Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100047
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: SLOVCLEAN a.s., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 956 526, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102976159/2023 zo dňa 24.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „správca dane“) rozhodnutím
č. 101439666/2023 zo dňa 05.06.2023 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
daňovému subjektu – SLOVCLEAN a.s., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 956 526
(ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel dane v sume 46.592,00 Eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.
102567316/2019 zo dňa 11.11.2019 a následne aj rozhodnutie č. 100984869/2020 zo dňa
04.06.2020, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 46.592 Eur. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal
a následne žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 102032307/2020 zo dňa 30.12.2020,
ktorým bolo rozhodnutie Daňového úradu Trenčín v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní žalovaný zaviazal Daňový úrad Trenčín odstrániť nedostatky v
konaní a to hlavne zmätočnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane, doplniť dokazovanie alebo v odôvodnení nového rozhodnutia zrozumiteľne a jednoznačne uviesť,
na základe čoho, akých úvah, ktoré musia však vyplývať z objektívne vykonaného dokazovania,
správca dane dospel k deklarovanému právnemu názoru, to znamená zistené skutočnosti dôsledne
a jednoznačne právne vyhodnotiť a odôvodniť a postupovať v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Daňový úrad Trenčín vyrubovacie konanie po odvolacom konaní ukončil vydaním rozhodnutia č.

101428479/2021 zo dňa 06.08.2021. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 09.09.2021 opätovne
odvolanie. Žalovaný následne odvolaniu nevyhovel a potvrdil rozhodnutie správcu dane a to vydaním
rozhodnutia č. 100200326/2022 zo dňa 31.01.2022. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal
správnužalobunaKrajskomsúdevTrenčíne,ktorýrozsudkomč.k.13S/23/2022-310zodňa14.09.2022zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100200326/2022 zo dňa 31.01.2022 aj rozhodnutie Daňového úradu
Trenčínč.101428479/2021zodňa06.08.2021avecvrátilprvostupňovémusprávnemuorgánunaďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že daňové orgány sa dopustili pochybenia v prípade záveru

k faktúre od dodávateľa MaMars, k.s., krajský súd považoval záver daňových orgánov, že sponzoring
nie je predmetom DPH, za nesprávny. Daňový úrad Trenčín následne vydal prvostupňové rozhodnutie.
Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2018 bola zameraná na dodržiavanie zákona č.
222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoDPH“).Správca
dane v kontrolovanom zdaňovacom období august 2018 dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH

úhrnom vo výške 46.592,00 Eur z dodávateľských faktúr nasledovne:
- faktúra č. 2018083123 od dodávateľa MaMars. k. s., predmet fakturácie „reklama v zmysle Zmluvy
o reklame a marketingu zo dňa 22.02.2018 za obdobie august 2018“, základ dane 58.700 Eur, 20 %
DPH 11.740 Eur,
- faktúra č. 18VF310821 od dodávateľa Unibest, k.s., predmet fakturácie „zabezpečenie výkonu
upratovacích služieb v zmysle Zmluvy o zabezpečení upratovacích služieb“, základ dane 49.340 Eur,

20 % DPH 9868 Eur,
- faktúra č. 18VF310822 od dodávateľa Unibest, k.s., predmet fakturácie „zabezpečenie manažmentu
upratovacích služieb v zmysle Zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb“, základ dane 15.000 Eur,
20 % DPH 3000 Eur,
- faktúra č. 18VF310803 od dodávateľa KAMEA SLOVAKIA, s.r.o., predmet fakturácie „zabezpečenie

manažmentu upratovacích služieb“, základ dane 15.000 Eur, 20 % DPH 3000 Eur,
- faktúra č. 18VF310804 od dodávateľa KAMEA SLOVAKIA, s.r.o., predmet fakturácie „zabezpečenie
výkonu upratovacích služieb“, základ dane 44.340 Eur, 20 % DPH 8868 Eur,
- faktúra č. 180831003 od dodávateľa High Consulting s.r.o., predmet fakturácie „fakturácia v zmysle
zmluvy zo dňa 26.6.2017 za reklamné a marketingové služby“, základ dane 50.580 Eur, 20 % DPH

10.116 Eur.
Ohľadne faktúr od dodávateľov Unibest, k.s. a KAMEA SLOVAKIA, s.r.o., správca dane konštatoval,
že predmetné faktúry boli vyhotovené len formálne a ich obsah neodráža skutočnosť. Poukázal na to,
že uvedené spoločnosti nemali vlastných zamestnancov. Bývalý štatutár spoločnosti Unibest, k.s., p.
A. nevedel uviesť miesto vykonávania prác, ani kto práce vykonával a tvrdenie o dodaní upratovacích

služieb cez zahraničné agentúry sa nepotvrdilo. Rovnako pri spoločnosti KAMEA SLOVAKIA, s.r.o sa
nepotvrdilo, že upratovacie práce vykonávali rumunskí a bulharskí občania. Spoločnosti Unibest, k.s. a
KAMEASLOVAKIA,s.r.o.žalobcovižiadnemanažérskeslužbynedodávali, keďžeevidenciudochádzky,
koordináciu pracovníkov a organizáciu práce si žalobca vykonával svojimi vlastnými zamestnancami.
V súvislosti so spornými faktúrami, vystavenými spoločnosťami Unibest, k.s. a KAMEA SLOVAKIA,

s.r.o., prijal správca dane záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2
písm. a) a § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že predmetné faktúry boli podľa žalovaného vyhotovené iba
formálne a ich obsah neodráža skutočnosť, pričom daň uvedená na týchto faktúrach sa stala splatnou
iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však z titulu uskutočnenia

zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a zároveň nebolo
žalobcom preukázané ich následné dodanie.
V súvislosti so spornými faktúrami, vystavenými spoločnosťami MaMars, k.s. a High Consulting s.r.o.
žalovaný prijal záver, že dodávatelia žalobcu sa dopustili podvodného konania, a teda žalovaný právo
na odpočítanie dane z predmetnej faktúry platiteľovi nepriznal v súlade s ustanoveniami Smernice Rady

2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a z hľadiska práva Európskej únie z dôvodu,
že žalobca sa zapojil do daňového podvodu, pričom o podvodnom konaní spoločnosti High Consulting
s.r.o. mohol vedieť a o podvodnom konaní spoločnosti MaMars, k.s. vedel.
V prípade spoločnosti High Consulting s.r.o. daňový únik bol správcom dane zistený nielen v reťazci
„zmiznutých obchodníkov“ investivita s.r.o. - curiosa s.r.o., Poplar s.r.o. - INTERCOM NITRA s.r.o.

- Sendox, s.r.o., SUCCESS WORK. s.r.o. - High Consulting s.r.o., na začiatku ktorého nebola daň
odvedená (tzv. „kontravetva“). ale aj v obchodnom reťazci Outdoor and indoor s.r.o. - DI Business, s.r.o.
- High Consulting s.r.o. - SLOVCLEAN. a.s., pretože spoločnosť High Consulting s.r.o. niekoľkonásobne
navýšila cenu daňovému subjektu za reklamný priestor nakúpený od spoločnosti DI Business s.r.o.,
ale daň reálne do štátneho rozpočtu neodviedla (daňový únik spôsobený kontravetvou s nelegitímnymi

dodávkami).
V prípade spoločnosti MaMars, k. s. správca dane zistil, že fakturovala daňovému subjektu, ako
odberateľovi, sumu základ dane 58.700,00 Eur, DPH 11.740,00 Eur, pritom v súvislosti s fakturovanými
službami neevidovala žiadne náklady, takže pri fakturácii došlo zo strany spoločnosti MaMars, k. s. knavýšeniu ceny zo sumy 0,00 Eur na sumu 58.700,00 Eur bez akéhokoľvek logického a ekonomického
opodstatnenia. Navýšenie ceny sa však na výslednej daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti
neprejavilo, pretože za účelom zníženia daňovej povinnosti využila umelo vytvorený fakturačný reťazec

nekomunikujúcich daňových subjektov Fraud s.r.o. - OSKAR Investment s.r.o., MTC Company s.r.o. -
infelix s.r.o. - MaMars, k.s., kde spoločnosť' Fraud s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla, pričom
ďalšie spoločnosti si ju v reťazci postupne formálne odpočítavali a priznávali. Spoločnosť MaMars, k.s.
ma v daňovom podvode postavenie tzv. cross-invoicera, ktorá si neoprávnene odpočítala daň bez toho,
aby v kontravetve vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru alebo služby.

Správca dane poukázal na skutočnosť, že v rámci vykonaného šetrenia zistil, že v období august 2018
boli všetci štyria deklarovaní dodávatelia navzájom personálne prepojení, keď štatutárni zástupcovia
spoločností Unibest, k.s. (B. A.), KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. (B. C.), MaMars, k.s. (D. A.) boli zároveň
zamestnancami spoločnosti High Consulting s.r.o., pričom ďalšie personálne prepojenie bolo aj medzi
samotnými zástupcami spoločností MaMars, k.s. Unibest, k.s. Kým spoločnosť MaMars, k.s. mala ako
komanditistu Hadvy Group, s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava, IČO: 505903367 (ďalej len „Hadvy

Group, s.r.o.“) s konateľom D. A. a ako komplementára 2M MARMO, s.r.o., so sídlom Gorkého 3,
Bratislava, IČO: 50623681 (ďalej len „2M MARMO, s.r.o.,“) s konateľom B. A. (brat D. A.), spoločnosť
Unibest, k.s. mala uvedené spoločnosti v opačnom postavení- komanditistom bola spoločnosť MARMO,
s.r.o. a komplementárom bola spoločnosť Group, s.r.o.,

2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102976159/2023 zo dňa 24.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu
dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým
i právnym záverom správcu dane. Dodal, že správca dane postupoval tak, aby čo najúplnejšie
zistil skutkový stav, pričom vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania svoje zistenia v rozhodnutí

podrobne odôvodnil a správne právne posúdil.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 19.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania

a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane a vrátenie veci na ďalšie
konanie.
K neuznaným faktúram od spoločností Unibest, k.s. a KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. žalobca uviedol,
že nesúhlasí so záverom prijatým daňovými orgánmi. Je toho názoru, že vyčerpal svoje dôkazné
bremeno, keď disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúce faktúry a ďalšie

podklady od existujúcich dodávateľov. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane,
ktorý však svoje dôkazné bremeno neuniesol. Konateľom spoločnosti dodávateľa Unibest, k.s. bol v
rozhodnomčasepánD.A.,vseptembri2018sakonateľkoustalabulharskáobčianka.E.D.A.vypovedal
ako svedok a potvrdil všetky dodávky tak, ako boli aj deklarované na faktúrach, potvrdil žc faktúry
podpísal a že boli uhradené. Obchod dohodol s pánom F., predsedom predstavenstva žalobcu. Práce

spoločnosť Unibest, k.s. nevykonávala priamo, ale si služby outsorsovala prostredníctvom fyzických
osôb,ktorésizabezpečilaprostredníctvomzahraničnýchpersonálnychagentúr.Správcadanesvedeckú
výpoveď pána A. vyhodnotil účelovo, s tvrdením že svedok neposkytol žiadne informácie, ktoré by
nasvedčovali tomu, že spoločnosť Unibest, k,s, reálne dodala fakturované služby. V čase, kedy sa
svedecká výpoveď konala, však svedok nedisponoval žiadnymi dokladmi, nakoľko došlo v spoločnosti

k zmene štatutára. Otázne je teda, aký dôkaz by bol pre správcu dane relevantný ku kladnému
vyhodnoteniu svedeckej výpovede. To, že spoločnosť Unibest, k.s. so správcom dane nedostatočne
spolupracovala, nepredložila podklady, že podľa medzinárodného systému VIES nezdanila žiadne
dodávky tovarov a služieb z EU (systém VIES pritom neeviduje fyzické osoby nepodnikateľov) je mimo
sféry vplyvu žalobcu. Výpoveď svedka označil správca dane za nedôveryhodnú, čo však relevantne

neodôvodnil. K vyjadreniu svedka, že služby boli uhradené žalobcom, že daň z nich bola odvedená
sa správca dane vyjadril, že vyjadrenie svedka je len formálne, nakoľko v čase úhrady faktúr už
svedok nebol štatutárom spoločnosti. S pánom A. vedenie spoločnosti žalobcu (pán F. a pán G.)
komunikovalo len prvotne. Následne komunikáciu zabezpečovala zamestnankyňa žalobcu, pani H. I..
Túto skutočnosť potvrdili obidvaja zástupcovi spoločnosti žalobcu. Nie je obvyklé, aby zástupcovia

vrcholového manažmentu organizačne zabezpečovali konkrétne upratovacie práce. Či už generálny
riaditeľ, ale aj člen predstavenstva (vrátane jeho predsedu) organizačne zabezpečuje v spoločnosti
úplne iné procesy, zvyčajne rámcového charakteru. Zamestnankyňa žalobcu, pani I., viedla evidenciu
zamestnancov, avšak archivácia bola zabezpečená len do času vyhotovenia a podpísania preberaciehoprotokolu, nanajvýš do času úhrady faktúry. Zoznam pracovníkov, ktorí vykonávali upratovacie práce
sa v kontrolovanom období nevyžadoval, vyžaduje to spoločnosť žalobcu až po výkone tejto kontroly
správcom dane, pričom je taktiež nutné uviesť, že to výrazne zvýšilo administratívnu náročnosť.

Vytváranie zoznamov zamestnancov za dodávateľa, ich následná archivácia je administratíva, ktorá
nie je bežná a štandardná v obchodnom styku a je nad rámec povinností, ktoré je správca dane
oprávnený žiadať. V čase výkonu prác spoločnosť' žalobcu nemala žiaden dôvod viesť evidenciu
zamestnancov dodávateľa, nakoľko je to nad rámec povinností, ktoré má mať riadne hospodáriaca
spoločnosť. Žalobca existenciu materiálneho plnenia preukázal dôkazmi, ktoré správcovi dane predložil

(faktúry, zmluva, preberacie protokoly, zmluvy a faktúry s jednotlivými odberateľmi). Vyčerpávajúce
a administratívne náročné zoznam zamestnancov za dodávateľa nepovažuje žalobca za logickú
požiadavku. V tomto prípade je namieste položiť otázku, aké doklady a dôkazy vyžaduje správca dane
k preukázaniu skutočnosti, že zamestnanci zabezpečení dodávateľskou spoločnosťou Unibest, k.s.
vykonávali upratovacie práce v objektoch odberateľa. Je dôvodné zo strany správcu dane vyžadovať
takýto dôkaz, avšak vyžadovať ho od dodávateľa, spoločnosti Unibest, k.s.

Obdobne vo vzťahu k neuznaným faktúram do spoločnosti KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. žalobca namietal,
že poskytol všetky relevantné podklady, bola predložená faktúra k zabezpečeniu výkonu upratovacích
prác (18VF310804) a faktúra k zabezpečeniu manažmentu upratovacích služieb (18VF310803), doklady
o úhrade, príslušné zmluvy a protokoly o odovzdaní a prevzatí upratovacích služieb. Podľa vyjadrenia
správcu dane faktúry nespĺňajú základné náležitosti podľa § 74 ods.1 písm. f) zákona o DPH, a to

rozsah a druh dodanej služby. S týmto žalobca nemôže súhlasiť, faktúry obsahujú druh vykonanej
služby, a to upratovacie práce a zabezpečenie ich manažmentu, navyše faktúry sa odkazujú na príslušné
zmluvy, z ktorých je zrejmý druh zmluvne dohodnutých prác aj rozsah, a to vykonané upratovacie
práce za daný kalendárny mesiac (týmto bol deklarovaný aj termín vykonania prác) miesta výkonu
prác boli deklarované v preberacích protokoloch. Žalobca trval na tom, že právo na odpočet DPH

nemôže byť zamietnuté z dôvodu, že sa nesplnila povinnosť vyplývajúca z formálnych požiadaviek
stanovených vnútroštátnym predpisom. Správca dane nevypočul svedka, bývalého konateľa B. C. z
dôvodu, že sa v čase predvolávania nachádzal vo výkone trestu. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku
je správca dane povinný pri dokazovaní dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dokazovanie je

tak neúplné. Keby tak žalovaný a účastník konania urobili, p. B. C. by potvrdil obchodnú spoluprácu
so žalobcom, výkon dohodnutých služieb ako aj ďalšie skutočnosti. Uvedené žalobca potvrdzoval aj
zápisnicou z ústneho pojednávania s p. B. C. v rámci výkonu daňovej kontroly za iné zdaňovacie
obdobie a to obdobie roku 2017 a 2018, vedené Daňovým úradom Bratislava. Žalobca poukázal
na to, že zo svedeckých výpovedí s p. J. K., E. E. a G. L. vyplynulo, že títo pracovníci vykonávali

upratovacie služby pre spoločnosť KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. Pokiaľ svedkovia nepriznali príjem od
spoločnosti KAMEA SLOVAKIA s.r.o., nie je spochybnený aj ich výkon upratovacích prác. Žalobca ďalej
poukázal na výsluch svedkyne A. F., zamestnankyne žalobcu, ktorá má na starosti pomoc a podporu
pri poskytovaní služieb v regióne západné Slovensko, ktorá potvrdila vykonávanie upratovacích prác
prostredníctvom spoločnosti KAMEA SLOVAKIA s.r.o. v OC AUPARK Piešťany, OC Eurovea Bratislava,

v objekte kúpele Piešťany a na Festivale GRAPE. Správca dane ako ďalší argument a dôkaz uvádza
fakturované položky na odberateľských faktúrach pre spoločnosť' OC EUROVEA pričom podľa jeho
tvrdenia fakturované sumy nemôžu zohľadňovať práce zabezpečené spoločnosťou KAMEA SLOVAKIA
s.r.o. Aj z vyjadrenia zástupcov spoločnosti žalobcu vyplynulo, že najväčšie výpadky zamestnancov sú
v lete, preto sa akceptuje každá ponuka. Zabezpečenie dostatočného množstva pracovníkov je v tomto

druhu podnikania najväčší problém, sú to pracovníci nestáli, často krát v deň nástupu sa pracovník na
výkonnedostaví,pretojeprežalobcuspoľahlivézabezpečeniepracovníkovprostredníctvomdodávateľa
výhodné, a to bez ohľadu na ročné obdobie. Dôležitý je celkový výsledok hospodárenia žalobcu, ktorý v
roku 2018 predstavoval vyše 200 tis. Eur, udržanie si klientov, s ktorými žalobca dlhodobo spolupracuje
je pre žalobcu kľúčové, preto jednotlivé jednotkové ceny nemusia byť kalkulované s plánovaným ziskom,

dôležitý je celkový zisk spoločnosti.
K faktúre od dodávateľa High Consulting, s.r.o. a k dôvodom neuznania žalobca uviedol, že z
dokazovania správcu dane vyplynulo, že reťazec dodaní reklamných služieb, ktoré nakúpil žalobca bol
nasledovný: Outdoor and indoor s.r.o.- DI Business, s.r.o.- High Consulting, s.r.o.- SLOVCLEAN a.s.
Účastníkkonaniaajžalovaný-uvádza,žespoločnosťHighConsulting,s.r.o.sícedaňzvystavenejfaktúr-

odviedla, zároveň si však odpočítala v kontrolovanom zdaňovacom období daň z dodávateľských faktúr
od spoločností SUCCESS WORK s.r.o. a Sendox s.r.o., ktoré prostredníctvom spoločnosti Intercom
Nitra, s.r.o. cez ďalšie dve spoločnosti Poplar, s.r.o. a Curiosa, s.r.o. a ich dodávateľa investivita,
s.r.o. neodviedli daň. Správca dane teda zistil podvodné konanie v úplne inom reťazci dodaní, vreťazci, v ktorom daň neodviedla ako prvá spoločnosť investivita, s.r.o. a následne prostredníctvom
nastrčených spoločností (Poplar, s.r.o, Curiosa, s.r.o., Intercom Nitra, s.r.o., Sendox, s.r.o. a Success
Work s.r.o.) si spoločnosť High Consulting, s.r.o. uplatnila neoprávnené odpočítanie dane. Predmetný

podvodný reťazec končí práve dodaním spoločnosti High Consulting, s.r.o., a preto práve spoločnosť
High consulting s.r.o. má znášať zodpovednosť za takéto konanie.
Žalovaný nepreukázal, že práve sporné plnenie žalobcu ako jedného z odberateľov bolo spojené s
podvodným reťazcom. Podľa žalovaného na základe fotodokumentácie, z ktorej bola zrejmá účasť
spoločnosti medias media s.r.o., žalobca mohol zvýšiť svoju obozretnosť. K tomu žalobca naďalej

uvádza, že fotodokumentácia bola predložená až po odvysielaní spotov. Navyše žalobca nemal
dôvod skúmať, kto je zobrazený na hlavičke fotodokumentácie. Spoločnosť medias media s.r.o.
bola pravdepodobne vlastníkom reklamného média, čo je potom absolútne legitímne, že jej logo
fotodokumentácia obsahovala. Žalobca uvedené neskúmal ani z dôvodu, že spoločnosť dodávateľa
bola len sprostredkovateľom reklamy, žiaden zákon neurčuje, že dodávateľ musí vlastniť reklamné
médium, ak sprostredkováva reklamné služby. Aj zmluvne bola zakotvená (článok IV. Zmluvy o

reklame a marketingu) povinnosť poskytovateľa „len“ zabezpečiť reklamnú kampaň. Fotodokumentácia
reklamných plnení pod hlavičkou medias media s.r.o. bola predložená spoločnosťou High Consulting
s.r.o., s pečiatkou dodávateľa. Žalobca nerozumie, prečo by si mal v tom čase preverovať spoločnosť
medias media s.r.o., nakoľko podľa správcu dane poskytovateľom reklamného priestoru bola dokonca
spoločnosť outdoor and indoor, s.r.o. Podľa žalovaného na základe fotodokumentácie, z ktorej bola

zrejmá účasť spoločnosti medias media s.r.o., si žalobca tiež mohol overiť aj ceny za reklamnú kampaň
v tejto spoločnosti. Žalobca uviedol, že nie je zvykom v obchodných vzťahoch odkrývať jednotlivých
subdodávateľov a ich ziskové prirážky. Cenová ponuka, ktorú predložila spoločnosť High Consulting,
s.r.o. pred vysielaním spotov neobsahovala žiaden odkaz na spoločnosť medias media s.r.o. Na
webovej stránke spoločnosti medias media s.r.o. bolo podľa tvrdenia správcu dane aj žalovaného možné

porovnať cenu za obdobné služby, a preto bolo potrebné zvýšiť obozretnosť pri uzatváraní kontraktu.
Webová stránka tejto spoločnosti nefunguje, pravdepodobne z dôvodu, že spoločnosť medias media
s.r.o bola podľa údajov z obchodného registra zrušená dňom 31.07.2019. Túto informáciu správcu dane
si žalobca nevie overiť, taktiež v administratívnom spise daňového subjektu sa táto informácia ako dôkaz
nenachádza. Je to len tvrdenie správcu dane. Správca dane nepredložil relevantný dôkaz žalobcovi,

ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Spoločnosti High Consulting s.r.o. boli vyfakturované reklamné spoty
(v 15 sekundovom trvaní v 6 minútovej slučke, 160-krát za deň) za obdobie august 2018. Vyjadrenie
bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou p. E. E.. Spoločnosti High Consulting, s.r.o. toto plnenie dodala
spoločnosť DI Business, s.r.o. , ktorá však vyfakturovala ročné plnenie (rok 2018). Správca dane tvrdí,
že táto fakturácia pokrývala 3 kampane (pre 3 reklamované spoločnosti), z ktorých len jedna kampaň

bola realizovaná pre spoločnosť žalobcu, pričom priemerná fakturovaná cena za mesiac bola 802,-
Eur. Z cenových ponúk pre klienta/ objednávok medzi spoločnosťami Outdoor and indoor, s.r.o. a DI
Business,s.r.o.žalobcazistil,žetátopriemernámesačnácenabolacenouNETTObezDPIIpouplatnení
95% zľavy. Z cenových ponúk pre klienta/ objednávok medzi spoločnosťami DI Business, s.r.o. a High
Consulting, s.r.o. žalobca zistil, že táto priemerná mesačná cena bola taktiež cenou NEITO bez DPH

po uplatnení 95% zľavy. V mesiaci august 2018 bola cenová ponuka spoločnosti DI Business, s.r.o. vo
výške 2,15 Eur za spot odvysielaný na outdoor obrazovkách a vo výške 1,40 Eur na indoor obrazovkách.
Celková cena za plnenie po uplatnení 95 % zľavy predstavovala 816,17 Eur. Pred uplatnením zľavy z
cenyslužbypredstavovalacenováponukasumu16.992Eur.Vmesiaciaugust2018bolacenováponuka
spoločnosti High Consulting, s.r.o. vo výške 3,35 Eur za spot odvysielaný na outdoor obrazovkách

a vo výške 2,65 Eur na indoor obrazovkách. Zľava poskytnutá spoločnosťou High Consulting, s.r.o.
predstavovala výšku 1%. Porovnaním cenových ponúk za jednotlivé spoty bez uplatnených zliav je úplne
zrejmé, že tieto ceny nepredstavujú taký rozdiel, aby žalobca zvýšil obozretnosť ani z tohto dôvodu.
Pokiaľ podľa žalovaného v rozpore s uzatvorenou zmluvou žalobca akceptoval neprimerane vysokú
cenu (zmluvne dojednanú cenu v maximálnej výške 27.000 Eur za 9 dní oproti fakturovanej cene 50.580

Eur). K uvedenému tvrdeniu žalobca uviedol, že počet dní bol v zmluve stanovený len orientačne, presný
termín vysielania a počty dní boli oznamované až dodaním mediálneho plánu a fotodokumentácie,
pričom dodaný mediálny plán a fotodokumentácia dodaná k spornej faktúre reflektovala na skutočne
odvysielané spoty.
Pokiaľ podľa žalovaného žalobca nekonal obozretne aj preto, lebo už na základe spolupráce so

spoločnosťou AAA Consultant, k.s. mohol vedieť, že pán E. konal za mnoho spoločností, v ktorých po
určitom čase došlo k zmene konateľa na cudzích štátnych príslušníkov, žalobca namietal, že k zmene
konateľov spoločností, kde ako konateľ figuroval E. E. došlo až po kontrolovanom zdaňovacom období.
Taktiež vo výpise z obchodného registra spoločnosti High Consulting, s.r.o. sa meno E. E. nenachádzaani nikdy nenachádzalo. Nie je pravdou, ako tvrdí žalovaný, že prvý kontakt mal žalobca s pánom E..
Podľa vyjadrenia svedka E. vznikla spolupráca na základe rokovaní medzi pánom E. (konateľ High
Consulting,s.r.o.) a pánom Záhorom (predseda predstavenstva žalobcu). Na základe týchto rokovaní

bola pripravená a následne aj podpísaná Zmluva o reklame a marketingu. Žalobca sa na dodávateľa
nekontaktoval ako prvý, dodávateľ oslovil žalobcu s ponukou na spoluprácu. Až v následných konaniach
vystupoval obchodný riaditeľ dodávateľa E. E..
K neuznanej faktúre od dodávateľa MaMars, k.s. žalobca poukázal na to, že k predmetnej dodávke
poskytol všetky relevantné podklady a to faktúru č. 2018083123, zmluvu o reklame a marketingu,

doklad o bezhotovostnej úhrade. Zmluva o reklame a marketingu je rámcového charakteru , pokrýva
viacero podujatí a špecifikáciu mediálnych plnení definuje až jej príloha. Žalobca tiež predložil rozsiahlu
dokumentáciu o existencii plnení. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal, že v reťazci vznikol
daňový únik ani spojitosť kontrolovanej transakcie žalobcu s týmto podvodným reťazcom. Správca dane
aj žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nijakým spôsobom ani skutočnosť, že žalobca
mohol vedieť a už vôbec nie že vedel, že sa zapája do reťazca dodaní, ktorý je poznačený podvodom

ani že žalobca v čase uzatvárania kontraktu neprijal dostatočné preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré
by zabránili tejto účasti. Pokiaľ správca dane aj žalovaný v rozhodnutí uviedli, že zistili nezrovnalosti v
zmluvách predložených žalobcom a spoločnosťou MaMars, k.s., jedná sa len o formálne nezrovnalosti,
ktoré nemôžu zakladať upretie práva na odpočítanie dane, V zmluve predloženej dodávateľom sú v čl. I
podrobne vymenované jednotlivé plánované podujatia, pričom v zmluve predloženej žalobcom podujatia

vymenovanéniesú.Podľavyjadreniap.A.pravdepodobnedošlokopravezmluvylennaichstranealebo
inému omylu pri evidencii jednej zo zmlúv v účtovníctve. Pravdepodobne ich dodávateľ zmenil následne.
Podľa správcu dane aj žalovaného si dodávateľa žalobca nepreveril dostatočne, nakoľko nebol fyzicky v
ich priestoroch a nezaujímal sa, či spoločnosť reálne disponovala reklamným priestorom. Nie je obvyklé
siobchodnéhopartnerapreverovaťtak,žesiodberateľvyžiadafyzickúnávštevuudodávateľazaúčelom

jeho preverenia, bez ohľadu na to, či je to nový obchodný· partner. Žalobca mal za to, že zvlášť v dnešnej
dobe, kedy celá príprava reklamnej kampane prebieha elektronicky, pri takomto druhu služieb ako sú
reklamné činnosti dodávateľ nepotrebuje disponovať žiadnym materiálnym vybavením, preto úspešnosť
výsledku nezávisí od toho, či dodávateľ má existujúce kamenné priestory, materiálne či personálne
vybavenie. Nebol preto žiaden dôvod fyzicky navštíviť priestory dodávateľa ani zisťovať, či spoločnosť

disponuje reklamnými priestormi. Požiadavka správcu dane, aby sa dodávateľ preukazoval vlastníctvom
k niečomu takému ako sú reklamné priestory je nereálna a tiež nepreukazuje neopatrnosť v konaní
žalobcu. Žalobca si dostatočné ochranné podmienky zabezpečil uzavretím zmluvy a jej konkrétnymi
zmluvnými podmienkami. Správca dane aj žalovaný ďalej tvrdí, že to, že žalobca nevedel uviesť kto
určoval pozíciu reklamného partnera je neštandardné, pretože obvykle sa pozícia určuje podľa výšky

sumy. V ani jenom podujatí však žalobca nevystupoval v pozícii generálneho či hlavného reklamného
partnera. Cena bola preto rovnaká na každej fakturácii v zmysle dohodnutej zmluvy. Žalobca mal
za to, že ani takáto „neštandardnosť“ nie je dôkazom pre kladné vyhodnotenie vedomostného testu.
Správca dane ďalej preveroval aj jednotlivé finančné toky. V rozhodnutí uvádza, že prijaté finančné
prostriedky od žalobcu následne spoločnosť MaMars, k.s. od augusta 2018 preposielala na účet

spoločnosti infelix s.r.o. Spoločnosť infelix, s.r.o. následne finančné prostriedky posielala na účet vedený
na Taiwane alebo v Číne. Vyhodnotenie preverenia finančných tokov nie sú ani dôkazom, že žalobca
o takomto konaní mohol vedieť, či dokonca vedel. Ničím nepodloženou domnienkou správcu dane je
tvrdenie, že predstavitelia žalobcu vedome zatajovali určité skutočnosti tým, že nepredložili informácie
o spoločnostiach, s ktorými boli realizované reklamné kampane pred a po obchodnej spolupráci so

spoločnosťou MaMars, k.s. Pokiaľ ako kladne vyhodnotený vedomostný dôkaz považoval správca dane
aj vyjadrenie zástupcu žalobcu M. A. G. v zápisnici č. 100490598/2022 zo dňa 16.03.2022 o tom,
že reklamu na podujatiach Zlatý vek Peterhofu a Medzinárodnú súťaž vo fitnes žien v Bratislave
zabezpečovala spoločnosť High Consulting, s.r.o., žalobca uviedol, že daňová kontrola bola ukončená
dňom 11.11.2019, a to doručením protokolu s výzvou, do marca 2022 bolo zo strany správcu dane

na základe jeho pochybností o dodaní reklamných plnení spoločnosťou MaMars, k.s. predložených
množstvo argumentov. Žalobca namietal, že pokiaľ správca dane tiež konštatuje personálne prepojenie
viacerých dodávateľských spoločností, rovnaké sídla a podobne, štatutárni zástupcovia spoločností
Unibest k.s., KAMEA SLOVAKIA, s.r.o a MaMars, k.s. boli zároveň zamestnancami spoločnosti High
Consulting s.r.o., žalobca o takomto prepojení nevedel, dozvedel sa to až z vykonanej kontroly. Taktiež

sa o tom žalobca nemal ako dozvedieť, nakoľko verejný register zamestnancov neexistuje. Žalobca nie
je ani nikdy nebol s uvedenými spoločnosťami personálne ani inak prepojený. Taktiež sa žalobca nemal
ako dozvedieť o skutočnosti, že všetky spoločnosti boli súčasťou rizikových reťazcov, inštitút indexu
daňovej spoľahlivosti, ktorý Finančná správa zverejňuje na svojom portáli, začal existovať až od roku2022, teda vyše tri roky po kontrolovanom období. Podľa ďalšieho dôkazu žalovaného, zabezpečovanie
marketingovýchareklamnýchslužiebspoločnosťouSLOVUNITMARKETINGs.r.o.,ktorájeekonomicky
prepojená so žalobcom, správca dane porovnal cenu dodaných marketingových a reklamných služieb

s cenou kontrolovanej transakcie. Žalobca namietal, že služby dodávané spoločnosťou SLOVUNIT
MARKETING s.r.o sú neporovnateľné s kontrolovanými reklamnými službami. V rokoch 2016 až
2018 táto spoločnosť dodávala jednoduché marketingové služby, ktorých výsledkom neboli žiadne
porovnateľné reklamné plnenia.
V závere žaloby žalobca poukázal na to, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101439666/2023

bolo vydané 05.06.2023, to znamená 4,5 roka po začatí daňovej kontroly. Správca dane vyhodnocuje
dôkazy v každom svojom vydanom rozhodnutí inak, rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné
preto aj z dôvodu, že nie je prípustné, aby správca dane menil vyhodnocovanie svojich dôkazov podľa
svojej potreby, najprv spochybnil hmotnoprávne podmienky, následne poukázal aj na daňový podvod.
Dôkazy, ktoré boli prvotne predložené žalobcom sa v priebehu konania nijako nemenili, napriek tomu
ich správca dane vyhodnocoval rôzne, takéto konanie považoval žalobca za neprípustné a rozhodnutie

za nezákonné. Takýmto konaním bolo výrazne zasiahnuté do žalobcových práv, a to nerešpektovaním
základných zásad daňového konania, a to zásady zákonnosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2024 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na
skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v ďalšej časti

odôvodnenia akcentoval alebo poukazoval na argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, resp. správcu dane.

5. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii.

Právny rámec

6. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

8. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

9. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

10. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

b)
c)
d)
e)
f)

g)
h)
i)
j)1.
2.
3.

4.
5.
6.
7.
8.

9.
10.
11. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

12. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)

predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

15. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

Posúdenie veci správnym súdom

19. Správny súd bez nariadenia pojednávania po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie
rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

20. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako sú konštatované
v podstatnom obsahu v odôvodnení tohto rozsudku. Predmetom prieskumu v predmetnej veci
v inštančnom postupe bolo rozhodnutie správcu dane o určení platiteľovi dane z pridanej hodnoty -
žalobcovi rozdielu dane v sume 46.592,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2018. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane, ktorý žalobcovi nepriznal

v predmetnom zdaňovacom období právo na odpočítanie dane z dvoch faktúr od dodávateľa Unibest
k.s. Z jednej faktúry, ktorej predmetom plnenia bolo zabezpečenie výkonu upratovacích prác v zmysle
Zmluvy o zabezpečení upratovacích služieb zo dňa 01.06.2018 a z druhej faktúry, ktorej predmetom
bolo zabezpečenie manažmentu upratovacích služieb na základe Zmluvy o poskytovaní manažérskychslužieb zo dňa 03.01.2019. Žalobca si za zdaňovacie obdobie august 2018 uplatnil aj odpočítanie dane
z dvoch faktúr od dodávateľa KAMEA SLOVAKIA s.r.o. Z jednej faktúry, ktorej predmetom plnenia
bolo zabezpečenie výkonu upratovacích prác v zmysle Zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb zo

dňa 29.06.2017 a z druhej faktúry, ktorej predmetom bolo zabezpečenie manažmentu upratovacích
služieb na základe Zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb zo dňa 29.06.2017. Správca dane
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb ani ich použitie na
dodanie tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH a nepreukázal splnenie podmienok
na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti

na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže predmetné sporné faktúry boli vyhotovené
iba formálne a ich obsah neodráža skutočnosť, pričom daň uvedená na týchto faktúrach sa stala
splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však z titulu
uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH.
Správca dane ďalej nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej
faktúry za poskytnutie reklamných a marketingových služieb od dodávateľa High Consulting s.r.o., ktorú

vystavil a podpísal v tom čase aktuálny konateľ M. E.. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy
o reklame a marketingu zo dňa 26.06.2017. Podľa tejto zmluvy sa dodávateľ zaviazal zabezpečiť
reklamu na outdoor a indoor LED obrazovkách vo forme propagačných spotov pre žalobcu na rôznych
miestach v Bratislave. Správca dane identifikoval podvodné konanie v reťazci spoločností, kde na
začiatku reťazca bola spoločnosť investivita s.r.o., ktorá daň do štátneho rozpočtu neodviedla a na

konci reťazca spoločnosť dodávateľa žalobcu High Consulting s.r.o., ktorá si neúmerne navýšila cenu
za reklamný priestor, nakúpený od spoločnosti DI Business, s.r.o, pričom si neoprávnene odpočítala
daň od nekomunikujúcich spoločností (Sendox, s.r.o. a SUCCESS WORK s.r.o.). Žalobca mohol
vedieť, že sa stal následkom podvodného reťazca hlavne z dôvodov, že si mohol na stránke vlastníka
mediálneho priestoru (medias media s.r.o.) zistiť a porovnať jednotlivé cenové ponuky, že pri komunikácii

s obchodným riaditeľom dodávateľa (E. E.) si ho mohol overiť prostredníctvom obchodného registra,
pričom by zistil, že bol konateľom v mnohých spoločnostiach, v ktorých po určitom čase došlo k zmene
konateľov na cudzích štátnych príslušníkov a tiež z dôvodu, že s p. E. už pred dodávkami tejto reklamnej
kampane žalobca spolupracoval prostredníctvom spoločnosti AAX Consultant a.s. Žalobca naplnil znaky
vedomostného testu (mohol vedieť) zapojenia sa do podvodu. Správca dane vyhodnotil, že žalobca

mohol vedieť, že sa prijatím plnenia od spoločnosti High Consulting s.r.o. zúčastnil reťazca spoločností
poznačeného daňovým podvodom, pretože neprijal také preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v
rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom
podvode. Správca dane ďalej nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
za poskytnutie reklamných služieb v zmysle Zmluvy o reklame a marketingu zo dňa 22.02.2018 od

dodávateľa MaMars, k.s, uzatvorenej na dobu určitú od 01.03.2018 do 31.12.2018. Správca dane
preverovaním zistil, že spoločnosti MaMars, k.s. na všetkých reklamných podujatiach poskytla reklamný
priestor spoločnosť Starhouse Media a.s. (konateľ H. L.) okrem reklamného priestoru na podujatí One
Day jazz, kde reklamný priestor bol poskytnutý priamo spoločnosťou Music Gallery, s.r.o. Správca dane
oslovil aj organizátorov jednotlivých podujatí, ktorí potvrdili zabezpečenie. Existenciu plnení správca

dane nepoprel. Správca dane odpočítanie dane neuznal z dôvodu, že žalobca vedel, že sa prijatím
plnenia od dodávateľa MaMars, k.s. zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom.

21. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.
Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane,
preskúmavané rozhodnutia spĺňajú všetky formálne ako aj obsahové náležitosti, obsahujú označenie
skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutí, ktoré dôkazy boli vykonané, finančné orgány ich

vyhodnotilijednotlivoaajvovzájomnýchsúvislostiach,uviedliskutkovézávery,kuktorýmdospeli, akými
úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, vysporiadanie s námietkami odvolateľa -žalobcu a použitie
právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného uvádza preskúmateľné,
komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu,
v nadväznosti na čo, nie je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí hodnotená ako

dôvodná. Zároveň je táto námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo
zisteným skutkovým stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je
možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav.
Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom nie je konštatovaná.V danom prípade nejde o nepreskúmateľne rozhodnutie ale o rozhodnutie, s ktorého závermi sa žalobca
nestotožnil.

22. Žalobcom namietané porušenie zásad daňového konania z dôvodu porušenia § 45 ods. 10
Daňového poriadku je potrebné posudzovať aj v kontexte toho, že pôvodne vydané rozhodnutie správcu
dane bolo predmetom riadneho preskúmania najskôr v odvolacom konaní a následne aj v správnom
súdnom konaní. Skutočnosť, že správca dane v neskoršom rozhodnutí podrobnejšie rozvinul alebo
precizoval svoje právne závery, prípadne reagoval na právny názor odvolacieho orgánu alebo súdu,

neznamená porušenie zásady zákonnosti ani zásady voľného hodnotenia dôkazov. Zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane je oprávnený hodnotiť vykonané dôkazy podľa svojej
úvahy, pričom je viazaný požiadavkou ich komplexného a logického posúdenia v súlade so zásadou
objektívnej pravdy. Ak v priebehu preskúmavania rozhodnutia dôjde k doplneniu právnej argumentácie
alebo k odlišnému právnemu posúdeniu tých istých skutkových okolností, nejde o neprípustnú zmenu
hodnotenia dôkazov, ale o dôsledok právneho názoru nadriadeného orgánu alebo súdu, ktorým je

správca dane viazaný. Rovnako samotný časový odstup medzi začatím daňovej kontroly a vydaním
konečného rozhodnutia nie je bez ďalšieho rozhodujúci, pokiaľ bola kontrola formálne ukončená
v zákonnej lehote a ďalší priebeh veci predstavoval pokračovanie konania (vrátane odvolacieho a
súdneho preskúmania). Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca poukazuje (rozsudok NS
SR, sp. zn. 2Sžf/35/2010,), sa týka situácie, keď bola prekročená zákonom stanovená maximálna dĺžka

samotnej daňovej kontroly. Ak však k preskúmaniu rozhodnutia došlo v rámci riadnych a mimoriadnych
opravnýchprostriedkov,resp.súdnehoprieskumu,nejdeopredlžovaniedaňovejkontroly,aleozákonom
predpokladaný postup preskúmania zákonnosti rozhodnutia.

23. Ťažiskovou žalobnou námietkou bolo, či žalovaný náležite právne posúdil mieru dôkazného

bremena, ktorá zaťažovala žalobcu v daňovom konaní a či v tomto kontexte aj náležite posúdil
rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného správcom dane. Uvedené otázky správny súd
posudzoval z pohľadu ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, resp. Najvyššieho
súdu SR ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“).

24. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť
odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma

zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri
preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. Pre posúdenie skutočnosti,
či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na

odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku SD EÚ vo
veci Axel Kittel (C-439/04) zo dňa 06.04.2006. Odborná literatúra (napr. B., P. Daňový podvod a zneužitie
práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje
do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď

napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022):
a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť o tom daňový subjekt?

25. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice

Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) žepredmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je

na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže
byť odopreté.

26. Čo sa týka námietky, týkajúcej sa dôkazného bremena daňového subjektu, správny súd poukazuje
na to, že z konštantnej judikatúry (napr. Rs 38/2017) vyplýva, že správca dane nie je povinný dokazovať

neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho
existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu
o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní
napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Správnysúdtiežodkazujenato,žeaksprávcadanepripreverovanípredloženýchpísomnýchpodkladov

spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája
sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží
alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf 93/2014 z 23.11.2016).

27. Z judikatúry kasačného súdu tiež vyplynulo, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť

na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné
a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ
koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal
by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom,
že bol uskutočnený. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou

daňového subjektu, a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového
poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za
účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na

odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z
31. mája 2018)

28. Takéto vnímanie rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní odobril aj Ústavný súd SR, ktorý
konštatoval, že východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných

pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je
možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený
verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 705/2017 z 15.11.2017)

29. V uvedenom prípade bol žalobcovi v súvislosti s faktúrami od dodávateľa Unibest, k.s. a KAMEA
SLOVAKIA, s.r.o. odopretý odpočet dane páve z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky
pre odpočítanie dane. V súvislosti so spoločnosťami High Consulting s.r.o. a MaMars, k. s. správca dane
uzavrel, že uvedení dodávatelia žalobcu sa dopustili podvodného konania, a teda správca dane právo
na odpočítanie dane z predmetnej faktúry žalobcovi nepriznal v súlade s ustanoveniami Smernice Rady

2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a z hľadiska práva Európskej únie z dôvodu.
že žalobca sa zapojil do daňového podvodu, pričom o podvodnom konaní spoločnosti High Consulting
s.r.o. mohol vedieť a o podvodnom konaní spoločnosti MaMars, k. s. vedel.

30. Z vykonaného dokazovania a súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že žalobca, okrem

iného ako dôkaz k uskutočneniu dodania tovarov a služieb spoločnosťou Unibest. k.s. predložil
Odovzdávajúci/preberací protokol s poskytovateľom Unibest, k.s. za obdobie august 2018, „vykonané
práce: upratovanie izieb a apartmánov. počet hodín spolu 4 934, jedn. cena 10 eur/hod.. suma celkom
49 340,00 eur“. V predmetnom preberacom protokole nebolo uvedené, v ktorých hoteloch boli práce
vykonávané a keďže žalobca poskytoval upratovacie práce v rôznych hoteloch, pričom upratovacie

práce vykonávali vlastní zamestnanci aj pracovníci rôznych dodávateľských spoločností, predmet
dodania fakturovaný spoločnosťou Unibest, k. s. nebol jednoznačne definovaný ani po predložení
preberacieho protokolu. Z dokazovania správcu dane vyplýva, že spoločnosť Unibest, k. s. nemala
vlastných zamestnancov; jediný deklarovaný dodávateľ infelix. s.r.o. pracovníkov nezabezpečoval;bývalý štatutárny zástupca spoločnosti Unibest. k. s., p. A. nevedel uviesť miesto vykonávania prác. ani
kto práce vykonával. tvrdenie o dodaní upratovacích služieb cez zahraničné agentúry sa nepotvrdilo.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani dodanie manažérskych služieb spoločnosťou Unibest.

k. s. - evidenciu dochádzky, koordináciu pracovníkov a organizáciu práce žalobca vykonával svojimi
zamestnancami, bývalý štatutárny zástupca spoločnosti Unibest. k. s. na pracovisko nechodil, s
pracovníkmi neprichádzal do styku. V zmluve o zabezpečení upratovacích služieb čl. VII. bod 1. je
uvedené, že zmluvné strany budú prednostne komunikovať prostredníctvom zodpovedných zástupcov.
E. A. sa jednoznačne vyjadril. že zodpovednou osobou za Unibest, k. s. v zmysle zmluvy, bol on

sám, pričom za platiteľa mal komunikovať s p. F. (predseda predstavenstva platiteľa) e-mailom alebo
telefonicky. Žalobca pri ústnom pojednávaní nepoložil žiadnu otázku smerom k spochybneniu vyjadrenia
p. A. k osobe, s ktorou tento komunikoval pri zabezpečení upratovacích služieb. Správca dane na
základe uvedených skutočností predvolal p. F. na deň 03.10.2019, ale p. F. sa ospravedlnil a do
skončeniadaňovejkontrolysahoprepráceneschopnosťužnepodarilosprávcovidanevypočuť.Správca
dane ďalej poukázal na to, že meno zamestnankyne žalobcu pani I. žalobca počas daňovej kontroly a

následného vyrubovacieho konania nenavrhol. Meno pani I. sa prvýkrát objavilo až pri vypočutí p. A. G.
dňa 04.02.2020. Za platiteľa sa k spolupráci so spoločnosťou Unibest, k. s. podrobne vyjadril p. G., preto
správcadaneužvypočutiepaniI.nepovažovalzapotrebné.PodľaPreberacíchprotokolov,predložených
žalobcom dňa 20.09.2019, mala spoločnosť KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. vykonávať upratovacie služby
„v Piešťanoch v Kúpeľoch, v OC Aupark v Bratislave, v OC EUROVEA a na GRAPE festivale. Na

predložených dôkazov nebol, okrem GRAPE festivalu, uvedený dátum realizácie upratovacích prác;
taktiež nebolo uvedené, ktorí pracovníci práce vykonávali. Spoločnosť KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. nemala
vlastných zamestnancov, ktorí by upratovacie práce vykonávali, vykonávanie prác rumunskými a
bulharskými občanmi sa nepotvrdilo, osobám označeným KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. v zmluvách o dielo,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície uviedol, že sa v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území

SR nenachádzajú. Traja slovenskí pracovníci (svedkovia G. I., E. I. a J. K.) vo svojej svedeckej výpovedi
síce ústne potvrdili, že práce vykonávali, ale príjem nepriznali v daňovom priznaní a ich svedecké
výpovede správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodné, pochybnosti vyvolali aj nezrovnalosti v dátume
vykonávania prác pre spoločnosť KAMEA SLOVAKIA, s.r.o. Podľa p. F., zamestnankyne žalobcu, malo
na pracovisku v Auparku pracovať 5 Slovákov, ale z vyjadrení troch vyššie uvedených svedkov vyplýva,

že mali pracovať v OC EUROVEA. Manažment upratovacích prác spoločnosťou KAMEA SLOVAKIA,
s.r.o.žalobcapotvrdillenústne,pričomsprávcomdanebolozistené,žeprácekoordinovalaaorganizáciu
práce na pracovisku vykonávala p. A. F.. Aj správny súd hodnotí pochybnosti správcu dane a žalovaného
o splnení materiálnej podmienky dodania služieb ako dôvodné, čím došlo k opätovnému prenosu
dôkazného bremena na stranu daňového subjektu, ktorý neprodukoval žiadne ďalšie dôveryhodné

dôkazy. Takýto základ rozhodnutia správcu dane a žalovaného mal väzbu s rozložením dôkazného
bremena v administratívnom konaní, ktoré ťažilo daňový subjekt uplatňujúci právo na odpočet.

31. Ohľadom žalobnej námietky, že správca dane nemôže vyžadovať od žalobcu dôkazy, ktoré sú
nad rámec bežnej administratívnej povahy a ktoré žalobcu neúmerne zaťažia a že „vyčerpávajúce

a administratívne náročné zoznamy zamestnancov za dodávateľa nepovažuje žalobca za logickú
požiadavku“, správny súd poukazuje na skutočnosť, že z dokazovania správcu dane jednoznačne
vyplynulo, že evidenciu dochádzky, koordináciu a organizáciu práce pracovníkov dodávateľskej
spoločnosti vykonával žalobca svojimi zamestnancami. Z vyjadrení p. G. (prokurista žalobcu) a p. F.
(predseda predstavenstva žalobcu) zo dňa 04.02.2020 vyplýva, že zamestnankyňa žalobcu pani I.

si archivuje v danom mesiaci evidenciu dochádzky vlastných aj subdodávateľských pracovníkov, ale
zároveň žalobca uviedol, že sa dochádzkové listy nearchivujú (po úhrade faktúr zo strany klienta sú pre
žalobcu zoznamy bezpredmetné). Správny súd v okolnostiach veci, keď faktúry a preberacie protokoly
neposkytovali jednoznačný a nezameniteľne definovaný predmet fakturácie, keď upratovacie práce mali
vykonávať jednak vlastní zamestnanci žalobcu a zároveň zamestnanci externých firiem, poukaz správcu

dane na menný zoznam pracovníkov považoval správny súd za dôkaz, ktorý bolo možné a primerané
v reálnom čase uskutočňovania obchodu zo strany žalobcu získavať, resp. ho zabezpečiť. Zároveň
správca dane sa nekoncentroval výlučne len na vyžadovanie tohto zoznamu, na preukázanie reálnosti
poskytnutia služieb a na použitie nakúpených služieb na dodanie tovarov a služieb v zmysle § 49
ods. 2 zákona o DPH. Napriek tomu, že žalobca k preukázaniu použitia nakúpených služieb predložil

faktúry a rámcové zmluvy s niekoľkými odberateľmi, služby nakúpené od spoločnosti Unibest, k.s. k ním
nebolo možné priradiť, pretože na preberacom protokole nebolo uvedené, že by sa upratovanie izieb
a apartmánov malo vykonávať práve v hoteloch a objektoch uvedených na odberateľských faktúrach.
V prípade protokolov predložených dodávateľom KAMEA SLOVAKIA, s.r.o., tieto obsahovali viaceronezrovnalostí a zároveň správca dane poukázal na to, že žalobca nepreložil aj faktúry od dodávateľov,
ktorí dodávali upratovacie práce na rovnakých pracoviskách ako spoločnosť KAMEA SLOVAKIA, s.r.o.
ani neuviedol, ktorí ďalší dodávatelia práce na rovnakých pracoviskách dodávali, ako žiadal správca

dane vo výzve č. 100519335/2020 zo dňa 25.02.2020.

32.Vokolnostiachpredmetnejvecisprávcadaneižalovanývychádzalivosvojichprocesnýchpostupoch
v rámci administratívneho konania zo správneho rozloženia dôkazného bremena, kedy dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr zaťažovalo podľa §

24 ods. 1 Daňového poriadku primárne daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať splnenie podmienok
pre odpočítanie DPH, vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávok tovaru podľa
predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre, resp. platiteľom DPH. Zároveň za existencie
odôvodnených pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov
z dôvodu relevantných a opodstatnených pochybností správcu dane o dodaní tovaru podľa predmetných
faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, bolo správne a zákonne v rámci postupu správcu dane

a žalovaného aplikované také rozloženie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo daňový subjekt
a zahŕňalo jeho dôkaznú povinnosť opodstatnené pochybnosti správcu dane v zmysle uvedeného
rozptýliť, čo sa žalobcovi nepodarilo. Uvedené konštatovanie je v súlade s teóriou presunu dôkazného
bremena pri dokazovaní v daňovom konaní, ktorá je zároveň praktickým vyjadrením kombinácie zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09,

III. ÚS 93/2016).

33. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v čase podpisovania zmluvy o reklamných a marketingových
služieb so spoločnosťou High consulting, s.r.o. a MaMars, k.s. nemal a nemohol mať vedomosť o
akomkoľvek ich údajnom podvodnom konaní, uniesol vlastné dôkazné bremeno, preukázal, že konal v

súlade s požiadavkou dodržania povinnej miery opatrnosti a obozretnosti a prijal všetky opatrenia, ktoré
bolo od neho možné spravodlivo požadovať.

34. Pokiaľ ide o zodpovedanie prvých troch otázok Axel Kittel testu, t. j., že došlo k daňovému
úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania a že obchody žalobcu s týmto konaním boli spojené

prostredníctvom zisteného reťazca, tieto považoval správny súd tak, ako ich zistili orgány finančnej
správy za nesporné a dané a samotnú existenciu podvodu nerozporoval ani žalobca. Pokiaľ išlo o
námietku, že správca dane neuviedol, v čom spočíval daňový únik a že posudzované zdaniteľné
obchody žalobcu s týmto konaním neboli spojené, vyhodnotil správny súd takúto námietku ako
všeobecnú, neodôvodnenú, a preto ako nedôvodnú. Analytickou činnosťou správca dane zistil, že

všetci štyria deklarovaní dodávatelia boli v kontrolovanom období súčasťou rizikových obchodných
reťazcov, na začiatku ktorých daň, ktorú si v obchodnom reťazci jednotlivé subjekty postupne vykazovali
a odpočítavali, nebola zaplatená. K daňovému úniku (chýbajúcej dani) dochádza tak, že jeden z
účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta
(ustálená judikatúra SD EÚ ako C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling: C-354/03 Optigen;

C-80/11 Mahagében; C-409/04 Teleos; C-273/11 A. K.. C-131/13 Italmoda a ďalšie). Ďalší stupeň vývoja
podvodu na DPH predstavuje zapojenie dvoch alebo viacerých vetiev, kde jedna vetva (reťaz) je s
legitímnym tovarom a zvyšné nie; čím sa účtovne umožní systém, kde sa vstupná a výstupná DPH
neutralizuje navzájom a tým sa zatajuje podvod, teda, že v konečnom dôsledku nie je odvedená do
štátneho rozpočtu daň z legitímneho tovaru. Za daňový podvod je teda potrebné považovať aj tzv.

krížovúfakturáciu(cross-invoicing),t.j.daňovýúnikspôsobenýkontravetvousnelegitímnymidodávkami
(tovarov či služieb) a nielen primárny daňový únik v priamej vetve dodávok, čo priamo vyplýva z výkladu
daňového podvodu, ktorý SD EÚ poskytol napr. v rozhodnutí C-108/20 HR proti Finanzamt Wilmersdorf.

35. Správny súd uvádza, že účasť daňového subjektu na podvode DPH môže byť spôsobená aj

nedbanlivosťou, kedy sa daňový subjekt na príprave podvodu nijako nepodieľal, ale prehliadal zjavné
neštandardnosti, napríklad preto, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod. Z judikatúry Súdneho dvora
vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a
prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že transakcia,
ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik). V zmysle judikatúry

Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet,
ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Obozretný daňový subjekt môže v
závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, odktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).
Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že
sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

36. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval správny
súd posúdenie otázky subjektívnej – vedomostnej stránky účasti žalobcu na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom ako dôvodu pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane.

37. Podľa štvrtej otázky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej
stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej
judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na
odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť
a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe
uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky

preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21. 06. 2012,
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50).
Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06.

2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá,
aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať
na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH.

38. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného

podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), sú relevantné najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov,
ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného
obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým

aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či
obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa
zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj
prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby

predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, body 50 a 51).

39. Pokiaľ žalobca namietal, že si v rámci zákonných možností preveril ohľadom dodávateľa všetky

skutočnosti, ktoré sa dali zistiť z verejných zdrojov, správny súd nedal žalobcovi za pravdu v tom,
že z verejne dostupných registrov nevyplývali také informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť
deklarovaného obchodného partnera – High consulting, s.r.o. a MaMars, k.s. Uvedené spoločnosti boli
personálne prepojené. Osoba obchodného riaditeľa spoločnosti High consulting, s.r.o. bola žalobcovi
známa z predchádzajúcich obchodným vzťahov. So spoločnosťou AAA Consultant k.s., ktorá platiteľovi

dodávala reklamné služby pred dodávateľom High Consulting s.r.o. V prípade preverenia si p. E. cez
obchodný register. Žalobca by zistil, že p. E. bol konateľom v mnohých spoločnostiach. v ktorých po
určitom čase došlo k zmene konateľa a po p. E. sa stali konateľmi cudzí štátni príslušníci (napr. BEST
EU AGENCY. s. r. o.. IČO 47 573 368, MACANO MEDIA PLUS s. r. o., IČO 46 330 747. MACANO
MEDIA s.r.0.. IČO 46 617 272, MACANO s.r.0.. IČO 46 616 161). V prípade spoločnosti MaMars, k.s.

bolo z verejne dostupných zdrojov taktiež možné zistiť zložité personálne prepojenie tejto spoločnosti,
ktoré malo zvýšiť obozretnosť žalobcu. Spoločnosť MaMars, k.s. bola zapísaná do ORSR 17.01.2017,
štatutárnymorgánomspoločnostijekomplementár2MMARMO,s.ro.,ktorejkonateľomvkontrolovanom
zdaňovacom období bol B. A., do 17.09.2018. Komanditistom spoločnosti je Hadvy Group, s.r.o., ktorá
sídli na rovnakej adrese ako spoločnosť High Consuliting s.r.o., ktorej konateľom bol v období od

16.01.2018 do 17.09.2018 brat B. A., D. A..

40. Správny súd sa stotožnil s orgánmi finančnej správy v tom, že žalobca zlyhal aj z hľadiska
druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti zodpovedného podnikateľa – zohľadňovaniakonkrétnychokolnostíapodmienokobchodnejspolupráce,ktoréunehomohliamalivyvolaťpodozrenie,
že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom. Správny súd
v tomto smere dáva do pozornosti, že orgány finančnej správy preukázali, že cena reklamnej plochy

narástla, a to bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia. Reklamné služby poskytnuté spoločnosťou
High Consulting, s.r.o. reálne vykonala spoločnosť medias media s.r.o.. Žalobca mohol vedieť, kto
bol realizátorom kampane, keďže predložil ako dôkaz k uskutočneniu dodania tovarov a služieb
spoločnosťou High Consulting s.r.o. fotodokumentáciu o odvysielaní kampane. ktorá bola pod hlavičkou
„medias media“, takže mohol mať vedomosť, kto je realizátorom kampane. Spoločnosť High Consulting

s.r.o. spolupracovala na základe zmluvy so žalobcom už od júna 2017, takže z príloh k faktúram za
predchádzajúce obdobia musel žalobca už v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu vedieť. kto
bol realizátorom odvysielania reklamy. Spoločnosť medias media s.r.o. propagovala na svojej webovej
stránke konkrétne miesta na odvysielanie reklamy na LED a LCD obrazovkách a na stránke bol
zverejnený aj oficiálny cenník. Žalobca si tak mohol preveriť ceny za odvysielanie spotov a porovnať
ich s cenovou ponukou od spoločnosti High Consulting s.r.o. Napriek skutočnosti, že v zmluve medzi

žalobcom, ako objednávateľom a poskytovateľom High Consulting s.r.o. bola stanovená cena jedného
dňa vysielania od 1650,00 Eur do 3 000,00 Eur, žalobca akceptoval fakturáciu za odvysielanie 9 dní
kampane v cene 50.580,00 Eur, pričom ak by bola faktúra vystavená v súlade so zmluvou, fakturácia sa
malapohybovaťvrozmedzí14.850,00Euraž27.000,00Eur.Nazákladeoficiálnehocenníkaspoločnosti
medias media s.r.o. za 9 dní vysielania by bola cena reklamnej kampane 16.992.00 Eur.

41.VprípadefakturácieodspoločnostiMaMars,k.s.poskytovateľmireklamnéhopriestorunašportových
a kultúrnych podujatiach boli spoločnosti Music Gallery, s.r.o. (podujatie One-Day-Jazz) a Starhouse
Media a.s. (ostatné podujatia). Nadobudnutie reklamného priestoru spoločnosťou MaMars, k. s. nebolo
vierohodne preukázané. Spoločnosť MaMars, k. s. fakturovala žalobcovi, ako odberateľovi, sumu základ

dane 58.700,00 Eur, DPH 11.740,00 Eur, t. j. 70.440 Eur s DPH, pritom v súvislosti s fakturovanými
službami neevidovala žiadne náklady, takže pri fakturácii došlo zo strany spoločnosti MaMars, k. s. k
navýšeniu ceny zo sumy 0,00 Eur na sumu 58.700,00 Eur bez akéhokoľvek logického a ekonomického
opodstatnenia. Z daňových dokladov spoločnosti Starhouse Media a.s. vyplýva, že reklamný priestor na
jednotlivé podujatia fakturovala spoločnosti High Consulting s.r.o., pričom cena za jednotlivé kampane

sumárne za cca 10 reklamných partnerov sa pohybovala od 12.000 Eur s DPH do 36.000 s DPH. Cena
plnenia fakturovaná spoločnosťou MaMars, k.s. za jediného obchodného partnera v sume 70.440 Eur
s daňou tak dosahovala nereálne hodnoty, čo považoval správny súd v zhode s orgánmi finančnej správy
za indíciu rizikovej obchodnej spolupráce, ktorá u žalobcu mohla vyvolávať podozrenie, že obchodné
plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom.

Správca dane zistil existenciu dvoch rôznych zmlúv medzi žalobcom a spoločnosťou MaMars, k.s.
Vyjadrenie žalobcu k spolupráci so spoločnosťou MaMars, k.s. sa počas daňovej kontroly nepodarilo
zabezpečiť. Vo vyrubovacom konaní predstavitelia žalobcu iba potvrdili spoluprácu so spoločnosťou
MaMars, k. s. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100490598/2022 zo dňa 16.03.2022 vyplýva, že
generálny riaditeľ žalobcu M. G. vedel, že spoločnosťou MaMars, k.s. reálne nezabezpečovala reklamný

priestor na kultúrnospoločenských podujatiach. Správca dane dospel k záveru o tom, že keďže pán E.
komunikoval s p. F., predsedom predstavenstva žalobcu, čo vyplýva Zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 100165065/2022 zo dňa 25.01.2022, ktoré je v prílohe Úradného záznamu č. 100922965/2023 zo
dňa 31.03.2023, žalobca musel vedieť o tom, že High Consulting, s.r.o. riadila obchod s reklamným
priestorom pre žalobcu.

Ako indíciu o rizikovom obchode v zhode s orgánmi finančnej správy správny súd vyhodnotil
aj skutočnosť, že pokiaľ žalobcovi zabezpečovala marketingové a reklamné služby aj spoločnosť
SLOVUNIT MARKETING s.r.o., ktorej spoločníkom je spoločnost' SLOVUNIT a.s. IČO: 36 766 551,
pričom spoločnost' SLOVUNIT a.s. je 50% vlastníkom spoločnosti SLOVCLEAN a.s., a faktúry od
spoločnosti SLOVUNIT MARKETING s.r.o. obsahujú prílohy so špecifikáciou predmetu reklamnej a

marketingovej činnosti a odpracovaných hodín na predmete činnosti, pričom služby boli fakturované
každý mesiac, pričom fakturovaná čiastka sa pohybovala rádovo v stovkách eur (Úradný záznam číslo
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.03.2023), naproti tomu faktúry od spoločnosti MaMars, k. s. boli bez
príloh, zmluva. ktorú predložil žalobca dňa 07.02.2019 bola všeobecná, v zmluve nebolo definované,
akou formou má byť reklama a propagácia objednávateľa vykonávaná, žiadne prílohy ani dodatky k

zmluve platiteľ počas daňovej kontroly nepredložil, aj keď o Výzve číslo 100026458/20419 správca
dane žiadal predložiť zmluvu + dodatky platné v 08/2018. Je neobvyklé, aby žalobca mesačne platil
dodávateľovi značnú sumu (70 440,00 eur) bez toho, aby boli reklamné služby jednoznačne definované,pritom pri oveľa nižších sumách za reklamu a dokonca od prepojenej spoločnosti vyžadoval podrobný
súpis reklamných a marketingových služieb.

42. Naopak ako dôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že nie je možné informácie
ofinančnýchtokochpripísaťžalobcovivčastivedomostnejzložkyžalobcuoúčastinapodvode,avšakna
základe vyššie uvedených skutočností, preukázaných orgánmi finančnej správy, správny súd konštatuje,
že žalobca mohol mať vedomosť o správcom dane a žalovaným preukázaných skutočnostiach, ktoré
mali u priemerne zodpovedného podnikateľa vyvolať podozrenie, že sa svojím plnením môže zúčastniť

obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Správny súd tiež konštatuje, že žalobca v
daňovom konaní nepreukázal vykonanie žiadnych osobitných opatrení/protiopatrení a garancií (nad
rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagoval na konkrétne, podozrivé, zistené a preukázané
okolnosti obchodného vzťahu) a predišiel tak svojmu zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného
daňovým podvodom. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od
neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na

daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij
NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu
uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci
samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a M. G. č. C-80/11 a C-142/11). K námietke

žalobcu, že správca dane ani žalovaný neuviedli žiadne konkrétne opatrenie, ktoré mal žalobca vykonať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, správny súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v sp. zn. 5 Sfk/93/2022 zo dňa 25.09.2024,
ktorý v bode 41 a 42. konštatoval, že: „...Pokiaľ sťažovateľ namieta, že od orgánov finančnej správy
a ani od správneho súdu nedostal odpoveď na otázku, aké iné opatrenia mal vykonať, kasačný súd

môže iba uviesť, že úlohou finančných orgánov je opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť a úlohou správneho
súdu je toto vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Aby otázka sťažovateľa neostala
nezodpovedaná, kasačný súd uvádza, že rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných
okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích
osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod...“

43. K námietke žalobcu, že nemal dôvod skúmať ako High Consulting, s.r.o. a MaMars, k.s. zabezpečí
plnenie zo zmluvy a nevedel o existencii subdodávateľov svojho dodávateľa, keď výlučne spolupracoval
len s uvedenými dodávateľmi, správny súd uvádza, že správca dane zistené skutočnosti týkajúce
sa dodávateľa a subdodávateľov použil v rámci posúdenia objektívnej zložky účasti žalobcu na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, avšak od žalobcu nebolo požadované aby
preukazoval skutočnosti týkajúce sa sféry dodávateľa a jeho subdodávateľov. V tejto súvislosti je vhodné
poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že:
Je súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera do takej miery, aby

mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v súčinnosti s ním dostatočne preukázané
v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca zo zmienených dôvodov ľahkej
zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných vzťahov so svojim dodávateľom, ktorých bol
bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení tak,
aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil ani nemohol zapojiť do podvodnej schémy. Na

to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho dodávateľa s jeho subdodávateľmi, ani mať
nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo bežného rámca.
Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 5Sfk/88/2022 zo dňa 27. 11. 2024 v bode 66. až 68. konštatoval:
„...Pokiaľ daň v určitom obchodnom reťazci, prepojiteľnom so sťažovateľkou, nie je odvedená (t.
j. dôjde k úniku na dani), pričom sťažovateľka si uplatní odpočítanie dane, dochádza k narušeniu

princípu neutrality DPH. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného
reťazca je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná (obdobne rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu sp. zn.3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 66). Nie je pritom
povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že je to práve sťažovateľka, ktorá získala neoprávnený
benefit z daňového podvodu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28.

marca 2024, bod 65). 67. Sťažovateľka opakovane v kasačnej sťažnosti namieta, že žalovaný svoj
záver o podvodnom konaní opiera o nezrovnalosti zistené v prostredí dodávateľa Minix Group, s.r.o.
Kasačný súd k tomu uvádza, že toto je prirodzený dôsledok toho, že daňový únik bol identifikovaný
práve na strane tohto subdodávateľa sťažovateľky. Ako bolo už vyššie uvedené, nie je dôležité, na akommieste v obchodnom reťazci došlo k podvodnému konaniu, ale že k nemu došlo a či daňový subjekt o
tomto podvodnom konaní vedel alebo vedieť mohol. 68. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že právo
na odpočítanie dane z obchodu so spoločnosťou Minix Group, s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané

z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom. Podstatné tak boli námietky sťažovateľky, ktoré smerovali proti záveru správcu
dane, žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľka vedela alebo mala/mohla vedieť o tom, že sa
svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom...“ Námietka žalobcu
preto s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola dôvodná.

44. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že cena bola nejakým
spôsobom navyšovaná a orgány finančnej správy neuviedli, čo podľa nich malo byť primeranou cenou
za služby tohto druhu, ani svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, správny súd má za to, že
neprimeranosť ceny bola preukázaná jej neúmerným a neodôvodneným navyšovaním cez jednotlivé
články obchodného reťazca. Podľa správneho súdu primeranosť ceny plnenia sa odvíja od ceny, za

ktorú reklamné služby nadobudol subjekt reálne poskytujúci reklamné služby s pridanou hodnotou ďalej
alebo ten subjekt, ktorý ich reálne vykonal.

45. Zistenie skutkového stavu správcom dane je správnym súdom hodnotené ako rozsiahle a dôsledné,
poskytujúce spoľahlivý základ pre prijaté rozhodnutie správcu dane, pričom výsledky vykonaného

dokazovania a zistený skutkový stav správca dane správne právne posúdil, skonštatujúc záver o účasti
žalobcu na daňovom podvode. Správca dane zistil skutkový stav náležite a objektívne, bez preferovania
dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu a bez pripisovania vyššej dôkaznej sily niektorým dôkazom,
čo zároveň však nevylučuje ich vyhodnocovanie správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov,kedysprávcadanemázákonnúpovinnosťhodnotiťdôkazyjednakjednotlivo,aleivovzájomnej

súvislosti a prihliadajúc na všetko, čo vyšlo z konania najavo, teda hodnotiť dôkazy v kontexte všetkých
ostatných zistení vyplývajúcich z dokazovania. Vykonané dôkazy správca dane vyhodnotil teda náležite
v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku a uniesol svoje dôkazné bremeno o existencii
daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom.

46. Správny súd konštatuje, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal vykonanie žiadnych osobitných
opatrení/protiopatrení a garancií (nad rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagoval na
konkrétne, podozrivé, zistené a preukázané okolnosti obchodného vzťahu a predišiel tak svojmu
zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla

2024, bod 55). Právne závery správcu dane a žalovaného sú dôvodné a žalobcovi sa ich nepodarilo
vyvrátiť. Správcovi dane a žalovanému sa v predmetnej veci podarilo preukázať, že sa žalobca svojím
plnením zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, o svojej účasti na tomto
reťazci pri dodržaní primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného podnikateľa (s ohľadom na
zistené okolnosti obchodného vzťahu) mal a mohol vedieť, resp. v prípade fakturácie od spoločnosti

MaMars, k.s. aj vedel, pričom rezignoval na akékoľvek protiopatrenia (nad rámec prvotných úkonov),
ktorými by svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom predchádzal.

47. Správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

48. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario,
keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov

konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

49. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.