Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100377
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100377.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/
XXX, XXX XX F. G. H., právne zastúpenej: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Okresný úrad
Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o správnej
žalobe opomenutého účastníka konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 a nasl. zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej

aj ako „správny súd“) dňa 13.06.2024, domáhala uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni
rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVVS1-2024/035405-008 zo dňa 03.05.2024.

2. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že je jednou zo zakladateliek neziskovej organizácie Nový
Domov Vranov n.T.-Lomnica, n.o., IČO: 45 732 370 (ďalej aj ako „NO Nový Domov“ alebo „nezisková
organizácia“) a od 21.10.2013 do 02.05.2024 bola v Registri mimovládnych neziskových organizácií

(ďalej aj ako „Register“) zapísaná ako riaditeľka NO Nový Domov.

3. K priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo podaniu správnej žaloby, žalobkyňa
uviedla, že dňa 30.03.2021 žalovaný začal konanie vo veci zápisu zmeny štatutárneho orgánu – riaditeľa
NO Nový Domov na základe žiadosti p. I. E., v zmysle ktorej sa namiesto žalobkyne mala ako nová
riaditeľka NO Nový Domov zapísať do Registra p. J. G.. Následne žalovaný vydal dňa 30.04.2021

rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie vo veci zápisu registrovej
zmeny v NO Nový Domov na základe návrhu žalobkyne zo dňa 27.04.2021, ktorým žalobkyňa navrhla
prerušiť konanie až do právoplatného skončenia súdneho konania, v rámci ktorého sa riešila predbežná
právnaotázka,odposúdeniaktorejzáviseloriešenieprejednávanejveci.Dňa03.05.2024žalovanývydal
rozhodnutieč.OU-PO-OVVS1-2024/035405-008(ďalejajako„napadnutérozhodnutie“),ktorýmvykonal
zápis zmeny údajov v osobe riaditeľa NO Nový Domov v Registri s tým, že žalobkyňa sa o vykonaní

zápisu v Registri dozvedela nahliadnutím do aktuálneho výpisu NO Nový Domov z Registra. Keďže
žalobkyni predmetné rozhodnutie nebolo doručené, dňa 17.05.2024 požiadala o jeho doručenie do
elektronickej schránky jej právneho zástupcu, kde jej následne predmetné rozhodnutie bolo doručené
už spolu s doložkou právoplatnosti.

4. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný jej nedoručil napadnuté rozhodnutie ako účastníčke konania

napriek skutočnosti, že sa v konaní rozhodovalo o jej právach a právom chránených záujmoch. Mala
za to, že bola rozhodnutím priamo dotknutá z dôvodu, že prestala byť evidovaná ako riaditeľka NONový Domov, pričom v súvislosti s uvedenými závermi žalobkyňa poukázala na § 14 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“) a nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky(ďalejajako„Ústavnýsúd“)sp.zn.PLÚS14/01.Žalobkyňabolatohonázoru,žejejúčastníctvo

v administratívnom konaní dokazuje aj skutočnosť, že predmetné konanie bolo prerušené na základe
jej návrhu a rozhodnutie o prerušení konania jej bolo riadne doručené. Záverom žalobkyňa navrhla, aby
správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni predmetné rozhodnutie v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za účelovú, nedôvodnú
a podanú zjavne neoprávnenou osobou. K chronologickému prehľadu konania o zápise zmeny údajov
v Registri uviedol, že dňa 30.03.2021 bol doručený návrh na zmenu údajov zapísaných v Registri,
ku ktorému bola priložená Zápisnica/Uznesenie zo zasadnutia správnej rady zo dňa 29.03.2021 spolu
s prezenčnou listinou, výpis z registra trestov novozvoleného štatutárneho orgánu, Dodatok k Štatútu
NO Nový Domov a správny poplatok. Následne dňa 30.03.2021 a 08.04.2021 bolo zo strany žalobkyne

prostredníctvom právneho zástupcu doručené upovedomenie o neplatne vymenovanej správnej rade
NO Nový Domov, návrh na vydanie neodkladného opatrenia a žaloba o určenie neplatnosti vymenovania
správnej rady a vzniku funkcie členov správnej rady NO Nový Domov. Žalovaný rozhodnutím č.
OU-PO-OVVS1-2021/014384 zo dňa 30.04.2021 konanie prerušil z dôvodu, že sa na príslušnom
okresnom súde začalo konanie o predbežnej otázke platnosti vymenovania členov správnej rady

NO Nový Domov. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 6C/23/2021 zo dňa 18.11.2022
rozhodol tak, že žalobu zamietol a v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že noví členovia
správnej rady boli vymenovaní zákonným spôsobom. Uvedený rozsudok okresného súdu bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/21/2023 zo dňa 26.03.2024, pričom obe súdne
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 25.04.2024. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 15.04.2024

podal predseda správnej rady NO Nový Domov p. I. E. návrh na pokračovanie v konaní o zápise
zmeny údajov v Registri. Dňa 26.04.2024 bola žalovanému zo strany právneho zástupcu žalobkyne
doručená žiadosť o nepokračovanie v konaní z dôvodu, že proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
bolo podané dovolanie. Žalovaný dodal, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Ministerstvo vnútra“) ako odvolací orgán listom č. SVS-OVS3-2024/040284-003 zo dňa 06.08.2024

oznámilo žalobkyni, že jej podanie označené ako odvolanie nezakladá dôvody na zmenu alebo zrušenie
prvostupňového rozhodnutia pretože bolo podané oneskorene a osobou, ktorá nie je účastníkom
konania.

6. Žalovaný mal za to, že ak žalobkyňa tvrdila, že k prerušeniu administratívneho konania došlo na

základe návrhu žalobkyne, išlo len o jej subjektívny pocit, pretože dôvodom na prerušenie konania
bolo začatie súdneho konania o predbežnej otázke. Žalovaný ďalej poukázal na § 19 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na ustanovenia § 11 ods. 3, § 11 ods. 2, § 11 ods. 5, § 11 ods.
6, § 18, § 19 ods. 1, § 19 ods. 2 písm. e) a f), § 21 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 213/1997
Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (ďalej aj ako „Zákon

oneziskovýchorganizáciách“),austanovenie§14ods.1Správnehoporiadku.Podľanázoružalovaného
z príslušných ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že účastníkom konania vo veci zápisu zmien
v Registri nie je fyzická osoba (hoci aj štatutár) ale iba a len právnická osoba, ktorej sa zmena v Registri
týka, t. j. v tomto prípade NO Nový Domov, ktorá je aktívne vecne legitimovaným navrhovateľom konania
vo veci zápisu zmien v Registri, reprezentovaná predsedom správnej rady. Podľa žalovaného, žalobkyňa

nepreukázala hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom konania (t. j. zápis zmeny), v NO
Nový Domov vykonávala funkciu štatutárneho orgánu (ktorého dňa 29.03.2021 správna rada odvolala
z funkcie), konala v mene NO Nový Domov a preto vo vzťahu k zápisu zmeny nikdy nevystupovala
ako fyzická osoba, ktorej práva by mohli byť dotknuté. Žalovaný tvrdil, že bolo povinnosťou žalobkyne
špecifikovať právo, ktoré mohlo byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté a svoje tvrdenia podporiť

konkrétnymi skutkovými dôvodmi, čo však žalobkyňa neurobila. Žalovaný poukázal na nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 547/02 Zb. n. u. US zv. 35 a rozhodnutie Krajského súdu v Brne,
č. k. 57 Ca 15/2006-38.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetným rozhodnutím žalobkyňa ako štatutárny orgán (riaditeľka)

nemohla byť na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach priamo dotknutá,
pretože v konaní o zápise zmeny údajov v Registri sa o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach štatutárneho orgánu nekoná. Žalovaný žalobkyni nepriznal žiadne práva a neuložil jej
žiadnu povinnosť, pretože v tejto súvislosti hmotnoprávne predpisy žiadne práva, právom chránenézáujmy ani povinnosti žalobkyni ako fyzickej osobe nepriznávajú. Opačný výklad by zakladal právnu
subjektivitu a z nej vyplývajúcu procesnú spôsobilosť aj jednotlivým orgánom právnickej osoby, ktorú
im hmotnoprávne predpisy nepriznávajú a rovnako by pripisoval práva aj fyzickým osobám, ktoré tieto

funkcie zastávajú a v mene orgánov právnickej osoby konajú, čo žalovaný považoval za výklad v rozpore
s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva. V uvedenej súvislosti žalovaný analogicky poukázal
na inštitút správneho trestania, kedy účastníkom konania o uložení pokuty je samotná nezisková
organizácia, nikdy nie štatutárny orgán, a to ani ako fyzická osoba, poukazujúc na rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe, sp. zn. Rc 20/96 7 A 159/94 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/47/2011).

Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa bola dňa 29.03.2021 platne odvolaná z funkcie riaditeľky NO Nový
Domov.

8. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa nikdy nebola a ani nemohla byť ako fyzická osoba a ani štatutár
– riaditeľ NO Nový Domov účastníkom konania o zápise zmeny v Registri (z podstaty veci nemohla
byť ukrátená na svojich právach) a v nadväznosti na to žalobkyňa nebola aktívne vecne legitimovaná

na podanie správnej žaloby, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sž 53/96. Žalovaný opakovane apeloval na to, že Ministerstvo vnútra v oznámení č. SVS-
OVS3-2024/040284-003 zo dňa 06.08.2024 konštatovalo skutočnosť, že podanie žalobkyne označené
ako odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané osobou, ktorá nie je účastníkom konania.
Žalovaný preto navrhol, aby správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

9. Následne bolo správnemu súdu zo strany žalobkyne doručené ešte jedno písomné podanie, ktorého
prílohou bola kópia oznámenia Ministerstva vnútra č. SVS-OVS3-2024/040284-003 zo dňa 06.08.2024,
ktorým bolo žalobkyni oznámené, že jej podanie označené ako odvolanie nie je možné posúdiť v rámci
odvolacieho konania, pretože bolo podané oneskorene a osobou, ktorá nie je účastníkom konania, na

základe čoho mala žalobkyňa za to, že Ministerstvo vnútra potvrdilo vedomé nedoručenie predmetného
rozhodnutia žalobkyni zo strany žalovaného, nakoľko ju žalovaný od istého momentu nepovažoval za
účastníka konania.

10. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

11. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

13. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o neziskových organizáciách v znení účinnom ku dňu podania návrhu
na zápis zmeny údajov do registra (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“), zoznam údajov,
ktoré sa zapisujú do registra, upravuje osobitný predpis.

14. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o neziskových organizáciách v znení účinnom v rozhodnom čase, do
registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností.

15. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o neziskových organizáciách v znení účinnom v rozhodnom čase, na

konanie a rozhodovanie o registrácii sa vzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom
konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) Zákona o neziskových organizáciách v znení účinnom v rozhodnom čase,
správna rada podáva návrhy na zmeny zapisovaných skutočností v registri.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene
adoplneníniektorýchzákonov(ďalejajako„Zákonoregistri“)vzneníúčinnomkudňupodanianávrhuna
zápis zmeny údajov do registra (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“), zriaďuje sa register,ktorý je informačným systémom verejnej správy. Správcom a prevádzkovateľom registra je Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

18. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o registri v znení účinnom v rozhodnom čase, mimovládnymi
neziskovými organizáciami, ktorých údaje sa zapisujú do registra (ďalej len „zapisovaná osoba“), sú
neziskovéorganizácieposkytujúcevšeobecneprospešnéslužby,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. f) Zákona o registri v znení účinnom v rozhodnom čase, do registra sa zapisujú

identifikačné údaje o fyzickej osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu
zapisovanej osoby, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. g) Zákona o registri v znení účinnom v rozhodnom čase, do registra sa
zapisuje deň vzniku funkcie a deň skončenia funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu zapisovanej osoby a spôsob, akým táto osoba koná v mene zapisovanej osoby.

21. Podľa § 4 ods. 2 posledná veta Zákona o registri v znení účinnom v rozhodnom čase, registrový
úrad zapíše do registra bezodkladne aj zmenu zapisovaných skutočností a ich zánik.

22. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania o zápise zmeny

údajov do registra (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“), účastníkom konania je ten,
o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

23. Správny súd úvodom považuje za nevyhnutné uviesť, že pre úspech žalobcu v konaní o správnej
žalobe opomenutého účastníka je v zmysle § 179 ods. 1 SSP nevyhnutné splniť dve kumulatívne
podmienky, a to preukázať (žalobnou argumentáciou), že žalobcovi rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom

administratívneho konania malo konať a podať žalobu opomenutého účastníka do troch rokov od
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorého doručenia
zo strany orgánu verejnej správy sa žalobca domáha. V danom prípade správny súd považoval druhú
z podmienok, teda podmienku včasnosti podania správnej žaloby za nepochybne splnenú, keďže
predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 03.05.2024 a žalobkyňa podala žalobu dňa 13.06.2024.

Na základe uvedeného tak bolo v prejednávanej veci úlohou správneho súdu vyhodnotiť splnenie
prvej z podmienok a overiť správnosť tvrdení žalobkyne o tom, že žalovaný mal so žalobkyňou ako
s účastníčkou administratívneho konania konať a predmetné rozhodnutie jej malo byť žalovaným
doručené.

24. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje svoju vyššie uvedenú úlohu v tomto konaní, ktorou nebolo
preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného ale len posúdenie toho, či žalovaný mal
konať so žalobkyňou ako s účastníčkou administratívneho konania a tým pádom aj doručiť žalobkyni
predmetné rozhodnutie. Predmetom posudzovania správnym súdom bolo len procesné postavenie
žalobkyne v administratívnom konaní a nie samotný prieskum zákonnosti predmetného rozhodnutia

žalovaného.

25. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že predseda správnej rady, NO Nový
Domov podal dňa 30.03.2021 návrh na zmenu zapisovanej skutočnosti v Registri - zmenu v osobe
riaditeľa neziskovej organizácie, podľa ktorej sa namiesto žalobkyne stala novou riaditeľkou Mgr.

Nováková, a to v zmysle Zápisnice zo schôdze správnej rady NO Nový Domov zo dňa 29.03.2021.
Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVVS1-2021/014384 zo dňa 30.04.2021 podľa § 29 ods. 1 v spojení
s § 40 Správneho poriadku prerušil konanie vo veci zapísania zmeny štatutárneho orgánu – riaditeľa
v Registri z dôvodu, že na okresnom súde sa začalo konanie o predbežnej otázke, od posúdenia
ktorej záviselo riešenie prejednávanej veci žalovaným. Išlo o prejudiciálnu otázku právoplatnosti

vymenovania členov správnej rady NO Nový Domov, posúdenie ktorej bolo nevyhnutným predpokladom
rozhodnutia vo veci, ktorá bola predmetom tohto správneho konania. Krajský súd v Prešove rozsudkom
sp. zn. 18Co/21/2023-340 zo dňa 26.03.2024 potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp. zn. 6C/23/2021-275 zo dňa 18.11.2022 (oba právoplatné 25.04.2024), na základe ktorých boloo predmetnej prejudiciálnej otázke právoplatne rozhodnuté tak, že členovia správnej rady NO Nový
Domov boli ustanovení do funkcie zákonne. V nadväznosti na uvedené žalovaný pokračoval v správnom
konaní vo veci zapísania zmeny štatutárneho orgánu v registri a vydal rozhodnutie č. OU-PO-

OVVS1-2024/035405-008 zo dňa 03.05.2024, ktorým rozhodol o výmaze žalobkyne ako štatutárneho
orgánu z registra a zápise A. G. ako štatutárneho orgánu do Registra, a to ku dňu vydania rozhodnutia.
Predmetné rozhodnutie bolo doručované neziskovej organizácii. Na základe žiadosti právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 17.05.2024 bolo predmetné rozhodnutie spolu s doložkou právoplatnosti doručené jej
právnemu zástupcovi v prílohe listu č. OU-PO-OVVS1-2024/035405-010 zo dňa 21.05.2024. Následne

Ministerstvo vnútra ako nadriadený správny orgán listom č. SVS-OVS3-2024/040284-003 zo dňa
06.08.2024 oznámilo, že podanie žalobkyne označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu Okresného
úradu Prešov zo dňa 03. mája 2024, č. s. OU-PO-OVVS1-2024/035105-008“ nemožno posúdiť v rámci
odvolacieho konania, pretože bolo podané oneskorene a osobu, ktorá nie je účastníkom konania.

26. Zákon o neziskových organizáciách, rovnako ako Zákon o registri, výslovne neustanovujú, kto je

účastníkom konania o zápise zmeny údajov do Registra. Na konanie a rozhodovanie o registrácii, a teda
aj o zápise zmeny zapisovaných skutočností v Registri, sa podľa cit. § 11 ods. 6 Zákona o neziskových
organizáciách vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Účastníctvo v konaní o zápis zmeny údajov
do registra je potom legálne definované v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom
konaniaten,okohoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokoho

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Správny poriadok tak
vymedzuje všeobecné podmienky, ktoré musí konkrétna osoba (fyzická alebo právnická) spĺňať, aby jej
v konkrétnom správnom konaní prislúchalo postavenie účastníka konania a aby s ňou správny orgán

vtomtozmyslekonal.Nato,abybolafyzickáaleboprávnickáosobapovažovanázaúčastníkasprávneho
konania, musí mať hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom správneho konania, pretože predpisy
hmotného práva bližšie určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv a povinností,
o ktorých rozhoduje správny orgán alebo ktorých právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím
správneho orgánu priamo dotknuté (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 547/02).

27. V súlade s princípom tzv. legitímnej ochrany je teda účastníkom konania aj ten, koho práva,
právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. Ide
o prípady, kedy iná osoba podala návrh na začatie správneho konania, ktorý môže mať priamy (faktický
a preukázateľný) vplyv aj na právne postavenie dotknutej osoby. V tejto súvislosti správny súd poukazuje

na § 19 ods. 2 písm. e) Zákona o neziskových organizáciách, ktorý explicitne ustanovuje, že návrhy
na zmeny zapisovaných skutočností v registri podáva správna rada ako najvyšší orgán neziskovej
organizácie. Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie podať návrh na zápis zmeny údajov neziskovej
organizáciedoRegistraprislúchavýlučnesprávnejradeakokolektívnemuorgánuažiadeninýzorgánov
neziskovej organizácie (riaditeľ, dozorná rada/revízor, prípadne ďalšie orgány určené štatútom) toto

oprávnenie nemá. Inak povedané, ak by návrh na zmeny zapisovaných skutočností v Registri podal iný
orgán neziskovej organizácie ako správna rada, takýto návrh by mal príslušný registrový úrad odmietnuť
ako podaný neoprávnenou osobou. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením, návrh na zápis
zmenyzapisovanejskutočnostivregistripodaldňa30.03.2021predsedasprávnejradyNONovýDomov,
pričom na vznik účastníctva žalobkyne v začatom správnom konaní potom bolo potrebné, aby takýto

návrh objektívne mohol zasiahnuť do záujmov žalobkyne takým spôsobom, žeby došlo k ovplyvneniu
jej právneho postavenia. Iba ovplyvnením jej právneho postavenia mohla byť žalobkyňa predmetným
rozhodnutím priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmov a povinnostiach.

28. K ovplyvneniu právneho postavenia žalobkyne mohlo dôjsť v tom prípade, ak by hmotnoprávne

postavenie žalobkyne mohlo byť po vydaní rozhodnutia správneho orgánu iné, ako pred rozhodnutím.
Iba v takom prípade by dotknutie na právach alebo právom chránených záujmoch žalobkyne bolo priame
a dostatočné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na záver Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžr/36/2014, podľa ktorého „Ustanovenie § 14 ods. 1 a 2 správneho
poriadku upravuje legálnu definíciu účastníka správneho konania. Definícia účastníka konania sa skladá

zo štyroch častí, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Znakom účastníka správneho konania je vo všetkých
prípadoch hmotnoprávny pomer určitej fyzickej (právnickej) osoby k veci, ktorá je predmetom konania.
Odpoveď na to, koho správny poriadok považuje za účastníka správneho konania, dávajú predpisy
hmotného práva, v našom prípade zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inémupoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“). Podľa jednej
z vyššie uvedených definícii, sa za účastníka správneho konania považuje určitá osoba už na základe jej
tvrdenia, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach priamo dotknutá. Toto tvrdenie však musí byť kvalifikované, teda musí napĺňať
zákonom predpokladané náležitosti, aby bolo možné konštatovať riadne splnenie povinnosti tvrdenia
účastníka. Podstatou riešenia otázky, či osoba bude rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknutá na
svojichprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachjezistenie,čirozhodnutiesprávneho
orgánu môže zasiahnuť do jej hmotnoprávneho postavenia, t. j. či jej hmotnoprávne postavenie môže

byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním.“

29. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemohla byť
predmetným rozhodnutím priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach, a teda jej nesvedčalo postavenie účastníčky správneho konania. Bolo tomu tak z dôvodu,
že predmetné rozhodnutie žalovaného nemohlo zasiahnuť do jej hmotnoprávneho postavenia, pretože

hmotnoprávne postavenie žalobkyne bolo po vydaní predmetného rozhodnutia rovnaké, ako pred
jeho vydaním. Rozhodnutím žalovaného o vykonaní zápisu zmeny štatutárneho orgánu v registri
nedošlokzmenehmotnoprávnehopostaveniažalobkyneakoštatutárnehoorgánu(riaditeľky)neziskovej
organizácie. Žalobkyňa bola odvolaná z funkcie riaditeľky NO Nový Domov na schôdzi správnej
rady dňa 29.03.2021, o čom svedčí Zápisnica zo schôdze správnej rady NO Nový Domov zo dňa

29.03.2021, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Týmto dňom, t. j. 29.03.2021, žalobkyni zanikla
funkcia štatutárneho orgánu (riaditeľky) NO Nový Domov. Rozhodnutie žalovaného o vykonaní zmeny
zápisu štatutárneho orgánu v registri – výmaz žalobkyne ako štatutárneho orgánu v Registri, potom
bol správnym aktom s deklaratórnymi účinkami, ktorý už len deklaroval (potvrdzoval) existujúci stav,
konštitutívne založený predchádzajúcim rozhodnutím správnej rady o odvolaní žalobkyne z funkcie

riaditeľky NO Nový Domov dňa 29.03.2021. Inak povedané, hmotnoprávne postavenie žalobkyne sa
vydanímpredmetnéhorozhodnutianijaknezmenilo,pretožežalobkyňanezastávalafunkciuštatutárneho
orgánu neziskovej organizácie už pred samotným vydaním predmetného rozhodnutia, ktoré túto
skutočnosť formou zápisu zmeny zapísaných údajov o štatutárnom orgáne v Registri, len deklarovalo.
Nebolo preto žiadnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, na ktorých žalobkyňa

mohla byť dotknutá vydaním deklaratórneho rozhodnutia žalovaného o vykonaní zmeny zápisu
v Registri, a ktorý musel byť predpokladom toho, aby žalobkyni svedčalo postavenie účastníčky konania
v správnom konaní.

30. Správny súd ešte raz osobitne poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania o zápise zmeny

zapísaných údajov v Registri bolo posúdenie žalovaným tých skutočností, či zmeny podliehajúce
registrácii boli prijaté v súlade so zákonom a či návrh na zmenu zapisovaných skutočností podala
oprávnená osoba. Keďže žalovaný mal uvedené podmienky za splnené, vydal deklaratórne rozhodnutie
o zaregistrovaní príslušných zmien. Výsledkom registrového konania nebolo rozhodnutie žalovaného
o platnosti, resp. správnosti predchádzajúceho rozhodnutia správnej rady o odvolaní žalobkyne

z funkcie riaditeľky neziskovej organizácie. Skutočnosť, že podľa žalobkyne bolo porušené jej právo byť
riaditeľkou neziskovej organizácie, nezakladá jej účastníctvo v správnom konaní, predmetom ktorého
bolo rozhodovanie o zápise zmeny údajov do registra. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyni zanikla
funkcia riaditeľky neziskovej organizácie už jej odvolaním na základe rozhodnutia správnej rady, ktoré
vyvolávalo konštitutívne účinky a následný deklaratórny zápis tejto zmeny do Registra už neovplyvnil

právne postavenie žalobkyne ale iba potvrdil už existujúci, vopred založený právny stav. Podanie návrhu
na zmenu zapisovaných skutočností o štatutárnom orgáne predsedom správnej rady potom bolo už len
nasledujúcim nevyhnutným krokom v súlade s § 11 ods. 3 v spojení s § 19 ods. 2 písm. e) Zákona
o neziskových organizáciách, v zmysle ktorých ustanovení sa do Registra zapíše bez zbytočného
odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností s tým, že návrh na zmeny zapisovaných

skutočností v Registri podáva správna rada. Na základe podaného návrhu následne registrový úrad,
po splnení zákonom stanovených podmienok, zapíše do Registra bezodkladne aj zmenu zapisovaných
skutočností a ich zánik (§ 4 ods. 2 posledná veta Zákona o registri).

31. Správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k žalobnej argumentácii žalobkyne spočívajúcej

v tvrdení, že jej účastníctvo v predmetnom správnom konaní potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný
rozhodnutím č. OU-PO-OVVS1-2021/014384 zo dňa 30.04.2021 prerušil konanie na základe návrhu
žalobkyne a toto rozhodnutie jej riadne doručil. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného
o tom, že k prerušeniu správneho konania nedošlo na základe návrhu žalobkyne ako takého alez dôvodu, že sa správny orgán dozvedel o začatí konania o predbežnej otázke, od ktorej posúdenia
záviselo rozhodnutie vo veci, ktorá bola predmetom konania. V takom prípade je správny orgán povinný
konanie prerušiť ex offo a to až do času, kým rozhodnutie príslušného orgánu (v tomto prípade súdu)

nadobudne právoplatnosť. Podanie návrhu žalobkyne na prerušenie konania, ako aj samotné doručenie
rozhodnutia žalovaného o prerušení konania žalobkyni, samo o sebe nezakladá a ani nepreukazuje jej
účastníctvo v administratívnom konaní.

32. Žalobkyňa obdobne poukázala aj na list Ministerstva vnútra č. SVS-OVS3-2024/040284-003 zo dňa

06.08.2024, ktorým bolo oznámené, že podanie žalobkyne označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu
Okresného úradu Prešov zo dňa 03. mája 2024, č. s. OU-PO-OVVS1-2024/035105-008“ nemožno
posúdiťvrámciodvolaciehokonania,pretožebolopodanéoneskoreneaosobou,ktorániejeúčastníkom
konania. Žalobkyňa mala za to, že uvedeným listom Ministerstvo vnútra potvrdilo, že žalovaný vedome
nedoručil žalobkyni predmetné rozhodnutie (ale až následne na základe jej žiadosti o doručenie)
z dôvodu, že ju od istého neznámeho momentu nepovažoval za účastníka konania. Správny súd

konštatuje, že z uvedeného listu Ministerstva vnútra ako odvolacieho orgánu nevyplýva, žeby žalovaný
alebo odvolací orgán v ktoromkoľvek štádiu správneho konania považovali žalobkyňu za účastníčku
konaniaaažodurčitéhomomentusňouakosúčastníčkoukonanianekonali.Právenaopak,Ministerstvo
vnútraakoodvolacíorgánjasnezadefinovaložalobkyňuakoosobu,ktoráodzačiatkunebolaúčastníkom
konania a teda nebola oprávnená ani na podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného.

Správny súd sa s týmto záverom odvolacieho orgánu, ako aj žalovaného, stotožnil.

33. Na základe vyššie uvedeného záveru, teda, že predmetným rozhodnutím nemohli byť priamo
dotknutéprávaaprávomchránenézáujmyžalobkyne,sasprávnysúdnestotožnilstvrdeniamižalobkyne
o jej účastníctve v konaní o zapísanie zmeny štatutárneho orgánu v Registri, preto jej žalobe, ktorou

sa ako opomenutý účastník domáhala doručenia napadnutého rozhodnutia, nemohol vyhovieť. Správny
súdny poriadok upravuje postup správneho súdu v prípade nevyhovenia správnej žalobe opomenutého
účastníka pomerne stroho v ustanovení § 179 ods. 7 SSP, podľa ktorého „Ak sa správny súd
nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.“ Vzhľadom na to, že v danom
prípade dospel správny súd k záveru, že žalobkyňa nebola a nemohla byť účastníčkou predmetného

administratívneho konania, nebola v zmysle § 178 ods. 1 SSP aktívne legitimovaná na podanie správnej
žaloby v predmetnej veci, na základe čoho správny súd dospel k záveru, že predmetná správna žaloba
bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, na základe čoho boli splnené podmienky na odmietnutie
správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, a preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto uznesenia.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. V tejto
súvislosti správny súd dopĺňa, že s ohľadom na faktický neúspech žalobkyne v konaní a vyjadrenie
žalovaného, že trovy konania znáša každý z účastníkov konania sám, pri rozhodovaní o náhrade trov

konania nepovažoval za potrebné aplikovať ustanovenie § 171 ods. 1 SSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v

Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť
nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.