Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202516
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225202516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36715352,protižalovanejA.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXXX/XXX,XXXXXD.,ozaplatenie
312,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 250,- eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 250,- eur od 21.10.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 60,10 %, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2025 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 312,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.01.2023
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
03.11.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 350,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve tak, že kúpna

cena tovaru bola 360,- eur, žalovaná pri podpise zmluvy uhradila z nej akontáciu vo výške 10,- eur a na
zvyšok kúpnej ceny bola jej poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mala žalovaná
podľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 49 mesačných splátkach v sume 10,- eur až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 490,- eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila
len sumu 100,- eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami
riadne a včas, dňa 24.12.2022 ju žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných
splátok a upozornil ju, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver

zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 20.01.2023 žalobca
úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.01.2023 - oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje312,29eur.Podľažalobcovhotvrdeniavžalobe,kzosplatneniudošlovsúladesčlánkom9.2
zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu k splátke
splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).3. Výzvou zo dňa 07.10.2025 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní predložil zmluvu, ktorú označil ako dôkaz a nepripojil ju a aby doplnil rozhodujúce skutočnosti
a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovanej, jej

schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola skúmaná, ak bola skúmaná a aby predložil
všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovanej.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že predložil predmetnú zmluvu a tiež listinu označenú ako
„Dopyt SRBI“ a uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri prepočte schopnosti žalovanej splácať úver,

kde vychádzal z akceptovaného príjmu 703,60 eur. Uviedol, že vychádzal z výdavkov 208,09 eur a zo
životného minima žiadateľa 218,06 eur, fixných rodinných výdavkov 412,276 eur a finančnej rezervy
73,234eur.Podľatvrdeniažalobcu,nakoľkovýsledkomporovnaniapríjmovavýdavkovbolasumavyššia
ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že občiansky preukaz žalovanej
nebol odcudzený a spĺňala štandardné riskové podmienky. Tvrdil, že z titulu zamestnanca preukázala
výšku svojho mesačného príjmu a aj jej mesačné výdavky. Tiež poukázal na pasivitu žalovanej v spore.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa
k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 16.12.2025, písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol
verejnevyhlásenýdňa30.01.2026,miestoačasjehoverejnéhovyhláseniabolivsúladesust.§219ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 21.01.2026 a súčasne na webovej stránke súdu

na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sama žalovaná

žiadne dôkazy neoznačila ani nepredložila a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaná, ktorej žaloba bola riadne doručená, nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy
a poskytnutí jej tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust. § 151 ods.
1 CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.11.2021

predloženej žalobcom (č. l. 74 až 76 spisu ) súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 350,- eur za
účelom úhrady kúpnej ceny za žalovanou kupovaný tovar - nábytok. Kúpna cena tovaru bola 360,- eur,
žalovanáznejpriuzavretízmluvyhradilaakontáciuvovýške10,-euranazaplateniezvyškukúpnejceny
vo výške 350,- eur bol jej poskytnutý úver. Žalovaná mala tento úver podľa zmluvy splatiť 49 mesačnými

splátkami. V zmluve je uvedené, že splátky sú vo výške 10,- eur, posledná bude vo výške 1,51 eur a že
splatnými sú vždy k 20. dňu v mesiaci a že celková čiastka je 481,51 eur, celkové náklady spotrebiteľa
že sú 131,51 eur. Súčet žalovanej poskytnutej sumy 350,- eur a celkových nákladov spotrebiteľa 131,51
eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t. j. sume 481,51 eur. Ročná úroková sadzba uvedená
v zmluve bola 18,20 %, s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 18,20 %. Ako spôsob

úhrady splátok je v zmluve uvedené – prevod z účtu.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že žalovaná predkladala
pri jej uzavretí ako doklady len občiansky preukaz. V zmluve je uvedené, že žalovaná je vydatá, že
nemá žiadne nezaopatrené dieťa, že býva vo vlastnom byte/dome. V časti údaje o príjme je uvedené

len „zamestnanec“, žiaden príjem tam uvedený nie je. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške
mesačných finančných výdavkov ( napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov
žalovanej (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX, predloženého žalobcom, súd

zistil, že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom
z neho vyplýva, že žalovaná na samotný úver zaplatila okrem akontácie len sumu 100,- eur, a to dňa
23.12.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 20.01.2023. Z uvedeného prehľadutiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške 63,59 eur, ktoré žalobca
v žalobe si neuplatnil.

11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 24.12.2022, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na č. l. 49 spisu žalovaná na adrese bydliska neprevzala v odbernej lehote a tento sa
žalobcovi vrátil ako nedoručený dňa 10.01.2023, žalobca žalovanej oznámil, že na zmluve zo dňa
03.11.2021 číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 30,- eur, ktorý žiada
bezodkladne uhradiť, s tým, že ak do 13.01.2023 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť.

Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.01.2023 žalobca
žalovanej oznamoval, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz, s tým, že
dlžná suma je 312,29 eur.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)

zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd
pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil že
premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo
sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 03.11.2021 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný

celok.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
aúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisutak,abybolisplnenépodmienkypodľaodsekov16a17.

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa
schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

25. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 03.11.2021 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť
bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade sozákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného
príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti

klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom

o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť
a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca
jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade poskytol
žalovanej úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jej príjmov a výdavkov. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver
u žalovanej, pri ktorom vychádzal z toho, že jej čistý príjem je 703,60 eur. Neuviedol však, na základe
čoho dospel k danému údaju o príjme žalovanej, keď v zmluve tento uvedený nie je a nebol predložený

žiaden doklad, z ktorého by vyplýval príjem žalovanej a jeho výška. Tvrdil, že z titulu zamestnanca
žalovaná preukázala výšku svojho mesačného príjmu a aj jej mesačné výdavky, avšak nepredložil na
toto svoje tvrdenia žiaden dôkaz. Súd žalobcu dňa 07.10.2025 vyzval predložiť všetky doklady a výstupy
z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovanej, pričom žalobca napriek uvedenému nepredložil
žiaden doklad k prevereniu príjmu žalovanej (napr. výplatné pásky, potvrdenie Sociálnej poisťovne

a podobne). Nepredložil ani žiaden dôkaz k prevereniu jej výdavkov. Samotný výpis - dopyt SRBI,
čo je jediný doklad predložený žalobcom v priebehu sporu, k skúmaniu bonity ako dôkaz skúmania
schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou nestačí. Z dokladov predložených
žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoje výdavky. Žiadne také údaje
v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje

týkajúce sa výdavkov žalovanej, relevantné pre posúdenie bonity, je vylúčený záver o postupe veriteľa
s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Žalobca nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že
údaje zahrnuté do prepočtu schopnosti splácať úver mu uviedla žalovaná, teda aby bolo verifikované,
že neboli zahrnuté do prepočtu len preto, aby mohol byť poskytnutý úver. Žalobca navyše predložil

výsledky dopytu do SRBI, z ktorých vedel, že žalovaná mala 4 odmietnuté žiadosti o úver, preto bola
mimoriadna odborná starostlivosť pri preverení bonity kľúčová. Hoci si v zásade každý veriteľ môže
rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského
rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností
musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom

zákon v § 11 ods. 2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu

v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku).
28. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nepreukázal preverenie
príjmu akýmkoľvek spôsobom, či už z externých alebo interných zdrojov alebo z príslušnej databázy
a navyše nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov
nielen o príjme, ale aj o výdavkoch spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril.

Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy veriteľ od žalovanej
žiadne doklady o príjme a výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z tvrdeného príjmu (pokiaľ by teda aj
údaj o danom príjme žalovaná bez preukázania sama uviedla, čo rovnako ale žalobca nepreukázal) je

vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovanej nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom
jediný dôkaz o tom, že by preveril príjem a aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovanej (nielen
finančné). Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťouposúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je
povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), preto žalobca mal
preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom

predložených listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca vychádzal len z toho, aké má
žalovaná aktuálne iné úvery a splátky, ale neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skúmanie ostatných
výdavkov a rodinného stavu žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná
celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia
29. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie príjmu a iných ako finančných výdavkov žalovanej. Je preto
namieste záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje
( splátky iných úverov ), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne vôbec
nevyhodnocoval.
30. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce

zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť

reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie

výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

31. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
číslo 129/2010 Z. z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,

že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných
a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má

jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18. decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,

že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej, keďže súdu nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil reálny príjem a akékoľvek výdavky žalovanej, jej
manžela, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods.2ZoSÚ.AkopoukázalajKrajskýsúdvPrešovevrozsudkusp.zn.1CoCsp/11/2025„jenepochybné,
že žalovaný má samozrejme výdavky na bývanie, stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv, telefón,

cestovné a pod., pričom pokiaľ žalobca tieto výdavky žiadnym spôsobom nezisťoval a nepreveroval a
uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že jeho finančné výdavky majú predstavovať 400,- eur mesačne,
tak nemožno vychádzať pri určení výdavkov iba z tohto tvrdenia a zo sumy životného minima, ale tietoje potrebné podrobne skúmať, pretože v opačnom prípade sa vystavuje dôsledkom vyplývajúcim z §
11 ods. 2 ZoSÚ.“
32. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú

zložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie príjmov a výdavkov žalovanej.
Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce
skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez preukázania príjmov a výdavkov podľa názoru súdu veriteľ
nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba vzájomným

porovnaním príjmov a výdavkov je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či
pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný
plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne
formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak
žalobca nepreukázal.

33. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie

generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia

existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne

eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

34. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia

na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali

úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly

úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

35. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.36. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z. z. v kontexte s § 7

ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

37. Znamená to, že žalovaná mala veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 350,- eur. Žalovaná
v konaní nijako nespochybnila, že vyplatená bola jej suma 350,- eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru a žalovaná

časť úveru aj uhradila, niet pochýb, že úver bol jej vyplatený. V priebehu konania neboli zistené žiadne
skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaná doposiaľ uhradila
mu okrem akontácie len sumu 100,- eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu
úverovej istiny vo výške 250,- eur (350,- eur – 100,- eur).

38. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy

312,29 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 250,- eur a vo zvyšku žalobu
zamietol.

39. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
312,29 eur od 28.01.2023 do zaplatenia.

40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

44. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 28.01.2023 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov

úver dňa 20.01.2023 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

45. Zosplatnenie tvrdené žalobcom tu nebolo platné, a preto naň súd neprihliadol. Nedôsledné skúmanie
bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny

úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho
zákonníka bol absolútne neplatný.

46. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 350,- eur. Keďže nepochybne šlo o úver,

ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.12.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne
a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 10,- eur, potom žalovaná úver (len vo výške reálne
jej poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 35 splátkach (350 eur : 10 eur), a teda
poslednú splátku by hradila po 35 mesiacoch v mesiaci október 2024, konkrétne 20.10.2024. Keďže sa
tak nestalo, dňa 21.10.2024 žalovaná už bola preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného

zostatku úverovej istiny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 21.10.2024 preukázateľne
bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 250,-eur a jej omeškanie trvá, uložil
jej súd spolu so sumou 250,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
250,- eur od 21.10.2024 do zaplatenia.47. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi
nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku

z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.

48. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3
veta prvá CSP, t. j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.

Žalovanej bola žaloba riadne doručená, tá napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako
na ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod
na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanej nebráni,
aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo
na žalobcu.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je
taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca, ako i žalovaná boli teda v časti
úspešní, v časti neúspešní.

50. V danom prípade žalovaná suma činila 312,29 eur. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou
sumou 250,- eur činí úspech v rozsahu 80,05 %.

51. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 80,05 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 19,95
%.

XX. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 19,95 % od úspechu žalobcu v rozsahu 80,05 % vznikol
vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,10 %.

53. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru

úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
60,10 %. Neboli žalovanou tvrdené a ani súdom zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by nemala byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania v uvedenom rozsahu.

54. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.