Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Tomáš Rudáš
Legislation area – Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/69/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825205200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3825205200.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
X, XXX XX D., v konaní o zrušenie spoločného nájmu a povinnosť vysťahovať sa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia spoločného nájomného bývania a určenia žalovanému povinnosť
vysťahovať sa.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že počas manželstva užívala so žalovaným obecný byt v C.. K rozvodu
manželstva došlo rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 5P/26/2025 dňa 02.09.2025. Dňa 01.02.2025
žalobkyňa spolu s dcérou opustila byt a presťahovala sa do Handlovej. Nakoľko má záujem bývať v
predmetnom byte, žiadala súd zrušiť spoločný nájom a určiť ju za výlučného nájomcu.
3. Žalovaný sa vyjadril, že nemá kde bývať okrem predmetného bytu, chce ostať v predmetnom byte.
Nakoľko žalobkyňa opustila domácnosť trvalo, predmetný nájom jej ex lege v zmysle rozhodnutia NS
SR zanikol.
4. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako žaloba s prílohami, vyjadrenia
strán, zápisnica z pojednávania, vyjadrenie Obce Cigeľ a spolu s ďalšími listinnými dôkazmi zistil
nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 31.10.2023 uzavreli strany sporu s obcou C. nájomnú zmluvu na byt č. X v bytovom dome č.
XXX v obci C..
6. Dňa 01.02.2025 žalobkyňa spolu s dcérou opustila byt a presťahovala sa do garsónky v Handlovej.
7. Manželstvo medzi stranami bolo uzavreté dňa 08.08.2015. K rozvodu manželstva došlo rozhodnutím
tunajšieho súdu sp. zn. 5P/26/2025 dňa 02.09.2025, ktorý sa právoplatným stal dňa 10.09.2025.
8. Obec sa k danej veci vyjadrila písomne s tým, že obec ako prenajímateľ nemá právo určiť nájomcu.
9. Podľa § 705 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorýz manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
10. Podľa § 708 OZ ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí
trvale spoločnú domácnosť.
11. Podľa § 115 OZ domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.
12. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 31.10.2023 uzavreli strany
sporu s obcou C. nájomnú zmluvu na byt č. X v bytovom dome č. XXX v obci C.. Dňa 01.02.2025
žalobkyňa spolu s dcérou opustila byt a presťahovala sa do F.. Manželstvo medzi stranami bolo uzavreté
dňa 08.08.2025. K rozvodu manželstva došlo rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 5P/26/2025 dňa
02.09.2025, ktorý sa právoplatným stal dňa 10.09.2025. Obec sa k danej veci vyjadrila písomne s tým,
že obec ako prenajímateľ nemá právo určiť nájomcu.
13. Súd mal v konaní za nesporné, že pôvodnými nájomníkmi predmetného bytu bola na základe
nájomnej zmluvy žalobkyňa a žalovaný s tým, že uzatvorením manželstva im vzniklo právo spoločného
užívania bytu zo zákona (k prideleniu bytu došlo obcou už počas manželstva strán sporu). V konaní
taktiež nebolo sporným, že žalobkyňa z predmetného bytu odišla dobrovoľne s úmyslom neobnoviť
spoločnú domácnosť so žalovaným. Podľa vyjadrenia žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa
má v úmysle sa iba vrátiť do predmetného nájomného bytu s úmyslom v ňom bývať s dcérou bez
prítomnosti žalovaného. Súd mal na základe vykonaného dokazovania v zmysle rozhodnutia NS SR
sp. zn. 3Cdo/46/2008 či judikátu R 34/1982 za to, že v danom prípade, tak ako sa na pojednávaní
vyjadrila žalobkyňa, bolo trvalé opustenie domácnosti výrazom jej slobodnej vôle. Opustením spoločnej
domácnosti bolo tak konanie žalobkyne motivované s úmyslom zrušiť spoločnú domácnosť a už ju
neobnoviť. Čo sa týka definície domácnosti, tá je jasne a zrozumiteľne špecifikovaná v § 115 OZ. Súd má
za to, že potom čo jeden z manželov, ktorý trvale opustil spoločnú domácnosť, tak druhý z manželov sa
stáva subjektom všetkých práv a povinností súvisiacich s nájmom bytu aj keď o tom neuzavrel dohodu
s prenajímateľom a ani mu o tom nezaslal písomné oznámenie a zaniknuté právo nájomcu sa nemôže
obnoviť. Súd pri rozhodovaní bral na zreteľ aj skutočnosť, že matka aktuálne má zabezpečený nájomný
byt v meste F., kde bývajú aj jej rodinní príslušníci. Súd prihliadal aj na potrebu maloletej dcéry, ktorá
má v predmetnom byte od svojho narodenia zariadenú izbu a v predmetnom byte býva s otcom takmer
polovicu dní v mesiaci. Súd bral na zreteľ aj stanovisko obce Cigeľ, ktorá otázku práva ďalšieho nájmu
ponecháva výlučne na rozhodnutí súdu s tým, že z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že obec aktuálne
nemá k dispozícii ďalšie voľné nájomné byty. Do budúcna má súd za to, že na strane žalovaného sú
predpoklady usporiadaného užívania bytu ako možným budúcim nájomcom, nakoľko jeho mesačný
príjem či už zo zamestnania alebo aktuálnej PN (920 až 940,-eur) pokrýva výšku mesačného nájmu
(380,-eur) a v konaní nebolo sporným, že na strane žalovaného by malo dochádzať k omeškaniu s
úhradami, navyše pokiaľ úhrady spojené s bytom platil žalovaný, čo v konaní bolo nesporné. Takisto súd
pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný pred súdom vyjadril záujem o dlhodobý
nájom predmetného bytu. Súd potom prihliadajúc na vyššie uvedené okolnosti má za to, že naďalej
užívať sporný byt ako výlučný nájomca má právo žalovaný.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.