Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-5Cbi/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117202245
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:1117202245.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobkyne V.. G. K., so sídlom

kancelárie Zelinárska 4, 821 08 Bratislava, značka správcu: M správkyne úpadcu: Camping City, s. r.
o., v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 43 826 806 proti žalovanému: J.M.
Trade, spol. s r.o., so sídlom Na nivách 1140/21, Michle, 141 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 453 12
150, zastúpenému: Nechala and partners s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská
časť Petržalka, IČO: 54 749 565, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 3.2.2017 domáhala
vydania rozsudku, ktorým súd určí, že voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. XK/XX/XXXX sú právne neúčinné (i) dohoda o uznaní dlhu z 15.12.2014 uzavretá
medzi úpadcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku
úpadcu ako dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi v celkovej výške 39.318,15 Eur a (ii) dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 15.12.2014 uzavretá medzi úpadcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov vo

výške 16.612,51 Eur.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že odporuje ukracujúcemu a zvýhodňujúcemu právnemu úkonu,
a to dohode o uznaní dlhu z 15.12.2014, uzavretej medzi úpadcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom, na základe ktorej úpadca uznal záväzok voči žalovanému v celkovej výške 39.318,15 Eur z
faktúr vystavených žalovaným:
- faktúry č. XXXXX z 24.1.2008 na sumu 44.262,- Eur, splatnej 7.2.2008, z ktorej dlžná čiastka v čase

uznania bola 7.336,- Eur;
- faktúry č. XXXXX z 24.1.2008 na sumu 26.718,- Eur, splatnej 7.2.2008, z ktorej dlžná čiastka v čase
uznania bola 6.718,- Eur;
- faktúry č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) z 27.6.2008 na sumu 42.200,- Eur, splatnej 11.7.2008, z ktorej dlžná
čiastka v čase uznania bola 8.842,49 Eur;
- faktúry č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) z 12.8.2008 na sumu 39.600,- Eur, splatnej 26.8.2008, z ktorej dlžná
čiastka v čase uznania bola 10.645,89 Eur;

- faktúry č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) z 8.9.2010 na sumu 599,- Eur, splatnej 22.9.2010, z ktorej dlžná
čiastka v čase uznania bola 599,- Eur;
- faktúry č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) zo 14.12.2011 na sumu 97,55 Eur, splatnej 28.12.2011, z ktorej dlžná
čiastka v čase uznania bola 97,55 Eur;- faktúry č. XXXXX (J.-X/XXXX) z 23.2.2012 na sumu 84,10 Eur, splatnej 8.3.2012, z ktorej dlžná čiastka
v čase uznania bola 84,10 Eur;
- faktúry č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) zo 16.8.2012 na sumu 327,51 Eur, splatnej 30.8.2012, z ktorej dlžná

čiastka v čase uznania bola 327,51 Eur;
- faktúry č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) zo 17.12.2012 na sumu 64,- Eur, splatnej 31.12.2012, z ktorej dlžná
čiastka v čase uznania bola 64,- Eur;
- faktúry č. XXXXX (J.-X/XXXX) z 2.1.2013 na sumu 597,- Eur, splatnej 16.1.2013, z ktorej dlžná čiastka
v čase uznania bola 597,- Eur;

- faktúry č. XXXXX (J.-X/XXXX) zo 6.6.2013 na sumu 1.006,61 Eur, splatnej 20.6.2013, z ktorej dlžná
čiastka v čase uznania bola 1.006,61 Eur.
Žalobkyňa uviedla, že odporuje aj nadväzujúcemu ukracujúcemu a zvýhodňujúcemu právnemu úkonu,
a to dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 15.12.2014, uzavretej medzi úpadcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok vo
výške 16.612,51 Eur, a to pohľadávok úpadcu voči žalovanému vo výške 16.528,93 Eur na základe

faktúry č. XXXXXX vystavenej úpadcom 15.10.2014, splatnej 15.11.2014, ako aj vo výške 83,58 Eur na
základe faktúry č. XXXXXX a pohľadávky žalovaného voči úpadcovi na základe faktúry č. XXXXXX z
27.6.2008, z ktorej bola započítaná suma 16.612,51 Eur. K včasnosti podania žaloby žalobkyňa uviedla,
že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I z 22.4.2016, č.
k. XK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.4.2016, lehota na uplatnenie odpočúvacieho

práva teda plynula do 29.4.2017. Žalobkyňa mala za to, že úpadca uzatvorením dohody o uznaní dlhu
a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uskutočnil ukracujúci a zvýhodňujúci právny
úkon podľa § 59 a § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý urobil v prospech žalovaného ako
úpadcovi spriaznenej osobe podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR, nakoľko spoločník a konateľ úpadcu R.. V.
W. je spoločníkom a konateľom žalovaného. Dohodou o uznaní dlhu úpadca uznal okrem iných aj v tom

čase premlčané záväzky z faktúr č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXXX (J.-XX/XXXX), č. XXXXXX (J.-XX/
XXXX) a XXXXXX (J.-XX/XXXX). Žalobkyňa tiež uviedla, že úpadca v čase uznania záväzkov evidoval
záväzky voči ďalším veriteľom, predovšetkým voči daňovému úradu vo výške približne 14.000,- Eur a
podľa účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2014 úpadca evidoval záväzky v hodnote 89.400,-
Eur.Žalobkyňatiežpoukázalanato,žeuznaniedlhujeprávnyúkon,ktorýsatýkamajetkudlžníkaaktorý

odkladá možnosť vzniesť námietku premlčania. Má tiež za následok úbytok majetku dlžníka, pretože
tým budú uspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov iným pomerom, než by tomu bolo, ak by bol
napadnutý úkon vyhodnotený ako neúčinný. Uznanie dlhu podľa žalobkyne zvýhodňuje i postavenie
veriteľa, pretože modifikuje existujúci záväzok v prospech konkrétneho veriteľa; v danom prípade osoby
spriaznenej úpadcovi. Zo strany úpadcu tak došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného ako

veriteľa oproti iným jeho veriteľom, ako aj k ukráteniu iných jeho veriteľov, nakoľko na základe dohody o
vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov v spojitosti s dohodou o uznaní dlhu došlo k prednostnej
úhrade aj premlčaného záväzku úpadcu voči žalovanému ako veriteľovi, hoci v čase uznania dlhu a
vzájomného započítania pohľadávok evidoval úpadca záväzky voči ďalším veriteľom a podľa účtovnej
závierky zostavenej k 31.12.2014 úpadca evidoval záväzky v hodnote 89.600 Eur. Úpadca bol v čase

vykonania právneho úkonu v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti, nakoľko bol dlžníkom viac ako
jedného veriteľa a nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok, čo
vyplývalo zo zoznamu pohľadávok.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 8.11.2018,

v ktorom uviedol, že v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok žalobkyne. Dôvodil, že žalobkyňa
ničím nepreukázala, že dlžník bol v deň vyhlásenia konkurzu v úpadku. Žalobkyňa túto skutočnosť
odvodzovala iba z návrhu dlžníka z roku 2016 na začatie konkurzného konania a z jej neúplných zistení
o stave majetku dlžníka, ktoré nakoniec viedlo 22.4.2016 k vyhláseniu konkurzu. Žalovaný mal za to, že
bez preukázateľného zistenia úpadku nemožno podať žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobkyňa ako jediný relevantný dôkaz pre vyhlásenie konkurzu predložila
účtovnú závierku dlžníka k 31.12.2014, avšak nezistila, či sa dlžník nachádzal v konkurznej situácii v
deň vyhlásenia konkurzu, keďže účtovná závierka z 31.12.2015 nebola predložená. Žalovaný namietol
i to, že žalobkyňa ničím nepreukázala tvrdenie, že úpadca a žalovaný boli spriaznenými osobami. To,
že konateľ žalovaného bol zároveň konateľom dlžníka neodôvodňovalo naplnenie pojmových znakov

ovládania, spriaznenosti či ovplyvňovania dlžníka. To aj preto, že v prípade hodnoty veci nad 100.000,-
Skmuselipodľaspoločenskejzmluvypodpisovaťdvajakonateliadlžníka.To,žetátopodmienkanebolav
prípadežalovanýchhodnôtnaplnená,jasnevylučovalovplyvžalovanéhonakonaniedlžníka.Nazáklade
vyššie uvedených skutočností žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore.4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrila podaním doručeným Okresnému súdu
Bratislava I dňa 13.3.2020, v ktorom sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného. Uviedla, že

odporované právne úkony boli uskutočnené v prospech žalovaného ako osoby spriaznenej s úpadcom,
a preto sa v zmysle § 59 ods. 3 ZKR úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno na preukázanie vyvrátiteľnej právnej domnienky je na
strane žalovaného, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnil vykonanie
odporovaného právneho úkonu v čase úpadku dlžníka. Okrem toho žalobkyňa uviedla, že preukázanie

existencie úpadku v čase vyhlásenia konkurzu nie je zákonom ustanovenou podmienkou na uplatnenie
odporovacieho práva a samotné uznesenie o vyhlásení konkurzu je povahou rozhodnutím súdu o
určení stavu úpadku dlžníka. Naviac, úpadok úpadcu bol v žalobe preukázaný pripojeným zoznamom
pohľadávok, ktoré si veritelia prihlásili do konkurzu a z ktorého jednoznačne vyplýva, že úpadca bol v
čase vyhlásenia konkurzu v úpadku, a to z dôvodu platobnej neschopnosti, keďže bol dlžníkom viac
ako jedného veriteľa a nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.

Úpadca bol podľa žalobkyne v čase vyhlásenia konkurzu v úpadku tiež z dôvodu predlženia, keďže bol v
tom čase povinný viesť účtovníctvo, mal viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahovala
hodnotu jeho majetku, čo vyplývalo tiež zo zoznamu pohľadávok prihlásených do konkurzu, ako aj z
účtovnej závierky vyhotovenej k 13.8.2015 a zo zoznamu majetku z 31.12.2015, ktoré tvorili prílohu k
návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj zo skutočnosti, že v rámci konkurzu nebol zistený majetok

dlžníka v hodnote prevyšujúcej jeho záväzky. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdeným nepreukázaním
spriaznenosti úpadcu a žalovaného s poukazom na § 3 ods. 1 písm. e), ods. 3 ZKR. Žalovaný nepoprel
skutočnosť, že spoločník a konateľ úpadcu R.. V. W. je spoločníkom, ako aj konateľom žalovaného.
Žalovaný podľa žalobkyne jednoznačne napĺňal definíciu spriaznenej osoby dlžníka, nakoľko R.. V. W.
bol od 11.1.2007 konateľom úpadcu, ako aj spoločníkom úpadcu s obchodným podielom predstavujúcim

cca 33 % podiel na základnom imaní úpadcu a zároveň bol od vzniku žalovaného, t. j. od 14.1.1992,
jedinýmkonateľomaspoločníkomžalovaného,zčohonepochybnevyplývalaspriaznenosťžalovanéhos
osobou dlžníka. Rovnako samotný dlžník uviedol žalovaného v zozname spriaznených osôb, ktorý tvoril
prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobkyňa
poukázala na to, že žalovaný bol účastníkom odporovaného právneho úkonu a z odporovaného

právnehoúkonumalprospech.Žalovanývosvojomvyjadreníokremspochybneniaspriaznenostidlžníka
a žalovaného žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, v čom má spočívať namietaný nedostatok jeho
pasívnej legitimácie. K návrhu žalovaného na výsluch R.. V. W. a ďalších konateľov žalobkyňa namietla,
že tento nenapĺňa podmienky podľa § 195 ods. 1 CSP.

5. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 22.1.2026, na ktorom spor prejednal za účasti
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a
súhlasila s prejednaním sporu v jej neprítomnosti, a preto súd rozhodol o prejednaní sporu v
neprítomnosti žalobkyne. Žalovaný mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že veritelia pohľadávok
prihlásených do konkurzného konania tieto pohľadávky mali aj v roku 2014. Žalovaný tvrdil, že tomu

tak nebolo a že v tom čase neexistovala pluralita veriteľov voči úpadcovi. V konkurznom konaní boli
prihlásené pohľadávky troch veriteľov v sume menej ako 16.000,- Eur. Žalobkyňa iniciovala dve konania,
ktorých cieľom bolo získať aktíva do konkurznej podstaty v sume viac ako 32.000,- Eur, a preto podľa
žalovaného konkurz na majetok úpadcu ani nemal byť vedený. Žalovaný zotrval na návrhu na výsluchu
svojho konateľa R.. V. W., ktorý súd na pojednávaní vykonal. Po poučení súdu podľa § 154 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“) žalovaný upustil od svojho predchádzajúceho návrhu
na výsluch konateľa úpadcu L. W. a vyhlásil, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

6. Konateľ žalovaného R.. V. W. v rámci svojho výsluchu vykonaného na pojednávaní 22.1.2026 uviedol,
že spoločnosť žalovaného založil v deväťdesiatych rokoch. V roku 2001 začal dovážať a predávať

obytné automobily. Od roku 2007, resp. 2008 túto činnosť realizoval na Slovensku prostredníctvom
úpadcu po dohode s pánom W.. V spoločnosti úpadcu boli traja, konateľ žalovaného mal približne 33
%-ný podiel ako fyzická osoba. Na rozhodovanie bol potrebný súhlas dvoch konateľov. Zo začiatku
do spoločnosti úpadcu investoval viac žalovaný, aby spoločnosť úpadcu mala k dispozícii tovar a
náhradné diely, ktoré predávala a mala tak lepšie cash flow. Z toho vznikla pohľadávka viac ako

39.000,- Eur. Keďže žalovaného v Českej republike kontroloval finančný úrad a mal tiež vysoké záväzky,
bolo mu odporučené vykonať namietané zápočty, aby finančnému úradu doložil, že tieto pohľadávky
rieši. K žiadnym finančným platbám však nedošlo. V tej dobe úpadca nemal žiadnych veriteľov okrem
žalovaného, ktorý však svoje pohľadávky od úpadcu nevymáhal. Konateľ žalovaného mal vedomosť otom, že v tom čase nastal nejaký problém s daňovým úradom ohľadom dane z pridanej hodnoty. Malo
ísť o približne 12.000,- Eur, pričom tento problém riešil pán W.. Následne mal pán W. problém so svojim
podnikaním, a preto chcel úpadcu zlikvidovať. Konateľ žalovaného to nechal na pána W. s tým, že v

prípade existencie nejakých záväzkov ich chcel konateľ žalovaného uhradiť, keďže nebolo jeho cieľom,
aby sa úpadca dostal do konkurzu. Napokon sa mu ozvala žalobkyňa, konateľ žalovaného s ňou celú
situáciu riešil, vysvetlil jej všetky okolnosti a poslal jej aj doklady, ktoré žalobkyňa použila na podanie
žaloby proti žalovanému. Pokiaľ išlo o hospodársky stav úpadcu v roku 2014, R.. V. W. uviedol, že v
posledných rokoch vrátane roku 2014 sa zisk úpadcu pohyboval okolo 15.000,- Eur až 20.000,- Eur a

úpadca bol vždy v pluse s poukazom na účtovné závierky. Pokiaľ išlo o zmenu stavu majetku spoločnosti
žalovaného po vykonaní zápočtov s úpadcom v decembri 2014, majetok sa nezmenil, keďže išlo o
účtovné vyrovnanie plusov a mínusov - faktúry zaplatené neboli, boli vyrovnané vzájomným zápočtom.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, a to najmä uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. XK/XX/XXXX-

XXX z 22.4.2016, dohodou o uznaní dlhu z 15.12.2014, dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok
a záväzkov z 15.12.20214, faktúrou č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) z 27.6.2008, faktúrou č. XXXXXX (J.-
XX/XXXX) z 12.8.2008, faktúrou č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) z 8.9.2010, faktúrou č. XXXXXX (J.-XX/
XXXX) zo 14.12.2011, faktúrou č. XXXXX (J.-X/XXXX) z 23.2.2012, faktúrou č. XXXXXX (J.-XX/XXXX)
zo 16.8.2012, faktúrou č. XXXXXX (J.-XX/XXXX) zo 17.12.2012, faktúrou č. XXXXX (J.-X/XXXX) z

2.1.2013, faktúrou č. XXXXX (J.-X/XXXX) zo 6.6.2013, faktúrou č. XXXXXX z 15.10.2014, účtovnými
závierkami úpadcu k 31.12.2014 a k 13.8.2015, zoznamom pohľadávok úpadcu k 22.7.2016, zoznamom
majetku dlžníka z 31.12.2015, informatívnymi výpismi z obchodného registra úpadcu a žalovaného,
zoznamom spriaznených osôb zo 7.12.2015, ako aj ďalším dôkazmi založenými v súdnom spise.

8. Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení.
8.1. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak
dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

8.2. Podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumieináprávnickáosoba,vktorejmáprávnickáosobaaleboniektorázosôbuvedenýchvpísmenách
a) až d) kvalifikovanú účasť.

8.3. Podľa § 9 ods. 3 ZKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo

nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý
je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

8.4. Podľa § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

8.5. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

8.6. Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

8.7. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

8.8. Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.8.9. Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo
u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je

účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v
prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

8.10. Podľa § 206d ZKR konania začaté pred 1. februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. januára 2017.

9. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

10. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, a to (i) dohody o uznaní
dlhu z 15.12.2014 uzavretej medzi úpadcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej

bolo uznanie záväzku úpadcu ako dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi v celkovej výške 39.318,15
Eur a (ii) dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 15.12.2014 uzavretej medzi
úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov vo výške
16.612,51 Eur. Žalobkyňa mala za to, že dohoda o uznaní dlhu vo výške 39.318,15 Eur z 15.12.2014
a nadväzujúca dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov vo výške 16.612,51 Eur z

15.12.2014 sú ukracujúcimi a zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi vykonanými v prospech žalovaného
ako spriaznenej osoby. Žalobkyňa poukazovala na to, že úpadca evidoval v čase uznania záväzkov a
započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov ďalšie záväzky voči iným svojim veriteľom vo výške
približne 14.000,- Eur a podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014 úpadca evidoval záväzky v
celkovej hodnote 89.400,- Eur.

11. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany bránil najmä tým, že v konaní nebolo preukázané, že
úpadca bol v čase vyhlásenia konkurzu v úpadku a konkurz na majetok úpadcu nemal byť s ohľadom
na majetkové pomery úpadcu vedený. Namietol tiež nepreukázanie toho, že veritelia pohľadávok
prihlásených do konkurzného konania tieto pohľadávky mali aj v roku 2014, rozporoval i svoju

spriaznenosť s úpadcom a svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

12. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
uznesením č. k. XK/XX/XXXX-XXX z 22.4.2016, právoplatným 29.4.2016. Nesporné bolo aj to, že
úpadca v postavení dlžníka a žalovaný v postavení veriteľa uzatvorili 15.12.2014 dohodu o uznaní

dlhu, ktorou úpadca uznal dlh voči žalovanému v celkovej výške 39.318,15 Eur. Úpadca a žalovaný
uzatvorili 15.12.2014 tiež dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorou sa dohodli na
vzájomnom započítaní záväzkov vo výške 16.612,51 Eur. Žalovaný nepoprel ani skutočnosť, že R.. V.
W. bol od 11.1.2007 konateľom a spoločníkom úpadcu s obchodným podielom cca 33 %, ako aj jediným
spoločníkom a konateľom žalovaného.

13. V konaní bolo sporné, či sú dohoda o uznaní dlhu a dohoda o započítaní pohľadávok a záväzkov
zvýhodňujúcimi a ukracujúcimi právnymi úkonmi. Žalovaný v konaní sporoval aj existenciu úpadku v
čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, existenciu prihlásených pohľadávok v roku 2014, pluralitu
veriteľov úpadcu, svoju spriaznenosť s úpadcom a svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

14. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní sú: a)
vyhlásenie konkurzu, b) odporovaným je právny úkon dlžníka, c) právny úkon sa týka majetku dlžníka
podliehajúceho konkurzu, d) právny úkon je platný a účinný, e) došlo k ukráteniu aspoň jednej
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku do konkurzu, f) odporovacia žaloba je podaná v

prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov
v konkurze vyplývajú z § 57 ZKR a musia byť naplnené bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata
odporovacieho práva je v konaní uplatnená.

15. Správca úpadcu v postavení žalobcu je vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov

odporovateľnosti právnych úkonov vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je preukázanie existencie
právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku a zároveň preukázanie ukrátenia uspokojenia
prihlásenejpohľadávkyniektoréhoveriteľaúpadcu.Ukrátenieakozákladnýpredpokladodporovateľnostipodľa § 57 ods. 4 ZKR je v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca. Z § 57 ZKR
vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň
povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať v čase, keď dlžník urobil napadnutý

právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť. Žalobca teda musí tvrdiť a preukázať,
že odporovaný právny úkon ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa,
ktorá existovala v čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď právny úkon dlžníka bol urobený,
resp. nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu

vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na
neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

16. Úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu závisí aj od toho, či sa majetok dlžníka odporovaným
právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie
prihlásených pohľadávok. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým

právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by
postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Pre všetky skutkové podstaty platí, že
žalobca musí uviesť také skutkové tvrdenia a dôkazy, z ktorých vyplýva, že je splnená základná
všeobecná podmienka obsiahnutá v generálnej klauzule odporovateľnosti, a teda že právny úkon,
ktorého neúčinnosti sa žalobou domáha, ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z

veriteľov dlžníka a až následne súd preskúmava skutkové tvrdenia a predložené dôkazy smerujúce
k tomu, či bola naplnená konkrétna skutková podstata, či už išlo o právny úkon bez primeraného
protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon, alebo ukracujúci právny úkon, resp. právny úkon
urobený po zrušení konkurzu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2024, sp.
zn. 4CoKR/10/2024). Pri odporovateľnosti právneho úkonu je nevyhnutné, aby sa právnym úkonom

dlžníka skrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa - v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka
nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by
právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku, avšak tento majetok by postačoval na uspokojenie
pohľadávky jeho veriteľa, nie je možné úspešne sa domáhať odporovateľnosti právneho úkonu,
pretože týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Dôkazné bremeno na

preukázanie, že majetok dlžníka nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov má správca,
ktorý musí preukázať naplnenie všetkých všeobecných predpokladov odporovateľnosti. Správca teda
musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si ju prihlásil
do konkurzu riadne a včas. Veriteľ pritom musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase nadobudnutia
účinnosti právneho úkonu dlžníka a zároveň môže ísť len o takú pohľadávku veriteľa, ktorému nezaniklo

postavenie účastníka konkurzného konania. To samozrejme platí i v prípade plurality pohľadávok a
veriteľov dlžníka.

17. Pokiaľ ide o splnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 57
ZKR v tomto spore súd uvádza nasledujúce. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením

Okresného súdu Bratislava I z 22.4.2016, č. k. XK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
29.4.2016. Žaloba bola na súd podaná 3.2.2017, a teda včas, v zákonnej lehote jedného roka od
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Súd ďalej konštatuje, že odporovateľnosť právneho úkonu
uplatnil aktívne vecne legitimovaný subjekt - správkyňa úpadcu voči pasívne vecne legitimovanému
žalovanému, v prospech ktorého úpadca platne uznal svoj záväzok 39.318,15 Eur a s ktorým úpadca

uzatvoril platnú a účinnú dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vo výške 16.612,51
Eur.

18. K splneniu podmienky ukrátenia pohľadávok veriteľov úpadcu správkyňa v žalobe konštatovala
ukrátenie veriteľov úpadcu a uviedla, že úpadca evidoval v čase vykonania odporovaných právnych

úkonov najmä záväzky voči daňovému úradu vo výške približne 14.000,- Eur, pričom podľa účtovnej
závierky zostavenej k 31.12.2014 úpadca evidoval záväzky v hodnote 89.600,- Eur. Žalobkyňa v tejto
súvislosti predložila súdu aj zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu. Súd zo
zoznamu pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu vyhotoveného k 22.7.2016 zistil,
že veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava si do konkurzu na majetok úpadcu prihlásil

(i) pohľadávku č. 23 v sume 1.668,50 Eur z titulu nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, splatnú 31.3.2015, ktorá bola zistená 13.7.2016; (ii)
pohľadávku č. 24 v sume 7.065,94 Eur z titulu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie od 1.2.2012 do 29.2.2012, splatnú 26.3.2012, ktorá bola zistená 13.7.2016; (iii) pohľadávkuč. 25 v sume 2.850,86 Eur z titulu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od
1.4.2012 do 30.4.2012, splatnú 25.2.2012, ktorá bola zistená 13.7.2016; (iv) pohľadávku č. 26 v sume
3.535,64 Eur z titulu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 1.1.2012 do

31.1.2012, splatnú 27.2.2012, ktorá bola zistená 13.7.2016; (v) pohľadávku č. 27 v sume 0,01 Eur
z titulu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 1.10.2014 do 31.10.2014,
splatnú 25.11.2014, ktorá bola zistená 13.7.2016. Na základe toho súd konštatuje, že k 15.12.2014,
kedy boli vykonané odporované právne úkony, mal veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava
pohľadávky voči úpadcovi v celkovej výške 13.452,45 Eur, ktoré si prihlásil do konkurzu na majetok

úpadcu. Tieto pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok pod č. 24 - 27 a mohli byť odporovanými
právnymi úkonmi ukrátené. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 23, táto
v čase vykonania odporovaných právnych úkonov 15.12.2014 ešte neexistovala, keďže pohľadávka
1.668,50 Eur z titulu nedoplatku na dani z príjmu právnickej osoby vznikla za zdaňovacie obdobie roku
2014, a teda z príjmov úpadcu k 31.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka zapísaná v zozname
pohľadávok pod č. 24 nemohla byť odporovanými právnymi úkonmi ukrátená, keďže vznikla až po ich

vykonaní.

19. Čo sa týka ukrátenia pohľadávok veriteľa Slovenskej republiky - Daňového úradu Bratislava
prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu, zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 24 - 27 v
celkovej výške 13.452,45 Eur, súd uvádza, že úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZKR

nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho
úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok
veriteľov prihlásenej do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v
úpadkualebosajehoúpadokpredpokladá,mánevyhnutnezanásledokukrátenieniektorejzpohľadávok

veriteľov, pričom je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok
prihlásených do konkurzu preukázal. Žalobca môže v žalobe tvrdiť ukrátenie aj celej sumy pohľadávok
všetkých prihlásených veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Konkretizáciu
týchto veriteľov a pohľadávok môže vykonať aj odkazom na zoznam pohľadávok prihlásených v
konkurze, ktorý je založený v konkurznom spise úpadcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta

2024,sp.zn.5ObdoK/4/2023).Vtomtoprípadevšaksúdkonštatuje,žežalobkyňaakoukrátenéoznačila
pohľadávky Daňového úradu Bratislava, avšak netvrdila nič o stave majetku úpadcu pred vykonaním
odporovaných právnych úkonov a po ich vykonaní, ani o tom, či sa majetok dlžníka odporovanými
právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie
vyššie uvedených prihlásených pohľadávok veriteľa Slovenskej republiky - Daňového úradu Bratislava.

Neuviedla, aká bola hodnota majetku úpadcu v čase vykonania odporovaných právnych úkonov a či
tento (ne)postačoval na úplnú úhradu označených pohľadávok veriteľa Slovenskej republiky - Daňového
úradu Bratislava.

20. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že podľa účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2014 úpadca

evidoval k 31.12.2014 záväzky v hodnote 89.600,- Eur, tento údaj nie je pre posúdenie ukrátenia vyššie
označených pohľadávok relevantný. To preto, že pre posúdenie ukrátenia nie sú relevantné všetky
a akékoľvek záväzky úpadcu, ale len tie, ktoré existovali k 15.12.2014 a zároveň boli prihlásené do
konkurzu na majetok úpadcu. Údaj o záväzkoch úpadcu k 31.12.2014 uvedený v účtovnej závierke
úpadcu nevypovedá nič o tom, ktoré z týchto záväzkov existovali v čase vykonania odporovaných

právnych úkonov a boli prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, ani o stave majetku úpadcu v čase
vykonania odporovaných právnych úkonov. Aj keby v čase vykonania odporovaných právnych úkonov
existovali pohľadávky veriteľov úpadcu vo výške 89.600,- Eur, pri posudzovaní ukrátenia veriteľov nie
je možné bez ďalšieho vziať do úvahy všetky pohľadávky veriteľov (záväzky úpadcu) existujúce v čase
vykonania odporovaného právneho úkonu. To preto, že nie všetky tieto pohľadávky musia byť následne

prihlásené do konkurzu a v konkurze uspokojované. Pre účely ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR je preto
dôvodné vziať do úvahy len tie pohľadávky veriteľov, ktoré boli do konkurzu aj skutočne prihlásené a
boli zistené, pretože len tieto pohľadávky sú v konkurze uspokojované a môžu byť pre účely konkurzu
ukrátené právnymi úkonmi úpadcu.

21. Na to, aby žalobkyňa preukázala ukrátenie pohľadávok veriteľov úpadcu, musela by tvrdiť a
preukázať, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov existovali pohľadávky veriteľov
neskôr prihlásené a zistené v konkurze na majetok úpadcu v objeme väčšom, ako bol majetok, ktorý
úpadcovi ostal po vykonaní odporovaného právneho úkonu, resp. že už pred vykonaním odporovanýchprávnych úkonov majetok úpadcu nepostačoval na ich úplnú úhradu. Iba v takom prípade by totiž
došlo k situácii, že majetok úpadcu v čase po vykonaní odporovaného právneho úkonu nepostačoval
na úplné uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali už v čase

odporovaných právnych úkonov. Existencia samotného úpadku dlžníka bez ďalšieho neznamená aj
ukrátenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok je vecou dôkazného
bremena žalobkyne a vykonaného dokazovania v každom konaní. Úspešnosť odporovateľnosti závisí
od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok
zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Súd ďalej zdôrazňuje, že skúmanie naplnenia

všeobecnej podmienky ukrátenia pohľadávok podľa § 57 ods. 4 ZKR skúma z úradnej povinnosti, bez
ohľadu na to, či žalovaný vzniesol námietku nepreukázania naplnenia tejto podmienky odporovateľnosti
právnych úkonov.

22. V tomto prípade však žalobkyňa netvrdila nič o stave majetku úpadcu v čase vykonania
odporovaných právnych úkonov, a teda súd nemal v konaní preukázané, že majetok úpadcu v čase

vykonania odporovaných právnych úkonov, t. j. k 15.12.2014, nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok
veriteľa Slovenskej republiky - Daňového úradu Bratislava vo výške 13.452,45 Eur. Súd preto nemal
preukázané ani ukrátenie týchto správkyňou označených pohľadávok veriteľa Slovenskej republiky -
Daňového úradu Bratislava. Z dôvodu, že súd nemal v konaní preukázanú všeobecnú a základnú
podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, teda podmienku ukrátenia žalobkyňou označených

pohľadávok konkurzného veriteľa podľa § 57 ods. 4 ZKR, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. Z toho istého dôvodu súd bližšie neposudzoval dôvodnosť žaloby z hľadiska naplnenia
osobitných podmienok odporovateľnosti namietaných právnych úkonov ako zvýhodňujúcich (§ 59 ZKR)
a ukracujúcich (§ 60 ZKR), keďže ich naplnenie súd skúma len v prípade, že má preukázanú existenciu
všetkých všeobecných podmienok odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov.

23. Pokiaľ ide o spornú otázku spriaznenosti úpadcu a žalovaného, súd konštatuje, že v konaní nebolo
sporné, že R.. V. W. bol v rozhodnom období, ako konateľom, tak aj spoločníkom s kvalifikovanou
účasťou v obchodnej spoločnosti úpadcu i žalovaného. Na základe toho súd jednoznačne dospel k
záveru, že žalovaný bol v rozhodnom čase spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm.

e) ZKR. Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na
preukázanie ukrátenia pohľadávok veriteľov ako všeobecnej podmienky odporovateľnosti namietaných
právnych úkonov leží na žalobkyni. Spriaznenosť úpadcu a žalovaného má za následok existenciu
vyvrátiteľnej domnienky existencie úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu a
existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti druhej zmluvnej strany o tomto úmysle

v prípade ukracujúcich právnych úkonov. Spriaznenosť úpadcu a žalovaného však neprenáša dôkazné
bremeno týkajúce sa preukázania ukrátenia pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu na majetok
úpadcu zo žalobkyne na žalovaného.

24. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa nepreukázala existenciu úpadku úpadcu ku dňu vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu a pluralitu veriteľov úpadcu v roku 2014. Súd k týmto námietkam
žalovaného len v krátkosti uvádza, že preukázanie úpadku úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu a existencia plurality veriteľov úpadcu v čase odporovaných právnych úkonov neboli
pre právne posúdenie tohto sporu rozhodujúce, a preto sa súd týmito námietkami žalovaného bližšie
nezaoberal.

25. Záverom súd sumarizuje, že z dôvodu nepreukázania naplnenia jedného zo základných
predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov, a to nepreukázania ukrátenia žalobkyňou označených
pohľadávok odporovanými právnymi úkonmi - dohodou o uznaní dlhu z 15.12.2014 a dohodou o
vzájomnom započítaní záväzkov z 15.12.2014, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.29. Žalovaný bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.