Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/33/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200193

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 BA-2S/33/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D., a
z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu:
A. B. C. A., nar. XX. XX. XXXX, naposledy prechodným pobytom B. XXXX/X, XXX XX D. – C. B.,
štátny občan Irackej republiky, zastúpeného: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, 841 04

Bratislava, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-BA2-2019/059639-004 zo dňa 02. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

9 BA-2S/33/2020

I. Správny súd rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, č.: PPZ-

HCP-BA2-2019/059639-004 zo dňa 02. 12. 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

7 BA-2S/33/2020

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. PPZ-HCP-
BA6-3898-028/2019-PPC zo dňa 11. 09. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žiadosť
žalobcu zo dňa 21. 03. 2019 o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania (ďalej len „žiadosť“)podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zamietnutá z dôvodov podľa
§ 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán

uviedol, že na základe ním vyžiadaného stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“), podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobcu nepredstavuje prínos pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nie je obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území
Slovenskej republiky vo verejnom záujme. V danom prípade bolo podľa prvostupňového orgánu
potrebné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov

tretích krajín pred záujmom účastníka konania na uplatňovanie práva na podnikanie, pričom zásah do
tohto práva bol podľa prvostupňového orgánu uskutočnený v medziach zákona, keďže došlo k naplneniu
dôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a)
zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový orgán v závere uviedol, že na základe predložených listinných
dôkazov a zistených skutočností nepovažoval za dôvodné obnoviť účastníkovi konania prechodný pobyt
na území Slovenskej republiky na účely podnikania.

2.Nazákladežalobcompodanéhoodvolaniažalovanýrozhodnutímč.PPZ-HCP-BA2-2019/059639-004
zo dňa 02. 12. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“)
potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v úvode argumentácie konštatoval, že v rámci žiadosti boli

zo strany žalobcu pripojené všetky doklady podľa zákona o pobyte cudzincov, ale len doloženie
predpísaných dokladov nie je jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu, keďže zo
žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby obnovil prechodný pobyt na
účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania je
podľa žalovaného spojený s verejným záujmom Slovenskej republiky, aby sa na jej území zdržiavali

takí cudzinci, ktorých podnikateľská činnosť je prínosná pre jej hospodárstvo a tým aj pre jej občanov.
Podľa žalovaného nie je možné žalobcu označiť ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu pre
štát, jeho ekonomické štruktúry a celé obyvateľstvo. V prípade žalobcu nie je možné podľa žalovaného
vidieť verejný záujem ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z jeho podnikania,
keďže žalobca dosiahnutím zisku v sledovanom období roka 2018 splnil len zákonom určené podmienky

na obnovenie pobytu. Cudzincovi podľa žalovaného priamo nevyplýva zo zákona povinnosť doložiť
ďalšie doklady, ale predložením dokladov ako zmluvy, faktúry, cenníky, osvedčenia a iné, preukazuje
plnenie si udeleného účelu pobytu, ako aj prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej
republiky. Obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania by malo byť uskutočnené len cudzincovi,
ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je

nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Žalovaný zároveň zdôraznil, že zákon o pobyte
cudzincov prikazuje účastníkovi konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu
známe, pričom správny orgán pri zamietnutí žiadosti nesleduje svoj prospech, ale sa rozhoduje na
základe informácií, ktoré mu účastník konania v rámci konania o obnovení prechodného pobytu
poskytne. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia sa prvostupňový orgán

za účelom posúdenia otázky prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej
republiky obrátil na ministerstvo, ako na oprávnený orgán, a vyžiadal si od neho stanovisko, ktoré tvorilo
podkladpresamotnérozhodnutie.Žalovanýďalejpoukázalnaskutočnosť,žezožalobcompredložených
zmlúv je zrejmé, že tieto v danom období sám nepodpísal a preto pre sledované obdobie nebolo
preukázané konanie žalobcu v mene obchodnej spoločnosti SALSABEEL EUROPE, s. r. o.

3. Žalovaný ohľadom doručovania prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v súvislosti so
žiadosťou pripojil splnomocnenie oprávňujúce na konanie advokátsku kanceláriu AGM partners s. r.
o. (ďalej len „advokátska kancelária“), so súhlasom dať sa zastupovať aj advokátskym koncipientom
tejto advokátskej kancelárie a tiež žalovaný odkázal na oprávnenie žalobcu na zastupovanie jeho

osoby akoukoľvek inou treťou osobou. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že spolu so žiadosťou bolo
predložené splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárie, ktorá splnomocnila pani E. C. (ďalej len
„zamestnankyňa“) k zastupovaniu žalobcu v konaní o obnovení prechodného pobytu. V závere žalovaný
uzavrel, že prvostupňový orgán riadne odôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom
záujme.

II.
Správna žaloba4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 05. 02. 2020, pretože mal za preukázané, že
rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňovým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a právom

chránených záujmoch. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného ohľadne oprávnenia ministerstva
na posudzovanie dopadov vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov na hospodárstvo Slovenskej
republiky, pretože ministerstvo posudzuje žiadosť prvostupňového orgánu o zaujatie stanoviska len
z hľadiska hospodárskeho prínosu pre Slovenskú republiku a podľa vlastného interného predpisu.
Stanovisko ministerstva má podľa žalobcu podobu substanoviska, ktoré má odporúčací a doplňujúci

charakter, neopiera sa o rozhodnutia policajného orgánu a nemá záväzný charakter, na ktorom by
žalovaný mal odôvodniť celú argumentáciu zamietnutia žiadosti. Stanovisko, ktoré podľa vlastného
vyjadrenia žalobcu mu prvostupňový orgán nezaslal a mohol sa s ním oboznámiť len prostredníctvom
nahliadania v správnom spise, považuje žalobca za podklad, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
V tomto stanovisku sa podľa žalobcu neuvádzajú žiadne dôvody, pre ktoré nie je podnikateľská činnosť
žalobcu v záujme hospodárstva Slovenskej republiky. Táto skutočnosť nedáva podľa názoru žalobcu

mu možnosť náležite reagovať na závery ministerstva.

5. K splnomocneniu voči zamestnankyni žalobca uviedol, že predmetné splnomocnenie bolo udelené
zaúčelomnahliadaniadospisu,prípadnenaúkonystýmsúvisiace,alenemalosuplovaťaaninahrádzať
plnú moc, ktorú žalobca udelil advokátskej kancelárii. Prvostupňové rozhodnutie preto nemalo byť

doručované zamestnankyni ale len advokátskej kancelárii. Týmto došlo k porušeniu ustanovení § 51
ods. 1 správneho poriadku, čo podľa žalobcu zakladá dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

6. V dôsledku uvedeného postupu prvostupňového orgánu došlo podľa žalobcu k vydaniu arbitrárneho
prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Žalobca konštatoval, že

prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky by nepochybne priniesol majetkový prospech,
ako aj iný prospech pre mnohých občanov a bol by prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

7. V ďalšej časti argumentácie žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nerešpektovali
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), keďže zamietnutie

žiadosti predstavuje zásah do žalobcovho práva na podnikanie, ktoré ani nemôže na území Slovenskej
republiky vykonávať z dôvodu podmienenia jeho vykonávania udelením prechodného pobytu na účely
podnikania. Týmto došlo podľa žalobcu k odopretiu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného
života garantované čl. 8 Dohovoru, pričom žalovaný sa nevysporiadal s otázkou stretu dvoch základných
práv, a to práva uskutočňovať podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a práva štátu na

zásah do práva na podnikanie. Žalovaný podľa žalobcu neodôvodnil, prečo uprednostnil verejný záujem
štátu a nie právo na podnikanie žalobcu spôsobom, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia
žalovaného posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu, nebolo obmedzené, resp. odopreté
právo žalobcu na podnikanie na území Slovenskej republiky. V závere žaloby preto žalobca navrhol, aby
súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie vyjadrenia

8. K žalobe sa podaním doručeným dňa 25. 06. 2020 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení rekapituloval

konanie pred prvostupňovým orgánom, uvádzal argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní a v podanej
žalobe a opätovne uviedol argumentáciu, ktorá bola obsahom rozhodnutia žalovaného. Vo vyjadrení
ďalej uviedol, že prvostupňový orgán riadne zdôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom
záujme a odkázal na dve nesúhlasné stanoviská ministerstva. K žalobným námietkam ohľadne otázky
doručovania prvostupňového rozhodnutia oprávnenej osobe žalovaný uviedol, že zamestnankyňa bola

splnomocnená aj na preberanie poštových a iných zásielok, a to vrátane tých, ktoré sú určené do
vlastných rúk. Prvostupňový orgán preto podľa žalovaného postupoval správne.

9. Podľa žalovaného nebol dôvod spochybňovať stanoviská ministerstva ako štátneho orgánu, ktorý
má oprávnenie a dostatočné prostriedky na posudzovanie dopadov vykonávania podnikateľskej činnosti

subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odkázal tiež na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sažk/7/2017 zo dňa 20. 06. 2017. Žalovaný v závere
uviedol, že na svojom rozhodnutí trvá a navrhuje žalobu zamietnuť.10. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 06. 2020, sa žalobca vyjadril podaním
doručeným dňa 15. 07. 2020. Žalobca vo vyjadrení uvádzal ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 34
ods. 3, ods. 5, ods. 7, ods. 10, ods. 15 zákona o pobyte cudzincov a rekapituloval postup a argumentáciu

žalovaného, s ktorými sa nestotožnil. Vyjadrenie ministerstva k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu
nebolo vyjadrením o tom, že obnovenie jeho pobytu bude vo verejnom záujme alebo nie a takéto
stanovisko nie je záväzné. K odôvodneniu rozhodnutia žalovaného ohľadne nepreukázania aktívneho
výkonu podnikateľskej činnosti v mene spoločnosti SALSABEEL EUROPE, s. r. o. žalobca uviedol,
že neznamená, že ak niektorý z konateľov neuzatvára zmluvy (kontrakty), tak že tým nevykonáva

podnikateľskú činnosť v mene tejto spoločnosti. Funkcia konateľa spoločnosti nezahŕňa len podpisové
právo, ale v jeho kompetencii je množstvo činností, ktoré v mene spoločnosti zabezpečuje v rámci
rozdelenia úloh medzi konateľmi. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zotrval na svojej argumentácii
uvedenej v žalobe.

11. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 27. 07. 2020, sa žalovaný následne

nevyjadril.

VI.
Relevantná právna úprava

12. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí
policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v
pracovnoprávnom vzťahu.

13. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske
záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa
štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho

finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského
úradu k udeleniu prechodného pobytu.

14. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

15. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa
a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,

b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

VII.
Právne posúdenie žaloby

16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od

01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého
senátu a registra 10S správneho súdu.

17. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom k 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 16. 01.

2026, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného
písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v
súlade s § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení
SSP v znení účinnom k 30. júnu 2023.18. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu smerovala proti záveru žalovaného, podľa ktorého je
ministerstvooprávnenéposudzovaťprínospodnikateľskejčinnostižalobcuprehospodárstvoSlovenskej

republiky, ďalej proti nemožnosti vyjadriť sa k stanovisku ministerstva, z ktorého žalovaný vychádzal,
ako aj proti záverom žalovaného o doručovaní prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zároveň namietal
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života.

19. Z judikatúry Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.
zn. 1Sak/4/2021 alebo 10Sžak/2/2020) vyplýva, že verejný záujem v rámci rozhodovania o udelení
povolenia na prechodný pobyt možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo
iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom preukázať skutočnosť, že udelenie
prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je vo verejnom záujme je povinnosťou
správnych orgánov. Pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska

jeho možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom
cudzinec mieni podnikať, je žiadúce vychádzať tak zo stanovísk ministerstva ako aj miestnych úradov
mestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských
činností podľa predmetu podnikania, resp. živnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny. Je
však povinnosťou správnych orgánov v prípade negatívneho stanoviska dotknutých orgánov, najmä

ak chýbajú bližšie dôvody negatívneho stanoviska, takéto nedostatky odstrániť a vyžiadať bližšiu
identifikáciudôvodov,ktorésastanúzákladompresprávneuváženiesprávnychorgánovprirozhodovaní
o udelení/obnovení prechodného pobytu, resp. pri rozhodovaní o zrušení povolenia na prechodný pobyt.

20. Pokiaľ správne orgány v rozhodnutiach vychádzajú iba z nesúhlasného stanoviska ministerstva,

ich postup je nutné označiť za neobjektívny, keďže nedošlo z ich strany k vysporiadaniu sa s dôkazmi,
ktoré by mohli byť žalobcovi na prospech. Predmetné stanovisko ministerstva pritom pre orgány verejnej
správy nie je záväzné.

21. Ďalej správny súd považoval za potrebné uviesť, že pri posudzovaní žiadosti o udelenie (obnovenie)

prechodného pobytu je potrebné sa jednak vysporiadať s dopadom napadnutého rozhodnutia na
súkromný život žiadateľa, ako aj na jeho osobné a rodinné pomery, finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho
pobytu a predpokladaného pobytu. Hodnotenie dôkazných prostriedkov musí byť dôveryhodným
a postačujúcim spôsobom vyjadriteľné aj navonok, kedy orgány verejnej správy majú uviesť analýzu
úvahy, ktorou sa spravovali pri hodnotení dôkazov svedčiacich tak v prospech, ako aj neprospech

žiadateľa.

22. Správny súd so zreteľom na uvádzané závery judikatúry, ako aj uvádzané žalobné námietky, vykonal
prieskum rozhodnutia žalovaného. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán
posudzovali žiadosť žalobcu cez podmienky verejného záujmu, a to najmä podľa prínosu podnikateľskej

činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalovaný vychádzal zo stanoviska ministerstva,
pričomkládoldôraznaprávomociministerstvapodľazákonač.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tzv. kompetenčný zákon). Žalovaný
uviedol, že stanovisko ministerstva si vyžiadal ako podklad pred vydaním rozhodnutia a následne aj
jeho prehodnotenie, a to aj napriek existencii daňových nedoplatkov obchodnej spoločnosti, v ktorej je

žalobca konateľom. Zároveň konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané konanie v mene tejto
obchodnej spoločnosti.

23. Odôvodnenie žalovaného v časti prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo
Slovenskej republiky nemohol správny súd považovať za dostatočné. Žalovaný si síce vyžiadal

stanovisko ministerstva, ktoré označil za podklad svojho rozhodnutia, avšak toto stanovisko nijak vecne
nevyhodnotil a obmedzil sa len na konštatovanie, že bolo vydané oprávneným orgánom a že s týmto
orgánom postupoval v súčinnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň nevyplýva, či žalovaný považoval
predmetné stanovisko za postačujúci podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu, ani či považoval
za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na účely posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej

republiky. Správny súd pritom zastáva názor, že práve vyžiadanie si konkrétnych dôvodov týkajúcich sa
záveru stanoviska malo byť základom pre riadnu aplikáciu správnej úvahy orgánov verejnej správy pri
rozhodovaníoobnoveníprechodnéhopobytužalobcu.Pokiaľtakétodôvodyžalovanýnemalkdispozícii,bolo dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že na závery ministerstva nemohol náležite reagovať, čo predstavuje
podstatné porušenie jeho procesných práv.

24. Správny súd sa môže z obsahu odôvodnenia len domnievať, že žalovaný implicitne považoval
stanovisko za relevantný a zároveň záväzný podklad pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o záver žalovaného,
podľa ktorého nebolo preukázané konanie žalobcu v mene spoločnosti, tieto skutočnosti samé osebe,
vzhľadom na komplexnosť otázky posudzovania obnovenia prechodného pobytu, nepostačujú na
posúdenie materiálnej podmienky prínosu žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

25. Rovnako správny súd nepovažuje za dostatočnú ani tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v
ktorej posudzoval súlad žiadosti žalobcu s verejným záujmom. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno
v otázke rozporu udelenia prechodného pobytu s verejným záujmom zaťažuje prvostupňový orgán, ako
aj žalovaného. V tejto súvislosti podľa názoru správneho súdu nepostačuje len stručné konštatovanie
žalovaného, uvedené na strane 7 napadnutého rozhodnutia, že žalobcu nemožno považovať za nositeľa

všeobecného alebo verejného záujmu pre štát, jeho ekonomické štruktúry a obyvateľstvo. Takýto záver
žalovanýnijakobližšieargumentačnenerozvinulanihonepodložilkonkrétnymidôkazmi.Zatejtosituácie
sú pre správny súd nepresvedčivé aj ďalšie konštatovania žalovaného, podľa ktorých žalobca splnil „len“
zákonom ustanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu a predložil zákonom vyžadované
doklady. Pokiaľ žalovaný na jednej strane fakticky konštatuje splnenie zákonných podmienok, potom

na strane druhej jeho záver o neobnovení prechodného pobytu žalobcu správny súd nepovažuje za
dostatočne odôvodnený a presvedčivý.

26.Žalovanývrámcisvojhoodôvodneniapoukázalnato,žepriposudzovanížiadostipostupovalpodľa§
33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte, pričom bez bližších dôvodov neuviedol, prečo neposudzoval žiadosť

aj podľa písmena b) tohto ustanovenia, ktoré sú spoločne v danom paragrafe uvedené ako kumulatívne
a nie ako alternatívne podmienky. Týmto aj podľa citovanej judikatúry ostali bez preskúmania otázky
týkajúce sa osobných a rodinných pomerov žalobcu a tiež doterajšia dĺžka prechodného pobytu, keďže
žalobcovi už raz prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený bol. O to viac bolo preto
podľa správneho súdu potrebné uviesť žalovaným dostatok presvedčivých dôvodov pre neobnovenie

prechodného pobytu.

27. Zhrnutím uvedených záverov preto správny súd konštatuje dôvodnosť žalobných námietok
týkajúcich sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov ako aj námietok
podstatného porušenia ustanovení zákona v konaní pred žalovaným a prvostupňovým orgánom, ktoré

malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného.

28. Pokiaľ ide o žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho doručovania prvostupňového
rozhodnutia, správny súd konštatuje nedostatočnú argumentáciu žalobcu ohľadne zásahu do
žalobcovýchsubjektívnychpráv.Zrozhodnutiažalovanéhovyplýva,žeužvsplnomocnení,ktoréžalobca

pripojil ku svojej žiadosti, bol vyslovený jeho súhlas s tým, aby sa uvedený splnomocnenec (pozn.
advokátska kancelária, ktorá v zastúpení žalobcu spísala aj samotnú správnu žalobu) nechal zastupovať
treťouosobou.Natentoúčelpritomžalobcapredložildvesplnomocnenia,kedysaadvokátskakancelária
ako splnomocnenec žalobcu nechala zastupovať najskôr advokátskou koncipientkou a následne aj p.
E. C.. Rozsah týchto splnomocnení bol v obidvoch prípadoch uvedený na akékoľvek úkony súvisiace

so žiadosťou žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti neuvádza, aký dopad, resp. zásah do práv žalobcu
malo doručovanie prvostupňového rozhodnutia substitútovi, keďže žalobca podal voči prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie a následne aj správnu žalobu. Pokiaľ žalobca neprezentoval zásah do jeho
subjektívnych práv, správny súd aj v kontexte ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu (napr.
uznesenie sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015) ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (napr. rozsudok sp. zn. 3Svk/53/2023 zo dňa 27.02.2025) má za to, že tejto časti žaloby nebolo
možné priznať právnu ochranu.

29. Na základe uvedených skutočností preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) a písm. f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne preskúmať žiadosť žalobcu a posúdiť
ju v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, so zreteľom na právne závery
správneho súdu. Ak v súvislosti s touto žiadosťou opätovne vydá negatívne rozhodnutie, musí honáležite, presvedčivo a konkrétne odôvodniť, a to vo vzťahu k otázke rozporu žiadosti s verejným
záujmom, k otázke prínosu podnikateľských aktivít žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ako
aj k otázke prípadnému zásahu do osobných sfér žalobcu.

31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, kedy žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech, priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

32. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

2 BA-2S/33/2020

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.