DPH spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť. Platby
za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z účtov spoločností VENAS, a.s.,
MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. nie spoločnosťou LECRAST s.r.o. Podľa správcu dane priamy dodávateľ
žalobcu - spoločnosť VENAS, a.s. účelovo vytvoril reťazec tuzemských spoločností, ktoré medzi sebou

vystavovali faktúry bez reálneho plnenia, tovar pochádzajúci od dodávateľov z iných členských štátov
bol priamo prepravený prepravcami ku konečnému odberateľovi - spoločnosti VENAS, a.s. a výsledkom
tejto aktivity bolo získanie daňového zvýhodnenia vo forme nadmerných odpočtov na DPH, ktorá však
na začiatku reťazca nebola nikdy zaplatená. Spoločnosti VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o.
boli majetkovo a personálne prepojené osoby, na podnikanie využívali spoločný areál v Strede nad

Bodrogom. V prípade žalobcu bol predaj tovaru uskutočňovaný bez prepravy (od momentu nákupu do
momentu predaja sa tovar nachádzal v sklade v Strede nad Bodrogom), všetky náležitosti obchodu
zabezpečovalaspoločnosťVENAS,a.s.,žalobcanevyvíjalžiadnučinnosť,nezabezpečilodberateľovani
prepravu, CMR doklady za žalobcu podpisovala zamestnankyňa spoločnosti VENAS, a.s. C. C., ktorá
disponovala aj pečiatkami žalobcu. Konateľ žalobcu výslovne uviedol v zápisnici zo dňa 06.09.2017

a zo dňa 12.09.2017, že do predmetných obchodných transakcií sa žalobca zapojil z dôvodu, že
spoločnosť VENAS, a.s. mala vysoké nadmerné odpočty na DPH, teda jej chýbali finančné prostriedky
a naopak žalobca mal vyššie daňové povinnosti, preto bolo dohodnuté, že žalobca odkúpi tovar od
spoločnosti VENAS, a.s. až do doby, pokiaľ spoločnosť VENAS, a.s. nezabezpečí odberateľa. Za
uvedené obchody mal mať províziu cca 1% ročne z obchodov, teda ročne okolo 50000,-EUR a všetky

obchody mala zabezpečovať spoločnosť VENAS, a.s. Rovnako uviedol, že konateľa dodávateľa žalobcu
poznal konateľ žalobca ako svojho zákazníka.6. Žalobca podal odvolanie zo dňa 25.03.2021 voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane,
v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca namietal,
že správca dane v otázke účasti žalobcu na daňovom podvode nerozlišoval medzi úmyselným konaním

žalobcu a konaním z nedbanlivosti, ani nebolo zrejmé z rozhodnutia, či sa žalobca zúčastnil vedome
na daňovom podvode alebo konaní z nedbanlivosti. Rovnako správca dane neposúdil správne otázku či
daňový únik je dôsledkom podvodného konania, nakoľko na úrovni reťazca (VENAS, a.s., VENEREG,
s.r.o. a žalobca) išlo o optimalizáciu daňových povinností. Vo vzťahu k celému reťazcu, nebola zo
strany správcu dane preukázaná príčinná súvislosť medzi spoločnosťou na vstupe reťazca LECRAST,

spol. s r.o. a žalobcom. Rovnako sa nestotožňoval s tvrdením správcu dane, že ak by žalobca vykonal
opatrenia (napr. zabezpečím dohľadu a skladovaním), tak by mal vedieť, že je súčasťou podvodného
reťazca. Žalobca nesúhlasil ani s postupom správcu dane, kedy skutočnosť, že daňový nedoplatok
je nevymožiteľný od spoločnosti LECRAST, s.r.o., si správca dane uplatňoval od žalobcu, pričom
uprednostnil ten daňový subjekt, od ktorého je vymožiteľný.

7. Žalovaný preskúmal rozhodnutie správcu dane a dospel k záveru, že správca dane vec po právnej
stránke správne posúdil, dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie správcu dane považoval za
zákonné a preto ho potvrdil. V žalovanom rozhodnutí sa stotožnil so záverom správcu dane, že u
žalobcu boli formálne splnené podmienky pre odpočítanie dane uvedené v príslušných ustanoveniach
zákona o DPH, avšak zdaniteľné obchody uskutočnené v preverovanom zdaniteľnom období v reťazci

spoločností, medzi ktoré patril aj žalobca, boli poznačené podvodom. Vedomostnú zložku mal správca
dane preukázanú z postoja žalobcu k obchodovaniu s tovarom, o ktorom nemal žiadnu vedomosť,
nevyžadoval žiadne záruky, nevyvíjal žiadnu činnosť, ani ich nijakým spôsobom neriadil nekontroloval,
všetko riadila spoločnosť VENAS, a.s

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca podal včas správou žalobu zo dňa 02.07.2021, ktorú doručil pôvodnému správnemu
súdu a žiadal zrušiť žalované rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie a to
z dôvodov nezrozumiteľnosti, nepreskúmnateľnosti rozhodnutia, ako i skutočnosti, že v konaní pred

žalovaným malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením
žalovaného vo vzťahu k vedomostnej zložke účasti žalobcu na daňovom podvode, v tomto ho považoval
za nezrozumiteľné, logicky protirečivé a tým nepreskúmateľné, pokiaľ ide o vedomú alebo nevedomú
účasť žalobcu na daňovom podvode. Žalobca zdôraznil, že len výnimočne môže dôjsť k odopretiu práva

na odpočet DPH a toto kladie zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, vylučuje akékoľvek logické
alebo iné pochybenia a úvaha správcu dane pri odôvodnení rozhodnutia sa musí utvárať na základe
prísne logického úsudku, pričom žalovaný nerozlišoval medzi konaním s úmyslom podieľať sa na
daňovom podvode a konaním z nedbanlivosti. Mal za to, že žalovaný (taktiež aj správca dane) neuniesli
dôkaznébremenovovzťahukvedomostnejzložkeúčastižalobcunadaňovompodvode,keďnebolanimi

preukázaná vedomá, ani nevedomá účasť žalobcu na daňovom podvode. Nepostačovalo pritom, aby
správca dane len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale tieto museli aj jednoznačne preukázať, pričom
argumenty tvrdené správcom dane ako aj žalovaným boli len indíciami, teda nepriamymi dôkazmi o tom,
že žalobca mohol vedieť, že je účastníkom reťazca spojeného s daňovým podvodom. V odôvodnení
rozhodnutí tiež absentuje úvaha, na základe, ktorej dospel správca dane k záveru, že ak by žalobca

zabezpečil prepravu a skladovanie tovaru, skúmal pôvod tovaru, mohol zabrániť daňovému úniku vo
forme neodvedenia dane. Poukázal, že je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi nezaplatením dane
jedným z účastníkov obchodného reťazca a nárokovaním odpočtu dane ďalším účastníkom reťazca a
preukázaním vedomostnej zložky o skutočnostiach svedčiacich o možnom podvodnom konaní. Žalobca
zároveň namietal, že ak na začiatku reťazca nebola odvedená daň, nie je možné to pripočítať na ťarchu

práve žalobcovi bez toho, aby bola akákoľvek súvislosť medzi týmito subjektami preukázaná. Podľa
názoru žalobcu je neprípustný postup, keď správca dane vyrubí daň „komukoľvek“, resp. uprednostní
vyrubenie subjektu, u ktorého je z hľadiska vymožiteľnosti zjavné, že daňový výnos bude zaručený, čo
bola situácia, ktorá nastala v preskúmavanom prípade. Rovnako namietal, že v protokole bol zistený
iný rozdiel v DPH (suma 65808,55EUR ) ako rozhodnutí správcu dane (suma 78808,55EUR) a tieto

skutočnosti neboli vysvetlené. Žalobca po podaní žaloby, podal návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.9. Žalovanývovyjadreníkžalobezodňa28.09.2021žalobnébodyhodnotilakonedôvodné,spoukazom
a zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie skutkového stavu
a prijaté závery o nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode

sú vecne správne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj ustanoveniami daňového poriadku.
K jednotlivým žalovaným bodom sa vyjadril ako v žalovanom rozhodnutí, pričom k námietke uvedenia
rozdielnej sumy rozdielu DPH v protokole a v rozhodnutí správcu dane uviedol, že došlo k chybe pri
počítaní. Žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, s návrhom na priznanie odkladného účinku
nesúhlasil a navrhol správnu žalobu zamietnuť

10. Pôvodný správny súd uznesením sp.zn. KE-6S/60/2021 zo dňa 21.10.2021 zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. V replike žalobcu zo dňa 10.01.2022 k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na dôvodnosti svojich
žalobných námietok, ktoré opätovne zhrnul a zdôraznil, že dôvody ani obsah vyjadrenia žalovaného nie

sú dostatočné na zamietnutie žaloby a trval, aby žalobe bolo vyhovené.

12. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe bolo žalovanému preukázateľne doručené
dňa 31.01.2022 spolu s výzvou na vyjadrenie (podanie dupliky), avšak žalovaný sa v konaní už ďalej
nevyjadril.

13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2025. Na tomto pojednávaní bol prítomný
právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 19.11.2025,
v ktorom poukázal na skoršie rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach, sp.zn. KE-8S/104/2021,
KE-8S/103/2021, KE-8S/105/2021, v ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby, pričom v konaní

KE-8S/104/2021 bolo rozhodnuté aj o kasačnej sťažnosti a to rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (´dalej aj „NSS SR“) sp.zn. 4Sfk/8/2025. Žalobca na pojednávaní zotrval na
podanej žalobe, zdôraznil, že žalobca bol až siedmym v poradí v rámci reťazca, v ktorom prvý subjekt
v reťazci nedoviedol daň, zdôraznil, že účelom obchodovania bolo urýchlenie vrátenia odpočtu dane
skrz iných dodávateľov a obchodovania sa zúčastnil na odporúčanie za minimálnu províziu. Rovnako

zdôraznil, že vzhľadom na svoje postavenie v reťazci nemohol vedieť, že v tomto reťazci dochádza
niekde na vstupe k daňovému úniku. Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobu zamietol.

Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

17. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

18. Podľa § 140 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného

predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého
ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho
dôvody.“

Právny názor správneho súdu

19. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach
ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisužalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného,
v konaní a dospel k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná.

20. V súlade s vyššie citovaným § 140 SSP správny súd uvádza, že vo veci toho istého žalobcu, už bolo
v totožnej veci rozhodnuté Správnym súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/104/2021
rozsudkom zo dňa 15.10.2024. V uvedenej totožnej veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, preskúmavané rozhodnutie sa týka zdaňovacieho

obdobia august 2012. Z obsahu administratívneho spisu má súd za preukázané, že v prípade oboch
rozhodnutí prvostupňový orgán vychádzal z rovnakých podkladov (protokol o vykonaní daňovej kontroly,
výsluchy svedkov, listinné dôkazy). Totožné je aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko v oboch
prípadoch išlo o nepriznanie práva odpočítať si DPH z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode.

21. Žalobné body žalobcu uvedené v rozsudku sp.zn. KE-8S/104/2021 zo dňa 15.10.2024 v

plnom rozsahu korešpondujú so žalobnými bodmi uvedenými v prejednávanej veci (KE-6S/60/2021).
Predmetom oboch súdnych konaní je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty
za príslušné zdaňovacie obdobia, v prípade prejednávanej veci ide o zdaňovacie obdobie október 2012,
vec už rozhodnutá pod sp.zn. KE-8S/104/2021 – ide o zdaňovacie obdobie august 2012. Účasť žalobcu
na daňovom podvode ako dôvod neuznania práva na odpočet DPH je v rozhodnutí žalovaného v spojení

s rozhodnutím správcu dane v prípade oboch zdaňovací období vymedzená totožne.

22. Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého sa pri výkone daňovej
kontroly za mesiac október 2012 vychádzalo z rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej
kontroly za mesiac august 2012, správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných

v rozsudku správneho súdu sp.zn. KE-8S/104/2021 zo dňa 15.10.2024, pričom rozdiel spočíva len v
tom, že v tomto prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie (október 2012), za ktorý bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 78 808,55EUR, pričom dôvodom nepriznania boli rozdielny
faktúry, od rovnakého dodávateľa s obdobným predmetom obchodovania (repkové výlisky, repkový
olej...). Z uvedeného ide len o formálne rozdiely, na rovnakom skutkovom základe.

23. Na doplnenie správny súd uvádza, že žalobné body a ich formulácia v oboch súdnych konania
nevykazujú vzájomnú odlišnosť. Z hľadiska posudzovania žalobných bodov možno uviesť, že procesný
postup v konaní pred správnym súdom sp.zn. KE-6S/60/2021 týkajúci sa zdaňovacieho obdobia október
2012, bol zhodný s procesným postupom ako pri zdaňovacom období august 2012. Zároveň aj

argumentácia žalovaného, ktorá prirodzene vychádza z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je
zhodná v oboch konaniach.

24. Navyše už skorší rozsudok správneho súdu sp.zn. KE-8S/104/2021 zo dňa 15.10.2024 bol
podrobený prieskumu zo strany kasašného súdu, ktorý rozsudkom NSS SR 4Sfk/8/2025 zo dňa

25.09.2025 zamietol kasačnú sťažnosť.

25. Správny súd nad rámec k námietke rozdielneho určenia sumy vyrubenej DPH v rámci protokolu
a rozhodnutia správcu dane, sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ide len o zrejmú nesprávnosť
v dôsledku nesprávneho súčtu (matematickej operácie súčet), pričom v rozhodnutí je táto suma

uvedená správne a plne korešponduje s podkladmi na rozhodnutie. Rovnako správny súd poukazuje
na samotné vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý sám uviedol, že sa zapojil do obchodného reťazca
s novou komoditou(repka, repkový olej, repkové výlisky....), pričom riadenie obchodovania prenechal
inej osobe a za účasť v tomto reťazci si uplatnil províziu. Samotné obchodovanie nedávalo žiaden
ekonomický zmyslel a jeho účelom mala byť len „optimalizácia“ samotných daňových povinností

jednotlivých subjektov. Je potrebné poznamenať, že i keď udalosti sa stali pomerne dávno (v roku 2012),
i s poukazom na rozdielne štandardy správcov dane, na druhej už v tom čase bol dlhšie zverejnený
známy rozsudok ESD vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel zo dňa 06.07.2006, ktorý pojednával
o daňovom podvode a uvádzal kritéria („test“), pri ktorých je možné uznať účasť subjektu na daňovom
podvode a nepriznať právo na odpočet DPH z dôvodu tejto účasti.

26. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o plnej aplikovateľnosti ním
vydaného rozsudku sp.zn. KE-8S/104/2021 zo dňa 15.10.2024 aj na toto správne súdne konanie.Rozsudok správneho súdu sp.zn. KE-8S/104/2021 zo dňa 15.10.2024 sa zároveň zakladá do súdneho
spisu v tejto veci.

27. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.
Rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s
poukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci
ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli
dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny

súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti,
ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).