Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100065
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B,
010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ BAS GROUP s.r.o., so sídlom
Novoť 157, 029 55 Novoť, IČO: 56 075 995, 2/ Obec Zákamenné, so sídlom Námestie J. Vojtaššáka

1002/12, 029 56 Zákamenné, IČO: 00 315 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-ZA-OOP3-2024/079750-002 zo dňa 28. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ proti žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „orgán verejnej správy

prvého stupňa“) na základe žiadosti navrhovateľa - ďalšieho účastníka konania 1/ doručenej dňa
14.08.2024 začal konanie podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie v znení účinnom v čase rozhodovania orgánu verejnej správy prvého stupňa (ďalej len
„zákon EIA“) vo veci posudzovania zámeru navrhovanej činnosti „Skladový areál a ľahká priemyselná
výroba, Nižná Okálka“.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal zámer príslušným subjektom a dotknutým orgánom a

upovedomil o začatí konania vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie, a to
dňom doručenia zámeru navrhovateľom, v súlade s ustanovením § 23 ods. 4 zákona EIA príslušné
subjekty a dotknuté orgány verejnej správy. Zároveň bolo zverejnené oznámenie o navrhovanej
činnosti na webovom sídle ministerstva. Orgánu verejnej správy prvého stupňa doručili podľa § 23
ods. 4 zákona EIA svoje písomné stanoviská k predmetnému zámeru dotknuté subjekty, ktorých
stanoviská boli v skrátenom znení uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Obec
Zákamenné – ďalší účastník konania 2/ orgánu verejnej správy prvého stupňa doručil aj potvrdenie

vývesky zámeru navrhovanej činnosti na úradnej tabuli na verejne prístupnom mieste. Ako dotknutá
verejnosť podľa § 24 zákona EIA sa do konania prihlásil žalobca, ktorý doručil vyjadrenie k zámeru
navrhovanej činnosti.3. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NO-OSZP-2024/016908-013
zo dňa 15.10.2024 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že navrhovaná činnosť „Skladový
areál a ľahká priemyselná výroba, Nižná Okálka“ v predloženom zámere vypracovanom ENVI-EKO,

s.r.o., Platanová 3225/2, 010 07 Žilina, IČO: 43 905 901, ktorý predložil navrhovateľ BAS GROUP
s.r.o., Novoť 157, 029 55 Novoť, IČO: 56 075 995 a po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní
navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona EIA sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a v súlade
s ustanovením § 29 ods. 13 zákona EIA vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere
navrhovanej činnosti a doručené stanoviská určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu

navrhovanej činnosti na životné prostredie: Na skládkovanie výkopovej zeminy a iného materiálu
(aj dočasné) je neprípustné využívať brehové porasty vodného toku Biela Orava, iných vodných
tokov, močiare, mokrade a iné biotopy chránených druhov rastlín a živočíchov. Technicky zabezpečiť
areál výstavby tak, aby nedochádzalo k úniku nebezpečných látok do podzemných vôd a okolitého
prostredia. Technicky zabezpečiť žumpy, šachty, ORL proti vniknutiu obojživelníkov a drobných cicavcov
(napr. kovové siete a rohože s okami maximálne do 2 cm). V prípade výrubu drevín požiadať

o osobitný súhlas príslušný orgán ochrany prírody a krajiny, výrub realizovať mimo vegetačného
obdobia (t.j. v období od 01.10. do 30.03.) a zároveň uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu.
Na výsadbu zelene použiť geograficky pôvodné druhy drevín. Technicky zabezpečiť areál a kontajnery
proti vniknutiu veľkých šeliem a iných mäsožravých cicavcov. V rámci areálu je vzhľadom na blízkosť
významnej mokrade nutné rátať s vysokou hladinou podzemnej vody. Nebude dovolené žiadne

odvodnenie, ktoré by negatívne ovplyvňovalo vodný režim lokality, preto odporúčame, aby bol daný
areál vybudovaný na miernom násype. Z dôvodu zlepšenia hydrologického režimu genofondovej
lokality Okálka, vzhľadom na blízkosť významnej mokrade, ktorá sa nachádza v blízkosti lokality
zámeru, požadujeme znefunkčniť odvodňovacie kanále, ktoré negatívne ovplyvňujú hydrologický
režim v genofondovej lokalite (lokalizované v priloženej mape). K predmetnej revitalizačnej činnosti

správa CHKO Horná Orava vydá detailnejšie usmernenie. Orgán štátnej vodnej správy požaduje,
aby boli všetky spevnené a manipulačné plochy, vrátane parkovacích pre nákladné aj osobné autá,
nepriepustné a zabezpečené a odizolované tak, aby bola vylúčená kontaminácia podzemných vôd
a pôdy ropnými látkami a inými znečisťujúcimi látkami. Vzhľadom na to, že má byť navrhovaná
činnosť umiestnená v blízkosti vodohospodársky významného vodného toku Biela Orava, bude sa

vyžadovaťvúzemnomkonanístavbypredložiťstanoviskosprávcudotknutéhovodnéhotoku-Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik, povodia horného Váhu, odštepný závod, J. Jančeka 36, 034
01 Ružomberok (ďalej len „SVP, š.p.“). S napojením areálu na vŕtanú studňu, projektovanú v rámci
stavby „Obchodné a polyfunkčné centrum Nižná Okálka“ budeme súhlasiť v prípade, ak sa preukáže,
že výdatnosť studne je dostačujúca aj pre napojenie predmetného areálu. Splaškové odpadové vody

z areálu budú odvádzané do ČOV projektovanej v rámci stavby „Obchodné a polyfunkčné centrum
Nižná Okálka“. Z ČOV budú prečistené splaškové vody a odvádzané do recipientu Biela Orava.
S uvedeným riešením súhlasíme za predpokladu, že kapacita bude dostačujúca a bude doložené
súhlasné stanovisko SVP, š.p. So zatrubnením odvodňovacieho rigola budeme súhlasiť iba v prípade
súhlasného stanoviska vlastníka odvodňovacieho rigola. K povoleniu na osobitné užívanie vôd podľa

§ 21 vodného zákona, ktoré súvisí s objektom areálovej dažďovej kanalizácie zo spevnených plôch
sa bude k vodoprávnemu konaniu vyžadovať súhlasné stanovisko SVP, š.p. Ďalšie podmienky
zhľadiskaochranyvôd,ktorýchsplneniebudevyžadovaťnavrhovanáčinnosť,budústanovenéorgánom
štátnej vodnej správy na základe ďalších stupňov projektovej dokumentácie, vypracovanej v časti
vodného hospodárstva oprávnenou osobou v zodpovedajúcej kategórii. Pri realizácii plánovaných

stavebných alebo hospodárskych činností na riešenom území v rámci návrhu oznámenia „Skladový
areál a ľahká priemyselná výroba, Nižná Okálka“ je podľa § 30 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z.
o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a úprav (ďalej len „pamiatkový zákon“)
potrebné osloviť Krajský pamiatkový úrad Žilina, ktorého záväzné stanovisko podľa § 30 ods. 4 bude
podkladom pre vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, resp. pre rozhodnutie iných

orgánov štátnej správy. Podľa § 41 ods. 4 pamiatkového zákona krajský pamiatkový úrad v spolupráci
s príslušným stavebným úradom zabezpečuje podmienky ochrany archeologických nálezov a nálezísk.
Na povolenie stavby zdroja znečisťovania ovzdušia je potrebný súhlas orgánu ochrany ovzdušia
podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 146/2023 Z.z. o ochrane ovzdušia. V prípade vzniku malých
zdrojov znečisťovania ovzdušia je orgánom ochrany ovzdušia príslušným na vydanie súhlasu k stavbe

obec. V prípade, že v navrhovaných priestoroch budú umiestnené stacionárne chladiace zariadenia,
klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá, ktoré budú obsahovať minimálne 5 ton ekvivalentu Co2
fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe č. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014, prevádzkovateľ je povinný si plniť určité povinnosti vyplývajúcez týchto právnych predpisov: Zákon č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov; Vyhláška MŽP SR č. 314/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014. Realizovať všetky opatrenia na zmiernenie
nepriaznivých vplyvov navrhovaných činností uvedených v zámere na stranách číslo 123 až 126 alebo
v odôvodnení tohto rozhodnutia v časti OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV
JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PRO PROSTREDIE. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa v stručnosti uviedol

skutkový stav veci a podrobne opísal charakter navrhovanej činnosti uvedený v zámere predloženom
navrhovateľom – ďalším účastníkom konania 1/, podstatný obsah jednotlivých vyjadrení a svoje
stanovisko k nim. V závere orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri rozhodovaní o tom, či sa
bude navrhovaná činnosť posudzovať podľa zákona EIA prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov
a dotknutej obce a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené
v zákone EIA. Nezistil žiadne nové skutočnosti a vplyvy, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia alebo, ktoré by v závažnej miere
ohrozovali životné prostredie, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA. Z výsledkov
zisťovacieho konania a po zohľadnení stanovísk doručených k zámeru vyplynuli niektoré konkrétne
požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej

činnosti vykonanej v etape vypracovania oznámenia o zámere navrhovanej činnosti vyplýva, že sa
nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného
prostredia v záujmovom území, oproti posudzovanému a povolenému stavu, ktoré by bolo potrebné
ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. OU-ZA-OOP3-2024/079750-002 zo dňa 28.11.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V napadnutom rozhodnutí zopakoval podstatný priebeh administratívneho konania, závery

prvostupňového rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania žalobcu a následne sa vysporiadal s jednotlivými
odvolacími námietkami, ktoré považoval za neopodstatnené. Žalovaný zdôraznil, že v konaní
orgánu verejnej správy prvého stupňa nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva,
pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
S poukazom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ktoré nepreukázali predpokladané

prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného
prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, orgán verejnej správy
nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie z dôvodov
uvedených dotknutou verejnosťou je opodstatnené, preto nevyhovel pripomienkam a návrhom dotknutej
verejnosti. Pripomienkami dotknutej verejnosti k dodržaniu zákonnosti navrhovanej činnosti vo vzťahu

k jednotlivým osobitným predpisom sa v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov
bude kvalifikovane zaoberať povoľujúci orgán na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov.
Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania zámeru
navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok
významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti

existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

Správna žaloba – žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému. Žalobca spolu so správnou žalobou navrhol priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, pričom svoj návrh osobitne odôvodnil (v časti 5. správnej žaloby).

6. Žalobca v časti 1. správnej žaloby označenom ako „Systematický a logický rámec žaloby“ uviedol,
že touto žalobou si plní právnu povinnosť uvedenú v § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“ alebo aj „zákon č. 17/1992 Zb.“),
pričom potencionálne ohrozenie životného prostredia spočíva v nesplnení si právnej povinnosti zostrany ďalšieho účastníka konania 1/, a zároveň v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného
ako orgánu štátnej správy na úseku životného prostredia. Ďalší účastník konania 1/ si tiež nesplnil
povinnosťuvedenúv§18zákonaoživotnomprostredí,t.j.sámnepoznávplyvysvojejčinnostinaživotné

prostredie. Podľa žalobcu tiež žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o životnom
prostredí, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia. Ďalej poukázal
na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako reprezentanta
verejnosti. Poukázal tiež na § 12 ods. 2 zákona o životnom prostredí, ktoré podľa neho tvoria jadro
právneho základu tejto žaloby vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Definoval tiež svoju činnosť

a princípy, podľa ktorých funguje. Žalobca deklaroval, že mu ide o vykonateľnosť práva na priaznivé
životné prostredie a žalobnými bodmi veľmi jasne a presvedčivo argumentuje, prečo je napadnutým
rozhodnutím žalovaného ohrozený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Pokiaľ nie je zo
správnej žaloby žalobcu zrejmý jej úmysel, v súlade s § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) žiadal, aby ho správny súd vyzval na
odstránenie nedostatkov správnej žaloby.

7. Žalobca v časti 2. správnej žaloby označenom ako „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh
konania“ stručne opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie
podmienok na podanie správnej žaloby žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného
prostredia.

8. Žalobca v časti 3. správnej žaloby označenom ako „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ vo
všeobecnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191
ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní
došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.
1 písm. g) SSP).

9. V bode 4. správnej žaloby označenom ako „Odôvodnenie“ žalobca citoval ustanovenia § 2, § 20a,
§ 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a 13 zákona EIA a § 15 § 19 zákona o životnom prostredí. Následne v časti
označenej bodom A. poukázal na nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia a poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007, sp. III. ÚS 295/2017 a sp. zn. II. ÚS 522/2021, ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/81/2007.

10. V časti správnej žaloby označenej bodom B. citoval závery odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu obsahujú všeobecné tvrdenia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
neobsahuje vlastnú úvahu správneho orgánu o tom, ktoré kritéria podľa Prílohy č. 10 zákona EIA použil
a ako ich použil. Rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia označil za plagiátorské prekopírovanie súvislých

častí zámeru, čím orgán verejnej správy zastrel absenciu použitia vlastnej správnej úvahy. Priamym
následkom uvedeného je nezrozumiteľnosť rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé, ani na základe ktorých
presne kritérií správny orgán vo veci rozhodol a na základe akých kritérií identifikoval najväčšie vplyvy
zámeru a ako k nim priradil príslušné podmienky rozhodnutia, ktoré mali tieto vplyvy zmierňovať.

11. V správnej žalobe, v časti označenej bodom C. žalobca namietal, že neboli zvolené konzultácie podľa
§ 63 zákona o EIA. Keďže sa neuplatňuje Správny poriadok, tak sa neuplatňuje ani nazeranie do spisov
(§ 23 Správneho poriadku) či vyjadrenie k podkladom (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku). Zisťovacie
konanie sa teda musí vykonať výlučne na základe ustanovení zákona EIA, ktorý však neobsahuje
podrobné pravidlá pre konzultáciu. Správny orgán si podľa žalobcu nesplnil poučovaciu povinnosť

vo vzťahu ku konzultácii, ale ani vo vzťahu k ukončenému dokazovaniu, preto možno skonštatovať
taký procesný postup správneho orgánu, ktorý spôsobil ujmu na základných právach občanov EÚ
zabezpečujúcichprávonakvalifikovanévyjadrenie.Správnyorgánrozhodolvrozporesoznenímzákona
EIA a rozhodol proti účelu Smernice EIA a cieľu procesu EIA.

12. V časti D. správnej žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre rozpor
s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný sa len obmedzil na skúmanie
opodstatnenosti odvolania z hľadiska odvolacích námietok jednotlivých odvolateľov, ale neskúmal
procesný postup vedúci k prvostupňovému rozhodnutiu a neskúmal aj iné podstatné náležitostirozhodnutia okrem tých, ktoré odvolatelia v odvolaní namietali. Žalovaný tak porušil procesné
ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko nevykonal v odvolacom konaní žiadne
dokazovanie

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

13. Žalovaný v úvode vyjadrenia zhrnul priebeh administratívneho konania, dôvody prvostupňového
rozhodnutia a mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa v súlade s ustanovením § 32 ods. 1

Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si zaobstaral potrebné
podkladyprerozhodnutie,svojerozhodnutienáležiteodôvodnil,pričomstýmtoodôvodnenímsavplnom
rozsahu stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho
poriadku. Následne sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam, ktoré považoval za nedôvodné.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodnosti podanej správnej žaloby a poukázal
na jednotlivé ustanovenia zákona EIA a priľahlú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
správneho súdu SR v oblasti ochrany životného prostredia a zdôraznil, že žalobca sa zameriava na
právnu ochranu životného prostredia ako zainteresovaná verejnosť v súdnych sporoch, ako aj konaniach

pred orgánmi verejnej správy, a to v súlade s Aarhuským dohovorom.

15. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ právo vyjadriť sa k prejednávanej veci nevyužili.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

16. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na
žiadosť žalobcu) na deň 04.03.2026. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným správnemu súdu
dňa 04.03.2026 oznámil, že na základe pokynu od žalobcu sa na pojednávaní nezúčastní a požiadal,
aby správny súd rozhodol bez jeho účasti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej

v správnej žalobe a v písomných vyjadreniach a navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené
v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovaný,
ďalší účastník konania 1/ ani ďalší účastník konania 2/ sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť na
nariadenom pojednávaní vopred neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania, hoci boli
o nariadenom pojednávaní riadne a včas oboznámení v súlade s ustanovením § 108 ods. 2 a 3 SSP.

17. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto

ju podľa § 190 SSP zamietol. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti na nariadenom
pojednávaní, správny súd rozsudok vyhlásil zverejnením jeho skráteného písomného vyhotovenia na
úradnej tabuli súdu postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) v spojení s § 137 ods. 3 SSP. Skrátené
písomné vyhotovenie rozsudku bez odôvodnenia bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu od
04.03.2026 do 21.03.2023.

18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa o tom, že navrhovateľom – ďalším účastníkom konania 1/ oznámený
zámer navrhovanej činnosti – „Skladový areál a ľahká priemyselná výroba, Nižná Okálka“ sa nebude
posudzovať podľa zákona EIA a v súlade s ustanovením § 29 ods. 13 zákona EIA, pričom orgán verejnej

správy prvého stupňa vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere navrhovanej
činnosti a doručené stanoviská určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie.

19. Správny súd na úvod k podanej správnej žalobe uvádza, že obsah správnej žaloby žalobcu bol na

niektorých miestach (najmä v jej úvodnej časti) neurčitý a plný teoretických východísk bez ozrejmenia
ich aplikácie vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam žalovaného a orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe (časť 1. správnej žaloby) navrhol, aby správny súd postupoval
podľa § 59 SSP a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, správny súd uvádza, žez ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ňou sleduje alebo je neúplné či nezrozumiteľné, pričom táto situácia nenastáva, ak žaloba obsahuje

náležitosti podľa § 182 ods. 1 SSP, teda aj dôvody žaloby. Samotná kvalita predostretých žalobných
bodov je na žalobcovi. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný včas uplatnenými žalobnými
námietkami a je v dispozičnej sfére žalobcu tieto konkretizovať. Ak žalobné body žalobca formuluje
len všeobecne a v nekonkrétnej rovine, toto nie je nedostatok žaloby z pohľadu jej náležitostí a nie je
dôvodomnaodstraňovaniejejvád.Vtomprípadesúdmeritórneprejednávecvzmysletaktouplatnených

žalobných bodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 7Svk/22/2024 zo dňa 28.05.2025, podľa ktorého „uvedené východiská sú aplikovateľné tak
pri žalobcovi so žalobnou legitimáciou podľa § 178 ods. 1 SSP, ako aj podľa § 178 ods. 3 SSP. Aj
v prípade namietaného porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia musí byť správna
žaloba dostatočne konkrétna po skutkovej aj právnej stránke (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nestačí len
všeobecný nesúhlas s postupom správnych orgánov. Správny súd nekonštatoval, že by zo správnej

žaloby nebolo zrejmé, čo sa ňou sleduje, ani že by bola neúplná, nezrozumiteľná alebo úmysel žalobcu
nejasný, preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 59 SSP“. Správny súd v tu prejednávanej veci
nemal preto povinnosť za žalobcu (ktorý bol v súdnom konaní právne zastúpený) vyhľadávať konkrétne
dôvody nezákonnosti a určovať tak rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 644/2024).

20. K námietkam žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší účastník
konania 1/ si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy
svojej činnosti na životné prostredie a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2
zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia,

správny súd uvádza, že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné
námietky bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec.
Žalobca neuviedol, ako žalovaný a ďalší účastník konania 1/ porušili svoje povinnosti a ani neuviedol,
akéďalšieustanoveniazákonovačímžalovanýnedodržal.Taktovšeobecneformulovanéanekonkrétne
žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu

žalobcu s postupom oránu verejnej správy prvého stupňa i žalovaného, ako aj s ich hodnotením veci,
bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže
žalobca dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so
zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v

rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné
týmto žalobným bodom vyhovieť.

21. Žalobca ďalej v správnej žalobe namieta nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu
verejnej správy, avšak neuvádza žiadne konkrétne námietky, ani neuvádza časti prvostupňového

rozhodnutia, ktoré považoval za nezrozumiteľné. Zároveň žalobca namietal, že orgán verejnej
správy plagiátorsky prekopíroval časti zámeru do rozhodnutia, čím mal zastierať absenciu správnej
úvahy. Správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
a napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých skutkových zistení a právneho posúdenia veci
vychádzali pri posudzovaní zámeru navrhovanej činnosti a aj pri vysporiadaní sa s pripomienkami a

námietkami žalobcu, s obsahom jeho podania a odvolania. Žalobca neprednáša konkrétne žalobné
námietky vo vzťahu ku konkrétnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.
Z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku nesporne vyplýva pre orgán verejnej správy požiadavka
uviesť úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, ako aj argumentáciu reagujúcu na návrhy a námietky účastníka konania. Žalobca ale

formuluje svoje žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia a použitia správnej úvahy
orgánmi verejnej správy všeobecne a nekonkrétne. Správny súd na základe žalobcom prednesených
námietok nedospel k záveru o nepreskúmateľnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí pre ich
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V rozhodnutiach je uvedený postup orgánov verejnej
správy v administratívnom konaní, dôkazy, z ktorých vychádzali, skutkový stav, ktorý vyvodili z

vykonaných dôkazov, právne posúdenie veci a úvahy, ktorými sa spravovali. Orgán verejnej správy
prvého stupňa sa zaoberal pripomienkami a navrhnutými opatreniami v podaniach žalobcu a rovnako
žalovaný sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca bol oprávnený vyjadriť svoj nesúhlas so
závermiorgánovverejnejsprávy,alevsprávnejžalobenepredniesolžiadnekonkrétnežalobnénámietky,ktorými by vyčítal konkrétne nedostatky, nezákonnosti a pochybenia orgánov verejnej správy v rámci
odôvodnenia ich rozhodnutí. Ani z obsahu jednotlivých žalobných námietok žalobcu (ktoré vzniesol už
aj v rámci odvolacieho konania voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy) nevyplývajú

žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mali vzniknúť v procese posudzovania zámeru navrhovanej
činnosti „Skladový areál a ľahká priemyselná výroba, Nižná Okálka“. Správny súd mal za to, že žalobca
anivsúdnomkonanínevzniesolžiadnekonkrétnedôvody,zktorýchbyvyplývalo,ženavrhovanáčinnosť
negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.

22. Zároveň správny súd uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej
správy mal preukázané, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia §
29 ods. 2 zákona EIA v správnom znení účinnom v čase posudzovania navrhovanej činnosti na
základe zámeru „Skladový areál a ľahká priemyselná výroba, Nižná Okálka“, ktorý vypracoval ENVI-
EKO, s.r.o., a ktorý predložil navrhovateľ – ďalší účastník konania 1/ tak, že sa nebude posudzovať
podľa zákona EIA a v súlade s ustanovením § 29 ods. 13 zákona EIA vo výrokovej časti uviedol

aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. V rámci administratívneho
konania sa žalobca prihlásil do konania ako verejnosť s poukazom na ustanovenia zákona EIA a doručil
vyjadrenie k zámeru navrhovanej činnosti, pričom toto vyjadrenie bolo súčasťou prvostupňového
rozhodnutia a orgán verejnej správy prvého stupňa k jednotlivým pripomienkam zaujal stanovisko,
rovnako ako aj navrhovateľ – ďalší účastník konania. Následne žalobca podal voči prvostupňovému

rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím v súlade s ustanovením
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku. Hoci žalobca v správnej žalobe namietal nesprávny procesný postup
žalovaného, ktorý len reagoval na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu a neskúmal procesný postup
orgánu verejnej správy prvého stupňa, uvedené skutočnosti nepovažoval správny súd za preukázané,
a teda dôvodné pre konštatovania nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V zmysle

ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom
rozsahu, pričom nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia, vysporiadal sa
s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré považoval za neopodstatnené, odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatný
obsah odvolacích námietok žalobcu, svoje stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam a zhrnul

priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia orgánu
verejnej správny. Žalovaný tiež uviedol, že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne
zistený a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom
pre posúdenie danej veci. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo náležite
a dostatočne odôvodnené, s čím sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil. Žalobca v správnej žalobe

neargumentoval konkrétnym porušením procesného postupu orgánu verejnej správy, s ktorým sa
žalovaný nemal vysporiadať, a preto správny súd považoval aj túto žalobnú námietku za nekonkrétnu
a nedôvodnú.

23. Žalobca zároveň neuviedol skutkovú a právnu argumentáciu o tom, prečo závery orgánov verejnej

správy (v tomto prípade závery posúdenia jednotlivých kritérií orgánom verejnej správy) o posúdení
zámeru navrhovanej činnosti v zmysle parametrov podľa Prílohy č. 8, Prílohy č. 9 zákona EIA, pričom
žalobca nekonkretizoval, ktoré kritéria v zmysle Prílohy č. 10 zákona EIA neboli orgánom verejnej správy
v rámci posudzovania zámeru navrhovanej činnosti posúdené. Vzhľadom na uvedené aj túto žalobnú
námietku považoval správny súd za nekonkrétnu a všeobecnú, a teda nedôvodnú.

24. Za nedôvodnú považoval správny súd aj žalobnú námietku žalobcu o neuskutočnení konzultácie
v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA. Na uskutočnenie konzultácií podľa znenia § 63 zákona o
posudzovaní vplyvov na životnom prostredí neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. V
zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje

správny orgán, to znamená, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie
vo vzťahu k účastníkom konania a je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať. Takto bude
správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných
alebo nadbytočných. Prvostupňový orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru navrhovanej
činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti

zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci,
preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil
aj žalovaný. Žalovaný vyjadril názor, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva orgánu verejnej správy
povinnosť obligatórne vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania, ale umožňuje fakultatívnevyužiť tento inštitút pokiaľ konajúci orgán verejnej správy dospeje k záveru, že je to pre daný prípad
účelné. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného stotožnil.

25. Z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona EIA vyplýva, že príslušný orgán zabezpečí vykonanie konzultácií,
z čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú v každej veci alebo že na
ich vykonanie má účastník alebo orgán zúčastnený na konaní právny nárok. Administratívne konanie
sa aj v zmysle základných zásad zakotvených v Správnom poriadku spravuje aj zásadou efektívnosti
a hospodárnosti konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), preto prináleží orgánu verejnej správy

posúdiť potrebu vykonávania konzultácií v konkrétnej veci. Ak orgán verejnej správy dospeje k záveru,
že konzultácie nie je potrebné vykonať, čím nevyhovie návrhu účastníkov konania, je potrebné, aby
uviedolargumentáciu,prečovykonaniekonzultácienepovažujezapotrebné.Vprejednávanejveciorgán
verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný takéto dôvody uviedli a žalobca ich správnosť nevyvrátil.
Všetky stanoviská dotknutých orgánov a dotknutej obce boli súhlasné, tieto nežiadali posudzovanie
zámeru v rámci ďalších konaní zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich pripomienky

a návrhy boli zohľadnené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca predniesol požiadavky, ktoré
boli vyhodnotené ako nedôvodné a orgány verejnej správy uviedli argumentáciu, na základe ktorej
dospeli k záverom o nedôvodnosti žalobcom navrhovaných opatrení a pripomienok. Správnosť týchto
záverov neprelomil žalobca ani v konaní pred správnym súdom v prednesených žalobných námietkach.
Preto správny súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by postup orgánov verejnej správy a odôvodnenie

rozhodnutí v časti týkajúcej sa požiadavky na vykonanie konzultácií nemali obstáť.

26. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024, ktorý v bode 30. odôvodnenia uvádza, že „z judikatúry kasačného súdu
(napr. (napr. rozsudok sp. zn. 3Svk/4/2023 z 28. marca 2024 a sp. zn. 5Svk/30/2023 z 30. mája 2024)

zákon EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností
alebo ich zmien na životné prostredie, čo korešponduje aj so Smernicou EIA, ktorá rovnako tento inštitút
spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle čl. 2 písm. g/ Smernice
EIA sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a rovnako sú
systematicky zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje už samotné vykonanie posudzovania

vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie konanie, ktoré je upravené v čl. 4 smernice. Zároveň
úvodnéustanovenianovelyč.2014/52/EÚSmerniceEIA,konzultácievzisťovacomkonanílenodporúča
ako „dobrý správny postup“ (bod 29). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani Smernica EIA v zisťovacom
konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov
na životné prostredie, tak v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno

uvedené považovať za nezákonný postup. Podľa konštantného právneho názoru kasačného súdu
(napr. rozsudok sp. zn. 4Svk/17/2021, ktorého správnosť preskúmal aj Ústavný súd SR uznesením
sp. zn. III. ÚS 615/2023 z 23. novembra 2023) z § 64 zákona EIA zároveň vyplýva, že vo vzťahu k
realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho
pojednávania. Toto ustanovenie však ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ho nariadil, ak to

povaha veci vyžaduje. Kasačný súd sa stotožnil s odôvodnením správneho súdu vymedzeným v bode
69 rozsudku, že na ich vykonanie nemá účastník právny nárok a že nie je sporné, že konzultácie môžu
mať písomnú aj ústnu formu, čo potvrdzuje aj § 65g ods. 1 zákona EIA. Samotný sťažovateľ doručil
podanie označené ako písomná konzultácia a v priebehu konania nepredniesol konkrétne žalobné
námietky, ktorými by preukázal, že by konzultácie bolo potrebné vykonať i v inej podobe. Na základe

vyššie uvedeného je možné potvrdiť zákonnosť postupu správnych orgánov, keď v rámci zisťovacieho
konania nepristúpili k vykonaniu konzultácií podľa § 63 zákona EIA formou ústneho pojednávania, keď
vyhodnotili, že podklady zhromaždené v rámci dokazovania sú postačujúce pre rozhodnutie o merite
veci.“

27. Z vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd správnu žalobu na nedôvodnú, preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

28. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

29. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa §
169 SSP, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im správny súd uložil a
správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im priznal náhradu trov konania.30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.