Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20SaZ/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100981
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100981.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C., toho času bytom D. XXX/X, D., právne zastúpený JUDr. Michal
Štefuriak, advokát so sídlom Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/017771- 003 zo dňa 17.06.2025,, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného pasu: E. rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, č. PPZ-HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025, a rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa
20.12.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda(ďalej len „prvostupňový správny
orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa 20.12.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

bol žalobca ako štátny príslušník Ukrajinskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. i) a § 77 ods. 1 zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len zákon č. 404/2011 Z. z. alebo zákon o pobyte cudzincov) administratívne
vyhostený na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobcovi bol tiež uvedeným
rozhodnutím podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na územie
všetkých členských štátov na dobu jeden rok. Žalobcovi sa určila lehota na vycestovanie 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva, že žalobca
v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR, čím porušil
zákon o pobyte cudzincov, pričom nezistil také prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré by
bránili bezpečnému návratu a jeho odsunu.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

3. Žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025 (ďalej aj len ako
napadnuté rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahuk žalobcovým námietkam žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal
z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, zabezpečil si relevantné podklady, ktoré správne
vyhodnotil. Rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti stanoveného Správnym poriadkom a je riadne

odôvodnené.

II. Žaloba, vyjadrenie žalovaného.

4. Žalobou zo dňa 07.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny
súd“) dňa 07.07.2025, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BA2-2025/017771-003 zo dňa 17.06.2025 jeho zrušenia ako aj zrušenia rozhodnutia Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská streda č.p.: PPZ-HCP-BA8-152-011/2024-AV zo dňa
20.12.2024 a priznania nároku na náhradu trov konania.

5. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný v rozpore s § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. ustanovila tlmočníka
nezapísaného v zozname tlmočníkov bez toho aby na tom boli splnené zákonné podmienky. Ani jeden
z tlmočníkov kontaktovaných žalobcom nebol žalovaným kontaktovaný.
6. Ďalej namietal, že žalovaný uprel žalobcovi právo na vyjadrenie sa podľa § 33 ods. 3 Správneho
poriadku.

7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mal vedomosť že za skutok – falšovanie dokladov (aj v konaní
o udelení prechodného pobytu) bolo začaté voči osobe F. G. trestné stíhanie a vznesené obvinenie.
Žalobcapredmetný„falošný“dokladvidelprvýkrátaž20.12.2024,jehosprávnosťnemoholrozpoznaťani
správny orgán, predmetné doklady pre žalobcu zabezpečoval a správnemu orgánu ich predložil F. G..
8. Žalobca je občanom Ukrajiny s udelenou dočasnou ochranou na území SR na základe zákona o azyle

a vykonávacieho rozhodnutia rady (EÚ) 2022/382 z 04.03.2022. Žalobca má v prípade jeho vyhostenia
do domovského štátu obavu o svoj život a zdravie. Bude nútený vykonávať brannú povinnosť, čo je
v rozpore s jeho náboženskými zásadami a Ústavou Ukrajiny. Poukazoval na skutočnosť, že nie je
možné ho vyhostiť do štátu, kde mu môže hroziť nebezpečenstvo na živote a zdraví.
9. Žalobca namietal, že v jeho prípade sú naplnené prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81

zákona o pobyte cudzincov.
10. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul odôvodniť prečo bol povinný uprednostniť verejný záujem
pred záujmom súkromným .

11. Žalobca namietal, že sa žalovaný nevyporiadal s otázkou súkromného a rodinného života žalobcu,

keď celá jeho rodina žije na území SR (matka, a dvaja bratia, druhého rodiča nemá) V domovskom
štáte nemá žalobca žiadnu rodinu ani zázemie.
.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zreprodukoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a navrhol
žalobu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že správny orgán predvolal žalobcu na deň 20.12.2024

v čase o 08:00 hod. Žalobca sa na tento deň a hodinu aj dostavil na správny orgán. Správny orgán
z dôvodu hospodárnosti a časového hľadiska ustanovil za tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka
slovenského a naopak pána H. F.. Žalobca v zápisnici vedenej pod č.: PPZ-HCP-BA8-152-010/2024-
AV zo dňa 20.12.2024 súhlasil s tým, aby mu prítomný p. H. F. tlmočil z jazyka ukrajinského do jazyka
slovenského a naopak, a ďalej uviedol, že prítomnému tlmočníkovi rozumie, čo na znak svojho súhlasu

aj vlastnoručne a bez nátlaku podpísal. Správny orgán zastáva názor, že ani oficiálny tlmočník zapísaný
v zozname tlmočníkov a prekladateľov nemusí a ani neovláda právnu terminológiu. Takže tvrdenia, že
žalobca bol neoficiálnym tlmočníkom, ktorému však rozumel a súhlasil s jeho tlmočením poškodený a
obdržal ujmu sú ničím neopodstatnené a ničím nepodložené. V konaní o administratívnom vyhostení
správnyorgánpodľaustanovenia§120ods.7zákonaopobytecudzincovdalmožnosťžalobcovivyjadriť

sa ku všetkým zisteným podkladom získaných pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
V zápisnici vedenej pod č.: PPZ-HCPBA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 sa žalobca jasne
vyjadril, že nemá splnomocneného zástupcu, ktorý by ho mohol zastupovať, a ktorého by chcel prizvať
ku konaniu o administratívnom vyhostení. Splnomocnený zástupca (I. J.) nebol prítomný pri spísaní
zápisnice, ani pri konaní o administratívnom vyhostení, preto všetky jeho tvrdenia voči správnemu

orgánu považuje žalovaný za neopodstatnené a ničím nepodložené. Sú iba sprostredkované od žalobcu
a preto môžu byť vo veľkej miere skreslené. Žalovaný zastáva názor, že celé konanie o administratívnom
vyhostení bolo vedené podľa zákona o pobyte cudzincov. Zákon o pobyte cudzincov bol vydaný v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vydané rozhodnutie o administratívnom konanínemôže byť protizákonné a protiústavné. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovi správny orgán neuprel
žiadne práva, nakoľko mu dal možnosť vyjadriť sa k zistením podkladom, zabezpečil mu tlmočníka,
ktorému rozumel, a s ktorým súhlasil, aby mu tlmočil z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a

naopak.

13. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu je podpísaná žalobcom, čím sú potvrdené všetky pravdivé
skutočnosti predkladané k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území
Slovenskej republiky. To, že si žalobca pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel

podnikania na území Slovenskej republiky neskontroloval doklady od pána G. je len a len výlučne vec
žalobcu, že dôveroval pánovi G.. To, či voči osobe F. G. bolo začaté trestné konanie, resp. či bolo
vznesené aj obvinenie voči uvedenej osobe nie sú žalovanému známe.

14. Žalobca dňa 24.01.2024 podal na správnom orgáne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na
účel podnikania na území Slovenskej republiky, ku ktorej doložil do konania všetky potrebné doklady

k udeleniu tohto pobytu. Vlastnoručným podpisom tejto žiadosti žalobca potvrdil úplnosť a pravdivosť
svojich údajov. V správnej žalobe sa uvádza, že žalobca mal počas pobytu bývať na adrese: K. XXXX/
XX, XXX XX L., čím predložil správnemu orgánu zavádzajúce údaje, nakoľko žalobca v zápisnici č.:
PPZ-HCP-BA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 uviedol, že na Slovensku je nezamestnaný a býva
u brata v Bratislave na Bajzovej ulici a ani neplánoval bývať inde. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ak

nemal vedomosť o ubytovaní na adrese K. XXXX/XX, XXX XX L. a do konania o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu doložil tento doklad zavádzal správny orgán, nakoľko v zápisnici sa 18 vyjadril,
že býval u brata v Bratislave, a na tom meniť nechcel nič. Žalovaný je toho názoru, že žalobca tým,
že doložil do konania doklad zabezpečujúci ubytovania na adrese K. XXXX/XX, XXX XX L., vedome
zavádzal správny orgán na dosiahnutie svojho cieľa, a to zlegalizovanie si prechodného pobytu na účel

podnikania, nakoľko na tejto adrese nikdy nebol, nepočul o nej a ani tam neplánoval bývať.
15. Žalovaný za neprípustné označil tvrdenie, že žalobca pri podaní žiadosti o udelenie prechodného
pobytu na účel podnikania na správnom orgáne predložil „len“ svoj cestovný doklad a fotografiu.
Všetky doklady potrebné k udelenie prechodného pobytu dokladá účastník konania, v tomto prípade
to bol výlučne žalobca, nakoľko k udeleniu prechodného pobytu nepredložil žiadnu plnú moc na

svoje zastupovanie. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: „žiadosť o udelenie
prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti
o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný
doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak
zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme“. Žalobca

správnemu orgánu predložil všetky náležitosti a doklady potrebné na podanie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania a z uvedeného dôvodu mu žiadosť bola aj prijatá. Tým, že dňa
21.01.2024 bola žalobcovi prijatá žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, začalo
sa správne konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na
účel podnikania. V konaní správny orgán vlastným šetrením zistil, že žalobca do konania doložil falošný

doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, čo bol dôvod na administratívne vyhostenie žalobcu,
nakoľko do konania podľa zákona o pobyte cudzincov doložil falošný alebo pozmenený doklad. To, že
žalobca dňa 11.11.2024 zobral späť svoju žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a
konanie sa zastavilo podľa § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku, nič nemení na fakte, že žalobca do
konania doložil falošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej

republiky. Čo sa týka osoby F. G., správny orgán nemal vedomosť o jeho aktivitách v takom rozsahu.
Žalobca nepredložil pri podávaní žiadosti žiadnu plnú moc na pána G., a pri podávaní žiadosti žalobca
vyslovene súhlasil, aby osoba F. G. bola prítomná pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu
na účel podnikania. Správny orgán preto nemal potrebu zasiahnuť a vykázať osobu F. G. zo stránkového
pracoviska

16. Žalobcovi bol dňa 10.05.2023 Slovenskou republikou poskytnutý štatút odídenca, nakoľko bol
odídený z domovskej krajiny pre pretrvávajúci vojnový konflikt. Žalovaný považuje konanie žalobcu za
neprípustné a nemorálne, nakoľko orgány Slovenskej republiky žalobcovi poskytli štatút odídenca a
na margo toho žalobca na dosiahnutie svojho cieľa - zlegalizovanie si pobytu na území Slovenskej
republiky na účel podnikania zavádzal orgány verejnej a štátnej moci tým, že do konania predložil

falošný doklad. Čo sa týka vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny sa žalobca v zápisnici č.: PPZ-
HCP-BA8-152-010/2024-AV zo dňa 20.12.2024 vyjadril, že do domovského štátu sa môže vrátiť, a že
mu tam nehrozí žiadna ujma. Podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Ukrajina nie je oficiálne
v Slovenskej republike označená za „nebezpečnú“ krajinu, do ktorej by nebolo možné realizovaťadministratívne vyhostenie osôb alebo odopretie vstupu. Máme za to, že existencia vojenského
konfliktu na Ukrajine sama o sebe nie je vo všeobecnosti relevantnou prekážkou administratívneho
vyhostenia štátnych príslušníkov na územie Ukrajiny. Policajný útvar by teda nemal ako prekážku

administratívneho vyhostenia na C. označiť len samotnú skutočnosť, že na území Ukrajiny je vojenský
konflikt. Uvedený záver sa vzťahuje na súčasný stav vojenského konfliktu, keďže nie celé územie
Ukrajiny je z hľadiska vojenských útokov nebezpečné. Nie je vylúčené, že sa táto situácia môže zmeniť.
Pokiaľ ide o postup policajných útvarov pri administratívnom vyhostení štátnych príslušníkov na Ukrajinu
(posúdenie prekážok administratívneho vyhostenia) je potrebné zdôrazniť, že v prípade posúdenia

prekážokadministratívnehovyhostenianaC.niejemožnéuplatňovaťvkaždomprípaderovnakýpostup.
Administratívne vyhostenie na C. je možné (nie je dôvodný samotný vojenský konflikt považovať za
prekážku administratívneho vyhostenia). V prípade žalobcu správny orgán zohľadnil všetky možné
okolnosti administratívneho vyhostenia do domovskej krajiny a dospel k záveru, že žalobca svojím
konaním zavádzal orgány verejnej a štátnej moci Slovenskej republiky, ktoré mu poskytli štatút odídenca
pred vojnovým konfliktom v domovskej krajine. V tomto prípade správy orgán uprednostnil záujem

verejný pred súkromným, nakoľko žalobca zavádzal orgány verejnej a štátnej moci a úlohou orgánov
verejnej správy je chrániť verejnosť pred podobnými skutkami.

17. Žalobca sa v replike pridržal doterajšej argumentácie, pričom zdôraznil, že každý znalec
a tlmočník musí zložiť odbornú skúšku a preukázať aj vedomosti v oblasti právnej úpravy. Poukázal na

nespojiteľnosť úkonu vyjadrenia účastníka podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku s úkonom výsluchu
účastníka. Postupom žalovaného došlo k porušeniu zásady legality konania správneho orgánu a zásada
legality konania ostatných subjektov. Žalovaný nepopiera, že do konania doložila doklad osoba F. G.,
prekračujúc rámec správne úvahy však konštatuje že sa tak malo udiať s cieľom zavádzať správny
orgán. Žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané zavádzanie správneho orgánu žalobcom.

Žalovaný porušil pri vydaní rozhodnutia procesné práva žalobcu a vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci.

18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

III. Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

22. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt
cudzincov.

23. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

24. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase

vydania jeho rozhodnutia.

25. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.26. Podľa § 233 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom

chránených záujmoch.

27. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy
vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým

nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

28. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29.Podľa§18ods.3Správnehoporiadkuozačatíkonaniasprávnyorgánupovedomívšetkýchznámych
účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

30. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom
predpis ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom
konaní.

31. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu
a)oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto
zákona, b)dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s
pobytom podľa tohto zákona.

32. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.. Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený
a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích
zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b)požadovať
preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly

33. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej
krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má

udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom
vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V
rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov,

ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.

34. Podľa čl. 23 ods. 5 Ústavy SR „Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.“
35. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,

ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) „návrat" je proces vrátenia
sa štátneho príslušníka tretej krajiny – bez ohľadu na to, či ide o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu
alebo nútený návrat – do: - jeho krajiny pôvodu, alebo - krajiny tranzitu v súlade s dvojstrannými
dohodami o readmisii alebo dohodami Spoločenstva o readmisii či inými dojednaniami, alebo - inej tretej
krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.“

36. Podľa čl. 3 ods. 4 návratovej smernice „rozhodnutie o návrate" je správne alebo súdne rozhodnutie,
alebo akt, ktorým sa ustanovuje alebo vyhlasuje, že štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na území
neoprávnene a ktorým sa ukladá alebo ustanovuje povinnosť návratu.“37. Podľa čl. 5 návratovej smernice „Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do
úvahy: a) najlepšie záujmy dieťaťa, b) rodinný život, c) zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka
tretej krajiny a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“

38. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu,
v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k
určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,
neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom

konaní mu taký trest môže byť uložený.“
39. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu,
v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti
k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním
ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre
Slovenskú republiku.“

40. Podľa § 81 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. „Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu,
v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.“
41. Podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar môže administratívne vyhostiť
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak viedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo
zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“

42. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. „Policajný útvar môže v rozhodnutí o
administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok
až päť rokov.“
43. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané
rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí.

Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia;
túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a
rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na
vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v
odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane

predĺžiť.“
44. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané
rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí.
Policajný útvar určí na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny lehotu na vycestovanie najmenej 7
a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na

predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka
tretej krajiny. Policajný útvar je povinný v konaní o administratívnom vyhostení písomne poučiť štátneho
príslušníkatretejkrajinyomožnostipožiadaťourčenielehotynavycestovanie.Policajnýútvarurčílehotu
na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné
v odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane

predĺžiť.“
45. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“
46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

47. Podľa § § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci
možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak
má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná
žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.

48. Podľa § § 15 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa
odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom
verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

49. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o

správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona
o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súduvTrnavenaSprávnysúdvBratislave.PredmetnáprávnavectakprešlanaSprávnysúdvBratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 20Sa.

50. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
postupom podľa tretieho dielu štvrtej hlavy SSP, súc neviazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
[§ 134 ods. 2 písm. e), § 206 ods. 3] vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia

správneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a), § 206 ods. 4 SSP]. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci
na pojednávaní dňa 16.01.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, žalobcu a neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu
plnenia neodkladných služobných povinností, o odročenie pojednávania nežiadal.

51. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 404/2011 Z. z. z dôvodu, že v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad
o ubytovaní na území SR, čím porušil zákon o pobyte cudzincov, pričom nezistil také prekážky
administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré by bránili bezpečnému návratu a jeho odsunu.

52. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prvostupňové
a druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok, z čoho celkom zrejme vyplýva
záver, že žalovaný je nielen oprávnený ale aj povinný validovať nesprávne rozhodnutie a odôvodnenie
prvostupňového správneho orgánu. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán

preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podľa správneho poriadku je
vybudované na apelačnom princípe, odvolací orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, samostatne
hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu.
Zároveňvšakniejevrámcisúdnehoprieskumunapadnutéhorozhodnutiažalovanéhojehoodôvodnenie

vnímať izolovane od odôvodnenia prvostupňového orgánu resp. preskúmavať odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového orgánu bez väzby na napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu.

53. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 24.01.2024 podal žalobca žiadosť
o udelenie prechodného pobytu prílohou ktorej bolo aj čestné prehlásenie A. I. o poskytnutí ubytovania

žalobcovi na adrese K. XX, XXX XX L. zo dňa 23.01.2024 s osvedčovacími pečiatkami Mesta Galanta,
s tým že totožnosť A. I. mala byť overená podľa : 4PB4B989 a v osvedčovacej kniha zapísaná pod p.č.
224/24 dňa 23.01.2024

54. Na základe žiadosti o súčinnosť Mestský úrad Galanta, oddelenie všeobecnej a vnútornej správy

dňa 13.08.2024 oznámil, že podpis A. I. nebol dňa 23.01.2024 osvedčený na Mestskom úrade v Galanta
a majú za to, že pečiatky, ktoré sú použité na dokumente nie sú originály.

55. Podaním zo dňa 07.11.2024 zobral žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom
podnikania späť, na základe čoho bolo rozhodnutím zo dňa 11.11.2024 konanie o návrhu žalobcu vo

veci udelenia prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zastavené.56. Predvolaním zo dňa 11.12.2024 bol žalobca prvostupňovým orgánom predvolaný na 20.12.2024
o 8.00 hod za účelom podania vysvetlenia vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel
podnikania na území SVK

57. Z úradného záznamu zo dná 20.12.2024 vyplýva, že žalobca sa o 8.00 hod dostavil na pracovisko
OCP PZ Dunajská Streda, nakoľko počas konania o jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na
účel podnikania doložil do svojej žiadosti falošný – obligatórny doklad o poskytnutí ubytovania s falošnou
overovacou pečiatkou matriky mesta Galanta. Po oboznámení žalobcu s uvedeným skutkom bol podľa §

79 zákona o pobyte cudzincov predvedený na OCP PZ Dunajská streda na vykonávanie ďalších úkonov
v konaní o administratívnom vyhostení.

58. Z úradného záznamu o predvedení cudzinca zo dňa 20.12.2024 vyplýva, že žalobca bola 20.12.2024
o 8:15 hod predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na prvostupňový orgán a bola
vykonaná jeho prehliadka .

59. Žalobcovi bolo poskytnuté poučenie osoby podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov čo potvrdil
podpisom o 8:15 hod (písomné znenie mu bolo tlmočené H. F.)

60. Dňa 20.12.2024 o 8.20 hod bola vykonaná prehliadka žalobcu podľa § 78 zákona o pobyte cudzincov

a zároveň došlo k jeho umiestneniu do určeného priestoru, kde podľa výkazu kontrol bola vykonaná
vizuálna kontrola ( o 9.00, 10.00.,11.00,12.00.,13.00 hod) a vizuálna kontrola so stravou o 14.00. hod,
s tým že žalobca bol o 14:15 hod prepustený.

61. Opatrením zo dňa 20.12.2024 č. PPz-HCP-BA8-152-005/2024-AV prvostupňový orgán ustanovil

M. – H. F. za účelom tlmočenia z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak v konaní
o administratívnom vyhostení podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. Ktorý následne
zložil sľub tlmočníka podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. a bol poučený podľa § 11 ods. 1, § 21, § 13,
§ 22 zákona č. 382/2004 Z.z. čo potvrdil svojím podpisom.

62. Žalobca bol poučený o jeho právach a povinnostiach súvisiacich so spracovaním údajov
v informačných systémoch MV SR, o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM a o práva
a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom konaní ako aj o možnosti požiadať o poskytnutie
právnej pomoci, poučenia mu boli tlmočené H. F..

63. Dňa 20.12.2024 o 9:30 hod prvostupňový orgán spísal so žalobcom zápisnicu o podaní vyjadrenia
(podľa § 22 ods. 1 SP) týkajúce sa konania vo veci administratívneho vyhostenia , priebeh vyjadrenia
bol žalobcovi tlmočený H. F..

64. V zápisnici o podaní vyjadrenia sa uvádza, že žalobca o vybavenie dokumentov k žiadosti

o povolenie pobytu požiadal H. G., po ktorej smrti vybavoval potrebné dokumenty jej syn F. G..
Komunikovali cez Viber, ktorý mu volal týždeň pred podaním žiadosti že 24.01.2024 má prísť na
cudzineckú políciu podať žiadosť. Doklady ani nevidel, G. mu povedal, že všetko je vybavené. Polovicu
dohodnutej sumy (1000 eur) mu odovzdal pri podaní žiadosti druhú polovicu mu mal odovzdať až po
jej schválení.

65. V zápisnici sa ďalej uvádza, že žalobca prítomnému tlmočníkovi rozumie a súhlasí aby mu tlmočil.
Na otázku či si je žalobca vedomý, že do konania predložil falošný doklad o zabezpečovaní ubytovania,
uviedol, že o tom nemal vedomosť, všetky potrebné doklady vybavoval F. G., ktorého o to požiadal.
Dokumenty ani nevidel. F. G. opísal ako 28 ročného muža, občana SR.

66. Na otázku či sa vyhostenie dotkne závažným spôsobom jeho rodinného a súkromného života uviedol
že má brata N. B. u ktorého býva.

67. Z obsahu zápisnice o podávaní vyjadrenia žalobcom taktiež vyplýva, že potom ako prvostupňový

orgán ústne oboznámil žalobcu o začatí konania o administratívnom vyhostení je zaprotokolované
že mu bol predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia
o administratívnom vyhostení a žalobcu použil o jeho práve podľa § 33 Správneho poriadku ako ajpodľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s tým že ho vyzval na vyjadrenie sa k priebehu konania,
doplnenie zápisnice, predloženia nových skutočností a dôkazov.
68. Následne žalobca uviedol že nemá viac čo povedať, nemám viac čo dodať a súhlasím s obsahom

zápisnice, nežiada o jej zmenu ani doplnenie, čo potvrdzuje svojím podpisom. Počas jej spísania na
neho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a všetko uviedol dobrovoľne. Zápisnica mu bola pretlmočená z jazyka
slovenského do jazyka ukrajinského. Zápisnica bola ukončená 20.12.2024 o 10.20 hod. Nasledujú
podpisy vypočúvajúc, prítomného príslušníka, žalobcu a tlmočníka.
69. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že následne prvostupňový orgán vydal prvostupňové

rozhodnutie ktorého písomné vyhotovenie žalobcovi dňa 20.12.2024 o 14:15 hod doručil do vlastných
rúk.
70. Dňa 13.01.2025 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ktoré bolo dňa 15.01.2025 odstúpené žalovanému, o ktorom dňa 17.06.2025 žalovaný
rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

71. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu , že mu v rámci správneho konania nebol zákonným
spôsobom ustanovený tlmočník a dospel k záver, že došlo k porušeniu procesných práv žalobcu,
pretože mu nebol v rámci správneho konania ustanovený tlmočník v súlade s ust. § 15 ods. 1 zák.
č. 382/2004 Z.z., a v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 15

ods. 2 tohto zákona, pretože tento je možný len za stavu, že v príslušnom odbore nie je zapísaná
žiadna osoba, alebo že osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu
by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z
obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán realizoval nejaké neúspešné pokusy o
kontaktovanie tlmočníkov zapísaných v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevyplýva z tohto spisu

ani žiaden úradný záznam, že by ten ktorý tlmočník nemohol požadovaný úkon vykonať. ( k rozhodnému
dátumu 20.12.2024 bolo podľa internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti pre jazyk ukrajinský len
v Bratislavskom kraji zapísaných 5 aktívnych tlmočníkov. Pokiaľ bol žalobca predvolaný hoc aj „za
účelom podania vysvetlenia vo veci jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania
na území SVK“, mal mu správny orgán vo veci ustanoviť tlmočníka, resp. postupovať v zmysle § 15

ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, nakoľko medzi základné práva patrí aj právo na súdnu a
inú právnu ochranu, ktoré garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní a takisto právo každého,
kto vyhlási, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa vedie konanie, na tlmočníka (článok 37 odsek 3
a odsek 4 listiny základných práv a slobôd, článok 47 odsek 3 a odsek 4 Ústavy SR). Za tohto stavu
preto možno konštatovať, že postupom správneho orgánu bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred

správnym orgánom. Znamená to, že pokiaľ žalobca bol vypočutý(podával vyjadrenie) pred správnym
orgánom, tak mal mu byť za tejto situácie ustanovený tlmočník, resp. správny orgán mal postupovať v
zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch a až v prípade, že by neboli splnené podmienky
podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, tak až potom mohol správny orgán postupovať podľa § 15 ods. 2 a za
tlmočníkaustanoviťosobu,ktorániejezapísanávzoznameznalcovatlmočníkov. Uvedenéustanovenia

nie sú samoúčelné, a ustanovenie ad hoc tlmočníka prichádza do úvahy iba pri naplnení podmienok v
§ 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch.

72. Prvostupňový orgán ďalej pochybil, pokiaľ žalobcovi, nedoručil upovedomenie o tom, že voči
žalobcovi bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení. Vzhľadom k tomu, že sa začatím

správneho konania spája niekoľko významných právnych skutočností, tak malo by byť písomné, t.
j. nemalo byť zo strany správneho orgánu realizované na záver podávania vyjadrenia podľa § 22
ods. 1 Správneho poriadku (podľa zápisnice mal žalobca dokonca podávať vyjadrenie vo veci
administratívneho vyhostenia). Za tohto stavu možno konštatovať, že v prípade žalobcu boli porušené
jeho procesné práva, nakoľko nebol zo strany správneho orgánu dodržaný postup uvedený v § 18 ods.

3 Správneho poriadku.

73. Z obsahu zápisnice o podávaní vyjadrenia žalobcom taktiež vyplýva, že potom ako prvostupňový
orgán nedostatočným spôsobom ústne oboznámil žalobcu o začatí konania o administratívnom
vyhostení je zaprotokolované že mu bol predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre

vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a žalobcu poučil o jeho práve podľa § 33 Správneho
poriadku ako aj podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s tým že ho vyzval na vyjadrenie
sa k priebehu konania, doplnenie zápisnice, predloženie nových skutočností a dôkazov.74. Následne žalobca uviedol že nemá viac čo povedať, nemá viac čo dodať a súhlasí s obsahom
zápisnice, nežiada o jej zmenu ani doplnenie, čo potvrdzuje svojím podpisom. Počas jej spísania na
neho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a všetko uviedol dobrovoľne. Zápisnica mu bola pretlmočená z jazyka

slovenského do jazyka ukrajinského. Zápisnica bola ukončená 20.12.2024 o 10.20 hod. Nasledujú
podpisy vypočúvajúc, prítomného príslušníka, žalobcu a tlmočníka.
75.Znaznačenéhopostupuprvostupňovéhoorgánupodľanázorusprávnehosúdujednoznačnevyplýva
že došlo aj k porušeniu § 33 Správneho poriadku resp. § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, podľa
ktorého musí dať správny orgán účastníkom možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k

jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Podľa § 60a Spr. por. sa toto ustanovenie vzťahuje aj na konanie
o odvolaní, čo znamená, že aj odvolací orgán musí postupovať podľa tohto ustanovenia (porov. podobne
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 Stk 1/2021). Pochopiteľne, nemusí tak robiť, ak túto možnosť
dal účastníkovi už prvostupňový orgán. V prerokúvanej veci však bola podľa obsahu spisu zápisnica
o podaní vyjadrenia, ktorá tvorila podklad ako prvostupňového tak aj napadnutého rozhodnutia spísaná
až potom ako bol žalobcovi prvostupňovým orgánom predložený spisový materiál, ktorý mal tvoriť

podklad pre vydanie rozhodnutia s tým, aby sa žalobca k nemu vyjadril. Zápisnica o podaní vyjadrenia
sa súčasťou spisu mohla stať až po jej spísaní a podpísaní prítomnými osobami, pričom z jej obsahu je
zrejmé, že táto mala byť na záver ad hoc tlmočníkom žalobcovi pretlmočená. Z jej obsahu nie je možné
dôjsť k záveru (súd to pokladá za nemožné), že zápisnica by bola žalobcovi predložená na vyjadrenie
ešte pred jej vyhotovením . Táto zápisnica tak bola vyhotovené a založená do spisu až potom ako bol

žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia , v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť
vyjadriť sa k nej pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní uvedenú
vadu neodstránil, žalovaného k vyjadreniu k predmetnej zápisnici o poskytnutí vyjadrenia nevyzval,
a teda mu takéto vyjadrenie neumožnil, čím mu znemožnil reagovať k jej obsahu v odvolacom konaní,
pričom na nedostatočnú výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ho žalobca upozorňoval už

v podanom odvolaní.
76. Žalovaný vo vyjadrení namietal, že splnomocnený zástupca žalobcu nebol prítomný pri spísaní
zápisnice preto všetky jeho tvrdenia voči správnemu orgánu považuje za neopodstatnené a ničím
nepodložené., keďže sú iba sprostredkované od žalobcu a preto môžu byť vo veľkej miere skreslené.
Uvedená námietka žalovaného len podčiarkuje dôležitosť oboznámenia sa účastníka konania so

všetkými podkladmi rozhodnutia žalovaného. Je plne v súlade so správnym poriadkom a zákonom
o pobyte cudzincov požadovať aby sa aj účastník ktorý podávala vyjadrenie do zápisnice mal právo
oboznámiťspísomnýmvyhotovenímtakejtozápisniceeštepredvydanímrozhodnutiasprávnehoorgánu
prípadne odvolacieho orgánu. Ak mu správny orgán takýto priestor nevytvorí, hoci mu takéto právo s ust.
§ 120 ods. 7 resp 33 ods. 2 vyplýva, vytvára tým priestor pre ako sám tvrdí „nepodložené“ a „skreslené“

tvrdenia účastníka konania.

77. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní o udelení prechodného pobytu
predložil žalovanému, čestné prehlásenia A. I. zo dňa 23.01.2024 o tom že poskytne žalobcovi
ubytovanie, v nehnuteľnosti ktorej je vlastníkom na adrese K. XX, L.. Predmetné čestné prehlásenie

je opatrené osvedčovacou pečiatkou Mesta Galanta o tom, že podpis na listine urobil A. I.. Mestský
úrad Galanta – oddelenie všeobecnej a vnútornej správy Galanta na základe dožiadania žalovaného
oznámil dňa 13.08.2024 žalovanému že podpis A. I. nebol dňa 23.01.2024 na Mestskom úrade v Galante
osvedčený. Majú za to, že pečiatku ,ktoré sú použité na dokumente nie sú originály. Žalobca pri vyjadrení
dňa 20.12.2024 uviedol, že kompletné vybavovanie jeho žiadosti prevzal F. G., ktorý mu oznámil, že

dňa 24.01.2024 sa má dostaviť na cudzineckú políciu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu.
Doklady nikdy nevidel, nakoľko F. G. mu oznámil že je všetko vybavené. Za vybavenie prechodného
pobytu mu mal zaplatiť vyše 1000 Eur. Na základe uvedeného, žalovaný dospel k záveru, že žalobca
v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil falošný doklad o ubytovaní na území SR.
78. K uvedeným záverom žalovaného správny súd uvádza, že tento sa svojím postupom dopustil,

nielen nedostatočné zistenia skutkového stavu, keď nedostatočne skúmal otázku „falošnosti“ dokladu
o ubytovaní, nevypočul A. I., F. G. a ani nezisťoval aké dôvody viedli Mestský úrad Galanta k záveru
o neoriginálnosti pečiatok na doklade o ubytovaní. Súčasne je záver žalovaného vo vzťahu k falošnosti
dokladu o ubytovaní nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

79. V prvom rade správny súd upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že v predmetnej veci
dospel k záveru o „falošnosti“ dokladu o ubytovaní len na základe oznámia Mestského úradu Galanta
že pečiatky použité na dokumente nie sú originály a podpis A. I. dňa 23.01.2024 na Mestskom úrade
Galanta nebol osvedčený, bez akékoľvek vysvetlenia resp. odôvodnenia z čoho k takýmto záveromMestský úrad Galanta dospel. Žalovaný predmetný doklad o ubytovaní nepodrobil žiadnemu ďalšiemu
skúmaniu a to či už z hľadiska formy alebo obsahu. V plnom rozsahu sa spoľahol na konštatovanie
MestskéhoúraduGalanta,žepečiatkynapredmetnomdokladeniesúoriginály,čoautomatickypreniesol

do záveru, že predložený doklad je „falošný“ pričom uvedené konštatovanie nie je žiadnym spôsobom
odôvodnené. V tomto smere žalovaný vôbec neskúmal skutočnosť, či je podpis na doklade o ubytovaní
skutočne patrí A. I. alebo nie, či A. I. prejavil vôľu poskytnúť ubytovanie žalobcovi alebo nie, či bol
predstieraný, pozmenený, falšovaný len samotný úkon overenia podpisu (overovacia pečiatka) alebo
aj podpis samotný. Žalovaný sa taktiež vôbec nezaoberal postavením a konaním F. G. ako osoby,

ktorá pre žalobcu doklady zabezpečovala za dojednanú odmenu, pričom so žalobcom sa dostavil na
prvostupňový orgán aj pri podávaní žiadosti o pobyt. V tomto smere vôbec nepreveril skutočnosť, či je
voči osobe F. G. vedené trestné stíhanie prípadne vznesené obvinenie, či sa toto trestné stíhanie týka
aj dotknutého dokladu o zabezpečení ubytovania.

80. Správny súd vychádza zo záveru, že žalovaný jednoznačne a bez vysvetlenia v napadnutom

rozhodnutí konštatuje že žalobca predložil doklad falošný a nie doklad pozmenený, bez toho aby tento
svoj záver akýmkoľvek spôsobom vo vzťahu k dokladu o ubytovaní predloženým žalobcom odôvodnil.
V tomto smere je potrebné skonštatovať že falšovaním sa rozumie akékoľvek vyhotovovanie dokladov
bez zákonného oprávnenia. Nie je pritom dôležité, či sa vyhotovujú pre seba alebo inú osobu, ani to aký
technologický postup bol použitý. Dôležitý je cieľ tohto konania, a to, aby takéto falošné doklady vyzerali

akopravé.Nadruhejstranepozmeňovanímsarozumievykonaniezmenynapravýchdokladoch,tedana
dokladoch ktoré boli pôvodne vydané ako doklady so zákonom a na túto činnosť oprávnenými osobami.
81. Z odôvodnenia žalovaného vôbec nevyplývajú skutkové a právne dôvody, na základe ktorých
žalovaný dospel k záveru, že žalobca mal predložiť doklad falošný a nie napríklad doklad pozmenený.
Absentujú akékoľvek zistenia a dôvody prečo doklad predložený žalobcom bol falošný. Vôbec nie je

zrejmé prečo pečiatky na predloženom doklade o ubytovaní nie sú originálmi, tak ako to skonštatoval
Mestský úrad Galanta. Z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, aký je rozdiel medzi (neoriginálnou)
overovacou pečiatkou nachádzajúcou sa na doklade o zabezpečení ubytovania zo dňa 23.01.2024
a originálnou overovacou pečiatkou. Z odpovede Mestského úradu Galanta taktiež nevyplýva či podpis
A. I. nebol osvedčený na Mestskom úrade Galanta vôbec (teda nikdy) alebo len dňa 23.01.2024.

Absentuje akékoľvek vyjadrenie A. I. k dokladu o zabezpečení ubytovania zo dňa 23.01.2024 a overeniu
jeho podpisu na Mestskom úrade Galanta.

82. Absencia uvedených zistení a k ním viažucich sa úvah správneho orgánu vedie správny súd
k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným s ním spojenou nepreskúmateľnosťou

napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

83. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne
vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné
alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Pre začatie konania o administratívnom vyhostení je teda postačujúce preukázanie skutočnosti, že v
konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny uviedol nepravdivé údaje resp.
predložil falošné doklady. Zákon nestanovuje ako predpoklad administratívneho vyhostenia právoplatné
skončenie konania podľa zákona č. 404/2011 Z. z., v ktorom boli uvedené nepravdivé, neúplné alebo
zavádzajúce údaje alebo predložené falošné alebo pozmenené doklady.

84. V predmetnej veci je žalobca štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý inicioval konanie podľa
zákona č. 404/2011 Z. z. podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu a v rámci tohto konania
predložil správnemu orgánu potvrdenie o ubytovaní, overovacie pečiatky nachádzajúce sa na nich
označil Mestský úrad Galanta za neoriginálne.
85. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákon č. 404/2011 Z. z. upravuje možnosť, nie povinnosť vyhostiť

štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenia predpokladov tam uvedených a je legitímnym očakávaním
v právnom štáte, že takéto rozhodnutie nebude svojvoľné, arbitrárne, ale bude založené na riadne
vykonanom dokazovaní a hodnotení vykonaných dôkazov a dostatočne odôvodnené. Podľa § 82 ods. 2
zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť fakultatívne administratívne vyhostený
z dôvodov v ňom uvedených. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný naznačeným spôsobom

nepostupoval.

86. Policajný útvar môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu štátneho príslušníka
tretej krajiny v prípade naplnenia zákonných predpokladov (dôvodov vyhostenia). Je teda na posúdenípríslušného správneho orgánu, či cieľ sledovaný uvedeným zákonným ustanovením je možné
dosiahnuť, na základe individuálneho posúdenia okolností prípadu, práve administratívnym vyhostením.
Svoje uváženie je správny orgán povinný vyjadriť v správnej úvahe obsiahnutej v odôvodnení

rozhodnutia o administratívnom vyhostení v medziach zákona a jasne vysvetliť, na základe akých úvah
a záverov v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pristúpil k jeho administratívnemu vyhosteniu.
Správny súd podotýka, že napriek tomu, že je vecou štátu, za akých podmienok pripustí pobyt cudzincov
na svojom území (cudzinec nemá nárok na pobyt na území Slovenskej republiky), voľnú úvahu ohľadom
ukončenia pobytu cudzinca nie je možné realizovať arbitrárne, ale s rešpektom k základným ľudským

právam a slobodám a nediskriminačne. Administratívne vyhostenie spojené so zákazom vstupu, v tomto
prípade uloženom na dobu 1 roka, môže zásadným spôsobom zasiahnuť do života vyhosťovaného
cudzincavofaktickejajprávnejrovine(zásahdoľudskýchprávaslobôd).Jepretonevyhnutnévyvažovať
protikladné záujmy štátu a cudzinca a ak v konkrétnom prípade preváži záujem na ochrane práv
cudzinca, nie je možné cudzinca administratívne vyhostiť.

87. Správny orgán je povinný v konaní o administratívnom vyhostení aplikovať test proporcionality s
poukazom na to, že v európskom kontexte je proporcionalita vyjadrená v niektorých ustanoveniach
Dohovoru, konkrétne v čl. 8 až 11 Dohovoru, ktoré obsahujú nielen vymedzenie ľudských práv a slobôd,
ale aj úpravu možného zásahu do týchto práv a slobôd, ktorý je podmienený proporcionalitou zásahu
štátu. Vo všeobecnosti test proporcionality zahŕňa test legality (k obmedzeniu môže dôjsť len na základe

zákona), test vhodnosti (obmedzenie práva a slobody musí sledovať právom aprobovaný cieľ) a test
nevyhnutnosti (k obmedzeniu práva alebo slobody má dôjsť len v nevyhnutnej miere, nie väčšej, ako je
potrebné na dosiahnutie sledovaného účelu).

88.Privýkonetestuproporcionalityprezásahdoprávpodľačl.8Dohovorujezvyčajne,popripožiadavke

zákonnosti a sledovania legitímneho cieľa, kľúčový tretí prvok, a to nevyhnutnosť zásahu v podmienkach
demokratickej spoločnosti. Štát teda musí nájsť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami
štátu a cudzinca. Zároveň musí brať do úvahy skutočnosť, že v prípade administratívneho vyhostenia a
prípadne aj uloženia zákazu vstupu, ide tiež o zásah do práv rodinných príslušníkov cudzinca, ktorí sa
s ním nachádzajú v štáte, z ktorého má byť vyhostený, pričom je potrebné venovať zvláštnu pozornosť

právam maloletých detí, u ktorých sa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa zdôrazňuje hľadisko
najlepšieho záujmu dieťaťa.

89. Vo vzťahu k prejednávanej veci správny súd uvádza, že je nespochybniteľným právom štátu
regulovať vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území. Podľa čl. 8 Dohovoru

však môže dôjsť k obmedzeniu tohto práva a je potrebné vykonať test proporcionality podľa čl. 8
Dohovoru, ktorý je vyžadovaný aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).
Aj keď čl. 8 Dohovoru neobsahuje absolútne právo žiadnej kategórie cudzincov nebyť vyhostený, z
judikatúry ESĽP vyplýva, že existujú okolnosti, za ktorých vyhostenie cudzinca vedie k porušeniu čl.
8 Dohovoru (rozsudok vo veci Üner proti Holandsku zo dňa 18.10.2006, sťažnosť č. 46410/99). V

rozsudku vo veci Boultif proti Švajčiarsku zo dňa 02.08.2001, sťažnosť č. 54273/00, ESĽP špecifikoval
kritériá, ktoré majú byť použité na posúdenie toho, či je opatrenie vyhostenia nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti a primerané sledovanému legitímnemu cieľu. Správny súd dáva žalovanému uvedený
postup do pozornosti (najmä body 49. a 50. odôvodnenia) s dôrazom na skutočnosť, že vo veci Boultif
proti Švajčiarsku sa žiadateľ dopustil trestného činu, a napriek tomu ESĽP po vyhodnotení všetkých

individuálnych okolností veci dospel k záveru, že žiadateľ predstavoval len pomerne obmedzené
nebezpečenstvo pre verejný poriadok, a preto dospel k záveru, že zásah (vyhostenie žiadateľa)
nebol primeraný sledovanému cieľu a konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru. O to viac je potrebné
v prejednávanej veci odôvodniť, na základe akej úvahy dospel správny orgán k záveru, že konanie
žalobcu, ktoré vo svojich dôsledkoch mohlo znamenať porušenie právnych predpisov, avšak nie v

intenzitekonania,ktorébybolotrestnýmčinom,odôvodňujeadministratívnevyhosteniežalobcuvsúlade
s čl. 8 Dohovoru.

90. Inak povedané, z úvahy a záverov správneho orgánu musí nepochybne vyplývať, že zásah do
súkromnej sféry žalobcu (vrátane jeho rodinnej situácie), ktorý administratívne vyhostenie a uloženie

zákazu vstupu nepochybne predstavuje, je primeraný sledovanému cieľu. Rozhodnutie musí byť
presvedčivé v tom zmysle, že využitie tejto krajnej možnosti, t. j. pristúpenie k administratívnemu
vyhosteniu a uloženiu zákazu vstupu, bolo vo veci nevyhnutné a má predovšetkým presvedčiť účastníka
konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia tak, aby bolo naplnenéjedno zo základných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť rozhodovania. V
posudzovanomprípadevšakmožnokonštatovať,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiatietokritériá
nespĺňa.

91. Správny orgán by mal v zmysle odporúčaní - Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o
dobrej verejnej správe a jeho dodatkom – Kódexom dobrej verejnej správy a Odporúčania R (80) 2
o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi, aj keď nezáväzných, postupovať tak, aby
dodržal primeranú rovnováhu medzi stanoveným cieľom a akýmikoľvek negatívnymi účinkami, ktoré
majú ich rozhodnutia na práva alebo záujmy súkromných osôb. Z uvedeného dôvodu by malo konanie

správneho orgánu byť v súlade s princípom proporcionality. Nakoľko uvedené odporúčania neupravujú
presný postup, ako by mal správny orgán postupovať pri jeho aplikácii, je potrebné postupovať tak, aby
boli naplnené podmienky zásahu do určitého ľudského práva alebo slobody upraveného Dohovorom.
92. Povinnosť vždy zohľadniť v rámci administratívneho vyhostenia aj najlepší záujem maloletých detí a
rodinný život cudzincov ukladá aj návratová smernica (bod 22. preambuly, čl. 5 písm. a) a b) návratovej
smernice).

93. Žalobca nepopieral, že v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu bolo predložené
potvrdenie o pobyte, ohľadom ktorého následne Mestský úrad Galanta tvrdil, že pečiatky na ňom nie
sú originály a že daného dňa nedošlo k overeniu podpisu A. I. H. úrade Galanta.

94. Uvedené potvrdenie o zabezpečení ubytovania bolo zabezpečené prostredníctvom osoby F. G.
a žalobca si nebol vedomý, že by do konania doložil falošný doklad o zabezpečení ubytovania. Žalovaný
následne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v čase podania žiadosti o udelenie
prechodného pobytu svojím podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov a k žiadosti doložil
falošný doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania , na základe ktorého nepriamo zavádzal správny

orgán..

95. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné s tvrdeniami žalobcu
ohľadom zabezpečenia potvrdenia o ubytovaní treťou osobou vysporiadať aj pri rozhodovaní vo veci
administratívneho vyhostenia v rámci posúdenia, či administratívne vyhostenie za takýchto okolností (pri

riadnom zistení a odôvodnení predloženia falošného dokladu do konania) sleduje právom stanovený cieľ
a či nedochádza k väčšiemu obmedzeniu práva dotknutej osoby ako je potrebné na dosiahnutie účelu
obmedzenia práva. Zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd nenachádza úvahu
žalovaného, či nie sú k dispozícii miernejšie zásahy do práv žalobcu, použitím ktorých by sa dosiahol
rovnaký cieľ.

96. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca za zabezpečenie dokladov k žiadosti
o predĺženie pobytu vyplatil F. G. časť dojednanej odmeny.

97. Z postupu žalobcu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu, je zrejmé, že na podanej žiadosti

o predlženie pobytu za účelom podnikania netrval, zobral ju spať a konanie bolo preto zastavené. Ani
s uvedeným postupom žalobcu a predovšetkým výsledkom konania o pobyte a jeho dopad na žalobcu
s tým spojenou nevyhnutnosťou uloženého zásahu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal.

98. Správny súd zároveň dospel k záveru, že pri posudzovaní či zásah (vyhostenie žalobcu) nie je

primeraný sledovanému cieľu bolo nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že na základe vykonávacích
rozhodnutí rady (ÉÚ) bola v čase rozhodovania žalovaného ukrajinským štátnym príslušníkom udelená
dočasná ochrana (opakovane predĺžená – naposledy do 4. marca 2026).

99. Správny súd dospel k záveru, že v konaní došlo k porušeniu práva účastníka správneho konania
uvedeného v § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. (resp. § 33 ods. 2 Správneho poriadku), ako aj
v § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Výzva žalobcu na vyjadrenie sa k priebehu konania, doplnenie
zápisnice, predloženia nových skutočností a dôkazov, vykonaná v priebehu vyhotovovania zápisnice
o podávaní vyjadrenia zo dňa 20.12.2024 bola vykonaná predčasne Upovedomenie podľa § 120

ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. nie je možné jednorazovo realizovať v priebehu spisovania zápisnice
o podávaní vyjadrenia, ktorá sa následne stane podkladom rozhodovania správneho orgánu, keďže
v tomto momente podávania vyjadrenia nie je možné uvažovať o dokazovaní ako o ukončenom.
(odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa súčasne v danom momente ústne od správneho orgánudozvedel o začatí konania o administratívnom vyhostení) Takýmto spôsobom podľa názoru správneho
súdu dochádza k obchádzaniu ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., a teda k porušovaniu
procesných práv účastníka konania, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zmyslom aplikácie

§ 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) je umožniť účastníkovi konania,
aby pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje námietky resp. realizovať procesné návrhy vo
vzťahu k zaobstaraným podkladom rozhodnutia najmä za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie uvedenú zákonnú povinnosť potom
ako obsah spisu tvoria všetky zaobstarané podklady (aj zápisnica o podaní vyjadrenia) takýmto

procesnýmpostupomdochádzakporušeniuprávanaspravodlivýprocespodľačl.6Dohovoru(rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 20.10.2019). Uvedené platí aj pre odvolací orgán,
ktorý je povinný oboznámiť účastníka konania s ním novo vykonanými dôkazmi prípadne dôkazmi
zaobstaranýmiprvostupňovýmorgánom(obdobnerozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Sžo/56/2014
zo dňa 01.07.2015). Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že nie je možné zamieňať inštitút nazerania
dospisu(§23Správnehoporiadku)aprávouvedenév§33ods.2Správnehoporiadku,pretožeideodva

rôzne inštitúty. Fakt, že účastník konania má právo kedykoľvek nahliadnuť do spisu, nezbavuje správny
orgán povinnosti upovedomiť účastníka konania o tom, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie
(a aby prípadne navrhol ich doplnenie) po tom, čo správny orgán - podľa vlastného uváženia - obstaral
všetky podklady potrebné pre spravodlivé a čo najobjektívnejšie rozhodnutie vo veci (Potásch, P. a kol.
Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 328). 7

100. V súvislosti s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých
sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä
sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy, sa javí prinajmenšom ako neštandardný
postup správneho orgánu, keď žalobcu predvolával za účelom podania vysvetlenia vo vec jeho žiadosti

o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (aj napriek skutočnosti že podklady ku konaniu
o administratívnom vyhostení s výnimkou zápisnice o podaní vyjadrenia mal už zabezpečené) avšak,
hneď potom ako sa žalobca na správny orgán dostavil bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia
týkajúca sa už konania vo veci administratívneho vyhostenia, kde až v závere bol oboznámený o začatí
konania o administratívnom vyhostení, dokazovanie v ktorom bolo obratom aj ukončené a žalobca sa

mal vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia.

101. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SPP) súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g), ods.

3 písm. a) SSP v spojení s § 241 SSP zrušiť a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

102. V ďalšom konaní žalovaný (prvostupňový orgán) odstráni pochybenia v procesnom postupe, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,(upovedomí účastníka o začatí konania v súlade s § 18

ods. 3 správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia mu umožní sa oboznámiť so všetkými podkladmi
rozhodnutia v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov resp. 33 ods. 2 Správneho poriadku,
ustanovídokonaniatlmočníka,pričompodľa§15zákonač.382/2004Z.z.budepostupovaťlenvprípade
ak budú naplnené podmienky predmetného ustanovenia a tieto budú jasne vyplývať aj z obsahu
administratívneho spisu) doplní dokazovanie v naznačenom smere (výsluch F. G., A. I., preverenie

informácii o trestnom stíhaní týkajúcom sa predmetného dokladu o zabezpečení ubytovania a zistením
jeho výsledku), pričom ak aj po doplnení dokazovania dôjde k záveru o falošnosti predloženého dokladu,
svoj záver jasne a zrozumiteľne odôvodní, Následne vykoná test proporcionality vo vyššie uvedených
intenciách, s prihliadnutím na práva rodinných príslušníkov žalobcu, nachádzajúcich sa na území SR,
dočasnú ochranu poskytovanú v zmysle vykonávacích nariadení rady. Výslovne posúdi či zásah

(vyhostenie žalobcu) je primeraný sledovanému cieľu a či sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť aj
inými miernejšími zásahmi do práv žalobcu, použitím ktorých by sa dosiahol rovnaký cieľ.

103. Ak žalovaný dospeje k záveru o uložení zákazu vstupu žalobcu na územie SR prípadne členských
štátov, tento záver dôsledne a presvedčivo odôvodní, a to vrátane odôvodnenia určenia dĺžky zákazu

vstupu. Pri aplikovaní správnej úvahy žalovaný vezme do úvahy, že aj tam, kde vydanie rozhodnutia
závisí od uváženia správneho orgánu, je tento orgán obmedzený zákazom svojvoľného rozhodovania,
príkazom rozhodovať v podobných veciach obdobne a rovnakých veciach rovnako, t. j. princípom
rovnosti, zákazom diskriminácie, príkazom zachovania ľudskej dôstojnosti a povinnosťou výslovneuviesť, aké kritériá v rámci svojej úvahy použil, aké dôkazy si zaobstaral a vykonal, ako ich vyhodnotil
a k akým skutkovým a právnym záverom dospel (uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn.
6A 25/2002 zo dňa 23.03.2005).

104. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
105. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší

súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§
443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).