Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 67Cb/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123405138
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:6123405138.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: A-Z Consult, spol. s r.o.,

so sídlom Námestie Hraničiarov 39, 851 03 Bratislava, IČO: 35 864 109, zastúpeného: AK JUDr. Juraj
Anetta, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 56 630 255 proti
žalovanému: QUINTELA, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 04 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 15.451,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.451,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.932,00 Eur od 16.3.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.896,00 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.968,00

Eur od 31.5.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.584,00 Eur od
1.7.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 655,20 Eur od 31.7.2020 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.560,00 Eur od 31.7.2020 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 655,20 Eur od 31.8.2020 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 475,20 Eur od 1.10.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 439,20 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 724,80 Eur od 1.12.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 439,20 Eur od 1.1.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
439,20 Eur od 1.2.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 439,20 Eur od
21.2.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 316,80 Eur od 24.3.2021
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 316,80 Eur od 9.5.2021 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 398,40 Eur od 8.6.2021 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 398,40 Eur od 9.7.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 532,80 Eur od 17.7.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 280,80 Eur od 23.8.2021 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 29.9.2023 a postúpeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 29.12.2023, domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.451,20 Eur s príslušenstvom
z titulu odplaty za poskytnuté účtovnícke, personálne a mzdové služby, ako aj trovy konania.2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že poskytoval žalovanému účtovnícke, personálne a mzdové služby
na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb. Žalobca viedol pre žalovaného
na mesačnej báze účtovníctvo, vypracúval pre neho účtovné závierky, zostavoval daňové priznania,

spracovával mzdy a poskytoval mu i ďalšie služby v tejto oblasti. Na tomto základe žalobca vystavoval
žalovanému faktúry, ktoré žalovaný priebežne uhrádzal. V priebehu roka 2021 žalovaný ukončil so
žalobcom spoluprácu. V tom čase evidoval žalobca voči žalovanému viacero neuhradených faktúr z
rokov 2020 a 2021 za dodané služby, ktoré žalovaný prisľúbil v krátkom čase zaplatiť. Čiastočne tak
učinil, po čase však prestal svoje záväzky uhrádzať a žalobcovi neuhradil celkovo 19 faktúr, všetky

z obdobia rokov 2020 a 2021. Všetky faktúry žalovaný prevzal, tieto riadne zaevidoval vo svojom
účtovníctve a uplatnil si z nich príslušnú daň z pridanej hodnoty, avšak žiadnu z nich ani len sčasti
neuhradil. Žalobca preto zaslal žalovanému na adresu sídla spoločnosti, ako aj na adresu konateľa
spoločnosti v júni 2023 predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzval na úhradu dlžných faktúr. Žalovaný, ako
aj jeho konateľ obe predžalobné výzvy prevzali, avšak faktúry ani napriek tomu neuhradili.

3. Na základe návrhu žalobcu vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 4.12.2023 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný namietal, že žalobca si riadne neplnil povinnosti
účtovného subjektu. Ako príklad žalovaný uviedol, že 26.10.2017 vykonal inšpektorát práce kontrolu
na prevádzke reštauračného zariadenia T., pri ktorej bolo zistené, že (i) zamestnanec S. E. mal
uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti od 6.4.2017, ale do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia z pracovnoprávneho vzťahu bol prihlásený až 10.5.2017, a (ii) zamestnanec
E. O. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu od 4.4.2017, ale do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia z pracovnoprávneho vzťahu bol prihlásený až 3.5.2017. Na základe toho
inšpektorátprácevydal15.3.2018rozhodnutie,právoplatné1.5.2018,ovyrubenípokutyvovýške6.000,-
Eur. Dňa 4.3.2019 bola žalovanému doručená výzva na úhradu dlžnej čiastky, na základe ktorej dlh

obratom uhradil7.3.2019.V tejto súvislosti žalovaný považoval čiastku na úhradu požadovanú žalobcom
za nekorektnú. Žiadal tiež o kompenzáciu, resp. odpočítanie pokuty 6.000,- Eur z celkovej z uplatnenej
pohľadávky, nakoľko žalobca pochybil pri prihlasovaní zamestnancov a týchto zamestnancov prihlásil s
omeškaním približne jedného mesiaca. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním z 27.12.2023, v ktorom uviedol, že žalovaný
nespochybnil ani jednu zo žalobcových faktúr. Žalobca poukázal na to, že vo vzájomnom vzťahu so
žalovaným vystupoval v pozícii „účtujúceho subjektu“ a nie „účtovného subjektu“, ktorým bol žalovaný.
Žalovaný po celý čas vzájomnej spolupráce nevzniesol žalobcovi ani jednu výčitku smerujúcu ku
kvalite poskytovaných služieb, a to ani v súvislosti s ním uvádzanou skutočnosťou oneskoreného

nahlásenia zamestnancov v roku 2017, ani v súvislosti so žiadnymi inými skutočnosťami. Naopak,
žalovaný pokračoval v spolupráci so žalobcom až do leta 2021, teda viac ako 4 roky po údajnom
oneskorenom nahlásení, kedy žalobca bez ďalších problémov poskytoval žalovanému ním vyžadované
služby. Problémy sa objavili až vo chvíli, keď sa vystavené a neuhradené faktúry žalobcu nakopili v
neakceptovateľnej výške a žalobca začal na ich úhrade bezpodmienečne trvať. Pokiaľ išlo o údajné

oneskorené nahlásenie zamestnancov v roku 2017, došlo k nemu okrem iného v dôsledku pravidelného
oneskoreného dodávania dokladov žalovaným. Žalobca tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku žalovaného vo výške 6.000,- Eur. Za nesprávny žalobca považoval aj návrh na zamietnutie celej
žaloby v sume 15.451,20 Eur pre údajný nárok žalovaného vo výške 6.000,- Eur, keďže minimálne v
sume 9.451,20 Eur bola žaloba dôvodná.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu z 27.12.2023 nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.1.2026, na ktorom spor prejednal za účasti právneho
zástupcu žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní

ani neospravedlnil napriek tomu, že na pojednávanie 15.1.2026 bol riadne a včas predvolaný.
Na základe uvedeného súd rozhodol o prejednaní sporu v neprítomnosti žalovaného. Žalobca na
pojednávanízotrvalnasvojichpredchádzajúcichpísomnýchpodaniach,námietkyžalovanéhopovažoval
za nedôvodné a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca na pojednávaní 15.1.2026 po
poučení súdom podľa § 154 CSP vyhlásil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, a to najmä informatívnymi výpismi z obchodného registra žalobcu a
žalovaného, knihou pohľadávok žalobcu voči žalovanému k 25.11.2022, faktúrou č. FO/XXXXX zo6.3.2020,faktúrouč.FO/XXXXXz15.4.2020,faktúrouč.FO/XXXXXz15.5.2020,faktúrouč.FO/XXXXX
z 15.6.2020, faktúrou č. FO/XXXXX z 15.7.2020, faktúrou č. FO/XXXXX z 15.7.2020, faktúrou č. FO/
XXXXXz15.8.2020,faktúrouč.FO/XXXXXz15.9.2020,faktúrouč.FO/XXXXXz15.10.2020,faktúrouč.

FO/XXXXX z 15.11.2020, faktúrou č. FO/XXXXX z 30.11.2020, faktúrou č. FO/XXXXXXX z 31.12.2020,
faktúrou č. FO/XXXXXXX z 12.2.2021, faktúrou č. FO/XXXXXXX z 15.3.2021, faktúrou č. FO/XXXXXXX
z 15.4.2021, faktúrou č. FO/XXXXXXX z 15.5.2021, faktúrou č. FO/XXXXXXX z 15.6.2021, faktúrou č.
FO/XXXXXXX z 9.7.2021, faktúrou č. FO/XXXXXXX z 15.8.2021, poslednou výzvou na úhradu dlhu z
30.6.2023 s doručenkami, výzvou na úhradu dlžnej sumy z 26.2.2019, detailom pohybu platby na účte

žalovaného zo 7.3.2019, ako aj ostatným listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.

8. Súd spor právne posúdil nasledovne:
8.1. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8.2. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

8.3. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

8.4.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

8.5. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

8.6. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

8.7. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

8.8. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

8.9. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

8.10. Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva

vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

8.11. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

8.12. Podľa § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka aj po uplynutí premlčacej doby môže však
oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istúzmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich
rokovaní.

8.13. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

8.14. Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

8.15. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z. z.“) namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,

ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

8.16. Podľa § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

9. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

10. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 15.451,20 Eur s 9 % úrokom z omeškania
odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr vystavených žalobcom žalovanému za poskytnuté účtovnícke,
personálne a mzdové služby na základe zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným. Žalobca sa voči kompenzačnej námietke uplatnenej v konaní žalovaným bránil
námietkou premlčania nároku žalovaného, ako aj tým, že k oneskorenému prihláseniu zamestnancov

do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo z dôvodu neskorého
doručovania dokladov žalobcovi žalovaným.

11. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca mu účtovnícke služby neposkytoval riadne, keď v
dôsledku pochybenia žalobcu bola žalovanému v roku 2018 uložená pokuta 6.000,- Eur za oneskorené

prihlásenie zamestnancov žalovaného do príslušného registra Sociálnej poisťovne, o ktorú žalovaný
žiadal znížiť uplatnený nárok žalobcu.

12. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytoval žalovanému účtovnícke, personálne a mzdové
službynazákladezmluvyoposkytovaníúčtovníckychslužiebuzatvorenejmedzižalobcomažalovaným.

Žalobca v priebehu rokov 2020 a 2021 vystavil žalovanému viaceré faktúry za dodané služby, z ktorých
žalovaný neuhradil celkovo 19 faktúr. Tieto faktúry žalovaný prevzal, riadne zaevidoval vo svojom
účtovníctve a uplatnil si z nich daň z pridanej hodnoty. Strany nesporovali ani to, že v priebehu roka 2021
žalovaný ukončil so žalobcom spoluprácu. Sporná nebola oprávnenosť a dôvodnosť faktúr vystavených
žalobcom žalovanému za účtovnícke služby v sume 15.451,20 Eur v rokoch 2020 a 2021. Nebolo sporné

ani to, že 26.10.2017 vykonal inšpektorát práce kontrolu na prevádzke reštauračného zariadenia T., pri
ktorej zistil, že (i) zamestnanec S. E. mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti od 6.4.2017, ale do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia z pracovnoprávneho vzťahu bol
prihlásený až 10.5.2017, a (ii) zamestnanec E. O. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu od 4.4.2017, ale
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia z pracovnoprávneho vzťahu bol

prihlásený až 3.5.2017. Na základe toho inšpektorát práce vydal 15.3.2018 rozhodnutie, právoplatné
1.5.2018, ktorou žalovanému uložil pokutu vo výške 6.000,- Eur. Dňa 4.3.2019 bola žalovanému
doručená výzva na úhradu dlžnej čiastky, ktorú žalovaný uhradil 7.3.2019. Žalovaný nesporoval ani
skutkové tvrdenie žalobcu, že k oneskorenému prihláseniu jeho zamestnancov do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo v dôsledku pravidelného oneskoreného dodávania

dokladov žalovaným.

13. V konaní bolo predovšetkým sporné, či v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu vznikla žalovanému
škoda v sume 6.000,- Eur, za ktorú zodpovedá žalobca a či možno túto pohľadávku žalovanéhouplatniť na započítanie voči uplatnenej pohľadávke žalobcu. To najmä s ohľadom na námietku žalobcu
o premlčaní pohľadávky žalovaného, ako aj o oneskorení prihlásenia zamestnancov žalovaného do
príslušného registra Sociálnej poisťovne z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalovaným a

neskorého doručovania dokladov potrebných na plnenie povinností žalobcu zo zmluvy o poskytovaní
účtovníckych služieb.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté
účtovnícke služby (i) faktúru č. FO/XXXXX zo 6.3.2020, splatnú 15.3.2020, na sumu 1.932 Eur s DPH,

(ii) faktúru č. FO/XXXXX z 15.4.2020, splatnú 30.4.2020, na sumu 1.896 Eur s DPH, (iii) faktúru č.
FO/XXXXX z 15.5.2020, splatnú 30.5.2020, na sumu 1.968 Eur s DPH, (iv) faktúru č. FO/XXXXX z
15.6.2020, splatnú 30.6.2020, na sumu 1.584 Eur s DPH, (v) faktúru č. FO/XXXXX z 15.7.2020, splatnú
30.7.2020, na sumu 655,20 Eur s DPH, (vi) faktúru č. FO/XXXXX z 15.7.2020, splatnú 30.7.2020, na
sumu 1.560 Eur s DPH, (vii) faktúru č. FO/XXXXX z 15.8.2020, splatnú 30.8.2020, na sumu 655,20 Eur s
DPH, (viii) faktúru č. FO/XXXXX z 15.9.2020, splatnú 30.9.2020, na sumu 475,20 Eur s DPH, (ix) faktúru

č. FO/XXXXX z 15.10.2020, splatnú 30.10.2020, na sumu 439,20 Eur s DPH, (x) faktúru č. FO/XXXXX
z 15.11.2020, splatnú 30.11.2020, na sumu 724,80 Eur s DPH, (xi) faktúru č. FO/XXXXX z 30.11.2020,
splatnú 31.12.2020, na sumu 439,20 Eur s DPH, (xii) faktúru č. FO/XXXXXXX z 31.12.2020, splatnú
31.1.2021, na sumu 439,20 Eur s DPH, (xiii) faktúru č. FO/XXXXXXX z 12.2.2021, splatnú 20.2.2021,
na sumu 439,20 Eur s DPH, (xiv) faktúru č. FO/XXXXXXX z 15.3.2021, splatnú 23.3.2021, na sumu

316,80 Eur s DPH, (xv) faktúru č. FO/XXXXXXX z 15.4.2021, splatnú 8.5.2021, na sumu 316,80 Eur s
DPH, (xvi) faktúru č. FO/XXXXXXX z 15.5.2021, splatnú 7.6.2021, na sumu 398,40 Eur s DPH, (xvii)
faktúru č. FO/XXXXXXX z 15.6.2021, splatnú 8.7.2021, na sumu 398,40 Eur s DPH, (xviii) faktúru č. FO/
XXXXXXX z 9.7.2021, splatnú 16.7.2021, na sumu 532,80 Eur s DPH, (xix) faktúru č. FO/XXXXXXX z
15.8.2021, splatnú 22.8.2021, na sumu 280,80 Eur s DPH.

15. Žalovaný oprávnenosť a dôvodnosť vyššie uvedených faktúr nerozporoval, a preto súd považoval
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 15.451,20 Eur za poskytnuté účtovnícke, personálne a ďalšie
súvisiace služby za nesporný a dôvodný. Súd sa však zaoberal dôvodnosťou kompenzačnej námietky
žalovaného, ktorou voči nároku žalobcu uplatňoval vzájomnú pohľadávku v sume 6.000,- Eur. Nárok

na túto pohľadávku súd posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti žalobcu
voči žalovanému zo zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb, konkrétne povinnosti žalobcu prihlásiť
v zastúpení žalovaného včas jeho zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.

16. Zodpovednosť za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou,
a preto sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti za
škodu sú (i) porušenie právnej povinnosti, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Všetky tieto predpoklady musia byť naplnené kumulatívne a ich existenciu
musí preukázať poškodený. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v

rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním
alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny, ak
v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych
predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ako aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod
pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to,
aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať, nebyť porušenia právnej povinnosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou musí byť priamy a neprerušený vzťah príčiny a následku. Jedným z prípadov,

kedy zákon nepriznáva poškodenému právo na náhradu škody je aj prípad, keď poškodený spôsobil
nesplnenie povinnosti zodpovedného alebo neposkytol súčinnosť, na ktorú bol povinný.

17. Povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa prihlásiť svojich zamestnancov do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia z pracovnoprávneho vzťahu pred začatím výkonu

činnosti zamestnancov vyplýva z § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení účinnom v rozhodnom čase. Žalobca v konaní nesporoval, že pre žalovaného vykonával aj
činnosti spočívajúce v prihlasovaním jeho zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia na základe uzatvorených pracovnoprávnych vzťahov, pričom sa ale brániltým, že k oneskoreniu prihlásenia zamestnancov došlo z dôvodu neskorého predkladania dokladov
zo strany žalovaného. Žalovaný tvrdenie žalobcu o oneskorenom predkladaní dokladov potrebných
pre zadministrovanie prihlásenia svojich zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou výslovne nepoprel, a preto súd toto skutkové
tvrdenie žalobcu považoval za nesporné v poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Na
základe toho možno dospieť k záveru, že ak k oneskorenému prihláseniu zamestnancov žalovaného
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo v dôsledku nepredloženia
potrebných dokladov žalovaným včas, potom žalobca nemohol porušiť povinnosť voči žalovanému

riadne plniť svoje povinnosti zo zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb. Pokiaľ k prihláseniu
zamestnancov žalovaného do príslušného registra Sociálnej poisťovne nedošlo včas pre neskoré
predloženie potrebných dokladov žalovaným žalobcovi, takéto konanie žalovaného možno posúdiť i ako
konanie poškodeného podľa § 376 Obchodného zákonníka, ktoré vylučuje zodpovednosť žalobcu za
prípadnú škodu žalovaného, ktorá mu vznikla uložením pokuty orgánom inšpekcie práce za nelegálne
zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, pretože
žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť potrebnú na včasné prihlásenie zamestnancov žalovaného do
príslušného registra Sociálnej poisťovne.

18. S ohľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že za vzniknutú škodu spočívajúcu v uložení

pokuty 6.000,- Eur za oneskorené prihlásenie zamestnancov žalovaného do príslušného registra
Sociálnej poisťovne žalobca nezodpovedá, kompenzačná námietka žalovaného uplatnená v tomto
konaní nebola dôvodná a nebolo ani možné znížiť pohľadávku uplatnenú žalobcom o vzájomnú
pohľadávku žalovaného v sume 6.000,- Eur. Súd preto považoval nárok žalobcu čo do istiny uplatnenej
pohľadávky za dôvodný a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 15.451,20 Eur za poskytnuté

účtovnícke služby.

19. Len pre úplnosť súd k žalobcom uplatnenej námietke premlčania nároku žalovaného uvádza, že
rozhodnutie orgánu inšpekcie práce, ktorým bola žalovanému uložená pokuta 6.000,- Eur nadobudlo
právoplatnosť 1.5.2018. K tomuto dátumu sa teda žalovaný mohol dozvedieť o škode a tiež o tom,

kto za ňu zodpovedá, keďže rozhodnutie o uložení sankcie nebolo viac možné zmeniť na základe
riadneho opravného prostriedku. Štvorročná premlčacia doba tak plynula od 1.5.2018 do 1.5.2022.
Žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku až v priebehu tohto konania v odpore proti platobnému
rozkazu doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica 21.12.2023 a žalovanému 22.12.2023. Z toho
vyplýva, že žalovaný si pohľadávku na náhradu škody 6.000,- Eur uplatnil voči žalobcovi až po uplynutí

štvorročnej premlčacej doby. Keďže sa však ako nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za poskytnuté
účtovnícke služby, tak aj prípadný nárok žalovaného na náhradu škody vzťahovali na tú istú zmluvu
o poskytovaní účtovníckych služieb, mohol si žalovaný, aj napriek uplynutiu premlčacej doby, uplatniť
svoj nárok na náhradu škody (ak by bol dôvodný a oprávnený) voči žalobcovi ako obranu, resp. ako
kompenzačnú námietku v súlade s § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. To však nič nemení na

závere súdu, že žalobca za škodu spočívajúcu v uložení sankcie žalovanému za oneskorené prihlásenie
zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne nezodpovedá, a preto žalovanému nepatrí pohľadávka
6.000,- Eur na náhradu škody voči žalobcovi.

20. Z dôvodu, že žalovaný sa so zaplatením odplaty za žalobcom poskytnuté účtovnícke služby dostal

do omeškania, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo súm fakturovaných
faktúramibližšiešpecifikovanýmivbode14.odôvodneniarozsudkuododňanasledujúcehoposplatnosti
jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania
žalovanéhosúhradouvyššieuvedenýchfaktúr 0%,apretožalobcovipatrízákonnýúrokzomeškaniavo
výške 9 % ročne. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo

súm fakturovaných jednotlivými faktúrami odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.
Súd ďalej uvádza, že žalovaný sa so zaplatením jednotlivých pohľadávok dostal do omeškania až odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, a nie už v deň ich splatnosti. Súd preto žalobu zamietol v
prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania, keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania už odo
dňa splatnosti faktúr, a nie až odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.

21. Súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 Eur v dôsledku oneskorenia platieb žalovaného, keďže tieto platby neboli zaplatené vlehote splatnosti na základe vystavených faktúr medzi stranami sporu - podnikateľmi za poskytnutie
účtovníckych služieb.

22. Záverom súd rekapituluje, že nepovažoval za dôvodnú kompenzačnú námietku žalovaného z
dôvodu, že žalobca nezodpovedá za škodu vzniknutú žalovanému, spočívajúcu v uloženej pokute za
oneskorené prihlásenie zamestnancov žalovaného do príslušného registra Sociálnej poisťovne, a preto
nebolo dôvodné znížiť žalobcom uplatnený nárok o sumu kompenzačnej námietky 6.000,- Eur. Naopak,
súd mal v konaní preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie odplaty 15.451,20 Eur za poskytnuté služby

žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb, a preto súd žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 15.451,20 Eur s príslušenstvom. Súd žalobu zamietol len v časti
uplatnených úrokov z omeškania, keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania už odo dňa splatnosti
jednotlivých faktúr, a nie až odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Žalobca bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu uplatnenej istiny, pričom
súd žalobu zamietol len v časti uplatneného príslušenstva. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania zohľadnil pomer úspechu len vo vzťahu k žalovanej istine, nakoľko príslušenstvo nebolo
predmetom samostatného nároku. V prípade, že je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou,
jeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie
úspechu žalobcu v konaní (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, č. k.
3Cob/300/2016-118). S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanému plný nárok na

náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).