Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100585
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP, so
sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka,
so sídlom Bottova 2A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: British International
School Bratislava s.r.o., so sídlom Perníkova 6, 841 02 Bratislava, IČO: 35 724 129, právne zastúpený:
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava,

IČO: 36 659 746, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. BISB_2022_01_SK zo dňa
10.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023 ako
aj rozhodnutie riaditeľky strednej školy Súkromná spojená škola British International School Bratislava
č. SSŠ_BISB_2022_01_SK zo dňa 31.03.2023 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu

na ďalšie konanie.

III. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľka strednej školy Súkromnej spojenej školy British International School Bratislava (ďalej aj

len „riaditeľka“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) vo veci uloženia výchovného opatrenia podľa
§ 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „školský zákon“), podľa § 5 ods. 4 písm.
k) zákona č. 596/2003 Z. z. štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej správe v školstve“) a
podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalejajlen„správnyporiadok“)rozhodnutímč.SSŠ_BISB_2022_01_SKzodňa31.03.2023(ďalejajlen

„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla nasledovne: „Správny orgán účastníka konania podľa § 58 ods. 2
školského zákona, článku XI. Školského poriadku vydaného na základe § 153 školského zákona (ďalej
len„Školskýporiadok“)aprílohyč.2internéhopredpisuškolyPravidlásprávaniaajehohodnotenie,ktorý
tvorí súčasť Školského poriadku (ďalej len „Pravidlá správania“) vylučuje zo školy, a teda účastníkovikonania ukladá opatrenie vo výchove za porušenie § 144 ods. 4 písm. b) školského zákona, spočívajúce
v nasledovných porušeniach Školského poriadku:

„1 ) účastník konania sa dopustil šikanovania a agresívneho správania voči žiakom školy podľa článku
IV. bodu (3) písm. o. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a používania slovných
útokov podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku,
a to tým, že dňa 27. septembra 2022 v presne neurčený čas a na presne neurčenom mieste robil voči
študentke č. 1 gestá rukami, ktorými naznačoval jej škrtenie a držanie pod krkom a zároveň jej povedal,

že ju tak nenávidí, že by ju najradšej vyhodil von oknom,

2) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že v presne neurčený deň počas obedu v jedálni v škole, potom, ako si zobrala vidličku a nôž
a odchádzala z miesta, kde boli umiestnené príbory, chytil študentku č. 1 za zadok bez jej dovolenia,

3) účastník konania dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že dňa 10. septembra 2022 počas študentskej párty na presne neurčenom mieste a v presne
neurčený čas agresívne obchytkával študentku č. 1 bez jej dovolenia,

4) účastník konania sa dopustil prejavu rodovej neznášanlivosti podľa článku XI. Školského poriadku,
ktorý je porušením Školského poriadku, a diskriminácie podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktorá je
porušením Školského poriadku na úrovni 4, a ponižovania podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského
poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku,

a to tým, že v presne neurčený deň a čas, v škole počas hodiny psychológie, potom, ako študent č. 22
rozlial vodu a študentka č. 1 išla pomôcť upratať neporiadok, povedal študentke č. 1, že je prirodzené,
že chce upratovať, pretože je žena a že to nepochopí, pretože je žena, pričom ju nazval upratovačkou,

5) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a fyzického útoku podľa článku IV. bodu (3) písm. p.
Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a šikanovania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že dňa 14. októbra 2022 v presne neurčený čas v škole pri skrinke študentky č. 1 si odchytil

študentku č. 1 a spýtal sa jej „Prečo si taká?” na čo ona opakovane odpovedala, aby ju nechal na pokoji
a že sa s ním nechce teraz rozprávať, a keď sa študentka č. 1 pokúsila odísť, účastník konania ju bez
dovolenia chytil za zápästia a pritiahol si ju späť k sebe, na čo mu študentka č. 1 povedala, aby sa jej
nedotýkal a následne sa odtiahla a odišla,

6) file_0.jpg

file_1.wmf

účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že dňa 18. októbra 2022 v presne neurčený čas v priestoroch školy sa snažil presvedčiť
študentku č. 1, aby prišiel k nej domov, na čo mu odpovedala nie, ale on stále trval na svojom, a neskôr

sa tlačil do osobnej zóny študentky č. 1 , na čo ona povedala: „A., choď preč, naháňaš mi strach, nechaj
ma na pokoji”, pričom účastník konania neodišiel aj napriek tomu, že tieto slová študentka č. 1 opakovala
neustále dookola,

7) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,

ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že dňa 7. septembra 2022 počas vyučovania v škole na hodine psychológie, sediac za
rovnakým stolom ako študentka č. 2, si nohou pod stolom pritiahol stoličku, na ktorej sedela študentka č.
2 a začal sa dotýkať jej stehna bez dovolenia, v dôsledku čoho následne študentka č. 2 svoju stoličku odneho odsunula, a následne, potom ako si študentka č. 2 položila svoju ruku na stôl, účastník konania sa
snažil prepliesť svoje prsty s jej prstami a opätovne sa pokúšal dotknúť jej nohy pod stolom, v dôsledku
čoho študentka č. 2 ako prejav nesúhlasu s týmto konaním odsunula svoju stoličku ešte viac dozadu,

ďalej od neho; študentka č. 2 počas tejto udalosti povedala účastníkovi konania, aby prestal, na čo on
reagoval slovami, že prečo mu to robí,

8) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,

a to tým, že dňa 20. septembra 2022 počas vyučovania v škole na hodine ekonómie, na školskej chodbe,
sisadolnalavičkuvedľaštudentkyč.2apoložilsvojurukuzachrbátštudentkyč.2,stým,žesajejchrbta
zároveň dotýkal; študentka č. 2 odsunula jeho ruku preč; následne účastník konania dal svoju ruku za
ruku študentky č. 2 a pokúsil sa dotknúť zadku študentky č. 2; študentka č. 2 sa následne odsunula od
účastníka konania ďalej, on sa k nej však nakláňal bližšie a bližšie, až kým sa jeho nohy nedotýkali nôh
študentky č. 2; následne študentka č. 2 prekrížila nohy, aby bola od neho ďalej,

9) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že v presne neurčené dni, čase a mieste, takmer na dennej báze, popri tom, ako prechádzal
okolo študentky č. 2, sa bez jej súhlasu dotkol jej chrbta alebo pásu,

10) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a škodlivého
sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku
na úrovni 4,

a to tým, že približne v období 3. - 14. októbra 2022 po ceste z vyučovania zo školy v presne neurčený
čas presviedčal študentku č. 2, aby s ním išla na rande, a to napriek jej opakovanému odmietnutiu;
následne spolu so študentkou č. 2 nastúpil do električky, kde položil svoju ruku na jej nohu, ktorú ona
následne odtláčala; následne účastník konania povedal študentke č. 2, že ju vezme domov, čo ona
odmietla a naliehala na účastníka konania, aby vystúpil na svojej zastávke; účastník konania nevystúpil

na svojej zastávke, kde mal mat' tréning, ale až na zastávke, kde vystúpila študentka č. 2; po tom, ako
účastník konania a študentka č. 2 vystúpili z električky, študentka č. 2 verejne zakričala na účastníka
konania, aby šiel preč, nechal ju na pokoji a neodprevádzal ju domov, na základe čoho účastník konania
dobrovoľne odišiel,

11) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že dňa 18.10.2022 na presne neurčenom mieste a v presne neurčený čas sa spýtal študentky
č. 3, odkiaľ má svoju blúzku, na čo na túto otázku sám odpovedal tak, že ju má zo sexshopu,

12) účastník konania sa dopustil prejavu rodovej neznášanlivosti podľa článku XI. Školského poriadku,
ktorý je porušením Školského poriadku, a diskriminácie podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré
je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2
Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že na presne neurčenom mieste a v presne neurčený deň a čas mal voči študentke č. 3

nevhodné a sexistické poznámky a otázky, medzi ktoré patrili nasledovné: - koľko váži, - či ju muži, s
ktorými mala sexuálny styk, uspokojujú, - či niekedy natočila sex video, - ako často používa vibrátor,
- že ženy by mali byť chránené, pretože sú krehké a nevedia sa chrániť samé, - že úlohou
ženy je muža potešiť a nič viac,

13) účastník konania sa dopustil prejavu rasovej, resp. etnickej neznášanlivosti podľa článku XI.
Školského poriadku, ktorý je porušením Školského poriadku, a diskriminácie podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktorá je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a ponižovaním podľa článku IV.
bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku,
a to tým, že v nadväznosti na to, že približne v dňoch 3. - 7. októbra 2022 v škole na hodine psychológie

študentka č. 3 požiadala vyučujúceho, pána E., o zatvorenie okna kvôli chladu v miestnosti, reagoval,
že by sa študentka č. 3 mala vrátiť do svojej krajiny, keď jej je taká zima,14) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že v presne neurčený deň v škole na hodine matematiky a psychológie a v spoločenskej

miestnosti pre študentov IB sa dotýkal nôh a rúk študentky č. 3, a to aj napriek tomu, že mu študentka
č. 3 jasne ukázala, že nechce, aby sa jej dotýkal,

15) účastník konania sa dopustil šikanovania voči žiakom školy podľa článku IV. bodu (3) písm.
o. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a používania slovných útokov a

ponižovania podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského
poriadku, a nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením
Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že v presne neurčený čas a na presne neurčenom mieste povedal študentke č. 3, že je „kurva,
pretože sa tak prezentuje” a keď sa ho študentka č. 3 spýtala, ako sa prezentuje, tak jej odpovedal, že
pretože chodí von len s kamarátmi a pretože nosí do školy krátke sukne a šaty,

16) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že dňa 6. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine psychológie kládol študentke
č. 5 otázky ohľadom sexuálneho styku v trojici a či by sa ho rada zúčastnila,

17) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4 a ponižovania podľa článku
IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku,
a to tým, že dňa 7. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine ekonómie sa v prítomnosti

študentky č. 5 spýtal študenta č. 14, či by chcel mat' sexuálny styk v trojici so študentkou č. 5, a uviedol,
že musí byť ľahké študentku č. 5 v posteli zdvíhať a otáčať ňou,

18) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,

atotým,žedňa27.septembra2022vškolepočasvyučovanianahodineteóriepoznaniasapýtalosobné
otázky študentky č. 5 ohľadom jej partnerského vzťahu, jej spodnej bielizne, a či má videonahrávky s
jej partnerom z intímnych aktov,

19) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel

správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a škodlivého sexuálneho
správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že dňa 29. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine teórie poznania sa proti vôli
študentky č. 5 dotýkal jej chrbta, obtieral o jej zadnú časť svoje kolená a zároveň uviedol: „Prepáč, obtrel
som sa o tvoju riť, ale páčilo sa mi to”,

20) účastník konania sa dopustil šikanovania voči žiakom školy podľa článku IV. bodu (3) písm. o.
Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a porušenia zákazu používať slovné útoky
a ponižovať podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského
poriadku, a nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením

Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že v presne neurčený čas v septembri 2022 na presne neurčenom mieste povedal študentke
- ju chce „pretiahnuť” na lavici len kvôli oblečeniu, ktoré mala na sebe, - že už nemá žiadnu zámienku,
aby ho odmietla, pretože jeho priateľka odišla, - že ju spolu s ostatnými chlapcami v triede znásilnia,
- že za ňou rád chodí po schodoch a má ju chuť „ošukať do zadku”, - že má pekný zadok a že môže

povedať, že áno, pretože sa to páči iným dievčatám a že mu nemôže hovoriť, čo môže a nemôže,

21) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že v presne neurčený čas v septembri 2022 v škole na hodine francúzštiny povedal študentke

č. 7: „Práve mi vyliezol do nohavíc z toho, aký pekný zadok máš”,

22) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,a to tým, že v presne neurčený čas v septembri 2022 na presne neurčenom mieste sa dotýkal študentky
č. 7 a pritom jej vravel: „Och prepáč, zabudol som, že máš priateľa”,

23) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania,
ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že dňa 7. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine ekonómie na chodbe školy
chytil študentku č. 8 bez jej dovolenia za zadok,

24) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,
a to tým, že dňa 4. októbra 2022 v škole počas vyučovania na hodine teórie poznania sa pýtal študentky
č. 12, akého veľkého má študent č. 4 „vtáka”, aby ohodnotila svoj sexuálny život od 1 do 10, ako by
ohodnotila svoj sexuálny život so študentom č. 4, ako často má sex a či by mohol byt' jej sexuálny život
lepší alebo je práve teraz najlepší; študentka č. 12 opakovane odpovedala účastníkovi konania, že mu

na tieto otázky nebude odpovedať a opakovane ho žiadala, aby prestal, aj napriek tomu však účastník
konania v tomto konaní pokračoval,

25) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel
správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4,

a to tým, že dňa 19. septembra 2022 počas voľnej hodiny v spoločenskej miestnosti pre IB študentov
popri sledovaní pohrebu anglickej kráľovnej v televízii sa opakovane pýtal študentky č. 12, či si užíva
pohlavný život so svojím partnerom a aké má rada sexuálne pozície.“

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia riaditeľka uviedla, že v období od 19.10.2022 do

28.10.2022 jej boli doručené stanoviská študentky č. 1 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 2 zo dňa
19.10.2022 a zo dňa 20.10.2022, študentky č. 3 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 4 zo dňa 20.10.2022,
študentky č. 5 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 6 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 7 zo dňa 19.10.2022,
študentky č. 8 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 9 zo dňa 2010.2022, študenta č. 10 zo dňa 20.10.2022,
študentky č. 11 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 12 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 13 zo dňa 21.10.2022

a študenta č. 14 zo dňa 20.10.2022. Dňa 07.11.2022 vydala riaditeľka upovedomenie o začatí správneho
konania o uložení výchovného opatrenia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.11.2022. Zároveň vydala
dňa 07.11.2022 rozhodnutie o prijatí predbežného opatrenia, ktorým bolo žalobcovi uložené, aby sa
zdržal vstupu do priestorov školy, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Riaditeľka udelila
žalobcovi za všetky skutky, ktoré boli predmetom konania, jedno najprísnejšie opatrenie vo výchove, v

podobe vylúčenia zo školy, pričom pre úplnosť uviedla, že každý jeden skutok žalobcu považovala za
natoľko závažný, že odôvodňoval udelenie najprísnejšieho opatrenia vo výchove. K uvedenému dospela
na základe viacerých dôvodov, a to ohľadom na množstvo a opakujúci sa charakter týchto skutkov,
ako aj s ohľadom na intenzitu správania žalobcu, teda že ku konaniam došlo vo veľmi krátkom čase,
a to v priebehu mesiaca september až október 2022. Riaditeľka zároveň skonštatovala, že vzala do

úvahy závažné a nenapraviteľné následky, ktoré môže mať takéto konanie na obetiach týchto skutkov,
pričom potenciálne následky je možné vidieť v stanoviskách študentiek č. 15 a č. XX, teda predovšetkým
následky na mentálnom zdraví obetí (sebapoškodzovanie, samovražedné sklony).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil považujúc ho za správne. Žalovaný bol toho názoru, že
riaditeľka postupovala v súlade s platnou právnou úpravou, prvostupňové rozhodnutie vydala v súlade
s právnymi predpismi, Školským poriadkom a Pravidlami správania, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti.

II.
Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako

aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil.

5. V prvom rade poukázal na podstatu sporu, ktorou je podľa jeho názoru nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a nesprávny úradný postup žalovaného a riaditeľky. Tátonezákonnosť spočíva v nasledovných dôvodoch: (i.) nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným
a riaditeľkou bez opory a v rozpore s administratívnym spisom, (ii.) absencia právomoci oboch
správnych orgánov rozhodovať o niektorých skutkoch, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy, (iii.)

podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, (iv) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu
jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, (v.) nesprávne právne posúdenie veci.

6. Nedostatočné zistenie skutkového stavu videl žalobca v nevykonaní výsluchu ani jedného z kľúčových

svedkov, ktorí by mohli potvrdiť, vyvrátiť prípadne spochybniť podozrenia voči žalobcovi. Namiesto
riadneho výsluchu týchto priamych a nepriamych svedkov – spolužiakov žalobcu a žiačok nižšieho
ročníka, prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný účelovo a nezákonne nahradil ich výsluch
písomnými stanoviskami, z ktorých väčšina bola riaditeľke doručená pred začatím správneho konania,
bez vedomia a súhlasu ich zákonných zástupcov (okrem jednej študentky sú všetci študenti maloletí),
a bez poučenia podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku, bez akejkoľvek možnosti klásť týmto svedkom

otázky za účelom preverenia pravdivosti a vierohodnosti nimi poskytnutých informácií a bez akejkoľvek
vlastnej aktivity prvostupňového správneho orgánu a žalovaného za týmto účelom.

7. Jediné výsluchy svedkov, ktoré prvostupňový správny orgán zrealizoval na pojednávaní dňa
30.01.2023, boli výsluchy deviatich učiteľov a jednej bývalej spolužiačky a priateľky žalobcu F. A.. Ani

jeden z týchto svedkov nepotvrdil žiaden zo skutkov ani žiadnu zo skutočností obsiahnutých v skutkoch,
za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy. Prístup, ktorý uplatnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a to, že
ochrana obetí podľa Trestného poriadku má absolútnu prednosť pred právom na obhajobu obvineného,
je nesprávny a nezákonný. Žalovaný však takto postupoval, keď doslova vymazal právo žalobcu na
obhajobu a znemožnil mu akúkoľvek obhajobu v správnom konaní. Účelové nahradenie výsluchu

svedkov písomnými stanoviskami študentov je nezákonné. Dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom je
nezákonným dôkazom, a preto sú stanoviská študentov nezákonné a nepoužiteľné v správnom konaní.

8. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí (bod 174), že „Z
napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu vyplýva, že skutky sa stali v priebehu mesiaca september až

október 2022.“ Pri skutkoch č. 2, č. 4, č. 9, č. 12, č. 14, č. 15 nie je uvedený žiaden časový rámec,
ani mesiac, dokonca ani rok. Žiaden časový údaj nevyplýva ani z písomných stanovísk študentov,
ktorí opísali tieto skutky. Pri týchto skutkoch informácia o čase ich údajného spáchania preto vôbec
nevyplýva z obsahu spisu. Takéto domýšľanie si časového rámca týchto skutkov zo strany žalovaného
je preto arbitrárne, nezákonné a absolútne neprípustné, čo preukazuje, že žalovaný nezisťoval skutočný

a objektívny stav veci.

9. Prvostupňové rozhodnutie a rovnako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú zo skutkového stavu
založeného výlučne na nezákonných písomných stanoviskách študentov. V oboch rozhodnutiach a v
celom správnom konaní (do dnešného dňa) neboli zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho

orgánu riadne a náležite identifikovaní študenti, voči ktorým mali smerovať skutky, za ktoré bol žalobca
vylúčený zo školy a ani študenti, ktorí mali byť alebo mohli byť svedkami údajného konania žalobcu.
Počas správneho konania a tiež v preskúmavaných rozhodnutiach ich správne orgány označujú výlučne
ako študent č. 1 až študent č. 27 (s vynechaním niektorých čísel v rade) bez bližšej identifikácie.

10. Chýbajúca riadna identifikácia osôb, voči ktorým mali smerovať skutky, ktoré boli predmetom
správneho konania, v značnej miere obmedzuje a porušuje právo žalobcu na obhajobu. Inak povedané,
ako sa má podozrivý, či obvinený brániť, ak nepozná identitu údajných poškodených a ani svedkov, ktorí
voči nemu vypovedajú?! A z druhej strany, aký zmysel má utajovanie identity týchto osôb pred žalobcom,
keď podľa tvrdení týchto osôb (ktoré si žalovaný a prvostupňový správny orgán nekriticky osvojili) mali

byť tieto osoby priamo účastné (spolu so žalobcom) skutkov, o ktorých podali svedectvo? Utajovanie ich
identity je bezpochyby dôvodné vo vzťahu k širšej verejnosti, ale nie voči osobe, ktorá podľa ich tvrdení
vie, kto bol a kto nebol účastný konkrétneho skutku.

11. Žalobca si v snahe brániť sa proti obvineniam zo skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu,

nejakým spôsobom čiastočne vydedukoval, ktorý študent sa môže skrývať pod ktorým číslom.
Žalobca však zdôrazňuje, že do dnešného dňa mu správnosť jeho odhadu identity študentov
správne orgány nepotvrdili, ide tak iba o domnienky žalobcu. Mená svedkov, poškodených (obetí) v
rámci procesného postupu správneho orgánu nepodliehajú žiadnemu režimu utajenia, či povinnostimlčanlivosti. Prvostupňový správny orgán (a v nadväznosti na to aj žalovaný) bol preto povinný
identifikovať študentov, voči ktorým majú smerovať skutky, ktoré boli predmetom tohto správneho
konania a tiež identifikovať svedkov, ktorí poskytli písomné stanoviská, na ktorých tento správny orgán

založil prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. Keďže správne
orgány takto nepostupovali a znemožnili žalobcovi náležite identifikovať svedkov a osoby, voči ktorým
mali smerovať skutky, za ktoré bol vylúčený zo školy, porušili týmto nesprávnym úradným postupom jeho
právo na obhajobu a zaťažili správne konanie zásadnou vadou.

12. To, ako nezákonné zatajenie identity študentov zasahuje a porušuje právo na obhajobu žalobcu,
preukazujú okrem iného aj body 149 a 190 napadnutého rozhodnutia. Žalobca k odvolaniu priložil aj dva
nové dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech a vyvracajú skutočnosti uvedené v stanoviskách študentov.
Príloha č. 1 k odvolaniu obsahovala komunikáciu medzi F. A. a B. G., ktorá by mala byť označená
ako študentka č. 16 (žalovaný to však spochybnil a nepotvrdil), a príloha č. 2 video, na ktorom by
mala byť študentka č. 1. V oboch prípadoch žalovaný spochybnil tento dôkaz poukazom na skutočnosť,

že „vzhľadom na anonymizáciu údajov o študentoch, nie je zo spisu zrejmé, že študentka č. 16 by
mala byť osoba pod nickom '_emuliiik_', resp. že „študentka č. 1 by mala byť osoba, ktorá figuruje v
predmetnomvideu.Zuvedenéhojezrejmé,žežalovanýodmietoldôkazypredloženéžalobcomzdôvodu
anonymizácie študentov. Žalovaný sa síce následne hypoteticky vyjadruje k predmetnému dôkazu, nič to
však nemení na skutočnosti, že tento dôkaz v prvom rade odmietol, nakoľko vzhľadom na anonymizáciu

údajov študentov nebolo zrejmé, či ide o tú konkrétnu študentku, ktorú označil žalobca.

13. Tvrdenie žalovaného, že prípadné sprístupnenie identít študentiek a študentov, ktorí poskytli
svoje stanoviská, by nijakým spôsobom neovplyvnilo argumentáciu účastníka konania a ani samotné
napadnuté rozhodnutie, je zavádzajúca. Ani sám žalobca nevie povedať, či by prípadné sprístupnenie

identít študentiek a študentov neovplyvnilo jeho argumentáciu, nakoľko do dnešného dňa nemá
potvrdenú identitu týchto študentov, a preto nemôže vylúčiť, že by mohlo dôjsť aj k doplneniu, či zmene
jeho argumentácie.

14. Záverečný argument žalovaného o analogickom uplatnení inštitútu utajeného svedka je neprípustný

a scestný. V trestnom konaní nie je v žiadnom prípade prípustné, aby obvinený ani len nevedel, voči
komu malo smerovať jeho protizákonné konanie. Rovnako je to neprípustné aj v správnom trestaní.
Okrem toho, správne orgány zatajili, resp. cenzurovali identifikáciu študentov, aj v rámci skutkov
opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím a v
odôvodneniach oboch rozhodnutí. Tieto skutky, ktoré tvoria výrok prvostupňového rozhodnutia, sú preto

neurčité a tiež zameniteľné, nakoľko ani zo samotného prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, voči komu (a prípadne za prítomnosti koho) mali byť údajné skutky spáchané.

15. Priebeh a výsledok správneho konania bol významne ovplyvnený tým, že riaditeľka už dňa
25.10.2022 vylúčila žalobcu zo školy bez správneho konania, teda nezákonne, pričom oznámenie o

vylúčení zaslala zákonným zástupcom žalobcu e-mailom v anglickom jazyku. Keď v najbližší školský
deň po prázdninách dňa 07.11.2022 v ranných hodinách žalobca spolu so svojimi zákonnými zástupcami
a právnym zástupcom prišiel ráno do školy, nástup na vyučovanie mu nebol umožnený. Namiesto
toho prebehlo stretnutie za účasti vedúcich zamestnancov školy (riaditeľka nebola prítomná), kde bolo
oznámené, že žalobca bol vylúčený zo školy a nemôže nastúpiť na vyučovanie. O týchto udalostiach

bola spísaná notárska zápisnica.

16. O vylúčení žalobcu zo školy sa v skutočnosti nerozhodlo v správnom konaní na jeho konci vydaním
prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, ale riaditeľka o ňom rozhodla už 25.10.2022
bez správneho konania. Keď zistila, že tento jej postup bol nezákonný, snažila sa ho následným

správnym konaním zlegalizovať, pričom v následnom správnom konaní postupovala zjavne v rozpore s
prezumpciou neviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku per analogiam), v rozpore s povinnosťou spoľahlivo
zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku) a s povinnosťou presne a úplne zistiť skutočný
stav veci (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), resp. tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku per analogiam), porušujúc právo žalobcu na

obhajobu (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku per analogiam) a v absolútnom rozpore s
povinnosťou svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania (§ 3 ods.
4 správneho poriadku).17. Správny orgán mal podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinnosť presne a úplne zistiť skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nebol viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Vo veciach správneho trestania je táto povinnosť navyše sprísnená § 2

ods. 10 Trestného poriadku per analogiam, podľa ktorého správny orgán je povinný postupovať tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie, pričom dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti pri zachovaní práva strán obstarávať dôkazy
strany, a je povinný s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili

spravodlivé rozhodnutie.

18. Riaditeľka a v nadväznosti na to aj žalovaný sa dopustili zásadných porušení zákona pri
zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, a to konkrétne vykonaním dôkazov nezákonným spôsobom
a v tejto súvislosti poukázal na pochybenia pri výsluchu svedkov – učiteľov a školskej psychologičky
na ústnom pojednávaní a tiež na to, že riaditeľka arbitrárnym spôsobom prekrútila v prvostupňovom

rozhodnutí vyjadrenia žalobcu a použila ich proti nemu.

19.Správneorgánynielenžearbitrárneodmietlivykonaťnavrhovanývýsluchštudentieknižšiehoročníka
H. I. a J. C. (malo by ísť o študentky č. XX a č. XX), ale dokonca aj odmietli získať ich prípadné písomné
stanovisko. Žalobca náležite odôvodnil návrh výsluchu týchto svedkýň – žiačok nižšieho ročníka, ktoré

sa žalobcovi zdôverili, že ich verbálne a fyzicky šikanuje partia starších žiakov okolo A. K. a L. C. (malo
by ísť o študentky č. X a č. X), pričom ich výsluch navrhoval za účelom vyhodnotenia vierohodnosti
výpovedí niektorých študentov voči žalobcovi, ktorí týmito výpoveďami môžu chcieť prekryť vlastnú
protispoločenskú činnosť. Okrem toho, vyjadrenia študentiek č. 15 a č. 16 sú pritom v rozhodujúcich
častiach vymyslené a žalobca ich tvrdenia poprel. Faktom je (a vedeniu školy je to určite známe), že

študentka č. 15 zo školy odišla kvôli problému s ilegálnou distribúciou svojich psychiatrických liekov,
čo napokon vyplýva aj zo stanoviska študentky č. XX, ktorá uviedla, že jej iná študentka (o ktorej sa
možno dôvodne domnievať, že ide o študentku č. 15) dala svoje tabletky a študentka č. 16 sa nimi
následne predávkovala. Nesprávne zistenie skutkového stavu v tomto prípade teda spočíva v tom,
že prvostupňový správny orgán zahrnul do skutkového stavu, na ktorom založil svoje prvostupňové

rozhodnutie aj skutočnosti vyplývajúce zo stanovísk študentiek č. XX a č. XX, napriek tomu, že tieto
stanoviská vôbec nesúvisia so skutkami, ktoré boli predmetom správneho konania. To znamená, že tieto
stanoviská študentiek sú irelevantné a nezákonne získané.

20. Hodnotenie listinných dôkazov považoval žalobca za arbitrárne. Prvostupňový správny orgán sa

týmto zavádzajúcim spôsobom snažil odôvodniť, že študentky si so žalobcom písali v období, kedy mal
údajne páchať skutky, ktoré boli predmetom správneho konania. Prvostupňový správny orgán si však
pravdepodobne neuvedomil, že až 13 z 25 skutkov sa malo údajne stať v septembri 2022 (t. j. skutok
č. 1, č. 3, č. 7, č. 8, č. 16, č. 17, č. 18, č. 19, č. 20, č. 21, č. 22, č. 23, č. 25), pri ďalších 6 skutkoch
nie je známy ani len mesiac, kedy sa mali údajne stať, a teda, ak by sa stali, pokojne sa mohli stať

tiež v septembri (t. j. skutok č. 2, č. 4, č. 9, č. 12, č. 14, č. 15) a len 6 skutkov sa malo údajne odohrať
v októbri (t. j. skutok č. 5, č. 6, č. 10, č. 11, č. 13, č. 24). To znamená, že väčšina skutkov sa mala
údajne odohrať v septembri, v období, kedy zároveň dotknuté študentky so žalobcom iniciatívne a čulo
priateľsky komunikovali. Uvedené vylučuje arbitrárny a účelový argument prvostupňového správneho
orgánu o nejakom vývoji a zhoršovaní vzťahov.

21. Svedeckú výpoveď školskej psychologičky, M. N., označil žalobca za protichodnú. Siedmi učitelia,
ktorí boli vypočutí, neboli ani jeden z nich svedkom nevhodného správania žalobcu a jeho správanie
v škole opísali ako štandardné.

22. Žalobca ďalej zdôraznil, že nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia a
prvostupňového rozhodnutia sa prejavuje v nasledovnom: obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov - § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“. (i) Tieto rozhodnutia neobsahujú
identifikáciu študentov, voči ktorým mali údajne smerovať skutky, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy

a ani študentov v postavení svedkov. Anonymizácia všetkých študentov (s výnimkou F. A.) spôsobuje
neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko skutky, za ktoré bol žalobca
vylúčený zo školy, sú naformulované tak, že z nich je zrejmé, voči komu sa mal žalobca dopustiť
údajného protiprávneho konania a tiež nezrozumiteľnosť odôvodnení prvostupňového rozhodnutia anapadnutého rozhodnutia, nakoľko ani z týchto nie je zrejmé, o akých študentov v týchto rozhodnutiach
ide. V tomto kontexte žalobca poukázal na spochybňovanie identity študentov zo strany žalovaného v
bodoch 149 a 190 napadnutého rozhodnutia. (ii) Obdobne absencia určenia miesta a/alebo času pri

viac ako polovice skutkov spôsobuje, že tieto skutky nie sú dostatočne určité, a teda sú nezrozumiteľné.
V prípade absencie určenia miesta si správne orgány ani nemôžu ustáliť svoju právomoc. V prípade
absencie určenia času (ani len roku), nie je zrejmé, či sa daný skutok stal pred mesiacom, rokom, či
dvoma, čo bezpochyby vedie k zmätočnosti a nedostatočnosti určenia skutkov, a teda nezrozumiteľnosti
rozhodnutí. (iii) Nedostatok dôvodov oboch rozhodnutí sa prejavuje tým, že pri jednotlivých skutkoch

absentujú konkrétne dôvody, pre ktoré má žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán za správne
preukázané ich údajné spáchanie žalobcom. Z dôvodu dôkaznej núdze odôvodňujú spáchanie
skutkov žalobcom len dvoma dôvodmi: (a) počtom študentov, ktorí mali v nezákonných stanoviskách
výhrady voči žalobcovi (sem správne orgány zaraďujú aj tých študentov, ktorí mali hocijaké drobné a so
skutkami nesúvisiace výhrady voči žalobcovi) a (b) tým, že jeden nepreukázaný skutok odôvodňujú iným
nepreukázaným skutkom. (iv) Nedostatok dôvodov oboch rozhodnutí sa prejavuje aj tým, že správne

orgány vo svojich rozhodnutiach z dôvodu dôkaznej núdze museli svojvoľne interpretovať a niekedy až
domýšľať skutočnosti vyplývajúce zo stanovísk študentov a prekrúcať samotné vyjadrenia
žalobcu.

23. Nesprávne právne posúdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí a prvostupňového správneho

orgánu v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivým skutkom spočíva v nasledovnom:
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm.
c) SSP] (i) Zistený skutkový stav nenapĺňa znaky previnení (priestupkov) podľa Školského poriadku a
Pravidiel správania; (ii) Právna kvalifikácia skutkov je príliš prísna a nezodpovedá definíciám previnení
(priestupkov) podľa Školského poriadku a Pravidiel správania; (iii) Za skutky boli udelené neprimerané

sankcie v rozpore so Školským poriadkom. Ďalej žalobca podrobne poukázal na jednotlivé skutky,
pri ktorých podľa jeho názoru neboli naplnené znaky šikanovania či agresívneho konania, prípadne
škodlivého sexuálneho správania či na nedôveryhodnosť niektorých študentiek.

III.

Vyjadrenie žalovaného

24.Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa11.12.2023navrhol,abysprávnysúdzamietolžalobuvcelom
rozsahu.

25. Mal za to, že žaloba obsahuje celý rad subjektívnych tvrdení a domnienok žalobcu, ktoré na
prvý pohľad presahujú rámec prieskumu zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí. Nestotožnil sa
ani s námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave bez opory a v rozpore s administratívnym
spisom. V správnom konaní prevažuje zásada písomnosti a listina je prípustným dôkazom v správnom
konaní. Stanoviská študentov, ktoré podľa žalobcu účelovo a nezákonne nahradili výsluchy kľúčových

a priamych svedkov, boli podkladom rozhodnutia vo veci, nakoľko predstavujú listiny, prostredníctvom
ktorých možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Písomné stanoviská študentov a študentiek
predložené v konaní nenahradili ich svedecké výpovede, keďže za svedeckú výpoveď možno považovať
len ústnu výpoveď pred správnym orgánom. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so závermi riaditeľky
o prípustnosti a zákonnosti stanovísk študentov ako spôsobilých dôkazných prostriedkov – listín, keďže

správny poriadok nemá v tomto smere žiadne osobitné obmedzenie.

26. Skutočnosť, že na správne konanie nemožno aplikovať zásady trestného konania v rovnakom
rozsahu, ako je tomu v trestnom konaní, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých
svojich rozhodnutiach. Z podanej žaloby je zrejmé, že jej základom je práve extenzívna aplikácia

zásad trestného konania, a to najmä v súvislosti so žalobcom tvrdeným nedostatočným zistením
skutkového stavu v kontexte s porušením práva na obhajobu či zásadou prezumpcie neviny. Aplikácia
trestnoprávnych zásad ukladania sankcií v podobe, v ktorej sa jej dovolával žalobca, by podľa názoru
žalovaného bezpochyby popierala zmysel osobitného spôsobu sankcionovania takého závažného
správania, akého sa dopúšťal žalobca voči žiakom, ako aj verejný záujem na ochrane bezpečnosti

a zdravia žiakov. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že aplikácia trestnoprávnych zásad ukladania
sankcií v školskom prostredí, osobitne v prostredí súkromných škôl, ktoré nie sú založené na báze
povinnej účasti, a to na rozdiel od verejných škôl, musí byť osobitne zohľadnená. Vzdelávanie v tejto
forme nie je zákonom prikázané, ale je založené na báze dobrovoľnosti, teda výberu konkrétnejsúkromnej školy zo strany žiaka a akceptácie výberu konkrétneho žiaka zo strany súkromnej školy,
ktorá si nastavuje kritériá výberu a prijímania žiakov vo vysokej miere autonómnym spôsobom. Táto
skutočnosť sa prejavuje v tom, že súkromné školy si vyberajú žiakov podľa vlastných hodnôt, ktoré

zastávajú a na ktorých trvajú. Tieto hodnoty sú vyjadrené primárne v školskom poriadku, pričom mieru
azávažnosťjehoporušeniasiurčujesúkromnáškolapodľavlastnýchideovýchahodnotovýchorientácií.

27. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné odôvodnenie nepredvolania maloletých študentov
školy a jednej 18 ročnej študentky, ktorých predvolanie navrhol žalobca. Žalovaný sa v plnom rozsahu

stotožnilsvysvetlenímriaditeľkyspoukazomnaabsenciuzásadnýchrozporovvstanoviskáchštudentov
a študentiek a zvýšenú citlivosť voči nevystaveniu obetí, z ktorých je väčšina maloletých, konfrontácii
so žalobcom. Osobitne je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zabezpečiť, aby pri zisťovaní
a preverovaní šikanovania nebola obeť konfrontovaná s agresorom. Žalovaný ďalej podotkol, že
žalobcovi bolo umožnené využiť jeho právo na obhajobu v celom rozsahu s tým, že žalovaný aplikoval
limity aplikácie zásad trestného práva vzhľadom na charakter správania žalobcu voči študentom

a študentkám, ktorí podrobne popísali správanie žalobcu vo svojich stanoviskách.

28. Žalovaný tiež upriamil pozornosť na obsah písomných stanovísk viacerých študentov, ktorý
potvrdzuje spáchanie skutkov tak, ako sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Jednotlivé písomné
stanoviská na seba nadväzujú a neprotirečia si. Nie je objektívne možné, aby všetky osoby zúčastnené

na tom istom skutku, popísali ten istý skutok rovnako. Žalovaný pri dokazovaní postupoval v súlade s §
34 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

29.Žalovanýsatiežvyjadrilknámietkeabsencieprávomocirozhodovaniazdôrazniac,žezakaždýjeden

skutok, ktorý bol predmetom správneho konania a ktorý mali správne orgány za preukázaný, že sa ho
dopustil žalobca, bolo možné uložiť najprísnejšiu sankciu vylúčenia zo školy. K údajnému nezákonnému
zatajeniu identity študentov, voči ktorým mali smerovať skutky, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy
a tiež identitu svedkov – študentov, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri žiadnom zo
skutkov nezavrhol argumentáciu žalobcu z dôvodu nesprávnej identifikácie konkrétnej situácie alebo

konkrétneho študenta alebo študentky zo strany žalobcu.

30. Na určitosť a nezameniteľnosť skutkov tvoriacich výrok prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv
neuvedenie presnej identifikácie osôb v rozsahu meno a priezvisko, voči ktorým boli tieto skutky
spáchané. Jednotlivé skutky sú natoľko presne špecifikované z dejového a priebehového hľadiska,

že nemôžu byť zameniteľné s iným skutkom, čo predstavuje ich dostatočnú špecifikáciu. Dostatočnú
špecifikáciu skutku naviac preukazuje aj vyjadrenie žalobcu, ktorý bol schopný rozlíšiť, ktoré skutky
sa stali v priestoroch školy a ktoré mimo priestorov školy, nakoľko namietal nedostatok právomoci
správneho orgánu rozhodnúť o skutkoch č. 3 a 10. Žalobca je taktiež schopný, podľa vlastných vyjadrení,
identifikovaťväčšinuštudentiekaštudentov,ktorýmbolipriradenéčíslavsnaheanonymizácieichidentít.

Z tohto dôvodu sa tvrdenie žalobcu o neurčitosti skutkov javí ako nesprávne a nedôvodné. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia upravujúceho školské predpisy, resp. ani zo správneho poriadku nevyplýva
požiadavka na identifikáciu skutku vždy uvedením presného času a miesta.

31. Žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom navrhol predvolať 33 svedkov, z toho 21

študentov. Prvostupňový orgán podrobne zdôvodnil, ktorých svedkov a z akých dôvodov nepredvolal
v bodoch 302 až 307 prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán nie je povinný vyhovieť všetkým
návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré boli prednesené zo strany žalobcu, za predpokladu, že
zdôvodní, prečo týmto návrhom nevyhovel.

32. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí uviedol, že tieto
z obsahového hľadiska presahujú bežný štandard rozhodnutí správnych orgánov, a jasne z nich
vyplýva, akých porušení Školského poriadku sa žalobca dopustil s tým, že každé porušenie je osobitne
odôvodnené aj poukázaním na konkrétne skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k ustáleniu tohto
záveru. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu. Obe napadnuté

rozhodnutia vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody preukazujúce záver
o spáchaní správnych deliktov žalobcom a opodstatnenosti uloženia sankcie za porušenie povinností
vyplývajúcich žalobcovi zo Školského poriadku.33.Žalovanýtiežpodotkol,žeriaditeľkauviedlavprvostupňovomrozhodnutívšetkyskutočnosti,ktorésú
potrebné na to, aby nemohli byť jednotlivé skutky zameniteľné s inými. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa
všetky požiadavky na to, ako má vyzerať rozhodnutie o spáchaní správnych deliktov a je presvedčivo

odôvodnené aj čo sa týka výšky sankcie. Uložená sankcia zodpovedá závažnosti spáchaných skutkov,
pričom všetky okolnosti porušenia školského poriadku a Pravidiel správania, na ktoré poukazovali
správne orgány, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na
individualizáciu uloženej sankcie.

34. Žalovaný tiež navrhol, aby správny súd s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil konanie
do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/11/2023 z dôvodu, že žalovaný
odovzdal originály dokumentov k inému súdnemu konaniu a v rámci tohto konania predložil len kópiu
administratívnych spisov.

IV.

Replika žalobcu

35. Žalobca v replike zo dňa 15.03.2024 zotrval na podanej žalobe a argumentácii v nej uvedenej
žiadajúc, aby správny súd tejto žalobe vyhovel.

36. Opätovne poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu bez opory a v rozpore
s administratívnym spisom, absenciu právomoci rozhodovania a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci. Taktiež poukázal
na nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ ide
o návrh žalovaného na prerušenie konania, mal za to, že predmetné konanie nie je potrebné prerušiť.

V.
Duplika žalovaného

37. Žalovaný v duplike zo dňa 30.04.2024 navrhol, aby správny súd v prípade nevyhovenia návrhu na

prerušenie konania žalobu v celom rozsahu zamietol.

38. Napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že správne orgány sa nevenovali rozporom vo výpovediach, mal
žalovaný za to, že týmto rozporom sa detailne venoval prvostupňový správny orgán, a to najmä v rámci
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pri každom jednotlivom skutku. Žalovaný prvostupňové

rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

39. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkami žalobcu ohľadom absencie právomoci rozhodovania či
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej moci. Odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí považoval žalovaný za dostatočné

a uloženú sankciu za primeranú k závažnosti skutkov spáchaných žalobcom. Správne orgány nevybočili
z rozsahu správnej úvahy, ktorú majú k dispozícii pri právnej kvalifikácii jednotlivých skutkov a pri
ukladaní sankcie.

VI.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných

bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 13.01.2026.

41.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 144 ods. 4 písm. b) školského zákona, dieťa alebo žiak je povinný dodržiavať školský
poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia.

44. Podľa § 58 ods. 2 školského zákona, ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť
napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa,

podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

45. Ustanovenie § 153 školského zákona splnomocňuje riaditeľa školy alebo školského zariadenia, aby
v intenciách školského zákona vydal vnútorný predpis, ktorým má upravovať výkon práv a povinností
detí a žiakov, ktoré im priznal školský zákon, podrobnosti o činnostiach vzájomne sa prelínajúcich medzi
žiakmi, zamestnancami a ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú vnútorného režimu a prevádzky. Obsah

školského poriadku by nemal riešiť veci nad obsah splnomocňovacieho ustanovenia na vypracovanie
školského poriadku. Týka sa to napríklad úpravy činností dieťaťa alebo žiaka, ktoré sa uskutočňujú
mimo výchovno-vzdelávacieho procesu (napr. zákazom návštevy večerného predstavenia kina alebo
divadla). V takomto prípade by školský poriadok riešil problematiku nad rámec školského zákona a
zasahoval by do právomocí zákonného zástupcu. Školský zákon teda dáva riaditeľovi školy alebo

školského zariadenia kompetenciu na vydanie dokumentu "Školský poriadok". Vo vzťahu k právam a
povinnostiam detí a žiakov by nemal školský poriadok iba opisovať práva a povinnosti detí, žiakov,
prípadne zákonných zástupcov uvedených v § 144 školského zákona. Mal by podrobnejšie rozviesť
výkon týchto práv a povinností prispôsobený potrebám konkrétnej školy alebo školského zariadenia
(pravidlá dochádzky, príchodu detí žiakov do školy alebo do školského zariadenia, správanie žiakov

na vyučovaní, počas prestávok a na akciách uskutočňovaných školou alebo školským zariadením,
zaobchádzanie so školskými pomôckami a zariadením školy alebo školského zariadenia, opatrenia k
posilneniu disciplíny, pravidlá správania žiakov zabezpečujúce predchádzaniu porušovania základných
ústavných práv, časový rozvrh vyučovacích hodín a prestávok).

46. Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na porušenie Školského
poriadku vydaného na základe § 153 školského zákona a interný predpis školy Pravidlá správania a jeho
hodnotenie, tvoriace súčasť Školského poriadku. Žalobca mal svojím konaním porušiť predovšetkým
časť IV., článok (3) bod o. Školského poriadku, v zmysle ktorého študentom nie je dovolené: akákoľvek
forma šikanovania, rasizmu (slovom, symbolmi, nápismi...), xenofóbie a agresívneho správania voči

žiakom a zamestnancom školy. Taktiež mal porušiť časť IV., článok (3), bod p. O. poriadku, v zmysle
ktorého študentom nie je dovolené: používať fyzické a slovné útoky, ponižovať, ironizovať, šíriť
pornografiu a pod. V Pravidlách správania je podrobnejšie vymedzené, čo sa má na mysli pod pojmom
„šikanovanie“ či „nevhodné sexuálne správania“ a „škodlivé sexuálne správanie“.

47. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie

určuje správny orgán.

48. V prejednávanej veci bol žalobca vylúčený zo školy z dôvodu porušenia § 144 ods. 4 písm.
b) školského zákona, spočívajúceho v porušeniach Školského poriadku, špecifikovaných vo výroku
prvostupňového rozhodnutia, ktorý je citovaný v bode 2. tohto rozsudku. Skôr ako správny súd pristúpil

k meritórnemu posúdeniu veci, bolo potrebné vysporiadať sa s návrhom žalovaného na prerušenie
konania v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) SSP.

49. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie
uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie
podnet.50. Správny súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania
na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. BA-1S/11/2023, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o prijatí predbežného opatrenia, ktorým riaditeľka uložila

žalobcovi, aby sa zdržal vstupu do priestorov školy súkromná spojená škola British International School
Bratislava,atoaždoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Žalovanýzároveňdôvodiltým,žeoriginál
administratívneho spisu k prejednávanej veci je v súčasnosti súčasťou správneho súdneho konania
v inej veci.

51. Ustanovenie § 100 ods. 2 SSP taxatívne vymedzuje dôvody fakultatívneho prerušenia konania.
Jedným z dôvodov uvedených v písmene a) uvedeného ustanovenia je prebiehajúce súdne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu. V prejednávanej
veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia žalobcovi vo
forme jeho vylúčenia zo školy a v prípade iného súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod
sp. zn. BA-1S/11/2023 je predmetom preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o prijatí

predbežného opatrenia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať sa vstupu do priestorov školy.
Správny súd mal za to, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie
správneho súdu v tejto veci.

52. Správny súd nevzhliadol ani dôvod na prerušenie konania z dôvodu, že originál administratívnych

spisov je v súčasnosti pripojený k súdnemu spisu sp. zn. BA-1S/11/2023, a to z dvoch dôvodov. Prvým
dôvodom je fakt, že správny súd mal k dispozícii fotokópie administratívnych spisov, z ktorých sa
vedel oboznámiť s celým priebehom administratívneho konania ako aj s obsahom preskúmavaných
rozhodnutí, pričom tieto fotokópie predložil správnemu súdu samotný žalovaný, čiže tento nemôže mať
o ich hodnovernosti žiadnu pochybnosť. Druhým dôvodom je to, že správny súd z opatrnosti nahliadol

do súdneho spisu sp. zn. BA-1S/11/2023, ku ktorému je pripojený originál administratívnych spisov
správnych orgánov a tieto sa zhodujú z fotokópiami administratívnych spisov predložených žalovaným
v tomto súdnom konaní.

53. Medzi účastníkmi konania je v prvom rade sporné, či správne orgány v rámci administratívneho

konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa
žalobca dopustil tak závažných porušení Školského poriadku, ktoré odôvodňujú uloženie tak zásadného
výchovnéhoopatrenia,ktorýmjevylúčeniežalobcuzoškoly.Toznamená,žepreskúmavanérozhodnutia
správnych orgánov nepochybne možno subsumovať pod pojem rozhodnutia vydané v rámci správneho
trestania.

54. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva
trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty
a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),
ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa

závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,
u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
právepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostihsprávnymorgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého

typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,

voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti
postihu delikventa.

55. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva
a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom
poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).56. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej aj
len „odporúčanie“), odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami,

ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom
uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore
s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či
majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6
tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať

okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky
v trestnom konaní.

57. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. vo veciach
vedených pod sp. zn. 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) ustálil, že trestnoprávne princípy sa
analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty

právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako
trestný postih za trestné činy.

58. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne
právo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.

Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu
tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom
či priestupkovom konaní.

59. Správnym trestaním sa teda na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy

o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd
si uvedomuje, že správne trestanie sa musí riadiť zásadami spravodlivého procesu, ale automatické
preberanie inštitútov trestného práva bez ich prispôsobenia povahe daného správneho deliktu je
neprípustné. V prejednávanej veci bol správny súd toho názoru, že za účelom zachovania spravodlivého
procesu je potrebné sankčné konanie voči žalobcovi podľa školského zákona chápať ako konanie

o trestnom obvinení v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V takomto
prípade je to vždy správny orgán, kto je povinný preukázať vinu obvineného mimo rozumnú pochybnosť.

60. Vzhľadom na predmet sporu správny súd upriamuje pozornosť na zásadu materiálnej pravdy,
podstatou ktorej je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia vo

veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu
treba vykladať v súlade so súčasnými tendenciami procesného práva ako celku, ale aj obmedzeniami,
ktoré stanovujú ostatné, rovnocenné zásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty.
Pod pojmom úplnosť zistenia je pritom potrebné rozumieť vykonanie všetkých šetrení potrebných na
objasnenie rozhodujúcich okolnosti dôležitých pre posúdenie veci a pod pojmom presnosť je potrebné

rozumieť potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou.

61. V súlade so zásadou materiálnej pravdy postupujú správne orgány pri zisťovaní skutkového
stavu veci tak, aby bol zistený stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Naplnenie zásady
materiálnej pravdy teda vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k

riadnemu posúdeniu predovšetkým legality (zákonnosti), zákazu zneužitia právomoci a správnej úvahy,
proporcionality a ochrany dobrej viery a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov (legitímneho
očakávania). Iba pri naplnení týchto požiadaviek je možné skutkový stav považovať za dostatočne
zistený.

62. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci sú jednak správne orgány povinné
postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a súčasne sú
účastníci povinní spolupracovať so správnymi orgánmi (§ 4 ods. 1 správneho poriadku). Zistenia
správnych orgánov pritom nie sú viazané len dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania, ale správne
orgány sú oprávnené a dokonca povinné aj samé obstarávať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo

predstavuje súčinnosť pri zaobstarávaní dôkazných prostriedkov.

63. Ako už je uvedené vyššie, správny súd si uvedomuje, že analógiu s trestným právom nemožno
uplatňovať vždy na každú vec v rámci správneho trestania a trestnoprávne zásady nemožno aplikovaťautomaticky, ale vyžaduje sa individuálne skúmanie možnosť aplikácie tej ktorej trestnoprávnej zásady
na daný prípad. Zmyslom analógie je totiž, aby sa normatívny právny akt aplikoval na prípad, ktorý nie
je výslovne upravený právnou normou, čo bolo naplnené aj v prejednávanej veci.

64. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie dôraz na to, že vzhľadom na nedostatok
špeciálnej právnej úpravy pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní
sankcie je potrebné postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu,
čo vyplýva zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza

„akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy aj v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu
SR (nález z 12. apríla 2016, č. k. III. ÚS 571/2015- 47), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok z 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011) vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť
každému subjektu, ktorému sa kladie za vinu spáchanie deliktu a ukladá sa mu zaň sankcia, záruky
a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného
činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Vychádzajúc z

uvedeného povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie
pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať „analogiae legis“ podľa
ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná
administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom
poriadku obvinenému z trestného činu. To však neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní

o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného
zákona, čo je len povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní.

65. V rozhodnutiach trestného charakteru je s ohľadom na vyššie uvedenú právnu teóriu nevyhnutné
vymedziť predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby sankcionované konanie

nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2
správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných
správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.
To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok

nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to
najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie
prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva
na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný
delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie

obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné
odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.
Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do
práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis
skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená

a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné
exekúciou.

66. Žalobcovi v prejednávanej veci síce bolo poskytnuté právo vyjadriť sa ku skutkom, ktoré sa mu
kládli za vinu, avšak tieto skutky boli nedostatočne identifikované a z uvedeného dôvodu správny súd

vyhodnotil tento postup správny orgánov za nesprávny. Správne orgány opomenuli rešpektovať zásadu
spravodlivého procesu ako takého a predovšetkým právo žalobcu na obhajobu ustanovené v § 2 ods. 9
Trestného zákona, a to jednak právo obvineného, teda žalobcu byť informovaný o skutkoch, z ktorých
je obvinený a tiež zákaz použitia nezákonne získaných dôvodov. Nemožno v žiadnom prípade hovoriť
o riadnej informovanosti žalobcu o skutkoch, ktoré sa mu kládli za vinu, keď údajné poškodené osoby,

voči ktorým sa žalobca mal dopustiť konaní, za ktoré bol sankcionovaný, sú uvedené iba ako číslo 1 až
číslo 25. Tieto osoby nielenže nevedel identifikovať žalobca, ale ani správny súd nepoznal ich identitu,
a teda nemohol posúdiť hodnovernosť dôkazov (ich písomných výpovedí), na podklade ktorých správne
orgány vydali preskúmavané rozhodnutia. Identita týchto osôb z dôvodu ich anonymizácie správnymi
orgánmi nevyplýva ani z predložených administratívnych spisov.

67. Odvolávanie sa žalovaného na ochranu maloletých nemôže v danom prípade obstáť, nakoľko
uvedením týchto mien v rámci administratívneho konania by týmto študentom či študentkám nebola
spôsobená žiadna ujma. Ako správne uviedol žalobca, táto anonymizácia má nepochybne významvoči verejnosti, ale nie voči žalobcovi, ktorý sa mal podľa konštatovania správnych orgánov voči týmto
osobámdopustiťkonaniašpecifikovanéhovovýrokuprvostupňovéhorozhodnutia.Vneposlednomrade,
táto anonymizácia úplne znemožnila súdnu kontrolu preskúmavaných rozhodnutí.

68. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že na určitosť a nezameniteľnosť skutkov tvoriacich výrok
prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv neuvedenie presnej identifikácie osôb v rozsahu meno
a priezvisko, voči ktorým mali byť tieto skutky spáchané, keďže podľa jeho názoru sú jednotlivé skutky
natoľko presne špecifikované z dejového a priebehového hľadiska, že nemôžu byť zameniteľné s iným

skutkom. Určitosť špecifikácie skutkov v danom prípade mala zahŕňať aj identifikáciu osôb, voči ktorým
mal žalobca predmetné skutky spáchať. Správne orgány sa nemôžu odvolávať na to, že žalobca
bol schopný vydedukovať identitu väčšiny študentov alebo študentiek, nakoľko išlo o jeho prirodzenú
snahu brániť sa voči skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu, avšak stále ide iba o jeho ničím podložené
domnienky. Samotný žalobca uviedol, že nebol schopný odhadnúť všetky čísla študentov a o tom, kto
mal byť študentom číslo 17, 23 a 24, sa podľa jeho vyjadrení dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia

a z prvostupňového rozhodnutia sa mal dozvedieť aj to, že pod číslami 18 a 19 nie je evidovaný žiaden
študent.

69. Anonymizáciou študentov a študentiek správne orgány nepochybne zaťažili predmetné konanie
zásadnou vadou nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Je irelevantné

tvrdenie žalovaného, že prvostupňový správny orgán pri žiadnom zo skutkov nezavrhol argumentáciu
žalobcu z dôvodu nesprávnej identifikácie konkrétnej situácie alebo konkrétneho študenta či študentky,
keďže obhajoba žalobcu touto skutočnosťou poznačená bola resp. mohla byť a bránila mu v riadnom
uplatnení práva na obhajobu. Rovnako je predčasné tvrdiť, či by odhalenie identity študentov či
študentiek priniesli inú argumentáciu žalobcu v rámci administratívneho konania, avšak bez ohľadu na

to je nesporné, že konaním správnych orgánov došlo k porušeniu práva na obhajobu, ktoré mal mať
žalobca garantované.

70. Taktiež námietku žalobcu ohľadom nedostatku právomoci rozhodnúť o skutkoch číslo 3 a 10
vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že tieto sa mali

stať mimo priestorov školy a mimo akcií organizovaných školou, čiže tieto zistenia mohli správne orgány
maximálne podporne uviesť v odôvodnení svojich rozhodnutí, ale nemali ich kvalifikovať ako skutky, za
ktoré sú oprávnení uložiť žalobcovi výchovné opatrenie.

71. Nedostatočne zistený skutkový stav spočíva predovšetkým v absencii výsluchu týchto osôb,

prípadne minimálne spísania daných výpovedí v prítomnosti ich zákonného zástupcu (v prípade
študentov či študentiek, ktorí v danom čase nedosiahli plnoletosť) a možnosti priradenia týchto výpovedí
k jednotlivým osobám. Správny súd totiž výslovne nevidí nezákonnosť v tom, že výpovede daných
študentov a študentiek boli v písomnej forme, nakoľko takýto dôkaz sa v rámci správneho trestania
pripúšťa. Nezákonnosť vidí správny súd v tom, že predmetné písomné výpovede nachádzajúce sa

v administratívnom spise neboli verifikovateľné a neboli podpísané jednak konkrétnym študentom či
študentkou a v prípade maloletej osoby aj jej zákonným zástupcom. Takýto dôkaz by bolo možné
akceptovať. Ak takto správne orgány nepostupovali, bolo na mieste vykonať výsluch týchto študentov
a študentiek tak, ako to navrhol žalobca.

72.Vyznievapriamabsurdne,abysažalobcaakoobvinenýmalbrániťprotineidentifikovateľnýmosobám
(poškodeným). Dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch deviatich učiteľov a jednej bývalej spolužiačky
a priateľky žalobcu F. A. na pojednávaní dňa 30.01.2023 nemožno považovať za dostatočné. Malo byť aj
v záujme samotného žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, aby žalobcom navrhovaný
výsluch svedkov uskutočnil, keď mal s istotou za preukázané spáchanie skutkov, ktoré kládol žalobcovi

za vinu, a to samozrejme, so zreteľom na zraniteľnosť týchto osôb či už za prítomnosti ich zákonného
zástupcu, prípadne školského psychológa.

73. Riaditeľka školy a následne žalovaný prijali konkrétny skutkový záver, ktorý nemá dostatočnú oporu
v podkladoch obsiahnutých v administratívnych spisoch. Ani z hľadiska úplnosti skutkových zistení tak

závery správnych orgánov neobstoja. Za tejto situácie bolo predčasné zaoberať sa námietkou žalobcu,
či vylúčenie zo školy predstavuje neprimerane prísnu sankciu. Posúdenie tejto námietky totiž závisí na
dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý tu absentuje.74. Správny súd v žiadnom prípade nespochybňuje právnu identitu žalovaného, ktorá zahŕňa nielen
právne uznanie školy ako subjektu, ale aj jej schopnosť samostatne rozhodovať o svojom smerovaní, od
čoho sa priamo odvíja miera jej autonómie a hodnotové nastavenie pri výučbe a v neposlednom rade pri

určovaní spôsobu výberu študentov. Na strane druhej, vylúčenie zo štúdia predstavuje závažný zásah
do práv žalobcu, ktorý bol v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí maloletý, a preto je nevyhnutné,
aby v rámci správneho konania žalobca v plnom rozsahu vedel, čo sa mu kladie za vinu, aby sa mohol
kvalifikovane brániť.

75. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e)
SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveciavecvrátilprvostupňovémusprávnemuorgánunaďalšie
konanie. Správne orgány budú v ďalšom konaní viazané vysloveným právnym záverom správneho
súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude ich povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav, a to v

zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré bude náležite odôvodnené
a to tak, že sa správne orgány vysporiadajú so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami
vznesenými žalobcom.

76. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.