Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124231507
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124231507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore: Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO:
00 691 135 proti žalovanému: PARIČAN, s.r.o., Košice, Zimná 18, IČO: 44 001 967 zast. A. B. C.,
advokátkou, D., A. X, o zaplatenie 11.690 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp. zn. 72C/18/2024 zo dňa 3. apríla 2025

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v zaväzujúcom výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.656,14 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.656,14 eura od 17.4.2024 do zaplatenia.

V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 148,86 eura s prísl. žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 13,87 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 6.805 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 6.805 eur od 17.4.2024 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (výrok
II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,4 % (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol o.i., že si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 11.690 eur spolu
s príslušenstvom skutkovo dôvodiac, tým, že je vlastníkom pozemku: parcela registra C-KN č. 1125
vo výmere 167 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, okres: D. E., obec: D. - F., katastrálne územie:
G., evidovaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor a žalovaný je
vlastníkom stavby v katastrálnom území G. evidovanej na LV č. XXXXX nachádzajúcej sa na pozemku
žalobcu. Keďže je pozemok vo vlastníctve žalobcu zastavaný a využívaný žalovaným bez právneho
titulu, uplatnil si žalobca za užívanie dotknutého pozemku bez zmluvného právneho titulu finančnú

náhradu zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške obvyklého nájomného za
obdobie dvoch rokov spätne t.j. od 1.2.2022 - do 31.1.2024 vo výške 11 690,00 eur (35 eur/ m2 x 167
m2 x 2 roky).
Žalovaný nárok uplatnený žalobcom neuznal dôvodiac, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje
voči nemu len zodpovednostné nároky, bez toho, aby sa zároveň domáhal odstránenia protiprávneho
stavu, a preto ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.
Právneriešenievzťahumedzižalobcomažalovanýmbymalovychádzaťzaplikácie§135cObčianskeho

zákonníka a vyriešiť problematiku stavby na cudzom pozemku, keď je možné požadovať aj iný spôsob
usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, najmä zriadením vecného
bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby - samozrejme za primeranú náhradu (§ 135c ods. 3
OZ). Poukázal na to, že sa domáhal voči žalobcovi usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku(žalobcom) a vlastníkom stavby a to uzavretím nájomnej zmluvy k pozemku resp. o uzavretím zmluvy o
zriadení vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby alebo aj odkúpením pozemku alebo
aj uzavretím zámennej zmluvy, k dohode vo vzťahu k pozemku žalobcu však napriek snahe žalovaného,

medzi stranami sporu nedošlo. Nestotožnil sa ani s uplatnenou výškou finančnej náhrady, ktorá mala byť
podľa jeho názoru určená znaleckým posudkom. Vzhľadom podanie žaloby dňa 19.2.2024, žalovaný
vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 (vrátane).
Súdnazákladevymedzeniaspornýchanespornýchskutkovýchokolnostívykonaldokazovanieazistený
skutkový stav následne právne posúdil aplikujúc naň § 3 ods. 1, § 123, § 124, § 451 ods. 1, 2, § 456,

§ 458 ods. 1 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby,
nie však v celom rozsahu uplatneného nároku.
Za nesporné skutočnosti súd vymedzil, že je žalobca vlastníkom pozemku - parcely č. 1125 o výmere
167 m2, čo vyplýva z LV č. XXXXX a žalovaný je vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX, ktorá sa
nachádza na pozemku H. XXXX čo vyplýva z LV č. XXXXX.
Konštatoval, že v danej veci ide o prípad vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho

pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, pričom pod pojmom
užívanie pozemku je potrebné rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok (nie jej
užívanie), preto mal za to, že pozemok žalobcu bol (bez právneho dôvodu) užívaný žalovaným už tým,
že má na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná.
Súd rozobral, že v prejednávanom prípade nie je možné aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka,

nakoľko nejde o neoprávnenú stavbu, a teda je nedôvodná obrana žalovaného, že výkon vlastníckeho
práva zvolený žalobcom je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Oprávnenosť stavby mal za potrebné posudzovať
podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby. O neoprávnenú stavbu nemôže ísť v prípade,
pokiaľ táto stavba bola zriadená pred 1. januárom1992 tzv. socialistickou organizáciou (R 13/2000).

V okolnostiach súdenej veci, vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zriadeniu stavby pred 1.
januárom 1992 tzv. socialistickou organizáciou - VSS n.p. Košice, neskôr ZŤS n.p. Košice, nie je ani
podľa súdu, z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej stavby možné aplikovať právnu úpravu, ktorá
nadobudla účinnosť 1. januára 1992 a je obsiahnutá v § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa
právnej úpravy platnej pred 1. januárom 1992 mohol neoprávnenú stavbu zriadiť výlučne občan (fyzická

osoba).
Súd zastal názor, že žalovaný užíval v rozhodnom čase pozemok žalobcu, pričom nepreukázal, že
žalobcovi poskytoval v tomto období primeranú náhradu, čím sa na úkor vlastníka pozemku reálne
bezdôvodne obohatil a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť finančnú náhradu za toto užívanie v
zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal zo znaleckého

posudku (predloženého žalovaným) o všeobecnej hodnote nájmu vo výške 6.805 eur s tým, že hoci
žalobca spochybňoval tvrdenie žalovaného o výške bezdôvodného obohatenia v sume 6.805 eur za
užívanie predmetného pozemku, nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy. Dospel tak k záveru o práve
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve za
celé žalované obdobie spolu 6.805 eur, v ktorej výške súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcom rozsahu

žalobu zamietol. Z prisúdenej sumy zároveň rozhodol aj o nároku žalobcu na úroky z omeškania a
tieto žalobcovi priznal vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 17.4.2024 t.j. počnúc druhým dňom
nasledujúcom po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to podľa pomeru úspechu vo veci, pričom
porovnajúc mieru úspechu žalobcu 58,21 % a mieru úspechu žalovaného 41,79 % dospel k záveru o

nároku žalobcu vo veľkosti 16,4 % na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to v rozsahu výroku I. v časti o zaplatenie sumy
148,86 eura zodpovedajúcej vznesenej námietke premlčania za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 a
proti súvisiacemu výroku III. o trovách konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ a písm.

d/ CSP.
Poukázal na to, že v odpore z 30. apríla 2024 proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania
za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 (vrátane), na ktorú opakovane poukázal vo svojom vyjadrení
zo 17.10.2024 ako aj v záverečnom prednese právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa
3.4.2025, v ktorom na vznesenej námietke premlčania zotrval. Napriek uvedenému sa súd so vznesenou

námietkou premlčania nevyporiadal.
Vzhľadom na znalcom určenú výšku všeobecnej hodnotu nájmu za užívanie pozemku za jeden deň
nájmu v kalendárnom roku 2022, žalovaným vznesená námietka premlčania za obdobie od 1.2.2022do 18.2.2022 (vrátane), zodpovedá sume 148,86 eura (18 dní x 8,27 eura), na zaplatenie ktorej nemal
byť žalovaný zaviazaný.
Súvisiaci výrok o trovách konania žalobcu úspešného v sume 6 656,14 eura má teda predstavovať

náhradu trov konania v rozsahu 13,88 % ( úspech žalobcu 56,94 %, neúspech žalobcu 43,06 %, miera
úspechu žalobcu 13,88%).
NavrholpretoodvolaciemusúduzmeniťnapadnutýrozsudokvčastivýrokuI. tak,žeježalovanýpovinný
zaplatiť žalobcovi 6 656,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6 656,14
eura od 17.4.2024 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť a žalobcovi priznať nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 13,88 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas (§ 362
CSP) žalovaným ako oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 - § 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že je odvolanie dôvodné a keďže nemal
splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, podľa § 388 CSP rozsudok v jeho
prvom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zmenil.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. januára 2026 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí
210 Krajského súdu v Košiciach, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a
zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 16.1.2026.

7. V prejednávanej veci ide bezpochyby o užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu (nájomnej alebo
inej zmluvy), čo predstavuje typický prípad plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). V tomto
prípade vzniká majetkový prospech žalovanému tým, že realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby
sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
užívateľské právo k veci. Nakoľko žalovaný podal odvolanie len voči časti zaväzujúceho výroku a to

konkrétne len voči sume 148,68 eura s prísl. zodpovedajúcej ním uplatnenej námietke premlčania,
skutočnosť, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, už v odvolacom konaní nebola
sporná. Rovnako nebol sporný ani rozsah a doba užívania nehnuteľnosti žalobcu žalovaným a ani výška
majetkového prospechu pripadajúca na jeden deň, ktorú žalovaný týmto užívaním získal.

8. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného a teda predmetom prieskumu odvolacím súdom sa
stala námietka, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania,
ktorú uplatnil voči žalobcom žalovanému nároku za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022.

9. Podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

10. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§100
ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).

11. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že

pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o

bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho
nehnuteľnosti žalovaným v období od 1.2.2022 do 31.1.2024. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa
žalovaný dlhodobo snažil o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobcom) a vlastníkom

stavby (žalovaným) a to uzavretím nájomnej zmluvy k pozemku resp. o uzavretím zmluvy o zriadení
vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby alebo aj odkúpením pozemku, prípadne
uzavretímzámennejzmluvy.Žalovanýsaužžiadosťouz15.11.2021domáhaluzavretianájomnejzmluvy
na pozemky vo vlastníctve žalobcu, čo v konaní nebolo sporné. V uvedenej žiadosti žalovaný výslovne
uviedol, že je vlastníkom stavby stojacej na pozemku vo vlastníctve žalobu, preto žalobca minimálne

koncom roka 2021 vedel, že na pozemku v jeho vlastníctve stojí stavba žalovaného, preto následne
v žalovanom období 1.2.2022 - 31.1.2024 žalobca o bezdôvodnom užívaní nehnuteľnosti žalovaným
vedel vždysamotnýmokamihomužívanianehnuteľnostižalovaným,t.j. uplynutímkaždéhojednotlivého
dňa užívanianehnuteľnostižalobcužalovanýmsažalobcadozvedelovznikubezdôvodnéhoobohatenia
žalovaného na jeho úkor za daný deň a preto každý takýto deň jednotlivo a samostatne založil
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za

daný jeden konkrétny deň žalovanému vzniknutého bezdôvodného obohatenia samostatne. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba práva žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 1.2.2022 do 18.2.2022 za vymedzené dni uplynula samostatne na denne báze postupne od 1.2.2024
do 18.2.2024. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania žalovaným za obdobie od 1.2.2022
do 18.2.2022 a na podanie žalobcom dňa 19.2.2024, je vznesená námietka premlčania dôvodná a

uplatnený nárok za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 nemožno žalobcovi priznať.

13. Na základe vyššie uvedených dôvodov, t.j. nespochybniteľnej opodstatnenosti žalovaným vznesenej
námietky premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.2.2022 do
18.2.2022, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak ako je to uvedené

v enunciáte tohto rozsudku.

14. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol o
trovách celého konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vychádzajúc z pomerného
procesného úspechu žalobcu (domáhal sa sumy 11.690 eur s prísl. a úspešný bol v sume 6.656,14 eura

s prísl. = 56,94 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 43,06 %) priznal mu náhradu trov celého konania
v rozsahu vo výške 13,87 % (56, 94 % - 43,06 %).

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).