Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:2625206990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX a A. B., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, o návrhu navrhovateľov: F. E., nar. X.X.XXXX a G. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom H., I. XXXX/XX, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
F. E., nar. X.X.XXXX a G. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú o p r á v n e n í zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Rodičia sú p o v i n n í prispievať na výživu maloletého dieťaťa každý sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

III. Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

IV. Súd tým ruší uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 7P/67/2025-15 zo dňa 30.6.2025.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2025 (doplneným dňa 7.11.2025) domáhajú,
aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
a rodičom určil vyživovaciu povinnosť. Návrh odôvodnili tým, že maloletá čaká dieťa s ich synom, majú

spolu dobrý vzťah, berú ju ako svoju dcéru.

2. Navrhovatelia na podanom návrhu trvali. Maloletá, otec ako aj kolízny opatrovník s návrhom súhlasili
(č.l. 56-58). Matka sa k návrhu nevyjadrila (bol jej doručený oznámením na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 29.12.2025,viď č.l. 29), na pojednávanie súdu sa nedostavila. Nakoľko svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol v jej
neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a otca, rodným listom, oznámením
zamestnávateľa, mzdovými listami, správami o povesti, oznámením úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, oznámením sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov,odpismi z registra trestov, lustráciami, spisom Okresného súdu Senica č. k. 25P/120/2025 a zistil tento
skutkový stav:

4. Z rodného listu maloletej A. súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke C. D., nar. XX.X.XXXX
a otcovi A. B., nar. X.XX.XXXX.

5. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 25P/120/2025 bolo zistené, že Okresný súd Senica
uznesením č. k. 25P/120/2025-31 zo dňa 21.11.2025 neodkladným opatrením nariadil, aby Centrum

pre deti a rodiny J. K. odovzdalo maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov, a to do osobnej starostlivosti F. E., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. XXXX/XX;
uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.11.2025. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva,
že maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX bolo spolu so svojimi maloletými súrodencami uznesením
Okresného súdu Senica č. k. 7P/67/2025 zo dňa 30.6.2025 dočasne zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a to do starostlivosti Centra pre deti a rodiny J. K..

6. Z oznámenia Centra pre deti a rodiny J. K. zo dňa 23.9.2025 (č.l. 6) vyplýva, že maloleté dieťa A.
B. bolo na pobyte v domácom prostredí v domácnosti u blízkej osoby (F. E.), a to od 25.9.2025 do
10.10.2025.

7. Zo správy Obce E. zo dňa 9.12.2025 (č.l. 45) súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je prihlásená
na adrese E. XXX, v obci nemá dobrú povesť. Otec je prihlásený na adrese E. XX, nie je im známe,
kde sa zdržiava.

8. Zo správy Mesta H. zo dňa 7.1.2026 (č.l. 46) súd zistil, že navrhovatelia majú evidovaný trvalý pobyt

na adrese H., I. XXXX/XX. V ich domácnosti bývajú spoločne so svojimi deťmi a vnukom.

9. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 12.12.2025 (č.l. 36) mal súd
preukázané, že navrhovatelia nepoberajú žiadne dávky sociálneho poistenia.

10. Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredia a z potvrdenia zo dňa 15.12.2025 (č.l. 43-44) mal súd
preukázané, že rodičia ani navrhovateľ nepoberajú žiadne dávky sociálneho poistenia. Navrhovateľka je
poberateľkou nemocenského, pričom za obdobie od 1.12.2024 do 15.12.2025 jej bola vyplatená suma
1.968,20 eura.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 12.1.2026 (č.l. 47-51) vyplýva,
že maloletá A. bola neodkladným opatrením dočasne zverená do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov do Centra pre deti a rodiny J. K. a následne takisto neodkladným opatrením do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov navrhovateľke. Maloletá chodila na krátkodobé pobyty
k navrhovateľom, ktorí sa rozhodli zveriť maloletú do svojej starostlivosti, pričom od podania návrhu je

v ich domácnosti. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľov a odporučil
zveriť maloletú do ich náhradnej osobnej starostlivosti.

12. Z odpisov registra trestov (č.l. 33-34) súd zistil, že navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov.

13. Navrhovateľka F. E. pred súdom vypovedala, že na návrhu trvá. Uviedla, že maloletá je v ich
domácnosti asi tri mesiace. Berie ju ako svoju dcéru, nemajú s ňou žiadne výchovné problémy. Rodičia
nemajú vytvorené podmienky na starostlivosť, pričom maloletá chodí za svojím otcom, s matkou sa
však nestretáva. Vyjadrila sa, že u nej ani u manžela nie sú žiadne preukážky, ktoré by im bránili
v starostlivosti o maloletú. Takisto maloletá je zdravá. Styk rodičov s maloletou navrhla neupravovať

a výživné určiť v minimálnej sume. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým
majetkovým pomerom.

14. Navrhovateľ G. E. na pojednávaní pred súdom uviedol, že takisto trvá na návrhu, pričom sa pridržal
tvrdení uvedených svojou manželkou. Doplnil, že styk navrhuje neupravovať. Uviedol tiež svoje príjmy

a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým pomerom.

15. Otec pred súdom vypovedal, že s návrhom súhlasí, nakoľko teraz sa o deti nevie postarať, nemá
vytvorené vhodné podmienky, a to jednak bytové ako ani zárobkové. Je nezamestnaný a jeho príjempozostáva z príležitostných brigád, pričom býva v podnájme. S maloletou sa však stretáva, a to asi raz
do mesiaca. Vyjadril sa, že styk s maloletou navrhuje neupravovať. Uviedol svoje príjmy a výdavky
a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Dodal, že výživné na maloletú neplatí.

16. Maloletá v rámci svojej výpovede pred súdom uviedla, že s návrhom súhlasí. Navrhovatelia o ňu
zabezpečujú starostlivosť dobre. S ich synom majú dieťa.

17. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd

môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 44 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na
seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu

zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a
inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené
zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov

náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 45 ods. 1 až 8 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto
zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti

na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého
dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo

súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4)
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej

bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej
republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu
dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak

táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1
nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich
vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,
najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce,sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na
výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a
na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa

odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému
uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto
prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po
dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu.

20.Podľa§62ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,ods.5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

23. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na
jeho citové väzby k účastníkom konania, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého
dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva

uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

24. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Pri
rozhodovaní o zverení maloletej vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako
aj z výpovedí účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovatelia majú k maloletej

vytvorený veľmi blízky vzťah, od jej umiestnenia v centre pre deti a rodiny pravidelne chodievala na
krátkodobé pobyty do ich domácnosti, pričom od podania návrhu sa u nich nachádza na dlhodobom
pobyte. Súd mal preukázané, že navrhovatelia prejavujú úprimný záujem o zabezpečovanie riadnej
výchovy a starostlivosti o maloletú. Šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že navrhovatelia
majú vo svojej domácnosti vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú a odporučil jej zverenie

do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Súčasne možno konštatovať, že návrat maloletej do
starostlivosti rodičov nie je možný vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nemajú zabezpečené podmienky
na starostlivosť o maloletú. Pred jej umiestnením v centre pre deti a rodiny o ňu zabezpečovala
starostlivosť matka v azylovom dome, kde však nedodržiavala pravidlá a pravidelne požívala alkohol
vo väčšom množstve. V súčasnosti je jej pobyt neznámy, zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva,

že by sa mala zdržiavať na ulici. O maloletú nejaví žiadny záujem. Starostlivosť zo strany otca je
takisto vylúčená, a to pre jeho nevyhovujúce bytové pomery, keď býva v podnájme v zdieľanom byte.
Z uvedených dôvodov vyslovil súhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.25. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloleté dieťa A. B. do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľom. Súd mal preukázané, že navrhovatelia spĺňajú podmienky upravené
v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rodine, t.j. majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pričom osobné predpoklady a spôsob ich života zaručujú,
že náhradnú osobnú starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že
u navrhovateľov bude mať maloleté dieťa bezpečné a stabilné výchovné prostredie, citové zázemie
a vhodné podmienky pre svoj priaznivý fyzický, psychický i sociálny vývin, preto je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Dodáva, že rozhodol bez

výsluchu matky maloletého dieťaťa, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie bolo dostačujúce na právne
posúdenie danej veci.

26. Súd uvádza, že navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v
rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok majú iba v bežných veciach. Majú právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať nad ním

dohľad a zabezpečovať starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, vzdelávanie, výživu a všestranný vývoj.
Navrhovatelia majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach
súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (prijímanie výživného, dôchodkov, dávok a pod.).
Majetok maloletého dieťaťa v určenom rozsahu sú povinní spravovať s náležitou starostlivosťou, prijaté
výživné, dávky či dôchodky, ako aj výnosy z ich majetku použiť výlučne na uspokojovanie potrieb

maloletého dieťaťa. Pri výkone správy majetku na seba nesmú brať neprimerané majetkové riziká, t.j.
ohrozovať uchovanie hodnôt či vykonávať pri správe majetku maloletého dieťaťa činnosť, pri ktorej
je vysoká pravdepodobnosť straty a podobne. Rodičia maloletého dieťaťa budú vykonávať práva a
povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľom.
Súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu najmenej

raz za šesť mesiacov zhodnotiť výkon náhradnej osobnej starostlivosti a prípadne zvážiť obnovenie
riadnej rodičovskej starostlivosti.

27. Súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 zákona o rodine rozhodol aj o úprave vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliada na odôvodnené potreby

oprávneného (t.j. v danom prípade maloletého dieťaťa), ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým
od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu
jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena,
pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj školské a

mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda rodičov, na ktoré
súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
v spoločnej domácnosti, je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné
samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané

jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi.

28. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že náklady na starostlivosť o maloleté dieťa sú vo výške cca.
150,- eur mesačne a pozostávajú z výdavkov na stravu, oblečenie a hygienu.

29. Súd konštatuje, že matka ani na výzvu (č.l. 28) nepreukázala svoje majetkové pomery, t.j. príjmy
a výdavky, v tomto smere zostala pasívna (nezúčastnila sa ani pojednávania). Z lustrácie v sociálnej
poisťovnivyplýva,ženiejezamestnaná(viďč.l.35)atedanemážiadnypríjem.Vzhľadomnaskutočnosť,
že matka má celkom štyri vyživovacie povinnosti, a to okrem maloletej A. k maloletým deťom H. B.,
nar. X.X.XXXX, D. B., nar. X.X.XXXX a J. B., nar. X.X.XXXX (viď lustráciu v Registri obyvateľov SR, č.l.

35), toho času nemá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti a jej majetkové pomery súdu nie sú známe,
súd vyhovel návrhu v časti určenia vyživovacej povinnosti a matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa v minimálnej sume, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, čo aktuálne predstavuje výživné vo výške 38,92 eura mesačne (§ 2 písm. c) zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime).

30. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z jeho tvrdení o výške dosahovaného
zárobku, ktorý má z príležitostných brigád vo výške cca. 450,- eur mesačne. Podobne ako matka má
ďalšie tri vyživovacie povinnosti, pričom nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty(č.l. 57). Podľa odporúčacej tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR výška výživného pre maloleté dieťa
na strednej škole je v rozsahu 13 % z príjmu povinného rodiča, ktorý má štyri vyživovacie povinnosti, čo
v pomere k príjmu predstavuje 58,50 eura (13 % x 450,- eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd

otcovi takisto uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v minimálnej sume, t.j. vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003
Z. z. o životnom minime). Takto určené výživné súd považuje za primerané odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa a zároveň možnostiam a schopnostiam otca, ktorý nemá stabilné zamestnanie.
Zároveň predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

31. Súd apeluje na otca, že jeho prvoradým záujmom a zároveň jeho povinnosťou je zabezpečiť si
dostatočný príjem, z ktorého bude schopný zabezpečovať výživu pre svoje dieťa, ktoré nie je schopné sa
samostatne živiť. Rodičia nemajú žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by im znemožňovali vykonávať
pracovnú činnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a zároveň nemožno akceptovať

také výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. výdavky na zakúpenie cigariet
či splácanie nedoplatkov alebo pokút, uloženie ktorých rodič zapríčinil sám svojou nezodpovednosťou
či protiprávnym konaním). Ak otec maloletej uviedol, že mesačne minie na fajčenie 100,- eur, uvedené
výdavky nemožno vynakladať na úkor riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, teda nemôžu mať pred
výživným prednosť. V súlade s ustanovením § 45 ods. 8 zákona o rodine sú rodičia povinní poukazovať

výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom
sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné (t.j. ich doručením). Rodičia sú teda povinní platiť
súdom stanovené výživné odo dňa doručenia rozsudku, táto povinnosť nie je viazaná na nadobudnutie
právoplatnosti rozsudku.

32. Styk rodičov s maloletým dieťaťom súd neupravil, nakoľko navrhovatelia ani rodičia maloletého
dieťaťaúpravustykunežiadali,pričomzvyjadrenianavrhovateľovakoajotcavyplýva,žeprípadezáujmu
rodičov o stretnutie s maloletým dieťaťom sa navrhovatelia vedia s rodičmi na styku dohodnúť.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, súd

v súlade s ustanovením § 367 ods. 7 CMP zrušil uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 7P/67/2025-15
zo dňa 30.6.2025, ktorým bola maloletá A. dočasne zverená do starostlivosti Centra pre deti a rodiny
J. K..

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľov, otca a kolízneho opatrovníka,
pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie matka maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z.

v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).